40. schôdza

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme v prvom čítaní o návrhu novely zákona o hazarde a možno za iných okolností by to mohla byť zaujímavá a zmysluplná diskusia. Lepšia ako o korupčných kauzách, lepšia ako o omilosťovaní korupčníkov, podvodníkov a zlodejov, lepšia ako o hmyze v potravinách a lepšia ako o účelovom ovládnutí umeleckých fondov vládnou mocou, lepšia ako o dvoch pohlaviach v ústave, lebo toto je téma, ktorá je zmysluplná, ktorá, na ktorú môžme mať úplne legitímne rôzne názory a možno viac akcentovať napríklad slobodu podnikania alebo možno viacej akcentovať ochranu ľudí pred škodlivými následkami v podobe závislostí spôsobených hazardom alebo súvisiacich s hazardom a nájdete si tam nie účelové, ale aj legitímne argumenty v prospech jedného alebo druhého názoru. Bohužiaľ, táto diskusia zmysluplná nie je. Zmysluplná nie je predovšetkým preto, že je účelová, alebo teda dôvody pretláčania tejto zmeny sú účelové, sú za nimi nejaké záujmy, o ktorých môžme tušiť, ale nevieme presne ešte, ešte aké, a problém je aj proces, a akým spôsobom sa o tomto návrhu zákona rokuje, ako sa kriví legislatívny proces a to vlastne jedno s druhým súvisí, lebo obvykle keď ide o pretláčanie nejakých účelových vecí, ktoré sú v záujme niekoho, tak je v jeho záujme aj, aby sa skrátila diskusia, aby sa nerešpektovali normálne pravidlá legislatívneho procesu, aby sa nemohli vyjadriť dotknutí aktéri, ako sme to videli pri mnohých dôležitých návrhoch zákonoch, naposledy pri konsolidačnom balíčku snáď.
Opäť tu máme návrh zákona, ktorý je v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý je bez predchádzajúcej diskusie s dotknutými aktérmi, ktorý je predkladaný bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania alebo teda bez akéhokoľvek medzirezortného pripomienkového konania, cez skrátené legislatívne konanie a dokonca aj cez skracovanie toho skráteného legislatívneho konania. V tom ste naozaj že experti, že inde keď sa skracuje legislatívne konanie, tak sa aspoň neskracuje rozprava o ňom. Ale vy nielenže skrátite legislatívne konanie, hoci na to nie sú žiadne, žiadne dôvody, ale skracujete aj rozpravu. Dôvodom majú byť hroziace hospodárske škody, aby sa skrátila, skrátilo legislatívne konanie, ale podľa doložky nevieme ani, že aké škody by to spôsobilo a či by to nejaké škody spôsobilo. Uťali ste diskusiu o skrátenom legislatívnom konaní napriek tomu, že bolo ešte niekoľko desiatok poslancov do tej rozpravy v ústnej časti, časti prihlásených a potom ste obmedzili prvé čítanie na dvanásť hodín, čo de facto v podmienkach dnešného parlamentu, kde diskutuje iba opozícia, znamená necelých šesť hodín, a ešte ani to nestačilo, ešte ste aj schválili, že sa bude rokovať aj po ôsmej hodine, čiže možno niekedy pre pol nocou táto rozprava, rozprava skoční. Nie v normálnom čase, ale tak sa ponáhľate, že aj v noci. A pokojne by som sa s vami stavil, že to tak bude aj v druhom čítaní, že o jedenástej si odhlasujete, že zákon postúpi do druhého čítania, výbory budú mať hodinu, hodinu na to počas obednej prestávky, aby o tomto návrhu zákona, zákona rokovali, nie viac, a potom po hodine otázok a interpeláciách začne, začne rozprava v druhom čítaní. Kto sa so mnou staví, že opäť to obmedzíte na dvanásť hodín a opäť poviete, že sa ide až do, až do prerokovania, prerokovania veci?
Čiže áno, krivenie legislatívneho procesu, na aké sme zvyknutí u tejto vládnej koalície, začali ste tým pri, pri, už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a pri tej nešťastnej novele Trestného zákona, pokračujete v ňom prakticky na každej schôdzi. Naozaj toľko skracovaní bez akéhokoľvek dôvodu nebolo v žiadnom predchádzajúcom volebnom období a skracovaní rozpravy už vôbec nie. To sa dialo tak raz za volebné obdobie, teraz sa to deje prakticky na každej schôdzi, že ukončíte rozpravu predčasne hlasovaním, alebo vopred obmedzíte dĺžku rozpravy.
Čo sa týka obsahu. Chcem sa venovať jednému aspektu toho návrhu novely, ktorý je podľa môjho názoru podstatný a najdôležitejší a ktorý umožňuje štátu získať licencie na hazard alebo teda na kasína a možnosť prevádzkovať kasína aj v prípade, že ich obec zakázala. Pod heslom hrať zodpovedne. Ale mňa by, pán minister, naozaj zaujímalo, že v čom tie negatívne dôsledky závislosti spôsobených závislosťou na hazarde, všetky tie problémy, ktoré to spôsobuje jednotlivcom aj rodinám, sú menšie, keď je to kasíno štátne v porovnaní s tým, keď je to kasíno súkromné, alebo tá herňa štátna v porovnaní s tou, s tou herňou súkromnou. Že keď niekto hrá v štátnom kasíne, tak menej pravdepodobne sa uňho vybuduje závislosť? A keď sa uňho vybuduje závislosť na štátnom kasíne a štátnom hazarde, tak to bude nejaká lepšia závislosť ako závislosť získaná v súkromných herniach a na súkromnom hazarde? Neviem, neviem. Ten argument som nepočul a neporozumel som mu, v čom, ak vnímame, že hazard je rizikový, že spôsobuje závislosť, že je s ním spojených kopu negatívnych dôsledkov, v čom tie negatívne dôsledky sú menej závažné, ak vzniknú v dôsledku štátom prevádzkovaného hazardu v porovnaní s hazardom zo súkromných herní.
Mal som taký pocit déja vu, keď som počúval o boji proti čiernemu hazardu a ako ide sa postihovať čierny online hazard. Toto som počúval aj na komunálnej úrovni, keď sa rokovalo o zákaze hazardu v Bratislave, zrovna vtedy sa to vyťahovalo ako argument, prečo nezakázať herne a nezakázať hazard na území Bratislavy. Ale pocit déja vu som mal aj v súvislosti s novelou Trestného zákona, s tou veľkou novelou trestného zákona pre zlodejov, podvodníkov a korupčníkov, kde sa tiež argumentovalo tým, že sa ide zavádzať restoratívna justícia, že sa ide humanizovať väzenstvo a podobné argumenty. Akurát, že tá novela, ktorá pomohla konkrétnym ľuďom blízkym vládnej koalícii, dúfam, že nebudem vyvedený zo sály alebo vykázaný zo sály za to, že som si toto dovolil povedať, tá bola schválená v skrátenom legislatívnom konaní a hneď. Ale tá restoratívna justícia, tá ešte celkom schválená nie je. Až teraz sa schvaľujú niektoré zákony, ktoré reálne majú pomôcť vytvoriť restoratívnu justíciu. Probačných a mediačných úradníkov stále nie je dosť, stále nie sú odstránené tie negatívne dôsledky súvisiace s kriminalitou, ktorá sa rozšírila a zvýšila v dôsledku úprav v Trestnom zákone. Na to je čas, to sa bude robiť potom. Podobne tuto boj proti čiernemu hazardu, potom raz, možno niekedy, teraz si ide štát robiť biznis, biznis s kasínami.
A teda je to naozaj otázka, že keď je to také výnosné a keď to štátu pomôže, že či by štát sa nemal venovať aj iným biznisom s vecami, o ktorých vieme, že sú zdraviu škodlivé alebo problematické z hľadiska zdravia, ako je tabak alebo alkohol. Teraz začneme vytvárať štátne firmy na produkciu alkoholu a tabakových výrobkov, lebo tak možno že by z toho boli tiež zaujímavé príjmy. Už teda o drogách a prostitúcii ani nehovorím.
Zaujala ma aj tá téza, že štát bude mať z toho viac. A ako by tí, ktorí kritizujú túto úpravu, hoci ju kritizujú z dôvodov, že umožňuje obchádzať regulácie a zákazy, ktoré si stanovia sami obce, ako by tí vlastne konali v záujme nejakých súkromných lobistov. Ale veď to je nezmysel. Keď bude štát prevádzkovať kasína, no tak mi nehorte, že štátni úradníci budú prevádzkovať tie kasína. Však jasné, že tam budú na to nacucnuté nejaké súkromné firmy a vďaka nejakým neprehľadným tokom možno odtiaľ odsajú viacej zdrojov ako keby to prevádzkovali súkromné firmy a platili by z toho dane, vyššie dane. A budú z toho profitovať najmä tie firmy, o ktorých sa bude rozhodovať politicky. Nebude sa o tom rozhodovať ekonomicky, čo je v záujme tej firmy, ale politickí nominanti budú o tom rozhodovať. A veď my, čo nie sme už najmladší, si pamätáme obdobie mečiarizmu, pamätáme si, ako fungovali štátne banky a do akého krachu ich doviedli politickí nominanti, ako fungovali štátne energetické firmy. A teda nebolo to tak, že by štát na tom bohvie ako profitoval. Naopak, zadlžili sa a profitovali na tom práve tie firmy, ktoré boli na to nacucnuté a vďaka politickým konexiám z toho ťažili. A takto to pokojne môže byť aj pri tých štátnych kasínach. To je jeden aspekt, že či má o tom rozhodovať štát.
Druhý aspekt je, či štát, v tomto prípade parlament, má alebo nemá rešpektovať vôľu obcí, ktorá je vyjadrená vo všeobecne záväzných nariadeniach miest a obcí, ktoré zakazujú hazard. Keď štát dal obciam právo takéto všeobecne záväzné nariadenia schvaľovať, a teraz im ich de facto vezme, lebo keď tú licenciu prevezme štátna firma, tak ten zákaz sa na ňu nebude vzťahovať. Chcel by som sa podeliť s jednou osobnou spomienkou. V roku 2017 som bol poslancom Mestského zastupiteľstva Bratislavy a schvaľovali sme všeobecne záväzné nariadenie o úplnom zákaze hazardu na území Bratislavy. Padali tam inak veľmi podobné argumenty, ako tu som občas počul aj zo strany pána ministra a obhajcov tejto úpravy o zodpovednom hazarde, o tom, že však ale keď to úplne zakážete, tak tým vytvoríte priestor pre čierny hazard. To je normálne opäť som mal pocit déja vu ako z jedného manuálu. Ale taký tlak, ako bol vtedy vytvorený, ja si nepamätám vlastne pri žiadnom inom hlasovaní, bola tam veľmi tesná väčšina potrebná na schválenie všeobecne záväzného nariadenia. A ja som bol vtedy v tom čase aj mestským, aj parlamentným poslancom, musel som pobehovať medzi zastupiteľstvom a parlamentom. Nikdy s tým nikto nemal problém. Vyberal som si, čo je dôležité, chodil som na hlasovania do parlamentu, chodil som na dôležité veci do parlamentu, inakšie som v deň rokovania mestského zastupiteľstva, keď to vyšlo na deň rokovania parlamentu, sedel na mestskom zastupiteľstve, lebo tam sa hlasuje po prerokovaní každého bodu. Jediný raz, keď s tým mal niekto problém, boli poslanci, ktorí boli proti zákazu hazardu a ktorí ma doslova vyháňali, že mám odísť, že mám ísť do parlamentu, veď ako rokuje, rokuje parlament. A teda nešiel som a to bolo, myslím, že v tom volebnom období jediné hlasovanie v parlamente, jeden z tých dvoch hlasovacích termínov, na ktorom som sa nezúčastnil, lebo bolo to veľmi tesné, lebo nakoniec to všeobecne záväzné nariadenie prešlo o jeden hlas. A tie argumenty, prečo nezakázať hazard, boli vtedy veľmi podobné ako tie argumenty, ktoré tu zaznievajú dnes od obhajcov vládneho návrhu, a tlak bol tiež podobný. A myslím si, že nemá o všetkom rozhodovať štát. Mali by sme počúvať obce, mali by sme dať obciam možnosť vyjadriť sa.
Tu si dovolím upozorniť na to, že ani v predkladacej správe na rokovanie vlády, ani v dôvodovej správe nie je zmienka o súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy, pričom tento návrh sa jednoznačne týka samospráv a ich právomocí. A legislatívne pravidlá vlády sa menili na základe požiadavky súčasnej vládnej koalície, ktorá chcela, aby návrhy zákonov, ktoré sa týkajú pôsobnosti územnej samosprávy, mali vyjadrenie predkladateľa ohľadom súladu s Európskou chartou miestnej samosprávy. A preto tak je to stanovené v legislatívnych pravidlách vlády, ktoré ale nie je potrebné, potrebné rešpektovať, keď ide o takto dôležitú vec, ktorá je aj predmetom záujmu samosprávy. Svedčí o tom napríklad aj vyjadrenie Únie miest Slovenska, ktoré sa obrátilo na predsedu Národnej rady Richarda Rašiho v súvislosti s touto novelou. Uvádzajú, že predmetná novela bola pripravená bez riadneho legislatívneho procesu, čím poškodzuje práva samospráv, keďže umožňuje obchádzať ich platné rozhodnutia o zákaze hazardu. Navrhujú úpravu, ktorá by možnosť takéhoto obchádzania vylúčila, a teda ak obec prijala všeobecne záväzne nariadenie, nie je možné rozhodnúť o udelení súhlasu s prevzatím individuálnej licencie. Cieľom tej úpravy by malo byť zabezpečiť, aby v mestách, kde bol hazard zakázaný, nebolo možné prevziaľ licenciu na jeho prevádzkovanie prostredníctvom iného procesu.
Čiže summa summarum, pokrivený legislatívny proces bez diskusie s verejnosťou, bez možnosti dotknutých subjektov vyjadriť sa, bez zohľadnenia ich pripomienok, škodlivý návrh, porušenie pravidiel pri jeho presadzovaní a zároveň nedôvera voči obciam, nedôvera voči tomu, že ľudia si v obciach dokážu zvoliť zástupcov, ktorí riadia ich veci a rozhodujú o ich veci.
Takže takýto návrh zákona nemôžeme podporiť a budeme hlasovať proti nemu.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, hovoril si o skrátenom legislatívnom konaní, to sa mi páčilo, lebo my už dokážeme nielen skrátené legislatívne konanie skrátiť, ale aj prvé čítanie skrátiť, aj druhé čítanie. A, samozrejme, po skúsenosti v tomto parlamente je jasné, že budeme aj v treťom čítaní diskutovať, lebo keď sa to skracuje, automaticky sa to v treťom čítaní otvorí a budeme tu potom sa na seba hnevať, že tu pol dňa sedíme navyše. Ale tak to je. A ja stále rozmýšľam nad tým, lebo dnes som počúval, ako pán premiér v parlamente na európskom výbore hovoril o tom, že opozícia miesto toho, aby burcovala ľudí na námestiach, rokovala, že rozpočet jej prešiel za dva dni, tak treba povedať, keď si zoberieme, koľko hodín diskutovala opozícia, koľko hodín diskutovala koalícia, koľko príspevkov, koľko poslancov diskutovalo z koalície, koľko z opozície, koľko faktických poznámok, tak on si naozaj myslí, že tí ľudia žerú seno, tí voliči, ktorí ho počúvajú. Klame, až sa mu práši, nechcem povedať odkiaľ. Jednoducho, jednoducho čušia tu, sedia tu všetci koaliční poslanci a potom sa ešte postavia a hovoria, ako my tu nediskutujeme, skrátia nám všetko, čo sa skrátiť dá, rokujeme tu do polnoci a potom ešte si dovolia také niečo tvrdiť.
Nepochopiteľné.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, vy ste povedali, keď ste tu predstavovali tento zákon, že: KDH, kto vás platí? Že sa nehanbíte! Ako ste mohli povedať takýto nezmysel? Nás kto platí? Vy, čo ste v pazúroch lobistických skupín, dáte KDH otázku, kto nás platí? (Potlesk.) Vy, kto ste v pazúroch lobistických skupín, pán minister? Že sa nehanbíte! Nás, kádehákov, sa pýtate na toto? Pani primátorka Turčanová, ktorá tu pred chvíľou bola, a ja sme v našich mestách hazard rušili. A nebolo to ľahké. Ja som to zažil, ako nás obchádzali lobistické skupiny, ako nám núkali všetko možné. Všetko možné nám núkali. Čo sme si zmysleli, sme mohli mať. My sme ten hazard rušili cez petíciu a vôľu obyvateľov, občanov. Mali ste vidieť, čo sa točilo okolo zastupiteľstva v Levoči či v Prešove. Ja som to videl, ja som to zažil. Nás nemusíte poučovať. Vieme, čo to je prejsť touto tŕnistou cestou zrušiť hazard. Tá petícia nebola jednoduchá. My sme tie podpisy vyzberali. Aj v Prešove, aj v Levoči. Sme svedkami toho, čo všetko sa robilo, aby hazard ostal zachovaný. Vieme, koľko peňazí v hazarde je zašitých.
Keď som končil ako primátor v Levoči, televízie robili so mnou rozhovor a pýtali sa, čo bol najväčší úspech môjho primátorovania v meste. A mnohí si mysleli, že poviem že cesty, chodníky, detské ihriska, zimný štadión, ktorý sme vybudovali, a neviem, čo všetko, bolo toho veľa. A ja som povedal hazard. Všetci z tých televízií pozerali, či to myslím vážne, že hazard? Veď to je neviditeľná vec. Vravím, je to viditeľná vec. Lebo hazard ničí životy ľudí, ničí životy rodín, hazard nie je imaginácia niečoho, je to konkrétne zlo, ktoré ničí životy rodín, ktorých ožobračuje, to je hazard. Ja som si zažil tie príbehy mám, ktoré chodili so svojimi deťmi na mestský úrad v rámci tých hodín, keď primátor prijímal rôznych či už sťažovateľov, alebo aj prosebníkov a rôzne prípady, ktoré chcú niečo vyriešiť, zariadiť, potrebujú s niečím pomôcť, naozaj bolo toho veľa. Ale keď k vám príde rómska matka s dvoma či troma deťmi a opakovane hovorí ten istý príbeh a povie, zrušte herne, ona nevie, čo je hazard, ona povie, zrušte herne, ja sa pýtam prečo? Povedzte mi prečo, ja som vedel prečo, ale chcel som to počuť od nej. Môj muž robí v Čechách. Raz za mesiac príde domov a donesie 2-tisíc eur. Dvesto eur dá mne a v piatok večer, keď vojde do herne, skončí tam v nedeľu večer, prehrá tam 1 800 eur. My čakáme pred tou herňou a dáva nám občas 5 či 20 eur, podľa toho, koľko občas vyhrá. To je realita týchto herní, ja som to zažil, ja som to videl. A nechcite vedieť o neporiadku a špine, ktorá bola v meste, popritom všetkom. Ľudia poďakovali, tie isté matky, ktoré sa chodili sťažovať, tie isté matky chodili ďakovať, že sme zrušili hazard. Je to zlo, je to vyslovené zlo.
Hazard je svojím spôsobom riziko, lenže nie je to iba riziko o tom, že prehráš nejaké peniaze. Ty tam prehráš svoj život, vybuduješ si závislosť, prehráš tam svoje deti, prehráš tam svoju rodinu, to je hazard. Ja som to zlo videl na vlastné oči ako primátor. Je to konkrétne pomenované zlo.
Konsolidácia. Je to tiež jeden príbeh spred pár týždňov a pán minister o tom vie. Ako keď dostali ministri úlohu, že majú aj oni konsolidovať, tak pán minister Huliak povedal, tak odvod z hazardu je nejakých 27 %, dajme to na 28. Pán minister Kamenický ho vysmial. Hádam si nerobíš srandu, Rudo? Dal na 30, v našich konsolidačných opatreniach spred vyše roka bolo 37 % odvod z hazardu, čo by prinieslo do štátneho rozpočtu niekoľko stovák miliónov eur, možno aj 400. Keď pred dvoma týždňami bola vláda a my sme už videli návrh rozpočtu a aký mal byť odvod z hracích automatov v kasínach, bolo tam napísané vyše 9-tisíc eur, lenže, samozrejme, pán minister Huliak aj tam rušil konsolidačné opatrenia a zišiel na tých 4 200, či koľko. To je, to je sranda, čo? Konsolidačné opatrenia, dvaja ministri za to nezahlasovali, jeho bývalí kamaráti Šimkovičová a Taraba. Vďaka im za to, ale vďaka im za to.
Pán minister Rudolf Huliak, ja sa čudujem, že vy ste v pazúroch lobistických skupín. Popri hazarde máte pod sebou aj cestovný ruch a šport. Namiesto toho, aby ste sa venovali týmto dvom a rozvíjali to, vy rozvíjate biznis súkromných lobistických skupín. To je realita a kričí to, pred týmto krikom neujdete! Toto bude kričať z úst poslancov, to bude kričať z úst médií všetkých a bude kričať aj vaše svedomie, skôr alebo neskôr, to vám hovorím. Hazard treba obmedziť, treba ho obmedziť, lebo ničí ľudské životy. Prečo ste dali skrátené legislatívne konanie? To je jasné, skrátené legislatívne konanie tu je preto, lebo potrebujete chytiť 27. november, október, pardon, 27. október je deadline, kedy končia zmluvy, a vy to potrebujete chytiť, aby ste to schválili, aby oni mohli pokračovať ďalej v ožobračovaní ľudí.
V Bratislave si tiež ľudia vybrali v referende zákaz hazardu, a spomínal to už pán poslanec Dostál a viacerí to tu tiež spomenuli, prečo, nejde mi do hlavy, prečo chcete tak zásadným spôsobom vstúpiť do vôle občana, do vôle ľudí. Oni si to jednoducho vybrali, oni si povedali, že tu nechcú mať hazard a vy aj napriek tomu silou-mocou chcete presadiť hazard. Opakujem to po niekoľkýkrát, je na to jediné vysvetlenie, lebo ste v pazúroch lobistických skupín. To, že sú z hazardu závislosti, rozvrat a ožobračovanie rodín, budem opakovať donekonečna. Ožobračujete rodiny hazardom a rozvraciate rodiny.
Certifikát zodpovedného hrania, to ináč je tak smiešna vec, certifikát zodpovedného hrania. Štát eviduje, že do hracích automatov a do online hazardu bolo za minulý rok nahádzaných, viete, koľko peňazí? Takmer 1,5 mld. eur. To je to ožobračovanie ľudí, 1,5 mld. eur nahádzali ľudia do hracích automatov alebo prehrali v online zábave. To je ten hazard.
A skončím už iba tým, princíp subsidiarity hovorí o tom, že delegovaná moc zo štátu je na čo najnižšiu možnú úroveň. Ak bola delegovaná moc zo štátu na mestá, obce a mohli si vybrať zákaz hazardu, ako je možné, že vy porušujete aj tento základný demokratický a občiansky systém, pán minister? Toto mi nejde do hlavy. Ľudia keď si raz vybrali v rámci referenda, miestneho referenda, že tam nechcú mať hazard, vy im aj napriek tomu do toho vstupujete a chcete im ho tam nariadiť, nasadiť a bude tam, lebo ja, Rudolf Huliak, minister športu, cestovného ruchu, a v tomto prípade hazardu, som o tom rozhodol. Pán minister, toto chcete vy. Vy nechcete silného občana, vy chcete chudobného, slabého, okradnutého občana. Vy chcete silný štát. My v KDH chceme silného občana, silného občana, aby sa vedel postarať o seba, o svoju rodinu, o svoje deti a nie, aby ste ho okradli ešte aj cez hazard.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

.

Pán predseda Majerský, ty si športovec a vieš, že čo šport dokáže, čo robí, okrem toho, že prináša prospech ľuďom v podobe zdravia. Šport má dokonca silu, že dokáže zastaviť vojny, dokáže dávať dokopy jednotlivcov, ale aj celé komunity, dokonca národy a myšlienka, olympijská myšlienka, že pokoj zbraniam aspoň počas olympijských hier, to je moc, to je fenomén, ktorý má neuveriteľný prínos a spolu s cestovným ruchom aj šport, aj cestovný ruch majú obrovský úžitok pre človeka. A dnes tieto dve oblasti pán minister Huliak vymenil za hazard. Z ministra športu a cestovného ruchu sa stal minister hazardu, minister závislosti, minister rozpadu rodín, minister exekúcií, minister biedy, minister nešťastia. Pýtal si sa, že prečo to robí, či má z toho nejaký prospech od lobistov z tejto oblasti, z oblasti hazardu, gamblerstva, alebo či sa snaží byť sexi pred voličmi gamblermi? Rozmýšľam, prečo to robí, prečo vymieňa šport a cestovný ruch za túto hnusnú oblasť, ktorá ľuďom prináša peklo, o ktorom si tu hovoril, pán kolega.
A ešte sa divím, pán minister, teda pán predseda KDH, prečo si sa neopýtal ostatných poslancov vládnej koalície, ako sa potom pozrú do zrkadla, keď vlastne podporia ďalší rozvrat rodín, ďalšie škaredé životné príbehy len preto, aby ten pán minister Huliak povedal, čím viacej robíte hazard, čím viacej riskujete, čím viacej stávkujete, tým viac peňazí to pre mňa prinesie a všetko bude fajn.
Pán minister, my nie sme stratení v čase, my vieme, ktorého je dnes a kde sme. My sme v Národnej rade Slovenskej republiky a vidíme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Milan, ďakujem za tvoj zo srdca a z rozumu a zo znalosti prednesený príhovor. Narážal si na slová pána ministra, ktorý si dovolil označiť nás, kádehákov, za platených nejakými súkromnými prevádzkovateľmi. Zaznela tam otázka, kto vás platí. Pán minister, nás platí Slovenská republika ako poslancov Národnej rady, aby sme tak ako sme prisahali na ústavu, ctili zákony a pracovali z celého svojho vedomia a svedomia v prospech všetkých občanov Slovenskej republiky. A toto je to, čo robíme. Chceme chrániť rodiny, chceme chrániť záujem Slovenskej republiky, aby nám tu nepribúdali ľudia, ktorí sú v depresiách, ktorí sa stanú psychiatrickými pacientami z titulu závislosti, ktorí páchajú samovraždy, ktorí sú v rozklade ľudskej dôstojnosti a fungovania. Toto je to, za čo sme platení, čo robíme. Neviem, prečo vy robíte opak. Pomáhal som osobne pri petícii za zakázanie hazardu v Bratislave. Poznám tiež aj osobne takéto prípady, žiaľ, aj vo vzdialenejšej rodine. Zrušili ste rozpravu po, bola zrušená rozprava po príspevku pána ministra. Tu sa veľmi málo čo dá stihnúť v tejto obmedzenej, v tomto obmedzenom čase, tak čo stihnem v sekundách. V doložke vplyvov uvádzate sociálny vplyvy žiadne. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu žiadne. A vraj dôvodom na predloženie vášho návrhu zákona je rozhodnutie niektorých obcí o nemožnosti prevádzkovať hazardné hry na ich území. Ste proti ľuďom, proti obciam. Viac nestihnem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Majerský, vo svojej rozprave ste povedali, že ste prešli tŕnistou cestou, aby ste zrušili hazard v Levoči, resp. v Prešove, no a my tu máme pána ministra, ktorý si prechádza tŕnistou cestou, aby hazard zachránil. Dnešné rokovanie je celé o tom, že sa tu hazard zachraňuje, pretože keby to tak nebolo, tak tá účinnosť by sa kľudne mohla posunúť o týždeň neskôr a každému by ste dokázali, že hazard nezachraňujete, ale že naopak hazard obmedzujete, a udialo by sa tak preto, lebo by jeden veľký hazardný dom, jedno kasíno, Monaco, či ako sa volajú, na Panónskej ceste krásne skončilo, pretože by im exspirovala licencia, ktorá platí do 1. novembra. Takže, áno, niektorí z nás hazard rušia, hazard eliminujú, hazard posielajú tam, kam patrí, a niekto ho sem prišiel zachraňovať.
Čiže to vaše vystúpenie bolo aj také pekné, symbolické, že sa tu stretli dva svety, jeden ten náš opozičný, ktorí aj bojujeme dlhodobo za to, aby tie, takéto veci proste nepatrili, keď už minimálne nie do intravilánov samospráv, do intravilánov miest a obcí, a potom tu je iný svet, koaličný, ktorý naopak bojuje za to, aby tieto herne, kasína, automaty v obciach a mestách boli, a to napriek tomu, že tie obce, mestá, samosprávy sa vyjadrili v minulosti, že toto nechcú. Máme tu 209 samospráv, ja to budem opakovať do nemoty, 209 samospráv, v ktorých žije takmer 1,5 mil. obyvateľov tejto krajiny Slovenskej republiky, ktoré vy hádžete totálne cez palubu. To je naozaj že neuveriteľná drzosť, neuveriteľná drzosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, pán predseda Majerský, hovoril si o tom, že KDK hazard rušilo, reagoval si tak na ministra Huliaka, ktorý nás dával do polohy nejakých lobistov. Áno, KDH hazard rušilo, KDH aj teraz chce hazard limitovať a férovo regulovať. Toto je rozdiel medzi nami a pánom ministrom Huliakom. On robí politiku pre hazardný biznis, aby kasína neskončili, aby mohli pokračovať, aby ich prebral Tipos, my robíme politiku pre rodiny. Hazard nesmie diktovať zákony, zákony musia chrániť rodiny a verejný záujem. A Slovensko nepotrebuje viac hazardu a viac kasín, Slovensko potrebuje viac podpory pre rodiny, viac férovosti v daniach, viac odvahy postaviť sa lobistom. Preto slová ministra Huliaka o KDH sú trápne.

Ďakujem pekne za slovo.
Milan, ďakujem za tvoje vystúpenie. Uviedol si pekné, no, skôr smutné príbehy zo života a z tvojich skúseností, ktoré si zažil. A treba aj povedať, že aby sme si tu nemysleli, že ľudia to teraz nesledujú. Mne teraz pred desiatimi minútami prišla správa a prečítam ju, lebo sa týka tvojho aj vystúpenia: Dobrý večer, pán poslanec. Chcela by som sa opýtať, v akom legislatívnom štádiu je návrh zákona pána ministra Huliaka ohľadom hazardu. Alebo kedy sa plánuje hlasovať? Dobre rozumiem informáciám z médií, že ak by napríklad naše herne v Zubrohlave prevzal Tipos, nepomôže nám ani VZN o zákaze hazardu na území našej obce? Aká je situácia v parlamente z vášho pohľadu? Je to priechodné? Má to podporu?
Ľudia ako pýtajú sa na to a vidia, že môžu mať veľký problém a hlavne tie rodiny. Lebo tak ako si povedal, Milan, vo svojom vystúpení, ľudia alebo otcovia rodín, ale aj vieme, že to sa netýka len otcov rodín, ale sú to aj manželky alebo aj deti, ktoré si navyknú na tento hazard, tak doslova premrhajú tisícky, tisícky eur, zadĺžia sa, zadĺžia celé rodiny a potom týmto rodinám sa veľmi ťažko žije. My by sme mali všetko spraviť preto, aby sme zabránili hazardu. KDH je vždy proti hazardu a vždy aj bude.
Ďakujem ešte raz za tvoje vystúpenie.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Majerského a zdôrazniť, že pán minister Huliak vytvára len falošný obraz ochrancu rodín. Hráčovi totižto je úplne jedno, alebo hráčke je úplne jedno, či minie svoje peniaze v štátnom kasíne alebo v súkromnom kasíne, či minie svoje peniaze v legálnom kasíne alebo v nelegálnom kasíne. A dokonca je tomu hráčovi a hráčke úplne jedno, či to minie v kasíne alebo herni, ktorý má certifikát zodpovedného hrania. A rovnako je to úplne jedno rodine, ktorá prichádza o peniaze, rodine a deťom, ktoré prichádzajú o peniaze v týchto herniach a kasínach, či majú certifikát, ktorý hovorí o zodpovednom hraní. A je veľmi farizejské, je naozaj veľmi farizejské z úst ministra sa oháňať európskym certifikátom zodpovedného hrania. Lebo vy sa oháňate Európskou úniou a Európou len vtedy a prikrývate sa ňou len vtedy, ak vám to vyhovuje. Veď vy ste tu ten, ktorý v podstate chce vystúpiť z Európskej únie a zrazu svoje záujmy prikrývate nejakým európskym certifikátom zodpovedného hrania. A toto ma naozaj fascinuje ako vy viete, vaša vládna koalícia vie využívať Európsku úniu vo veciach, v ktorej jej to vyhovuje. Beriete miliardy z Európskej únie, prikrývate sa nariadeniami Európskej únie, keď vám to vyhovuje, ale na druhú stranu hneď viete nadávať na Európsku úniu, ako tu škodí, ako tu púšťa nejaké nariadenia, ako obmedzuje Slovákov. Tak ja nerozumiem, si to tak nejak zoraďte v tej svojej hlave, že čo vlastne, kedy je Európska únia dobrá a kedy je Európska únia zlá.
Ďakujem.