40. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Ďakujem kolegom za, za vystúpenia, aj pani poslankyni Števulovej, aj pani poslankyni Bihariovej. Určite sa dá urobiť vždy viac, s tým súhlasím, ale toto si myslím, že je minimum také, ktoré je nevyhnutné urobiť na to, aby sa tie podmienky zhumanizovali v rámci, v rámci väzenského systému, a to s cieľom, s cieľom samotnej resocializácie a k tej resocializácii ešte za chvíľočku krátko poviem.
Najprv by som sa však chcel venovať tomu, čo povedal pán poslanec Dušenka. Pán poslanec Dušenka hovoril niečo o navyšovaní rozpočtu. Je mi ľúto, že odchádza, pretože som mu chcel na to odpovedať, pretože nemá pravdu a neprečítal si návrh štátneho rozpočtu kapitoly ministerstva spravodlivosti s porozumením a v kontexte aj doterajších rozpočtov kapitoly ministerstva spravodlivosti. K žiadnemu navýšeniu rozpočtu kapitoly ministerstva spravodlivosti nedošlo, práve naopak, došlo k zníženiu rozpočtu. A to, čo hovorí, áno, je pravdou, že sa premietla, premietli do kapitoly výdavky obligatórne, ktoré v tomto roku nám ministerstvo financií poskytovalo prostredníctvom rozpočtových opatrení, a to sú obligatórne výdavky na súdne konania, na trovy advokátov, na znalečné, na prekladateľské a tak ďalej, čiže obligatórne výdavky v súdnictve. Tam prišlo k dofinancovaniu toho, čo tento rok nám nebolo priznané v rámci štátneho rozpočtu a riešilo sa až rozpočtovými opatreniami a oproti tomu nám ešte klesol rozpočet o 17,1 milióna eur, čo budeme musieť ušetriť v roku 2026. Takže nie je pravdou to, čo povedal pán poslanec Dušenka, že sa nám navýšil štátny rozpočet. To nie je, nie je pravdou.
===== ...významné v rámci štátneho rozpočtu a riešilo sa až rozpočtovými opatreniami, a oproti tomu, nám ešte klesol rozpočet o 17,1 milióna eur, čo budeme musieť ušetriť v roku 2026. Takže nie je pravdou to, čo povedal, pán poslanec Dušenka, že sa nám navýšil štátny rozpočet. To, nie je, nie je pravdou. Ďalej, k tým jednotlivým veciam, ktoré tu, ktoré tu odzneli a ktorým sa venoval aj pán poslanec Dušenka, aj niektorí ďalší rečníci, bola resocializácia. No, treba si uvedomiť, že resocializácie vo vzťahu k odsúdeným, predstavuje určitý ucelený proces, ktorého cieľom je opätovné začlenenie odsúdenej osoby zo spoločnosti tak, aby po výkone trestu odňatia slobody dokázala viesť život v súlade so zákonmi, v súlade s normami, hodnotami spoločnosti. Tento proces je nevyhnutný pre prevenciu recidívy, teda opakovaného páchania trestnej činnosti, a má zásadný význam pre bezpečnosť a stabilitu spoločnosti. Zvyšovanie životnej úrovne odsúdených počas výkonu trestu, má priamy vplyv na úspešnosť resocializácie. Hoci sa môže zdať, že výkon trestu je v prvom rade represívny nástroj, moderné trestné systémy kladú dôraz aj na reedukačný a humánny rozmer trestu. A tento prístup vychádza z predpokladu, že len v primeraných životných podmienkach môže dôjsť k efektívnej zmene správania. Resocializácia, nielen samotná náprava odsúdeného, ale komplexný proces, ktorý si vyžaduje vhodné podmienky fyzické, psychické aj sociálne. A tu, chcem odpovedať, aj pani poslankyni Biháriovej, ktorá hovorila o príprave na vrátenie sa do spoločnosti. Toto v jednotlivých ústavoch prebieha, dnes máme projekt Šanca na návrat 2 už, kde vlastne v určitom období predtým, ako má skončiť trest odsúdeným, sú títo odsúdení zaradení do takéhoto programu, kde sa pripravujú na, na život v na slobode v spoločnosti, kde majú zabezpečený kontakt aj s úradmi práce, so zamestnávateľskými organizáciami, ktoré poskytujú prácu a tak ďalej. Čiže tieto veci sa, sa dejú, a nie sú výslovne zakotvené priamo v zákone, ale sú na to jednotlivé resocializačné programy a projekty, prostredníctvom, ktorých takéto, takéto niečo už prebieha a, a, a sa vykonáva. Pokiaľ ide o navrhovanú právnu úpravu pracovnej odmeny, zavádza napojenie výšky pracovnej odmeny odsúdených, zaradených do práce na všeobecne aplikovanú minimálnu mzdu prostredníctvom percentuálnej sadzby. A už v súčasnosti, je to rovnakým spôsobom upravené pre obvinených v zákone o výkone väzby, čiže sa to len zosúlaďuje so za, so zákonom vo výkone väzby. A navrhované znenie, reflektujete na výhrady výboru CPT, podľa ktorých je systém nízkej pracovnej odmeny a vysokých zrážok nielen demotivujúci, z hľadiska nápravy páchateľa, ale môže byť vnímaný aj ako vykorisťovanie dotknutých väzňov, ako zdroja lacnej práce, čo je neprijateľné. Výbor CPT, ďalej, so znepokojením konštatoval, citujem, "že po prepustení z výkonu trestu, mnohí odsúdení vychádzajú z väzenia s dlhom, ktorý vznikol v dôsledku ich všeobecnej povinnosti nahradiť časť trov výkonu trestu, a opätovne odporúča, aby orgány Slovenskej republiky preskúmali podmienky vykonávania práce väzňov a systém zrážok, a zabezpečili pre nich spravodlivú pracovnú odmenu." Čiže nie je to náš výmysel, je to požiadavka výboru proti zabráneniu mučeniu a neprimeranému trestaniu s tým, že vážení kolegovia, tá odmena je dnes, dnes ak sa nemýlim, napríklad, pri štandardných pracovných činnostiach, ako spomínala pani poslankyňa Biháriová, okolo 280 eur, má väzeň pracovnú odmenu. To navýšenie o pár percent, je pár eur. Čiže tu nejdeme nejakým dramatickým spôsobom niečo, niečo navyšovať, ale ide o štandardnú, štandardnú valorizáciu. Zabezpečenie štandardnej valorizácie, aby sme tu nemuseli technicky robiť každý rok cez nariadenia, cez nariadenia vlády.
Pokiaľ ide o, už toľko diskutované, a to ma trošku zaráža, že pán Dušenka tu opakuje trikrát to isté. V prvom čítaní to isté, odpovedal som mu na to, vysvetlil som mu to na výbore. Opak, opakovane to isté, znova sme mu to vysvetlili. A v druhom čítaní, vytiahne presne tie isté argumenty, napriek tomu, že už dvakrát na ne dostal odpoveď. Čiže pokiaľ ide o odievanie, ďalšie potreby osobnej hygieny, cieľom tejto navrhovanej úpravy je spresnenie terminológie označenia poskytovaných ústavných výstrojných súčastí odsúdenému. A zároveň, na rozdiel od súčasného znenia, kde každú takúto súčasť výstroja, im musí, riaditeľ povoliť, ústavu, tak sa to zavádza do zákona, aby to bolo automatické. To nie je o tom, že štát odsúdeným ide niečo dávať, oni si to zabezpečujú sami, ale bude to zadefinované v zákone, že to môžu mať. Vlastnú spodnú bielizeň, vlastné ponožky bez toho, aby o to museli žiadať, žiadať riaditeľa ústavu o povolenie, a to isté s tými zubnými kefkami. Čiže tu nejde o žiaden, žiaden extrém. Pokiaľ ide o literatúru, s dospelým, literatúru pre dospelých, tu už pani Biháriová na to upozornila, ja len doplním, že ide o prípad Chocholáč proti Slovenskej republike. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý toto povedal jasne, a výbor CPT nás žiada, aby sme tieto, aj bez toho teda, aby nás žiadal, ale rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva musíme implementovať do nášho právneho poriadku.
Pokiaľ ide o ubytovaciu plochu, takisto navrhované znenie reflektuje len dlhoročné odporúčania výboru CPT, ktorý považuje za žiadúce, aby jedno miestna cela poskytovala osem až deväť metrov štvorcových životného priestoru. Cela pre dve väznené osoby aspoň desať metrov štvorcových. Cela pre tri väznené osoby štrnásť metrov štvorcových a cela pre štyri väznené osoby aspoň osemnásť metrov štvorcových. Absolútne nevyhovujúce sú veľkokapacitné cely, ktoré takisto ešte v niektorých ústavoch máme. Vo všetkých prípadoch tieto čísla nezahrňujú hygienické zariadenia. Minimálna plocha životného priestoru, ktorú výbor CPT podporuje, opäť bez započítania hygienického zariadenia je šesť metrov štvorcových pre jedno miestnu celu a štyri metre štvorcové pre väznenú osobu vo viacmiestnych celách. Čiže navrhovaná zmena reaguje na tieto opakované výhrady a odporúčania výboru CPT, a odporúča, aby slovenské orgány prijali potrebné opatrenia zabezpečenie toho, aby minimálny štandard štyri metre štvorcové obytnej plochy na jedného väzňa vo viac miestnych celách, bez započítania teda hygienických zariadení bol právne zaručený pre všetky kategórie väzňov a v praxi plne dodržiavaný. Pokiaľ ide o, ešte sa vrátim k tým, k tým odmenám, tak treba si uvedomiť, že odsúdení, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody, tam častokrát nastup, už nastupujú s dlhmi. Z hľadiska resocializácie, by mal štát zabezpečiť to, aby väzni mali možnosť v rámci výkonu trestu odňatia slobody a v rámci resocializácie si zarobiť tak, aby vedeli z týchto peňazí, ktoré zarobili splácať dlhy, ktoré majú už, vrátane výživného a podobne. A aby sa nedostávali opäť na slobodu s dlhmi, pretože je to potom len zase priestor na opät, opätovnú recidívu. Čiže toto je účelom aj posilnenia odmien v rámci, v rámci pracovnej činnosti odsúdených, aby potom, to pomáhalo k samotnej resocializácii a k samotnému znižovaniu recidívy odsúdených, ktorí budú v nejakom čase prepustení na slobodu.
Vidím, že s blížiacou sa sedemnástou hodinou klesá pozornosť, takže z mojej strany je to všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov KDH, PS a SLOVENSKO žiadam poradu poslaneckých klubov.

Poradu poslaneckých klubov k stanoviskám ohľadom hlasovania školských zákonov. Ďakujem.