43. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister. Budem len krátko, pretože zákon je jedna vec, aj mňa tam viacero vecí vyrušuje aj teda zvýšená záťaž v rámci, v rámci tých notárskych zápisníc a overení. Trošku to znie ako, ako notárska loby, lebo neviem, ale môžete v rámci rozpravy nám povedať, z čoho ste vychádzali a či vznikajú trebárs súdne spory, ktoré sa zakladajú pri nedostatkoch týchto listín alebo, alebo nejakých konfliktov, ktoré by tam vznikali, a že máte na to, máte na to dáta, tak, tak by to možno dávalo zmysel, že to je preventívne opatrenie na predchádzanie sporom, ktoré sa tu trebárs za posledné roky zvýšili, teda ja nemám takúto vedomosť a viac by ma zaujímalo, v akom stave vôbec je implementácia a príprava implementácie a spúšťanie tých elektronických systémov, to je niečo, čo teda ja sa snažím dlhodobo sledovať aj na stránke, aj teda vaše, vaše informovanie a nevidím to tam a na druhej strane sú rôzne šumy, že obchodný register reálne nebude, že ten systém jednoducho nebude, že to nestihnete a podobne ako aj register úpadcov, ktorí teda niečo, niečo vraj zase bude, ale, ale v skutočnosti to nebude to, čo by to malo byť, aby to spĺňalo ten účel a len teda možno aby sa naplnili nejaké kritériá Plánu obnovy a celkovo by som vás chcel vyzvať, aby ste oveľa viac sa snažili informovať proaktívne o tom, čo robí ministerstvo a zvlášť v týchto, v týchto kľúčových projektoch, lebo je to naozaj, je to naozaj bieda a trochu je to aj smutné, že musím využiť parlamentnú pôdu, aby som sa dostal k informáciám, ktoré by mali byť bežne dostupné pre všetkých a bez toho, aby, aby vás ktokoľvek vyzýval, tam naozaj ministerstvo si a vy teda osobne lebo ste za to zodpovední aj za komunikačné oddelenie a komunikáciu ministerstva si neplníte vlastne svoje povinnosti, naozaj v dnešnej dobe informácií je veľa prebytok všelijakých a riešia sa rôzne veci aj, aj, aj zbytočné, nepodstatné, ale toto sú naozaj podstatné veci. Ide o desiatky, stovky miliónov eur z Plánu obnovy, sú tam naviazané tie míľniky na platby jednotlivé, takže naozaj je to, je to vysoký verejný záujem, aby sa to podarilo na jednej strane a na druhej strane, aj aby sa o tom informovalo, akým spôsobom to prebieha. Takže ja vás chcem požiadať, aby ste, aby ste nám dali tieto, tieto informácie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Prihlásil som sa úmyselne do, do rozpravy, ak by ste mohli zareagovať, ak budete mať potrebu ešte zareagovať na informácie, ktoré, ktoré možno v tejto súvislosti poviem. Je pravdou, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková, my sme tiež zvažovali s tým, že, že ponecháme len jeden registrový súd, ale predstavovalo by to potom úplne iný systém, respektíve jednokoľajnosť nie viackoľajnosť možnosti zápisov do obchodného registra, tak ako sme to ponechali dnes a vyplynulo to z rozporových konaní. A tá pôvodná myšlienka bola naozaj, že tie zápisy budú len prostredníctvom registrátorov, ktorými budú notári výlučne a tým pádom by bolo možné zredukovať, zredukovať počet registrových súdov na jeden na Slovensku a to je myslím si, že do budúcnosti aj, aj cieľ, ale v rámci rozporových konaní a výsledkov týchto rozporových konaní sme nakoniec uzavreli túto vec takým spôsobom, že sme nechali, nechali doterajší systém zápisov do obchodných registrov a spolu s novým systémom, kedy budú môcť byť týmito registrátormi aj notári a necháme ten systém alebo teda predpoklad je taký, že ten systém ak sa osvedčí do budúcnosti, tak samozrejme do budúcnosti bude možné zredukovať, zredukovať počet, počet súdov registrových tak, aby ich boli tri prípadne, prípadne len jeden, ale nechceli sme to robiť jedným krokom, aby keď tento nový systéme registrácie ešte nie je úplne overený, aby sa nedostalo k nejakým alebo nedospelo k nejakým výpadkom a podobne. Boli tu požiadavky najmä z podnikateľského prostredia, čiže zostali sme zatiaľ v tomto systéme ôsmich registrových súdov, ale s tým, že pokiaľ sa tento systém osvedčí, zabehne, tak je predpoklad, že do budúcnosti by sa ten, ten systém respektíve ten počet registrových súdov zúžil. Že to je k tej, k tej prvej poznámke. K otázkam, otázkam prečo sme pristúpili k, k niektorým úkonom, ktoré bude potrebné urobiť vo forme notárskej zápisnice, je to v zásade z hľadiska zapezpečovania vyššej mieri právnej istoty ...
=====

Otázkam prečo sme pristúpili k niektorým úkonom, ktoré bude potrebné urobiť vo forme notárskej zápisnice, je to v zásade z hľadiska zabezpečovania vyššej miery právnej istoty zapísaných údajov. Máme tu čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1132/2017 týkajúcich sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností a táto smernica v čl. 10 hovorí o tom, že vo všetkých členských štátoch, ktorých právne predpisy neustanovujú preventívnu správnu alebo súdnu kontrolu v čase zakladania spoločnosti, musia byť akt o založení spoločnosti, stanovy spoločnosti a všetky zmeny týchto dokumentov úradne overené. Vychádzajúc aj z tohto znenia smernice, ale najmä z hľadiska zabezpečovania zvýšenia právnej istoty zapisovaných údajov, pretože údaje ktoré majú zásadný vplyv na obchodné vzťahy, ktorými sú najmä konateľ spoločnosti, obchodné imanie, respektíve tie ďalšie, ďalšie, ktoré spomínala aj pani poslankyňa, teda zmena o prevode obchodného podielu a rozhodnutie o zvýšenia alebo zníženie základného imania sú za prvé, úkonmi, ktoré smerujú k zmene základných dokumentov obchodných spoločností, čiže buď stanov alebo zakladajúcej listiny a majú zásadný vplyv na obchodné vzťahy medzi jednotlivými podnikateľmi. A preto máme za to, že aby neboli žiadne pochybnosti o správnosti týchto údajov zapísaných v obchodnom registri tak mali by byť nejakým spôsobom ex ante overené a to overenie je práve prostredníctvom notárskej zápisnice. Čiže toto bol jediný dôvod pre ktorý sme sa rozhodli a naozaj sme sa zredukovali na minimum tých právnych aktov, ktoré je potrebné urobiť takouto formou, buď notárskou zápisnicou alebo autorizovanou zmluvou advokáta, že nemusí to byť len notárskou zápisnicou, môže tam byť aj autorizovaná zmluva advokáta, ktorý bude potvrdzovať správnosť týchto údajov, ktoré sú zapisované do obchodného registra tak aby nemohli byť spochybnené, aby nemohlo prísť k nejakým právne súdnym sporom v dôsledku toho, že boli tieto údaje zapísané na základe dokumentov, ktoré, nechcem povedať že boli priamo sfalšované, ale ktoré nemusia byť, nemusia sa zakladať na pravde. Čiže ten dôvod je zvyšovanie právnej istoty. Takže toľko k tomu a ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ďakujem pán minister.

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Ešte, ešte, pardon, a myslím si že to je všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pán minister. Vidíte a vieme sa aj normálne vecne rozprávať keď je záujem, dá sa to. Potešilo ma že uvažujete o reorganizáciách súdov smerom 1 až 3. Proste to je cesta, rozumiem, dobre, máte viac taký opatrný prístup, veď to je legitímne. Ja si myslím, že niet sa čoho obávať. Osobitne, keďže viac rozširujete ten priestor na tých registrátorov, ale budiš. Ale som rada, že uvažujeme, v tejto miere javí sa že uvažujem podobne, teší ma to, to je prvá vec. Druhá, k notárskych zápisniciam. No, podľa mňa to úplne nesedí, lebo z praxe ja nemám tu vedomosť, že by toto bolo teraz taký problém, že by tam bol taký priestor na to podvodné konanie, že to treba riešiť. Že rozumiem, že sa pozriete do iných krajín a vidíte, že niekde to majú aj takto a dokonca ešte vo väčšej miere, tomu rozumiem, ale s ohľadom na všetko proste čomu teraz čelia podnikatelia, tak si myslím, že to nie je dobrý nápad teraz takto urobiť. Že keby sme to vedeli alebo keby ste to vedeli oprieť naozaj o jasné dáta, že to je nevyhnutné, zamedzíme tým podvodnému konaniu, máme tu množstvo takých prípadov, rozumela by som. Ale toto si myslím, že nie je tá situácia. Takže toto tiež mi príde, že je to taký veľmi opatrný prístup ktorý sa ale neopiera o prípade z praxe. Ja o tom teda nemám vedomosť, ak tak možno mi potom poviete, ale nemám tu vedomosť. Ale ďakujem pekne že ste sa, že ste išli do rozpravy a i máme tu možnosť takejto výmeny. Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem pekne. Ďakujem za faktickú poznámku. Ja len doplním, že takáto právna úprava pri obchodných, kapitálových obchodných spoločnostiach je napríklad z hľadiska overovania notárskou zápisnicou je napríklad v Rakúsku, v Českej republike, v Nemeckej spolkovej republike, v Poľskej republiky a v ďalších krajinách, čiže nie je to nad európsky štandard a najmä teda z hľadiska posilňovania právnej istoty zapisovaných údajov pre bezproblémovosť obchodného styku. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem.

Dobre, ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod si vás dovolím informovať o takej aktuálnej novinke. Správna rada Ústavu pamäti národa dnes na svojom zasadnutí zvolila za podpredsedu správnej rady k 1. januáru 2026 prof. Martina Pekára. Ste prví, ktorí sa to dozvedáte aj preto, že bol kandidátom zvoleným v Národnej rade Slovenskej republiky.
Súčasne si dovolím predstaviť vám výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa tak ako ju schválila alebo vypracovala Správna rada Ústavu pamäti národa 25. apríla 2025 a v zmysle zákona ju 14. mája 2025 prerokovala v Dozornej rade Ústavu pamäti národa.
V roku 2024 sa zamestnanci Ústavu venovali dlhodobým projektom i rozvíjaniu nových aktivít, venovali sa dlhodobým činnostiam akými sú vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácia a činnosti bezpečnostných zložiek, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonnom stanovených úloh, vzdelávacie a popularizačné aktivity, ale aj publikačnej činnosti.
V roku 2024 plnil Ústav pamäti národa výskumné a dokumentačné úlohy celkovo v 23 projektoch samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami. Pripravili deväť konferencií, seminárov a workshopov. Zamestnanci ústavu aktívne vystúpili na 22 odborných podujatiach, v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisoch, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 37 publikačných výstupov. ÚPN nakrútil 21 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody a samostatne vydal dve knižné publikácie.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít ústav pripravil 9 diskusných večerov, 72 prednášok pre študentov a verejnosť a 18 vzdelávacích videí. ÚPN tiež vydal slovenskú verziu vzdelávacej hry cez železnú oponu, ktorú v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a úradmi samosprávnych krajov distribuoval na vybrané základné a stredné školy. Informácie o období neslobody sprostredkoval ústav aj prostredníctvom 5 nových a 11 reinštalovaných výstav prišiel ku verejnosť ústav v rámci aplikácie audio sprievodcu pripravil 3 nové turistické tematické cesty Sviečková manifestácia očami účastníka, Po stopách študentov 16. novembra a Po stopách nežnej revolúcie.
Ústav tiež zorganizoval už 14. ročník festivalu slobody, ktorého program tvorili podujatie pre verejnosť na tému "Súdna a mimosúdna perzekúcia", tvorili ju rôzne podujatia a medzinárodné filmové prehliadky, diskusie, výstavy, koncerty, rozhlasové hry a deň otvorených dverí v archíve Ústavu pamäti národa. V rámci slávnostného otvorenia festivalu boli udelené aj ceny Ústavu pamäti národa. Laureátmi za rok 2024, ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie sa stali veteráni protikomunistického odboja Alojz Lenkavský, ktorý bol v roku 1951 pôvodne odsúdený na trest smrti a Jozef Krutý, odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. Laureátkov ceny za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie sa stala režisérka a scenáristka Kristína Vlachová.
Ústav spravuje, keď sa vrátim k archívu Ústavu pamäti národy celkovo 507 fondov a zbierok v celkovom rozsahu 2517 bežných metrov. Spracované archívne dokumenty tvoria takmer 1900 bežných metrov, z toho je takmer 1700 inventarizovaných. 216 potom tvoria usporiadanie ale neinventarizované archívne dokumenty. Objem nespracovaných archívnych dokumentov predstavoval k záveru roka 2024 celkovo 616 bežných metrov. ÚPN obslúžil 404 bádateľských návštev. Žiadateľom v zmysle zákona o pamäti národa sprístupnil celkovo 13 741 strán dokumentov. A čo je dôležité v rámci systematickej digitalizácie Ústav pamäti národa zdigitalizoval celkovo 363 798 strán dokumentov. V rámci zverejňovania údajov a informácií dostala verejnosť k dispozícii údaje o vyšetrovateľoch štátnej bezpečnosti, členov Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a vláde Slovenskej socialistickej republiky, ako aj inventáre k fondom oddelení Štátnej bezpečnosti Nové Zámky a Dolný Kubín, ako aj tematický katalóg k Februáru 1948.
V roku 2024 Ústav pamäti národa priznal postavenie účastníka protikomunistického odboja 48 osobám a udelil štatút veterána protikomunistického odboja celkovo 41 osobám. Ku koncu roku 2024 tak ÚPN celkovo priznala postavenie účastníka 1395 osobám a štatút veterána protikomunistického odboja 1304 osobám.
Cieľom ďalšieho rozvoja plnenia úloh vyplývajúcich ÚPN zo zákona bude v najbližšej dobe potrebné pokračovať v rekonštrukcii nehnuteľností, ktoré má Ústav pamäti národa v správe a tak isto sa zamerať aj na otázku finančného zabezpečenia Ústavu pamäti národa jeho činnosti a najmä stabilizácie odborných kapacít, ktoré Ústav pamäti národa má.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024 (tlač 866).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 913 z 29. mája 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o danej tlači rokoval na svojej 36. schôdzi dňa 8. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 66, ktorým predmetnú správu zobral na vedomie a rovnaký postup odporučil i Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k danej správe rokoval dňa 8. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 69 ktorým schválil správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výbore, pričom ma tiež poveril ako spravodajcu výboru vystúpiť na schôdzi pléna Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
=====

...ale v tejto chvíli ešte stále sme demokratickou krajinou a môžeme slobodne prejavovať svoje názory, môžeme brániť svoje práva, môžeme kritizovať vládu, aj keď sa to niekedy koaličným poslancom, poslancom nepáči a čo sa týka tých bodov programu, ktoré by bolo dobré preradiť pred údajne naliehavo potrebné schváliť zákon o environmentálnom fonde. No, tak áno, ja si tiež viem predstaviť niekoľko desiatok z programu tejto schôdze, ktoré podľa môjho názoru sú dôležité, dôležitejšie, urgentnejšie a určite aj správnejšie a prínosnejšie ako ten navrhovaný zákon o Envirofonde a špeciálne z tých, ktoré ste spomenuli, je to správa Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá pôvodne bola súčasťou jedného bloku v rámci termínovania, ktorá mala byť prerokovaná po správe Ústavu pamäti národa a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a teda z tej trojice už je po včerajšku iba dvojica.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady, dovoľte mi, aby som v mene klubu Progresívne Slovensko vyjadril poďakovanie za prácu Ústavu pamäti národa. Špecificky sa teraz venujem roku 2024, ale aj všeobecne a aby som tiež vyjadril niekoľko poznámok k tej predkladanej správe. Zachovanie pamäti na obdobie totalitných režimov zohráva významnú úlohu v ochrane a posilňovaní demokracie. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá téza, ktorú si musíme pripomínať a musíme si ju pripomínať aj tu na tomto mieste v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky, zvlášť v tomto čase, keď sme svedkami podkopávania demokratických inštitúcií, ich rušenia, oslabovania, zrieďovania ich účinnosti v ochrane demokracie. Preto si myslím, že práca, ktorú koná Ústav pamäti národa je v tom širšom kontexte, v spoločenskom kontexte Slovenskej republiky dnes veľmi, veľmi dôležitá a Ústav pamäti národa veľmi významným spôsobom prispieva k budovaniu povedomia o možných ohrozeniach demokracie a demokratických inštitúcií. Z tých jednotlivých aktivít z obdobia, ktorému sa predkladaná správa venuje chcem oceniť niekoľko oblastí. Ako prvú spomeniem festival Slobody, ktorý je spojený tiež s udeľovaním ocenení a celkovo aj mediálna prezentácia práce Ústavu pamäti národa. Myslím, že tu sa darí Ústavu pamäti národa robiť veľmi dobrú prácu a myslím, že aj ten posledný ročník teraz v roku 2025 bol veľmi dôstojnou prezentáciou v Ústave pamäti národa a dôstojným ocenením ľudí, ktorí boli prenasledovaní v, totalitnými režimami alebo prispeli k štúdiu týchto totalitných režimov. Zvlášť chcem oceniť pokračujúcu digitalizáciu archívnych materiálov. Tá pokračovala aj v roku 2024. Myslím si, že využitie moderných archivačných technológií predstavuje nielen vytvorenie akejsi zálohy tých existujúcich archívnych dokumentov v podobe digitálnych kópií, ale tie moderné technológie predstavujú prínos predovšetkým v zjednodušení bádateľskej činnosti, či ak k tomu dôjde k veľmi jednoduchému sprístupneniu týchto archívov pre čo najširšiu verejnosť. Preto túto činnosť zvlášť, zvlášť oceňujem a myslím si, že je dôležité, aby Národná rada aj v podobe rozpočtových prostriedkov, ktoré, ku ktorým sa vyjadruje a schvaľuje ich poskytla všetky, všetky možné, všetko možnú podporu pre túto činnosť a druhá oblasť, ku ktorej sa chcem vyjadriť je študijná práca, publikačná práca, tá je asi najvýznamnejšou oblasťou podľa mňa v pôsobení Ústavu pamäti národa, teda systematické štúdium archívov a na základe tohto štúdia potom publikovanie vedeckých a odborných prác o problematike totalitných režimov a ako už spomenul pán Sivoš, v roku 2024 sa realizoval Ústav pamäti národa 23 výstupov v rôznych kategóriách výskumu a tu by som chcel vyjadriť možno jednu poznámku, ktorá ma zvlášť znepokojuje a myslím si, ale že Ústav pamäti národa tu robí tiež dobrú prácu. Chcel by som povzbudiť pracovníkov Ústavu pamäti národa, aby vo vedeckej činnosti pokračovali s plným nasadením aj ďalej a je veľmi dôležité, aby výstupy zo štúdia archívov totalitných režimov spĺňali vedecké štandardy a prechádzali riadnymi recenznými konaniami. Práve štúdium našej nedávnej minulosti je totiž vystavené rôznym interpretačným tlakom, ktoré by chceli ideologizovať stopu, ktorú tu zanechali totalitné režimy a uvedomujem si, že to je možno jedna z tých veľkých výziev, ktorým, ktorej pracovníci Ústavu pamäti národa čelia a som rád, že nateraz v tejto práci, ktorú hodnotíme sa výskumným pracovníkom Ústavu pamäti národa darí týmto tlakom čeliť. Určite to nie je jednoduché. Oceňujem, že Ústav pamäti národa dbá na vedecké štandardy pri svojich výskumných výstupoch a chcem vyjadriť nádej, že tomu bude aj tak naďalej. Ešte raz veľká vďaka za vašu prácu.

Ďakujem za slovo a ja by som tiež chcela oceniť práve tú časť, ktorá sa týka vzdelávania, Ondrej to tak okrajovo, okrajovo spomenul, ja tým, že sa, že sa venujem školstvu, tak tak práve cez toto vnímam, vnímam aj vaše aktivity. Viem, že tam bola v tomto roku aj istá príležitosť spolupráce s priamo s ministerstvom školstva práve na tom, ako vzdelávať o 17. novembri a o novodobých dejinách, čiže vnímam to ako veľmi, veľmi taký dôležitý pilier vôbec budovania našej, našej spoločnosti a súdržnej spoločnosti, aby sme vlastne vytvárali nejaký, nejaký spoločný naratív aj, aj o o našich novodobých dejinách a teda v tomto veľmi, veľmi len chcem aj túto na tieto pôjde oceniť vašu prácu.