40. schôdza

Ďakujem za slovo a ďakujem aj všetkým za faktické poznámky.
Pán Hazucha, nespomínam si, že by som povedala, že vy ste zvýšili konkrétne, ak som to, myslela som to skôr tak, že platia vyššie ceny energií, sú vyššie a podobne. Nepovedala som, že vy konkrétne ste ich zvýšil, ale keď sme už pritom, tak to, čo je potrebné vytýkať, je napríklad ten spôsob, akým bola predstavená energopomoc, hej? Vy ste si to započítali, a teda nie vy, ale pán Kamenický, do vlastne šetrenia na strane štátu napriek tomu, že by to malo ísť zo zdrojov Európskej únie. Aj keby to malo ísť zo štátneho rozpočtu, tak predsa je to výdavok, nemôže to ísť do toho balíku 1,3 miliardy. Takže keď si to zoberiete, tak už tam je o 400 miliónov minimálne menej na strane štátu a toto som vyčítala, hej? To je prvá vec.
Druhá vec. Ďakujem vám veľmi pekne, pán Janas, za vaše pripomienky. Asi by sme mohli o každej jednej veci, ktorú ste povedal, ešte diskutovať, ale viete, pre mňa je najdôležitejšie, že na to, aby táto krajina z makroekonomického hľadiska fungovala, tak tu musia byť dve základné veci. A to prvé, smerodatný je dlh tej krajiny, ktorý povedzme si pravdu, je v histórii Slovenska najvyšší. Veď my takmer dosahujeme 60 % dlh. To je naozaj veľmi vysoké číslo. A druhá vec je, že musia byť stabilné verejné financie. Ani v jednej z týchto ukazovateľov nie sme v pohode, zlyhávame. Akože budeme sa chlácholiť, že na tom nie sme až tak zle, lebo rastie reálna mzda? A dokedy podľa vás bude rásť, keď sa bude zvyšovať dlh a nebudú verejné financie, a keď budeme viacej na výdavky mať ako príjmy do štátnej pokladnice? Dokedy to tak bude? Myslíte, že dlhodobo? Alebo budeme zvyšovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnes síce zdanlivo hovoríme o súbore čísel, hovoríme o miliónoch eur pre budúci rok, no nedajme sa mýliť. V prvom rade hovoríme o súbore jednotlivých ľudských osudoch, z ktorých je zložená táto krajina a hovoríme tým pádom len o 5,5 miliónoch obyvateľov našej krajiny. Predložený rozpočet, ktorý vychádza z extrémne nešťastne nastavenej konsolidácie, nemá víťazov, má len porazených. Nemá zmysel tu teraz rozoberať kapitolu po kapitole, už tu toho veľa zaznelo aj od mojich kolegov a kolegýň. Sústreďme sa na to podstatné, čo vláda týmto rozpočtom odkazuje budúcim generáciám.
Táto krajina nie je pre mladých, aspoň nie, kým je táto vláda pri moci. Rozpočet aj samotná konsolidácia má totiž jeden jediný cieľ, zachovať status quo, udržať sa pri moci, preklenúť ďalší rok, na budúcnosť teraz nie je čas. Vládni narkomani moci radi hovoria o sociálnych istotách, no zabúdajú povedať, že o svojich sociálnych istotách, svojom osobnom komforte, pozerajú sa po krajine ako po rozpadnutom dome, v ktorom hľadajú, čo by ešte bolo možné speňažiť, aby si dopriali luxus zostať ďalší rok pri moci. Jeden príklad za všetkých. Viete, koľko dnes štát dáva napríklad na celodennú stravu šesťročného dieťaťa v centrách pre deti a rodiny? Presne tri eurá a 55 centov. To sú deti, za ktoré štát prevzal zodpovednosť a napriek drvivej inflácii, ktorá dusí celú krajinu, je to teda táto suma. Na porovnanie, ministerka Šimkovičová si objednala letenky do Spojených štátov za 16-tisíc eur z verejných zdrojov, za pár hodín sa tak minula suma, ktorá podľa vlády sociálnych istôt stačí na celodennú vyváženú a zdravú stravu pre viac ako 4 500 detí odkázaných výlučne na pomoc štátu. A, áno, tieto maloleté deti ešte nemajú volebné právo a raz až budú môcť zodpovedať za túto krajinu, sa už táto koalícia pravdepodobne bude slniť vo svojich vilách napríklad v Chorvátsku.
Teda v príkladoch bezbrehého utrácania pre sociálne istoty vládneho okolia by sme mohli pokračovať celú túto schôdzu na samotný návrh rozpočtu, ktorý je krásnym zhrnutím tejto slovenskej sociálnej politiky. Vláda dodnes verejnosti nepredložila jasný, verejne kontrolovateľný plán, kde a ako šetriť plánuje vo vlastných rezortoch, každý jeden občan už vie, z akého dôvodu si bude musieť siahnuť hlbšie do vrecka, kde sa bude musieť obmedziť, na čom ušetrí, čoho sa vzdá a verejnosť napriek tomu ani netuší, v ktorej konkrétnej oblasti a koľko konkrétne ušetrí vláda a jalové vyhlásenia o úsporách v administratíve či o odkladoch kúpy vozidiel fakt nestačia. Viete napríklad, koľko domácností na Slovensku si nemôže dovoliť kúpiť auto a aký stres títo ľudia zažívajú, že ak sa im náhodou auto, čo majú, pokazí, tak sa nedostanú do práce, nedostanú deti do školy? Premiér môže útočiť na opozíciu, môžte všetci útočiť na médiá, na mimovládky, že kvôli nim sa verejnosť neraduje zo zdražovania, ožobračovania a vlády sociálnej neistoty. Možno by však získal viac rešpektu, ak by sám predstúpil pred verejnosť a spravil to isté a ukázal kde a koľko jeho vláda ušetrí.
Po takmer troch rokoch vlády má Slovensko historicky najvyšší dlh. Už tento rok štátny dlh presiahne 60 % po dvoch rokoch vašej vlády a zbabraných konsolidáciách. Evidujeme prepad vo výbere daní. Za rok 2025 je oproti rozpočtu nižší o 1,3 miliardy a už aj Národná banka Slovenska a samotné ministerstvo financií pripúšťa neistý ekonomický vývoj do budúcnosti. Vláda prežíva na úkor budúcnosti a nastupujúcim generáciám hádže polená pod nohy. Dámy a páni, podľa dát jedného bankového domu na Slovensku sú náklady na bežný život vysokoškolského študenta na Slovensku 450 eur mesačne. Internáty, okrem toho, že sú mnohé v žalostnom stave, nestíhajú pokryť dopyt po ubytovaní a študenti sú tak odkázaní na bývanie na privátoch. Opäť pripomeniem, aktuálna priemerná cena bytov v Bratislave na prenájom je v októbri 920 eur, v Banskej Bystrici 713 eur a v Košiciach 728 eur a bavíme sa o študentoch.
Vláda zároveň rok pripravuje adresnú energopomoc z eurofondov za približne 500 miliónov eur. Nakoniec to dopadlo, ako aj už aj mnohí kolegovia zopakovali, a teda ako sme pri tejto vláde zvyknutí. Adresná energopomoc z eurofondov bude takmer pre všetkých a zo štátneho rozpočtu. Ostáva teda len veriť, že to aspoň bude nejaká pomoc. V každom prípade 500 miliónov spálime v kotloch. Prerátajme si, koľko študentov vysokých škôl by si za ušetrenú sumu mohlo pokryť napríklad mesačné náklady na štúdium, koľko stresu by ušetrili ich rodičia. Mnohé rodiny na Slovensku dneska zažívajú obrovskú úzkosť či vôbec dokážu ufinancovať štúdium svojich detí, nehovoriac o tom, ak súbežne študujú dve či tri deti v rodine. Zraniteľných rodín celkovo nie je málo. Dnes je milión ľudí na Slovensku ohrozených chudobou a do tejto situácie sa vláda rozhodne skomplikovať život ešte aj študentom, ktorí buď chcú, alebo musia popri štúdiu pracovať a privyrábať si napríklad živnosťou. Áno, rozumiem, vláda sociálnej neistoty nehodlá investovať do budúcej generácie. Prečo by si táto vláda mala lámať hlavu, koľko vzdelaných talentov o pár rokov nastúpi na trh práce, posunú krajinu ďalej, vnesú nové impulzy do ekonomiky?
Tohtoročnou konsolidáciou a rozpočtom, ktorý na nej vyrástol, vláda ani netají, že nemá energiu, chuť a záujem sa pozerať ďalej ako za svoj obmedzený mandát. Dáva jasne najavo, že celá krajina sa musí prispôsobiť jedinému cieľu, zaistiť ďalší rok tejto vláde pri moci, bez zmeny k lepšiemu, každý sa musí poskladať na sociálne istoty okolia vládnej koalície.
No je tu jeden obrovský rozdiel. Kým vláda sociálnych neistôt si môže dovoliť všetku svoju energiu investovať do jediného cieľa, ďalší rok sa udržať pri moci, krajina si to dovoliť nemôže. Pretože za každý rok bez vízie, za každý rok bez zmeny k lepšiemu, za každý rok bez reforiem platíme obrovskú cenu. A áno, platiť ju budú aj budúce generácie. Prejedené investície do školstva, infraštruktúry a nemocníc nám tu zostanú ako dlžoba s úžerníckym úrokom. Áno, a to aj v čase, keď predstavitelia tejto vlády budú na zaslúženom oddychu napríklad v tom spomínanom Chorvátsku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, naozaj k tomu sociálnemu úpadku a k tomu rozvratu a zle nastavenej konsolidácii, ako vy hovoríte, prosím, neopomínajte fakt, že keď vládna koalícia v rokoch 2019 odovzdávala verejné financie, tak ich odovzdávala historicky v najlepšom stave. Potom váš kolega, ktorého vy máte v strane, europoslanec za Progresívne Slovensko, pán Ódor, sám povedal, že verejné financie, ktoré našiel po vláde pána Matoviča a Hegera, sú v katastrofálnom stave. Toto je jeho výrok, výrok vášho pána kolegu. A váš pán kolega s týmto stavom neurobil nič, len navrhoval zoškrtať sociálny štát na nulu, navrhoval zobrať materskú dovolenku a príspevok na dieťa, ktorý tento rok sa vystúpa už na 500 euro, tak váš kolega chcel ožobráčiť mladé rodiny o 500 euro mesačne, čiže ročne o 6 000 euro.
Váš kolega Šimečka hlasoval v Europarlamente za ETS2, ktoré ožobráčia slovenské domácnosti o 3 000 euro. Tak čo vy nám idete niečo rozprávať o vláde sociálnej neistoty, pani kolegyňa? Pozrite sa, prosím vás, v ktorej strane ste? Ste v Progresívnom Slovensku, ktoré by ohlodalo sociálny štát na kosť, pretože to ste navrhovali.
A viete, ja som hrdý, pani kolegyňa, na to, že je mesiac úcty k starším a pomôžeme našim starkým aj tým 13. dôchodkom, ja toto budem vždy obhajovať. Môžete sa smiať, koľko chcete. Je správne, že seniori ten 13. dôchodok dostanú a je to pilier našej politiky a ja ako mladý človek sa za toto budem biť.
A keď rozprávate niečo o internátoch, počas tejto vlády do obnovy internátov pôjde 65 miliónov eur. A naozaj ďakujem aj tíme na ministerstve školstva, ktorý pre toto koná. Viete, naši kolegovia nechodia na akademickú pôdu nahrávať videá ako vaše kolegyne, pevne verím, že sa za to budú spovedať aj orgánom činným v trestnom konaní, ale reálne robia.

Ďakujem pekne za reakciu, pán Bartek. Takto, ja veľmi dobre viem, v ktorej strane som. A asi k tomu všetkému, čo ste tu povedali, tak my všetci dlhodobo hovoríme, že všetky tieto veci vrátane príspevkov sa dajú spraviť adresne. Nikto nechce nikomu nič brať, ale dá sa to spraviť tak, aby to nebolo absolútne nelogické a bez nejakého zmyslu. Takže, a ani neviem, na tie ostatné vaše klamstvá asi nebudem už reagovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja začnem tak trochu osobne. Za posledné obdobie sa mi opakuje situácia, že sa stretnem s niekým zo svojich blízkych tu na Slovensku a mnohí, mnohí ľudia v dnešnej dobe uvažujú nad tým, či odísť zo Slovenska. Mnohí ľudia, ktorí tu aj dnes žijú, zvažujú, či tu ešte vidia svoju budúcnosť. Mnohé mladé ženy sa boja na Slovensku rodiť v našich pôrodniciach. Mnohí sa boja dať svoje deti do nášho školstva a váhajú, že či tu dostanú dostatočne kvalitné vzdelanie. Mnohí sa boja tu zostať v prípade nejakej ťažkej choroby alebo odkázanosti na dlhodobú starostlivosť. A mnohí sa ma tak pýtajú, že teda ja sedím teraz v tom parlamente, že ako vnímam tú situáciu. A ja sa vždy snažím im tak, akoby naliať istý optimizmus, že nesmieme zlomiť palicu nad touto krajinou, a predsa sme tu doma a chceme, aby tu boli doma aj naše deti. A ja osobne to vnímam tak, že chcem urobiť čo najviac pre to, aby sa nám tu, teraz žilo lepšie, a aj aby naše deti tu chceli žiť a nie je mojím zámerom tu zbaliť kufre a odtiaľto odísť. Žila som aj v zahraničí, viem, ako to tam funguje, ale viem, že doma som tu na Slovensku. Ale rozumiem im, rozumiem im, že majú obavy.
A možno sa vám zdá, že to je nejaká vedľajšia téma, veď sme tu predsa v debate o rozpočte. Lenže ono to veľmi úzko spolu súvisí, lebo rozpočet súvisí aj s tým, že naša krajina je extrémne polarizovaná, že ľudia tu nemajú dôveru v túto vládu a v štátne inštitúcie. A súvisí to napríklad aj s výberom daní a s tým, že či ľudia naozaj s dôverou tu platia danie a veria, že za to dostanú dobré služby alebo, a s tým sa, žiaľ, stretávame čím ďalej tým častejšie, že preferujú platbu v keši a bez DPH, čo, mimochodom, silne posilnila aj nezmyslená transakčná daň, ktorú zaviedla táto vláda. Súvisí to aj s týmto rozpočtom práve preto, lebo výber daní je o miliardu nižší, ako plánoval rozpočet na tento rok.
Dlh je rekordne vysoký a spolu s ním teda závratne rastú aj tie splátky dlhu, ktoré budú splácať ešte aj naše deti a ďalšie generácie. Rozpočet súvisí aj s tým, či ľudia sa rozhodnú zamestnať tu na Slovensku, alebo podnikať tu na Slovensku, či tvoriví ľudia, ktorí majú nápady, sa rozhodnú rozvíjať svoj biznis tu a stať sa napríklad malými alebo strednými podnikateľmi, a tým by mohli zase prispievať k ekonomike, alebo si povedia, že tu sa to neoplatí, lebo príliš vysoká cena práce, lebo príliš vysoké daňové, odvodové zaťaženie. A tí, ktorí môžu, radšej vynesú svoje nápady niekde inde alebo sa zamestnajú v inej krajine Európskej únie.
Rozpočet súvisí aj s tým, že či teda naša krajina bude mať v budúcnosti zdravé verejné financie a či napríklad teda zostane aj na naše dôchodky, keď my, ktorí tu teraz sedíme, budeme seniori. Problém tohto rozpočtu teda je, že je krátkozraký. Že to nie je rozpočet pre naše deti a pre naše vnúčatá. Je to ako s tou energopomocou, ktorá je súčasťou problému rozpočtu. A hovoril o tom tu už dnes môj kolega Ivo Štefunko, že namiesto toho, aby sme investovali do zatepľovania budov, a tým z dlhodobého hľadiska vyriešili problém, tak nie, my nalievame peniaze do neadresnej energopomoci, čím tie peniaze iba takto sa nám potom šmahom ruky míňajú a míňajú. A vidíme to potom na číslach, že deficit po troch konsolidáciách, čo vy nazývate konsolidácia, stúpa.
V októbri 2023 deficit bol na úrovni 4,8. Odvtedy počúvame, počúvame o konsolidácii, o tom, že treba uťahovať opasky a tak ďalej. No a vidíme, že deficit stále rastie. Problém je aj v tom, že tá vláda, táto vláda nejde šetriť na sebe. Tento rozpočet je aj rozpočet pokrytecký, lebo na jednej strane sa hovorí o tom, že treba uťahovať opasky, že treba šetriť, všetci ľudia to počúvajú a všetci to zažívajú na svojich výplatných páskach, no lenže na tejto vláde to nevidíme. Na tejto vláde vidíme dvojnásobné zvýšenie platov, a to ešte tým najhanebnejším pokryteckým spôsobom cez nezdanené paušálne náhrady. A to ani nebudem začínať o haciendách a vilách a autách a letenkách a podobne. Čiže problém tohto rozpočtu je aj tá arogancia moci, s akou je predkladaný a kým je predkladaný. Kolega Ondrej Dostál dneska zverejnil taký graf, že koľko ubehlo dní medzi schválením štátneho rozpočtu na vláde a tým, kedy sa začalo o ňom rokovať v parlamente. Tak tento rok to boli štyri dni. A to ešte do toho blahosklonne zarátal víkend, mohol ísť iba po pracovných dňoch. To je najkratšie obdobie za mnoho, mnoho rokov, možno historicky.
A neustále tu počúvame tie výhovorky, že treba konsolidovať, lebo hentie tri roky, kedy ste nevládli vy, oni za všetko môžu, tie tri roky. To, že 14 rokov Fico, zrazu sa vytratilo, lebo tri roky, na tie sa viete zamerať, to je vaša mantra, roky ´20 až ´23, kedy tu vládol niekto iný. No lenže teraz už tretí rok vládnete vy, toto je už tretí rozpočet, ktorý predkladáte vy, tak minimálne, minimálne by ste sa mohli prestať vyhovárať. A počuli sme to aj dneska tuto znovu v pléne od pani Vaľovej, od pána Barteka, (reakcia z pléna) áno, aj od vás. To je v poriadku, nemusíte ma počúvať, ale keď hovoríte, tak ja som vás počúvala, že znovu je to o tých výhovorkách, čo tuto úradnícky premiér Ódor za tých pár mesiacov vraj navrhoval, keď vaša vláda nepochopila, že to nebol návrh a lego kocky, ale dobre, poďme ďalej.
A to nie je len arogancia moci voči nám, parlamentnej opozícii. My v tomto celom nie sme podstatní. To je arogancia moci voči občanom tejto krajiny. To je arogancia moci aj voči sociálnym partnerom, ktorí sa dostali na diskusiu k tomuto rozpočtu po tom, ako bol schválený na vláde. A potom sa nedá čudovať, že to okomentovali tak, že namiesto dialógu vláda predložila hotový diktát bez diskusie.
Pozriem sa teda na rezort školstva, ktorému sa venujem. A verím, že je tu zhoda na tom, že školstvo je práve ten rezort, ktorý je o investícii do budúcnosti krajiny. A platí to aj v čase konsolidácie. A v tomto treba priznať, že vďaka aj tlaku školských odborárov, možno aj vďaka tlaku opozície, aj vďaka celkovému verejnému tlaku, sa nakoniec podarilo, že sa do budúcoročného rozpočtu dostalo zvýšenie platov učiteľov. Takto pred rokom sme tu o tom hovorili, že to tam malo byť napočítane už na ten rok ´25. Vtedy to napočítane nebolo, dostalo sa tam vďaka rokovaniam v priebehu tohto roku, ale teda nakoniec je tam isté zvyšovanie platov od septembra a od ďalšieho januára. Čo je odvrátená stránka toho, a o tom veľmi pekne hovorila moja kolegyňa Ingrid Kosová, že veľká časť tých peňazí aj tak ide na úkor škôl a ide na úkor kvality vzdelávania. A veď hasíme tuto dlhodobý požiar, pokiaľ ide o platy učiteľov, lebo napriek tomuto zvýšeniu stále nám dáta hovoria, že na Slovensku bude v najbližších rokoch chýbať každý rok od 1 600 do 2 100 učiteľov, čiže okolo dvetisíc učiteľov ročne nám bude naďalej chýbať. Toto sú dáta analytikov ministerstva školstva. Ale dobre, aspoň táto časť sa tam dostala.
Druhá vec, samozrejme, je, že treba šetriť na aparáte a tam v tej kapitole rezortu školstva vidíme tie čísla. Zatiaľ sme sa nedostali konkrétnej odpovede, že na čom presne sa bude šetriť, ale je to tam uvedené, že aj rezort má šetriť na sebe. Správne, tak to má byť. Len aj tu by som rada vypichla, že tak pre ilustráciu, že ako teda prebieha to šetrenie tejto vlády. Tak okrem iného ten rozpočet uvádza, že ministerstvo školstva si navýši počet zamestnancov o päť osôb pre kanceláriu štátneho tajomníka. A teraz, aby bolo jasné všetkým, prečo ministerstvo školstva musí navyšovať kanceláriu štátneho tajomníka. No lebo z tej kancelárie sa stala politická trafika, lebo bolo treba prijať štátneho tajomníka Krišandu, lebo pán Huliak si svojím vydieraním vyloboval ministerské kreslo, tak ministerstvo školstva zachraňovalo a vytvorilo novú kanceláriu pre pána Krišandu. Ale keďže pán Krišanda sa nevenuje regionálnemu školstvu, nerozumie regionálnemu školstvu, tak zároveň bývalý pán štátny tajomník dostal funkciu splnomocnenca ministra a rozpočet sa musí navyšovať, lebo politická trafika. A presne takto funguje táto vláda a vidíme to aj na počte ministerstiev, kde hneď na začiatku bolo nutné vytvoriť nové ministerstvo, zbytočné ministerstvo cestovného ruchu a športu, pretože tie agendy už predtým, samozrejme, svoje zastúpenie v štátnom aparáte mali. Zbytočné ministerstvo sa muselo vytvoriť, aby strana SNS bola spokojná, no a teraz na ministerstve školstva ešte musia vytvárať a navyšovať zbytočnú kanceláriu štátneho tajomníka, lebo tam museli prijať človeka, ktorý v skutočnosti nevie robiť to, čo vždy kancelária štátneho tajomníka jednotka na školstve robila. Čiže takýmto spôsobom vláda šetrí, teda nešetrí na sebe, že keď ide o politické trafiky, tak vtedy sa na celé šetrenie zabudne.
Chcela by som však ešte upriamiť pozornosť na jeden podľa mňa z úplne kľúčových problémov tejto krajiny a tiež to súvisí s rozpočtom. Jeden z najvážnejších problémov našej krajiny je práve odchod mladých ľudí. 20 % našich maturantov nám odchádza na vysoké školy do zahraničia a väčšina z nich sa už nevráti. Podľa dát ministerských analytikov len približne 40 % týchto ľudí sa vráti, pričom ročne nám štyritisíc maturantov odchádza. A ja viem prečo odchádzajú, ja som tiež po maturite odišla na univerzitu do Českej republiky a, áno, bola v mnohom kvalitnejšia. Lenže ja som jedna z tých, ktoré sa vrátili, ale veľa, väčšina ako dáta ukazujú, tých ľudí sa nevrátia. A týka sa to mladých ľudí, ktorí odchádzajú už na univerzity, ale týka sa to aj mnohých ďalších. Týka sa to ľudí, ktorých často stretávam, mojich viac-menej rovesníkov, ktorí ešte majú relatívne malé deti a rozhodnú sa, že chcú, aby vyrastali niekde inde. Týka sa to opatrovateliek, týka sa to rodín na Orave, keď sme boli, tam sme sa vyslovene stretli so ženami, ktorých muži takto odchádzajú. Nám tam rozprávala pani starostka, že tá ich ulica je taká, že tam, keď v noci začal niekde požiar, tak nenašli jediného dospelého chlapa na celej ulici, pretože všetci sú v Rakúsku a v Nemecku. Nám odchádza veľká časť našej pracovnej sily a ešte tam na Orave, tam aspoň posielajú, pokiaľ manželky a deti zostali na Slovensku, tak aspoň posielajú peniaze sem, ale mnohí títo ľudia už budú celý život odvádzať dane a odvody v zahraničí, pretože nevidia záujem sa sem vrátiť. A každý takýto odchod človeka stojí našu krajinu peniaze. Podľa analýzy úradu vlády ten odhad je, že jeden vysokoškolsky vzdelaný človek, jeho odchod stojí náš štát zhruba 2,8 milióna eur. To sú peniaze, ktoré by sa nám tu teda hodili, obzvlášť, keď sa pozrieme na tú dobu, v akej žijeme.
No a prečo mladí ľudia odchádzajú? V prieskumoch sa uvádza ako najčastejšie dôvody životná úroveň na Slovensku, ktorá je stále nižšia aj oproti našim okolitým krajinám, politická situácia a tá obrovská polarizácia, ktorú tu žijeme a nedostatok pracovných príležitostí a obzvlášť tých s pridanou hodnotou, čiže nielen fabriky, nielen výrobne, ale práve napríklad to sú ľudia, ktorí majú nápady, ktorí by možno rozbehli nejaké malé podnikanie, ktorí by tu možno založili malé firmy, lenže keďže tento rozpočet, keďže celý ten prístup ku konsolidácii tejto vlády dusí ekonomiku, zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie práce, nepodporuje inovácie, zaťažuje ľudí hlúpou transakčnou daňou, zaťažuje živnostníkov, toto sú všetko veci, pre ktoré si vzdelaní, tvoriví ľudia povedia, že nie, nebudú pracovať, nebudú podnikať na Slovensku, a to je škoda. To je jedna z tých vecí, na ktoré by sme sa skutočne mali zamerať a meniť.
A keď hovorím o odchode mladých ľudí, tak si neodpustím ešte jednu poznámku, ktorá sa týka spoločenskej atmosféry v tejto krajine, a to je to, ako táto koalícia systematicky sťažuje život ľuďom, ktorí sú súčasťou LGBT komunity na Slovensku a ako aj schválením zmeny ústavy, ktorú ste vy všetci v koalícii aj časť opozície tu schválila, ako ste práve ľuďom, ktorí majú menšinovú sexuálnu orientáciu, dali najavo, že sú tu vnímaní ako ľudia druhej kategórie, že nemáte záujem o to, aby tu žili plnohodnotný rodinný život. A veľmi často to sú tiež práve tí ľudia, ktorí odtiaľto odchádzajú a ktorí si povedia, že, žiaľ, síce sa tu narodili, ale nevidia budúcnosť v tejto krajine, pretože tu nebudú vedieť žiť plnohodnotný rodinný život tak, ako by si priali. Viete, aj to súvisí nepriamo s týmto rozpočtom. Aj to, akú atmosféru v krajine vytvárate. Aj to, či sa tu ľudia cítia prijatí, či sa tu cítia plnohodnotne vypočutí, alebo to, či sú odtláčaní niekde na okraj. Aj to sú ľudia, ktorí nám pri tej tvorbe HDP chýbajú a ľudsky nám chýbajú. A to je ďalší rozmer toho celého.
Vy veľa hovoríte o senioroch a o dôchodkoch a o energopomoci, ale tí seniori nežijú iba z toho, že im niekto zaplatí energo-účet alebo že na Vianoce dostanú peniaze navyše, ktoré časť z nich ani nepotrebuje. Tí ľudia by oveľa radšej každý týždeň videli svoje vnúčatá inak ako cez skype, lebo aj tie sociálne dopady toho odlivu ľudí zo Slovenska, aj to je súčasť problému, aj to je niečo, ak by ste to aj chceli vidieť v peniazoch, čo potom zaťaží náš sociálny systém a zdravotnícky systém, pretože nám tí ľudia zostávajú osamelí v regiónoch, ktoré sa nám vyľudňujú, v regiónoch, v obciach, kde pomaly všetky mladé rodiny odišli. Aj toto všetko súvisí s tým, ako bude hospodáriť táto krajina.
A mne je, samozrejme, jasné, že tento rozpočet si schválite, zdvihne sa, neviem, zajtra alebo kedy bude hlasovanie, zaňho tých 77, 78 rúk. Super, táto krajina bude mať rozpočet na budúci rok, ale tie dopady vašej vlády aj ekonomické, aj sociálne, aj spoločenské, tie tu budeme žehliť ešte veľmi dlho a už to tu dneska raz odznelo, neviem teraz od koho, z koaličnej strany, že teda je zvedavý, myslím, že to bol poslanec Muňko, že teda on sa teší, keď my raz budeme vládnuť a potom bude zvedavý, ako to budeme robiť. Tak Progresívne Slovensko ešte nevládlo, ale vieme vám sľúbiť, že urobíme všetko pre to, aby sme vymenili Roberta Fica a aby sme menili túto krajinu aj ekonomicky, ale aj spoločensky a aby aj čo sa týka rozpočtu, ale aj čo sa týka atmosféry v krajine, aby to tu išlo k lepšiemu. A verím, že toto je posledná vláda Roberta Fica v tejto krajine. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
S faktickými poznámkami dvaja poslanci a poslankyne. Prvá, pani poslankyňa Kosová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tina, musím uznať, že toto bolo jedno z najlepších tvojich vystúpení, ktoré som tu doposiaľ počula a začala si naozaj veľmi, veľmi dobre a musím sa priznať, že aj ja sa stretávam s mnohými ľuďmi, ktorí tvrdia, že naozaj strácajú chuť žiť v tejto krajine. A tá odpoveď na otázku prečo je, presne ako si povedala, veľmi jednoduchá. Nemajú žiadnu perspektívu. Oni veľmi dobre vedia, že keď sa chceme dostať z týchto dlhov, tak jediné, čo nám môže pomôcť, je, že naše verejné financie že budú naozaj dlhodobo udržateľné. Mimochodom, keď sme u tej dlhodobej udržateľnosti, tak len na pána Barteka, viete o tom, že v rokoch 2016 až 2019 sa zhoršila udržateľnosť verejných financií najviac, až o štyri percentuálne body, kým za nasledujúcej vlády, bohužiaľ, ma nepočúva, pána Matoviča vrátane pána Ódora to boli len dva percentuálne body napriek tomu, že bola kríza? Takže to len k tomu najlepšiemu stavu financií v tejto krajine.
Ale aby som sa vrátila k tomu, čo chcem povedať. To, čo chýba tejto krajine, sú reformy a sú to investície do vedy, výskumu, do infraštruktúry, čo, bohužiaľ, v tomto rozpočte absolútne nevidíme, ba priam naopak, vidíme, že ten hospodársky rast je najhorší spomedzi všetkých krajín V4. Vidíme, že naše investície sú zhruba o 1 % HDP menšie ako v ostatných okolitých krajinách. Vidíme, že len do dopravnej infraštruktúry sa bude investovať o pol miliardy menej ako v predchádzajúcom období. Vidíme, že do vedy a výskumu ide tiež menší balík oproti predchádzajúcemu roku. Takže kde sú tie investície? Ako sa chceme dostať z týchto dlhov? Ako chceme realizovať vyšší ekonomický rast napríklad ako v Čechách, kde je to dve a tri percentá? A my sme niekde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Spomenuli ste čas, za ktorý sem prišiel ten rozpočet, štyri dni. Oni všetko robia rýchle, lebo každý jeden Slovák, ktorý toto pozerá, určite ste videli video, kde sa rabuje a kde sa kradne. Tak tam sa kradne tak, že nabehnú a rýchle to vyrabujú. A tieto zákony, čo nám prinášajú, tiež sú taká rabovačka. Ani jeden zákon, čo som tu doteraz z dielne smerohlasu a SNS videl, neboli o tom, že by ľuďom pomáhali, ale to sú zákony, ktoré prinášajú obvineným a obžalovaným, ktorí si dali imunitu, ktorí si zmiernili tresty, prinášajú rýchly čas na rabovanie, pretože predstavte si, že naozaj by to trvalo dlho, nie dlho, ale že by sme sa k tomu vedeli vyjadriť, že by sme k tomu mali svoj pohľad, že by sme k tomu zaujali stanovisko nielen my, ale odborníci. Nie, oni potrebujú čím rýchlejšie, čím rýchlejšie to spraviť, aby sa mohlo zase rabovať na inej veci. A toto sa tu deje.
To, čo ste spomínali o tom, že naozaj že tú mantru stále spomínajú, čo spôsobili vlády. Nie, nespôsobili to vlády, spôsobujú to oni. Šetria, ale šetria na ľuďoch. A kde sú tie peniaze, ktoré ušetria na ľuďoch? No tak rýchle, rýchle poďme a rabujú aj tie peniaze.
Ďakujem veľmi pekne.

S reakciou pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za reakcie a, áno, súhlasím, že šetria na ľuďoch a mali by investovať do budúcnosti, ale to je to, čo tu chýba. A ďakujem aj za reakciu od kolegyne Kosovej, že, áno, tu chýba nejaká perspektíva pre túto krajinu v dobe, kedy sa ten svet radikálne rýchlo mení a kedy my potrebujeme investovať a my to máme v toľkých oblastiach akoby investičný dlh v tejto krajine a vidíme to aj v tom školstve, ktorému sa venujem, ale aj v doprave, aj v inom. A naozaj veľa ľudí si potom hovorí, že tu nevidia tú perspektívu, a ja ju tu chcem vidieť, ja tu tiež vychovávam dvoch synov. Ja im akoby odovzdávam to, že sa narodili na Slovensku, že majú materinský jazyk slovenský, ja by som bola rada, aby sa tu cítili doma, ale, samozrejme, to, či tu raz budú žiť, bude závisieť aj od tej kvality škôl, aj od tých možností na trhu práce, aj od tých možností podnikania a toto my potrebujeme, aj od tej spoločenskej atmosféry, a toto všetko my tu potrebujeme budovať a zachovať pre ďalšie generácie, a toto v tom rozpočte naozaj nie je. Ďakujem.