43. schôdza

Ešte pre, aha Ústavnoprávny výbor zajtra o ôsmej.

Ja sa vás chcem pán Raši spýtať, že ako je vôbec možné obhájiť

... a posledná vec, majú byť zmrazené rezervy, ale pri poslednom výjazdovom rokovaní vlády ste videli, že aj to obišli a rozdávajú zase milióny z iného rozpočtu, takže tu by ma zaujímalo aj čo pán predseda možno na to hovorí.

No, kolega Jakab, ministrovi financií sa o vyrovnanom rozpočte ani len nevysníva, alebo teda ak sníva, tak je to nočná mora. Ale ja by som aj v reakcii na túto rozpravu a tieto faktické chcel vlastne oceniť vôbec prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aj to, že tak nám prináša tieto argumenty a tieto, tieto správy a dáva veľa transparentnosti do rozpočtovej politiky štátu. A ako som spomínal v tom mojom vystúpení, koalícia je z toho nervózna. Predseda výboru finančného pán Blcháč už teda viackrát sa tam vyjadril, aj viacerí ďalší, že stále sa im tam niečo nepáči, hľadajú také zádrapky, kde tade v reportoch RRZ, samozrejme hľadajú prepojenia ako, ako s nami spojení, s ostatnými opozičnými a tak ďalej. No, tak ja by som chcel povedať, že to, čo nás spája s nezávislou RRZ, je, že aj my, aj oni hájime verejný záujem a to aj vždy budeme a ak teda budete aj vy v koalícii plniť verejný záujem, tak potom budeme mať spoločné ciele, zatiaľ to tak, som presvedčený, nie je, takže jediné, čo vám ostáva, je hľadať také rôzne zádrapky a spôsoby, ako dehonestovať prácu alebo hľadať rôzne zámienky, ako, ako znevažovať buď teda prácu nezávislých inštitúcií, alebo našu opozičnú.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, na úvod poviem toľko, že na tejto schôdzi, na tejto schôdzi sme vlastne mali doplniť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, je tam presluhujúci člen a ťahá sa to niekoľko mesiacov. Takže nielen Ústavný súd, ale vidíme, že aj rozpočtová rada a ak by som tieto inštitúcie prirovnal, tak povieme, že Ústavný súd je garantom ústavnosti, čo sa týka triezveho prístupu, čo sa týka našich právnych predpisov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je garantom, garantom toho, že je tu niekto, kto stráži verejné financie. To nie je nejaký prázdny pojem alebo, alebo nejaký technický pojem, hoci tu dnes technicky väčšinou diskutujeme, keďže sa na finančnom výbore nedalo o tom týmto spôsobom diskutovať, teraz sa nám to presúva priamo do pléna. Rovnako som potešený ako, ako, ako kolega Kišš tým, že sa predsa táto rada, táto správa dostala na rokovanie tejto snemovne, i keď to je v hodine dvanástej, by som povedal, pretože nie dni, ale hodiny, hodiny snemovania sú spočítané, tohtoročné hodiny.
Takže máme pred sebou správu hodnotia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Ja viem, ťažký pojem, ale vytvorila ho ústavná inštitúcia, vytvorila túto správu a ja pripomeniem, že táto ústavná inštitúcia vznikla z vôle celého politického spektra, ktoré tu bolo v časoch, keď vlastne tu, sa tu, sa tu rozbehla grécka kríza. To znamená, zrazu nastal obrovský strach, aby, aby, aby ten, aby, aby tento problém neprerástol hranice Grécka, aby nezasiahol celú eurozónu a tým pádom aj Slovensko, ktoré sa stalo členom eurozóny. Ústavná inštitúcia by mala byť aj ústavne vážená, to znamená, že by sme si ju mali vážiť. My sme tu pred chvíľou mali predsedu Ústavu pamäti národa, ktoré, ktorého si vážime a takisto by sme si mali vážiť aj predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože, opakujem, je to strážca verejných financií a mal by mať dostatočnú váhu.
Keď sa pozrieme na tú správu, ona je už dosť stará, hej, lebo však už dávno sme ju nemali rokovať, ale keď vypichnem aspoň pár, pár tých záverov, tých odporúčaní z tej správy, tak vám poviem, že tie odporúčania sú stále aktuálne. Je to vysvedčenie vlastne, nepovedal by som, iba pre vládu Roberta Fica, ale by som povedal, že tá správa je vysvedčením predchádzajúcich vlád, o chvíľku sa o tom zmienim. Takže, ako som povedal, tá správa sa venuje pravidlám rozpočtovej zodpovednosti a pravidlám rozpočtovej transparentnosti, teda dvom okruhom.
V prvom okruhu tie odporúčania, ktoré sa týkajú pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, spomeniem dve odporúčania. Prvé je sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie dlhovej brzdy. Tak, prosím pekne, ja tu teraz nejdem vysvetľovať, čo je hrubý a čistý dlh, len poviem toľko, že keď sa tvorila, tvoril zákon, aj táto rada, tak nikto nečakal, že príde taký šok, celosvetový šok ako bola kríza pandémie, ako bola, bol covid, ktorý zasiahol v podstate celý svet a mnohé veci obrátil naruby. Zistili sme, že ten zákon zrazu nepočítal s takýmto niečím a vidíme pokusy už za prechádzajúcich vlád Igora Matoviča, vidíme pokusy, aby sa modernizoval tento predpis, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má dosť jasnú predstavu, akým spôsobom by sa modernizoval a jedno, jeden z tých hlavných bodov modernizácie, je, aby sa posudzoval nie hrubý dlh, ale čistý dlh. To znamená, že keď to poviem polopatisticky, nielen to, čo si štát napožičiaval, ale aj čo má napožičiavané a jednoducho bral do úvahy aj to, že akým spôsobom má naakumulované peniaze v štátnych aktívach.
Takže my sme zaspali nie teraz počas tejto vlády, musím to povedať, ale zaspalo sa počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera, keď vtedy vládna koalícia mala ústavnú väčšinu. Ak by bola vtedy vôľa, tak by sa tento zákon zmenil a nezmenil sa, pretože nebola dohoda vo vládnej koalícii, ako vieme, najväčším problémom bolo prijatie tohto, tohto, tejto modernizácie napriek tomu, že som tam videl súhlas zo strany Slobody a Solidarity, pretože podmienila zmodernizovanie dlhodobej brzdy aj, aj zakomponovaním ústavnej daňovej brzdy. Takže sa to nestalo a tam vlastne vidíme prvé problémy, prečo sa, prečo sa znížila váha tejto inštitúcie. Pretože zrazu táto inštitúcia začala pracovať v pomeroch, začala pracovať v pomeroch a na základe takého zákona, ktorý nebral do úvahy celú pandémiu a celý ten výkyv obrovský, ktorý sme tu mali, ktorý, s ktorým potom súvisela obrovská inflácia a, spomeňme si, aj energetická kríza, o ktorej hovoríme, o tej, o tých energiách hovoríme dodnes napríklad v súvislosti s tzv. energopomocou, ktorú prijala vláda práve nedávno a dnes ju po neúspechu prvého prijatia musela zase upravovať.
Druhý bod z tých odporúčaní je posilniť záväznosť limitov verejných výdavkov ich ústavným ukotvením a ich opätovné prepojenie na koeficient, koncept dosiahnutia ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia. Takže toto je, toto je dosť dôležitá vec, pretože to, čo spravila táto vláda, teraz už budem hovoriť o tejto vláde iba, v podstate vhodila, vhodila odporúčanie, alebo by som, nie, to sú nie odporúčania, to sú vlastne, by som povedal, zákonné veci, to, čo robila, navrhla rozpočtová rada, tie limity hodila do koša a zvonila, zvolila si svoju vlastnú metodiku. To znamená, ďalší úder, ďalší úder do tejto inštitúcie, ktorá je zo zákona vlastne tým strážcom verejných financií a ktorá by mala byť maximálne rešpektovaná.
Ďalším odporúčaním, to boli tie odporúčania, dve som vybral z pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, teraz tie pravidlá rozpočtovej transparentnosti. Opäť, hoci sa tieto odporúčania tvorili možno pred rokom alebo pred niečo menej ako rokom, tak sú stále aktuálne. Poviem dve. Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu verejnej správy a schvaľovať v parlamente celý trojročný rozpočet. Prosím vás pekne, to by sme vyzerali, keby také tie rozpočty, ktoré tu boli predkladané, mali byť záväzné ako trojročné. Ja poviem len príklad. Takí boli leniví na ministerstve financií, že keď si kreslili do kolóniek, do tabuliek, že ako niektoré výdavky, alebo ja neviem, to je jedno, aké parametre, že aké budú v roku, o rok, o dva, o tri, tak zabudli, zabudli na to, že aspoň niečo by tam mali napísať, aby to nevyzeralo podozrivé a dali tam rovnaké čísla. Úplne rovnaké čísla. To znamená, vôbec nebrali vážne trojročné rozpočtovanie. Táto vláda myslí na rok dopredu, nemá, nemá dlhší výhľad, nedokáže pozerať na rok dopredu, viac ako na rok dopredu a tým pádom ja tomu hovorím, to je hospodárenie od buka do buka, od roka do roka. Čo rok dá, ideme ďalej a nejako to ešte udržíme, niečo s tým ešte spravíme, nejako obalamutíme, hej. Napríklad balamutíme tým, že hovoríme o tom, že vláda bude 500 mil. eur šetriť budúci rok. No ja som veľmi zvedavý, ako bude šetriť, to je, to sú jednoducho pár čísel na papieri, vôbec nie som o tom presvedčený, že vláda bude šetriť, jediné reálne, čo je budúci rok a na čom chce nie vláda šetriť, ale získať, je, sú, je celý tretí konsolidačný balík, ktorý je dosť jasne vyčíslený, a to je ten balík, ktorý dopadne vlastne už na, na, na peňaženky, peňaženky ľudí, peňaženky živnostníkov, to je tretí konsolidačný balík.
Druhé z týchto, z tejto sady odporúčaní je zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych podnikov. Prosím vás pekne, vrátane, vrátane vyplácania dividend. Ja poviem len jeden príklad, ja som to tu už viackrát povedal. Keď si zoberiete energetické firmy, kde má štát celú alebo čiastočnú, čiastočnú, čiastočný podiel, tak z týchto firiem ide ročne do štátneho rozpočtu 400-500 mil. eur vo forme dividend. Krásny príklad je Slovenská energetická privatizačná a prenosová sústava. Robí sa to každý rok, povie sa im, viete čo, budúci rok potrebujeme takúto dividendu. Dobre, dosiahneme takýto zisk, tak ona dos... to je, ona je v stopercentnom vlastnení štátu. To znamená, že dosiahne sa nejaký zisk a vyplatí sa dividenda do štátneho rozpočtu. Potom príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý spomína, či ten zisk je primeraný, či ozaj mohol byť a povie, okej, urobí fajku. Zneváženie ďalšej inštitúcie, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Potom tu máme firmy energetické, ktoré sú napríklad Slovenské elektrárne alebo najmä Slovenský plynárenský priemysel, to je tá najväčšia dojná krava, kde sa tiež, kde sa tiež dosahuje zisk a štát príde a povie si, tak z tohto zisku tieto dividendy stiahnem do štátneho rozpočtu. Čo to spôsobuje? Keď hovorím o 400-500 mil. eur, asi vám to niečo pripomína. To je presne suma, ktorá pôjde budúci rok na energodotácie, energopomoc. My keby sme tieto dividendy oželeli, poviem to tak, štát keby oželel tie dividendy, tak nemusí robiť žiadnu energopomoc, ale tým cenám pomôže týmto spôsobom. A zase Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hovorí, nuž, je to tak, čo má, čo má robiť, hej. Nezávislý, pripomínam, to má byť nezávislý úrad.
A posledný bod, čo poviem z tých odporúčaní, je pokračovať vo zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtovaných a skutočných údajov. Tak to je úplný guľáš. Vy keď sa chcete dozvedieť, že vlastne ako štát hospodári, no veľmi ťažko sa dopátrate niečo a keď to sa, dokonca snažíte spárovať so schváleným rozpočtom, ďalší problém. Ja som tu včera spomínal, keď som, keď som vystupoval, už ani neviem, k čomu to bolo, ale snažil som sa získať údaje, aké je vlastne čerpanie prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti. Desať minút som sa vŕtal v počítači, nenašiel som to. Pritom máme úrad podpredsedu vlády, ktorý padol už, úrad podpredsedu vlády, ktorý je zodpovedný za plán, plán obnovy. Nenájdete údaje. Nenájdete riadne údaje, že vlastne ako to vyzerá. Takže táto požiadavka rozpočtovej rady je stále aktuálna, žiaľ, problém je ten, že tieto odporúčania nás nachádzajú v novej situácii – hospodárenie štátu sa zhoršuje, deficity sú v podstate stále rovnaké, ale rastie nám strmo dlh. Čo to môže spôsobiť? Vráťme sa na začiatok, keď vznikal zákon a vznikala táto inštitúcia. To bol grécky, grécky problém. Mnohí z vás asi vedia, že ako Grécko dopadlo. Grécko dopadlo tak, že dôchodky sa znížili zrazu zo dňa na deň o tretinu. Nezamestnanosť vystúpila na vyše 20 %. Prepúšťali sa štátni úradníci, zmrazovali sa, znižovali mzdy. Viete, ktorý štát nás, teraz na nás v niektorých ukazovateľoch pozeral od chrbta? Grécko. My (rečníkovi priniesli pohár s vodou), ďakujem, my, ktorí, ktorí lámeme priečky, lámeme, lámeme priečky úplne tie spodné vo všetkých ukazovateľoch, čo sa týka buď životnej úrovne alebo hrubého domáceho produktu, tak za nami je ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hoci...

ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hoci, hoci to robí, robí veľmi opatrným spôsobom, ale v podstate nás upozorňuje na to, že ak budete takto pokračovať, tak sa na tú grécku cestu dostaneme. Toto nám hrozí. To znamená, tu nerokujeme o nejakých fazuľkách, keď tu máme túto správu. My rokujeme o tom, čo bude s týmto štátom o niekoľko rokov. Ak budeme takto pokračovať ďalej, tak sa dostaneme na tú grécku cestu. A toto robí rozpočtová rada.
A teraz, čo s ňou robí vláda? Pozrime sa, čo s ňou robí vláda. Minister financií tu stál a predstavoval štátny rozpočet na budúci rok. Rozpočtovej rade venoval hádam tretinu svojho vystúpenia a štýl takéhoto: Čo to s nami robia? To je politická inštitúcia? To re... predsedu, ta toho si tam dali Oľanáci a neviem čo vykrikoval. Samozrejmé, že vždy sú politické nominácie, keď sa dopĺňa rozpočtová rada. Ale on dehonestoval túto inštitúciu v priamom prenose. On neútočil na predsedu, on útočil na inštitúciu. To je dôležité. A keď si rozoberiete rad-radom, ako sa tu útočí na inštitúcie, však sme, máme čerstvý príklad, úrad pre oznamovateľov, my sme ho zničili, my sme zničili inštitúciu, a ničíme tie inštitúcie jedny za druhým, jednu za druhou. A tým pádom vlastne ničíme štát. To je veľmi dôležitá vec.
A nie, aby sa nečkalo len ministrovi financií, ja som bol nedávno na diskusii, na verejnej diskusii v rozhlase s ministrom práce. Išiel vybuchnúť. Čo to tí v tej rozpočtovej rade robia? Oni si, oni vyčíslili, že aký bude dosah tretieho konsolidačného balíka na ľudí, na rodinu s dvoma deťmi, 850 eur. To nemajú vlastnú robotu? To musia toto vyčíslovať, takúto nadprácu robiť? A čo majú robiť? Prosím vás pekne, čo majú, však to je ich robota. Keď rozpočtová rada vypočíta, že len pre tretí konsolidačný balík bude hrubý domáci produkt, rast hrubého domáceho produktu skoro o pol percenta nižší, a tak ako to je, to je skutočne ako je to tak. Jednoducho oni to, oni musia na to upozorňovať. A my to hádžeme, nie my, ale vláda to hádže do koša. A ešte dehonestuje túto inštitúciu.
Takže my sa doslova zahrávame s ohňom a skončí to tým, že, opakujem, zákon, ústavný zákon prijalo celé politické spektrum. Celé politické spektrum. Tuším to bolo 2015, ak si to dobre pamätám. Celé politické spektrum. A teraz jedna časť politického spektra, lebo jej to vyhovuje, lebo sa cíti prichytená, tak jedna časť politického spektra bude túto inštitúciu dehonestovať a neviem, kam ju chce až dotlačiť. Však my si týmto spôsobom, vlastne my sa chceme klamať. My sa chceme klamať, pretože nie sme schopní sa pozrieť do zrkadla, čo sa deje.
Takže, prosím vás, keď rokujeme o tejto, o tejto správe, uvedomme si aj tieto veci. Ja by som bol veľmi rád napríklad, čo je legitímna požiadavka, aby v prípade schvaľovania rozpočtu, štátneho rozpočtu, bol povinne prítomný predseda rady. Povinne prítomný. Nieže ako to bolo tento rok, že mu tri dni pred tým, ako sa rokovalo o rozpočte, poslali nejaký, nejaký rozpočet, hej? Tak sa muselo cez víkend nejako, nejako chystať a bol som na tom zasadnutí výboru, nedostal ani poriadne slovo predseda rozpočtovej rady. To takto, takto chceme pokračovať ďalej? Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým.
Ďakujem za pozornosť.

Pán kolega, keď som ťa počúval, tak som si uvedomil, že pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán Kišš, vy máte jedno šťastie (povedané so smiechom), že ste ustanovený ústavným zákonom, lebo ináč by ste už boli dávno zrušený, ako bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov. No proste robíte problémy, tak vás treba zrušiť, alebo možno v tom lepšom prípade by vás prevelili povedzme pod ombudsmana, tam by ste dostali nejaké oddelenie, že môžete kontrolovať nie ľudí, či sú zneužívané ich práva, ale ekonomické ukazovatele.
Pán kolega Hajko, ty si jasne povedal, že nevedia doplniť ďalšieho člena. Nechcú. A mňa napadlo, že to isté je pri tom Ústavnom súde. No to je najlepšia cesta nechať aj toto, aj ten Ústavný súd vymrieť. No proste kým oni všetci vymrú a potom síce to bude tak, ako za komunizmu, že síce v ústave bol Ústavný súd, ale nebol, neexistoval. To je slovenská cesta. V ´91., v 90. roku bol prijatý lustračný zákon. Slovenská republika po jej vzniku v ´93. ho prijala, ale nezriadila inštitúciu, ktorá by to robila. Čiže bol lustračný zákon, ale nebol výkon, nemal kto to vykonávať. Tak toto smerujeme k vedúcej úlohe vládnej koalície. Čiže čokoľvek, čo nás tu má rušiť, nejakým spôsobom síce môže byť na papieri, aby sme sa ukázali pred Európou, že sme demokratickí, ale nebude existovať. Nebude existovať. A keď ešte zatiaľ bude existovať, no tak ho budeme ignorovať, vlastne ako keby sme ho zrušili. Treba si pekne sledovať tieto kroky, lebo tu sa stráca akákoľvek ochota byť kontrolovaný. Vidíme to pri tých odvolávaniach, vidíme to pri všetkých inštitúciách, ktoré kontrolujú túto vládnu koalíciu.
Hovorí to o tom akože, alebo ona nechce, aby ich niekto kontroloval, alebo už je v takej zlej situácii, že iné jej neostáva, len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)