40. schôdza

Vďaka za slovo.
Pani poslankyňa, vďaka vám za vaše vystúpenie, aj za váš osobný vklad, osobnú skúsenosť, aj za tie emócie, ktoré ste priniesli do tejto rozpravy. Bolo to pre mňa prekvapenie, pretože väčšinou vystupujeme takým pokojným tónom. Ale ono to odzrkadľuje to, v akom absurdnom bode sme sa ocitli. Ja sa v Progresívnom Slovensku úzko venujem problematike duševného zdravia, a preto považujem za dôležité, a ja to ešte potom aj neskôr zopakujem, priniesť do tejto diskusie aj fakty, čo sa týka dopadu herní a hazardu na duševné zdravie. A nebudem si len tak cucať z prstu. Pozrel som si posledné vydanie alebo teda posledné dáta, ktoré sú publikované v Lancete, v zdravotníckom magazíne, a ten jednoznačne potvrdzuje, že závislosť na hazarde ide ruka v ruke s inými psychologickými a psychiatrickými diagnózami. Výskumy ukazujú, že ľudia s problémovým hraním majú 3-krát vyššie riziko depresií, 2,5-krát vyššie riziko úzkostných porúch a veľmi často aj komorbiditu, komormorbiditu, pardon, ťažké slovo, s užívaním drog a s alkoholizmom. Čiže mňa by v tomto kontexte, to, čo ste naznačili, naozaj neprekvapilo, keby pod ministerstvom športu a cestovného ruchu niekedy v budúcnosti blízkej, predpokladám, vzniklo úplne slovenský národný úrad pre dílovanie, hej, už je to naozaj blízko, takto blízko. Ďalej, výsledky štúdií publikované minulý rok ukazujú, že až 31 % ľudí s patologickým hraním uvažovalo o samovražde. Každá ôsma osoba sa o ňu pokúsila. A to nie sú len teda štatistiky, to sú konkrétne ľudské tragédie, presne tak, ako aj vy máte zo svojej vlastnej skúsenosti, aj mnoho z nás má zo svojej vlastnej skúsenosti. No a najtragickejšie na tom celom je, že sa to často alebo najčastejšie aktuálne týka mladých mužov vo veku 20 až 40 rokov, ktorí sa dostali do tej pasce algoritmov, ktoré sú založené na prehrách a potom aj tých motivujúcich výhrach.

Kolegyne a kolegovia, ja vám ďakujem veľmi pekne za vaše vstupy a za reakciu na mňa. Nemám časový priestor, aby som sa venovala každému jednému príspevku, ale ďakujem, že ste ma upozornili aj na veci, ktoré som nevedela alebo opomenula, napríklad to, že únia miest zareagovala, ďakujem, pán Lackovič. Za to, čo Ferko Mikloško povedal, áno, bude to tak, že národná lotériová ešte bude mať aj výnimky, že bude môcť aj cez sviatky a dokonca bez súhlasu obcí všade, všade prísť na rozdiel od dnešného návrhu, teda od dnes platného zákona.
Ale na záver by som len povedala, že viete, kde sa najviac darí hazardu? Tam, kde je najväčšia bieda, a to je, žiaľ, obraz Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)

Milé kolegyne, milí kolegovia, sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak sa budem venovať skrátenému legislatívnemu konaniu. Skrátené legislatívne konanie o tom, že má zabrániť vážnym hospodárskym stratám a stratám na životoch. Toto, čo predniesol a priniesol Rudolf Huliak, je naozaj unikátny príklad toho, ako skrátené legislatívne konanie bude pravým opakom.
Skrátené legislatívne konania by mali naozaj pomáhať. Už sme tu počuli od mojej kolegyne príbehy, ktoré sú tragické na základe toho, že niekto z rodiny je gambler. Ja robím v treťom sektore 35 rokov a keď ste hovorili tie príklady, tak ja poznám niekoľko desiatok ľudí, čo spáchali samovraždu, niekoľko desiatok a zvlášť jedna, jeden, jeden sa ma tak dotýka. Jedna moja dobrá známa si zobrala pôžičku pred rokmi, nevedela ju splácať, tak skúsila, že si tie peniaze získa v herni. A tak tomu podľahla, manžel o tom nevedel, že dala do zálohy dom, pozemky a všetko prehrala. Všetko. Nakoniec spáchala samovraždu a manžel s tromi deťmi prišiel žiadať o pomoc. Pomohli sme mu urobiť osobný bankrot, ale tie deti sa dodnes z toho nespamätali.
A ja sa pýtam, či Rudolf Huliak nemá kožu na tvári. Ono v poriadku, áno, jemu bolo jedno, že či bude minister hospodárstva, keby bolo ministerstvo kozmonautiky, tak bude aj minister kozmonautiky, lebo on má naozaj k športu tak blízko ako k tomu bicyklovaniu. Ale ľudskosť máme každý v sebe. Naozaj každý. Každý jeden človek. A keď sa to dotýka nás a našej rodiny, tak obzvlášť sme citliví. A ja sa chcem spýtať predkladateľa Rudolfa Huliaka, či on nepozná niekoho blízkeho vo svojom okolí, kto prepadol hazardu. A či mu to za to stojí tento zákon naozaj predniesť a nestiahnuť ho.
Rudolf Huliak, vy máte v sebe ľudskosť? Ja si myslím, že máte. Tak jej nechajte priechod, vypočujte si ešte mojich kolegov, ktorí budú rozprávať, vypočujte si o tragédiách, ktoré spôsobuje gamblovanie. V čase keď u mňa, v našej reštaurácii bol pán Galis, tak v tom čase, pán Galis, sme riešili toho pána, ktorému sa obesila žena, keď ste tam boli v Haliči na výročie futbalu, v ten deň som to riešil a na to nezabudnem nikdy v živote, lebo vám sme dali fľaštičky so slivovicou a tomu pánovi sme riešili, tomu pánovi sme riešili pomoc. A ja apelujem aj na vás, pán Galis, vy ste športovec, ste vynikajúci športovec, dosiahli ste vynikajúce úspechy v športe, a vy toto budete podporovať? Vy tento zákon, kde sa budú ničiť životy, podporíte?
Aké zisky vytvárajú herne, vytvára hazard? Obrovské. Ale pre koho? Pre koho vytvárajú tie zisky? A ako sa využívajú tie zisky aspoň na to, aby sa eliminovali nejako tie straty a to nešťastie? Nijako. Žijeme v štáte, kde pomoc pre chorých, sociálne slabých, pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc, neexistuje. Žijeme v štáte, kde si mocní môžu povedať: poď sem, počúvaj, končí mi licencia. Tu máš, sprav to a dobre zarobíš. A dobre zarobíš.A ten človek, ktorý toto zoberie, v nedeľu pôjde do kostola, lebo sa tvári na kresťana, možno aj vyspovedá, povie farárovi: pán farár, kradol som. Pán farár, podporujem zlú vec. A, žiaľbohu, farár mu povie: urob si desať otčenášov, sedem zdravasov. A vyjde zo spovednice a (rečník si tľapne rukami) yes, mám odpustené, idem ďalej. Ale ten človek, tomu sa to napíše. Ten človek, ktorý zničí tisíce rodín, tomu sa to napíše. To, že vyjde zo spovedelnice, a kto nechodí, tak tomu nepomôže. Lebo ja verím, že každý to, čo vysielame, tak za to dostaneme riadne, riadne naspäť. Či už pomáhame, či robíme dobre, alebo či pomôžeme nejakej herni, ktorej končí licencia, a pomôžem jej a je mi jedno. Veď farár povedal. Ja sa ospravedlňujem všetkým veriacim, to nie je na veriacich, ale to je na to, čo si niektorí farizeji myslia, že nič sa im nestane.
Ešte jeden príklad vám chcem povedať. Máme takého človeka, ktorý má postihnuté dievča a aj on chodil k nám. Pomáhali sme mu, požičiaval si peniaze, lebo naozaj ako nestíhal to. Ale vracali, teda vracal nám to nám, našej neziskovke, tým, že sme ho na našich akciách, ktoré sme urobili niekoľko tisíc, sme ho volali a on na dohodu pomáhal. Ale zrazu prišli sme do obdobia, že hovorím mu, že nechodíš na tie akcie. Nemám čas, ja som si našiel robotu. Nemám čas. A keď sme mali jednu takú akciu, tak ten človek, ja som bol v Lučenci, bol som kupovať nejaké veci pre deti a pozerám sa a ide do herne. A on dostával sociálne dávky. Dostával sociálne dávky. A ja som vošiel do tej herne a našiel som ho, ako hrá na automate. A som prišiel za tou pani, ktorá tam bola a hovorím: prepáčte, ale on nemôže tu byť. Vy ich máte registrovaných, lebo tí ľudia, čo dostávajú dávky, sú registrovaní a nemôžu byť. A ona: joj, ja som si to nevšimla. Okamžite volala, okamžite volala majiteľovi, ten prišiel, urobil akože divadlo, že no, ona to nevedela a ona o tom nemohla vedieť. Každá jedna herňa, a dnes som tom už počul, kto ich prevádzkuje, tak každá jedna herňa porušuje, porušuje základné princípy a robí si to tak, ako chcú oni. Tak, ako chcú oni. Im je jedno, že tam príde otec postihnutého dievčaťa a prehrá tie peniaze. Im je to jedno.
Ale ja verím, že vám to nie je jedno, vy, čo pozeráte. Že vám nie je jedno, že máme ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré ide cestovný ruch zveľadiť tým, že sem budú chodiť zo zahraničia turisti a prehrajú tu peniaze, namiesto toho, aby tie peniaze dali do reštaurácií, išli na nejakú atrakciu, išli do Tatier. A ja som hlboko presvedčený, pán Huliak, že ak tento zákon nestiahnete, tak vám sa to takým spôsobom vráti, že si to zapamätáte na celý život.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Som mal podobnú úvahu. Ja by som čakal od ministra športu a cestovného ruchu, že ak príde raz za čas do parlamentu s nejakým vládnym návrhom, ktorý sa týka jeho rezortu, tak asi skôr možno bude podporovať šport, cestovný ruch, lebo naozaj si myslím, že či už je to ten šport alebo cestovný ruch, že tam sa oplatí prinášať dobré riešenie, asi sa oplatí aj investovať, veď v tom športe, viem z vlastnej skúsenosti, v akom stave je aj infraštruktúra a podobne. Tam tie financie chýbajú. No ale vy ste prišli s návrhom, ktorý pomôže prevádzkovateľom herní a kasín. Nemyslím si, že to ani až tak pomôže tomu štátnemu rozpočtu, lebo aj z vašich vyjadrení ste hovorili, že tie zisky očakávate v hodnote nejakých 100 mil. eur, čo vo vzťahu k tým výdavkom štátu je, bolo to tu už vyčíslené, to je, to nie je ani pol percenta v porovnaní s tým, aké obrovské spoločenské škody toto môže spôsobiť, a nemyslím teraz len tie finančné, ktoré potom nejakým spôsobom tie náklady na tú liečbu závislosti a podobne nie sú malé. Ale, ja neviem, no, ja keby som bol minister športu, tak ja, keby takýto návrh zákona tu je, tak sa, neviem, asi by som sa od hanby niekde prepadol.
Ja naozaj, aj keď tu bola diskusia v rámci teda, aj keď sa niekto z koalície pripojil, tak, do diskusií, kde som nepočul jediný podporný argument, prečo je toto dobrý návrh zákona, prečo musíme prijať v skrátenom legislatívnom konaní. Pretože ani tie dôvody, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, nesedia. To je naozaj tak ľahko vyvrátiteľné, že ja sa ani vlastne nečudujem, že nikto k tomuto nevystúpil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za vystúpenie Jozefovi Pročkovi, pretože viem, že tie príbehy má odžité. Viem, že to, čo tu hovoril, a áno, podľa mňa všetci tu boli ticho a počúvali, lebo sa to naozaj dotýkalo všetkých ľudí v tejto sále. Sú to skutočné príbehy rozvrátených rodín, ktoré mohli mať úplne inú budúcnosť, aj tie deti mohli mať úplne inú budúcnosť nebyť hazardu. A potom sa pýtam, že kto je táto vláda, ktorá si v skrátenom legislatívnom konaní dovolí ísť proti stovkám tisícov občanov, nielen tých, ktorí trpia, a rodín, ktoré sú rozvrátené kvôli hazardu, ale proti stovkám tisícov občanov, ktoré sa podpisovali po celom Slovensku na petície, aby vyhnali hazard zo svojich miest a obcí, pretože tí občania v tom danom mieste, v dedine, obci proste tvoria komunitu a vidia, ako to tej komunite škodí. Oni vidia, čo to prináša. Stretávajú sa s tým v prácach, v školách. Ja som vám hovoril ten príbeh o tom ako, však riadil som niekoľko inštitúcií, prišli proste za mnou zamestnanci, konkrétne to boli zamestnankyne, ktoré hovorili, že bez toho, aby mali stravné lístky, tak im nezostáva absolútne nič. Nič, z čoho by potom mohli kupovať jedlo. A týchto príbehov sú tisíce. Tisíce, ktoré ale súčasnú vládu absolútne nezaujímajú, a to je najväčšia tragédia. Najväčšia tragédia tohto predkladaného návrhu, pri ktorom pán minister Huliak hovorí, že už len potrebuje vydržať, už len potrebuje vydržať a potom to príde a potom to kvapne. Potom sa to stane. Tak ja hovorím, že prosím všetkých ľudí na Slovensku a prosím aj všetku politickú silu, ktorú máte, kolegovia a kolegyne, zapojte to do toho, aby sme to, ak sa dá prekazili alebo prinajhoršom zhatili ich plán.

Ďakujem. Ja chcem veľmi oceniť prístup pána Pročka, ktorého práve vnímam ja, že je bežne emotívny a počuť ho a jeho hlas v celej sále sa ozýva, tak k tejto vážnej téme naozaj jeho pokorný prístup, hovoril o desiatkach samovrážd, s ktorými sa potýka. Tak ja by som ešte pripomenula aj tých, o ktorých som nehovorila, a to sú naozaj stovky rozvedených rodín, rozbitých rodín, stovky až tisícky bezdomovcov, ktorí práve kvôli gamblingu skončili na ulici, ale aj mnohí oklamaní zamestnávatelia. Možno si spomínate na prípad jednej obce na východnom Slovensku, kde starosta pripravil obec o 1,2 mil. eur práve preto, že si stále požičiaval z obecnej kasy a potom sa aj vzdal mandátu a následne bol odsúdený. Čiže to sú len také perličky, ale tých prípadov by sme našli viac a možno by nám nestačila ani celá táto schôdza, aby sme ich vymenovali všetky, ktorý každý z nás zažil.
To je všetko, ďakujem.

Ďakujem ti, Jožo Pročko, za tvoje vystúpenie. Je pravda, že mnoho poslancov v tejto sále, v tomto pléne má problém s tým, že niekedy dáš do svojho vystúpenia emóciu, niekedy upozorňuješ na veci, ktoré sa tu dejú skrivodlivo voči opozičným poslancom. Veľakrát dáš do toho srdce a možno si aj nepochopený, ale ako ja ťa poznám a viem, ako ty funguješ, akým spôsobom máš vytvorené múzeum u seba v rodnom Haliči, ako tam pomáhaš ľuďom, ktorí sú fakt na pokraji biedy, ktorí mnohokrát nemajú kde ísť spať, pretože majú rozvrátené rodiny. Koľkokrát robíš nezištné akcie pre deti, moderuješ zadarmo, preto, aby tie deti mali radosť, preto, aby tie deti mali iskričky v očiach. Ja si dovolím tvrdiť, že toto tuná, čo ty si odrobil pre charitu a pre malé deti, aby boli šťastné, neurobil nikto z nás. Toto veľa ľudí o tebe nevie, lebo nikto ťa tu nebude chváliť a nikto nebude hovoriť o tom, aké máš veľké srdce. Každý len bude hovoriť o tom, že ako tu niekedy vykrikuješ, ako tu niekedy možno expresívnejšie niečo povieš. Ale ten tvoj skutočný boj, to tvoje skutočné rozdávanie sa deťom by mali vidieť najmä vládni poslanci a potom by mnohí zmenili na teba názor. Lenže toto, čo ty robíš pre Slovensko, pre deti, pre charitu, by mal robiť jeden minister, možno aj minister toho cestovného ruchu a športu. Ten by sa mal snažiť, aby sme tu žili v zdravej spoločnosti, aby sme pomohli tým najzraniteľnejším, tým deťom, ktorých by sme mali ťahať na šport, ale čo odrobí tento minister? Podporuje hazard, podporuje herne, podporuje bitkárov. Toto je minister Huliak. Hanba!

Pán poslanec Pročko začal svoj príhovor tým, že hovorím ku skrátenému legislatívnemu konaniu a potom hovoril to, čo hovoril, o čom, čo sme počuli. Presne to vystihol. Dneska dopoludnia niekto z predsedajúcich hovoril, že upozorňoval, hovorte ku skrátenému legislatívnemu konaniu, ale veď práve všetky tieto príspevky, ktoré hovoria o absurdite tohto zákona, hovoria o absurdite toho skráteného legislatívneho konania. Veď, veď to je voľačo absurdné, že chce chceme zavádzať niečo, obrať tých starostov, ktorí poznajú tú obec, o možnosť, aby zabránili tej zhubnosti a zároveň chceme len preto, že je to záujem nejakej politickej strany alebo politickej garnitúry, proste takúto pliagu dať medzi ľudí.
Ja sa naozaj pýtam, aký zmysel má tento zákon, čo je za tým? Kto na tom chce zbohatnúť, alebo o čo vlastne ide? Veď to je úplne na hlavu obrátené.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolega Pročko to veľmi dobre vystihol a ja som si spomenul na niekoľko príbehov, kedy aj môj kamarát nie práve kvôli gamblingu, ale kvôli závislosti sa obesil dole v pivnici a pritom mal deti a manželku hore v byte. A to je tak nebezpečné, s čím tu minister prišiel, že môže rozvrátiť ďalšie desiatky až stovky rodín. A práve preto tie samosprávy boli prvé, ktoré bojovali proti tomu, aby ten gambling, ten hazard sa nešíril v tých obciach, v tých mestách. A skôr by som očakával, že minister už keď chce určitým spôsobom robiť niečo s hazardom, skôr som očakával, že príde so zákonom, ako eliminovať ten čierny hazard, ako bojovať proti online hazardu, ako edukovať tých ľudí, ako robiť edukcie na školách, aby nepodľahli tie deti, tie rodiny tomu gamblingu. Skôr som čakal, že pán minister by prišiel ako robiť tú poriadnu prevenciu, ako lepšie financovať, lebo aj v dôvodovej správe sa píše, že je to v rámci konsolidácie, čo je absolútne nonsens. Práve tie asociácie, nemocnice, psychiatrie potrebujú peniaze, aby efektívne bojovali proti závislosti a to je jedno, že či to je závislosť na gamblingu, na alkohole a tak ďalej. Takže namiesto toho, aby sme dostali tu zákon, ktorý by pomohol veľkej skupine ľudí na Slovensku, dostávame tu zákon v SLK-čku, ktorý pomôže len určitým skupinám a nie ľuďom.
Ďakujem.

Jožo, ďakujem ti za tvoju rozpravu. Áno, aj toto je tvoja tvár, rozcítený, a ja som to videl na tvojom hlase, na tvojom, na tvojej rozprave, keď si rozprával, že to nebolo jednoduché hovoriť o týchto príbehoch, keďže 35 rokov, alebo viac ako 35 rokov pôsobíš v treťom sektore ako aktivista, máš za sebou tisícky dobročinných akcií, nezištných, a mohol som ťa zažiť na niekoľkých takýchto akciách, kde si sa venoval postihnutým detičkám, rozvedeným matkám, Rómom a ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Ľuďom, alebo teda suploval si štát, kde štát mal pomáhať, tak ty cez svoje aktivity si pomáhal týmto ľuďom. Áno, aj ja poznám kopec takýchto príbehov a jeden môj známy bol kúsok od smrti, kedy za ním iba dobehol jeho rodinný príslušník a dával ho dole z lana, lebo sa išiel práve obesil. Hľadali ho niekoľko hodín, našli ho na pôjde s lanom okolo krku a bol odhodlaný skočiť. Ak by tam nepribehli jeho rodinný príslušník, tak je po ňom. A myslíte si, že tento človek, ktorý sa chcel obesiť, skončil s gamblerstvom? Pokračuje v tom. Závislosť na gamblerstve začína už v tínedžerských rokoch. My si takto ideme ničiť našu budúcnosť, naše deti, keď im ideme jednoducho takto rozsievať tie herne na každý krok. Na každom kroku budú herne a tí tínedžeri a je vidno ako prešli možno z kamenných kasín na ten online priestor, ako hrajú. Ale týmto spôsobom, ak minister Huliak príde, tak bude rozsievať herne a budú dostupné pre našich tínedžerov.