43. schôdza

Kolega Dubovický, ja ti ďakujem, že si nasvietil problém sociálnych podnikov práve v tomto zákone, aby náhodou nezapadol pri tých všetkých pozmeňovákoch a zmenách, ktoré tu pán Kamenický predstavoval a o ktorých sa tak dlho už tu bavia kolegovia, ktorí rozumejú financiám viac ako ja. Ja sa rozumiem do sociálnych vecí a ja som v šoku, vám poviem úprimne. Na jednej strane absolútne súhlasím aj s tým, že, že naozaj dane nemajú slúžiť, ako povedal kolega Viskupič, na, na riešenie sociálnych nejakých sporov alebo nedostatkov, ktoré sú na strane ministerstva práce, ale my sme tu reálne teraz svedkami toho, že minister práce sa rozhodol riešiť veľký megaprúser v sociálnych podnikoch, kde naozaj niektoré sociálne podniky zneužívali zníženú DPH a len sa tváril na sociálne podniky, ale ide to riešiť takým spôsobom, že spôsobí likvidáciu množstva ďalších skutočných sociálnych podnikov, ktoré naozaj uplatňujú ten účel sociálneho podniku. Hej. A nejde to teda robiť len týmto spôsobom, že kolegu Kamenického donútil, aby, aby zvýšil tú dépeháčku opäť na 19 % alebo teda späť na 19, ale my sa tu za chvíľku staneme svedkami toho, že kolega Svoboda bude predstavovať prílepok, ktorý absolútne nemá nič s týmto zákonom, nemá nič so zákonom o DPH, ide o vyrovnávacie príspevky, ktoré sa budú znižovať a ktoré minister práce potrebuje do konca roka znížiť, lebo zistil, že v kasičke nie sú peniaze, lebo sa minuli napríklad na trináste dôchodky, plošné trináste dôchodky treba povedať, hej a na šafárenie tejto vlády a zistil, že na vyrovnávacie príspevky pre ľudí so zdravotným znevýhodnením nie sú peniaze, a tak sa idú takýmto prílepkom rušiť.

Ďakujem, Richard, za tvoj príspevok. Sme na dépeháčke pre sociálne podniky z 5 na 19 %, je podľa mňa veľmi vážna téma, ktorej by sme sa tu mali venovať a znamená aj veľmi vážne riziko najmä pre finančnú udržateľnosť a schopnosť sociálnych podnikov napĺňať ich sociálne poslanie. Osobitne sa to týka najmä tých malých sociálnych podnikov, a ktoré nie sú veľmi stabilnými subjektami, a ktoré práve na tej zvýhodnenej dépeháčke doteraz stavali svoju konkurenciaschopnosť. Mňa mrzí, že práve tento krok také rapídne zvýšenie späť na 14 % bude likvidačné pre tieto podniky, to si musíme uvedomiť. Ja som sa minulý týždeň stretla so zástupcom sociálneho podniku, ktorý existuje od roku 2014 a dokonca v roku 2016 získal aj ocenenie za najlepší sociálny biznis na Slovensku. To znamená, že už je dlhodobo na našom trhu a zamestnáva 28 ľudí. Mnohí z nich sú zdravotne znevýhodnení a dokonca sú tam aj dlhodobo marginalizovaní ľudia z rómskej komunity. Takže myslím si, že ide naozaj o dlhodobý a dobrý stabilný podnik a tento pán mi povedal, že zvýšenie najmä v prechodnom období od decembra do januára dépeháčky, bude preňho znamenať minimálne 40 000 eur straty, ktorú nevie, odkiaľ má vykryť. A keď k tomu teraz pripočítame ešte aj tú dôležitú informáciu, ktorú povedala teraz kolegyňa, že sa zníži aj ten vyrovnávací príspevok, tak to znamená minimálne ďalších 4 % znova z tohto príjmu alebo teda budúcich príjmov takémuto podniku dole. Ja sa obávam, že to bude ešte rizikovejšie pre tieto sociálne podniky. A ja sa pýtam, že ako je to možné, že ideme takýmto spôsobom riskovať likviditu týchto podnikov, keď jedným z dôležitých opatrení práve zákona dávky namiesto či práce namiesto dávok tak, sú práve sociálne podniky ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Richard, že si dal stanovisko za sociálne podniky, hlavne teda mestské a obecné, lebo treba povedať, že takto narýchlo ako sa to dalo, včera večer sme mali na výbore 8. skrátené legislatívne konanie k sociálnym podnikom s tým, že pán minister naznačil, že možno sa to ani nestihne dať, ale že to bude mať dopad. Upozornil, že akurát DPH sa bude riešiť v parlamentnej tlači 1023 a zrazu tu máme už zverejnený aj pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladám, že bude predložený a bez diskusie potichučky ideme obmedziť vyše 600 sociálnych podnikov na Slovensku. Ja nespochybňujem, že niektoré z nich nerobia dobrú robotu a treba si posvietiť na tie, ktoré ju nerobia, alebo ktoré sa snažia obchádzať zákon, ale trestať tie, ktoré fungujú naozaj drobné, ktoré zamestnávajú znevýhodnených ľudí či už z dôvodu toho, že nemajú vzdelanie, sú dlhodobo nezamestnaní alebo sú z vylúčených komunít, prípadne sú zdravotne ťažko postihnutí, takto potichu im sťažiť situáciu a riskovať, že znova sa prepadnú do tej sociálnej izolácie, je veľmi, veľmi nezodpovedné.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ďakujem aj tebe, pán kolega, za tvoje vystúpenie a to, že si poukázal na to, akým problémom budú čeliť sociálne podniky. Ono najväčší problém je v tom, že vláda si neurobila alebo ministerstvo financií svoju domácu úlohu a neurobili analýzu toho, kde zlyhávajú sociálne podniky v tom, že dochádza k daňovým únikom a prečo k nim dochádza. Možnože aj vedia vlastne prečo, veď tie kauzy sme tu mali dávno, keď aj pán minister tu spomínal SBS-ky, ktoré sú vydávané práve za sociálne podniky a tie kauzy sú veľmi dobre známe práve v okruhu sociálnych podnikov, ale dobre vieme, že tu máme aj malé drobné sociálne podniky, tak ako tu spomínali kolegovia. Kedy si rodičia vytvoria sociálny podnik na to, aby svoje deti, ktoré nechcú umiestniť do rôznych zariadení, vôbec vedeli zamestnať, a aby sa vedeli uplatniť tieto dieťa a živiť sa nejako samé, aby štát ušetril. Takže ja si myslím a som presvedčená, že tá analýza mala prebehnúť a malo prebehnúť riadne nejaké riešenie komplexné, ktoré sa malo pripraviť s nejakým časovým predstihom tak, aby sa sociálne podniky mohli adaptovať na nové zmeny, pretože naozaj tu máme dnes 3. decembra, ako si, kolega, spomínal a táto zmena zasiahne sociálne podniky od 01.01., na to sa vôbec nemohli pripraviť, rovnako rozpočty obcí a miest, ktoré majú svoje podniky, ktoré im robia in-house zákazky, kde naozaj to bude veľký škrt do rozpočtov, je veľký problém. Takže neviem, prečo my tu musíme stále babrácky prinášať zákony alebo vy prinášate babrácky zákony stále na poslednú chvíľu, vôbec sa o nich nediskutuje, vôbec sa neanalyzujú dopady, ale vlastne sa tu prinášajú veci, z dňa na deň sa musia ľudia prispôsobiť a pre niektorých sú to likvidačné zákony. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa zapojili za každú jednu faktickú. Samozrejme môžeme súhlasiť s tým, že daň alebo DPH nemá byť určitým spôsobom nejakým benefitom pre tie sociálne, bavme sa, áno, diskutujme o tom, ale ja len celý čas som poukázal na to, že dnes je 03.12., že tá zmena je od 01.01. bez nejakej širokej diskusie, bavíme sa o stovkách sociálnych podnikoch a o tisícoch ľudí, ktorí sú práve zamestnaní v týchto sociálnych podnikoch a bavíme sa o rozpočtoch tých obcí a miest, kde majú tie sociálne podniky a už bol tam schválený ten rozpočet a rátali s určitými službami. Celý čas som o tom rozprával. To ako a preto som hovoril, že to, to obdobie, kedy ja si viem predstaviť, že by mal takýto zákon platiť, však nech je od 01.01.2027 napríklad, ale tiež by som očakával širokú diskusiu k tomu. Nieže to príde fakt 27 dní pred účinnosťou tohto zákona. O ničom inom. Ja ešte k tomu vystúpim ešte aj v ďalšej rozprave. Ďakujem.

Sociálny podnik naozaj k tomu pristupuje inak. A to, že je to tak, to že je to tak svedčí aj o tom, že všetky zmeny, ktoré oni idú robiť, naplánovali na 1. 1. to znamená na prvý január budúceho roku. A teraz si predstavte, že ten sociálny podnik zamestnáva 100 zdravotne znevýhodnených ľudí. Máme také podniky na Slovensku, čisto len zdravotne znevýhodnených. Robia nejaké káblové zväzky alebo niečo iné. A teraz ten sociálny podnik mal postavenie ten biznis plán tak, ja od dodávateľov dostanem nejaké peniaze, ja mám nejaké pracovné zmluvy kde zamestnávam tých znevýhodnených ľudí, ja dostanem nejaký príspevok vyrovnávací, ja mám nejaké DPH a to celé mám tak nastavené, že proste ten biznis plán mi nejakým spôsobom funguje. A tie dodávateľské zmluvy sú minimálne zvyčajne na ten rok. Teraz si predstavte, že vy mu schválite od 1. 1. zvýšenie DPH. Vy mu schválite od 1. 1. zníženie vyrovnávacieho príspevku. Od 1. 1 bude tu platiť, že podnikateľ, čo sa týka aj sociálnych podnikov, že od 1.1. podnikatelia neplatia 10 dní do Sociálnej poisťovne keď je niekto na maródke, ale sa platí 14 dní. A si uvedomte, že ten podnik má 100 zdravotne znevýhodnených, že tá maródovosť je tam vysoká, to je ďalší zásah. Ďalší zásah je byrokratické pravidlá, ktoré sa zavádzajú od 1. 1. a ja neviem ako ten sociálny podnik môže prežiť. No keď sa nad tým zamyslíte, tak asi nemôže prežiť. A teraz mi povedzte čo má ten podnikateľ robiť, čo má tým ľuďom povedať, že dobre tak máte pracovné zmluvy, ale od 1. 1. vám znížim plat. Ako? Však máš pracovnú zmluvu. Čo má povedať tomu dodávateľovi, sorry, ale musím mi zvýšiť plat za dodávky, lebo mi sa zmenili pravidlá v sociálnom podniku. Však ten dodávateľ tak isto má nejaký biznis plán. To viete, najväčší problém, naozaj, najväčší problém toho zákona je, že my to všetko ideme urobiť od 1.1. a tým pádom ideme zabiť sociálne podnikanie na Slovensku. Proste neprežijú. My to rozložme v čase. A nerobme všetko, robme len čas vecí. No a teraz jedna podstatná vec. Minister sociálnych vecí, pán minister sociálnych vecí, sociálny demokrat, tu hovoril práca namiesto dávok. A tí ľudia nebudú brať dávky, ale budú zamestnávaní v sociálnych podnikoch. To bolo pred rokom, teraz už to asi neplatí, pretože tie sociálne podniky idú zakapať, to je prvá vec.
Druhá vec, v zákone ktorý predložil hovorí, že nemajú na to eurofondy, lebo je to financovanie z eurofondov, a ročne na budúci rok im chýba 17 miliónov eurofondov. No tak nech mi niekto vysvetlí, že my tu máme čerpanie eurofondov na Slovensku na najnižšej úrovni z Európskej únie, asi na úrovni 10 % momentálne, a nemáme peniaze z eurofondov na vykrytie takéhoto dôležitého vyrovnávacieho príspevku. A viete čo je ešte horšie, nám treba 17 miliónov na budúci rok, 17 miliónov. V akčnom pláne pre Rómov je naplánovaných, alebo bolo naplánovaných, lebo to znížili, ale bolo naplánovaných 10,5 milióna na informatívne stretnutia pre sociálne podniky. A na ten jeden podnik vychádzalo 38 tis. euro. Tak oni majú 10,5 mil. na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ... ide na Slovensku, ale to informatívne budú robiť len myslím že v 100 aj niečo, majú na informatívne stretnutia pre sociálne podniky, ale nemajú na vyrovnávací príspevok ktorý je systematicky rozdelený pre všetkých. A strašnej organizácii pre sociálne podniky na úplne vymyslené veci nesystematické dali 6,6 milióna na projekt strešnej organizácii. Čiže dokopy je to viac, dokopy je to viac ako potrebujeme na celý rok na vyrovnávací príspevok. Takže, preboha, prestaňte nesystematicky rozdávať tie peniaze svojich kšefty a tam tie peniaze máte, tam tie peniaze máte. Takže ja neviem čo viacej k tomu povedať. Ja si počkám, ak v ústnej rozprave príde pozmeňujúci návrh a určite sa prihlásim aj do ústnej rozpravy presne k tomuto návrhu lebo som presvedčený, som presvedčený, že keď to urobíte tak ako plánujete, že všetko zarežete naraz, tak sociálne podnikanie na Slovensku výrazne ale výrazne pôjde smerom dole.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela využiť, že je tu pán bývalý minister Richter, aj keď teraz je v debate s iným pánom minister, ale pán Richter, k vám idem prehovárať, môžeš si sadnúť, aby som mohla pokračovať, prosím, vo faktickej. Pán minister Richter, k vám idem prehovárať, pretože keď je niečo čo ste naozaj urobili dobre, tak to bol zákon o sociálnych podnikoch. Už vtedy som (Reakcia z pléna.) áno, som rada že ste to počuli, už vtedy sme vlastne to hodnotili veľmi pozitívne, že po tom ..., ktorý spravila pani Tomanová, že ste k tomu pristúpili konštruktívne. Zavolali ste tam odborníkov, ten zákon 6, 7 rokov fungoval a naozaj pomáhal. Sama som mala maličký sociálny podnik krajčírsku dielňu, kde boli štyri onkopacientky, ktoré síce naozaj tri dni v týždni neboli schopné prísť do práce, ale aj tak sme vedeli vygenerovať aký taký zisk aby sme mohli im aspoň prilepšiť k tomu, k tomu čo zažívali. A mňa veľmi mrzí, že vlastne touto novelou ideme to dobré čo sa spravilo zničiť, lebo prakticky týmito zmenami pochováme tie sociálne podniky, ktoré tu fungovali, naozaj boli poctivé a zamestnávali ľudí, ktorí sú ťažko zamestnateľní. Tie ženy predtým, nech pracovali vlastne v našej krajčírskej dielni dvadsať rokov nepracovali, nebolo kde, keď vedeli že vlastne ako onkopacientky, ako pacientky na dialýze vlastne dva, trikrát do týždňa nebudú schopné prísť do práce. Nikto ich nechcel zamestnať. A napriek tomu v takom sociálnom podniku dokázali generovať maličký ale zisk, ktorý sa im potom odrazil na zlepšení životnej úrovne. Čiže úplne úprimne vás, chcem vysloviť voči vám, ktorý ste asi mali k tomu nejaký pozitívny zámer, aby ste neprispievali k takejto zmene, ktorá tu prišla cez pána Erika Tomáša a naozaj poškodí sociálne podnikanie na Slovensku, kde máme veľkú skupinu ťažko zamestnateľných ľudí a potrebujeme ich riešiť.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ja presne to by som povedal, že ako pán poslanec Ledecký, že práve ľudia, ktorí či boli alebo sú súčasní starostovia a primátori, mestskí poslanci, práve vedia a vedia rozprávať o tých benefitoch v tých sociálnych podnikoch. A o tomto, o tomto celý čas je, že účinnosť tohto zákona, ktorá prakticky likviduje tie sociálne podniky je od 1. 1. 2026. Ja samozrejme súhlasím, že treba určitým spôsobom bojovať povedzme s tými daňami alebo s neplatcami a tak ďalej, ale keď si len pozrieme register, že koľko miliónov eur nám dlhujú rôzne fiktívne firmy a nevieme vymáhať tie peniaze od nich, tak našli sme spôsob ako zobrať ďalšie peniaze fungujúcim sociálnym podnikom. Takže s týmto ja mám osobne problém. A najhoršie je na tom, že fakt že tá účinnosť tohto zákona je od 1. 1. 2026 bez nejakého obdobia kedy by sa mohli tie obce, samosprávy pripraviť bez toho, aby to bolo vôbec s nimi odkonzultované v minulosti. Takže jedna vec, čo možnože fakt tej vláde vyšlo je vytvorenie práve takýchto sociálnych podnikov, ktoré dávali zmysel, ktoré dokázali dlhodobo alebo dokázali zamestnať dlhodobo nezamestnaných, znevýhodnené osoby, tak momentálne ideme, ideme riešiť ako ich zrušiť. A samozrejme súhlasím, že máme kopec iných zákonov ktoré vieme opraviť aby nedochádzalo k tým daňovým únikom v rámci sociálnych podnikoch, ale opäť kvôli hŕstke sociálnych podnikov sme paušalizovali alebo generalizovali sme ich všetky, tak sme pripravení práve tieto podniky zrušiť, čo sa mi zdá absolútne nefér.
Ďakujem.

Kolega Vladko Ledecký, myslím, že nikto v tejto sále nie je väčší odborník na sociálne podniky a sociálne podnikanie ako ty na Slovensku. Založil si, pomáhal si založiť mnohé sociálne podniky v obciach, ktoré presne ako si rozprával aj v rozprave, ktoré pomáhali ľuďom, ktorí by sa nikde inde nezamestnali. A ráno sme tu počuli pána ministra Erika Tomáša ako hovorí o tom, že treba pomáhať tým najslabším a pomáhať tým a ako budú hlasovať jednotlivé kluby pri jeho návrhoch zákona. Ak ma dnes prísť obhájiť vec ktorú ide urobiť cez prílepok k zákonu, keďže za chvíľočku ho prečíta pozmeňujúcim návrhom ďalší kolega z HLAS-u, tak tu nie je. Nie je tu, nechce o tom hovoriť, lebo to škodí. Veď my ideme dnes zase rýchlo, bez diskusie, cez pozmeňujúci návrh, cez prílepok zmeniť funkciu a funkčné sociálne podniky ktoré tu zamestnávali ľudí, ktorých nikto nechce na trhu zamestnávať. Onkologické pacientky, ženy ktoré by sa nikde inde nemohli zamestnať, tak to ideme dnes zrušiť. Prečo? Nikto nám tu nepovedal, môžeme si to rozprávať v pléne Národnej rady čo chceme, otázku ani odpoveď na to nedostanete. Ten kto tu má prísť obhájiť tak tu teraz nie. Ráno mal silné reči o sociálnych veciach a teraz keď má hovoriť o sociálnych podnikoch tak tu nie je. Tak aká kultúra, aké zvýhodňovanie, aká pomoc tým najslabším. Žiadna. Tak sa neschvaľujú zákony, že prídu cez pozmeňujúci návrh v druhom čítaní a ideme to celé zarezať a zmeniť. Ja som zvedavý čo k tomu povie pán minister Erik Tomáš, lebo to čo teraz urobiť idete zrušiť, zničiť funkčné sociálne podniky v tejto krajine, ktoré roky zamestnávali tých najslabších.

Pán poslanec Ledecký, no ja som taký trochu prekvapený, lebo tak som si myslel, že po tej divočine, ktorú tu od začiatku schôdze zažívame a teda lámanie legislatívneho procesu cez koleno, skrátené legislatívne konanie k návrhu na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov pri ktorom nie sú žiadne dôvody ani na ten zákon, ani na to skrátené legislatívne konanie, teda keď nehovoríme o procese. Potom skrátené legislatívne konanie k "horalkovému" paragrafu na ktoré možno aj by boli dôvody na skrátené legislatívne konanie, ale sú naformulované tak, že sa každý príčetný človek musí chytiť za hlavu, tak som si myslel, že konečne ideme rokovať o nejakých vecných zákonoch z dielne ministerstva hospodárstva, ministerstva financií a teda tá debata, že sa upokojí a sú to návrhy, ktoré nie sú v skrátenom legislatívnom procese. No ale ešte aj k nim prichádzajú prílepky, ktoré tu budú predložené v ústnej rozprave a opäť sa bude lámať cez koleno legislatívny proces. A navyše to nie sú nejaké drobnosti. Lebo niekedy tie prílepky sú také, že lepia nejaký problém, ktorý sa vyskytol a treba ho urýchlene riešiť, ale toto ak dobre rozumiem tej diskusii, ktorá tu prebieha, bude mať ďalekosiahle dôsledky na sociálne podniky. A je to vec, ktorá, ak by sa mala urobiť, tak určite nie takým spôsobom, že sa to zlomí cez koleno prílepkom v druhom čítaní, dokonca v ústnej rozprave podaným sa budú meniť zásadným spôsobom podmienky pre fungovanie sociálnych podnikov. No takže, ani teraz oddych od ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)