40. schôdza

S reakciou pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za reakcie a áno súhlasím, že šetria na ľuďoch a mali by investovať do budúcnosti, ale to je to, čo tu chýba a ďakujeme za reakciu od kolegyne Kosovej, že áno tu chýba nejaká perspektíva pre túto krajinu v dobe, kedy sa ten svet radikálne rýchlo mení a kedy my potrebujeme investovať a my to máme v toľkých oblastiach akoby investičný dlh v tejto krajine a vidíme to aj v tom školstve, ktorému sa venujeme, ale aj v doprave, aj v inom a naozaj veľa ľudí si potom hovorí, že tu nevidia tú perspektívu a ja ju tu chcem vidieť, ja tu tiež vychovávam dvoch synov. Ja im ako by odovzdávam to, že sa narodili na Slovensku, že majú materinský jazyk slovenský. Ja by som bola rada, aby sa tu cítili doma, ale samozrejme to, či tu raz budú žiť, bude závisieť aj od tej kvality škôl, aj od tých možností na trhu práce, aj od tých možností podnikania, a toto my potrebujeme. Aj od tej spoločenskej atmosféry, a toto všetko my tu potrebujeme budovať a zachovať pre ďalšie generácie, a toto v tom rozpočte naozaj nie je. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, ja by som zľahka začala v podstate aj nadviazaním na kolegyňu Tinu. Aj ľudia z kultúry chcú odísť. Dokonca to hovorí verejne aj pani rektorka vysokej školy výtvarných umení, že jej nebývalé množstvo absolventov už len bakalárskeho štúdia odchádza preč, minimálne do Čiech, lebo tu jednoducho nevidia uplatnenie a v súvislosti napr. s rozbitým Fondom pre umenie už vôbec nevidia ani len náznak podpory, a to nehovoríme iba o podpore finančnej, jednoducho tieto dáta nás nepustia, my strácame naše deti a kým si to naozaj neuvedomíme a kým sa budeme tváriť na to, aká sme krásna krajina a aké je to tu celé ňuňo a krásne, tak medzitým tie deti odídu a naozaj sa nikdy nevrátia a ja si myslím, že to je veľmi nebezpečné pozerať sa takýmto spôsobom na svet, zakrývať si oči pred realitou, lebo tá realita je tu a my reálne nemáme naše deti doma. Ja by som
====

a aké to tu je celé ňuňo a krásne, tak medzitým tie deti odídu a naozaj sa nikdy nevrátia. A ja si myslím, že to je veľmi nebezpečné pozerať sa takýmto spôsobom na svet, zakrývať si oči pred realitou, lebo tá realita je tu a my reálne nemáme naše deti doma.
Ja by som sa chcela trošku venovať rozpočtu v kultúre. A chcela by som povedať teda zástupcom koalície a zástupkyniam, že akú ministerku si tam nanominovali, tak presne taký majú rozpočet. Ten rozpočet sme dostali na stranu a pol, čo sa týka výdavkov v kultúre a potom teda boli rozpísané nejaké kapitálové výdavky na chabých 2,5 strany, podľa toho to aj vyzeralo, takže vám blahoželám ministerke kultúry, ktorá ani rozpočet nevie urobiť a dokonca ho nevie a ani nechce ísť prezentovať ani na výbor pre kultúru a médiá, takže opäť od roku 2023, kde teda nebola tam, teda poslala svojho štátneho tajomníka. No a teda keď sa bavíme o číslach, takže vy prezentujete teda, že budeme šetriť akože na sebe, čiže na vláde, čiže na ministerstvách. Tak ja vám hovorím, že rozpočet na rok 2026 pre ministerstvo kultúry je nominálne o 3,5 milióna čo, väčší. Takže nie pani ministerka, ani náhodou sa nerozhodla šetriť. Čakajú ju ďalšie cesty do USA za dcérou, čakajú ju ďalšie spoznávania svetov s kamarátkov v biznis triede. Pripravte sa na to, kým tu tam máte, toto sa vám bude diať.
2. 10. sme dostali z ministerstva kultúry odpoveď na našu 211 o tom, že na základe čoho pripravovali konsolidáciu. Dostali sme odpoveď, teda to je toho 2. 10., že taká informácia neexistuje, že 2. októbra na ministerstve kultúry neexistoval informáciu o tom, na základe čoho sa konsoliduje. Asi vieme, že asi na základe ničoho, ako vám to tu hovorím a ukážem vám to ďalej.
Čo nás však vlastne čaká z dielne Martiny Šimkovičovej a teda z tých zblúdilých ľudí z jej úzkeho tímu, tak vieme, že nás čaká proste spúšť v kultúre, že nás čaká ďalšia ničivá vlna. Na nej však bude teda surfovať pani ministerka na tých svojich cestách kde bude objavovať svet. Na tejto vlne bude surfovať aj pán Machala, ktorý ako darček dostal bianko šeky v podobe miliónov, ktoré sú v rozpočte zakamuflované do vágnych pojmov typu riadenie programov. Mimochodom o obsahu tej položky nič netušil ani značne, s prepáčením, dezorientovaný riaditeľ odboru ekonomického. Asi tam bol nový, každopádne vysvetľoval nám k tomu miliónu a pol úplne iné veci. A nakoniec teda priznal, že je rád, že jeho kolegovia online sledujú výbor aby teda ho mohli opraviť, takže asi takto. Pričom ono povedal, že jeho oddelenie pripravoval ten rozpočet.
No a táto ničiaca vlna poteší aj ďalšieho kamaráta, ktorý teda Machala dosadil na ministerstvo a to pán Lukáč, takže on sa tiež bude tešiť, že na tomto novom poste proste prišlo k novému snu a to je nové múzeum. To nové múzeum už minulý rok malo rozpočtovaných 1,7 milióna, na tento rok je to znova 1,7 milióna a ak by ste očakávali, že múzeum sa vytvorí na základe širokej verejnej a odbornej diskusie, tak sa môžeme mýliť. Včera bola konferencia, konferencia je strašne srandovné slovo, ale proste event, ktoré zorganizovalo ministerstvo kultúry, kde teda sme sa dozvedeli naozaj zaujímavé veci o tomto a teda musím povedať, že pred talianskymi partnermi ja som fakt s hanbou chcela odísť po výkone ľudí, ktorí tam prezentovali myšlienku nového múzea národného obrodenia. Čiže ak ma takto vyzerať nové múzeum za 1,7 milióna za rok, a teraz znova to už budú 3,4, tak naozaj amen tma s nami, že to opäť raz ďalšia medzinárodná hanba. A to vám môžem povedať, že som sa pozerala na, do očí tých talianskych hostí a bolo to naozaj hrozné.
No, čiže opäť teda zdôrazňujem, konsolidácia pre pani ministerku neznamená žiadne šetrenie, lebo ja som povedal, že o 3,5 milióna teda je vyšší ten rozpočet, ten návrh rozpočtu, ale on v skutočnosti pri bežných výdavkoch je vyšší o 11,160 milióna. Čiže o 11 miliónov je vyšší v bežných výdavkoch, lebo sa znížil z kapitálových o 7,6 mil. eur. Čiže to sú práve tie investície, ktoré generujú ďalšie financie, ďalšie financie do kultúry, do sektora, do regiónov, tak tie nebudeme robiť, podľa pani ministerky, lebo asi usúdila, že toto je naozaj dobrá cesty a my, bohužiaľ, teda jej musíme povedať, že toto nie je dobrá cesta, pretože utrpia tým naozaj regióny, a naozaj naša kultúra, a naozaj naše pamiatky. Pretože napríklad to sa týka aj programu "Obnovme si svoj dom", ktorý bol aj v minulosti úspešný. V minulosti tam bolo 15 miliónov, pokiaľ teda neprišlo toto komando, ktorého ho znížilo na 8 miliónov a v tejto chvíli to pôjde dole ešte o ďalších 15 %. Takže pýtame sa teda, kde je ten pocit ochrany kultúrne dedičstva, z úst pani ministerky v realite je to nikde, sú to iba také prázdne reči. No a pýtam sa teda, napríklad, kde je toľko spomínaná a tlačovkovaná Krásna Hôrka rozpočtovaná. Nie je tam a na výbore pre kultúru a médiá nám pán štátny tajomník povedal teda, že tam prebiehajú súdne spory a vlastne oni nemajú rozpočtovú, tak som zvedavá, že či ju niekde odtiaľ vylovia ten rozpočet, ale vtedy to nebolo. A teda podotýkam, že v tejto chvíli je tam súdny spor, ktorý je práve kvôli ministerka a vedeniu SNM, čiže pani Predajňovej. A zároveň na každej tej tlačovke ignorujú už predchádzajúci súdny spor, akoby ani neexistoval. Takže je to vlastne absolútne neuveriteľné, že rozprávajú úplne iné ako sa v skutočnosti deje a tie čísla o tom hovoria svoje. Čiže v tejto chvíli máme spomalené, zastavené práce na obnove Krásnej Hôrky, takže všetky tlačovky, ktoré si vypočujete, si môžte akurát tak preložiť do opačnej verzie a to je teda, to je realita. No a tak v podstate pritom sme aj zvedaví na to vyúčtovanie z roku 2025, kde napríklad bola rozpočtovaná rekonštrukcia kaštieľa v Dolnej Krupej na rok 2025. Ale on skončil podľa všetkých údajov už v roku 2023 tá rekonštrukcia, takže mňa napríklad bude zaujímať kde končia tieto financie, ktoré si tam proste podosadzoval pán Machala a pani Šimkovičová. Alebo by ma zaujímalo kde skončilo takmer trištvrte milióna eur na koncepciu múzeí a galérií, lebo v tejto chvíli nám neodpovedal ani pán štátny tajomník na to, na základe čoho robili rozpočtovanie na rok 26. Či už sa dodržiava lehota a to koncepcia, alebo či nejakým spôsobom ju reflektovali. My si tak trošku môžme myslieť že neexistuje, však áno, číže 650 tis. eur asi naozaj von oknom a 500 tisíc na mediálnu výchovu je tiež zaujímavá položka. No a my sme sa už minulý rok pýtali pána Kamenického, teda že či mu nevadí, že pani ministerka si schováva takéto bianko šeky pod tieto vágne položky. A nevieme prečo má takéto špeciálne postavenie na základe čoho ho má v tejto vláde, lebo skutočne toto naozaj sme ešte nikdy nevideli a ja už som na to upozorňovala aj kolegyne aj z kultúrneho výboru, že my tu máme skutočnú likvidáciu kultúry, nášho kultúrneho dedičstva, našej histórie, našich zbierok a to nie je sranda, kolegovia, kolegyne, toto fakt nie je sranda. A keď čokoľvek budete kedy hovoriť ako máte radi umenie zastavte sa, spomeňte si, že či je táto ministerka na správnom mieste a či toto podporujete.
Pani ministerka si napríklad schovala do rozpočtu do kapitálok 12 miliónov a my si len asi môžme myslieť, že asi to je na novovytvorenú minulý rok organizáciu, ktorú si nikto nepýtal, nikto nevie na základe čoho vznikla. Je to správa rezortných zariadení, ktorá nás už stojí 12 mil. eur a za ktorou je nákup pozemku niekde na východe bez zasa akejkoľvek diskusiu za 3,5 mil. eur, čiže trikrát predražený, ktorý jej ten pozemkom len tak kúpila nejaká riaditeľka, ktorá mimochodom teda bola spolupracovníčka pána Vadalu a teda tá sa rozhodla, že kúpi pozemok za 3,5 milióna. A fantastické vedenie na ministerstve kultúry buď o tom nevedelo alebo neviem, možno aj vedelo, ale každopádne vo výsledku máme tu takýto nákup pozemku. Na čo sme, našťastie, teda upozornili my aj médiá a teda pani ministerka dala dnes von fantastický status o tom, ako teda to tam udržiavajú transparentne, ale v konečnom dôsledku nezrušil sa kontrakt, stále je ten pozemok predaný, teda my sme ho kúpili ako ministerstvo kultúry. Stále od toho istého finančníka a stále je teda predražený a zároveň teda akože nejde tu vôbec o žiaden zrušený kontrakt ale proste jednoducho znížená cena na ktorú proste vyhandľovali. Takže to je asi taký výsledok fantastický. My by sme sa mohli teda pýtať ďalej, že na základe čoho vznikla táto organizácia, z čoho bola rozpočtovaná. Zatiaľ naozaj si stále myslíme, že je v tom badžete schovaná.
V komentári k rozpočtu teda sa aj uvádza, že sa očakávajú úspory z centralizácie podporných činností, ale teda opäť akože nevieme čo to má byť, lebo ak sú úspory z centralizácie vôli tomu, že vzniklo za 12 mil. eur vznikla nová organizácia, ktorá sa nakupuje lárom-fárom pozemky trojnásobne predražené, tak ja neviem, že či toto je ten spôsob, ale podľa mňa sedliacky rozum hovorí, že naozaj skutočne nie.
No a ono každá rozumná krajina investuje do kultúry, každý príčetný človek si uvedomí, že dotácia do kultúry nie je dotáciou, ale je to investíciou a na to sú aj dáta, že každé jedno euro sa krajine násobne vráti, investované do kultúry sa násobne vráti. Vzhľadom na to, alebo v súvislosti s tým, ako dobre má nastavené kultúrne politiky, ale to my teda nerobíme, takže tým pádom skutočne tá investícia, ktorá nie je tak sa aj ukáže v likvidácii samotnej kultúry, napríklad aj v rozpočte ešte viacej znižujú badžety pre príspevkové a rozpočtové organizácie, ktoré už teraz boli na hrane a naozaj sú tam ľudia reálne nešťastný z toho stavu. No a čo je teda obzvlášť hlúpe a nevkusné je prepúšťanie 10 % ľudí, čiže konkrétne je to definované ako pracovné miesta. Tak dostali email riaditelia organizácií a namiesto toho aby sa na to pozreli ľudia z ministerstva, že 10 % ak chcem ušetriť tak rozprávam o mzdovej obálke, tak oni prepúšťajú 10 % ľudí. A pre ilustráciu v kaštieli Betliar pri Rožňave je v tej to chvíli nula ľudí z pôvodného tímu. Tak nie je nikto kto bol ..., kto bol reštaurátor, ani kto boli a ani kto boli sprievodcovia. A v tejto chvíli visí na stránke ešte to, že hľadajú riaditeľa. Tak ja neviem kde tam chcú dať preč 10 % ľudí, ale teda z pôvodného tými tam nie je nikto. Sú ta nejakí noví, nejaké kamarátky a podľa toho to tak aj vyzerá. A ja si naozaj budem pýtať výsledný účet za rok 2025 kde budú návštevnosti, kde budú čísla a tak ďalej, lebo nám je úplne jasné, úplne jasné že z týchto všetkých inštitúcií, vrátane Národnej galérie, sa stali domy duchov. A je to vlastne veľmi bolestivé toto čo vám tu hovorím, ale tak ste sa rozhodli mať takú ministerku, tak toto je výsledok. Ono konsolidáciu pani ministerka používa ako zámienku na vyhadzovanie nepohodlných ľudí a to je vlastne smutný príbeh.
Samostatná kapitola je však napríklad Fond pre umenie. Tam je stále 30,2 mil. eur lebo tak to hovorí zákon. Problém je v tom, že aj je celý proste zlikvidovaný tým spôsobom, že nefunguje podporná štruktúra aká bola v pôvodnom tíme. V kanceláriách tam nie je nikto a pán Oľha ako predseda Rady si tam naozaj bačuje spôsobom, ktorý je nevídaný a ktorý práve má aj za následok to, ako hovorila aj rektorka z Vysokej škole výtvarných umení, že nám odchádzajú mladí ľudia z kultúry preč. Reči o tom, ako sa podporujú regióny sú absolútne trápne a nepravdivé, lebo ako sme už hovorili pri zmena tohto fondu, pri tom návrhu, tak dáta hovorili jasne, že najviac financií išlo do Banskobystrického a Žilinského regiónu. V tejto chvíli je to o tom, že pán Oľha ponúka ľuďom, však veď prihláste sa, veď my, my vám to dáme. A takto sa to robiť nemá, to bol princíp predĺženej ruky a v tejto chvíli to nie. Nehovoriac o tom, že v Rade sú ľudia, ktorí v rozpore so zákonom tam nominovaní z ministerstva kultúry, pretože nemali zákonne, čo malo povinnosť päť rokov mať prax v kultúre, tak to ani náhodou okolo nich nešlo. Nevraviac o tom, že dokonca aj sám pán riaditeľ, ktorého našli niekde, pejoratívne poviem, na ulici alebo skutočne s kultúrou, ani s takýmto manažmentom nič nemal, tak žiaľ teraz robí riaditeľa a videli sme to už pri tom ako to teda funguje.
No a ešte jedna taká zaujímavá vec, že mňa to fascinuje ako sa dokáže vlastne zničiť taká, taký typ organizácie. Ale ja by som odporúčala aj pánovi Oľhovi, aby išiel do ktorejkoľvek knižnice, ktorejkoľvek na Východnom Slovensku, Strednom, kdekoľvek, do najmenšej, nech si nájde najmenšiu a nech sa spýta, že či bol dobrý nápad zrušiť vo Fonde na podporu umenia štruktúru, program, kde na základe ktorého si mohli nakupovať knihy. Lebo to sa stalo. Takže nie, nie je to o bratislavskej kaviarni. Je to o tom, že ani najmenšia knižnica na Zemplíne si už od tejto chvíle od roku 2026 nebude môcť pýtať na akvizíciu kníh. A tí ľudia robili prvé, posledné, tí riaditelia, riaditeľky tam aby po covide ľudí pritiahli späť naspäť do knižníc. Dokonca na Zemplíne nám hovorili, že majú aj rómske deti, ktoré sa vracajú z Anglicka a zapisujú sa do tých knižníc a chcú čítať dokonca aj knihy v angličtine a teraz nebude môcť nakupovať knihy. Čo sa stane? Tí ľudia tam proste nebudú chodiť. Takže by som sa spýtala pána Oľhu a pani ministerky, že či bol dobý nápad zlikvidovať Fond pre umenie.
No a snáď možno posledným takým bonbónikom je Štátna opera v Babskej Bystrici. Štátna opera v Banskej Bystrici jej podpora sa nenachádza, nenachádza v rozpočte na rok 2026. Štátna opera v Banskej Bystrici má pár eur na účte už dlhé mesiace. O pár týždňov bude mať posledné predstavenie. Štátna opera v Banskej Bystrici je v reálnom ohrození a ja teda naozaj neviem ...
=====

...sa nenachádza, nenachádza v rozpočte na rok 2026. Štátna opera v Banskej Bystrici má pár eur na účte už dlhé mesiace. O pár týždňov bude mať posledné predstavenie. Štátna opera v Banskej Bystrici je v reálnom ohrození a ja teda naozaj neviem, kde pán Bernaťák chce nájsť financie na to, sľúbil nám to na výbore pre kultúru a médiá, ale ja neviem, ako to chce zrealizovať, keď v rozpočte to nie je. Proste minulý rok to tam bolo a teraz niekto reálne musel vymazať tú položku a proste tam nie je.
Takže asi toto sú plody tvorby manažmentu pani ministerky Šimkovičovej na ministerstve kultúry. A ja neviem, že či vám je to jedno. Mne to jedno nie je, pretože mi na Slovensku, na našej krajine, záleží. Záleží mi na tom, ako si tu bránime a budujeme naše kultúrne dedičstvo. Záleží mi na tom, že my nedovoľujeme našim deťom teraz a teraz našim umelcom, tvoriť to dedičstvo do budúcich generácií. My to proste zahadzujeme. Všetko to sú potom iba také prázdne reči o tom, ako si tu vážime Slovensko, Slovákov. Je to o ničom, keď zahadzujete prostredníctvom ministerky kultúry našu históriu, naše dedičstvo, ohrozujete naše zbierky. Všetky tieto reči si potom naozaj, prosím, nechajte pre seba, pretože nie sú naplnené žiadnymi skutkami.
Takže na záver by som iba chcela povedať, že rozpočet na ministerstvo kultúry je vyšší, takže o šetrení nemôže byť ani reči. pani ministerka tam teda zjavne bude ďalšie týždne, mesiace, verím, že toto je naozaj jej posledné obdobie. A verím rovnako, ako moje kolegyne a kolegovia, že táto vláda, vláda pod vedením Roberta Fica, je poslednou v tejto krajine, pretože my si to nemôžeme dovoliť. My si nemôžeme dovoliť rozmary Roberta Fica, my si nemôžme dovoliť rozmary ľudí, ktorí nerozumejú tomu, čo naša krajina, naše deti, ale aj naši seniori, jednoducho, my na Slovensku, my jednoducho, keď tomuto ľudia nerozumejú, tak my si nemôžeme dovoliť takúto vládu. My si nemôžme dovoliť to, že pár vyvolených sa bude mať dobre a všetci ostatní tu buď nebudú, alebo budú živoriť. Je to proste skutočne hanba. Tak, ako je hanbou aj tento rozpočet za ministerstvo kultúry.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Som veľmi rád, že ste naozaj poukázali na tú kultúru a ako to tam aj vyzerá, nielen finančne, ale aj morálne. A pani ministerka kultúry je ukážkový príklad toho, ako verejne rozprávajú o šetrení a pani ministerka kultúry je ukážkový príklad toho, ako rozhadzuje. presne ten príklad s tým pozemkom, ale nie len to. To, že pani ministerka ide do zahraničia a kúpi si letenku a tvrdí, že ide súkromne a kúpi si letenku z verejných zdrojov. Keď ľuďom rozprávajú vy šetrite, vy musíte šetriť, no lenže ja, ministerka kultúry, si budem robiť ako ja chcem. A to je to hyenistické, čo robia. Že vlastne oni ľuďom rozprávajú, že treba šetriť a oni sami a hlavne pani ministerka kultúry, je ukážkový príklad toho, že nešetrí na sebe. To, že sa tam dejú veci, ako ste povedali, že naozaj povymieňali odborníkov, ja to isté. Moji priatelia v kultúre, moji kolegovia na rôznych postoch v kultúre, že to, čo sa deje, je absolútna normalizácia, že toto robili presne komunisti, čo robí pani ministerka. Ona namiesto toho, aby dosadila do kultúrnej inštitúcie vzdelaného človeka, odborne zdatného, tak ona tam dosadí svoju susedu, lebo si boli spolu kupovať v Kittsee topánky. To je strašné.

Ďakujem vám, pán Pročko, za reakciu. Áno, tá cesta do Ameriky je takým typickým príkladom, že ministri si zvýšili paušálne náhrady o nejakých alebo na nejakých 5 000 eur mesačne. Ešte vtedy argumentovali tí, ja oni to potrebujú, jak oni cestujú, jak to majú na hoteli a neviem čo všetko. V konečnom dôsledku je to iba nezdanené zvýšenie ich platov, pretože potom si ide pani ministerka do Ameriky, kde z piatich dní je niekde jedno poobede alebo doobedie u našich krajanov. Akože ja neviem, že či, čo si myslí pani ministerka, ale my, čo sme čokoľvek robili v realite, tak vieme asi ako to tam vyzerá a že čo to bol za naozaj nabitý program.
A potom ešte pani ministerka z tých piatich dní, teda jeden alebo jedno dajme tomu, že jeden deň je tam a potom ide ešte na Floridu, kde býva jej dcéra, kde ešte teda zjavne si prenajali auto, ešte tam asi idú aj s nimi tí ochrankári a to, že to neplatí ministerstvo kultúry je predsa úplne jedno, sú to peniaze daňových poplatníkov. Veď to, že či to platí ministerstvo vnútra alebo kultúry je úplne jedno. Čiže toto je proste jednoducho neuveriteľné, že na to ani nie je schopná použiť tie paušálne náhrady, na ktoré to bolo akože určené. A ja tomu naozaj nerozumiem, ako toto si dokáže dovoliť, lebo však to je veľmi symbolické a do toho nám bude rozprávať o tom, ako musela s pani hovorkyňou byť v biznis triede, lebo museli vyriešiť dôležité veci. No je si myslím, že každý jeden z nás si vieme presne predstaviť, ako tam riešili dôležité veci a že to je proste akože fakt nie pekná symbolika, tak to snáď si to asi aj všetci uvedomujeme. A toto, áno, je to zanedbateľný peniaz oproti celému rozpočtu, ale je to symbol toho papalášstva. A za to by ste sa mali hanbiť.

Dobrý večer. Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vystúpil teda k, ako to už bolo viackrát spomínané, zákonu roka. Keď som si ten rozpočet pozeral, tak aj vo všeobecnosti, keď som túto diskusiu dneska počúval, tak možno viete, ja som teda študoval politológiu a napadlo ma taký koncept, o ktorom sme sa učili. A on sa volá že Good governance, to znamená, že kvalita vládnutia, ak by som to teda mal preložil doslovne. A ten koncept skúma napr. to, akým spôsobom teda vlády vedia reagovať na rôzne potreby občanov, ako sú responzívny, to znamená, presne to, keď sa niečo stane, akým spôsobom vedia urobiť rozhodnutia, ktoré sú jednak efektívne, zároveň transparentné, ale aj predvídateľné a udržateľné. Ja sa priznám, že ja nemám nejako veľké očakávania, ale ak sa pozreme na stranu, ktorá je teda najsilnejšia z pohľadu koalície a ktorá je tu od roku pomaly, keď ja som ešte nosil plienky, tak ja by som naozaj očakával, že tú kvalitu vládnutia by bolo úplne na mieste, že tam nejakým spôsobom bude. Ale ja sa priznám, akokoľvek som hľadal a teda ja nemám ešte zatiaľ nejaký problém so zrakom, ja som ju tam nenašiel a mňa to mrzí. Nejde ani o to, že či tento rozpočet spĺňa alebo nespĺňa nejaké politologické poučky, ale že na tento rozpočet predovšetkým doplatia ľudia. Samozrejme, počúvali sme tu o rôznych odvetí za rôzne sekcie, za rôzne ministerstvá, akým spôsobom negatívne tento rozpočet ovplyvnia rozpočty tých ministerstiev a teda na konci dňa aj nejaké investície a vôbec nejaký rozvoj krajiny ako takej.
Ja sa najprv teda pokúsim pozrieť na ten rozpočet, nechcem, samozrejme, opakovať to, čo tu už viackrát povedané bolo a potom sa pozriem na to, čo je aj mne najviac blízke. Nikoho asi neprekvapí, že sa na to pozrem aj z pohľadu teda mladého človeka, ktorý by chcel na Slovensku nielen prežívať, ale v lepšom prípade aj žiť, niečo budovať a založiť si tu niekedy možno aj rodinu. Keď sa pozreme na ten rozpočet ako taký, ja neviem, mne to príde naozaj veľmi naivné. Ja si dovolím tvrdiť, že to je až bez cieľov. A nie len teda, že tam tie ciele nie sú, ale ja ani neviem teda, ako chcete toto naplniť, pretože ja som to v tej obhajobe nepočul. Tuná nikto nie je ochotný sa za to veľmi postaviť, že by ten rozpočet bol ochotný naozaj vecne obhájiť, okrem toho, že ja som videl, že tu už kadekto z koalície čo čítal, v poriadku. Rešpektujem to. Ale aby sme sa v rozpočte spoliehali len na to, že všetko budeme financovať z európskych fondov, alebo že sa všetko vyberie len na tých daniach. Ja neviem, my, keby sme nemali tie európske peniaze, jednoducho by sme neboli členskou krajinou Európskej únie, tak ja neviem, že tým pádom vlastne priznávate, že my by sme ani nemali z čoho túto krajinu financovať, to tam naozaj, nie explicitne, ale nepriamo to tam je spomenuté. Takže toto ma naozaj mrzí.
Ja som zase na druhej strane aspoň rád, budem trošku sarkastický, aspoň tým pádom potvrdzujete, ako je dôležité, že sme súčasťou Európskej únie. Lebo bez tých európskych peňazí by sme tu naozaj nič neurobili, ani len jednu cestu, možno nejakú fontánu s pitnou vodou niekde na námestí v obci niekde na východnom Slovensku. No, tá druhá vec je, ako som spomínal, mne tomu chýba nejaká širšia odborná diskusia. Samozrejme, my tu môžme byť aj do noci, môžme tu byť do tretej, do štvrtej rána, ja s tým problém nemám. Samozrejme, vedel som už o tejto hodine byť aj niekde inde, ale však samozrejme, ja svoju prácu vykonávam rád, takže ja prídem, ale ani tá odborná diskusia nejako nebola, teda nie z pohľadu tých odborníkov, ktorí sa ekonomike venujú, ale že by vláda bola ochotná sa za či už tú konsolidáciu, alebo tento rozpočet ako taký niekde postaviť a obhájiť ho.
Mňa to naozaj mrzí, že ak sa bavíme o tom, že ste sociálno-demokratická vláda, samozrejme, obidva tie, tie názvy by sa dali nejakým spôsobom rozporovať, to sa mi teraz nechce, ale teda mňa to mrzí, že ste to schválili ešte pred rokovaním so sociálnymi partnermi. Naozaj vám sa podarila zaujímavá vec, vy ste spojili odborárov s podnikateľmi. To, myslím si, že sa ešte v histórii Slovenska teda nestalo. Mňa to naozaj mrzí. Odborári ďalej teda oznamujú, že sú ochotní ďalej štrajkovať, ja sa im absolútne nečudujem. Keby som bol na ich mieste, tak tu stojím od rána do večera. No a tá ďalšia vec je, že čo ma na tom ďalej rovnako mrzí, že vy sa jednoducho vyhovárate, dookola sa vyhovárate na predchádzajúce vlády. Ja som, naozaj tú politiku sledujem od útleho detstva, ale teda však tie čísla dokazujú, že vy ste jednoducho pri vládnutí alebo tú zodpovednosť za tú krajinu máte jednoducho najdlhšie. Ja som to rátal, je to vyše 5-tisíc dní, takmer, neviem, štrnásť, pätnásť rokov, nechcem sa tu doťahovať presne o dni, ale jednoducho či sa to niekomu páči, nepáči, to absolútne nie je nič osobné, jednoducho za ten stav verejných financií ste najviac zodpovední vy. Je to proste tak.
Ak by sme si odhliadli od toho, čo tu bolo pred, ja neviem, minulými voľbami, tak vy už ste tu dva roky, alebo teda takmer to budú dva roky za chvíľku, takou futbalovou terminológiou budeme niekde v polčase a ja nemám pocit, že by sa ten stav verejných financií napriek tomu, že sme mali tretiu vlnu konsolidácie, nejako výrazne zlepšil. Práve naopak. Tie čísla dokazujú to, že vy budete vôbec radi aj napriek tomu, že ste si stanovili ciele deficitu na úrovni 4,7 %, tak vôbec možno budete radi, že to bude okolo piatich percent. A mňa to, mňa to naozaj mrzí.
Tá najpodstatnejšia vec asi na tom celom je, však tá konsolidácia priamo súvisí s rozpočtom alebo rozpočet priamo súvisí s tou konsolidáciou a jednoducho tento štát nešetrí na sebe, ale šetríte na budúcnosti, šetríte na ekonomike. Jednoducho mali by ste začať šetriť na štáte ako takom, začať od seba a práve naopak, tú ekonomiku a ľudia, ľudí, ktorí sú najviac aktívni, podporovať. Jednoducho ťažko sa vám budú vyberať tie dane. Ono to v tom rozpočte aj spomínate, že v prvom rade teda tie eurofondy, ako som spomínal, a že výber daní, že o to sa primárne opierate. Ale jednak keď škrtíte tú ekonomiku a to ja nie som ekonóm, ako som vravel, mám vyštudovanú politológiu, tak ja si neviem úplne predstaviť, že keď škrtíte ekonomiku, tak sa ekonomike bude dariť a tým pádom viacej vyberiete. Na druhú stranu, a to nehovorím len ja, to hovorí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že, bohužiaľ, nie je to, nie je to úplne správna cesta. Druhá vec je, keď si spomenieme na novelu Trestného zákona, tak ako ja sa nečudujem, a to teraz nikoho nechcem nahovárať, práve naopak, zákony treba dodržovať, ale vy nepriamo motivujete človeka, aby tie daňové systémy obchádzal.
A teda keď sa môžem dostať k tomu, čo som sľuboval na začiatku, že sa budem venovať tejto téme aj z pohľadu mladého človeka, tak ak sa pozrieme na to, že človek, ktorý má dnes 28 až 29 rokov, ak sa môžem pochváliť, ja som mal v septembri 29, ja už by som čakal, že človek v tomto veku už niečo bude mať aj za sebou. To znamená, že okrem toho, že skončil školu, tak nebude rozmýšľať nad tým, či tu vôbec ostať, alebo má odísť, ale už bude mať niečo vybudované, bude mať nejaké bývanie, ktoré je, bohužiaľ, nedostupné, bude sa mu oplatiť tu či už, ja neviem, napríklad študovať ďalej, možno vo vede a výskume, veď ja som tu už taký zákon mal, aby tie podmienky mohol mladým ľuďom zlepšiť, aby sa im lepšie študovalo. Ja si myslím, že ak do niečoho treba investovať, tak je to vzdelávanie a školstvo, lebo len vzdelaná krajina má potenciál na kvalitnú a dobrú budúcnosť. Ja verím, že na tomto sa zhodneme asi všetci, ale ja nevidím tú ambíciu, že by ste chceli investovať do toho, do čoho treba.
Na druhú stranu teda, ak sa môžeme pozrieť na to, ako mladý človek má dneska podmienky na Slovensku, tak keď sa odhliadneme od toho, že si vlastne nevie zabezpečiť bývanie, to už je jedno, že či v nejakom pomere vo vlastníctvo alebo v podnájme, jednoducho tie výdavky dneska na to bývanie sú tak vysoké, že si mladý človek nemôže dovoliť sa osamostatniť od rodičov. To nie je, že ja si to myslím a dookola to hovorím, ale to potvrdzujú aj čísla. Jednoducho ak sa pozrieme na čísla v porovnaní OECD krajín, tak my máme jeden z najväčších vekov, teda to číslo je, sa blíži až niekde tridsaťtri, máme odchody, ktoré sú jednoducho mladí ľudia, ktorí majú vysoký vek, odchádzajú neskoro od rodičov, pretože sa nevedia osamostatniť, a to nie je o tom, že by sa im nechcelo, však ja chápem, ja som sám využíval tieto služby od stola mama-hotel, je to príjemné, ale veď mladý človek sa chce rozvíjať, chce sa osamostatniť, ale jednoducho nemá na to podmienky. A teda my keď sa pozrieme na človeka, ako som hovoril, vo veku...
=====

...mladí ľudia, ktorí majú vysoký vek, odchádzajú neskoro od rodičov, pretože sa nevedia osamostatniť a to nie je o tom, že by sa im nechcelo, však ja chápem, ja som sám využíval tieto služby, on sa to volá mama hotel. Je to príjemné, ale veď mladý človek sa chce rozvíjať, chce sa osamostatniť, ale jednoducho nemá na to podmienky a teda, my keď sa pozrieme na človeka, ako som hovoril o veku od 28 do 29 rokov, tak aké má dneska možnosti? Namiesto toho, aby už mal niečo vybudované, aby mal perspektívnu, kvalitnú budúcnosť, či už by tu chcel podnikať, pracovať alebo ako som hovoril, kľudne aj študovať, tak jednoducho sa zamýšľa nad tým, či v tejto krajine má odísť, z tejto krajiny má odísť alebo tu má ostať a toto naozaj mi príde, toto mi príde naozaj zlé a nemyslím si, že je to dobré, pretože ak sa pozrieme aj na ten rozpočet ako taký, aj na tú konsolidáciu, tak vy najviac obmedzujete týmto celým ľudí, ktorí sú najviac aktívni. To sú ľudia, ktorí pracujú, to sú ľudia, ktorí by chceli podnikať, a to sú aj dajme tomu živnostníci. Ja si naozaj nemyslím, že tento rozpočet, ako som hovoril v úvode, spĺňa akékoľvek to kritérium, keby sme sa na to pozreli z pohľadu good governance. To znamená tá kvalita vládnutia a tu ja by som úplne právom očakával od strany, ktorá je tu pomaly 15. rok pri moci. Ja by som chcel povedať ešte jednu vec a tou je, ak sa pozrieme na to, akým spôsobom rastú ceny všetkého, či už potravín alebo čohokoľvek, aj dokonca stavebný materiál, to tiež v tej konsolidácii bolo, že chcete zvýšiť ceny za stavebný materiál, piesok, štrk a podobne, tak to opäť bude mať nepriamy vplyv na to, akým spôsobom sa tie ceny budú upravovať. Takisto cena práce a podobne. Ja chápem, že nejakým spôsobom sa snažíte dať niekomu peniaze. Veď to je úplne v poriadku. To nikto nerozporuje, ale problém je to, že tu chýba tá adresnosť. Ak sa bavíme aj o tej energopomoci, veď samozrejme, že treba pomôcť tým, ktorí jednoducho majú problém platiť tieto účty a podobne, ale ja nevidím dôvod, prečo by sme sa mali niekomu, v nejakej vile na Slavíne skladať na to, že si tam vykuruje bazén a saunuje sa po večeroch a jednoducho mali ste takisto dva roky na to čas. Ja si myslím, že za dva roky sa dá veľa stihnúť a tá energopomoc stále, žiaľ, mrzí ma to, nie je adresná. Vy ste si mysleli, ja neviem teda na základe čoho, že vám to preplatí Európska únia cez eurofondy. Tí povedali, že to nespĺňa tieto podmienky, že to nebudú robiť. Takže samozrejme to ide zase na úkor niečoho iného a jednoducho tu sa neinvestuje do budúcnosti. Ak by som mal povedať, čo je najhoršie na tomto celom rozpočte, tak je to práve to, že tu sa tí najviac aktívni ľudia, to sú či už podnikateľské subjekty, zamestnanci, živnostníci, tu sa najviac nejakým spôsobom priškrtia a tým pádom, o to horšie sa investuje do budúcnosti, lebo sa tu neinvestuje vôbec. Ak sa môžem pozrieť ešte na ďalší subjekt, myslím, že to tu už bolo spomínané, teraz ministerstvo dopravy, veď to je jeden z rezortov, ktorý bude ukrátený o najviac peňazí v porovnaní s teda s ostatnými. Ja neviem ako ja rád cestujem vlakmi, ale aby som z Bratislavy do Banskej Bystrice išiel takmer 4 hodiny vlakmi a na niektorých úsekoch 30 kilometrovou rýchlosťou, mne to príde, že v krajine 21. storočia, členská krajina Európskej únie, ja by som čakal viacej od toho. A to ja by som rád cestoval vlakmi a ja si myslím, že toto je niečo, kde treba investovať. Jednak je to udržateľné z pohľadu životného prostredia, zároveň ja si myslím, aj napriek tomu, čo sa stalo, posledné dni a na to ma to mrzí, že je to stále jedna z najbezpečnejších foriem nejakej verejnej dopravy a zároveň si myslím, že je to aj niečo, čo sa snažia, ak sa pozrieme na iné členské krajiny, do toho investovať. Však, samozrejme, treba dostávať diaľnice, mne to stále príde šialené, že nemáme diaľnicu, ktorá by spájala súvislé dve najväčšie mestá na Slovensku, ale naozaj, jednoducho dneska ísť vlakom, tak v lepšom prípade vám bude hodinu meškať a tuná, jednoducho sa škrtajú investície do dopravy. Nebude sa investovať do ani železničnej infraštruktúry, ak si teda odmyslíme nejaké peniaze, vďaka Bohu za to, že sme v Európskej Únii a že môžeme, či už teda z Plánu obnovy alebo z Eurofondov, nejaké peniaze v lepšom prípade efektívne čerpať, ale jednoducho, tu nie je žiadna nejaká vízia, že by sa táto krajina mala pod vaším vedením niekde pohnúť dopredu. My sa stále točíme v kruhu, stále sa vyhovárame, ja už som tu počul výhovorky všeho druhu, mňa to už ani nebaví počúvať, dozadu, kedy mohol, nemohol. Jednoducho ste tu už od volieb dva roky, tak ja verím tomu, že by ste mohli naozaj niečo urobiť aj dobre. Teda, však, okay, však poschvaľovali ste si tu všadečo, máme dve pohlavia v ústave. Ja z toho radosť nemám, ale to naozaj problémy na Slovensku nevyrieši a teda ak chcem ešte povedať druhú vec a ja už tým teda budem aj končiť, však ja chápem a rešpektujem, že už je možno viac hodín. Chcú aj kolegovia vystúpiť. My sme nehlasovali za nočné rokovanie, to ste si odhlasovali vy. Okay, ale však ja som povedal, ja tu budem, ale teda, veď na to doplatia, na toto všetko, predsa doplatia aj vaše deti, vaši vnukovia. Ja verím tomu, že aj vy chcete, aby tu vaše deti žili, veď to nie je len o tom, že my sa tu teraz ideme na základe nejakých, ja neviem akých vymyslených nejakých vzdušných zámkoch sa tu ideme teraz medzi sebou šermovať. Veď ja chcem, aby tá krajina bola pre všetkých. Veď keď niekto príde k lekárovi, aj ja mám starých rodičov aj ja mám babku, ktorá berie nejaký dôchodok. Môžeme sa baviť o tom, či je to veľa alebo málo, ja by som povedal, že aj málo, na to, že tu celý život slušne pracovala a žila a potom, keď sa chce objednať k lekárovi, tak čaká pol roka na vyšetrenia. Ja chápem, vám je to vtipné, okay, ale naozaj, ja by som chcel bez ohľadu na to, kto koho volí, na bez ohľadu na to, aké máme názory, aby sa v tejto krajine všetkým žilo dobre a povedzme si úprimne, tento rozpočet, tento rozpočet ide proti tomu. Tento rozpočet naozaj túto krajinu nikde neposúva. Napriek tomu, že sa všade zvyšujú výdaje, tak jednoducho neprináleží k tomu nejaká pridaná hodnota a tento rozpočet, žiaľ, nás ťahá viacej do minulosti, ako do budúcnosti a tak to proste je. Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ja len vás chcem poprosiť, aby ste mali rovnaký meter. Pán Kvorka tu evidentne telefonoval, vy ste ho evidentne videl. Ľudí tu vyhadzujete za nakreslené grafy a toto vám nevadí? Ďakujem.