43. schôdza

... že jednou z vážnych vecí novely je zastropovanie vyrovnávacích príspevkov z pôvodnej naviazanosti na priemernú mzdu na minimálnu mzdu, a že je to vážny zásah, keďže sa nepredpokladá, že v sociálnych podnikoch môžu pracovať ľudia s vyššími kvalifikáciami. To znamená, že budeme všetko fokusovať na verejnoprospešné práce a nebudeme mať možnosť zamestnať v týchto sociálnych podnikoch ľudí, ktorí sú kvalifikovaní alebo, alebo odborní a opäť kombinácia tohto zákona, ktoré prichádza od ministerstva práce s kombináciou zvýšenou DPH, ja osobne si myslím, že, že to len prispieva k tomu, že tie sociálne podniky na Slovensku budú absolútne nevýhodné a obce a mestá budú strácať záujem vôbec ďalej pokračovať s takýmito sociálnymi, sociálnymi podnikmi. Nehovoriac o tom, že je tam obrovská byrokratická záťaž. Takže, aby sme si to nejakým spôsobom zhrnuli. Ja som presvedčený, že zvýšené sadzby DPH na sociálne podniky na 19 % nebude mať žiaden pozitívny vplyv na, na obyvateľstvo skôr, skôr naopak negatívny a negatívny na rozpočet miest alebo obcí a som presvedčený, že je to zásah pre, ktorým obciam, je to zásah pre obce, kde nedochádza absolútne k žiadnemu finančnému krytiu, zhoršuje to život ľudí v regiónoch a berie prácu dlhodobo nezamestnaným. Že je to krok späť, ktorý ohrozuje existenciu sociálnych podnikov a nášho najúčinnejšieho nástroja sociálnej integrácie a dovoľte mi na záver povedať, ja absolútne rozumiem. Ešte raz, pán minister, ja chválim každú jednu iniciatívu, ktorá by pomohla s daňovými únikmi, ale som presvedčený o tom, že hľadať ich v sociálnych podnikoch, sa mi nezdá fér hlavne voči obciam, ktoré majú zriadené tieto sociálne podniky a tá doba odkedy je účinnosť tohto zákona, je od 01.01.2026, sa mi zdá tiež celkom neférová. To znamená, že ani tie obce, ani tie mestá, ani tie sociálne podniky nemali dostatok času sa pripraviť na takúto zásadnú zmenu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci a ospravedlňujem sa za vyrušovanie takto a každopádne, pán kolega, určite áno. Ja som to povedal pred chvíľkou v mojom vystúpení, zopakujem to. Samozrejme sociálne podniky majú svoj význam, pomáhajú aj na tej obecnej úrovni. Určite áno. Ale jedna vec je tá, že ako 5-percentná dépeháčka to, to takto nemôže byť, akože nemôže byť akože daň tou výhodou sociálnych podnikov. Jednoducho už len z princípu. Dane by nikdy nemali slúžiť na riešenie vlastne sociálnych parametrov. Hej. Na to máme iné ministerstvo, na to máme iný systém, proste na to máme, povedzme, že zdravotné odvody, čokoľvek, ale, ale toto skutočne nebolo férové. Ten, ten rozdiel proste tej dépeháčky určite nebola férová výhoda. Dá sa asi povedať, že tých 19 a 23 povedzme, že je znesiteľné, ale treba povedať, že jasne veď tie sociálne podniky majú, majú nejaké tie iné výhody, kde to dáva zmysel. Hej. Platia, ak si dobre pamätám, polovičné zdravotné odvody. Hej. Oproti iným firmám. Proste majú kopu iných výhod a vedia sa zapojiť do ďalších vecí, kde teda vedia získať financie. Čiže skutočne som presvedčený, že je správne riešenie tú dépeháčku zrušiť aj napriek tomu, že viem si predstaviť, že to môže spôsobiť v rozpočtoch obcí samozrejme nejaký problém. To určite áno, ak rátali s nejakou cenou a teraz bude vyššia však jasné. Ale fakt dane nemajú slúžiť na riešenie sociálnych parametrov. To skutočne nie je, nie je ich úloha. Ale nakoniec to ešte raz zopakujem. Samozrejme sociálne podniky majú svoj zmysel, ale treba to riešiť na tej sociálnej úrovni. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Spomínal si, že bude to mať zásah pre sociálne podniky, ale aj pre samosprávy. No ja si myslím, že hlavne pre samosprávy. Tu si treba uvedomiť, že tie služby tým samosprávam neposkytujú len obecné sociálne podniky, ale všetky sociálne podniky a tým, že sa tá dépeháčka zvýšila a v každej zmluve je tam jeden taký článok, že keď sa zmení legislatíva, že pôjde to na úkor odberateľa nie dodávateľa. To znamená, že keď troška tú zmluvu robil nejaký človek, čo ovláda obchodné právo, tak je jasné, že túto podmienku tam dal. To znamená, že tá zvýšená DPH pôjde, jasné že pôjde na vrub miest a obcí. A teraz si predstavte, že tá toto mesto alebo tá obec, alebo tá samospráva, alebo vyšší územný celok má financovanie toho daného projektu z Európskej únii, má 5 % spolufinancovanie no a teraz zistí, že to nebude 5 % spolufinancovanie, teraz zistí, že to spolufinancovanie bude 5 % plus ten rozdiel medzi 19 a 5 % a plus ešte samozrejme vždy nejaké náklady, ktoré vyjdú. Čiže naozaj my môžme dostať niektoré samosprávy do problémov finančných a môžme to dostať kvôli tomu, lebo štát, štát to dopustil. Lebo to, že, že tá DPH sa zneužívala, tak sa nezneužívala nie preto, že niekto kradol, ale preto, že tie parametre boli nastavené tak a on tie parametre využíval namiesto toho, aby rozvíjal ten sociálny aspekt, ktorý v tých sociálnych podnikoch je, tak dal tú zákazku normálnemu podnikateľskému subjektu a vlastne na tom, na tom jeden alebo obidvaja zarobili.

Kolega Dubovický, ja ti ďakujem, že si nasvietil problém sociálnych podnikov práve v tomto zákone, aby náhodou nezapadol pri tých všetkých pozmeňovákoch a zmenách, ktoré tu pán Kamenický predstavoval a o ktorých sa tak dlho už tu bavia kolegovia, ktorí rozumejú financiám viac ako ja. Ja sa rozumiem do sociálnych vecí a ja som v šoku, vám poviem úprimne. Na jednej strane absolútne súhlasím aj s tým, že, že naozaj dane nemajú slúžiť, ako povedal kolega Viskupič, na, na riešenie sociálnych nejakých sporov alebo nedostatkov, ktoré sú na strane ministerstva práce, ale my sme tu reálne teraz svedkami toho, že minister práce sa rozhodol riešiť veľký megaprúser v sociálnych podnikoch, kde naozaj niektoré sociálne podniky zneužívali zníženú DPH a len sa tváril na sociálne podniky, ale ide to riešiť takým spôsobom, že spôsobí likvidáciu množstva ďalších skutočných sociálnych podnikov, ktoré naozaj uplatňujú ten účel sociálneho podniku. Hej. A nejde to teda robiť len týmto spôsobom, že kolegu Kamenického donútil, aby, aby zvýšil tú dépeháčku opäť na 19 % alebo teda späť na 19, ale my sa tu za chvíľku staneme svedkami toho, že kolega Svoboda bude predstavovať prílepok, ktorý absolútne nemá nič s týmto zákonom, nemá nič so zákonom o DPH, ide o vyrovnávacie príspevky, ktoré sa budú znižovať a ktoré minister práce potrebuje do konca roka znížiť, lebo zistil, že v kasičke nie sú peniaze, lebo sa minuli napríklad na trináste dôchodky, plošné trináste dôchodky treba povedať, hej a na šafárenie tejto vlády a zistil, že na vyrovnávacie príspevky pre ľudí so zdravotným znevýhodnením nie sú peniaze, a tak sa idú takýmto prílepkom rušiť.

Ďakujem, Richard, za tvoj príspevok. Sme na dépeháčke pre sociálne podniky z 5 na 19 %, je podľa mňa veľmi vážna téma, ktorej by sme sa tu mali venovať a znamená aj veľmi vážne riziko najmä pre finančnú udržateľnosť a schopnosť sociálnych podnikov napĺňať ich sociálne poslanie. Osobitne sa to týka najmä tých malých sociálnych podnikov, a ktoré nie sú veľmi stabilnými subjektami, a ktoré práve na tej zvýhodnenej dépeháčke doteraz stavali svoju konkurenciaschopnosť. Mňa mrzí, že práve tento krok také rapídne zvýšenie späť na 14 % bude likvidačné pre tieto podniky, to si musíme uvedomiť. Ja som sa minulý týždeň stretla so zástupcom sociálneho podniku, ktorý existuje od roku 2014 a dokonca v roku 2016 získal aj ocenenie za najlepší sociálny biznis na Slovensku. To znamená, že už je dlhodobo na našom trhu a zamestnáva 28 ľudí. Mnohí z nich sú zdravotne znevýhodnení a dokonca sú tam aj dlhodobo marginalizovaní ľudia z rómskej komunity. Takže myslím si, že ide naozaj o dlhodobý a dobrý stabilný podnik a tento pán mi povedal, že zvýšenie najmä v prechodnom období od decembra do januára dépeháčky, bude preňho znamenať minimálne 40 000 eur straty, ktorú nevie, odkiaľ má vykryť. A keď k tomu teraz pripočítame ešte aj tú dôležitú informáciu, ktorú povedala teraz kolegyňa, že sa zníži aj ten vyrovnávací príspevok, tak to znamená minimálne ďalších 4 % znova z tohto príjmu alebo teda budúcich príjmov takémuto podniku dole. Ja sa obávam, že to bude ešte rizikovejšie pre tieto sociálne podniky. A ja sa pýtam, že ako je to možné, že ideme takýmto spôsobom riskovať likviditu týchto podnikov, keď jedným z dôležitých opatrení práve zákona dávky namiesto či práce namiesto dávok tak, sú práve sociálne podniky ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Richard, že si dal stanovisko za sociálne podniky, hlavne teda mestské a obecné, lebo treba povedať, že takto narýchlo ako sa to dalo, včera večer sme mali na výbore 8. skrátené legislatívne konanie k sociálnym podnikom s tým, že pán minister naznačil, že možno sa to ani nestihne dať, ale že to bude mať dopad. Upozornil, že akurát DPH sa bude riešiť v parlamentnej tlači 1023 a zrazu tu máme už zverejnený aj pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladám, že bude predložený a bez diskusie potichučky ideme obmedziť vyše 600 sociálnych podnikov na Slovensku. Ja nespochybňujem, že niektoré z nich nerobia dobrú robotu a treba si posvietiť na tie, ktoré ju nerobia, alebo ktoré sa snažia obchádzať zákon, ale trestať tie, ktoré fungujú naozaj drobné, ktoré zamestnávajú znevýhodnených ľudí či už z dôvodu toho, že nemajú vzdelanie, sú dlhodobo nezamestnaní alebo sú z vylúčených komunít, prípadne sú zdravotne ťažko postihnutí, takto potichu im sťažiť situáciu a riskovať, že znova sa prepadnú do tej sociálnej izolácie, je veľmi, veľmi nezodpovedné.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem aj tebe, pán kolega, za tvoje vystúpenie a to, že si poukázal na to, akým problémom budú čeliť sociálne podniky. Ono najväčší problém je v tom, že vláda si neurobila alebo ministerstvo financií svoju domácu úlohu a neurobili analýzu toho, kde zlyhávajú sociálne podniky v tom, že dochádza k daňovým únikom a prečo k nim dochádza. Možnože aj vedia vlastne prečo, veď tie kauzy sme tu mali dávno, keď aj pán minister tu spomínal SBS-ky, ktoré sú vydávané práve za sociálne podniky a tie kauzy sú veľmi dobre známe práve v okruhu sociálnych podnikov, ale dobre vieme, že tu máme aj malé drobné sociálne podniky, tak ako tu spomínali kolegovia. Kedy si rodičia vytvoria sociálny podnik na to, aby svoje deti, ktoré nechcú umiestniť do rôznych zariadení, vôbec vedeli zamestnať, a aby sa vedeli uplatniť tieto dieťa a živiť sa nejako samé, aby štát ušetril. Takže ja si myslím a som presvedčená, že tá analýza mala prebehnúť a malo prebehnúť riadne nejaké riešenie komplexné, ktoré sa malo pripraviť s nejakým časovým predstihom tak, aby sa sociálne podniky mohli adaptovať na nové zmeny, pretože naozaj tu máme dnes 3. decembra, ako si, kolega, spomínal a táto zmena zasiahne sociálne podniky od 01.01., na to sa vôbec nemohli pripraviť, rovnako rozpočty obcí a miest, ktoré majú svoje podniky, ktoré im robia in-house zákazky, kde naozaj to bude veľký škrt do rozpočtov, je veľký problém. Takže neviem, prečo my tu musíme stále babrácky prinášať zákony alebo vy prinášate babrácky zákony stále na poslednú chvíľu, vôbec sa o nich nediskutuje, vôbec sa neanalyzujú dopady, ale vlastne sa tu prinášajú veci, z dňa na deň sa musia ľudia prispôsobiť a pre niektorých sú to likvidačné zákony. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa zapojili za každú jednu faktickú. Samozrejme môžeme súhlasiť s tým, že daň alebo DPH nemá byť určitým spôsobom nejakým benefitom pre tie sociálne, bavme sa, áno, diskutujme o tom, ale ja len celý čas som poukázal na to, že dnes je 03.12., že tá zmena je od 01.01. bez nejakej širokej diskusie, bavíme sa o stovkách sociálnych podnikoch a o tisícoch ľudí, ktorí sú práve zamestnaní v týchto sociálnych podnikoch a bavíme sa o rozpočtoch tých obcí a miest, kde majú tie sociálne podniky a už bol tam schválený ten rozpočet a rátali s určitými službami. Celý čas som o tom rozprával. To ako a preto som hovoril, že to, to obdobie, kedy ja si viem predstaviť, že by mal takýto zákon platiť, však nech je od 01.01.2027 napríklad, ale tiež by som očakával širokú diskusiu k tomu. Nieže to príde fakt 27 dní pred účinnosťou tohto zákona. O ničom inom. Ja ešte k tomu vystúpim ešte aj v ďalšej rozprave. Ďakujem.

.... vystúpim ešte aj v ďalšej rozprave. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, nemyslel som, že tento zákon bude o sociálnych podnikoch, ale zvrháva sa to tak, že je to o sociálnych podnikoch, hoci minister dával do skráteného obdobia, minister sociálnych vecí dával do skráteného legislatívneho konania, včera sme to mali na výbore, zákon o sociálnych podnikoch. Tak po poriadku.
Ja som ten, čo sa podieľal na vzniku toho zákona. Ja som bol starosta, mali sme, mali sme obecný podnik, ktorý bol v podstate sociálny podnik, lebo správal sa presne tak, ako sa potom nastavili tie parametre sociálneho podnikania. A prišli za mnou ľudia z ministerstva, ktorí teraz sú, ktorí už teraz sú na zamestnaní niekde inde a veľmi múdri, schopní ľudia, že idú pripravovať zákon o sociálnom podnikaní, že či by som sa nechcel s mojim tímom do prípravy zapojiť. Tak keď som videl o aké persóny sa jedná, tak som si povedal, samozrejme akože s vami do toho idem. Na začiatok by som ešte pochválil pána ministra Richtera, bo potom čo mali kauzu s Tomanovej sociálnymi podnikmi, tak našiel tú politickú odvahu, keď už všade v Európe boli sociálne podniky, aby sa aj u nás do toho pustili, hoci ten, ten biľag si ten SMER niesol na sebe z tých rozkradnutých sociálnych podnikov pani Tomanovej. A keďže to bolo dávno, tak len tak zhrniem o čom boli podniky pani Tomanovej, sociálne, taký kontext, hej. Ministerka Tomanová dala dotácie ôsmim pilotným sociálnym podnikom. Po dvoch rokoch z ôsmich podnikov fungovali už len štyri. Nešlo o to, ani podľa zákona, keďže mali fungovať minimálne päť rokov s tým, že od štátu dostali podporu, kde podmienka bola dvadsať osem mesiacov. Európska komisia tvrdila, že podniky sú majetkovo a personálne prepojené so svojimi odberateľmi. To znamená, že oni založili podnik, vymysleli si svojho odberateľa a umelo akože niečo vyrábali. Tieto podniky dostali v úvodnej fáze preplatených 95 % nákladov a teda 24 miliónov euro, 24 miliónov euro. Zistilo sa, že podniky si organizovali predražené školenia, drahé reklamy, drahé autá alebo mali fiktívnych zamestnancov a v tej dobe, podotýkam v tej dobe v Banskej Bystrici napríklad manažment mal plať 40 euro na hodinu, čo vychádzalo mesačne 6 640 euro. V roku 2011 začala polícia trestné stíhanie v súvislosti s finančnými príspevkami, ale išlo to do stratena. Celé sa to potom nejak zahmlilo a videli sme to na správaní ministrov, že vedeli čo sa v tých podnikoch deje, pretože napríklad v roku 2008, kedy mal Ján Počiatek ako minister financií požiadať Brusel o preplatenie 11,3 milióna, nakoniec požiadal len o preplatenie 356 tisíc. Čiže už ani to Ministerstvo financií nechcelo tie peniaze od Európskej únie, lebo vedelo, že by bol len problém, že Brusel by to zamietol a nepreplatil a bola by z toho ďalšia mediálna kauza. Takže toľko k histórii.
Tento zákon, som si myslel, hej, lebo teraz počúvame, že idú sa aj vyrovnávacie príspevky meniť, tento zákon mal meniť DPH pre sociálne podniky z päť percent na devätnásť percent. Prečo, keď tento zákon fungoval sedem rokov, vlastne problém začal de facto až toho roku. Tak dôvodom bola tá, že v júli 2024 vypadla zo zákona podmienka, že podnik môže s nízkou DPH predávať tovar alebo služby iba fyzickým osobám, subjektom sociálnej ekonomiky alebo subjektom verejnej správy. Čiže dovtedy, dovtedy mohol predávať len týmto podnikom, potom všetkým. Toto bol jeden hlavný dôvod. A druhý hlavný dôvod bol, že od 1. januára 2025 sa znížila DPH z desať na päť percent. To znamená, neviem kto pripravoval tie dve zmeny, ale určite nemal žiadnu skúsenosť, ani neviem ako to nazvať hlúposť alebo naozaj bol nejak prepojený s tými čo neskôr chceli kradnúť. Ani si to nedovolím na to pomyslieť. lebo človek, ktorý by to nastavoval a pozná prostredie sociálnych podnikov, tak musel počítať s tým, že sa niečo také stane. Ja som na to upozornil na tlačovej besede niekedy v septembri a upozornil som preto, lebo nielen sociálne podniky, ktoré boli čestné a ktorí mi hovorili, že nastáva tam problém. Naraz sa narýchlo, viete, zaregistrovať sociálny podnik je niekoľko mesačná záležitosť. Naraz v priebehu pár dní sa dal nejaký sociálny podnik zaregistrovať, ktorý mal nejakého vyvoleného majiteľa. A druhá podstatná vec bola, že do stavebných súťaží v našom regióne sa hlásili sociálne podniky a tí podnikatelia vedeli, že keď nemajú ten sociálny podnik, že kvôli tej DPH nemôžu ísť súťažiť férovo v tej súťaži. Lebo ten sociálny podnik síce mal vyššiu cenu zákazky, ale keď započítaval tú výhodu v DPH, tak vlastne tá cena bola výhodnejšia a tým pádom to dostal ten sociálny podnik. Tu treba povedať, že pri tom výberom konaní je podmienka, ale to nie je v zákone o sociálnom podnikaní, ale v zákone o verejnom obstarávaní, že sociálny podnik, ktorý ide do verejnej súťaže musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených, nielen sociálne, ale musí zamestnávať zdravotne znevýhodnených. A bola mi predložená verejná súťaž, kde táto podmienka, vlastne nikto ju nekontroloval, že v tých propozíciách tej verejnej súťaže to nebola podmienka, aby toto sociálne podniky doložili. No a tým pádom mohli ísť do tej súťaže všetky sociálne podniky bez toho, aby tú podmienku naplnili. Ale predstavte si, že by ten sociálny podnik naplnil tú podmienku, že mal tých zdravotne znevýhodnených a získal by tú zákazku. No neexistujú páky na to alebo neexistovali a neexistujú stále páky na to, aby ste vy ho skontrolovali alebo nemáte podmienku ako on má udržať tých zdravotne znevýhodnených. Čiže ten sociálny podnik, keď chce špekulovať, on ich kľudne na to obdobie zamestná, kým sa tá verejná súťaž vyhodnotí a potom jednoducho ich prepustí. A že to fungovalo a hovorí o tom, že tie sociálne podniky potom dávali subdodávky do klasickým podnikom, ktorí nemuseli plniť nič. Čiže sociálny podnik v rámci toho, že bol zvýhodnený to vyhral a potom tú subdodávku dal klasickému, klasickému podniku. Teraz v tej novele zákona, ktorá bola daná do pripomienkového procesu, v sociálnych podnikoch bola podmienka, že ten podnik sociálny 80 % zákazky musí robiť sám. A zase ďalšia hlúposť, ktorú, ktorú niekde od zeleného stola na ministerstve urobili. Lebo viete, sociálny podnik, keď chce robiť akúkoľvek zákazku stavebnú, tak ten materiál vždy stojí viacej ako dvadsať percent. Čiže on vlastne by tým pádom všetky sociálne podniky, aj tie obecné, boli odstavené od stavebných zákazok. Ale tých príkladov by som mohol ísť strašne veľa, ale nemám, nemám toľko času, takže idem sa, idem sa venovať podstatným veciam.
Tento problém s depeháčkou sa dal riešiť, sa dal riešiť niekoľkými spôsobmi. Nestotožňujem sa celkom s tým, že teraz zoberieme, urobíme, zvýšime DPH na päť a na devätnásť percent a tým pádom máme problém vyriešený. To, viete, to ako keby mi pripadá, ako keby nejaká sliepka znášala málo vajec, tak ju zabijeme a tým pádom máme problém vyriešený. No dobre, ale žiadne vajíčka ďalšie mať nebudeme. Čiže áno, upozornil som na to a doteraz trvám na to, že to DPH sa zneužívalo. Ale zneužívalo sa preto, že sa uvoľnili podmienky na DPH, tuto je tie dva body o ktorých som hovoril čo robilo ministerstvo financií v roku 2024. To je jeden z tých bodov. Čiže my sme uvoľnili podmienky na DPH. To znamená, že tie podmienky vôbec nemali byť uvoľnené alebo mali byť urobené tak, aby sa to nezneužívalo. A tak isto bolo potrebné urobiť zmenu v zákone o verejnom obstarávaní. Ja si myslím, že podstatná zmena v zákone o verejnom obstarávaní by to vyriešila, lebo celé zneužívanie DPH začína, kde je ten pes zakopaný v tom, že tie sociálne podniky vyhrávajú tie verejné súťaže neférovým spôsobom. To znamená, že naozaj sa treba zamerať na to, že by v tej verejnej súťaži boli férové podmienky a naozaj, aby sa tá cena brala, tá cena brala bez DPH. A preto majú najväčšie problémy mestá, obce a samosprávy, lebo mestá, obce a samosprávy nie sú platitelia DPH, ich zaujíma konečná cena, nie cena bez DPH a preto aj v tých verejných súťažiach tie sociálne podniky uspeli hlavne tam.
Viete, ja keď som si prečítal novelu zákona, ktorá bola daná do pripomienkového konania o sociálnych podnikov, prvé čo ma napadlo, že desať egyptských rán pre sociálne podniky. Som povedal, že keď toto sa príjme, sociálne podnikanie na Slovensku končí, hej. A už raz sa to rozkradlo a skončilo na Slovensku to, keď som hovoril o sociálnych podnikov Tomanovej. Ale našťastie v tom pripomienkovom konaní veľa problematických bodov z toho vypadlo a ostalo tam len zopár problematických bodov. Ale jednu vec si treba uvedomiť. Predstavte si, že sociálne podniky to nie sú podniky, kde niekto im dá príspevok a ono fungujú, ako sa to tu prezentuje, aj pán minister to prezentoval, že prečo by mal dostávať príspevky do výšky priemernej mzdy a nie do výšky minimálnej mzdy. To nie je o tom, že ten štát im zaplatí, zaplatí ten príspevok. Viete, to je o tom, že z toho príspevku, nie z tej sumy, ktorá sa tu deklaruje nejaké percento ide do toho sociálneho podniku a ten sociálny podnik pre toho zamestnanca musí vytvoriť na tú časť mzdy peniaze z vlastných zdrojov, z vlastnej podnikateľskej činnosti, aj na odvody musí vytvoriť ešte peniaze z podnikateľskej činnosti. To znamená, že ten sociálny podnik nemôže byť virtuálny, on skutočne musí podnikať, skutočne musí niečo vyrábať a produkovať, lebo inak by, inak by to nefungovalo, inak by nemal na tie mzdy. A pamätáte sa v minulosti, že strašne veľa peňazí sa tu neefektívne míňalo, že napríklad sa robilo školenie na počítače pre ľudí, ktorí majú základnú školu alebo nemajú žiadne vzdelanie a my sme dali firme, ktorá robila množstvo peňazí na počítače. Už dopredu sme vedeli, že to nemá žiadny zmysel. A v Európe sa osvedčili sociálne podniky, že my toho človeka zamestnáme, tým, že musí niečo vytvárať, to znamená musí zamestnať sa naozaj v skutočnej robote, musí to byť skutočný biznis. No a potom, keď ten človek, ten podnikateľ samozrejme vytvára podmienky, aby aj z toho človeka niečo dostal, nejaký zisk, ale ten človek v prvom rade musí zarobiť sám na seba. No a potom takýto človek je najskôr pripravený na otvorený trh práce. Toto funguje. Preto sú tie sociálne podniky. A my máme problém, že pokiaľ zamestnáme sociálne znevýhodneného dlhodobo zamestnaného, že buď si ho ten sociálny podnik nechá alebo takých ľudí, ktorí sa neuplatnia, tak jako pošle na úrad práce a títo neuspejú. A my máme problém, že ako keby nevieme tých ľudí posúvať na ten medzitrh práce, čo samozrejme treba riešiť a úplne iné problémy ako to, čo rieši, čo rieši a ako rieši minister sociálnych vecí vo svojom zákone, lebo to sú totálne byrokratické veci, nastavenie kontrol, znemožňovania skutočného podnikania sociálnym podnikom. Ale viete čo, ja sa nečudujem, ja sa nečudujem, že on netuší ako fungujú sociálne podniky, ako funguje biznis plán, lebo nikdy on nezamestnával ľudí, nikdy sa nemusel postarať, nikdy sa nemusel postarať o to, že z čoho dá tým ľuďom výplatu, z čoho mu zaplatí odvody. A človek, ktorý podnikal, ktorý zamestnával ľudí, ktorý viedol sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak, svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť naplánovali na 1. 1., to znamená na 1. január budúceho roku. A teraz si predstavte, že...
=====