40. schôdza

Ďakujem vám, pán Pročko, za reakciu. Áno, tá cesta do Ameriky je vlastne takým typickým príkladom, že ministri si zvýšili paušálne náhrady o nejakých alebo na nejakých päťtisíc eur mesačne. Ešte vtedy argumentovali tým, jak oni to potrebujú, jak oni cestujú, jak to majú na hotely a neviem čo všetko. V konečnom dôsledku je to iba nezdanené zvýšenie ich platov, pretože potom si ide pani ministerka do Ameriky, kde z piatich dní je niekde jedno poobedie alebo doobedie u našich krajanov. Akože ja neviem, že či, čo si myslí pani ministerka, ale my, čo sme čokoľvek robili v realite, tak vieme asi, ako to tam vyzerá a že čo to bol za naozaj nabitý program. A potom ešte pani ministerka z tých piatich dní teda jeden alebo jedno, dajme tomu, že jeden deň je tam a potom ide ešte na Floridu, kde býva jej dcéra, kde ešte teda zjavne si prenajali auto, ešte tam asi idú aj s nimi tí ochrankári. A to, že to neplatí ministerstvo kultúry je predsa úplne jedno, sú to peniaze daňových poplatníkov. Veď to, že či to platí ministerstvo vnútra alebo kultúry je úplne jedno. Čiže toto je proste jednoducho neuveriteľné, že na to ani nie je schopná použiť tie paušálne náhrady, na ktoré to bolo akože určené. A ja tomu naozaj nerozumiem, ako toto si dokáže dovoliť, lebo však to je veľmi symbolické. A do toho nám bude rozprávať o tom, ako musela s pani hovorkyňou byť v biznis triede, lebo museli vyriešiť dôležité veci. No ja si myslím, že každý jeden z nás si vieme presne predstaviť, ako tam riešili dôležité veci a že to je proste akože fakt nie pekná symbolika, tak to snáď si to asi aj všetci uvedomujeme. A toto, áno, je to zanedbateľný peniaz oproti celému rozpočtu, ale je to symbol toho papalášstva a za to by ste sa mali hanbiť.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dej.

Dobrý večer, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil teda k, ako to už bolo viackrát spomínané, zákonu roka. Keď som si ten rozpočet pozeral, tak aj vo všeobecnosti, keď som túto diskusiu dneska počúval, tak možno viete, ja som teda študoval politológiu a napadol ma taký koncept, o ktorom sme sa učili a on sa volá že Good governance. To znamená, že kvalita vládnutia, ak by som to teda mal preložil doslovne. A ten koncept skúma napríklad to, akým spôsobom teda vlády vedia reagovať na rôzne potreby občanov, ako sú responzívni, to znamená presne to, keď sa niečo stane, akým spôsobom vedia urobiť rozhodnutia, ktoré sú jednak efektívne, zároveň transparentné, ale aj predvídateľné a udržateľné. Ja sa priznám, že ja nemám nejako veľké očakávania, ale ak sa pozreme na stranu, ktorá je teda najsilnejšia z pohľadu koalície a ktorá je tu od roku pomaly, keď ja som ešte nosil plienky, tak ja by som naozaj očakával, že tú kvalitu vládnutia by bolo úplne na mieste, že tam nejakým spôsobom bude. Ale ja sa priznám, akokoľvek som hľadal, a teda ja nemám ešte zatiaľ nejaký problém so zrakom, ja som ju tam nenašiel a mňa to mrzí. Nejde ani o to, že či tento rozpočet spĺňa alebo nespĺňa nejaké politologické poučky, ale že na tento rozpočet predovšetkým doplatia ľudia. Samozrejme, počúvali sme tu o rôznych odvetí za rôzne sekcie, za rôzne ministerstvá, akým spôsobom negatívne tento rozpočet ovplyvnia rozpočty tých ministerstiev, a teda na konci dňa aj nejaké investície a vôbec nejaký rozvoj krajiny ako takej.
Ja sa najprv teda pokúsim pozrieť v skratke na ten rozpočet, nechcem, samozrejme, opakovať to, čo už tu viackrát povedané bolo a potom sa pozriem na to, čo je mne najviac blízke. Nikoho asi neprekvapí, že sa na to pozrem aj z pohľadu teda mladého človeka, ktorý by chcel na Slovensku nielen prežívať, ale v lepšom prípade aj žiť, niečo budovať a založiť si tu niekedy možno aj rodinu.
Keď sa pozrieme na ten rozpočet ako taký, ja neviem, mne to príde naozaj veľmi naivné. Ja si dovolím tvrdiť, že to je až bez cieľov. A nielen teda, že tam tie ciele nie sú, ale ja ani neviem teda, ako chcete toto naplniť, pretože ja som to v tej obhajobe nepočul. Tuná nikto nie je ochotný sa za to veľmi postaviť, že by ten rozpočet bol ochotný naozaj vecne obhájiť, okrem toho, že ja som videl, že tu už kadekto z koalície čo čítal, v poriadku, rešpektujem to. Ale aby sme sa v rozpočte spoliehali len na to, že všetko budeme financovať z európskych fondov alebo že sa všetko vyberie len na tých daniach, ja neviem, my keby sme nemali tie európske peniaze, jednoducho keby sme neboli členskou krajinou Európskej únie, tak ja neviem, že tým pádom vlastne priznávate, že my by sme ani nemali z čoho túto krajinu financovať, to tam naozaj, nie explicitne, ale nepriamo to tam je spomenuté. Takže toto ma naozaj mrzí. Ja som zase na druhej strane aspoň rád, budem trošku sarkastický, aspoň tým pádom potvrdzujete, ako je dôležité, že sme súčasťou Európskej únie. Lebo bez tých európskych peňazí by sme tu naozaj nič neurobili, ani len jednu cestu, možno nejakú fontánu s pitnou vodou niekde na námestí v obci niekde na východnom Slovensku.
No tá druhá vec je, ako som spomínal, mne tomu chýba nejaká širšia odborná diskusia. Samozrejme, my tu môžme byť aj do noci, môžme tu byť do tretej, do štvrtej rána, ja s tým problém nemám, samozrejme, vedel som už o tejto hodine byť aj niekde inde, ale však, samozrejme, ja svoju prácu vykonávam rád, takže ja prídem, ale ani tá odborná diskusia nejako nebola, teda nie z pohľadu tých odborníkov, ktorí sa ekonomike venujú, ale že by vláda bola ochotná sa za či už tú konsolidáciu, alebo tento rozpočet ako taký niekde postaviť a obhájiť ho.
Mňa to naozaj mrzí, že ak sa bavíme o tom, že ste sociálno-demokratická vláda, samozrejme, obidva tie názvy by sa dali nejakým spôsobom rozporovať, to sa mi teraz nechce, ale teda mňa to mrzí, že ste to schválili ešte pred rokovaním so sociálnymi partnermi. Naozaj vám sa podarila zaujímavá vec, vy ste spojili odborárov s podnikateľmi. To, myslím si, že sa ešte v histórii Slovenska teda nestalo. Mňa to naozaj mrzí. Odborári ďalej teda oznamujú, že sú ochotní ďalej štrajkovať, ja sa im absolútne nečudujem. Keby som bol na ich mieste, tak tu stojím od rána do večera. No a tá ďalšia vec je, že čo ma na tom ďalej rovnako mrzí, že vy sa jednoducho vyhovárate, dookola sa vyhovárate na predchádzajúce vlády. Ja som, naozaj tú politiku sledujem od útleho detstva, ale teda však tie čísla dokazujú, že vy ste jednoducho pri vládnutí alebo tú zodpovednosť za tú krajinu máte jednoducho najdlhšie. Ja som to rátal, je to vyše päťtisíc dní, takmer, neviem, štrnásť, pätnásť rokov, nechcem sa tu doťahovať presne o dni, ale jednoducho či sa to niekomu páči, nepáči, to absolútne nie je nič osobné, jednoducho za ten stav verejných financií ste najviac zodpovední vy. Je to proste tak.
Ak by sme si odhliadli od toho, čo tu bolo pred, ja neviem, minulými voľbami, tak vy už ste tu dva roky alebo teda takmer to budú dva roky za chvíľku, takou futbalovou terminológiou budeme niekde v polčase, a ja nemám pocit, že by sa ten stav verejných financií napriek tomu, že sme mali tretiu vlnu konsolidácie, nejako výrazne zlepšil. Práve naopak. Tie čísla dokazujú to, že vy budete vôbec radi aj napriek tomu, že ste si stanovili ciele deficitu na úrovni 4,7 %, tak vôbec možno budete radi, že to bude okolo piatich percent. A mňa to naozaj mrzí.
Tá najpodstatnejšia vec asi na tom celom je, však tá konsolidácia priamo súvisí s rozpočtom alebo rozpočet priamo súvisí s tou konsolidáciou a jednoducho tento štát nešetrí na sebe, ale šetríte na budúcnosti, šetríte na ekonomike. Jednoducho mali by ste začať šetriť na štáte ako takom, začať od seba a práve, naopak, tú ekonomiku a ľudí, ktorí sú najviac aktívni, podporovať. Jednoducho ťažko sa vám budú vyberať tie dane. Ono to v tom rozpočte aj spomínate, že v prvom rade teda tie eurofondy, ako som spomínal, a že výber daní, že o to sa primárne opierate. Ale jednak, keď škrtíte tú ekonomiku, a to ja nie som ekonóm, ako som vravel, mám vyštudovanú politológiu, tak ja si neviem úplne predstaviť, že keď škrtíte ekonomiku, tak sa ekonomike bude dariť a tým pádom viacej vyberiete. Na druhú stranu, a to nehovorím len ja, to hovorí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že, bohužiaľ, nie je to úplne správna cesta. Druhá vec je, keď si spomenieme na novelu Trestného zákona, tak ako ja sa nečudujem, a to teraz nikoho nechcem nahovárať, práve naopak, zákony treba dodržovať, ale vy nepriamo motivujete človeka, aby tie daňové systémy obchádzal.
A teda keď sa môžem dostať k tomu, čo som sľuboval na začiatku, že sa budem venovať tejto téme aj z pohľadu mladého človeka, tak ak sa pozrieme na to, že človek, ktorý má dnes 28 až 29 rokov, ak sa môžem pochváliť, ja som mal v septembri 29, ja už by som čakal, že človek v tomto veku už niečo bude mať aj za sebou. To znamená, že okrem toho, že skončil školu, tak nebude rozmýšľať nad tým, či tu vôbec ostať, alebo má odísť, ale už bude mať niečo vybudované, bude mať nejaké bývanie, ktoré je, bohužiaľ, nedostupné, bude sa mu oplatiť tu či už, ja neviem, napríklad študovať ďalej, možno vo vede a výskume, veď ja som tu už taký zákon mal, aby tie podmienky mohol mladým ľuďom zlepšiť, aby sa im lepšie študovalo. Ja si myslím, že ak do niečoho treba investovať, tak je to vzdelávanie a školstvo, lebo len vzdelaná krajina má potenciál na kvalitnú a dobrú budúcnosť. Ja verím, že na tomto sa zhodneme asi všetci, ale ja nevidím tú ambíciu, že by ste chceli investovať do toho, do čoho treba.
Na druhú stranu teda, ak sa môžeme pozrieť na to, ako mladý človek má dneska podmienky na Slovensku, tak keď sa odhliadneme od toho, že si vlastne nevie zabezpečiť bývanie, to už je jedno, že či v nejakom pomere vo vlastníctve alebo v podnájme, jednoducho tie výdavky dneska na to bývanie sú tak vysoké, že si mladý človek nemôže dovoliť sa osamostatniť od rodičov. To nie, že ja si to myslím a dookola to hovorím, ale to potvrdzujú aj čísla. Jednoducho ak sa pozrieme na čísla v porovnaní OECD krajín, tak my máme jeden z najväčších vekov, teda to číslo sa blíži až k niekde tridsaťtri. Máme odchody, ktoré sú jednoducho, mladí ľudia, ktorí majú vysoký vek, odchádzajú neskoro od rodičov, pretože sa nevedia osamostatniť a to nie je o tom, že by sa im nechcelo, však ja chápem, ja som sám využíval tieto služby, ono sa to volá mama-hotel, je to príjemné. Ale veď mladý človek sa chce rozvíjať, chce sa osamostatniť, ale jednoducho nemá na to podmienky.
A teda my keď sa pozrieme na človeka, ako som hovoril, vo veku od 28 do 29 rokov, tak aké má dneska možnosti? Namiesto toho, aby už mal niečo vybudované, aby mal perspektívnu, kvalitnú budúcnosť, či už by tu chcel podnikať, pracovať, alebo ako som hovoril, kľudne aj študovať, tak jednoducho sa zamýšľa nad tým, či z tejto krajiny má odísť, alebo tu má ostať. A toto naozaj mi príde, toto mi príde naozaj zlé a nemyslím si, že je to dobré, pretože ak sa pozrieme aj na ten rozpočet ako taký, aj na tú konsolidáciu, tak vy najviac obmedzujete týmto celým ľudí, ktorí sú najviac aktívni. To sú ľudia, ktorí pracujú, to sú ľudia, ktorí by chceli podnikať a to sú aj dajme tomu živnostníci. Ja si naozaj nemyslím, že tento rozpočet, ako som hovoril v úvode, spĺňa akékoľvek to kritérium, keby sme sa na to pozreli z pohľadu good governance, to znamená tá kvalita vládnutia a tu ja by som úplne právom očakával od strany, ktorá je tu pomaly pätnásty rok pri moci.
Ja by som chcel povedať ešte jednu vec a tou je, ak sa pozrieme na to, akým spôsobom rastú ceny všetkého či už potravín, alebo čohokoľvek, aj dokonca stavebný materiál, to tiež v tej konsolidácii bolo, že chcete zvýšiť ceny za stavebný materiál, piesok, štrk a podobne, tak to opäť bude mať nepriamy vplyv na to, akým spôsobom sa tie ceny budú upravovať. Takisto cena práce a podobne. Ja chápem, že nejakým spôsobom sa snažíte dať niekomu peniaze. Veď to je úplne v poriadku. To nikto nerozporuje, ale problém je to, že tu chýba tá adresnosť, ak sa bavíme aj o tej energopomoci. Veď samozrejme, že treba pomôcť tým, ktorí jednoducho majú problém platiť tieto účty a podobne, ale ja nevidím dôvod, prečo by sme sa mali niekomu v nejakej vile na Slavíne skladať na to, že si tam vykuruje bazén a saunuje sa po večeroch. A jednoducho mali ste takisto dva roky na to čas. Ja si myslím, že za dva roky sa dá veľa stihnúť a tá energopomoc stále, žiaľ, mrzí ma to, nie je adresná. Vy ste si mysleli, ja neviem teda na základe čoho, že vám to preplatí Európska únia cez eurofondy. Tí povedali, že to nespĺňa tieto podmienky, že to nebudú robiť. Takže, samozrejme, to ide zase na úkor niečoho iného a jednoducho tu sa neinvestuje do budúcnosti.
Ak by som mal povedať, čo je najhoršie na tomto celom rozpočte, tak je to práve to, že tu sa tí najviac aktívni ľudia, to sú či už podnikateľské subjekty, zamestnanci, živnostníci, tu sa najviac nejakým spôsobom priškrtia a tým pádom o to horšie sa investuje do budúcnosti, lebo sa tu neinvestuje vôbec. Ak sa môžem pozrieť ešte na ďalší subjekt, myslím, že to tu už bolo spomínané, teraz ministerstvo dopravy, veď to je jeden z rezortov, ktorý bude ukrátený o najviac peňazí v porovnaní s teda s ostatnými. Ja neviem, ako ja rád cestujem vlakmi, ale aby som z Bratislavy do Banskej Bystrice išiel takmer štyri hodiny vlakmi a na niektorých úsekoch 30 kilometrovou rýchlosťou, mne to príde, že v krajine 21. storočia, členská krajina Európskej únie, ja by som čakal viacej od toho. A to ja by som rád cestoval vlakmi. A ja si myslím, že toto je niečo, kde treba investovať. Jednak je to udržateľné z pohľadu životného prostredia, zároveň ja si myslím aj napriek tomu, čo sa stalo posledné dni a ma to mrzí, že je to stále jedna z najbezpečnejších foriem nejakej verejnej dopravy a zároveň si myslím, že je to aj niečo, čo sa snažia, ak sa pozrieme na iné členské krajiny, do toho investovať. Však, samozrejme, treba dostavať diaľnice, mne to stále príde šialené, že nemáme diaľnicu, ktorá by spájala súvisle dve najväčšie mestá na Slovensku, ale naozaj jednoducho dneska ísť vlakom, tak v lepšom prípade vám bude hodinu meškať. A tuná jednoducho sa škrtajú investície do dopravy. Nebude sa investovať do ani železničnej infraštruktúry, ak si teda odmyslíme nejaké peniaze, vďakabohu za to, že sme v Európskej únii a že môžme či už teda z Plánu obnovy, alebo z Eurofondov nejaké peniaze v lepšom prípade efektívne čerpať, ale jednoducho tu nie je žiadna nejaká vízia, že by sa táto krajina mala pod vaším vedením niekde pohnúť dopredu. My sa stále točíme v kruhu, stále sa vyhovárame, ja už som tu počul výhovorky všeho druhu, mňa to už ani nebaví počúvať, kto za to kedy mohol, nemohol. Jednoducho ste tu už od volieb dva roky, tak ja verím tomu, že by ste mohli naozaj niečo urobiť aj dobre. Teda však, okej, však poschvaľovali ste si tu už kadečo, máme dve pohlavia v ústave. Ja z toho radosť nemám, ale to naozaj problémy na Slovensku nevyrieši.
A teda ak chcem ešte povedať druhú vec a ja už tým teda budem aj končiť, však ja chápem a rešpektujem, že už je možno viac hodín, chcú aj kolegovia vystúpiť, my sme nehlasovali za nočné rokovanie, to ste si odhlasovali vy, okej, ale však ja som povedal, ja tu budem, ale teda, veď na to doplatia, na toto všetko predsa doplatia aj vaše deti, vaši vnukovia. Ja verím tomu, že aj vy chcete, aby tu vaše deti žili, veď to nie je len o tom, že my sa tu teraz ideme na základe nejakých, ja neviem akých vymyslených nejakých vzdušných zámkoch, sa tu ideme teraz medzi sebou šermovať. Veď ja chcem, aby tá krajina bola pre všetkých. Veď keď niekto príde k lekárovi, aj ja mám starých rodičov, aj ja mám babku, ktorá bere nejaký dôchodok, môžme sa baviť o tom, či je to veľa, alebo málo, ja by som povedal že aj málo na to, že tu celý život slušne pracovala a žila a potom, keď sa chce objednať k lekárovi, tak čaká pol roka na vyšetrenia. Ja chápem, vám je to vtipné, okej, ale naozaj ja by som chcel, bez ohľadu na to, kto koho volí, bez ohľadu na to, aké máme názory, aby sa v tejto krajine všetkým žilo dobre. A povedzme si úprimne, tento rozpočet, tento rozpočet ide proti tomu. Tento rozpočet naozaj túto krajinu nikde neposúva napriek tomu, že sa všade zvyšujú výdaje, tak jednoducho neprináleží k tomu nejaká pridaná hodnota. A tento rozpočet, žiaľ, nás ťahá viacej do minulosti ako do budúcnosti a tak to proste je.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Poslankyňa Mesterová.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ja len vás chcem poprosiť, aby ste mali rovnaký meter. Pán Kvorka tu evidentne telefonoval, vy ste ho evidentne videl. Ľudí tu vyhadzujete za nakreslené grafy a toto vám nevadí? Ďakujem.

Vy máte pocit, že som váš podriadený? Nie som, nie som váš podriadený. Riadim to a upozornil som pána Kvorku pohľadom. Áno, kľud. (Reakcia z pléna.) Ja dodržiavam rokovací poriadok. Ja som pána Kvorku upozornil, ja som mu to kývol a nechcel som prerušiť vášho poslanca. A vy ma nepoučujte, dobre? Ma tu, trošku som tu dlhšie ako vy, tak ma nepoučujte. (Reakcia z pléna.) Nie, ani vám tuto ako nejaká rozdrapená, neviem aká, sa tu správať. Poslanec Dušenka, nech sa páči, dobre? Tak sa správajte na svojom klube a nie voči mne. Som predsedajúci a nie váš podriadený a nehádžte po mne šanóny, dobre? Nieže po mne hodíte dačo, ste s tým známa. Pán poslanec Dušenka, pripraví sa poslanec Matovič. Že ja si to vyprosím od vás, dobre? No, tak už je v poriadku? (Reakcia z pléna.) Vy si zvoľte normálny tón, pani poslankyňa, dobre? Tak sa môžte rozprávať doma alebo na svojom klube.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne.
Včera aj dnes bolo zo strany vládnej koalície povedané k rozpočtu množstvo klamstiev a poloprávd a začnem tým, ako pán poslanec Karas definoval rozpočet, že ho vraj charakterizujú tri slová a to stabilita, zodpovednosť a sociálna spravodlivosť. Tento rozpočet ide presne opačným smerom ako tieto tri pojmy. Sociálnu spravodlivosť si táto vláda predstavuje tak, že živnostníkom vezme tisíc eur ročne, nechá platiť zamestnancov zvýšené zdravotné odvody, ale pre poslancov parlamentu, tak tých nechá, nech si svoje platy znížia o 200 eur zo svojich šesťtisícových platov. Sociálna spravodlivosť podľa tejto vlády je, že ministri majú dvojnásobné platy. Sociálna spravodlivosť podľa tejto vlády je, že prevádzkovatelia hazardných herní alebo zbrojárskych podnikov si tu žijú ako prasce v žite a nikto sa neodváži siahnuť na ich zisky, ale pre zamestnancov, živnostníkov, ale aj ďalších podnikateľov cez transakčnú daň, tak to, že sa podmienky zhoršujú, tak to je ich predstava sociálnej spravodlivosti.
Minulú schôdzu sme tu schvaľovali vládny návrh zákona o energopomoci. Tam sa písalo, že energopomoc je naozaj nevyhnutná, lebo až 90 % domácností by mohlo byť ohrozených chudobou. Čiže v energopomoci hovoríte o 90 % domácností ohrozených chudobou, ale taká je vaša sociálna spravodlivosť. Zodpovednosť by bola, ak by ste požičané peniaze investovali do ekonomiky, do rastu ekonomiky, na podporu. Namiesto toho sa všetky peniaze požičané prejedajú, tak ako to potvrdil aj predseda NKÚ včera.
A stabilita? Tak stabilita tohto rozpočtu garantuje len to, že na každom ministerstve bude dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa z toho dalo čo-to ukradnúť, aby tam bola nejaká vata, aby sa mohol znova vyhlásiť nejaký obdobný záchrankový tender, kde je vata, ako aj pán predsedajúci povedal, 800 miliónov, aby ostalo 12 miliónov pre šuflikantov, ktorí tu dodávajú polorozpadnuté hasičské autá.
Takže toto je vaša stabilita, zodpovednosť a spravodlivosť v rámci rozpočtu. Pán minister sa tu vyhovára na nejaký ekonomický protivietor, lebo že vraj keď si niekto v Nemecku kýchne, tak na Slovensku máme chrípku. Ja by som len chcel pripomenúť obdobie rokov ´20, ´21 a ´22, vtedy tú chrípku naozaj mal celý svet, ako sme my vyfinancovali s omnoho nižším deficitom, s omnoho nižším dlhom. To bola ekonomika na celom svete pozastavená a nie že Nemecko malo nižší hospodársky rast, to bola naozajstná kríza. Že tu niekto, že sme potiahli Slovensko na grécku cestu, tento rozpočet ťahá Slovensko na grécku cestu a ešte ním aj pridávajte plyn, aby sme tam boli čím skôr.
Keď si pozriete, akým spôsobom vláda teraz vyhodnotila, ako ide na sebe šetriť, z 1,4 miliardy eur dokázala rozpísať nejakých 300 miliónov, ako povedal aj predseda NKÚ, sú to administratívne, účtovné procesy. V zásade administratíva, žiadne reálne šetrenie. Keď ideme kapitolu po kapitole, polovica kapitol má vyšší rozpočet, ako tomu bolo minulý rok. "Premiantmi" sú kancelária prezidenta a ministerstvo zahraničných vecí. Tak sa na to bližšie pozrel, lebo tí vraj šetria okolo 11 % výdavkov. Tak kancelária prezidenta mala pred piatimi rokmi polovičný rozpočet, ako má dnes. V roku 2023 mala 7,5 milióna, potom sa rozpočet zázračne navýšil o štyri a pol a teraz si veľkodušne jeden milión stiahnu. Spravili štyri kroky dopredu a jeden späť. Sa ľahko konsoliduje, keď niekto dostane z roka na rok o 40 % viac. Tak potom, samozrejme, že si môže 10 % uprieť.
To isté MZV, ministerstvo zahraničných vecí, v roku ´23, už po covide, už keď sa znova cestovalo, mali rozpočet okolo 270 miliónov, rok ´24 - 330, nárast o 50 miliónov. Je jasné, že sa im teraz 10 % ľahko zosekáva. Čiže takýmto spôsobom vy šetríte. Aj tam, kde deklarujete 10 % zníženie výdavkov, čo sú premianti na vás, aj to je násobný rast oproti roku ´23. A to ešte som nekontroloval roky dozadu. To by bolo ešte viac do očí bijúce.
Radi to zvaľujete, že konsolidácia je nevyhnutná kvôli rôznym Matovičovým atómovkám a podobne. Prvá vec, ktorú ste spravili, tie atómovky ste zrušili. Či je to rodičovský dôchodok, alebo 200 eur na dieťa. Už len tým ste sa mali míľovými krokmi priblížiť k vyrovnanému rozpočtu. Okrem toho výdavky, ktoré boli vynaložené v roku 2023, boli jednorazové, či to bola energopomoc, alebo testovanie, alebo kurzarbeit, alebo preplácanie nájmov počas covidu, toto ste nemali. Ďalšie veľké položky vďaka ktorým ste sa mali míľovými krokmi priblížiť k vyrovnanému rozpočtu a k prebytku. A po troch konsolidáciách za 7,5 miliardy tu mal byť raj na zemi. Tu sme mali mať obrovské prebytky, ale nie. Alebo aspoň splatenie dlhu. Tak o koľko sme splatili dlh za tie dva roky, čo tu vládnete? Ani o cent. Nárast dlhu o 16 miliárd? Respektíve 10, 10 až 16 miliárd nového dlhu.
Len konsolidácia za 7,5 miliardy znamená, že každý občan od novorodenca po starca je zadlžený o 1 400 eur nového dlhu, to znamená, že ľudia od decembra pracujú zadarmo, lebo 1 400 eur v čistom to je niečo viac ako súčasná priemerná mzda, myslím 1 523. Priemerne zarábajúci Slovák od decembra pracuje zadarmo, pracuje na vašu konsolidáciu, ktorou ste ani o cent neznížili dlh. Pán minister tu hovorí, že akým spôsobom alebo ako dobre sa teraz bude mať samospráva, tak má sa, lebo vraj teraz rozdáva drobné pomoci do tritisíc eur, desať, 15-tisíc eur. Ja som mu pred troma rokmi na ministerstve financií zakladal odbor dotácií, lebo tak, ako sa tam rozdávali dotácie, to nemalo obdobu, to nemalo obdobu. To sa dávalo mirnix-dirnix na výjazdových rokovaniach vlády. Absolútne nik nekontroloval či tie peniaze, akým spôsobom boli využité. Trikrát tam mali kontrolu z NKÚ. Od roku 2015 ich na to upozorňovali. Všetky peniaze, o ktoré možno samosprávy prišli počas minulej vlády, boli rozdávané ľuďom. Teraz keď prichádza samospráva o stovky miliónov eur, tak to ide na vaše ministerstvá, na ktorých neviete šetriť, na vaše nové ministerstvá, tak to je.
Výber daní. Výber daní bol najlepší počas minulej vlády. Vy ste povedali, že, alebo pán minister tvrdí, jej, veď to je kvôli covidu, lebo ľudia vtedy platili kartou, tak jednoducho čierna ekonomika bola na ústupe. A čo spravil on? Podporuje dobu kešu a jednoducho otvára náruč pre rôznych daňových podvodníkov skrz trestné kódexy, ktoré ste stihli schváliť ako prvú vec snáď po dvoch mesiacoch, čo ste prišli do vlády. Do 20-tisíc eur to nie je daňový trestný čin, tak fajn. Pán minister sa v nejakom rozhovore vyjadril, že jeho ambíciou nie je zlepšiť výber daní, lebo je to ťažké. Tak namiesto toho radšej zavádza nové dane. Aj tie jeho predikcie, koľko na tom vyberie, rok čo rok sú nesprávne. Napriek tomu opakuje tie isté chyby. Už pri druhej vlne konsolidácie mnohí odborníci upozorňovali, že na transakčnej dani nevyberie toľko, koľko má. Nie, lebo vyberie. Teraz koncom leta s dlhým nosom priznal, že áno, ten výber je nižší. Čo robí teraz? To isté, tie isté chyby. A výsledok? Útlm ekonomiky. Hospodársky rast úplne padá a môže sa vyhovárať na Nemecko, na čo chce, nie je to pravda.
Vraj je ťažké vymyslieť, akým spôsobom získať peniaze do štátneho rozpočtu. Tu nebolo človeka, ktorý by mu neporadil. Tu už takmer nábytok by mu poradil, že veď zdaň zbrojárov, zdaň herne. Nie, všetko necháva na pleciach ľudí a ani po dvoch mesiacoch od predstavenia konsolidačného balíka nie ste schopní povedať, kde štát bude šetriť na sebe, lebo v zásade ani nebude.
Dodnes žijete z peňazí, ktoré ešte predchádzajúca vláda požičala za 0 % úroky. To je taká výhoda, o ktorej sa vám ani nesnívalo. Pán minister povedal, že dnes je obsluha dlhu okolo 2,5 % v priemere. A keď sa vrátim ešte k tomu hospodáreniu, ďaleko najhoršie, ďaleko najhoršie, 23., štvrtý, 25. v rámci Európskej únie. Máte dáta Eurostatu zo zakázanej tabuľky, tam je jasne vidno, kto a akým spôsobom hospodáril, keď sme my všetky krízy dokázali ufinancovať s deficitom okolo 5 %. Áno, požičiavali sme si, ale vtedy si požičiavala úplne každá jedna krajina na svete, možno s výnimkou tých, ktorí nejaký prebytok mali, nejaké rezervy. Lenže akú rezervu ste nechali vy? Absolútne žiadnu. Ešte aj v poslednom roku vlády, keď už ste mohli dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, aj tak ste to nechali na 0,5 % HDP, na nejakej jednej miliarde, lebo veď stále to bolo najlepšie, čo na tom, že môže byť vyrovnaný, nie, 0,5 % HDP deficit. Ani jeden rok počas vašej vlády ste nemali, ste ani nesiahali na vyrovnaný rozpočet a zakaždým ste boli na chvoste. Kým vy ste tvorili 0,5 % schodok, tretina krajín Európskej únie tvorila prebytky. Taká je pravda a v takomto štýle hospodárenia fungujete aj teraz. Sme na gréckej ceste a s týmto rozpočtom tam budeme naozaj veľmi skoro.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pán poslanec Pročko s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne.
Mne sa strašne páčilo v tom úvode, keď si povedal o tom, že covid sme zvládli fantasticky. A naozaj sme ho zvládli fantasticky a ľuďom išli miliardy, aby zamestnanci mohli dostať od svojich zamestnávateľov peniaze a jedna pani mi napísala takú krásnu správu, že, Jozef, vieš si predstaviť, že by bol Fico pri moci, keď bol covid, vieš si predstaviť, že by Fico riadil túto krajinu, Fico, ktorý rozprával, že covid nie je? Mne sa strašne páči a bonmot dňa je - aj nábytok mu poradil. Naozaj oni tu rozprávali a rozpráva hlavne Kamenický o tom, že veď dajte nejaké riešenia. No a ja som tu počul počas rozpravy niekoľko desiatok riešení a naozaj zdaniť zbrojárov, zdaniť ten hazard, ktorý Huliak teraz chlapcom z biznisu dal, čo za to dostal, to je dobrá otázka, zdaniť veci, ktoré nejdú ľuďom, ale ktoré idú bohatým. Bohatých vôbec nezdanili. Mne sa inak páčilo aj tvoje, tvoj jeden status, kde si napísal, že Fico ľuďom nedal, ale väzňom pridal, to sa mi tiež veľmi páčilo. Táto vláda naozaj normálnym ľuďom nedáva, ale svojim kamošom, biznismenom, rodinám, tetám, strýcom, straníkom, straníkom, ako sa to deje u Huliaka, dáva na plné pecky.

Poslanec Dušenka.