43. schôdza

Ja neviem, akože ja som k tomu urobil si niekoľko poznámok, ako kolega Dostál ma predbehol, lebo presne keď ste začali hovoriť o spolitizovanom Úrade na ochranu oznamovateľov, tak v tom momente ma napadlo, že teda či nevnímate aj spolitizovaná, spolitizovanú Slovenskú informačnú službu, keďže jej šéfuje váš syn. A neviem, aký rozdiel tam teda potom je, keď pani Dlugošová má partnera, ktorý je teda členom PS, a vy ste členom SMER-u. Vieme, poznáme všetky tie nahrávky z Čifárov, čiže to všetko akože tam nejak nesedí. Ale kvitujem, kvitujem, bol tu aspoň pokus o akési argumenty vysvetliť niečo, na rozdiel od toho pána, čo sedí vedľa vás, ktorý nebol schopný vysvetliť vôbec nič, len sem prišiel, trošku tu štekal, pourážal ľudí naokolo. Ale musím povedať, že tiež ste takisto často odbočoval od témy, to je veľmi zaujímavé, pretože ste tu hovoril o Matovičovi, o neviem kom a ja som nikoho nezaznamenal ani od vedúceho teda tu, tu, tu Danka, ktorý tu akože viedol schôdzu, že by vás prerušil, že odbočujete od témy. Ale to by sa možno celkom hodilo občas vám tiež povedať, že odbočujete od témy. A odbočili ste od témy. Ale to, čo mi to pripomínalo, bola vyslovene, to bolo déja vu z rozpravy o novele Trestného zákona. V podstate sa to točilo o tom istom, a to sú čurillovci. Celé toto je o čurillovcoch. Vy ste nehovoril o niekom inom, o nikom inom, a zároveň ste ani nikde nespomenul, že kde sú porušované tie ľudské práva tých, ktorých pod sebou má ten Úrad na ochranu oznamovateľov, na základe ktorého tu máme to skrátené legislatívne konanie. To ste nespomenul nikde. V podstate vy prejudikujete akože nejaké súdy, ktoré tu bežia, vyšetrovania a tým pádom vlastne hovoríte, že treba zrušiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Gašpar, ja som sa naozaj snažila pozorne vás počúvať. A tak som sa, dúfala som, že konečne si vypočujem nejaké argumenty k tomu zákonu a odpovede na naše otázky. Neprišlo nič, ale namiesto toho som opäť tu počúvala príbehy zo spisov. A ja vidím že z tých vašich vystúpení, že vy ste plný týchto príbehov zo spisov, len ja nerozumiem tomu, že prečo to my máme tu stále počúvať dokola. Lebo neviem, možno by potom bolo lepšie, nechcete napísať knihu? Mohla by sa volať napríklad Zápisky zo spisov obžalovaného bývalého policajného prezidenta. A môžete si spraviť aj turné a čítačky k tomu a rozprávať to ľuďom, ktorých to zaujíma, určite sa nejakí nájdu, lebo však veľa ľudí má rado všelijaké takéto konšpirácie. Ale prečo to my máme tu počúvať? My by sme sa tu mohli vrátiť k tomu, čo je úlohou tohto zákonodarného zboru, a to riešiť problémy ľudí na Slovensku. Nie vaše príbehy zo spisov. Prečo by sme sa im mali venovať? Naozaj skúste napísať knihu, možno vás to uvoľní takým spôsobom a nebudeme to musieť počúvať my tu stále dokola.
Ďakujem.

Ináč, mohli ste odísť a ja zatiaľ sa cítim ako slobodný občan. Môžem tu, budem rozprávať, čo chcem ja.
Nech sa páči, pani poslankyňa Plevíková.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán podpredseda, za váš príspevok do rozpravy. To keď vidím, koľkí opoziční poslanci sa prihlásili faktickou a ako reagujú, tak vám poviem to, že ste trafili klinec po hlavičke. A nech... a vôbec, počúvajú to, čo nechcú vôbec počuť, a to je pravda. Kto predkladal návrh zákona tak, aby vyhovoval práve čurillovcom, myslím, že je nám to všetkým zrejmé, takzvaný zákon šitý na mieru vyšetrovateľom. Presne v roku 2023, ako sa blížili voľby, veľká náhoda, vtedajšia vláda Slovenskej republiky prostredníctvom Eduarda Hegera predložili tento návrh, pretože chceli chrániť tých svojich, a to čurillovcov. Tento zákon umožnil, že sa stali takými chránenými a zabetónovanými, že mal jediný cieľ, zablokovať akékoľvek kroky, ktoré by mohli vzniknúť voči nim. Netvárme sa tu, že odrazu predchádzajúca vláda precitla a rozhodla sa pomôcť oznamovateľom, o ktorých sa vôbec nestarali, a ostatné je tiež akože úžasná náhoda. A áno, pani progresívna Dlugošová vôbec vtedy neprotestovala a neozývala sa, že by to mohlo byť zneužívané. Jedine, že by to sama vedela na margo toho, na margo koho to bolo celé predložené.
Chcem ešte povedať, že my nerušíme žiaden úrad. Takže ten hurhaj, čo tu robia okolo toho, že ako sa k tomu postaví Únia a nebodaj tu ohrozujeme plán obnovy, je úplne scestná. Nahradzuje sa už existujúci úrad a aj preberie agendu odškodňovania obetí od ministerstva spravodlivosti. Tento predložený návrh uvádza ale aj model, ktorý chráni skutočných oznamovateľov, nie predurčených, ako to bolo v prípade čurillovcov, a zamedzuje zneužívaniu systému, ktorý tu nastavila predchádzajúca vládna koalícia. A na záver chcem položiť otázku do pléna, že čo majú hovoriť... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Pani poslankyňa Hanuliaková ďalej, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
No, pán Gašpar, toto ste presne vy. Tvárite sa ako etalón morálky, ale tá pravda je že úplne, ale úplne že niekde inde. Dve minúty pred tým, ako ste začal rozprávať, tak ste moralizoval opozičného poslanca, že teda nerozpráva k veci. A ako ste začal svoje vystúpenie, no, presne úplne od veci toho, o čom sa tu dneska rozprávame. Však keď niečo kritizujete, tak to skúste teda aj nerobiť. Potom poviete, že teda predsedníčka úradu je manželka radového člena Progresívneho Slovenska, akože toto už začína byť naozaj trošku smiešne. Veď ona teda prešla, ako tu aj bolo povedané, transparentným výberovým konaním a snáď, tiež to tu už kolegyňa spomínala, že asi sa doma nepýta muža, ako má rozhodovať. Ale ja teda predpokladám, že asi vychádzate z vlastnej skúsenosti, že asi váš syn sa vás pýta, že čo má vyšetrovať a ako má rozhodovať na SIS-ke, lebo z toho mi to teda vychádza, že podľa seba súdim teba. A ja mám taký pocit, že vy ste naozaj tak trochu posadnutý tými rokmi ´20 – ´23, že čo ste asi zažil, a cez túto posadnutosť idete ničiť Slovensko, a vidíme to tu teda však už dva roky, a vám je akože úplne jedno, aké to bude mať dopady na spoločnosť a na krajinu ako takú. A dva roky robíte všetko preto, aby ste jednoducho ničili právny štát a demokraciu. A ja len dúfam teda, že vaši voliči to už vidia a že vám to teda aj spočítajú a pošlú vás tam, kam patríte.
Ďakujem.

Pán poslanec Šimko.

Ďakujem. Ja som po predkladateľovi konečne počul jedno slušné vystúpenie, ktoré malo naozaj aj fakty a malo aj normálnu kadenciu. Ale skôr ma prekvapilo to ohlušujúce ticho, ktoré tu bolo na tom celom ľavom boku tejto sály, pretože počúvali so zatajeným dychom, čo sa naozaj dialo. (Smiech v pléne.) Ale niekoľkokrát ste zdôraznili, aj tu kolegyňa na faktických poznámkach, že to má byť nezávislý úrad. Tak ja vám presne poviem, čo si myslia aj ľudia, keď ste sa včera postavili na námestia a riešili ste naozaj to maximálne prepojenie na tento úrad, nielen to, čo tu bolo povedané, že sú tam nejaké rodinné väzby na Progresívne Slovensko a kdejaké možné veci, ktoré, bohužiaľ, sú faktami, ale aj to, že ste výrazne angažovaní a výrazne zaujatí v tom, že nie ste schopní sa odosobniť a potvrdili ste, že ten úrad je dnes maximálne spolitizovaný, je tam dnes naozaj jedno maximálne prepojenie na mimovládky, na kdejaké iné štruktúry. Je to dokladované rôznymi informáciami na naozaj šialenej úrovni. Toto si myslím, že treba odpolitizovať. Sú navrhnuté tri úrovne nezávislého nominovania takýchto ľudí, ktorí majú viesť takýto úrad. Ja si myslím, že je konečne čas na to, aby sa tu právny štát vrátil na nohy a prestalo sa tu politicky manipulovať. Bohužiaľ, z vašej strany. (Potlesk.)

Chcem vás poprosiť, máte však faktické poznámky, tak skúste reagovať cez faktické. Dobre? (Reakcie z pléna.) Ale veď môže si povedať, čo chce. (Smiech v pléne.) Pán Dostál, pán Dostál, mám, mám komentovať všetky tieto vystúpenia? Však nechajte, nechajte aj druhého poslanca si vyjadriť svoj názor aj o tom, čo videl na tvárach poslancov, veď to je jeho vec, má na to právo. (Ruch v sále.)
Pani poslankyňa Kolíková, nech sa páči, ste v poradí.