40. schôdza

Dobrý deň. Ja chcem v tejto veľmi prázdnej sále pripomenúť pri príležitosti toho, že tu máme teda novelu, ktorá sa týka obmeny senátov ústavného súdu, že ústavný súd už druhý rok nemá plný počet sudcov 13 sudcov a sudkýň. Máme len 12. Je to naozaj alarmujúca situácia. Máme tu túto novelu, ktorá teda v zásade nie je nejakým spôsobom problematická a však čo je problematické je súčasné fungovanie ústavného súdu kde vlastne je príliš veľké zaťaženie na všetkých sudcov a zároveň teda tam stoja veci, ktoré nemôžu byť rozhodnuté, keď je teda pomer sudcov a sudkýň v pléne vyrovnaný a nie je tam ten rozhodujúci trinásty hlas. Chcem pripomenúť, že aj predseda ústavného súdu Ivan Fiačan avizoval, že by chcel vystúpiť pred nami v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Doteraz takýto bod v programe nie je a ja sa teda pýtam, že prečo, prečo tu nemáme naplánované vystúpenie predsedu ústavného súdu, ktorý už niekoľko krát deklaroval, že potrebuje nám povedať o tejto veci, že by chcel vystúpiť, ktorý teda opakovane upozorňuje na to, že ústavný súd nie je plne obsadený a teda nie je plne funkčný. Zatiaľ čo tu preberáme všeličo možné, máme tu skrátené legislatívne konania o veciach, na ktorých záleží tejto vláde ale zjavne na tom, aby sme mali funkčný, plne funkčný ústavný súd plne obsadený tejto vláde z nejakého dôvodu nezáleží. A ja sa pýtam prečo? Či je to naozaj preto ako sa povráva od začiatku volebného obdobia tejto alebo teda vládneho obdobia tejto koalície, že jej ide o to, aby si to jedno miesto podržala pre svojho človeka. Hovorilo sa pôvodne, že by ním mal byť premiér. Že on tam chce skončiť. Teraz tu máme horúcich kandidátov jeho poradcov, pána Lintnera, Paru alebo možno nejakých ďalších, ktorí by chceli byť na ústavnom súde. Uvidíme kto všetko by vlastne chcel mať záujem o túto funkciu. Tak ja sa pýtam, že kedy príde na rad fungovanie ústavného súdu ako také dovolenie trinásteho sudcu alebo sudkyne, lebo tie pokusy, ktoré tu doteraz boli a ktoré sme absolvovali boli naozaj zúfalé. Videli sme, že do toho posledného ak ma pamäť neklame sa už prihlásila iba alebo bola vypočutá iba jedna kandidátka, ktorá teda nespĺňala predpoklady na výkon funkcie sudkyne ústavného súdu a naozaj my tu nemáme v súčasnosti reálneho rešpektovaného erudovaného človeka, ktorý by bol vo všeobecnosti mal, požíval vážnosť v rámci právnickej obce, o ktorom by sa hovorilo ako o potenciálnom kandidátovi alebo kandidátke na túto voľnú funkciu. Ale máme tu situáciu, kedy pretrváva neobsadenosť ústavného súdu, kedy sa predseda ústavného súdu domáha toho, aby mohol vystúpiť v Národnej rade a takýto bod zaradený nie je. Tak chcem vedieť, že prečo a kedy k tomu konečne dospeje. Ďakujem.

Ďakujem pán predsedajúci. Máme tu návrh zákona, ktorý teda má nejakým spôsobom zlepšiť fungovanie ústavného súdu čo je teda otázne. Na druhej strane ako tu už bolo spomenuté už dva roky táto, tento parlament nezvolil posledného teda uvoľnené na uvoľnené miesto ústavného sudcu alebo sudkyne žiadnych kandidátov. Treba povedať, že ani žiadny kandidáti sa vlastne ani nehlásia, pretože ľudia, ktorí sú autoritami v oblasti práva jednoducho vidia, že táto koalícia má miesto na ústavnom súde len ako trafiku pre niekoho. Mali sme tu rôzne špekulácie o tom kto má zaplniť toto miesto. Boli to ľudia, ktorí sú buď z prostredia politiky. Hovorilo sa o generálnom prokurátorovi veľmi vážne ale fakt je, že toto miesto stále nie je, nie je obsadené. A teda mňa by zaujímalo v prvom rade, kedy konečne dá tento parlament najavo, že chce obsadiť toto miesto naozaj vážne a chce zvoliť dvoch kandidátov alebo kandidátky pre prezidenta, ktoré budú všeobecne akceptovanými autoritami v oblasti práva a nie nejakými ľuďmi, ktorí majú dostať toto miesto ako trafiku za dobré služby alebo, alebo ako niekto kto tam má za úlohu nejakým spôsobom poisťovať nejakú politickú agendu tejto, tejto koalície. To je absolútne neprijateľný stav a minister spravodlivosti, ktorý je predkladateľom tohto zákona by mal byť prvý, ktorý donúti všetkých nás tu a v prvom rade svojich kolegov z koalície, aby konali. Aby konečne tento parlament zvolil dvoch kandidátov alebo kandidátky na vymenovanie prezidentovi na funkciu ústavného sudcu. To, že ten sudca tam chýba to je síce iba jeden ale, keď máte trinástich sudcov, tak, tak to je významné. A zvlášť ústavný súd je vrcholná, vrcholný súdny orgán, ktorý rozhoduje o právach všetkých ľudí. To, že nie je plne obsadený má samozrejme vplyv na to ako rýchlo alebo ako pomaly tento súd koná a to má samozrejme vplyv na všetky vrcholný súdny orgán, ktorý rozhoduje o právach všetkých ľudí. To že nie je plne obsadený má samozrejme vplyv na to ako rýchlo, alebo ako pomaly tento súd koná. A to má samozrejme vplyv na všetkých ľudí, ktorý potrebujú aby Ústavný súd rozhodol v ich veciach. Ale táto vládna koalícia absolútne ignoruje, napriek tomu že opoziční poslanci a poslankyne od začiatku na to tlačíme, upozorňujeme na to, takisto médiá jednoducho je to pre nich tak dôležité, aby to mali ako trafiku pre niekoho, že sú schopní ignorovať, ignorovať potreby bežných ľudí, ktorí potrebujú aj vo všeobecno - verejnom záujme, aby Ústavný súd fungoval naplno. Aby fungoval čo najrýchlejšie. Lebo sú to tie častokrát najvážnejšie konania. O základných ľudských právach. Takže ja vyzývam pána ministra, aby konal v tomto, pretože on je on je zodpovedný za túto agendu, aj keď to nemá priamo v kompetencii, ale ako minister spravodlivosti, by mal využívať svoj vplyv, aby Ústavný súd bol plne, plne obsadený čo najskôr. A zároveň takisto pripájam sa ku kolegyni Števulovej. Predseda Ústavného súdu chcel vystúpiť v pléne národnej rady na tejto schôdzi a nie je mu to umožnené. Ako je to možné? Vy naozaj nie ste schopní si vypočuť predsedu Ústavného súdu? To je štvrtá najvyššia ústavná pozícia v tomto štáte. A vedenie národnej rady nie je schopné zaradiť do programu bod, kde by mohol predseda Ústavného súdu vystúpiť. A povedať aj nám tu v pléne, aj celej krajine, čo má na srdci. Aké problémy má Ústavný súd. Naozaj výbory nefungujú, pretože neschválite program, ktorý my navrhujeme ako opozícia. Takisto v pléne zarezávate diskusie. Je to naozaj. A potom sa snažíte v nejakých iných prípadoch teda vyvolať dojem, že tu riešite nejaké praktické problémy z rokovacím poriadkom, ale v konečnom dôsledku zase je vašim cieľom len zmariť diskusiu v tomto parlamente o zlyhania riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Ako odstreliť bod z programu, v rámci ktorého máme hovoriť o zlyhaniach Pavla Gašpara. Nechcete túto diskusiu a robíte všetko preto, chce schopní zlomiť aj pravidlá vyplývajúce z rokovacieho poriadku aj z Ústavy, len aby sa o ničom nehovorilo. Ja chápem že vám to tu všetko padá na hlavu, ale ľudia to aj tak vidia. Všetci to vidia, že to nezvládate a my vám nedáme pokoj. Pretože máte si robiť svoju robotu poriadne. Stačí keď si budete robiť svoje povinnosti v súlade so zákonom, v súlade s verejným záujmom a my budeme ticho. Však to je jediný liek. To že nám budete zapchávať ústa, teraz najnovšie ešte aj predsedovi Ústavného súdu chcete zapchať ústa. Tak to vám nepomôže aj tak. A všetci to vidia, že to neviete robiť, že ste zúfalí. A ešte keďže som sa nemohol prihlásiť do rozpravy k tomu predchádzajúcemu bodu, tak to poviem tu. Privatizácia väzenstva v iných krajinách, zvlášť v USA spôsobila, že bol tlak na to aby tieto väznice boli plné. A ja mám obavu, že pri tých náramkoch sa môže stať to isté, že bude tlak na to, aby ľudia ktorí možno by mali skončiť vo väzení, tak dostanú náramok a pôjdu von. Ale vďaka tomu bude zarábať tá firma, ktorá vyhrá ten tender. Alebo naopak ľudia, ktorí by ani nemali byť odsúdení, tak budú odsúdení, aby ten náramok dostali, aby sa tie náramky využívali čo najviac, aby tá firma mohla čo najviac zarábať. Nehovorím, že to je váš plán, alebo že to chcete, len je to obava v súvislosti s týmto systémom a ja chcem iba na to upozorniť a zároveň vyzvať aby sa pripravili možno nejaké brzdy, alebo protiváhy voči takýmto záujmom súkromných spoločností, ktoré samozrejme budú zarábať na tom, že poskytujú nejaké služby štátu, že poskytujú tie náramky, ten systém. Tak toto je tá obava, ktorú tuná mám a je to niečo čo nie je o politike ale myslím že by to malo byť v záujme nás všetkých, že takéto tlaky ak by tam aj boli, tak jednoducho sa ich nepodarí presadiť a naozaj tie náramky budú dostávať iba odsúdení, ktorí majú byť odsúdení, alebo teda ktorí nemajú ísť do väzenia a bude lepšie keď budú súčasťou spoločnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, ono je mi veľmi ťažko sa vyjadriť k rozprave, lebo rozprava sa netýkala toho čo je v návrhu zákona, ale predsa len musím zareagovať na opätovné, opätovné klamstvá a nepochopenie pána poslanca z hľadiska monitoringu, elektronického monitoringu osôb, odsúdených osôb.
Pán poslanec, to, čo ste tu povedali, sú úplné bludy, pretože rozhodnutie o vine a treste robí súd, žiadna súkromná firma ani nikto iný. Elektronický monitoring osôb alebo elektronický systém monitoringu osôb spočíva v tom, že ak je súdom nariadený takýto alternatívny trest a je možné ho vykonať po technickom, po technickom šetrení, tak sa založí povedzme náramok alebo založí sa alebo inštaluje sa domáca stanica a súdom sú stanovené podmienky, za ktorých odsúdený vykonáva tento trest. A ten systém, elektronický systém monitoringu osôb spočíva v tom, že v nejakom dispečerskom stredisku, a tak to funguje aj dnes, sedia momentálne zamestnanci ministerstva, ktorí v trojzmennej prevádzke, myslím, v štvorzmennej prevádzke pozerajú na monitory a sledujú, či niekto porušil alebo dodržiava podmienky stanovené, stanovené súdom. To znamená, či sa nevzdialil od domácej stanice viac, ako má povolené, či sa zdržuje na mieste, ktoré má určené v súdnom rozhodnutí s elektronickým náramkom a podobne. Dnes ten, tá služba spočíva vo viacerých úkonoch: v založení náramku, v samotnom monitoringu, ktorý som teraz spomínal, že čo vlastne v rámci toho monitoringu sa vykonáva, a potom zase po skončení toho trestu prichádza k odopnutiu takéhoto monitorovacieho zariadenia, pokiaľ je to monitorovacie zariadenie, lebo máme tu aj domáce stanice.
Dnes, v dnešnom systéme, kedy celý ten systém je nastavený tak, že to robí externá firma, chodí napríklad zakladať náramky, jeden takýto výjazd stojí 800 euro. Absolútne neefektívne vynakladanie peňazí. A to, čo ste povedali, že firma bude chcieť zarábať na tom, ja som povedal, že to je fixný, za fixný mesačný poplatok. To znamená, že firma nebude vedieť nejakým spôsobom zarábať na, na nejakom zvyšovaní alebo znižovaní počtu, to je prvá vec, ale aj keby to bolo založené na konkrétnom počte odsúdených, ktorý monitoruje, tak žiadna externá firma, hej, keby to bolo dodávané ako dodávateľským outsourcingom, nebude vedieť a nebude mať žiaden vplyv na to, koľkí odsúdení budú v takomto, v takomto móde. Čiže to sú, to je na nepochopenie celého toho systému, aj ako ten systém funguje, takže k takémuto dôjsť nemôže alebo myslím si, že k takémuto nebude môcť dôjsť, ale ešte raz chcem povedať, sme dnes na začiatku, ja som nepovedal, že to takto bude fungovať, dnes sme na začiatku, kde analyzujeme rôzne modely, ako to funguje v zahraničí, aké sú výhody a nevýhody, a z tejto analýzy vyjde nejaký finálny návrh, ktorý pôjde potom do verejného obstarávania, do verejnej súťaže. A zatiaľ nie je rozhodnuté, či to bude celé outsourcingované alebo to bude čiastočne, alebo to bude nájom a podobne.
Čiže toto je predmetom momentálne analýz, ktoré, z ktorých vyjde najoptimálnejší model pre Slovenskú republiku, ktorá potom takéto niečo začne, začne obstarávať. Takže myslím si, že všetky tieto vyjadrenia sú ešte veľmi predčasné.
Ďakujem.

Ja iba krátko zareagujem na to, že vlastne pani poslankyňa Števulová aj pán poslanec Vančo vlastne sa nevenovali prerokovanému bodu, čo tu bolo tiež už spomínané aj pánom ministrom, ale vám je to úplne že vlastné a urobiť si na tom v rozprave nejakých niekoľko minút slávy alebo ako to mám nazvať s tým, že tu urobí... hovoríte nejaké hypotézy a domnienky, že kto by mal byť ústavný sudca a že by mal byť navolený ústavný sudca, tak je úplne scestné. Mali by ste sa fakt že držať toho prerokovaného bodu. A keďže viem, pán Vančo, že aký bude váš procedurálny návrh, tak naozaj minister alebo navrhovateľ má právo vystúpiť v poslednom záverečnom slove. A aj tak vlastne v jeho dobrej vôli vám odpovedal aj na otázku, ktorú ste položili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som v záujme naozaj kvalitnej diskusie v tomto pléne chcel požiadať vedenie Národnej rady, aby podporovalo navrhovateľov a predkladateľov zákonov, aj spravodajcov, aby sa hlásili do rozpravy, aby sme tú diskusiu mohli mať, pretože keď vystúpia v poslednom slove, už sa na to nedá reagovať. Ja im to neupieram, majú právo na posledné slovo, ale bolo by dobré, keby sa hlásili do rozpravy, aby sme si to mohli povedať, aj sa pochopiť navzájom. Nemyslím si, že toto bola vec, kde by sme na seba mali útočiť alebo nejakým spôsobom zbierať politické body. Je to odborná vec. Ja verím, že máme aj spoločný záujem v tom, aby to, aby to bolo funkčné, aby to fungovalo vo verejnom záujme a na to, na to je parlament, aby sme tu tú diskusiu mali. Ale keď je tu takáto prax, tak jednoducho, jednoducho to nefunguje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 954.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2025, ktorý je zároveň podnetom pre vypracovanie návrhu zákona. Okrem toho sa predkladaným návrhom zákona plní úloha B3 uznesenia vlády Slovenskej republiky z 29. novembra 2023 č. 634.
Cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1544/2023, ktorou sa stanovujú harmonizované pravidlá určovania určených prevádzkarní a vymenúvania právnych zástupcov na účely zhromažďovania dôkazov v trestnom konaní. Prijatie tohto zákona je jednou z podmienok riadnej aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1543/2023 o európskych príkazoch na predloženie elektronických dôkazov a európskych príkazov na uchovanie elektronických dôkazov v trestnom konaní a na výkon trestu odňatia slobody v nadväznosti na trestné konanie.
Návrh zákona v článku I vymedzuje predmet úpravy, rozsah svojej pôsobnosti, niektoré používané pojmy, bližšie vymedzuje povinnosť určiť určenú prevádzkareň a právneho zástupcu, ako aj oznamovaciu povinnosť. V súlade so smernicou sa v návrhu zákona upravuje sankčný mechanizmus za porušenie zavádzaných povinností. Na účely riadnej aplikácie zákona sa navrhuje aj súvisiace prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je vytvorenie dostatočného časového rámca pre prvotné splnenie zavádzaných povinností.
V článku II sa navrhuje novelizácia zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom ide o vyvolanú novelizáciu.
V článku III sa navrhuje doplnenie zákona č. 192/2003 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účinnosť zákona sa v súlade s transpozičným termínom navrhuje od 18. februára 2026.
Návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý bol zároveň určený ako aj gestorský výbor a výbor pre kultúru a médiá. Výsledky prerokovania sú uvedené v spoločnej správe o prerokovaní návrhu zákona a so závermi uvedenými v spoločnej správe súhlasím a odporúčam ich schváliť.
Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a následne o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

... odporúčam ich schváliť. Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a následne aj o jeho podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem navrhovateľovi a dávam slovo spoločnému spravodajcovi z Ústavnoprávnemu výboru, pánovi poslancovi Lučanskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Hlasovanie v najbližšom bloku.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027, v ktorom sa vláda okrem iného zaviazala vytvoriť bezpečné a humánne prostredie vo väzenských zariadeniach s cieľom chrániť základné ľudské práva a slobody osôb obmedzených na slobode, s dôrazom na resocializáciu a následné začlenenie odsúdených do civilného života reflektujúc pritom výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, a zároveň poslniť individualizáciu spôsobu výkonu trestu. Rozvíjať a implementovať resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy pre odsúdených. Eliminovať negatívne vplyvy väzenského prostredia na väznenú osobu a jej blízkych. A zvýšenie preventívneho účinku uložených trestov. Základným cieľom navrhovaných zmien je upraviť zásady pohybu a možnosti vzájomného kontaktu odsúdených a odsúdených s inými osobami. Zmenu stupňa stráženia, práva a povinnosti osôb vo výkone trestu odňatia slobody, disciplinárnu zodpovednosť, výkon trestu odňatia slobody osobitných kategórií odsúdených, a to najmä odsúdených na doživotie a špecializovaný výkon trestu odňatia slobody, predovšetkým v oddiele s bezpečnostným režimom a tým dosiahnuť, čo najvyššiu formu efektivity humanizácie výkonu trestu odňatia slobody. V neposlednom rade je cieľom zvýšiť ohodnotenie práce odsúdených a odstrániť administratívne prekážky valorizácie pracovnej odmeny a napojenie výšky pracovnej odmeny na všeobecne aplikovanú minimálnu mzdu, prostredníctvom percentuálnej sadzby pri zachovaní bezpečnosti vo väzenských zariadeniach a to s cieľom, aby sa plnili alebo aby odsúdení mohli plniť svoje záväzky, ktoré majú v civilnom živote a podieľať sa dostatočným spôsobom na nákladoch na samotný výkon trestu. Vychádzajúc z navrhovaných zmien je nevyhnutné vykonať aj viaceré zmeny v Trestnom zákone a Trestnom poriadku a v zákone o výkone väzby a zákone o zbore väzenskej a justičnej stráže.
Návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol zároveň určený za gestorský výbor, Výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, výsledky prerokovania sú uvedené v spoločnej správe o prerokovaní návrhu zákona, kde so závermi uvedenými v ich spoločnej správe súhlasím a odporúčam ich schváliť. Okrem toho chcem dať do pozornosti, že je pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý prednesie pán poslanec Lučanský, ktorý reaguje na diskusiu na Ústavnoprávnom výbore a odstraňuje niektoré pochybnosti, ktoré boli na Ústavnoprávnom výbore vyjadrené v súvislosti so zbieraním a poskytovaním biometrických údajov o obvinených, resp. odsúdených osobách. Čiže, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a následne o jeho podporu. Ďakujem pekne.