43. schôdza

Ďakujem, otváram rozpravu. Konštatujem, že sa písomne prihlásili štyria poslanci. Za kluby SaS, PS poslanec Dostál, Prostredník za PS-ko a následne poslanci Hajko a Čaučík za KDH.
Nech sa páči.

Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil aj v zastúpení poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita k Správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024.
Už sme v decembri 2025, a teda možno škoda, že Národná rada takto laxne pristupuje k správam dôležitých inštitúcií, dôležitých z hľadiska demokracie, právneho štátu, fungovania krajiny, lebo ÚPN nesporne takouto inštitúciou je, keď trvá dlhé mesiace, zo schôdze na schôdzu sa odkladajú správy, o ktorých by mal parlament rokovať, lebo v zmysle zákona tieto inštitúcie sa zodpovedajú práve Národnej rade Slovenskej republiky. Ale zase na druhej strane však treba oceniť, že dnes koaliční poslanci predradili Správu Ústavu pamäti národa napríklad pred návrh zákona o environmentálnom fonde, ktorý má byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, už to bolo schválené na predchádzajúcej schôdzi, a tak zrejme, zrejme teda sa v nich pohlo svedomie a konečne si povedali, že je potrebné prerokovať aj Správu o činnosti Ústavu pamäti národa.
Ja veľmi oceňujem, čo robí Ústav pamäti národa nielen v roku 2024 a 2025, ale aj roky predtým, a chcem sa poďakovať nielen pánovi predsedovi správnej rady, ale celému ústavu a všetkým jeho, jeho zamestnancom a spolupracovníkom za činnosť, ktorú vyvíjajú a ktorú dlhodobo realizujú na poli bádania, dokumentovania o období neslobody a na poli šírenia informácií, vzdelávania, publikačnej činnosti a podobne. Chcem sa poďakovať v mene celého poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita, ale teda špeciálne pri tejto téme aj v mene Občianskej konzervatívnej strany, ktorej som predsedom a ktorá, ktorá si takisto ctí dôležité udalosti našich dejín vrátane tých, ktoré sú dôležité a ktoré sa udiali v období neslobody a sú, majú význam aj pre našu súčasnú demokratickú budúcnosť a súčasťou, súčasťou toho je aj pripomínanie si aj tých tragických udalostí, ku ktorým vtedy došlo, aj tých zlomových momentov, keď sa našli ľudia, ktorí sa postavili na odpor totalitným režimom. A rovnako je dôležité pripomínať si aj obete zločinov, ktoré vtedy boli, boli spáchané. To sú všetko veci, ktoré Ústav pamäti národa systematicky robí.
Mne je osobne Ústav pamäti národa osobitne blízky aj tým, že autorom zákona, na základe ktorého bol vytvorený, a jeho prvým predsedom správnej rady bol Ján Langoš, ktorého som mal česť osobne poznať a niekoľko rokov s ním aj spolupracovať, aj keď nie teda v Ústave pamäti, pamäti národa, ale ešte teda pred jeho vznikom, a je to osobnosť, ktorá zohrala veľmi dôležitú úlohu v demokratickom vývoji po novembri ´89, ale teda on aj pred novembrom ´89 patril k ľuďom, ktorí formovali našu demokratickú budúcnosť, a zanechal nám viaceré dôležité odkazy. Jedným z nich je zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého bol hlavným presadzovateľom v tej podobe, v akej bol schválený, a ktorý je dôležitý pre fungovanie, pre zdravé fungovanie demokratickej spoločnosti, slobodnej a demokratickej spoločnosti. A ďalším porovnateľne dôležitým je práve Ústav pamäti národa, o ktorého správe dnes rokujeme. Je mimoriadne dôležitý z hľadiska našej demokratickej prítomnosti, z hľadiska právneho štátu. Zameriava sa na obdobie neslobody, ktoré v niektorých krajinách majú za sebou jedno obdobie neslobody, my máme za sebou dve obdobia neslobody, dve totality, ktoré zdanlivo stáli proti sebe, a jedna nemala rada druhú, ale ich totalitná podstata bola rovnaká, či ide už o fašistický Slovenský štát z obdobia rokov 1939 až 1945 alebo komunistickú totalitu v Československu v rokoch 1948 až 1989.
A považujem za veľmi dôležité, že Ústav pamäti národa sa zameriava na obe tieto obdobia, skúma obe tieto obdobia, je kritický k obom týmto obdobiam, pretože v spoločnosti existujú politické prúdy, jednotlivci a aj politici, ktorí, ktorí sú kritickí k jednému z týchto dvoch režimov, a ten druhý obhajujú alebo oslavujú, a naopak, pričom oba režimy boli zločinecké a oba si zaslúžia odsúdenie a je potrebné ich aj poznať, poznať ich zločiny, poznať, ako fungovali a poučiť sa, poučiť sa z nich.
Takto Ján Langoš zakladal Ústav pamäti národa, a keď presadzoval zákon, na základe ktorého bol vytvorený, takto Ján Langoš formoval Ústav pamäti národa v jeho začiatkoch ako jeho prvý predseda správnej rady. A Ústav pamäti národa má za sebou za tie roky už rôzne obdobia. V niektorých obdobiach dôsledne napĺňal odkaz Jána Langoša. Boli aj obdobia, keď sa od neho do istej miery odkláňal a ja len teda s potešením konštatujem, že v súčasnosti ide Ústav pamäti národa dôsledne po tej línii a tou cestou, ktorú mu Ján Langoš vytýčil.
V dnešnej dobe je Ústav pamäti národa obzvlášť dôležitou inštitúciou. Hovorí sa, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znova. V čase, keď Ján Langoš zakladal a formoval Ústav pamäti národa, tak aj táto slávna veta a tento slávny citát sa spomínal, ale priznám sa, že vtedy to znelo tak trochu teoreticky, že áno, je to tak, môže sa to stať, ale vtedy na prelome tisícročí to nevyzeralo tak, že by to mohlo mať praktické naplnenie, že to bolo také, taká deklarácia, že áno, poznávajme svoju históriu, dokumentujme ju, šírme tie informácie medzi mladými ľuďmi, ktorí nezažili to obdobie komunistickej a už vôbec nie fašistickej totality, lebo je to dôležité pre našu demokratickú budúcnosť, ale v tej chvíli sa nezdalo, že by demokracia na Slovensku mohla byť reálne ohrozená.
Dnes, bohužiaľ, žijeme v období, keď aj vrcholní politici spochybňujú zločinný charakter totalitných režimov z našej minulosti a dávajú za vzor, za politický vzor totalitné režimy a autoritatívne režimy v iných krajinách sveta, ktoré sú založené či už na komunistickom modele, alebo na nejakom modele, ktorý po komunizme sa pretavil do formy, inej formy autoritatívnej diktatúry. A v tejto dobe je obzvlášť dôležité, aby čo najviac ľudí vnímalo dôležitosť hodnôt demokracie, slobody a právneho štátu a aby si boli vedomí, akým spôsobom totalitné režimy poznačili našu minulosť, ako postihli našich predkov, ako boli ľudia žijúci v týchto režimoch prenasledovaní, vraždení, zatváraní, pripravovaní o prácu, zbavovaní svojich ľudských práv, zbavovaní možností slobodne prejavovať svoje občianske a politické postoje, akým spôsobom fungovali režimy, ktoré neboli systémom pluralitnej demokracie umožňujúcimi slobodnú súťaž politických síl, ale boli založené na vláde jednej strany. To neznamená, že Ústav pamäti národa sa má zapájať do politického boja, to v žiadnom prípade nie, ale je veľmi dôležité to, čo Ústav pamäti národa robí na poli poznávania našej minulosti a tých temných stránok, na ktoré sa Ústav pamäti národa sústreďuje, ale aj na tie príklady odporu voči zločineckým režimom, na skúmanie zločinov či už fašistického, alebo komunistického režimu a na uctievanie si pamiatky ich, ich obetí.
Čiže veta - Národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znovu - je dnes obzvlášť aktuálna a je obzvlášť dôležité, aby Ústav pamäti národa robil to, čo robil doteraz a robil to s takým nasadením a tak, tak intenzívne, ako sa mu to darí robiť. A ja teda želám celému ústavu, aby sa mu v tom podarilo pokračovať. Je to dôležité nielen pre nejakú úzku obec historikov, ktorí skúmajú naše dejiny, ale je to dôležité pre celú spoločnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán poslanec.
S faktickou pán poslanec Sabo.

Ďakujem veľmi pekne, pán Dostál, za vaše vystúpenie a aj v mojom mene vďaka za činnosť Ústavu pamäti národa, veľmi si ju vážime. Pán kolega, vy ste spomínali, že v tom lieviku ešte na tejto schôdzi okrem sto päťdesiatich ďalších parlamentných tlačí je napríklad aj envirofond, ktoré, ktorý bol teda do tohto parlamentu doručený ministrom Tarabom v takej urgencii a pri takej šialenej hrozbe hospodárskych škôd, že na prerokovanie tohto SLK čakáme už šesť týždňov. Ale vzhľadom na to, že poznáme obsah aj cieľ, aj motiváciu tohto konkrétneho nového zákona, ktorý dal napísať Tomáš Taraba nie na ministerstve životného prostredia, ale v externom mozgu, tak ja by som teda oveľa radšej ako o tomto zákone rokoval o iných veciach, o iných návrhoch zákonov, respektíve by som počúval iné správy. Napríklad veľmi rád by som si v prizme aktuálnych udalostí nielen domácich, ale zahraničných vypočul Správu o plnení úloh Vojenského spravodajstva Slovenskej republiky alebo Správu o činnosti Slovenskej informačnej služby. Prípadne by som sa oveľa radšej venoval rok odkladaným návrhom na odvolanie niektorých konkrétnych členov vlády. A veľmi rád by som si vypočul Správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2024. Ale k tomu už, žiaľ, po včerajšku nepríde.
A veľmi ma zaujala tá veta, ktorú ste hovorili o tom, že máme za sebou v histórii dve totality. No aj v prizme tých udalostí posledných týždňov v tomto parlamente ja som presvedčený o tom, že žijem, žijeme tretiu totalitu.

Pán poslanec Dostál.

Ďakujem za faktickú poznámku, pán poslanec Sabo. Možno dve veci. Ja myslím, že teda nežijeme ešte, ešte v období totality. Žijeme v období, keď sú aj vrcholnými politickými predstaviteľmi spochybňované demokratické inštitúty, je relativizovaná dôležitosť demokratických hodnôt a mnohé vyjadrenia vyvolávajú dojem, že niektorí politickí predstavitelia by pokojne zamenili demokraciu za nejaký autoritatívny prípadne až totalitný režim. Ale ešte stále nie sme, nie sme v totalite, tam možno dospejeme, dúfam, že nie, ale, ale v tejto chvíli ešte stále sme demokratickou krajinou a môžme slobodne prejavovať svoje názory, môžme brániť svoje práva, môžme kritizovať vládu, aj keď sa to niekedy koaličným poslancom, poslancom nepáči.
Čo sa týka tých bodov programu, ktoré by bolo dobré predradiť pred údajne naliehavo potrebné schváliť zákon o environmentálnom fonde, no tak, áno, ja si tiež viem predstaviť niekoľko desiatok z programu tejto schôdze, ktoré podľa môjho názoru sú dôležité, dôležitejšie, urgentnejšie a určite aj správnejšie a prínosnejšie ako ten navrhovaný zákon o envirofonde a špeciálne z tých, ktoré ste spomenuli, je to Správa Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá pôvodne bola súčasťou jedného bloku v rámci termínovania, ktorá mala byť prerokovaná po Správe Ústavu pamäti národa a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, a teda z tej trojice už je po včerajšku iba dvojica.

Ďalší v rozprave vystúpi za klub PS pán poslanec Prostredník.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady, dovoľte mi, aby som v mene klubu Progresívne Slovensko vyjadril poďakovanie za prácu Ústavu pamäti národa, špecificky sa teraz venujem roku 2024, ale aj všeobecne, a aby som tiež vyjadril niekoľko poznámok k tej predkladanej správe.
Zachovanie pamäti na obdobie totalitných režimov zohráva významnú úlohu v ochrane a posilňovaní demokracie. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá téza, ktorú si musíme pripomínať a musíme si ju pripomínať aj tu na tomto mieste v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky zvlášť v tomto čase, keď sme svedkami podkopávania demokratických inštitúcií, ich rušenia, oslabovania, zrieďovania ich účinnosti v ochrane demokracie. Preto si myslím, že práca, ktorú koná Ústav pamäti národa, je v tom širšom kontexte, v spoločenskom kontexte Slovenskej republiky dnes veľmi, veľmi dôležitá. Ústav pamäti národa veľmi významným spôsobom prispieva k budovaniu povedomia o možných ohrozeniach demokracie a demokratických inštitúcií. Z tých jednotlivých aktivít z obdobia, ktorému sa predkladaná správa venuje, chcem oceniť niekoľko oblastí.
Ako prvú spomeniem Festival slobody, ktorý je spojený tiež s udeľovaním ocenení a celkovo aj mediálna prezentácia práce Ústavu pamäti národa. Myslím, že tu sa darí Ústavu pamäti národa robiť veľmi dobrú prácu a myslím, že aj ten posledný ročník teraz v roku ´25 bol veľmi dôstojnou prezentáciou v Ústave pamäti národa a dôstojným ocenením ľudí, ktorí boli prenasledovaní v, totalitnými režimami alebo prispeli k štúdiu týchto totalitných režimov.
Zvlášť chcem oceniť pokračujúcu digitalizáciu archívnych materiálov. Tá pokračovala aj v roku 2024. Myslím si, že využitie moderných archivačných technológií predstavuje nielen vytvorenie akejsi zálohy tých existujúcich archívnych dokumentov v podobe digitálnych kópií, ale tie moderné technológie predstavujú prínos predovšetkým v zjednodušení bádateľskej činnosti, či, ak k tomu dôjde, k veľmi jednoduchému sprístupneniu týchto archívov pre čo najširšiu verejnosť. Preto túto činnosť zvlášť, zvlášť oceňujem a myslím si, že je dôležité, aby Národná rada aj v podobe rozpočtových prostriedkov, ktoré, ku ktorým sa vyjadruje a schvaľuje ich, poskytla všetky, všetky možné, všetku možnú podporu pre túto činnosť.
Tá druhá oblasť, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je študijná práca, publikačná práca. Tá je asi najvýznamnejšou oblasťou podľa mňa v pôsobení Ústavu pamäti národa, teda systematické štúdium archívov a na základe tohto štúdia potom publikovanie vedeckých a odborných prác o problematike totalitných režimov. Ako už spomenul pán Sivoš, v roku ´24 zrealizoval Ústav pamäti národa 23 výstupov v rôznych kategóriách výskumu. A tu by som chcel vyjadriť možno jednu poznámku, ktorá ma zvlášť znepokojuje, a myslím si ale, že Ústav pamäti národa tu robí tiež dobrú prácu, chcel by som povzbudiť pracovníkov Ústavu pamäti národa, aby vo vedeckej činnosti pokračovali s plným nasadením aj ďalej a je veľmi dôležité, aby výstupy zo štúdia archívov totalitných režimov spĺňali vedecké štandardy a prechádzali riadnymi recenznými konaniami. Práve štúdium našej nedávnej minulosti je totiž vystavené rôznym interpretačným tlakom, ktoré by chceli ideologizovať stopu, ktorú tu zanechali totalitné režimy. A uvedomujem si, že to je možno jedna z tých veľkých výziev, ktorým, ktorej pracovníci Ústavu pamäti národa čelia, a som rád, že nateraz v tejto práci, ktorú hodnotíme, sa výskumným pracovníkom Ústavu pamäti národa darí týmto tlakom čeliť, určite to nie je jednoduché. Oceňujem, že Ústav pamäti národa dbá na vedecké štandardy pri svojich výskumných výstupoch a chcem vyjadriť nádej, že tomu bude aj tak naďalej. Ešte raz veľká vďaka za vašu prácu.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
S faktickou pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo.
A ja by som tiež chcela oceniť práve tú časť, ktorá sa týka vzdelávania. Ondrej to tak okrajovo, okrajovo spomenul, ja tým, že sa, že sa venujem školstvu, tak, tak práve cez toto vnímam, vnímam aj vaše aktivity. Viem, že tam bola v tomto roku aj istá príležitosť spolupráce priamo s ministerstvom školstva práve na tom, ako vzdelávať o 17. novembri a o novodobých dejinách, čiže vnímam to ako veľmi, veľmi taký dôležitý pilier vôbec budovania našej, našej spoločnosti a súdržnej spoločnosti, aby sme vlastne vytvárali nejaký, nejaký spoločný naratív aj, aj o, o našich novodobých dejinách, a teda v tomto veľmi, veľmi len chcem aj tuto na tejto pôjde oceniť vašu prácu.