43. schôdza

Ďakujem. Ďakujem obidvom kolegom. Simonka, ďakujem ti, že si mi pripomenula tie dotácie, lebo to som asi málo zdôraznila, pretože nejde len teda o dotáciu pre humanitárnu pomoc pre opatrovateľov, ktorým umrie opatrovaná osoba, ale, samozrejme, aj VÚC-ky a dokonca aj ambulantné služby, ktoré teda nebudú vychádzať finančne, tak majú možnosť požiadať o dotáciu. Dokonca je to až priamo v zákone, čo je podľa mňa veľmi nesystémové. A kuriózne, Janko na tak naviedol na to, že chcela som ešte jednu pripomienku takú kurióznu uviesť, lebo Všeobecná zdravotná poisťovňa, tiež dávala pripomienky k návrhu zákona a oni tam rozporovali čl. 8 bod 4 § 12, že je v rozpore so schváleným zákonom z novely zákona o zdravotnom poistení 580/2004 a prekvapilo ma vyhodnotenie ministerstva, že schválené znenie v Národnej rade Slovenskej republiky z októbra ´25 nie je po vecnej stránke správne. Čiže to je ten rezortizmus, že ľavá ruka nevie čo robí pravá, a teda je potrebné možno aj viac medzirezortne, kým to príde potom na pripomienkové konanie verejnosti zapojiť vlastne svojich kolegov z iných ministerstiev.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte vystúpiť aj mne, ja naviažem na to, čo hovoril pán Horecký, môj kolega o tom rezortizme. Preto tu aj ja stojím, lebo, samozrejme, ten presah sociálnej a zdravotnej starostlivosti je enormný. V mnohých krajinách, nakoniec je to jedno ministerstvo, kde zdravotníctvo a sociálne veci sú spojené, lebo sú to spojené nádoby a jednoducho, ak my si navzájom nepomôžeme, tak má problém jeden aj druhý. Ak pacienti nebudú mať možnosť ísť do zariadení sociálnych služieb po doliečení v nemocnici, tak je tu veľký problém, pretože sa hromadia v nemocniciach, kde starostlivosť je drahá. Na druhej strane, ak pacienti nebudú mať, môcť byť teda, teda preložený do zariadení sociálnych služieb, to je teda tá jedna vec. A druhá, ak budú zariadenia sociálnych služieb posielať s banalitami, s drobnosťami pacientov do nemocníc, tak opäť dôjde k preťažovaniu systému, a to všetci nechceme. Ja veľmi vítam túto reformu, veď nakoniec som mal aj tú časť byť na úplnom, úplnom začiatku tejto, tejto reformy, ešte keď pani Gaborčáková a celý tento tím začal vôbec uvažovať. Aj do plánu obnovy sme dali úmyselne práve, dlhodobú následnú paliatívnu starostlivosť a ten presah do sociálnych služieb ako jednu z priorít pre Slovensko a pre problémy, ktoré sa dotýkajú nielen našej krajiny, ale aj všetkých ostatných, čo sa týka demografie a tak ďalej. Mohol by som o tom veľa rozprávať, ale pre krátkosť času, ja sa sústredím hlavne na tie veci, ktoré sú pre mňa dôležité. Nie preto, aby som zbytočne kritizoval, ale možno, pán minister, vás, nejako naviedol na niektoré veci, ktoré mne vŕtajú hlavou, a možno či sa dá niečo s týmito vecami urobiť, čo sa týka toho zdravotno-sociálneho presahu. Čo mňa tak zaujíma, a možno budete vedieť odpoveď, že na základe akých dát, na základe čoho sme stanovili, že desaťtisíc postelí, to znamená jedna štvrtina plus mínus všetkých pobytových zariadení sociálnych služieb má potrebu ošetrovateľskej starostlivosti. Na základe akých dát, pretože podľa mojich informácií, tie dáta veľmi nezbierame. My nezbierame veľmi dáta o tom, že či je to pacient, ktorý potrebuje len pichnúť subkutánne inzulín alebo je to pacient, ktorý má naozaj nejakú tracheálnu kanylu, kde to, to ošetrovateľský proces je naozaj veľmi dôležitý a mali by ho robiť, samozrejme, zdravotníci.
Čiže tu by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, aby, aby to bola jedna z podmienok, že ak chceme sa rozprávať aj o tom, potom, kto to bude financovať, či to majú byť sociálna, sociálna poisť, teda nie Sociálna poisťovňa, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Alebo to majú byť zdravotné poisťovne, tak musíme jasne oddiferencovať aká je potreba zdravotnej starostlivosti v rámci týchto postelí. A tu je veľmi nevyhnutné možno si aj uvedomiť to, čo sme dali do zákona, teda, ja to tak skromne hovorím, dala to pani Škripeková, ktorú chcem týmto pozdraviť a poďakovať, že to urobila. Že do zákona 576 dala takú tabuľku, ktorá by si zaslúžila pozornosť aj v zariadeniach sociálnych služieb, ktorá hovorí o potrebe zdravotnej starostlivosti v rámci zariadení sociálnych služieb, či tá potreba je veľmi, či tá potreba je nízka alebo je vysoká. A ak by sme takýmto spôsobom vedeli zadefinovať, že čo je nízka potreba zdravotnej starostlivosti a čo je vysoká potreba, tak potom by aj tie komunikácie so zdravotnými poisťovňami boli jednoduchšie, lebo by sme mohli jasne argumentovať. Pozrite sa, ak tuná, toto je zdravotná starostlivosť, ktorú musíte poskytovať v zariadeniach sociálnych služieb, a na to potrebujete zdroje a 12 eur, ktoré dávate na pacienta alebo na lôžko na deň je jednoducho málo. Tieto postele by mali byť vyselektované a tá finančná zložka, ktorá by mala prichádzať od zariade, od povedzme zdravotných poisťovní, by mala byť, samozrejme, vyššia, aby pokrývala nákrady, náklady pre zdravotnú sestru alebo pre špeciálny zdravotnícky personál. V súčasnosti ten problém je taký, že niekto zadefinoval, že máme 10-tísíc nejakú potrebu, a zhruba 7 400 postelí platíme aj zo zdravotného poistenia. Ale nikto mi presne nevie povedať, že prečo to je práve 10-tisíc. Nikto presne nevie povedať, že či 7 400 je dosť alebo málo. Nikto neviem, že či tých 200 postelí, ktoré chcete rozšíriť aj v rámci tejto reformy je postačujúcich alebo nie. No, keď sa budete pýtať niekoho, kto naozaj definuje zdravotnú starostlivosť tak, že niekto má nejakú malú ranku, ktorú keď má v domácom prostredí, tak ju ošetruje bežne blízka osoba, ale keď sa dostane do zariadenia soc...
=====

... nikto nevie, že či tých 200 postelí, ktoré chcete rozšíriť aj v rámci tejto reformy, je postačujúcich alebo nie. No keď sa budete pýtať niekoho, kto naozaj definuje zdravotnú starostlivosť tak, že niekto má nejakú malú ranku, ktorú keď má v domácom prostredí, tak ju ošetruje bežne blízka osoba, ale keď sa dostane do zariadenia sociálnych služieb, tak zrazu už tu potrebujeme zdravotníka, no tak tých postelí ani 10 000 nebude dosť. No ale keď budeme zbierať skutočné dáta, keď sa pozriete na tú tabuľku v zákone 576, tak jednoducho môžeme si zadefinovať, že na týchto pacientov treba poriadne platiť, možno ich bude 3 000, možno ich bude 4 000, možno ich nebude naozaj 10 000, ale na tých ostatných, prosím pekne, nie je nevyhnutné, aby boli hradení zo zdravotnej poisťovne 12 eurami, pretože možno je to až príliš veľa a vy sami dobre viete, že bolo, tá, tá suma bola predtým ešte smiešne nízka bola 3,30, teraz už sme pri 12 eurách. Ja chcem ešte raz poznamenať, že to čo zdravotná poisťovňa platí do sociálnych zariadení, už nie je banalita. Niekedy to boli skutočne relatívne malé, malé, malé sumy, ale už teraz je to okolo 32 až do 40 miliónov, postupne sa navyšuje táto suma, ktorá tam odchádza. Čiže je to zase určitý balík peňazí a my musíme mať istotu, že i tento balík peňazí ide za pacientami, ktorí to naozaj potrebujú. Takže toto je jeden dôležitý aspekt v rámci tejto reformy a nie som si istý, naozaj nie som si istý, či touto reformou dokážeme takýmto spôsobom odselektovať týchto pacientov, respektíve klientov, ktorí potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť alebo potrebujú nízku, nízku potrebu ošetrovateľskej starostlivosti a vysokú. No a tu by som ešte chcel poznamenať ďalšiu dôležitú vec, načala to už aj moja kolegynka pani Turčanová. Máte tuná v tejto reforme návrh, aby vzniklo takzvaný pracovník dlhodobej starostlivosti. Je to celkom taký zvláštny koncept, keď som si to prečítal, že má to byť ako keby teda nezdravotnícky pracovník, ktorý by mal byť na úrovni sanitára a mala by ho platiť zdravotná poisťovňa. Nejako takto je to zadefinované. To je také kudl mudl, také, také dopletené, že aj z tadiaľ, aj z tadiaľ. Nebude to celkom fungovať z môjho pohľadu, neviem prečo. Ja by som vás chcel práve varovať, lebo v zdravotníctve máme tiež jeden problém. Čím viac rôznych definícií urobíte, že tu máte sestru, praktickú sestru, asistenta, bakalárku, magisterku, so špecializáciou, s hentým, s oným, no tak jednoducho potom sa budú biť o ten malý segment, ktorý majú, že kto má čo práve urobiť a kto má nejakú kompetenciu, čo urobiť. Viete, že nerozumiem prečo napríklad tie opatrovateľky nepostačovali im nejaký rozšírený kurz, aby mohli tie banálne, tie jednoduché ošetrovateľské alebo opatrovateľsko-ošetrovateľské výkony robiť ony, ale definujeme tu nového, nového, nového pracovníka, ktorého ani nevieme, kde budeme vzdelávať, ani nevieme, aké budú jeho kompetencie, ani nevieme ho presne oddeliť od iných kompetencií opatrovateľov nie tobôž ešte zdravotných sestier a praktických sestier asistentov a sanitárov a ešte chceme, aby bol platený ako sanitár, čiže plus mínu tisíc eur to nie je žiadna, žiadne terno, to zase tiež neviem, odkiaľ takýchto ľudí naberiete, aby, aby pracovali v týchto zariadeniach sociálnych služieb, čo je ťažká práca. Takže z môjho pohľadu toto nie je celkom šťastné riešenie, skôr by som tendoval k tomu, aby tí opatrovatelia si mohli urobiť určitý špeciálny kurt ak už. Ale samozrejme niečo urobiť treba, lebo my nemôžem trvať na tom, že proste subkutánne inzulín bude podávať sestra alebo proste zdravotnícky pracovník. No jednoducho tých zdravotníckych pracovníkov nemáme a bude ich ešte menej, takže niečo s tým treba robiť. Čiže ja, ja chápem, len treba sa zamyslieť, že či ten postup, ktorý ste, ktorý ste zvolili, je ten, je ten správny. Takže toto sú, toto sú veci, čo sa týka tých kompetencií, tak opäť je to samozrejme zákon a podzákonné normy by to mali ďalej nejako upravovať, ale toto je dôležité ako zadefinovať. Hej. My trpíme práve na to, že, že máme veľmi veľa rôznych, rôznych, rôznych špecializácií a potom na malom piesočku sa hrá veľa ľudí a každý sa cíti dôležito alebo ja toto už kompetencia moja nie je a tak ďalej. Poznáme to zo zdravotníctva veľmi dobre, tak neurobte podobnú chybu. No čo sa týka financovania, samozrejme to financovanie to už tu spomínali kolegovia, ja to teraz aj pre krátkosť času nebudem ďalej, nebudem ďalej rozvádzať. Myslím si, že, že to najdôležitejšie som povedal a my ešte raz chceme povedať. My nie sme proti tejto reforme, naopak, my ju chceme podporiť, vidíme v nej veľmi dobré veci, vidíme tuná niektoré úskalia, ktoré pomenuvávame, ja si vážim aj to, že s vami sa dá konštruktívne diskutovať, to, to kvitujem a poďme sa baviť ešte raz o financovaní, či naozaj máte finančné krytie na celú túto veľkú reformu, poďme sa rozprávať o personále či ten návrh, ktorý tu máte, je naozaj ten najoptimálnejší, a že či naozaj prinesie progres a poďme sa rozprávať možno aj o, o kapacitách, že či skutočne tá demografická krivka, ktorá tu prichádza so všetkými vlastne vecami, ktoré s tým súvisia, či naozaj je to udržateľné a či naozaj táto reforma, ktorá je veľká, ktorá chce naštartovať sociálnu oblasť na alebo dať ju na iný level či naozaj bude jednak udržateľná a či prenesie tento významný progres. Držím palce, chcem veriť, že, že to pomôže a prosím, ak bude tá možnosť, aby ste sa zamysleli nad týmito dvoma vecami, ktoré som spomínal. Ďakujem veľmi pekne a teším sa na ďalšiu diskusiu.

Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dnes tu rokujeme o návrhu zákona, ktorý má definovať náš vzťah k tým najzraniteľnejším občanom. Zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti by mal byť prejavom sociálnej zrelosti a garanciou dôstojnosti. Mali sme dostať návrh, ktorý konečne naplní sľub, že starostlivosť o našich odkázaných, o našich chorých a hendikepovaných bude humanizovaná a bude sa odohrávať v prirodzenom domácom prostredí. Sľubovalo sa posilnenie komunitných a terénnych služieb, sľubovala sa flexibilita. V dôvodovej správe návrhu sľubujete podporu preferencie voľby riešenia dôsledkov odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v záujme humanizácie a individualizácie foriem tejto pomoci prioritne využitím komunitne orientovaných terénnych a ambulantných sociálnych služieb v prirodzenom domácom prostredí. Je to úloha vyplývajúca aj z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má Slovensko smerovať k humanizácii a individualizácii podpory. Prioritnému využívaniu komunitne orientovaných terénnych a ambulantných služieb v prirodzenom domácom prostredí v rátane ich prepájania s neformálnou starostlivosťou. Tento cieľ je správny. Dôležitý a všetci sa s ním stotožňujeme. Lenže musím povedať, že to čo sľubujete v dôvodovej správe, je v priamom rozpore s tým, čo reálne predkladáte do zákona. Je to fingovaná zmena, ktorá predstiera podporu komunitných služieb, ale v skutočnosti ich oslabuje a robí tisíce rodín neudržateľnými. Začnem však prvým zlyhaním, ktorým je podfinancovanie. Vaše vlastné ministerstvo hovorilo, že na stabilizáciu a rozvoj sociálnych služieb je potrebná injekcia v objeme až do jednej miliardy eur a aj ten minimalistický variant, ten najúspornejší scenár počítal s 518 miliónmi eur. Preto sa musím opýtať, prečo ministerstvo predkladá návrh, v ktorom je na reformu vyčlenených len 300 miliónov eur. Ak sa finančná potreba finančných služieb nezmenila, prečo ministerstvo predkladá návrh, ktorý je o takmer 220 miliónov eur nižší, než je úsporné minimum, ktoré si samé stanovilo. Ministerstvo nemá žiadnu revidovanú analýzu. Jedinou skutočnou zmenou je, že ministerstvo sa rozhodlo ignorovať vlastné analytické závery. Týmto signálom ministerstvo hovorí, že nie je ochotné zaplatiť ani to minimum, ktoré si samé stanovilo. Ďalej vláda sľubuje kombináciu domácej starostlivosti s profesionálnymi ambulantnými službami. Ale v praxi robíte presný opak. Zákon znemožňuje kombinovať rodinnú starostlivosť s formálnou. Slovenská katolícka charita varuje pre ľudí v najťažších stupňoch odkázanosti znižujete podiel financií na ambulantné služby zo súčasných takmer 600 eur na 270 eur. Týmto spôsobom im beriete takmer 300 eur, ktoré im budú chýbať. Pýtam sa, prečo trestáte rodiny, ktoré sa snažia udržať svojich blízkych doma a zároveň zodpovedne využívajú profesionálnu pomoc. Prečo im radikálne zvyšujete finančnú a časovú záťaž? Musím konštatovať, že rodinný opatrovateľ sa psychicky zlomí a bude nútený vzdať sa domácej starostlivosti a presunúť svojho blízkeho do pobytových zariadení. Na záver by som chcela upozorniť aj na úvahy o zrušení kapacitných limitov v sociálnych službách. Tento smer uvažovania presne zapadá do toho, čo nastavuje predložený návrh zákona. Odklon od komunitných foriem starostlivosti a návrat k pobytovým zariadeniam. Komisárka Zuzana Stavrovská jasne upozorňuje, že zrušenie limitov by viedlo k výstavbe veľkých zariadení, kde je menej súkromia, horšie podmienky na vytvorenie domáceho prostredia a vyššie riziko šírenia infekcií. Tento krok je v priamom rozpore s Plánom obnovy, s Dohovorom OSN a dokonca aj s Národnou stratégiou deinštitucionalizácie, ktorú pripravilo samotné ministerstvo. Všetky tieto dokumenty hovoria jasne. Smerovať k menším komunitným službám a nie späť k veľkým ústavom a preto je úplne legitímne položiť si otázku, prečo ministerstvo zvažuje opak toho, k čomu sa Slovensko zaviazalo. Prečo oslabuje terénne a komunitné služby, prečo zvyšuje tlak na rodiny. Preto je na mieste položiť si otázku. Komu tento zákon v skutočnosti slúži? Lebo odkázaným určite nie. Áno reforma je potrebná. Všetci si to uvedomujeme. Však predložený návrh by uškodil viac ako by pomohol. Nemôžeme podporiť zákon, ktorý je v rozpore s tým, čo sľubuje. Nemôžeme podporiť zákon, ktorý škodí rodinám, odkázaným ľuďom. Nemôžeme podporiť návrh, ktorý nás vracia späť. Slovensko potrebuje systém, ktorý stojí na strane človeka, potrebuje starostlivosť, ktorá je dostupná, komunitná a dôstojná. A tento návrh ňou nie je. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, Anžeka, chcela som sa ti poďakovať, že si sa venovala tiež pripomienkam hlavne odkázaným rodinám a veľmi citlivo a empaticky si hovorila o tom, čo vnímať ako problém v tomto návrhu zákona. Ďakujem ti.

Ďakujem veľmi pekne. Patrí sa zareagovať a budem len reagovať na nejaké vznesené a otvorené otázky, ktoré tu ešte teda zostali. Začnem od konca. Pani poslankyňa Škopová, prepáčte, ale považujem vaše vystúpenie za teda výrazne nepripravené a buď teda pramení z toho, že neovládate tú problematiku alebo nemáte aktuálne informácie. V každom prípade použili ste tri argumenty, na ktoré chcem zareagovať. Hovoríte, že vraj sa idú rušiť limity, maximálne limity na zariadenia sociálnych služieb. Toto reforma vôbec nerieši. V tejto reforme žiadne limity a rušenia limitov nie je. Zaznamenali ste nejaké otvorené listy na jedenej strane organizácie, ktoré ma vyzývajú na zrušenie maximálneho limitu, na druhej ...
=====

... o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 374/2019 Z. z., zákona č. 94/2020 Z. z., zákona č. 264/2020 Z. z., zákona č. 113/2022 Z. z., zákona č. 488/2022 Z. z., zákona č. 494/2022 Z. z., zákona č. 275/2023 Z. z., zákona č. 376/2024 Z. z. a zákona č. 25/2025 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 19b ods. 2 písm. a) sa slová "vo výške 50 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom" nahrádzajú slovami "však v sume minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”.
2. V § 19b ods. 2 písm. b) prvom bode sa slová „vo výške 75 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však v sume minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”.
3. V § 19b ods. 2 písm. b) druhom bode sa slová „vo výške 60 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však v sume minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”.
4. V § 19b ods. 2 písm. c) sa slová „vo výške 25 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však 55 % z minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”.
5. V § 19b odsek 3 znie:
" bod (3) Maximálna výška vyrovnávacieho príspevku podľa odseku 2 zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, maximálna výška vyrovnávacieho príspevku sa pomerne kráti.”
6. V § 19b ods. 5 sa slová "50 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým úradom za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom” nahrádzajú slovami "však 55 % z minimálnej mzdy platnej v kalendárnom roku, za ktorý”
7. Za § 36 sa vkladá 37, ktorý vrátane nadpisu znie:
§ 37
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2026
(1) Pri poskytovaní vyrovnávacieho príspevku na základe dohody o poskytnutí vyrovnávacieho príspevku podľa 19b v znení účinnom do 31. decembra 2025 sa postupuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.
(2) Úrad práce vybaví žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku podľa 19b za obdobie do 31. decembra 2025, ktorá nebola vybavená do 31. decembra 2025, podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.
(3) Úrad práce vybaví žiadosť o poskytnutie vyrovnávacieho príspevku podľa 19b za obdobie po 31. decembri 2025 podanú pred 1. januárom 2026 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2026.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti v čistopise schváleného zákona.
Nový čl. V nadobúda účinnosť 1. januára 2026, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti v čistopise schváleného zákona.
Pán predsedajúci, skončil som a zároveň odporúčam toto na osobitné hlasovanie.

Pán poslanec Svoboda, prečo, prečo to robíte. Však to je prílepok, to je zjavný prílepok. Vy ste ti toho určite vedomí § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Rokujeme o návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty, vy ste prilepilo k tomu nový čl. 5, ktorým sa novelizuje zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Nesúvisí to s návrhom zákona. Prečo to robíte? Upozorňujem týmto pána spravodajcu, aby upozornil predsedajúceho, že o tomto návrhu nemožno dať hlasovať v zmysle § 94 ods. 4, lebo nespĺňa náležitosti podľa ods. 3 keďže ide o prílepok. A meníte tým systém, toto nie je nejaká drobná zmena ktorú opravujete, že ste na niečo zabudli pri novelizácii na minulej schôdzi. Týmto spôsobom sa dotknete fungovania sociálnych podnikov a niektoré z nich možno kľaknú kvôli tomu.
To zdôvodnenie, ktoré tam dávate je nedostatočné a ak ste ho chceli predložiť, tak je tu pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán Erik Tomáš, ktorý tu ešte ostal od predchádzajúceho bodu, tak on to mal predkladať, on sme mal prísť do parlamentu s tým návrhom, ak je to také dôležité. On to mal prísť vysvetliť. Ak je to také súrne tak mal dať návrh na skrátené legislatívne konanie, ak kvôli tomu hrozia štátu značné hospodárske škody. Ale vy už nemáte žiadne zábrany, vy pri novelizácii zákona o označeniach pôvodu výrobkov meníte zákon o cestnej premávke ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pán predsedajúci. Musím sa rovnako pridať k svojmu predrečníkovi o tom, že meníte systém sociálnej ekonomiky totálnym prílepkom, ktorý vôbec nesúvisí s predkladaným zákonom. Ja som veľmi rada, že tu je aj pán minister Tomáš, pretože by ma naozaj zaujímalo čo mienite robiť so sociálnou ekonomikou ktorá má čoraz väčší podiel v rámci Európy, ďakujem že ma počúvate, ktorá má čoraz väčší podiel, lebo sa podieľa dokonca na inováciách, na zručnostiach. Vy ste zrušili pomoc ľuďom, ktorí nepoberajú žiaden príjem a teraz nemajú dávky. A miesto toho, aby ste podporili ich prevýchovu a na to, aby dokázali sa zamestnať. Miesto toho vy rušíte sociálne podniky práve v tých častiach Slovenska kde je to najrizikovejšie, kde títo ľudia sa nebudú mať kde zamestnať a vy kľudne proste im dáte vyššiu DPH, zoberiete im vyrovnávací príspevok a vlastne úplne likvidujete podniky ktoré sú možná jediným zamestnávateľom v malých okresoch na východe Slovenska. Tak sa ja naozaj pýtam, čo vy mienite robiť so sociálnou ekonomikou v najbližšom čase a neviem či sa spýtam správne, lebo vlastne by som sa mala pýtať ministra Kamenického, ale keďže ste tu aj vy pán minister, tak vy sa nad tým zamyslite, že či naozaj toto je spôsob akým chcete presadzovať zákony. Ako chcete pomáhať tejto krajine, že sústavne ničíte legislatívny proces a ničíte ľudí, ktorí v tejto krajine žijú a sú odkázaní na rozhodnutia tejto vlády. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Svoboda, no skutočne rokujem o zákona o dani z príjmu, hej. To že tam boli sociálne podniky, to bolo akoby v poriadku, lebo sa jednalo o DPH, hej, takže to bolo okej. Ale toto je fakt akože úplne že jasný prílepok, úplne, úplne že mimo. A už to tu bolo povedané, toto nie je nejaká malá zmena, nejaká drobnosť, niečo čo proste treba upraviť, že sa dá mávnuť rukou. Toto je podľa mňa že systémová zmena, ktorá v kombinácii so zmenami s DPH, ktorú ste tiež rubli jedným smerom a teraz ju rúbete opačne, fakt spôsobí veľké problémy sociálnym podnikom. A ďalšia vec, úplne nerozumiem, veď sedí tu minister sociálnych vecí, má tu zákon do ktorého sa to dá ďaleko že s menším, s menšou akože tou rozdielnosťou vložiť, ale proste nakoniec sa to tu nechá na pána ministra financií. Tak neviem, že či si to ministri rozdelili, že teda tie akoby že pozitívne zmeny bude v sociálnej sfére bude prezentovať minister sociálnych vecí a to také drsnejšie a problémové nechá sa na pána ministra, aj keď sa to týka sociálnych podnikov. No skutočne že vec sami ste to kritizovali keď Igor Matovič tu chodil so skrátenými, s prílepkami, s kadečím, dnes to úplne bez hanby a bez akéhokoľvek limitu proste robíte úplne že do nemlátom.
A kolegovia na to upozorňujú, ktorí teda majú bližšie k tým sociálnym podnikom. Takéto zmeny proste zo dňa na deň bez debaty, bez odsúhlasenia, bez diskusie s interes, zainteresovanými, toto skutočne môže spôsobiť veľké problémy. Ja už len doplním jednu vec, aj sociálne podniky sú súčasťou ekonomiky. Ak im bude hroziť zánik to zasa len spôsobí problémy aj ekonomike, aj verejným financiám, aj zamestnanosti.
Ďakujem.