43. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec Majerský. Tu sa ukazuje opäť, že táto vládna koalícia, jej ide absolútne, jej je ukradnuté, nepočúvajú odborníkov, nepočúvajú prezidenta, komory, záchranárov, ktorý im hovorí, že to nerobia dobre. Ktorý im hovorí, že ten systém nie je nastavený dobre. Všetci sme si zažili to, čo sa udialo v lete, ako sa spackal najprv záchrankový tender, ako sa ukázalo, že v podstate on krásne bol dokončený, ukončený a tie firmy budú si môcť získať, a keď sa budú súdiť so štátom, tak budú môcť získať nejaké ušlé zisky. A namiesto toho, aby minister zdravotníctva si zobral všetkých odborníkov za jeden stôl, v prvom rade by tam mal byť prezident komory záchranárov, kolega Majerský, a mal by sa s ním baviť o tom, ako ten systém ideme nastaviť transparentne, férovo, aby nikto na Slovensku, ani generálny prokurátor, nemohol pochybovať o tom, že ten systém sa ide nastaviť správne, transparentne tak, aby bol najlepšie postavený pre všetkých občanov, pre všetkých pacientov. Ale nie. Oni si proste idú svoje. Nepočúvajú nikoho, smejú sa do tváre odborníkom, vysmievajú sa, tvária sa, že sú majstri sveta, že všetkému rozumejú. Ešte nemajú ani ten chochmes sa postaviť, vysvetliť, obhájiť, len proste prídu, hodia to do toho stroja, lebo pre nich je Národná rada stroj. Mašina, kde to hodia. Samozrejme, poslanci ako Puci, ukážu palčeky. To už kritizuje aj ich kolega z HLAS-u Ferenčák a myslia si, že všetko im prejde, pretože oni majú moc a môžu všetko. Je to hanba.

Áno, ďakujem pekne za slovo.
Fero, ďakujem pekne za tvoj (pozn. prepis: nezrozumiteľne povedané.) a tvoj diskusný príspevok. Je pre mňa pozoruhodné, že sa tu teraz bavíme o záchrannej zdravotnej službe a nie o Národnom centre zdravotníckych informácií resp. o národnom zdravotnom informačnom systéme, ktorý je predmetom pôvodného návrhu tohto zákona. Lebo myslím si, že stojí za zmienku, že sa má uľahčiť prepájanie zdravotných a sociálnych dát na to, aby sme vedeli robiť lepšie analýzy a prognózy, a dopady, a podobne, poskytovania resp. neposkytovania zdravotnej starostlivosti. Aby sme vedeli nie len priame, ale aj nepriame náklad na zdravotnú starostlivosť, keď sa spoja dáta zdravotnícke s dátami sociálnymi.
Takisto je vhodné zdôrazniť to, že nástroje elektronického zdravotníctva sa dnes na Slovensku veľmi nevyužívajú. Málokto naozaj poctivo robí všetko elektronicky, možno E-recepty, ale tie ste zrušili pre tých nezmluvných poskytovateľov a hromada vecí sa nedeje v E-zdraví a nikto to nevymáha. Napriek tomu, že zákon to prikazuje, nemocnice, väčšina nemocníc nevykazuje do E-zdravia a podobne a v tomto návrhu zákona sa hovorí o tom, že poisťovne môžu podmieniť úhradu zdravotnej starostlivosti tým, že bude poskytovateľ vykazovať do elektronického zdravotníctva. To sú že dôležité veci. A my sa tu bavíme o záchrankách. A my sa tu bavíme o záchrankách preto, lebo je to prílepok, je to úplne z boku prilepená vec do zákona a o záchrankách sa s nami ministerstvo zdravotníctva reálne nerozpráva. My nevieme, čo tu bude a to si, Feri, naozaj veľmi dobre povedal, tomuto sme mohli predísť aj tejto rozprave aj tejto diskusii v treťom čítaní aj vôbec celým všetkým týmto problémom, keby pán minister zdravotníctva komunikoval. My mu nechceme zle, nám ide všetkým o ten prospech, aby zdravotníctvo lepšie fungovalo.
Ďakujem pekne, Feri.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Kolegovia, ďakujem pekne za faktické. Presne, ako ste tu povedali, že vôbec sme sa o tejto téme tu dnes nemuseli baviť, keby sme normálne komunikovali a riešili problémy, ktoré sme nespôsobili my. Ja som nespôsobil to, že tender na záchrannú zdravotnú službu dopadol tak, ako dopadol, ale záleží mi na tom, aby záchranná zdravotná služba fungovala. Mne na tom záleží. Ja chcem, aby záchranná zdravotná služba na Slovensku fungovala, aby mohla zachraňovať ľudské životy. JA chcem, aby pacienti, ktorí potrebujú a sú v ohrození života, dostali záchrannú zdravotnú službu v čas. Záleží mi na tom. A nie kvôli sebe. Mne záleží kvôli každému jednému občanovi, ktorý tú záchrannú zdravotnú službu bude potrebovať. A malo by nám na tom záležať všetkým. Keď tu ideme riešiť do polnoci Úrad na ochranu oznamovateľov, prečo takto neriešime záchrannú zdravotnú službu, ktorá sa dotýka nás? Dotýka sa nás, každého jedného z nás. Nikdy neviete, kedy budete mať nehodu, kedy váš príbuzný dostane infarkt, cievnu mozgovú príhodu. Každého jedného z nás sa to dotýka. Napriek tomu tu riešime úplne niečo iné. A už som viackrát povedal, že my sme pripravení sa o tom baviť. Myslím, že každý jeden líder v opozičnej strane aj v koaličnej sa chce o tom baviť, ako má záchranná zdravotná služba fungovať, ako má byť. Chceme sa o tom baviť. Sme na to pripravení. Nechceme sa tu baviť o tom, čo teraz tu riešime v Národnej rade. Môžme tu vyrušovať teraz niektorí a hovoriť si, nech si ten pán Majerský tam niečo porozpráva. Ja nikomu nič zlé neprajem, ale záchranná zdravotná služba je veľmi dôležitá vec v tomto systéme. Je jedna z jediných funkčných systémov v tejto krajine, ktorý funguje. V zdravotníctve jediný, ktorý funguje, tak si ho nepokazme. Nepokazme si ho. Nie kvôli vám, ale kvôli tým pacientom, ktorí dennodenne potrebujú pomoc. Tak, ak to neviete robiť, nechajte si poradiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som sa chcel opýtať, pretože váš kolega, ktorý tu riadil schôdzu, pán Gašpar, dal upozornenie pánovi Pročkovi. Ja sa chcem opýtať, aby uviedol, čo konkrétne bolo vo faktickej Jozefa Pročka za hranicu slušnosti. Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený predsedajúci, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predmetnému rokovaniu. Rokujeme o návrhu o skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tu je hneď jeden veľký paradox, z čoho vidieť, o čo tu v podstate navrhovateľom ide. Lebo doteraz platí právna úprava o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zákon o ochrane. Teraz ideme rokovať o úrade. Čiže čo z toho vyplýva. Ako keby ten úrad bol dôležitejší ako tá samotná ochrana. Čiže doteraz platí zákon o ochrane oznamovateľov, v rámci ktorej je ten úrad na to určený len ako jeden z prvkov tej samotnej ochrany oznamovateľov. Teraz je zrazu dôležitejší ten úrad, lebo ten treba zmeniť, lebo ten úrad je zrejme iný, ako si ho predstavuje vládna moc. Čiže to je jeden taký paradox, že úrad je dôležitejší ako samotná ochrana. Malo to byť nazvané zákon o ochrane, keď už, oznamovateľov a keď tak veľmi chcú, tak aj tých obetí. Ochrana je dôležitá a nie úrad, ktorý tú ochranu v podstate len sprostredkováva, no a teraz k tým dô...

(Vymazať rámček.)
===== ...a ochrana. Malo to byť nazvané zákon o ochrane, keď už, oznamovateľov a keď tak veľmi chcú, tak aj tých obetí. Ochrana je dôležitá a nie úrad, ktorý tú ochranu v podstate len sprostredkováva, no a teraz k tým dôvodom na skrátené legislatívne konanie. Už tu bolo dnes povedané veľa o tom, že tie dôvody v podstate neexistujú. Tie, ktoré sú napísané, sú tu už boli viackrát vyvrátené. Ja sa ich snažím následne vyvrátiť tiež, ale v prvom rade by som sa chcel venovať tomu nepísanému dôvodu, ktorý tu už dvakrát aj odznel z pléna, že v podstate chcú zabrániť tomu, navrhovatelia zákona, chcú zabrániť tomu, aby tento úrad alebo tá ochrana oznamovateľov nebola zneužitá buď politicky alebo nejak inak, neobjektívne a aby táto ochrana nechránila napríklad obvinené osoby, tak ako to tu bolo prezentované, že tá ochrana nie je na to, aby chránila účelovo povedzme aj obvinené osoby z trestnej činnosti. No tak teraz sa budem snažiť vysvetliť, že nie tento úrad, ktorý tu chcú zrušiť a zaviesť nejaký iný, čisto z organizačných dôvodov je na vine kvôli tej poťažne predpokladanej neobjektívnosti, preto lebo nie ten úrad poskytuje ochranu oznamovateľom. Ten úrad len zprocesuje toho občana, ktorý nahlási nejakú protispoločenskú činnosť. Rozhodnutie o tom vynesie prokurátor. Prokurátor a nie ten úrad. Ten úrad len zprocesuje túto celú situáciu, čiže prokurátor aj v prípade tých obvinených policajtov, o ktorých je tu reč, pridelil prokurátor. No a teraz čo sa stalo? Minister vnútra chcel alebo zaumienili si, že týchto obvinených policajtov postaví mimo výkon služby, čiže prijme voči nim určité personálne opatrenie, ktoré zo zákona môže vykonať, zákon mu to nezakazuje. Obzvlášť, ak sa jedná o obvinené osoby. Ďalej je potrebné vydokladovať aj to, že prečo tieto obvinené osoby by mohli nepriaznivo vplývať alebo rušiť alebo mariť samotný proces trestný v tej veci, v ktorej sú obvinení. No, minister podľa zákona, keďže tieto osoby, títo policajti dostali štatút chránenej osoby prokurátorom, nie úradom, prokurátorom, mohol aj v zmysle súčasne platnej legislatívy vykonať personálne opatrenie so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, so súhlasom. No a tento minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok nepožiadal o tento súhlas. Sám svojvoľne rozhodol a postavil a prijal personálne opatrenie, čiže ako by som to mohol ešte lepšie povedať, neumožnil tomu úradu, aby prejavil svoju objektivitu, lebo ak by bol požiadal ten úrad, možno, ten úrad by mu dal ten súhlas. Krútite hlavou, prečo si myslíte, že by nedal? Prečo? Prečo si to myslel ktokoľvek? Ten úrad bol nezávislý, objektívny a takto nemohol, nebolo mu umožnené jednoducho prejaviť túto objektivitu a nestrannosť a zákonnosť, lebo jednoducho ten minister nepožiadal ten úrad. To mu vytýka aj súd. Za prvé, nepožiadal úrad. Zrejme nevedel asi konkrétne dôvody. To, že sú obvinení je len jeden predpoklad. Druhý predpoklad, že budú mariť alebo nepriaznivo vplývať na to vyšetrovanie, v ktorom sú obvinení a toto mal napísať aj do toho personálneho opatrenia. To je druhý dôvod, prečo súd zrušil ten personálny rozkaz. Za prvé, že nepožiadal a za druhé nezdôvodnil prečo tak urobil, okrem toho, že sú teda obvinení, čiže minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok je sám na vine, že tu existuje pochybnosť o nezaujatosti a objektivite Úradu na ochranu oznamovateľov. To je ten problém a kvôli tomu tu teraz riešime zrušenie celého úradu, lebo minister vnútra nedal ani len šancu tomu úradu byť objektívny, čiže kto je tu na vine tej celej problematiky? Ten, ktorý porušil alebo nebral v úvahu zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Automaticky sa berie, ako keby tento úrad bol neobjektívny a slúžil niekomu inému, či už politikom alebo inému, len nie zákonu a zákonnosti a spravodlivosti. Samotná príčina je minister vnútra, čiže toľko k tomu nepísanému dôvodu, prečo sa tu má zrušiť, meniť, transformovať alebo akokoľvek ináč, zákonne postaviť ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti. No a teraz k tým dôvodom, ktoré sú napísané v dôvodovej správe. Už tu bolo povedané, že proste, proste neexistujú tie dôvody, aby spĺňali zákonom predpokladané podmienky na skrátené legislatívne konanie. Jednoducho neexistujú, lebo jedna z nich je bezpečnosť, ohrozenie bezpečnosti, či už štátu, občanov...Neexistuje také nebezpečenstvo teraz, že by sme to museli riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. Kto konkrétne je v takom ohrození, v nebezpečenstve momentálne, že to je potrebné takto urobiť? Nikto, čiže druhý dôvod, značné hospodárske škody bezprostredne hroziace, ak sa skrátene takýto zákon neprijme. No, aké škody tu bezprostredne hrozia, že vzniknú? Nevzniknú. Skôr opak je pravdou. Nehovorím, že bezprostredne môžu vzniknúť, ale plynutím času môžu, v prípade, že osoby, ktoré majú požívať ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti tak konať nebudú, lebo nebudú dôverovať tomuto novému inštitútu. Ich doteraz existujúce práva, uznané ako oznamovatelia protispoločenskej činnosti, sú v značnej miere ponížené. Je to nevyvážené. Teda navrhuje sa to nevyvážene. Posilňujú sa práva tých, proti ktorým v podstate chcú oznamovať tú protispoločenskú činnosť. Takže je zvýšené riziko, že tak nebudú konať, lebo nebudú sa cítiť tak bezpečne a chránení, ako sa cítili doteraz, čiže ak berieme v úvahu, povedzme tú korupciu, o ktorej tu je celý deň reč, tak tou korupciou, nevyváženým hospodárením so štátnym rozpočtom, ako sme tu už videli pred chvíľou, dve miliardy v tendroch a v iných tendroch nevyvážených, zrušených a dopredu pripravených, môžu nastať tie škody. Môžu, čiže nie zabráni sa škodám, ale skôr sa otvorí nejaká cestička k vzniku, ďalším škodám. No a ten posledný dôvod, ktorý zákon predpokladá pre skrátené legislatívne konanie je ohrozenie ľudských práv a slobôd, čiže už tu pán Dostál vysvetlil, že koho ľudské práva a slobody budú ohrozené tým, ak sa tento zákon neprijme v skrátenom legislatívnom konaní, čiže ihneď. Tých oznamovateľov, ktorí doteraz oznamovali alebo tých, ktorí by chceli oznamovať, len zvažujú teraz, čakajú na nový zákon, že im dá viac kompetencií, viac ochrany alebo tým, proti ktorým podávali oznámenia tí oznamovatelia protispoločenskej činnosti. Pán minister vnútra tu hovoril, že zároveň je potrebné vyvážiť tento systém a posilniť práva zamestnávateľov, že to je jeden z dôvodov, posilniť práva zamestnávateľov, aby mohli sa odvolať, proste aby mali vyššie právomoci na svoju obhajobu proti oznamovateľom protispoločenskej činnosti. No, konkrétne, ja som pôsobil predtým, ako som prišiel sem do tohto pléna, ako riaditeľ bezpečnosti vo firme Slovnaft a tam som mal na starosti aj koncepciu a systematické riešenie týchto problémov oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ja viem, že poctivo podnikajúca firma, obzvlášť taká firma, ktorá má, ktorú, v ktorej je konateľom niekto iný a nie majiteľ a je tam viac konateľov a rôznych riaditeľov, ktorí majú personálnu a ekonomickú štatutárnu právomoc, tak majiteľ takejto firmy práve uvíta, ak existujú ľudia, ktorí sú ochotní oznámiť protispoločenské aktivity činnosti zamestnancov jeho firmy a to obzvlášť preto, lebo firme, ktorá je podozrivá z trestnej činnosti, je možné vzniesť obvinenie v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby, ak proti tomuto tá firma nemá žiadny, ako by som to nazval, vyviňujúci prostriedok. Nejakú účinnú ľútosť alebo niečo obdobné, jak pri daňovom úniku, že, jaj pardon, vyplatím to a hotovo. Nemá, raz keď je obvinená, tak musí znášať celý trestný proces a obvinenie a obžalobu a nakoniec aj trest. Jediná možnosť, ako sa z tohto vymotať, je dopredu identifikovať protispoločenskú činnosť, konkrétne nejakú trestnú činnosť, nahlásiť páchateľa a jednoznačne preukázať, že nie firma je vinná, firma identifikovala osobu, ktorú pácha, ktorá pácha trestnú činnosť a oznámila ju orgánom činným v trestnom konaní. No a na toto je úplne najlepší občan zamestnanec, ktorý nahlási, ak sa takéto niečo v jeho okolí deje, čiže poctivo hodlajúci podnikať podnikatelia, majitelia firiem jednoducho vítajú takúto možnosť a nie, že im to uberá na nejakých právach. Jedine podvodné firmy, založené na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, daňové úniky, karuselové, takéto firmy a takíto majitelia sú nervózni z toho alebo predpokladajú, že im môže ublížiť oznamovateľ protispoločenskej činnosti. No a teraz takýchto firiem, takýchto podnikateľov práva chce navrhovateľ tohto zákona chrániť, zvyšovať ich práva? Podľa mňa je to nevhodné, nemiestne a je to presne tak, ako sa tu deje od samého vzniku tejto koalície. Začalo to programovým vyhlásením vlády, kde ani jednou vetou sa nehovorí, že v akej forme a intenzite chce bojovať s organizovanou kriminalitou. Čo sa týka korupcie, korupcia je v programovom vyhlásení pomenovaná, že je nebezpečný protispoločenský jav, ale trestno-procesné postihy korupcie sú podľa programového vyhlásenia vlády na hrane porušovania ľudských práv a slobôd, čiže korupcia sa má riešiť len školeniami, inštruktážami alebo nejak obdobne, len nie výlučne trestno-procesnými metódami, čiže stíhaním páchateľov korupcie. Následne trestné kódexy novelizované jednoznačne v prospech páchateľov alebo teda strany obhajoby, v neprospech poškodených, ako aj orgánov činných v trestnom konaní. Následne všetky skrátené legislatívne konania, ktoré sme tu absolvovali, v podstate všetky znižujú úroveň demokracie, rušia nezávislosť, nezávislo predpokladaných inštitúcií štátnych a teraz dokonca veľmi dôležitý prvok, ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a teda zároveň ešte aj obete trestných činov, kde sa hovorí len o úrade, nie o merite ochrany tých obetí. O tom sa nehovorí. Takže, neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Dokonca som tu vyvrátil aj ten nepísaný dôvod, kvôli ktorému to celé akože je, zabezpečiť objektivitu úradu, preto, lebo tú samo, to samotnú, to samotné pochybenie alebo predpoklad, že nebol...
=====

neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, dokonca som tu vyvrátil aj ten nepísaný dôvod, kvôli ktorému to celé akože je, zabezpečiť objektivitu úradu, preto, lebo to samotné pochybenie, alebo predpoklad, že nebol objektívny zapríčinil minister vnútra konaním v rozpore so zákonom. To je dôležité, nie úrad, nie pani predsedníčka Dlugošová úradu, ale minister vnútra nepožiadal a neodôvodnil tú svoju personálnu politiku a to mu vytkol aj súd, lebo zrušil personálne rozhodnutie. Čiže nevedel nájsť tie dôvody, preto nepožiadal ten úrad? Zrejme nie, lebo ináč by to napísal do toho personálneho rozkazu a nemusel byť ten rozkaz zrušený. Takže toľko. A ešte chcem povedať aj to, že tu sa veľa hovorí o korupcii, nahlasovaní korupcie. Občan, alebo osoba, ktorá má informáciu, že je páchaná trestná činnosť alebo protispoločenská činnosť, tak ju prioritne nemá hlásiť na tento úrad, ale orgánom činným v trestnom konaní, alebo iným orgánom presadzujúcich právo, kompetentným konať v danej veci. Čiže taká osoba môže byť rovno oznamovateľ trestnej činnosti. Ak je to nevyhnutné pre trestné konanie, môže byť utajený svedok, môže byť obyčajný svedok, môže byť dokonca ak sa jedná o korupciu nasadený súdom, určený ako agent, ak tá korupcia ďalej prebieha, ukončiť ten proces odhaľovania a dokazovania ako agent, lenže všetky tieto inštitúty tvoria určitú formu nebezpečenstva pre túto osobu vo svojom pracovnoprávnom vzťahu a to je ten problém. Preto bol uzákonený princíp ochrany takýchto oznamovateľov, aby neboli perzekvovaní, aby procesno-právne, pracovno-právne mali istotu. Toto je dôležité a nie úrad. Okrem toho, nie ten úrad udelil štatút chránenej osoby, ale prokurátor a minister vnútra ten úrad nepožiadal. Možno ten úrad by rozhodol tak, že nech sa páči, máte dôvody na personálne riešenie, tak môžete ho riešiť. Takže ešte raz, prosím tých, čo to predkladajú, nech to ešte raz zvážia a nech radšej s týmto niečím sem nechodia, lebo tu bola reč o hanbe, že aby sme neboli osobní, tak ja budem osobný sám voči sebe. Ja cítim obrovskú hanbu pomaly, že som tu v tomto pléne už celé volebné toto obdobie a počas mojej prítomnosti nemôžem robiť nič, len tu čosi povedať, aj tak sa všetko urobí tak jak sa chce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pán predsedajúci. Jaro, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja by som na to trochu nadviazal, lebo všetko čo hovoríš sú fakty a ja si pamätám, že minister vnútra bol v danom čase, keď sa rozhodoval, že čo urobí vlastne v Čurillovcami, či ich postaví mimo službu alebo nie, bol na tomto výbore a my sme mu tam hovorili, že je povinný požiadať Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti o súhlas s akýmkoľvek rozhodnutím personálnym, ktoré sa týka týchto ľudí, ktorí vlastne dostali túto ochranu. Čiže on si bol vedomý, že tú ochranu majú. Bol si vedomý aj tej povinnosti, v zákone je napísaná jasne, napriek tomu sa rozhodol, že ich postaví mimo službu a tým pádom, že obišiel ten úrad, tak porušil zákon. To je jednoznačné. A hovoria to aj súdy, ale to sme vedeli. Máme tu teraz podobný prípad, zase budeme cez skrátené legislatívne konanie riešiť návrat horalkového paragrafu. Tiež sme hovorili, nech nerobia s novelami trestných zákonov to, čo robili a bohužiaľ ich chyby budú, dôsledky ich chýb budú znášať ľudia, bežní ľudia tak, ako to bolo a je to v prípade noviel Trestného zákona, že sa zvyšuje kriminalita, znižuje sa bezpečnosť a pocit bezpečia ľudí na Slovensku, tak v prípade deštrukcie tohto Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa utrpí spravodlivosť na Slovensku, utrpia ľudia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Na faktickú tuto pána Vanča nemám čo povedať, povedal to perfektne. Chcem dokončiť to, čo som nedokončil. Tú hanbu, ktorú budem cítiť o pár rokov, keď budem dedko rozprávať svojim pravnúčatám, že som bol členom parlamentu, kde sa znižovala úroveň demokracie, kde sa protizákonne, protizákonne, v rozpore so zákonmi prijímali zákony, ktoré škodili ľuďom, občanom, oznamovateľom, tým, ktorí chcú žiť čestne a bezpečne, no a toto a nemôžem proti tomu robiť nič. To ma najviac trápi. Môžem tu rozprávať, to ja nerád robím, ja radšej niečo konám, no ale nemám, čo tu mám konať. Môžem akurát len povedať, by si to aj tak odhlasujete a ideme ďalej.

Skrátené legislatívne konanie je matka všetkých zákonov tejto koalície. Je to aj otec, brat, sestra, syn, stranícky priateľ, bojovník proti nespravodlivosti. Skrátené legislatívne konanie využívajú naozaj veľmi účinne. Ak vás vyrušujem pán Bartek, kľudne pán Kalivoda, kľudne môžete, vy môžete všetko aj s pánom Bartekom. Pánovi Bartekovi vadí, keď ho vyrušujú, ale kľudne vy pán Bartek môžete vyrušovať, vy môžete všetko pán Bartek. Kľudne, kľudne vyrušujte, na to ste školení. Takže toto je naozaj krásny príklad toho, že bez skráteného legislatívneho konania táto vládna koalícia nejde ani spať, ani sa nenaje. Všetko sa musí konať rýchle. Všetko sa musí konať za najkratší čas, ako môžu urobiť. No a ja by som chcel využiť tento môj čas na to, aby som naozaj, vy teda nemusíte, ale ja si dám minútu ticha za uhynutú schránku elektronickú nášho pána ministra vnútra. Česť jej pamiatke. Pán Kalivoda, nevyrušujte ma, ja viem, že vás pán kolega, on vás nepreruší, ale... aha dovidenia pán Kalivoda, choďte kaliť vodu niekde inde. Minister vnútra si mesiace, roky nepozrie svoje elektronickú schránku, nemá čas. Formula, futbal a iné štátnické povinnosti, pri ktorých ochraňuje verejný záujem sú naozaj veľmi dôležité. No a tak musí prísť skrátené legislatívne konanie, aby sa vyhovelo, aby pán minister vnútra mohol spokojne spávať. Ja verím, že pán predsedajúci ocení, pretože on rád používa spojenia, ktoré sú, ale ja tu nevidím pána ministra. Je, je, prepáčte, hore je, hore, dobre, vidím ho, ďakujem. Pán predsedajúci veľmi rád používa slovné spojenia o bútľavej vŕbe atď., ja verím, že to ocení. On je naozaj dosť vzdelaný. Myslím, že má dva semestre kácania stromov na lesníckej univerzite. To bol žart, pán predsedajúci. Takže, George Orwell v Zvieracej farme napísal. Prvý raz porušil Benjamín svoju zásadu a prečítal, čo stálo na stene. Teraz tam bolo len jedno jediné prikázanie. Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré zvieratá sú si rovnejšie. Potom sa ani nezdalo čudné, keď na druhý deň prasatá, ktoré dohliadali na prácu na farme držali v rukách biče. A nik sa nečudoval ani nad správou, že si kúpili rádio, chceli si dať zaviesť telefón a predplatili si noviny a časopisy. Už sa ani nikto nepozastavoval nad tým, že sa Napoleon, jedno z vedúcich prasiat, prechádza po dvore s fajkou v ústach. Nie, nečudovali sa. Ani keď prasatá povyťahovali zo skríň šaty a obliekli si ich. Áno, všetci sme rovní, ale niektorí sú rovnejší. Ideme zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Musíme ho zrušiť, lebo človek, alebo žena, ktorá tomu šéfuje nie je poplatná systému. Poďme to zrušiť. K tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu bolo veľa tlačoviek a neviem, či ste videli tlačovku pána Gašpara, predsedajúceho, ktorému keď sa nepáči, že máte zlú ofinku, tak vám povie, že sa zle správate a vykáže vás vonku. Takže pán Gašpar pri jednej tlačovke povedal novinárovi, aby neklamal, že oni nejdú zrušiť tento úrad. No a ak si prečítate zákon, tak oni ho idú zrušiť. Idú ho zrušiť a urobia ho nanovo. Urobia ho po svojom. Urobia ho spôsobom, aby vyhovoval ochrane, ale nie oznamovateľov, ale zločincov. Krásny príklad je pán bývalý špeciálny prokurátor, ktorý si mal za svoje nečiny a za svoju podlosť tento odsúdený zločinec, lebo keď je niekto odsúdený, tak to nie je archanjel Gabriel alebo nejaký apoštol, ale je to zločinec. Tak tento zločinec dostal myslím, že osem rokov. Neviem presne, ospravedlňujem sa, keď som mu ubral, príp. pridal. Ale čo urobili jeho vládni priatelia? No vytiahli ho z basy, lebo zato, že nekonal si zaslúži, zaslúži si slobodu. No a tu je to to isté. Vy doma, ktorí poznáte niekoho, kto korumpuje, kto kradne, kto robí zle a oznámite ho a je nedajbože z nejakej strany, nebudeme ju tu menovať, pretože naša strana, vláda... ak si niekto myslí, že to sú oni, tak to nie je pravda, tak ak náhodou niekto oznámi nejakého politika, ktorý kradne a ten politik má prípadne nejakého kamaráta, nedajbože premiéra, no tak to je zlé. A taký človek, veď my nepotrebujeme na Slovensku ľudí, ktorí bojujú proti korupcii. Načo sme tu, alebo načo ste tu schválili ten mafiánsky zákon trestný. No aby ochraňoval tých, čo robia daňové podvody, aby ochraňoval tých, ktorí korumpujú, aby ochraňoval zločincov. Tak poďme teda zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov. Ja som dnes vo svojej faktickej rozprával o tom, ako by sa mohol ten úrad volať, ale ja by som ho nazval ÚNOZ. ÚNOZ nie únos, ÚNOZ. Nemôžem byť osobný, ale spýtal by som sa pána Lackoviča, či vie čo to znamená, ale keďže nemôžem byť osobný, tak mu to poviem. Úrad na ochranu zločincov. Krásny názov.
=====