43. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť správu výboru k výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024 (tlač 866).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 913 z 29. mája 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o danej tlači rokoval na svojej 36. schôdzi dňa 8. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 66, ktorým predmetnú správu zobral na vedomie a rovnaký postup odporučil i Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor k danej správe rokoval dňa 8. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 69 ktorým schválil správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výbore, pričom ma tiež poveril ako spravodajcu výboru vystúpiť na schôdzi pléna Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
=====

septembra 2025 a prijal uznesenie č. 69, ktorým schválil správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výbore, pričom ma tiež poveril ako spravodajcu výboru vystúpiť na schôdzi pléna Národnej rady Slovenskej republiky a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil aj v zastúpení poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita k správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2024. Už sme v decembri 2025 a teda možno škoda, že Národná rada takto laxne pristupuje k správam dôležitých inštitúcií, dôležitých z hľadiska demokracie, právneho štátu, fungovania krajiny, lebo ÚPN nesporne takouto inštitúciou je. Keď trvá dlhé mesiace, zo schôdze na schôdzu sa odkladajú správy, o ktorých by mal parlament rokovať, lebo v zmysle zákona tieto inštitúcie sa zodpovedajú práve Národnej rade Slovenskej republiky. Ale zase na druhej strane však treba oceniť, že dnes koaliční poslanci predradili správu Ústavu pamäti národa napríklad pred návrh zákona o environmentálnom fonde, ktorý má byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, už to bolo schválené na predchádzajúcej schôdzi a tak zrejme, zrejme teda sa v nich pohlo svedomie a konečne si povedali, že je potrebné prerokovať aj správu o činnosti Ústavu pamäti národa.
Ja veľmi oceňujem, čo robí Ústav pamäti národa nielen v roku 2024 a 2025, ale aj roky predtým a chcem sa poďakovať nielen pánovi predsedovi správnej rady, ale celému ústavu a všetkým jeho, jeho zamestnancom a spolupracovníkom za činnosť, ktorú vyvíjajú a ktorú dlhodobo realizujú na poli bádania, dokumentovania o období neslobody a na poli šírenia informácií, vzdelávania, publikačnej činnosti a podobne. Chcem sa poďakovať v mene celého poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita, ale teda špeciálne pri tejto téme aj v mene Občianskej konzervatívnej strany, ktorej som predsedom a ktorá, ktorá si takisto ctí dôležité udalosti našich dejín vrátane tých, ktoré sú dôležité a ktoré sa udiali v období neslobody a sú, majú význam aj pre našu súčasnú demokratickú budúcnosť a súčasťou, súčasťou toho je aj pripomínanie si aj tých tragických udalostí, ku ktorým vtedy došlo, aj tých zlomových momentov, keď sa našli ľudia, ktorí sa postavili na odpor totalitným režimom a rovnako je dôležité pripomínať si aj obete zločinov, ktoré vtedy boli, boli spáchané. To sú všetko veci, ktoré Ústav pamäti národa systematicky robí.
Mne je osobne Ústav pamäti národa osobitne blízky aj tým, že autorom zákona, na základe ktorého bol vytvorený, a jeho prvým predsedom správnej rady bol Ján Langoš, ktorého som mal česť osobne poznať a niekoľko rokov s ním aj spolupracovať, aj keď nie teda v Ústave pamäti, pamäti národa, ale ešte teda pred jeho vznikom, a je to osobnosť, ktorá zohrala veľmi dôležitú úlohu v demokratickom vývoji po Novembri ´89, ale teda on aj pred Novembrom ´89 patri k ľuďom, ktorí formovali našu demokratickú budúcnosť. A zanechal nám viaceré dôležité odkazy. Jedným z nich je zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého bol hlavným presadzovateľom v tej podobe, v akej bol schválený a ktorý je dôležitý pre fungovanie, pre zdravé fungovanie demokratickej spoločnosti, slobodnej a demokratickej spoločnosti. A ďalším porovnateľne dôležitým je práve Ústavu pamäti národa, o ktorého správe dnes rokujeme. Je mimoriadne dôležitý z hľadiska našej demokratickej prítomnosti, z hľadiska právneho štátu. Zameriava sa na obdobie neslobody, ktoré v niektorých krajinách majú za sebou jedno obdobie neslobody, my máme za sebou dve obdobia neslobody, dve totality, ktoré zdanlivo stáli proti sebe a jedna nemala rada druhú, ale ich totalitná podstata bola rovnaká, či ide už o fašistický Slovenský štát z obdobia rokov 1939 až 1945, alebo komunistickú totalitu v Československu v rokoch 1948 až 1989.
A považujem za veľmi dôležité, že Ústav pamäti národa sa zameriava na obe tieto obdobia, skúma obe tieto obdobia, je kritický k obom týmto obdobiam, pretože v spoločnosti existujú politické prúdy, jednotlivci a aj politici, ktorí, ktorí sú kritickí k jednému z týchto dvoch režimov a druhý obhajujú alebo oslavujú, a naopak, pričom oba režimy boli zločinecké a oba si zaslúžia odsúdenie a je potrebné ich aj poznať, poznať ich zločiny, poznať, ako fungovali a poučiť sa, poučiť sa z nich.
Takto Ján Langoš zakladal Ústav pamäti národa a keď presadzoval zákon, na základe ktorého bol vytvorený, takto Ján Langoš formoval Ústav pamäti národa v jeho začiatkoch ako jeho prvý predseda správnej rady. A Ústav pamäti národa má za sebou za tie roky už rôzne obdobia. V niektorých obdobiach dôsledne napĺňal odkaz Jána Langoša. Boli aj obdobia, keď sa od neho do istej miery odkláňal a ja len teda s potešením konštatujem, že v súčasnosti ide Ústav pamäti národa dôsledne po tej línii a tou cestou, ktorú mu Ján Langoš vytýčil.
V dnešnej dobe je Ústav pamäti národa obzvlášť dôležitou inštitúciou. Hovorí sa, že národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znova. V čase, keď Ján Langoš zakladal a formoval Ústav pamäti národa, tak aj táto slávna veta a tento slávny citát sa spomínal, ale priznám sa, že vtedy to znelo tak trochu teoreticky, že áno, je to tak, môže sa to stať, ale vtedy na prelome tisícročí to nevyzeralo tak, že by to mohlo mať praktické naplnenie, že to bolo také, taká deklarácia, že áno, poznávajme svoju históriu, dokumentujme ju, šírme tie informácie medzi mladými ľuďmi, ktorí nezažili to obdobie komunistickej a už vôbec nie fašistickej totality, lebo je to dôležité pre našu demokratickú budúcnosť. Ale v tej chvíli sa nezdalo, že by demokracia na Slovensku mohla byť reálne ohrozená.
Dnes, bohužiaľ, žijeme v období, keď aj vrcholní politici spochybňujú zločinný charakter totalitných režimov z našej minulosti a dávajú za vzor, za politický vzor totalitné režimy a autoritatívne režimy v iných krajinách sveta, ktoré sú založené či už na komunistickom modeli, alebo na nejakom modeli, ktorý po komunizme sa pretavil do formy, inej formy autoritatívnej diktatúry. A v tejto dobe je obzvlášť dôležité, aby čo najviac ľudí vnímalo dôležitosť hodnôt demokracie, slobody a právneho štátu a aby si boli vedomí, akým spôsobom totalitné režimy poznačili našu minulosť, ako postihli našich predkov, ako boli ľudia žijúci v týchto režimoch prenasledovaní, vraždení, zatváraní, pripravovaní o prácu, zbavovaní svojich ľudských práv, zbavovaní možností slobodne prejavovať svoje občianske a politické postoje, akým spôsobom fungovali režimy, ktoré neboli systémom pluralitnej demokracie umožňujúcimi slobodnú súťaž politických síl, ale boli založené na vláde jednej strany. To neznamená, že Ústav pamäti národa sa má zapájať do politického boja, to v žiadnom prípade nie, ale je veľmi dôležité to, čo Ústav pamäti národa robí na poli poznávania našej minulosti a tých temných stránok, na ktoré sa Ústav pamäti národa sústreďuje, ale aj na tie príklady odporu voči zločineckým režimom na skúmanie zločinov či už fašistického, alebo komunistického režimu a na uctievanie si pamiatky ich, ich obetí.
Čiže veta národ, ktorý nepozná svoju históriu, je odsúdený prežiť ju znovu, je dnes obzvlášť aktuálna a je obzvlášť dôležité, aby Ústav pamäti národa robil to, čo robí doteraz a robil to s takým nasadením a tak, tak intenzívne, ako sa mu to darí robiť.
A ja teda želám celému ústavu, aby sa mu v tom podarilo pokračovať. Je to dôležité nielen pre nejakú úzku obec historikov, ktorí skúmajú naše dejiny, ale je to dôležité pre celú spoločnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán Dostál, za vaše vystúpenie a aj v mojom mene vďaka za činnosť Ústavu pamäti národa, veľmi ju vážime. Pán kolega, vy ste spomínali, že v tom lieviku ešte na tejto schôdzi okrem sto päťdesiatich ďalších parlamentných tlačí je napríklad aj envirofond, ktoré, ktorý bol teda do tohto parlamentu doručený ministrom Tarabom v takej urgencii a pri takej šialenej hrozbe hospodárskych škôd, že na prerokovanie tohto SLK čakáme už šesť týždňov, ale vzhľadom na to, že poznáme obsah aj cieľ, aj motiváciu tohto konkrétneho nového zákona, ktorý dal napísať Tomáš Taraba nie na ministerstve životného prostredia, ale v externom mozgu, tak ja by som teda oveľa radšej ako o tomto zákone rokoval o iných veciach, o iných návrhoch zákonov, respektíve by som počúval iné správy. Napríklad veľmi rád by som si v prizme aktuálnych udalostí, nielen domácich, ale zahraničných vypočul správu o plnení úloh vojenského spravodajstva v Slovenskej republiky alebo správu o činnosti Slovenskej informačnej služby. Prípadne by som sa oveľa radšej venoval rok odkladaným návrhom na odvolanie niektorých konkrétnych členov vlády a veľmi rád by som si vypočul správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov za rok 2024. Ale k tomu už, žiaľ, po včerajšku nepríde.
A veľmi ma zaujala tá veta, ktorú ste hovorili o tom, že máme za sebou v histórii dve totality. No aj v prizme tých udalostí posledných týždňov v tomto parlamente ja som presvedčený o tom, že žijem, žijeme tretiu totalitu.

Ďakujem za faktickú poznámku, pán poslanec Sabo. Možno dve veci. Ja myslím, že teda nežijeme ešte, ešte v období totality. Žijeme v období, keď sú aj vrcholnými politickými predstaviteľmi spochybňované demokratické inštitúty, je relativizovaná dôležitosť demokratických hodnôt a mnohé vyjadrenia vyvolávajú dojem, že niektorí politickí predstavitelia by pokojne zamenili demokraciu za nejaký autoritatívny, prípadne až totalitný režim, ale ešte stále nie sme, nie sme v totalite, tam možno dospejeme, dúfam, že nie, ale, ale v tejto chvíli ešte stále sme demokratickou krajinou a môžeme slobodne prejavovať svoje názory, môžeme brániť svoje práva, môžeme kritizovať vládu, aj keď sa to niekedy koaličným poslancom, poslancom nepáči.
Čo sa týka tých bodov programu, ktoré by bolo dobré...
=====

...ale v tejto chvíli ešte stále sme demokratickou krajinou a môžeme slobodne prejavovať svoje názory, môžeme brániť svoje práva, môžeme kritizovať vládu, aj keď sa to niekedy koaličným poslancom, poslancom nepáči a čo sa týka tých bodov programu, ktoré by bolo dobré preradiť pred údajne naliehavo potrebné schváliť zákon o environmentálnom fonde. No, tak áno, ja si tiež viem predstaviť niekoľko desiatok z programu tejto schôdze, ktoré podľa môjho názoru sú dôležité, dôležitejšie, urgentnejšie a určite aj správnejšie a prínosnejšie ako ten navrhovaný zákon o Envirofonde a špeciálne z tých, ktoré ste spomenuli, je to správa Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorá pôvodne bola súčasťou jedného bloku v rámci termínovania, ktorá mala byť prerokovaná po správe Ústavu pamäti národa a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a teda z tej trojice už je po včerajšku iba dvojica.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady, dovoľte mi, aby som v mene klubu Progresívne Slovensko vyjadril poďakovanie za prácu Ústavu pamäti národa. Špecificky sa teraz venujem roku 2024, ale aj všeobecne a aby som tiež vyjadril niekoľko poznámok k tej predkladanej správe. Zachovanie pamäti na obdobie totalitných režimov zohráva významnú úlohu v ochrane a posilňovaní demokracie. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá téza, ktorú si musíme pripomínať a musíme si ju pripomínať aj tu na tomto mieste v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky, zvlášť v tomto čase, keď sme svedkami podkopávania demokratických inštitúcií, ich rušenia, oslabovania, zrieďovania ich účinnosti v ochrane demokracie. Preto si myslím, že práca, ktorú koná Ústav pamäti národa je v tom širšom kontexte, v spoločenskom kontexte Slovenskej republiky dnes veľmi, veľmi dôležitá a Ústav pamäti národa veľmi významným spôsobom prispieva k budovaniu povedomia o možných ohrozeniach demokracie a demokratických inštitúcií. Z tých jednotlivých aktivít z obdobia, ktorému sa predkladaná správa venuje chcem oceniť niekoľko oblastí. Ako prvú spomeniem festival Slobody, ktorý je spojený tiež s udeľovaním ocenení a celkovo aj mediálna prezentácia práce Ústavu pamäti národa. Myslím, že tu sa darí Ústavu pamäti národa robiť veľmi dobrú prácu a myslím, že aj ten posledný ročník teraz v roku 2025 bol veľmi dôstojnou prezentáciou v Ústave pamäti národa a dôstojným ocenením ľudí, ktorí boli prenasledovaní v, totalitnými režimami alebo prispeli k štúdiu týchto totalitných režimov. Zvlášť chcem oceniť pokračujúcu digitalizáciu archívnych materiálov. Tá pokračovala aj v roku 2024. Myslím si, že využitie moderných archivačných technológií predstavuje nielen vytvorenie akejsi zálohy tých existujúcich archívnych dokumentov v podobe digitálnych kópií, ale tie moderné technológie predstavujú prínos predovšetkým v zjednodušení bádateľskej činnosti, či ak k tomu dôjde k veľmi jednoduchému sprístupneniu týchto archívov pre čo najširšiu verejnosť. Preto túto činnosť zvlášť, zvlášť oceňujem a myslím si, že je dôležité, aby Národná rada aj v podobe rozpočtových prostriedkov, ktoré, ku ktorým sa vyjadruje a schvaľuje ich poskytla všetky, všetky možné, všetko možnú podporu pre túto činnosť a druhá oblasť, ku ktorej sa chcem vyjadriť je študijná práca, publikačná práca, tá je asi najvýznamnejšou oblasťou podľa mňa v pôsobení Ústavu pamäti národa, teda systematické štúdium archívov a na základe tohto štúdia potom publikovanie vedeckých a odborných prác o problematike totalitných režimov a ako už spomenul pán Sivoš, v roku 2024 sa realizoval Ústav pamäti národa 23 výstupov v rôznych kategóriách výskumu a tu by som chcel vyjadriť možno jednu poznámku, ktorá ma zvlášť znepokojuje a myslím si, ale že Ústav pamäti národa tu robí tiež dobrú prácu. Chcel by som povzbudiť pracovníkov Ústavu pamäti národa, aby vo vedeckej činnosti pokračovali s plným nasadením aj ďalej a je veľmi dôležité, aby výstupy zo štúdia archívov totalitných režimov spĺňali vedecké štandardy a prechádzali riadnymi recenznými konaniami. Práve štúdium našej nedávnej minulosti je totiž vystavené rôznym interpretačným tlakom, ktoré by chceli ideologizovať stopu, ktorú tu zanechali totalitné režimy a uvedomujem si, že to je možno jedna z tých veľkých výziev, ktorým, ktorej pracovníci Ústavu pamäti národa čelia a som rád, že nateraz v tejto práci, ktorú hodnotíme sa výskumným pracovníkom Ústavu pamäti národa darí týmto tlakom čeliť. Určite to nie je jednoduché. Oceňujem, že Ústav pamäti národa dbá na vedecké štandardy pri svojich výskumných výstupoch a chcem vyjadriť nádej, že tomu bude aj tak naďalej. Ešte raz veľká vďaka za vašu prácu.

Ďakujem za slovo a ja by som tiež chcela oceniť práve tú časť, ktorá sa týka vzdelávania, Ondrej to tak okrajovo, okrajovo spomenul, ja tým, že sa, že sa venujem školstvu, tak tak práve cez toto vnímam, vnímam aj vaše aktivity. Viem, že tam bola v tomto roku aj istá príležitosť spolupráce s priamo s ministerstvom školstva práve na tom, ako vzdelávať o 17. novembri a o novodobých dejinách, čiže vnímam to ako veľmi, veľmi taký dôležitý pilier vôbec budovania našej, našej spoločnosti a súdržnej spoločnosti, aby sme vlastne vytvárali nejaký, nejaký spoločný naratív aj, aj o o našich novodobých dejinách a teda v tomto veľmi, veľmi len chcem aj túto na tieto pôjde oceniť vašu prácu.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Rovnako by som sa rád vyjadril k výročnej správe ústave, výročnej správe Ústavu pamäti národa. Musím povedať vlastne tak ako moji predrečníci, že si vysoko vážim prácu tejto inštitúcie, pretože popri tom, čo robí, popri skúmaní, archivovaní, publikovaní, organizovaní podujatí, osvete, prednáškach, výstavách a tak ďalej, tak robí ďalšie aktivity, ktoré sú veľmi významné pre našu spoločnosť. Ja len spomeniem aspoň dve také dôležité veci. Jedna vec je, že Ústav pamäti národa udeľuje ceny, udeľuje ceny konkrétnym postavám, konkrétnym ľuďom. Ja si myslím, že to je v našej spoločnosti, kde je vyslovene problém, aby sme si dokázali vážiť autority, teda, aby sme si dokázali vážiť ľudí za ich nezištnú činnosť a obetavú, tak to je mimoriadne dôležité, aby sme vyzdvihovali práve takýchto ľudí, ktorí boli ochotní nasadiť samého seba do zápasu s totalitnými režimami. Je to mimoriadne dôležité a myslím si, že je to aj dôležité z hľadiska, z hľadiska výchovy, čo tu bolo tiež spomínané. Druhá vec, ktorú spomeniem je, že Ústav pamäti národa je ten, ktorý vlastne stále stráži tie míľniky, míľniky, ktoré nás sprevádzali v 20. storočí. Vyslovene sú to hlavne roky 1948, 1968 a 1989. To sú míľniky našej spoločnosti a treba si tieto míľniky pripomínať. Skutočne napríklad aj v dnešnom období, áno, bola tu polemika, či žijeme vlastne v netotalitnom režime? Nežijeme., samozrejme, že nie, ale keď si spomenieme napríklad na rok 1948, tak vlastne parlamentnou ústavnou cestou sa dostala k moci jedna jediná strana, ktorá potom vlastne dokonala to dielo, až dá sa povedať o dva, o dva mesiace, o tri mesiace, ak si dobre pamätám, voľbami, ktoré už boli úplne zmanipulované a kde táto strana získala, získala monopol a potom však vieme, čo nasledovalo ďalších 40 rokov. Ďalšia vec, ktorú spomeniem, je, že je to práve Ústav pamäti národa, ktorý organizuje festivaly Slobody od nežnej revolúcie v roku 1989. Je tam už 15 ročníkov, ak si dobre pamätám. Opäť je to mimoriadne dôležité, aby sme si aj tento rok vlastne ten program zahŕňa dva týždne podujatí. Je veľmi dôležité, aby sme si pripomínali, pripomínali rok 1989, tým skôr, že tento rok sme 17. november neoslavovali ako sviatok, teda deň pracovného pokoja. Sviatok to síce bol, ale iba na papieri, pretože bol, to bol to pracovný deň. Takže je veľmi dôležité, aby tu bola inštitúcia, ktorá, ktorá stráži, bedlivo stráži, aby sme si to ďalej, ďalej pripomínali. Nevidím v tomto štáte, nevidím v tejto republike žiadnu inú inštitúciu, ktorá by venovala práve tomuto takú veľkú pozornosť, ako je Ústav pamäti národa a má to vlastne aj v názve, že je to ústav pamäti, pretože budovať historickú pamäť je mimoriadne náročná vec, najmä keď nám ju deformujú rozličné postoje a týka sa to aj nás politikov, ktorí sme tu. Deformujeme svojimi vyjadreniami, deformujeme svojimi postojmi k iným autoritárskym, dokonca totalitným režimom, ktoré sú na svete. Takže deformujeme to a práve preto som rád, že je zo zákona zriadená inštitúcia, ktorá si osvojila túto myšlienku a venuje sa, každoročne sa venuje, úpenlivo sa venuje tomu, aby sme si ten, tú spomienku na rok 1989 nenechali vyblednúť. Ja ešte spomeniem, že si veľmi vážim tú činnosť, ktorý, ktorú robí Ústav pamäti národa, čo sa týka prevádzkovania, prevádzkovania bádateľne, lebo áno, musíme, musíme mať otvorené dvere pre tých, ktorí chcú získať viac informácií, tiež oceňujem sprístupňovanie dokumentov po bývalých bezpečnostných zložkách štátu za roky 1939 až 1989. Áno, musíme si pamätať. Boli to konkrétni ľudia, konkrétni ľudia, ktorí tomu režimu slúžili. Nebolo to nejaké, nejaké fluidum. Nebola, neboli to, neboli to nejaké inštitúcie, by som povedal, ale boli to konkrétni ľudia, ktorí boli v tých inštitúcií a ktoré, ktorí nám, ktorí vlastne tie, ten režim držali pri moci. Zabudol som ešte na jednu vec, Ústav pamäti národa udeľuje ceny, ale aj sa vyjadruje k cenám. Toto považujem za veľmi dôležité, pretože cenu, cenu, vládnu cenu tento rok dostal človek, ktorý bol vo zväzkoch, hej? Dostal cenu od vlády, od vlády dostal cenu človek, však ja poviem meno, je to Jozef Banáš. Dostal cenu, ktorú napriek tomu, že sa podieľal na, na, na fungovaní toho režimu pred rokom 1989. To, aby niekto v tomto štáte povedal, že pozor, pozor, táto cena tam nemala byť udelená je vecou veľkej odvahy. To vôbec nie je jednoduché a nielen odvahy, ale je to aj vecou, vecou autority. Jednoducho táto inštitúcia má autoritu a to je zásluhou toho, že ako koľké roky pracuje, má autoritu a tým pádom jej slovo, ktoré vyriekne, jej posudok, jej posudok má váhu. To je mimoriadne dôležité, pretože žijeme v čase, keď vlastne defraudujeme naše inštitúcie, však sme tu o tom, nebudem chodiť ďaleko a máme tu Úrad pre oznamovateľov, čo sme s ním spravili tento týždeň? Sme ho zrušili. Táto snemovňa ho zrušila. Takže my sme v čase úpadku inštitúcií...

posudok má váhu, to je mimoriadne dôležité, pretože žijeme v čase, keď vlastne defraudujeme naše inštitúcie, však sme tu o tom, nebudem chodiť ďaleko, máme tu úrad pre oznamovateľov, čo sme s ním spravili tento týždeň, sme ho zrušili, táto snemovňa ho zrušila. Takže my sme v čase úpadku inštitúcií, by som dokonca povedal aj ich úmyselného nahlodávania a rozkladu a štát musí stáť na inštitúciách. Keď inštitúcie nefungujú, nefunguje celý štát a to sa netýka len, to sa netýka len spoločnosti, týka sa to aj biznisu, napríklad teraz pred chvíľou sme tu hovorili ja neviem o obchodnom registri. Skutočne o súdoch. Ak tieto inštitúcie nefungujú, tak sa nedarí pochopiteľne ani biznisu. A keď a nedarí biznisu, tak sa už nedarí potom nikomu, pretože štát, vláda môže mať plné ústa sociálnej spravodlivosti a plné ústa dotácií pre ľudí atď., keď tie dotácie tú spravodlivosť niet z čoho napĺňať, tak jednoducho sú to len prázdne slová. Takže ja želám Ústavu pamäti národa a pánovi predsedovi, aby a ústavu ďalej darilo. Skutočne, čo sa mňa týka osobne a myslím si aj celého klubu KDH má našu podporu tento ústav. My mu prajeme, aby fungoval ďalej a myslíme si, že tento ústav by mal fungovať ďalej, pretože sú aj štáty, ja neviem napríklad Nemecko, kde už išli cestou, že tento úrad zrušili, ale myslím si, že na Slovensku potrebujeme úrad aj po 36 rokoch, ako sme ten minulý režim nechali padnúť a zakončím výrokom človeka, mysliteľa, ktorého si veľmi vážim, volá sa Dahrendorf a ten povedal, že ak chcete zmenu systému, aby sa skutočne tá zmena systému udiala a zasiala do spoločnosti naplno, potrebujete tri generácie. Tri generácie, to znamená 60 rokov, keď dobre počítam. Zatiaľ máme za sebou 39, to znamená dve tretiny, 36, ani nie dve tretiny. Takže my potrebujeme ďalšie roky, ďalšie desaťročia a myslím si, že v tomto budovaní vôbec celej historickej pamäte na Slovensku má ÚPN nezastupiteľné miesto. Ďakujem za pozornosť.