43. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 23. januára 2026 a gestorský výbor do 26. januára 2026. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ja sa teším, že prerokúvame tento návrh zákona, ktorý si myslím, že na ňom bolo urobené naozaj kopec práce. A nepočula som úplne celý začiatok, neviem či ste to spomínali, ale myslím, že 90 % vlastne toho návrhu bol urobený ešte za môjho pôsobenia. Naozaj je to návrh zákona, ktorý by mohol zásadne zlepšiť a podnikateľské prostredie vo veľkej miere urobiť flexibilnejším samotný obchodný register. Veľmi bude závisieť na tom v akej miere sa podarí elektronicky dotiahnuť dokonca projekt, ktorý bude v nadväznosti na túto zásadnú zmenu právnej úpravy. Vlastne v niečom kľúčový, pretože ľudia budú vidieť na obchodnom registri elektricky dostupnom vlastne množstvo tých služieb, ktoré môžu byť takto elektronicky poskytnuté. Takže to uvidíme ako dobehnú a ako sa využijú potom v rámci toho aj prostriedky z plánu obnovy naplno ak nebude nejaký iný problém, prečo tie prostriedky možno nebudete mať nakoniec k dispozícií, to ešte uvidíme. Pretože váš hlas som čakala, že zaznie aj pri samotnom úrade, ktorému sme práve zrušili nezávislosť na ochranu oznamovateľov korupcie, a je to dôležité, pretože peniaze z plánu obnovy, ktoré sú určené pre obchodný register, sú veľmi dôležité pre justíciu a pre podnikateľské prostredie. Táto zmena právnej úpravy naozaj sa robila, ani by som nepovedala, že nie niekoľko mesiacov, ale za môjho pôsobenia sa, sa tomu venovali ľudia najmenej rok. Za vášho pôsobenia vy ste vlastne prišli s touto právnou úpravou po dvoch rokoch. Viem, že sa tam zásadne zmenilo aj zloženie personálne, ale napriek tomu vnímam, že tých 90 % toho obsahu vo veľkej miere vlastne korešponduje s tým, čo bolo pripravené ešte aj s mojim, s mojim tímom. A hodnotím ich pozitívne. To čo ma mrzí, v rámci obchodného registra je, že sa nedotiahla viac ja by som povedala taká zásadná zmena pri zápisoch do obchodného registra. Pretože na jednej strane vytvoríme flexibilitu, že už to nebudú len súdy, už to budú aj notári, už to budú aj advokáti, cez ktorých je možné robiť zápisy do obchodného registra, ale vlastne tá zásadná zmena ktorá mala prísť, mala prísť aj v súvislosti so zmenami na súdoch. Tá naša úvaha bola, že bude jeden registrový súd. Tu to ostáva na tých ôsmych súdoch. Aj to je lepšie, ako nech to teda ostane na tých, na tých ôsmych ako by sme to mali, samozrejme, pustiť viac, ale, ale to mi už, to už mi chýba, že to už, to už mi príde, že je málo. Lebo tá agenda tak ako sa ukázala je dobré, keby, keby bola viac koncentrovaná na tých súdoch. Tá úvaha bola, či to bude jeden súd, dva, maximálne tri súdy. Viac skutočne nie je potrebné v rámci Slovenskej republiky. A prispelo by to k väčšej kvalite, k špecializácií a nakoniec aj k efektivite v rámci justície. Tu som nezaregistrovala žiadny posun, a v tom mi to príde, že to je škoda. Že v tom je to nevyužitá príležitosť. A verím tom, že raz možno budeme mať spolu priestor sa niekedy rozprávať aj naozaj viac odborne a nie len politicky, kedy budeme mať naozajstnú vecnú debatu na základe dát o tom, čo priniesla, nepriniesla súdna reforma, pretože tá kľúčovo priniesla špecializáciu. A že budeme sa môcť rozprávať, čo priniesla rodinnej agende, čo priniesla aj obchodnoprávnej agende a, a čo osobitne priniesla správnemu súdnictvu, a že sa o tom budeme normálne baviť ako ľudia, ktorým, ktorým záleží na justícií. A keby sme mali takúto debatu, tak v rámci nej by bolo dobré mať naozaj dáta. Neviem v akej miere a kde sa vám teraz zbierajú a kam padajú, lebo určite na súdoch ich zbierajú z justície, ale úprimne neviem aký analytici sú dnes na ministerstve spravodlivosti po tom, čo dve desiatky odišli z analytického centra. Ako sú pre vás vyhodnocované, ako sú spracúvané a na základe akých dát vlastne vy ste urobili konečné rozhodnutia aj pri predložení tohto návrhu do parlamentu. Lebo z ohľadom na to, koľko sa vlastne na tom materiály pracovalo, a aké boli úvahy aj pri tej, pri dotiahnutí vlastne reformy by som povedala v rámci obchodného práva na súdoch, tak mi to príde naozaj ako škoda a premárnená príležitosť. A ja by som vnímala, že, že stiahnuť agendu obchodný register na tri súdy, vlastne už je malá ambícia. Tá ambícia nakoniec nám vychádzalo, že má zmysel, aby to bol jeden súd, ale aj tri súd by bol, by bol krok. Tu sme ostali vlastne tam kde sme. Takže to si dovolím z mojej strany takto vyjadriť, že to v tejto, v tomto smere podľa mňa, premárnená príležitosť je.
Ja si dovolím teraz vlastne povedať jednu vec s ktorou určite, ale nesúhlasím v tom návrhu a určite pôjde z našej strany aj pozmeňujúci...
=====

... to si dovolím z mojej strany takto vyjadriť, že to v tejto, v tomto smere podľa mňa premárnená príležitosť je. Ja si dovolím teraz vlastne povedať jednu vec, s ktorou určite ale nesúhlasím v tom návrhu a určite pôjde z naše strany aj pozmeňujúci návrh a to súvisí s komplikáciou, ktorá vlastne je tu naviac pre podnikateľov. V rámci tejto právnej úpravy, ktorá sa teraz zavádza a vlastne robíme komplikovanejšie zmeny pre obchodné spoločnosti, ktoré nie sú akciové spoločnosti a nepotrebujú vždy notárske zápisnice tam, kde akciové spoločnosti a sú potrebné po novom notárske zápisnice aj tam, kde doteraz neboli. Znamená to samozrejme v nejakej miere finančnú záťaž, ale aj dá sa povedať administratívnu záťaž pre podnikateľov, aby osobitne pre spoločnosti s ručením obmedzením boli po novom notárske zápisnice aj tam, kde dnes potrebné nie sú a ani neukazuje prax, že by to bolo potrebné, nevyhnutné a ja by som potom rada k tomu videla aj nejaké jasné dôvody, prečo musíme ísť týmto, týmto smerom. A bavíme sa vlastne, ja viem, že vy ste v tom pôvodnom návrhu mali ešte viac vlastne aktov, ktoré súviseli s notárskymi zápisnicami, po pripomienkovom konaní sa vám to zúžilo, ale aj tak si dovolím vymenovať štyri veci, ktoré má trápia, kde tie notárske zápisnice sú a doteraz vlastne nie sú potrebné a je naozaj na zváženie pre, si myslím, že pre vás ako pre ministra spravodlivosti, či skutočne budete na tomto trvať, ja som porozumela, že ste vychádzali z toho, že sú aj krajiny, kde takáto požiadavka je, ale, ale s ohľadom na to, že na Slovensku takáto požiadavka nebola a ja nevidím žiadne naozaj reálne dôvody, prečo by sme mali zavádzať notársku zápisnicu tam, kde nebola a osobitne, keď vlastne chceme priniesť aj tento návrh zákona, že ideme zľahčiť tým podnikateľom fungovanie, tak, tak zavádzať potom notársku zápisnicu pre spoločnosti s ručením obmedzením aj tam kde to doteraz nebolo potrebné, z ničoho z praxe nevyplýva, že, že to treba, si myslím, že nie je dobrá cesta a bolo by dobré z tejto cesty naozaj sa, sa trošku vrátiť späť a o to ja si myslím, že výraznejšie budú potom tie ostatné zmeny, ktoré prinášate, i keď ja si viem predstaviť, ako som povedala, ísť v tej reforme ešte ďalej aj v súvislosti s reorganizáciou súdov si myslím, že by to pomohlo samotnej justícii, vy by ste si mohli uvoľniť nejak kapacity pre inú agendu, ktorú potrebujete, ale dobre to je to vaše rozhodnutie ako minister spravodlivosti vy ste sa tak rozhodli, ale ja si myslím, že je to škoda nevyužiť toho potenciálu, lebo vám by to uvoľnilo jednoducho na tých súdoch kapacity tam, kde potrebujete proste tým súdom nechať, nech sa nadýchnu. Či už by to bolo viac personálu, ten, ktorý potrebuje sudca, viac prostriedkov, proste by sa vám tam uvoľnil priestor pre vás ako pre ministra urobiť niečo iné. Myslím si, že nepotrebujete naozaj mať agendu obchodných registrov na ôsmich súdoch. Osobitne teraz, keď to vlastne posúvate na notárov a posúvate to na advokátov, aby mohli oni vlastne robiť tiež takéto návrhy na zmenu. Otázka len je v rámci ten flexibility, že vy tu vlastne v ste sa vlastne upäli na to, že potom niektoré procesy musia byť len elektronicky či je to možno dobrá cesta, ale k tomu ja poviem potom aj viac v druhom čítaní, ale teraz to na čo by som chcela upriamiť pozornosť, sú štyri vlastne akty alebo štyri rozhodnutia, ktoré súvisia s podnikaním, kde sa vyžaduje po novom notárska zápisnica a neboli tam. Ak sa mýlim, tak ma kľudne opravte, ale ja to mám zatiaľ identifikované takto. Pri spoločnostiach s ručením obmedzením budeme potrebovať notársku zápisnicu aj pre zmluvu o prevode obchodného podielu. Doteraz nebolo potrebné. Ďalej bude potrebná notárska zápisnica aj pre rozhodnutie o vymenovaní alebo odvolaní konateľov. Notárska zápisnica pre s.r.o.-čku. Doteraz nebola potrebná. Po novom bude potrebná pre s.r.o.-čku notárska zápisnica aj pre rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy, ak sa tu určuje iný pomer hlasov spoločníkov ako podľa pomeru hodnoty vkladu k výške základného imania. To znamená, že doteraz nebola potrebná notárska zápisnica, teraz už je potrebná a rovnako po novom je potrebná notárska zápisnica pri s.r.o.-čkách aj pre rozhodnutie o zvýšenie alebo zníženie základného imania, ak sa na jeho základe mení pomer obchodných podielov spoločnosti. Tak mňa toto musím sa priznať, že celkom trápi. Zavádzať notársku zápisnicu aj tam, kde doteraz potrebná nebola a dávam vám na zváženie toto ešte možno prehodnotiť a rada by som si vypočula aj dôvody, pre ktoré vlastne sa nanovo zavádza a respektíve viem, že ste to chceli ešte pre viaceré ďalšie akty, ale ostalo to prinajmenšom pri týchto štyroch oblastiach, tak ako to ja vnímam, že prečo vlastne, prečo vlastne to tam musí byť a musím sa priznať, že ma neuspokojuje to, že malo to byť ešte pri, pri väčšom počte zmlúv, rozhodnutí, proste ostalo to pri týchto štyroch prinajmenšom teda ja si myslím, ktoré som vymenovala a ja by som, ja by som vás požiadala možno potom o vyjadrenie, či skutočne je dobré na tom trvať a či toto je dobrá cesta. Ja som si všimla, že máme tu vlastne v niečom trošku sťaženie aj pri, pri využívaní nápravy, pri, pri zápisoch vlastne do obchodného registra, pri námietkach, kde je povinné zastúpenie aj tam, kde doteraz nebolo potrebné, to ma tiež prekvapilo, že sa zakotvuje povinné zastúpenie pri opravnom prostriedku, pri odmietnutí, pri kvalifikovaných námietkach, zastúpenie už možné len advokátom a notárom, že či prosím? Zamestnancom. No je otázka, či je to nevyhnutné, či je to, či je to potrebné. Zastúpenie pri registrácií, obmedzuje sa zastúpenie pri registrácii napríklad zamestnanec inej obchodnej spoločnosti v rámci skupiny nebude môcť podať takýto návrh. To sú už také drobnosti, takže ja mám tu ešte zopár ďalších vecí, ktoré ja si myslím, že zbytočne sťažujú tým podnikateľom život, je to kľúčovo-právna úprava, ktorá mala tým podnikateľom ten život uľahčiť, ja som si, to čo ma najviac trápi, keby som si z toho celého mala vybrať, sú tie notárske zápisnice tam, kde po novom sa kladie povinnosť pre, pre obchodné spoločnosti, ktoré to doteraz nemali, tie som vám tu aj vymenovala, ja by som bola veľmi rada, keby ste zvážili, že či na tom trvať, lebo inak vo veľkej miere je tam veľa vecí, ktoré sú pekne v tom, v tom návrhu. Takže to je z mojej strany v tomto momente kľúčové. Určite budeme podávať pozmeňujúci návrh, aby sme toto sťaženie, ja to vnímam ako vlastne sťaženie pre podnikateľské prostredie, aby sme toto vypustili a som zvedavá, že ako sa k tomu postavíte, podľa toho potom vyhodnotíme aj potenciálnu podporu pre samotný návrh, ale hovorím, kľúčovo ja sa teším, že tu zmena pre obchodný register bude, v 90 % je to vo veľkej miere proste ešte naša robota, ale potešilo by ma, keby sa tam udiali ešte niektoré zmeny. Ak by ste prišli ešte aj s reorganizáciou súdov a skoncentrovali tú agendu obchodného registra, to by ma naozaj veľmi potešilo. Toľko z mojej strany nateraz, ďakujem pekne a budem vás počúvať, či sa zapojíte do rozpravy. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister. Budem len krátko, pretože zákon je jedna vec, aj mňa tam viacero vecí vyrušuje aj teda zvýšená záťaž v rámci, v rámci tých notárskych zápisníc a overení. Trošku to znie ako, ako notárska loby, lebo neviem, ale môžete v rámci rozpravy nám povedať, z čoho ste vychádzali a či vznikajú trebárs súdne spory, ktoré sa zakladajú pri nedostatkoch týchto listín alebo, alebo nejakých konfliktov, ktoré by tam vznikali, a že máte na to, máte na to dáta, tak, tak by to možno dávalo zmysel, že to je preventívne opatrenie na predchádzanie sporom, ktoré sa tu trebárs za posledné roky zvýšili, teda ja nemám takúto vedomosť a viac by ma zaujímalo, v akom stave vôbec je implementácia a príprava implementácie a spúšťanie tých elektronických systémov, to je niečo, čo teda ja sa snažím dlhodobo sledovať aj na stránke, aj teda vaše, vaše informovanie a nevidím to tam a na druhej strane sú rôzne šumy, že obchodný register reálne nebude, že ten systém jednoducho nebude, že to nestihnete a podobne ako aj register úpadcov, ktorí teda niečo, niečo vraj zase bude, ale, ale v skutočnosti to nebude to, čo by to malo byť, aby to spĺňalo ten účel a len teda možno aby sa naplnili nejaké kritériá Plánu obnovy a celkovo by som vás chcel vyzvať, aby ste oveľa viac sa snažili informovať proaktívne o tom, čo robí ministerstvo a zvlášť v týchto, v týchto kľúčových projektoch, lebo je to naozaj, je to naozaj bieda a trochu je to aj smutné, že musím využiť parlamentnú pôdu, aby som sa dostal k informáciám, ktoré by mali byť bežne dostupné pre všetkých a bez toho, aby, aby vás ktokoľvek vyzýval, tam naozaj ministerstvo si a vy teda osobne lebo ste za to zodpovední aj za komunikačné oddelenie a komunikáciu ministerstva si neplníte vlastne svoje povinnosti, naozaj v dnešnej dobe informácií je veľa prebytok všelijakých a riešia sa rôzne veci aj, aj, aj zbytočné, nepodstatné, ale toto sú naozaj podstatné veci. Ide o desiatky, stovky miliónov eur z Plánu obnovy, sú tam naviazané tie míľniky na platby jednotlivé, takže naozaj je to, je to vysoký verejný záujem, aby sa to podarilo na jednej strane a na druhej strane, aj aby sa o tom informovalo, akým spôsobom to prebieha. Takže ja vás chcem požiadať, aby ste, aby ste nám dali tieto, tieto informácie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Prihlásil som sa úmyselne do, do rozpravy, ak by ste mohli zareagovať, ak budete mať potrebu ešte zareagovať na informácie, ktoré, ktoré možno v tejto súvislosti poviem. Je pravdou, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková, my sme tiež zvažovali s tým, že, že ponecháme len jeden registrový súd, ale predstavovalo by to potom úplne iný systém, respektíve jednokoľajnosť nie viackoľajnosť možnosti zápisov do obchodného registra, tak ako sme to ponechali dnes a vyplynulo to z rozporových konaní. A tá pôvodná myšlienka bola naozaj, že tie zápisy budú len prostredníctvom registrátorov, ktorými budú notári výlučne a tým pádom by bolo možné zredukovať, zredukovať počet registrových súdov na jeden na Slovensku a to je myslím si, že do budúcnosti aj, aj cieľ, ale v rámci rozporových konaní a výsledkov týchto rozporových konaní sme nakoniec uzavreli túto vec takým spôsobom, že sme nechali, nechali doterajší systém zápisov do obchodných registrov a spolu s novým systémom, kedy budú môcť byť týmito registrátormi aj notári a necháme ten systém alebo teda predpoklad je taký, že ten systém ak sa osvedčí do budúcnosti, tak samozrejme do budúcnosti bude možné zredukovať, zredukovať počet, počet súdov registrových tak, aby ich boli tri prípadne, prípadne len jeden, ale nechceli sme to robiť jedným krokom, aby keď tento nový systéme registrácie ešte nie je úplne overený, aby sa nedostalo k nejakým alebo nedospelo k nejakým výpadkom a podobne. Boli tu požiadavky najmä z podnikateľského prostredia, čiže zostali sme zatiaľ v tomto systéme ôsmich registrových súdov, ale s tým, že pokiaľ sa tento systém osvedčí, zabehne, tak je predpoklad, že do budúcnosti by sa ten, ten systém respektíve ten počet registrových súdov zúžil. Že to je k tej, k tej prvej poznámke. K otázkam, otázkam prečo sme pristúpili k, k niektorým úkonom, ktoré bude potrebné urobiť vo forme notárskej zápisnice, je to v zásade z hľadiska zapezpečovania vyššej mieri právnej istoty ...
=====

Otázkam prečo sme pristúpili k niektorým úkonom, ktoré bude potrebné urobiť vo forme notárskej zápisnice, je to v zásade z hľadiska zabezpečovania vyššej miery právnej istoty zapísaných údajov. Máme tu čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1132/2017 týkajúcich sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností a táto smernica v čl. 10 hovorí o tom, že vo všetkých členských štátoch, ktorých právne predpisy neustanovujú preventívnu správnu alebo súdnu kontrolu v čase zakladania spoločnosti, musia byť akt o založení spoločnosti, stanovy spoločnosti a všetky zmeny týchto dokumentov úradne overené. Vychádzajúc aj z tohto znenia smernice, ale najmä z hľadiska zabezpečovania zvýšenia právnej istoty zapisovaných údajov, pretože údaje ktoré majú zásadný vplyv na obchodné vzťahy, ktorými sú najmä konateľ spoločnosti, obchodné imanie, respektíve tie ďalšie, ďalšie, ktoré spomínala aj pani poslankyňa, teda zmena o prevode obchodného podielu a rozhodnutie o zvýšenia alebo zníženie základného imania sú za prvé, úkonmi, ktoré smerujú k zmene základných dokumentov obchodných spoločností, čiže buď stanov alebo zakladajúcej listiny a majú zásadný vplyv na obchodné vzťahy medzi jednotlivými podnikateľmi. A preto máme za to, že aby neboli žiadne pochybnosti o správnosti týchto údajov zapísaných v obchodnom registri tak mali by byť nejakým spôsobom ex ante overené a to overenie je práve prostredníctvom notárskej zápisnice. Čiže toto bol jediný dôvod pre ktorý sme sa rozhodli a naozaj sme sa zredukovali na minimum tých právnych aktov, ktoré je potrebné urobiť takouto formou, buď notárskou zápisnicou alebo autorizovanou zmluvou advokáta, že nemusí to byť len notárskou zápisnicou, môže tam byť aj autorizovaná zmluva advokáta, ktorý bude potvrdzovať správnosť týchto údajov, ktoré sú zapisované do obchodného registra tak aby nemohli byť spochybnené, aby nemohlo prísť k nejakým právne súdnym sporom v dôsledku toho, že boli tieto údaje zapísané na základe dokumentov, ktoré, nechcem povedať že boli priamo sfalšované, ale ktoré nemusia byť, nemusia sa zakladať na pravde. Čiže ten dôvod je zvyšovanie právnej istoty. Takže toľko k tomu a ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ďakujem pán minister.

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Ešte, ešte, pardon, a myslím si že to je všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pán minister. Vidíte a vieme sa aj normálne vecne rozprávať keď je záujem, dá sa to. Potešilo ma že uvažujete o reorganizáciách súdov smerom 1 až 3. Proste to je cesta, rozumiem, dobre, máte viac taký opatrný prístup, veď to je legitímne. Ja si myslím, že niet sa čoho obávať. Osobitne, keďže viac rozširujete ten priestor na tých registrátorov, ale budiš. Ale som rada, že uvažujeme, v tejto miere javí sa že uvažujem podobne, teší ma to, to je prvá vec. Druhá, k notárskych zápisniciam. No, podľa mňa to úplne nesedí, lebo z praxe ja nemám tu vedomosť, že by toto bolo teraz taký problém, že by tam bol taký priestor na to podvodné konanie, že to treba riešiť. Že rozumiem, že sa pozriete do iných krajín a vidíte, že niekde to majú aj takto a dokonca ešte vo väčšej miere, tomu rozumiem, ale s ohľadom na všetko proste čomu teraz čelia podnikatelia, tak si myslím, že to nie je dobrý nápad teraz takto urobiť. Že keby sme to vedeli alebo keby ste to vedeli oprieť naozaj o jasné dáta, že to je nevyhnutné, zamedzíme tým podvodnému konaniu, máme tu množstvo takých prípadov, rozumela by som. Ale toto si myslím, že nie je tá situácia. Takže toto tiež mi príde, že je to taký veľmi opatrný prístup ktorý sa ale neopiera o prípade z praxe. Ja o tom teda nemám vedomosť, ak tak možno mi potom poviete, ale nemám tu vedomosť. Ale ďakujem pekne že ste sa, že ste išli do rozpravy a i máme tu možnosť takejto výmeny. Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem pekne. Ďakujem za faktickú poznámku. Ja len doplním, že takáto právna úprava pri obchodných, kapitálových obchodných spoločnostiach je napríklad z hľadiska overovania notárskou zápisnicou je napríklad v Rakúsku, v Českej republike, v Nemeckej spolkovej republike, v Poľskej republiky a v ďalších krajinách, čiže nie je to nad európsky štandard a najmä teda z hľadiska posilňovania právnej istoty zapisovaných údajov pre bezproblémovosť obchodného styku. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem.

Dobre, ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod si vás dovolím informovať o takej aktuálnej novinke. Správna rada Ústavu pamäti národa dnes na svojom zasadnutí zvolila za podpredsedu správnej rady k 1. januáru 2026 prof. Martina Pekára. Ste prví, ktorí sa to dozvedáte aj preto, že bol kandidátom zvoleným v Národnej rade Slovenskej republiky.
Súčasne si dovolím predstaviť vám výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa tak ako ju schválila alebo vypracovala Správna rada Ústavu pamäti národa 25. apríla 2025 a v zmysle zákona ju 14. mája 2025 prerokovala v Dozornej rade Ústavu pamäti národa.
V roku 2024 sa zamestnanci Ústavu venovali dlhodobým projektom i rozvíjaniu nových aktivít, venovali sa dlhodobým činnostiam akými sú vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácia a činnosti bezpečnostných zložiek, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonnom stanovených úloh, vzdelávacie a popularizačné aktivity, ale aj publikačnej činnosti.
V roku 2024 plnil Ústav pamäti národa výskumné a dokumentačné úlohy celkovo v 23 projektoch samostatne alebo v spolupráci s partnerskými inštitúciami. Pripravili deväť konferencií, seminárov a workshopov. Zamestnanci ústavu aktívne vystúpili na 22 odborných podujatiach, v rôznych typoch vedeckých a odborných časopisoch, zborníkov a iných publikácií mali celkovo 37 publikačných výstupov. ÚPN nakrútil 21 svedeckých výpovedí v rámci zaznamenávania výpovedí svedkov obdobia neslobody a samostatne vydal dve knižné publikácie.
V rámci osvetových a vzdelávacích aktivít ústav pripravil 9 diskusných večerov, 72 prednášok pre študentov a verejnosť a 18 vzdelávacích videí. ÚPN tiež vydal slovenskú verziu vzdelávacej hry cez železnú oponu, ktorú v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska a úradmi samosprávnych krajov distribuoval na vybrané základné a stredné školy. Informácie o období neslobody sprostredkoval ústav aj prostredníctvom 5 nových a 11 reinštalovaných výstav prišiel ku verejnosť ústav v rámci aplikácie audio sprievodcu pripravil 3 nové turistické tematické cesty Sviečková manifestácia očami účastníka, Po stopách študentov 16. novembra a Po stopách nežnej revolúcie.
Ústav tiež zorganizoval už 14. ročník festivalu slobody, ktorého program tvorili podujatie pre verejnosť na tému "Súdna a mimosúdna perzekúcia", tvorili ju rôzne podujatia a medzinárodné filmové prehliadky, diskusie, výstavy, koncerty, rozhlasové hry a deň otvorených dverí v archíve Ústavu pamäti národa. V rámci slávnostného otvorenia festivalu boli udelené aj ceny Ústavu pamäti národa. Laureátmi za rok 2024, ceny za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie sa stali veteráni protikomunistického odboja Alojz Lenkavský, ktorý bol v roku 1951 pôvodne odsúdený na trest smrti a Jozef Krutý, odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. Laureátkov ceny za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie sa stala režisérka a scenáristka Kristína Vlachová.
Ústav spravuje, keď sa vrátim k archívu Ústavu pamäti národy celkovo 507 fondov a zbierok v celkovom rozsahu 2517 bežných metrov. Spracované archívne dokumenty tvoria takmer 1900 bežných metrov, z toho je takmer 1700 inventarizovaných. 216 potom tvoria usporiadanie ale neinventarizované archívne dokumenty. Objem nespracovaných archívnych dokumentov predstavoval k záveru roka 2024 celkovo 616 bežných metrov. ÚPN obslúžil 404 bádateľských návštev. Žiadateľom v zmysle zákona o pamäti národa sprístupnil celkovo 13 741 strán dokumentov. A čo je dôležité v rámci systematickej digitalizácie Ústav pamäti národa zdigitalizoval celkovo 363 798 strán dokumentov. V rámci zverejňovania údajov a informácií dostala verejnosť k dispozícii údaje o vyšetrovateľoch štátnej bezpečnosti, členov Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a vláde Slovenskej socialistickej republiky, ako aj inventáre k fondom oddelení Štátnej bezpečnosti Nové Zámky a Dolný Kubín, ako aj tematický katalóg k Februáru 1948.
V roku 2024 Ústav pamäti národa priznal postavenie účastníka protikomunistického odboja 48 osobám a udelil štatút veterána protikomunistického odboja celkovo 41 osobám. Ku koncu roku 2024 tak ÚPN celkovo priznala postavenie účastníka 1395 osobám a štatút veterána protikomunistického odboja 1304 osobám.
Cieľom ďalšieho rozvoja plnenia úloh vyplývajúcich ÚPN zo zákona bude v najbližšej dobe potrebné pokračovať v rekonštrukcii nehnuteľností, ktoré má Ústav pamäti národa v správe a tak isto sa zamerať aj na otázku finančného zabezpečenia Ústavu pamäti národa jeho činnosti a najmä stabilizácie odborných kapacít, ktoré Ústav pamäti národa má.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024 (tlač 866).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 913 z 29. mája 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o danej tlači rokoval na svojej 36. schôdzi dňa 8. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 66, ktorým predmetnú správu zobral na vedomie a rovnaký postup odporučil i Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k danej správe rokoval dňa 8. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 69 ktorým schválil správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výbore, pričom ma tiež poveril ako spravodajcu výboru vystúpiť na schôdzi pléna Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
=====