40. schôdza

Takže pekné popoludnie. Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený minister, dnes rokujeme o najdôležitejšom zákone roka, o štátnom rozpočte, o dokumente, ktorý by mal byť zrkadlom priorít tejto vlády, obrazom jej zodpovednosti voči občanom a plánom, ako chce krajinu posunúť dopredu. No úprimne, v priebehu tohto rokovania to vôbec nevyzerá, že by vláda brala túto tému vážne. Keby jej išlo o férový a otvorený proces, nevytvárala by dojem, že parlament je len formálna prekážka, ktorú treba čo najrýchlejšie prekonať. Vláda sa pritom tvári, že ide o kľúčový dokument, ktorý má určiť smer krajiny na najbližší rok. No jej konanie hovorí presný opak. Rozpočet bol predstavený verejnosti na poslednú chvíľu bez priestoru pre odbornú diskusiu, bez konzultácií so samosprávami, odbormi či sociálnymi partnermi, teda s tými, ktorí denne zabezpečujú, aby štát vôbec fungoval. Teraz sa vláda snaží celý proces urýchliť a pretlačiť ho parlamentom bez otázok, bez pripomienok, bez kritiky, jednoducho len odhlasovať. Ale, žiaľ, nejde o ojedinelý prípad. Tento spôsob je pre túto vládu typický. Ale parlament predsa nie je hlasovacia mašina. Nie je to miesto, kde má opozícia mlčať a koalícia bezvýhradne prikyvovať. Parlament má byť miestom, kde sa diskutuje, kde sa kontroluje výkon moci, kde sa pýtame a hľadáme lepšie riešenia. V demokracii je vláda podriadená parlamentu, nie naopak.
Dnes to však vyzerá, akoby vláda považovala parlament za nepríjemnú prekážku, aby tu išlo len o to, aby sa formálne odhlasovalo, nie aby sa rozmýšľalo. A to je veľmi nebezpečné, pretože ak sa z parlamentu stratí diskusia, stráca sa aj podstata demokracie, kontrola moci a dôvera ľudí v štát. Táto vláda sa jednoducho bojí. Bojí sa diskusie, bojí sa kritike, bojí sa konfrontácie s realitou. A nie je sa čo čudovať, pretože tento rozpočet nie je plánom rozvoja, ale súborom prázdnych čísel, nerealistických plánov a falošných sľubov. Nie je to rozpočet pre ľudí, ale rozpočet, ktorý má zakryť neschopnosť vlády zvládnuť hospodárenie štátu.
Kolegovia, možno trochu na odľahčenie. V tejto sále sedia ľavičiari-pravičiari, niektorí môžu hovoriť, že štát je zlý hospodár, ale na čom sa zhodnú všetci, je, že štát je sakramentsky dobrý vo vyberaní peňazí. A tí, čo nám tu dnes vládnu, sú až takí babráci, že nevedia urobiť ani toto. Urobili konsolidáciu a výber daní klesol.
=====

...hospodár, ale na čom sa zhodnú všetci je, že štát je sakramentsky dobrý vo vyberaní peňazí. A tí, čo nám tu dnes vládnu, sú až takí babráci, že nevedia urobiť ani toto. Urobili konsolidáciu a výber daní klesol. Podľa odhadov IFP, bude výpadok na výbere daní predstavovať takmer 1,3 miliardy eur oproti plánom schválených v rozpočte. Dlh stúpa, a namiesto poriadku v rozpočte prichádza len väčší zmätok. To už chce skutočný talent. Zvýšiť dane, zaviesť nové poplatky, a napriek tomu mať v štátnej kase menej peňazí. A kvôli tomuto babráctvu tu musia ľudia znášať konsolidácie. Nedávno schválili tretiu konsolidáciu, a už teraz, môže počúvať o štvrtej. No, zakaždým to vyzerá rovnako. Pod heslom šetrenia sa ožobračujú tí, ktorí sa brániť nevedia. Sú to pracujúce rodiny, dôchodcovia, živnostníci. Sú to práve oni, ktorí denne znášajú dôsledky vládnych rozhodnutí. V obchodoch platia rekordné ceny, doma dostávajú vyššie účty za energie, v lekárňach doplácajú viac za lieky, v školách chýbajú učitelia a v nemocniciach sestry. A namiesto toho, aby im vláda pomáhala, berie im aj to málo, čo im zostalo. To, čo nazýva konsolidáciou, nie je zodpovedné ozdravenie verejných financií, je to obyčajné ožobračovanie ľudí. Minister financií pán Kamenický hovorí, že potrebuje nájsť 2,7 miliardy eur, no namiesto toho, aby siahol na neefektívne výdavky, predražené zákazky a privilégiá tých, ktorí profitujú z verejných zdrojov, siaha do vreciek obyčajných občanov. Opäť berie z výplat pracujúcich, zo stolov rodín, z peňaženiek dôchodcov a z malých podnikov, ktoré tvoria chrbtovú časť našej ekonomiky, a ktoré už teraz prežívajú len s ťažkosťami. Podľa konferedát, Konfederácie odborových zväzov, práve zamestnanci nie sú najväčšie bremeno tejto konsolidácie. Viac, než 800 miliónov eur. A ak pripočítame nulovú valorizáciu pre štátnych a verejných zamestnancov, ide o viac než miliardu. V prepočte to znamená, že každý zamestnanec vláde Fica a Kamenického v priemere, zaplatí v priemere vyše 400 eur. A čo je azda ešte horšie? S odormi, s odbormi o týchto opatreniach nikto, opakujem, nikto nerokoval. Ani po opakovaných žiadostiach a výzvach. O nulovej valorizácii sa Konfederácia odborových zväzov dozvedela z tlačovej konferencie ministra, nie z rokovacieho stola. A to napriek tomu, existovala dohoda o valorizácií o 5 % od januára 2026. A takýto prístup je prejavom absolútneho pohŕdania sociálnym dialógom a ľuďmi, ktorí denne držia tento štát v chode. Každý, kto chodí do práce, platí účty, nakupuje potraviny, vie, že realita na Slovensku je úplne iná než čísla, ktoré nám tu prezentuje, pán minister financií. Ľudia, dnes, počítajú každé euro v obchode. Nechávajú dvojnásobok toho, čo pred pár rokmi. Mladé rodiny zápasia s hypotékami a dôchodcovia obracajú každé euro, aby si mohli dovoliť chlieb aj lieky. A vláda hovorí o konsolidácii. A práve v tom je najväčší problém tohto rozpočtu. Nielen v číslach, ale v prístupe, v arogancii, v presvedčené, že ľudia prehltnú všetko, že sa neozvú, že zabudnú. Ale nezabudnú. Pretože tento rozpočet sa ich dotkne každý deň, keď zaplatia v hodnote, keď dostanú účet za energie, keď budú hľadať miesto v škôlke alebo keď pôjdu k lekárovi, ktorý nemá sestru ani materiál na ošetrenie pacienta. Tento rozpočet, nie je rozpočtom pre Slovensko, je to rozpočet na prežitie. A aj to, len pre niekoho. Rozpočet, ktorý nerieši problémy, ale ich zakrýva, ktorý nerobí poriadok vo verejných výdavkoch, ale vnáša chaos na ľudí. Ak by vláda mala úprimný záujem o stabilitu, nezačínala by šetrením na rodinách a pracujúcich. Začala by sama od seba. Hľadala by úspory v peňaženkách, zákazkách, zbytočnej byrokracii, v neefektívnych fondoch a projektoch, ktoré vysávajú štátny rozpočet, ale to by chcelo odvahu a politickú pokoru. O to, žiaľ, tejto vláde nejde a tejto vláde chýba tá pokora.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozpočet má byť plánom ako krajinu posunúť dopredu. Tento rozpočet je však len plánom, ako predĺžiť ďalší rok bez vízie, bez zodpovednosti a bez rešpektu k ľuďom, ktorí túto krajinu držia v chode. Preto ho nemôžem podporiť. Nie preto, že som z opozície, ale preto, že verím, že ľudia na Slovensku si zaslúžia viac. Zaslúžia si férovosť, pravdu a vládu, ktorá ich neberie len ako čísla v tabuľke, ale ako ľudí so svojimi starosťami, prácou, rodinami a nádejami.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Veru, nielen ty, Anežka si vo svojej rozprave hovorila o tom, koľko ľudia zaplatia v obchodoch, koľko ľudia zaplatia v lekárňach, koľko ľudia musia investovať, aby ich deti mohli si kúpiť školské potreby. Toto ožobračovanie ľudí, ako si to správne pomenovala, sa dotkne, tých najchudobnejších. A presne si pomenovala, že tí najbohatší sa budú mať stále dobre. A toto je tá paralera, paralera z ožobračovaním, že bohatým nechcú zobrať, ale chudobným zoberú. Od chudobných chcú, aby ich volili, ale bohatí, tí, tí jednoducho, tí si budú robiť čo chcú. Aké je to smutné, keď ti napíše naozaj, matka, že pán Pročko, prosím, keby ste boli taký dobrý, potrebujem pomôcť. A ja nemám problém pomôcť, ale keď si pozriem jej profil, tak je plný Roberta Fica, vychvaľuje ho, chváli ho jaký je pán Fico skvelý, a keď jej napíšem, že keď je taká, teda Ficova obdivovateľka, že či napísala aj jemu, aby ju, aby ju, aby jej pomohol. A ona mi napíše, viete, pán Pročko, o, načo? On, on mi ani neodpíše, ale vy mi odpíšete. Ja, ja jej potom napíšem, želám veľa zdravia, ale skúste porozmýšľať. Bohatým ľuďom dávajú a chudobným ľuďom berú. Presne si to popísala, povedala.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa Škopová, za tvoje vecné, pokojné a trefné vystúpenie. Je to presne tak ako si to pomenovala a už len slepí nevidí, ako tento štátny rozpočet, ktorý tu predkladajú ide ožobračovať ľudí, ako ide brať tým chudobným. Tí, ktorí práve najviac potrebujú, že by im štát pomohol, tým idú brať najviac. Tu je to krásne zdokumentované na jednotlivých príkladoch, ktoré každý jeden z rečníkov, či už vo svojej oblasti alebo ekonómovia z nášho klubu, pekne do detailov rozobrali. Namiesto toho, aby pomáhali tým ľuďom, obyčajným ľuďom, tým zraniteľným skupinám, tak tých, na tých najviac idú orať. A samozrejme, že chránia bohatých oligarchov. Tí, ktorí sú najbohatší na Slovenku, ktorí zarábajú na zdravotníctve, na zdraví ľudí, ktorí si vyťahujú zo zdravotných poisťovní miliardy eur. A my, tu máme polorozpadajúce sa nemocnice, v katastrofálnom stave školy, železnice, na ktorých sa nám búrajú vlaky, a potom, keď sa tie vlaky nabúrajú, tak tam prídu tí ministri a sa tvária, že ako oni súcitia s tými ľuďmi, ktorí sa tam zranili, aký oni sú perfektní, že sa tam ukázali na tej mieste nehody. Že im nie je hanba. Takže, pani poslankyňa Škopová, hovorila si pravdu, hovorila si fakty, hovorila si presne tak, ako to na Slovensku je. Chudobní chudobnejú, bohatí ešte viacej bohatnú. A títo vladári, ktorí nám tu vládnu, ktorí si hovoria, že sú sociálni demokrati, vôbec nie sú sociálni demokrati. Sú to sociálni netvory.

Ďakujem vám kolegovia, za vaše faktické pripomienky. Áno, my tu dookola počúvame od Fica a jeho ministrov, že vraj to len opravujú, čo tu bolo predtým. Lenže, tak, ako som hovorila pravdivo v mojej rozprave, pravda je jednoduchá. To práve oni túto krajinu priviedli tam, kde je dnes. 15 rokov pri moci. 15 rokov káuz, zlodejstiev a arogancie. Napríklad spomeniem, taký Váhostav, Dobytkár, Tipos, Bašternák, Kočner, to nie sú len stratené príbehy, to je DNA tejto garnitúry. Rozkradli eurofondy, (Ruch v sále.) zadlžili krajinu, zničili dôveru ľudí v štát. Nemocnice kolabujú, školstvo prežíva, mladí odchádzajú a dôchodcovia rátajú každé euro. A oni, majú tú drzosť hovoriť o tom, v akom stave zdedili krajinu. Takže toto nie je vláda, ktorá Slovensko posúva dopredu. Toto je vláda, ktorá ho brzdí, ožobračuje a ničí zvnútra. A pre tento rozpočet nie je len zlý dokument, je to symbol ich neschopnosti a dôkaz, že tí, čo krajinu priviedli na dno, ju odtiaľ nikdy nevyvedú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, ctení kolegovia, ctené kolegyne, dnes som v rozprave vystupoval a hovoril som o tom, koho chráni táto vláda, na čele s ministrami, ktorých tu máme a označil som tri oblasti, ktoré sú na Slovensku nedotknuteľné. Prvá oblasť je, hazard. Tu sa krásne ukázalo, na rokovaní poslednej vlády, že kráľ hazardu Rudolf Huliak sa rozhodol pomôcť spoločnostiam, ktoré na Slovensku podnikajú. Hlavne tým v Bratislave, keďže vieme, že Bratislava, hlavné mesto, najväčšie mesto, najviac ľudí koncentrovaných. Sú tu kasína, sú tu spoločnosti, ktoré, ktorým končili v týchto dňoch licencie a skončili by svoje špinavé podnikanie a zárab, prestali by zarábať tieto špinavé peniaze. Tak Rudolf Huliak sa rozhodol hodiť záchranné koleso týmto spoločnostiam, a tvári sa, že vlastne on robí dobrú vec. No, ale vo finále je situácia taká, že 60 miliónov eur, ktoré mohol získať štát, takto krásne Rudolf Huliak hodil naspäť spoločnostiam, ktoré podnikajú v hazarde. A nie len to. Keby vláda Slovenskej republiky bola vláda sociálnych demokratov, tak by ten hazard zra, zdanili tak, ako je zdanený napríklad v Rakúsku, kde je online hazard zdanený 45 % alebo by ho zdanili tak, ako je to v Poľsku, kde sú kamenné kasína, kamenné herne, kde sú tie hracie automaty, zdanené 50 %. Vtedy by štát získal do svojho rozpočtu viac ako 300 miliónov eur. Takže, na jednej strane 60, na druhej strane 300. Máme tu balík 360 miliónov eur, ktorý sa rozhodli, táto vláda Roberta Fica so sociálnymi demokratmi nechať pre spoločnosti, ktoré podnikajú v hazarde. Takže to je jedna skupina, ktorú ochraňuje táto vláda. Skupina ľudí, ktorí podniká v hazarde. Potom je tu druhá skupina, ktorá sa rozhodla ochraňovať zbrojársky priemysel, výrobu zbraní, munície, a toto je zastrešené ministr...
=====

... pre spoločnosti, ktoré podnikajú v hazarde. Takže to je jedna skupina, ktorú ochraňuje táto vláda. Skupina ľudí, ktorý podniká v hazarde. Potom je tu druhá skupina, ktorá sa rozhodla ochraňovať zbrojársky priemysel, výrobu zbraní, munície a toto je zastrešené ministrom Kaliňákom, takzvaným čiernym princom SMER-u, ktorý ochraňuje zbrojárske firmy, tento rok sa predpokladá, že vývoz zbraní a munície zo Slovenska sa dosiahne na úroveň tri miliardy eur. Počujete veľmi dobre. Takže z toho samozrejme, že netreba platiť špeciálne dane, z toho netreba platiť špeciálne odvody, tam sú chránené zbrojárske firmy. Samozrejme Robertom Kaliňákom. No a tretia skupina tá je nacicaná, to sú tie finančné skupiny, ktoré sú nacicané na štátny rozpočet na oblasť zdravotníctva. V tomto sú špecialisti naši sociálni demokrati zo strany HLAS, ktorí tam majú teraz svojho Šaška, predtým tam mali svoju Dolinkovú, predtým ešte dávno tam mali pána Rašiho, ktorý medzičasom sa upratal na pozíciu predsedu Národnej rady a tak ďalej by sme mohli ísť. V konečnom dôsledku ako hovorí ich kolega Migaľ, riadi to Pellegrini z prezidentského paláca so svojim psom Gerym. Títo chceli v lete, len v lete urobiť lup v hodnote 800 miliónov eur na záchrankovom tendri. O tom, že to bol lup za 800 miliónov, hovoril zase ich koaličný partner predseda SNS Andrej Danko. No a takto by sme mohli pokračovať, dámy a páni a prichádzame k tomu, že finančné skupiny, ktoré podnikajú v zdravotníctve, si vyplácajú dividendy, keď to spočítal môj kolega Marek Krajčí, tak za desať rokov si spoločnosť Penta vyplatila takmer 900 miliónov eur na dividendách. Rozumiete, v akej absurdnej krajine tu žijeme? My máme proste nemocnice v dezolátnom stave, v mnohých je pleseň, v mnohých chodia šváby, v mnohých nie sú vymenené okná, doslova tam zdravotníci žijú v katastrofálnych podmienkach, musia tam pracovať a odvádzať 100 % výkony, ale súkromné spoločnosti si krásne vyplácajú dividendy vo výške 900 miliónov eur. Bez hanby a táto vláda, tuná sedí pán minister školstva, ktorý mimochodom ide rušiť a ide zarezať súkromné a cirkevné školy a nahodí svoje psie oči a myslí si, že všetko je okej, lebo ľudia sú hlúpy, lebo on bude rozhodovať, do ktorej školy pôjde to dieťa, nebudú si vyberať rodičia, tak oni sa tvária, že ľudia im toto budú žrať donekonečna, že ľudia sú hlúpy. Že tu keď nejaký poslanec zo SMER-u príde a donesie zákona, že treba dať ešte pánovi generálnemu prokurátorovi nejakú tú rentičku, že si to nikto nevšimne a ešte potmehúcky potichu plíživo ani nevystúpi, ani to neobháji. A ešte potom nemá hanbu rozprávať vo faktických poznámkach, že aké financie v katastrofálnom stave tu zanechala vláda, ktorá bola pred ním. Normálne, že ste ma rozosmiali, pán Karas, keď som počúval vašu faktickú poznámku. Takže na rentičky sa nájde, na tie vilky na tom Jadrane tam sa nájdu peniažky, na 200-tisícové Mercedesy u Šimkovičovej, u Šutaj Eštoka tam sú peniaze, ale keď sa má nájsť peniaze pre ľudí, pre zdravotníkov, na železnice vtedy peniaze nie sú, vtedy to je všetko rozbrakované, rozvrátené financie pre pána kráľa. No ale každý kto sa pozrie na ten rozpočet, vidí, že vy zadlžujete túto krajinu počas vašej vlády ešte viac ako to bolo za tých predchádzajúcich vlád, tak ako je to možné. Kde idú tie peniaze? Páni poslanci vládni, páni ministri. Kde sa stráca tých 7,4 miliardy eur? V roku 2023 už počas vašej vlády ste zvýšili 900 poplatkov, diaľničnú známku, znížili ste odvod do druhého piliera, zvýšili ste zdravotné odvody na strane zamestnávateľov takmer vo výške dvoch miliárd eur, v roku 2024 zase ste uvalili 2,7 miliardy na obyčajných ľudí. Zvýšili ste 23-percentnú dépeháču a pritom Fico rozprával pred voľbami, že nikdy v živote nezdvihne dépeháčku, čo si tu vymýšľate aké klamstvá. Bum o 3 % poďme, všetci budete platiť a pánske a poďme. Transakčná daň nezmyselná, aby ste ešte dorazili tých živnostníkov a tých podnikateľov, poďme ich doraziť, veď nech platia, my potrebujem na tie haciendy, na tie zlaté vane, na tie limuzínky, na tie vily. Dôchodok zrušený, rodičovský dôchodok, ktorý bol nastavený tak za našej vlády, že keď si rodičia dovolili mať deti a vychovali ich a tie deti ostali pracovať na Slovensku a vytvárajú tu hodnoty, tak časť, aspoň časť mohla ísť na dôchodok im rodičom. Toto ste zrušili, zlikvidovali. Zrušený daňový bonus pre rodiny, pre rodičov, pre tie deti, aby aspoň raz za čas mohli ísť možno niekde na dovolenku alebo zaplatiť nejaký ten tábor tomu dieťaťu alebo mu kúpiť ošatenie, stravu, ktorú za vašich vlád ste sľubovali, že znížite ceny potravín, že znížite ceny energií. Aká je realita? Všetko išlo za vás hore. Daň z cukru. A tak ďalej, a tak ďalej. No a v roku 2025, to je v tomto roku zvýšené zdravotné odvody zamestnancom, zvýšené zdravotné a sociálne odvody živnostníkom, zvýšená daň na potraviny, samozrejme slávne Kamenického džemy a keksy pečte si sami, vyhnete sa tomu. Podľa potravinárov zdražia štvrtinu všetkého, čo nakupujeme a vy sa tvárite, že všetko je v poriadku, že všetko je okej, že vy môžete, lebo vy teraz vládnete. Vyhraj voľby, môžeš všetko. Ako hovoril istý čas nebohý Pali Paška. Lenže táto doba, páni, končí. Títo ľudia nebudú donekonečna vám platiť tie dane, donekonečna ich nebudete zdierať, ľudia nie sú hlúpy. Možno si to myslíte, ale ľudia nie sú hlúpy a ľudia vám tieto excesy, ktoré robíte, tieto prešľapy, tieto zlodejiny, tieto rozkrádačky vám spočítajú v ďalších parlamentných voľbách a ja verím, že dopadnú tie parlamentné voľby tak, že už sa nikdy do vlády nevrátite. Pretože čo tu robíte vy, je čistý Armagedon. Čistý Armagedon. Všetkých zdierate, všetkým uťahovať opasky a vy zlaté vane, haciendy a ešte nemáte tú hanbu nám brať slovo a zakazovať nám rozprávať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

No ty si tam vytvoril spojené nádoby. Totižto Huliak nezoberie milióny tým, ktorí vytvárajú závislosti a zarábajú na labilných ľuďoch, ale tým ľuďom ešte v tej konsolidácii berú peniaze. To znamená, že do rozpočtu nedáva peniaze vláda tie, ktoré by mala zobrať naozaj tým, ktorí robia zle a to sú, to sú prevádzkovatelia rôznych výherných automatov, ale vláda do rozpočtu berie peniaze tým, ktorí do tých výherných automatov tie peniaze dávajú. To sú také spojené nádoby. Čo majú robiť deti a rodiny tých ľudí, ktorí, ktorí chodia a sú závislí. Tento štát namiesto toho, aby keď už tak zoberiem tie peniaze tým, ktorí vytvárajú závislosti a budem sa venovať, aby ľudia neprichádzali, budem robiť prevenciu, budem sa starať o tých ľudí, ktorí sú závislí. Nie. Huliak, Rudolf Huliak, gazda z Očovej, ktorý v 2021 roku povedal o Ficovi, že Fico je zločinec a kto uverí Ficovi, tak si nezaslúži lepší život, teraz pri tom Ficovi Huliak je a bijú jednu bandu, už mu nevadí, že Fico je najväčší zločinec. Fico povedal o Rudolfovi Huliakovi, že to je vydierač, ale keďže potrebuje Huliaka, no tak Huliak je minister športu a cestovného ruchu. No a Ficovi nevadí, že Huliak nezoberie peniaze bohatým výherným automatom, ale ľuďom.

Ďakujem za slovo. Michal, ďakujem ti za tvoje vystúpenie, ktoré bolo úplne jasné, presné. Ja by som z neho zareagoval na tú časť, keď si hovoril o tom, ako zobrali rodinám, pretože to nie je o prekáraní sa medzi koalíciou a opozíciou, ale o stratégii ako chceme prežiť, ak nebudeme investovať do rodín, aby mali deti, aby ich nemali len do kvantity, ale aby mali aj kvalitu života, výchovy, vzdelávania a my sme im nechali z ich peňazí viac, lebo daňový bonus nie je, že zoberiete niekomu a dáte inému, ale že tomu človeku, ktorý pracuje, má deti, usiluje sa, zápasí o to, tak mu necháme z tých peňazí viac, pretože vieme, že to investuje tu na Slovensku, do svojich detí, do ich vzdelania, do kvalitného rodinného života. A mňa najviac mrzí táto krátkozrakosť, že konsolidujeme čísla, aby to tak nejak vyšlo 4,1, 4,8, 5,2 a tak ďalej. Veď iste ako makroekonomika existuje, ale aká je stratégia Slovenskej republiky, aká je stratégia tejto vlády, čo sa týka budúcnosti. Ty si hovoril na záver, že ľudia im to spočítajú v najbližších parlamentných voľbách, ktoré budú najneskôr do dvoch rokov. Dúfajme, že skôr, ale čo bude so Slovenskom ďalej, lebo tu sa treba pozerať na desaťročia dopredu, pretože keď hovoríme o demografike, hovoríme o výchove, o vzdelávaní, tak to nie je, že čo bude pri najbližších voľbách, ani pri tých ďalších, ale čo bude o desať, o dvadsať rokov. Treba sa pozerať dopredu a toto táto vláda nerobí, toto tento štátny rozpočet nerobí a ja to nehovorím teraz akože chcem na niekoho nadávať alebo niekoho urážať, ale aby sme na to mysleli. My sme na to mysleli. Chceli sme povzbudiť rodiny, ktoré majú deti. Prorodinná politika je absolútnym kľúčom pre prežitie národa, pre prežitie štátu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky, kolegovia. Ja by som chcel ešte poukázať na to, že tuná sa, čo sa týka vládnych poslancov, sa radi chvália tým, že oni sú tí, ktorí budujú tie hrádze proti progresivizmu a oni sú tí konzervatívci a oni bojujú za dobré veci, tak by som ich chcel veľmi pekne požiadať, ak ešte je pár jednotlivcov, ktorí si uvedomujú, čo je hazard, ktorí si uvedomujú, čo vlastne Rudolf Huliak na poslednej vláde spôsobil, aby keď to príde do parlamentu, aby si dali veľký pozor na to, čo idú schvaľovať, lebo keď ich do toho navlečie Rudolf Huliak, budú mať navždy na svojich čelách nálepku podporovatelia hazardu. Takže ešte raz vás chcem vystríhať, aby ste veľmi pozorne sledovali, čo Rudolf Huliak donesie do parlamentu, čo sa týka hlavne zdanenia, respektíve nezdanenia hazardu a predlžovania licencií, aby ste si veľmi dobre uvedomili, či idete takéto veci podporovať. Lebo vy vládnete, vy máte tú zodpovednosť a verte tomu, že my vám to pred voľbami budeme pripomínať. Aj vašim voličom, aj vám osobne za čo ste hlasovali, čo ste podporovali, akí ste vy konzervatívci, akí vy ste bojovníci proti progresivizmu a neviem čomu. Veľmi dobre vám to budeme pripomínať, to si píšte, to si zapamätajte a ešte raz vád dávam výzvu, aby ste si veľmi pozorne pozreli, čo budete schvaľovať, pretože takúto diaľnicu, takýto červený koberec, ktorý Rudolf Huliak ide predostrieť hazardu, tak toto by som si nechcel zobrať zo sebou na ďalší nielen politický, ale aj osobný život. Takže vystríham vás a žiadam vás, aby ste si pozreli, čo ten Huliak vlastne ide stvárať s tým hazardom.