43. schôdza

Vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pán predseda, kolegyne, kolegovia, o čo tu dnes rokujeme. Priznám sa, že ma trošku prekvapilo. Normálne zaradili do rozpravy bod o plnení pravidiel takzvanej dlhovej brzdy v čase, kedy úprimne poviem, že už som to nečakal, lebo jednak v parlamente sa už zvianočnieva. Už sa pomaličky poslanci chystajú na ukončenie vôbec tohtoročného rokovania Národnej rady, uvidíme kedy. Ale isté je, že to bude čoskoro. A takisto sa rozhodli, že už sa nebude len tak o hocičom rokovať. A neviem, že či, že by mali výčitky svedomia, to asi. Ale v kontexte, kedy zarezali vlastne všetky tie rozpravy o odvolávačkach, ktoré vlastne tuná sa mali práve teraz diať, tak je zaujímavé, že...
======

a takisto sa rozhodli, že už sa nebude o hocčom rokovať, a neviem, že či že by mali výčitky svedomia, to asi nie, ale v kontexte, kedy zarezali všetky tie rozpravy o odvolávačkách, ktoré vlastne sa mali teraz diať, tak je zaujímavé že rokujeme napríklad o tejto správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A možno si povedali, že však a nejaká správa, vyplníme čas, kým tie naše veci nejako dojdú, už to nejako doklepeme. Samozrejme tam je ešte mnoho veľmi relevantných bodov, ktoré sa zjavne už nechystáte prerokovať. Napríklad také veto prezidenta o hazarde. Spomínate si? mali sme ho rokovať na začiatku schôdze, ale rokujeme o plnení zákona O rozpočtovej zodpovednosti. Ja som rád, pretože to je dôležitá správa a dôležitý zákon, ale možno mi to tak trošku ušlo, že to je nejaká správa. No tak. Čo sa v tej správe nachádza. Predseda RRZ vám tu povedal, že vlastne ste nedodržali sankcie, ktoré vyplývajú z tohto ústavného zákona. Jednu, ktorú ste nedodržali ešte minulý rok je plnenie alebo teda predloženie opatrení na zníženie dlho. To je to čo ste mali urobiť už od začiatku vládnutia, a teda aj minulý rok, neurobili ste to, alebo teda urobili ste to formálne, aby som bol presný. Ale teda nedozvedeli sme sa ako chcete v tom, v tej spárve ako chceta dlh a zároveň sme sa to nedozvedeli ani v skutočnom živote, pretože dlh neklesá, ako ste si povedali v programovom vyhlásení vlády. Naopak. Dokonca rekordne rastie. A takisto ste si nezmrazili platy. Respektíve, správa správne technicky konštatuje, že platy ste si nezvýšili, a teda vláda si nezvýšili, ale zvýsili si svoje paušálne náhrady. Dnes majú vládny predstavitelia dvojnásobné platy, ale teda nemohli si ich zvýšiť spôsobom, akým by bolo normálne, napríjkad, že by sa zdaňovali teda normálne klasický plat, ale vymysleli si okľuku, zvýšili si takzvané paušálne náhrady. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti vám to zakazuje v bode kedy je dlh taký vysoký a nič s ním nerobíte. No a ale potom tá správa je o plnení pravidiel, za minulý rok, lenže zaujímavá zápletka prichádza tento rok a bude sa ešte ďalej stupňovať. Takže túto rozpravu v podaní RRZ bude aj budúci rok. Ale teda čo je vysoko dôležité, v tejto chvíli, uplynula tá dvojročná prekleňovacia doba, také moratórium, ktoré ste mali, že niektoré, na niektoré pravidlá sa prvé dva roky nevzťahujú povinnosti. A keďže ste tu už bohužial viac ako dva roky tak vašou povinnosťou, teda povinnosťou vlády je požiadať parlament o dôveru. A ja sa pýtam, prečo ste to tak neurobili. Pretože, keďže ten dlh dosahuje rekordnú úroveň, zákon O rozpočtovej zodpovednosti hovorí, že musíte požiadať bezodkladne o dôveru parlamentu. A najprv teda chodili také šumy, že vraj to možno aj urobia, no, v kontexte dnešného zrušenia všetkých odvolávačiek už je isté že ti sa to tak vláda nechystá urobiť. Takže tým porušujete ústavu páni poslanci. K tomu sa ešte vrátim, tá zápletka bude pokračovať, že ako teda sa stým vysporiadate ďalej, ale keďže uplynuli už dva roky pred tým ako uplynuli ste sa rozhodli si teda to urýchliť a schváliť rozpočet, aby ste sa vyhli poslednej z tých sankcií a to je vyrovnaný rozpočet. Som fakt veľmi zvedavý, čo chcete urobiť budúci rok ako chcete obísť znovu ústavný zákon, a ďalej teda naťahovať tú šnúrku od gatí na ústavnom zákonev ktoreom teda porušujete už niekoľko ustanovení. My teda podamá podanie na Ústavný súd v súvislosti z porušením viacerých týchto ustanovení, ale teda prioritne v súvislosti s porušením tej povinnosti na základe ktorej ste mali požiadať o dôveru. No a ešte sa vrátim k tomu, že vlastne je tu možnosť rokovať o tomnto bode a vypočuť si predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Napríklad predsedníčka Úradu oznamovateľov toto šťastie už nemala, funkčne profesionálne sa ho nedožila. Keď ste zachytili okrem toho teda že na deň boja proti korupcii zrušili úrad boja proti korupcii, tak dnes teda aj hlasovaním vypustili z rozpravy správu, ktorá mala byť analogicky teda bola správou ale teda Úradu pre oznamovateľov. Takže túto, takúto rozpravu už toto plénum nezažije. No a viete aký je rozdiel medzi teda napríklad týmito dvoma inštitúciami, že táto je zriadená ústavou, úrad pre oznamovateľov nie je. A obzvlášť na finančnom výbore teraz tu nevidím nikoho z finančného výboru, okrem opzičných samozrejme, a prepáčte dobre. Spravodajcum, dobre vidím tu nberiem späť, vdím tu dvoch členov z kaolície, ale tak môžem to porozprávať aj vám ale teda mohol by tu byť aj predseda, ale okej. Mňa teda obzvlásť mrzí, že práve na finančnom výbore jednak by sa mala diať diskusia úplne na plénum takáto technická diskusia až tak nezmestí, ale teda v tom plenom rozsahu ako by bolo náležité, takým dôležitým ustanoveniam o ktroých sa tu bavíme. Ale čo sa teda na finančnom výbore nedeje, je akákoľvek diskusia o týcto veciach, mne to tak troch u pripomína také normalizačné praktiky, že v princípe Rada pre rozpočtoú zodpovednosť sa tam nepozýva. Normálne bežným zvykom, že v normálny slušných krajinách, že nezávislé inštitúcie, alebo odborníci, ktorí majú čo povadať prídu porozprávať o nejakej veci. Takmer z pravidla sa tam Rada pre rozpočtoú zodpovednosť nepozýva, alebo teda aj keby nejakými rôznymi nasilu praktikami, nevolajú ich, presúvajú body a dokonca minule mylsím že to bolo práve počas bodu, kedy nám reportoval predseda Rady pre rozpočtoú zodpovednosť tak vlastne predseda výboru prerušil výbor, lebo. Lebo, mohol. Už ho to nebavilo sme tam sedeli asi dlho.
A nechcelo sa mu to počúvať to proste to čo nám RRZ hovorí. No a to je škoda, lebo to čo sa tu v skutočnosti deje, a prečo máme v skutočnosti technicky legislatívny proces s ústavou je, že je ten spôsob ako vy vládnete. Teda už sme to hovorili pri iných rozpravách, ale čo vieme že ste si nesplnili sľub, ktorý ste dali voličom v programovom vyhlásení vlády, že budete stabilizovať dlh. Ten naopak dokonca rekordne rastie, preto ste prekročil všetky sankčné pásma. Takisto vieme, že deficit ste neznížili vôbec nijako. Dokonca, keď neprestavíte štvrtý balíček Boh nás chráň, tak deficit dokonca ešte stúpne na budúci na ten ob rok teda 2027, predvolebný. Takisto sme sa dozvedeli a prepočítali, že len tento rok prídu občania o tisíc eur v čistom, kvôli konsolidačným opatreniam, ktoré ste zaviedli na tento rok v tom balíčku, z predchádzajúceho kola. To už aj nehovorím o opatreniach, ktoré ste predstavili v tohto ročnom balíčku. N a tak by sa dalo pokračovať o výsledkoch tejto vlády v ekonomickej politike, napríklad lacnejších potravinách že. A jedným z mnohých výsledkov je aj to, že sme sa ocitli úplne na chvoste v hodnotení časopisu Economist to bol myslím. Kde medzi všetkými krajinami OECD sme na poslednom mieste v ekonomických výsledkoch za posledné dva roky. Celý svet si prečítal ako sa darí Slovensku v ekonomike. A verte, že investori si takéto správy prečítajú, keď sa rozhodujú, či prídu investovať svoje peniaze na Slovensko alebo do nejakej inej krajiny. A takýmto spôsobom odháňate investície a ďalej teda len roztáčate tú špirálu, na ktorej konci je napríklad zvyšujúci sa dlh, zvyšujúce sa splátky namiesto ktorých sme si mohli kúpiť niečo čo občania potrebujú. Napríklad nemocnice, školy, opraviť nejaké mosty napríklad alebo čokoľvek, čo potrebujeme pre lepší život. Namiesto toho musíme splácať dlhy, a jediné čo dokážete, je vyberať peniaze z vrecák občanov. No a aby som to zhrnul táto správa sumarizuje úplne zásadné zlyhanie vlády v ekonomickej politike a na jej, na jej vrchole je dnes fakt, že je ústavou alebo Ústavným zákonom prikázané, že musí vláda požiadať o dôveru parlament. A ak tak neurobí, tak porušuje Ústavný zákon. Tak v predchádzajúcom bode tu bola debata, či ešte sme demokratická krajiny alebo nie sme ja tiež pevne verím, že stále sme, ale keď teda nepožiadate o dôveru na základe Ústavného zákona, tak opäť len naďalej tu bude visieť tento otáznik.
Ďakujem.

Pán poslanec Kišš, je teda úplne zjavné, že vláda si inak vysvetľuje povinnosť, ktoré jej vyplývajú z ústavy a z ústavných zákonov ako bežný sedliacky rozum pri čítaní právnych textov, je to tak pri rôznych veciach už dnes prišiel na rad Ústavný súd, kde nie sú zvolení kandidáti na ústavných sudcov, a Ústavný sú nemôže fungovať v úplnom zložení, na čo nás prišiel na tejto schôdzi upozorniť pán predseda Ústavného súdu Fiačan, a podobne je to ale už s tým čo súvisí s Ústavným zákonom O rozpočtovej zodpovednosti, teda s tým, že po uplynutí dvoch rokov od schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde má vláda povinnosť požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery. Dva roky už uplynuli a vláda nič. Vláda nežiada o vyslovenie dôvery, ale tak však veď v kontexte toho ako sa táto vládna koalícia správa to nie je nič prekvapujúce, lebo tak ako odsúva tie návrhy opozície na rokovanie o návrhoch na vyslovenie nedôvery členom vlády. Tak podobným spôsobom pristupuje aj k tomuto. Aj tam má povinnosť parlamentná väčšina umožniť, aby sa Národná rada relevantným spôsobom zaoberala návrhmi opozície, alebo teda najmenej pätiny poslancov Národnej rady na vyslovení nedôvery. Nerobí to a jasné vláda nežiada o dôveru, hoci by mala.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie pán poslanec Kišš. Ja tiež vítam pána predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aj som rád, v konečnom dôsledku ten bod bol zaradený a možno keď sme tu v takom kruhu, však nie je tu ani minister financií, ktorý by tu ináč mohol sedieť, však lebo sa ho to týka. A nie je tu dokonca ani predseda finančného výboru, ktorý by tu mohol sedieť, však lebo sa ho to týka a o tom preradení bodov však rozhoduje samozrejme oni vo väčšine. Tak možno by sme mohli zviesť takú trochu aj odbornú debatu. Pán predseda tak ako aj navrhovateľ by mohol možno aj vystúpiť ešte aj v rozprave. Mňa by veľmi zaujímalo presne to čo si otvoril. Že máme Ústavný zákon, máme Ústavný zákon, ktorý hovorí, že sú určité sankcie, že niečo sa deje keď dlh rastie. A hovoril si správne napríklad o platoch platy sú zmrazené, ale práve tá časť platu, ktorá sa volá paušálna náhrada, ktorá sa nezdaňuje a ktorú vláda dokáže svojim vlastným uznesením meniť, tak tým obišli vlastne celé to zmrazovanie platov pokojne si ich zdvojnásobili, aj keď im zákon teda hovoril v tom sankčnom pásme niečo úplne iné. Vidíme to aj pritom ako ste upozornili viacerí, že vláda mala po dvoch rokoch požiadať o dôveru, má nastoliť a má ukázať vyrovnaný rozpočet, vláda sa tomu vyhýba a proste nechce žiadať o dôveru v parlamente. Pretože si sama nie je istá, že či by ju dokázala zniesť, a či by dokázala túto dôveru získať v parlamente a tiež vyrovnaný rozpočet. No tak včera sme tu mali ministra Kamenického, to na vyrovnaný rozpočet podľa mňa jemu ani, ani nič to nehovorí. A posledná vec sú majú byť zmrazené rezervy, ale pri poslednom výjazdovom rokovaní vlády ste videli, že aj to obišli a rozdávajú zase milióny z iného rozpočtu. Takže to by ma zaujímalo aj čo pán predseda možno na to hovorí.

Kolega Jakab

... a posledná vec, majú byť zmrazené rezervy, ale pri poslednom výjazdovom rokovaní vlády ste videli, že aj to obišli a rozdávajú zase milióny z iného rozpočtu, takže tu by ma zaujímalo aj čo pán predseda možno na to hovorí.

No, kolega Jakab, ministrovi financií sa o vyrovnanom rozpočte ani len nevysníva, alebo teda ak sníva, tak je to nočná mora. Ale ja by som aj v reakcii na túto rozpravu a tieto faktické chcel vlastne oceniť vôbec prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, aj to, že tak nám prináša tieto argumenty a tieto, tieto správy a dáva veľa transparentnosti do rozpočtovej politiky štátu. A ako som spomínal v tom mojom vystúpení, koalícia je z toho nervózna. Predseda výboru finančného pán Blcháč už teda viackrát sa tam vyjadril, aj viacerí ďalší, že stále sa im tam niečo nepáči, hľadajú také zádrapky, kde tade v reportoch RRZ, samozrejme hľadajú prepojenia ako, ako s nami spojení, s ostatnými opozičnými a tak ďalej. No, tak ja by som chcel povedať, že to, čo nás spája s nezávislou RRZ, je, že aj my, aj oni hájime verejný záujem a to aj vždy budeme a ak teda budete aj vy v koalícii plniť verejný záujem, tak potom budeme mať spoločné ciele, zatiaľ to tak, som presvedčený, nie je, takže jediné, čo vám ostáva, je hľadať také rôzne zádrapky a spôsoby, ako dehonestovať prácu alebo hľadať rôzne zámienky, ako, ako znevažovať buď teda prácu nezávislých inštitúcií, alebo našu opozičnú.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda rozpočtovej rady, na úvod poviem toľko, že na tejto schôdzi, na tejto schôdzi sme vlastne mali doplniť Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, je tam presluhujúci člen a ťahá sa to niekoľko mesiacov. Takže nielen Ústavný súd, ale vidíme, že aj rozpočtová rada a ak by som tieto inštitúcie prirovnal, tak povieme, že Ústavný súd je garantom ústavnosti, čo sa týka triezveho prístupu, čo sa týka našich právnych predpisov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je garantom, garantom toho, že je tu niekto, kto stráži verejné financie. To nie je nejaký prázdny pojem alebo, alebo nejaký technický pojem, hoci tu dnes technicky väčšinou diskutujeme, keďže sa na finančnom výbore nedalo o tom týmto spôsobom diskutovať, teraz sa nám to presúva priamo do pléna. Rovnako som potešený ako, ako, ako kolega Kišš tým, že sa predsa táto rada, táto správa dostala na rokovanie tejto snemovne, i keď to je v hodine dvanástej, by som povedal, pretože nie dni, ale hodiny, hodiny snemovania sú spočítané, tohtoročné hodiny.
Takže máme pred sebou správu hodnotia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2024. Ja viem, ťažký pojem, ale vytvorila ho ústavná inštitúcia, vytvorila túto správu a ja pripomeniem, že táto ústavná inštitúcia vznikla z vôle celého politického spektra, ktoré tu bolo v časoch, keď vlastne tu, sa tu, sa tu rozbehla grécka kríza. To znamená, zrazu nastal obrovský strach, aby, aby, aby ten, aby, aby tento problém neprerástol hranice Grécka, aby nezasiahol celú eurozónu a tým pádom aj Slovensko, ktoré sa stalo členom eurozóny. Ústavná inštitúcia by mala byť aj ústavne vážená, to znamená, že by sme si ju mali vážiť. My sme tu pred chvíľou mali predsedu Ústavu pamäti národa, ktoré, ktorého si vážime a takisto by sme si mali vážiť aj predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože, opakujem, je to strážca verejných financií a mal by mať dostatočnú váhu.
Keď sa pozrieme na tú správu, ona je už dosť stará, hej, lebo však už dávno sme ju nemali rokovať, ale keď vypichnem aspoň pár, pár tých záverov, tých odporúčaní z tej správy, tak vám poviem, že tie odporúčania sú stále aktuálne. Je to vysvedčenie vlastne, nepovedal by som, iba pre vládu Roberta Fica, ale by som povedal, že tá správa je vysvedčením predchádzajúcich vlád, o chvíľku sa o tom zmienim. Takže, ako som povedal, tá správa sa venuje pravidlám rozpočtovej zodpovednosti a pravidlám rozpočtovej transparentnosti, teda dvom okruhom.
V prvom okruhu tie odporúčania, ktoré sa týkajú pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, spomeniem dve odporúčania. Prvé je sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie dlhovej brzdy. Tak, prosím pekne, ja tu teraz nejdem vysvetľovať, čo je hrubý a čistý dlh, len poviem toľko, že keď sa tvorila, tvoril zákon, aj táto rada, tak nikto nečakal, že príde taký šok, celosvetový šok ako bola kríza pandémie, ako bola, bol covid, ktorý zasiahol v podstate celý svet a mnohé veci obrátil naruby. Zistili sme, že ten zákon zrazu nepočítal s takýmto niečím a vidíme pokusy už za prechádzajúcich vlád Igora Matoviča, vidíme pokusy, aby sa modernizoval tento predpis, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má dosť jasnú predstavu, akým spôsobom by sa modernizoval a jedno, jeden z tých hlavných bodov modernizácie, je, aby sa posudzoval nie hrubý dlh, ale čistý dlh. To znamená, že keď to poviem polopatisticky, nielen to, čo si štát napožičiaval, ale aj čo má napožičiavané a jednoducho bral do úvahy aj to, že akým spôsobom má naakumulované peniaze v štátnych aktívach.
Takže my sme zaspali nie teraz počas tejto vlády, musím to povedať, ale zaspalo sa počas vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera, keď vtedy vládna koalícia mala ústavnú väčšinu. Ak by bola vtedy vôľa, tak by sa tento zákon zmenil a nezmenil sa, pretože nebola dohoda vo vládnej koalícii, ako vieme, najväčším problémom bolo prijatie tohto, tohto, tejto modernizácie napriek tomu, že som tam videl súhlas zo strany Slobody a Solidarity, pretože podmienila zmodernizovanie dlhodobej brzdy aj, aj zakomponovaním ústavnej daňovej brzdy. Takže sa to nestalo a tam vlastne vidíme prvé problémy, prečo sa, prečo sa znížila váha tejto inštitúcie. Pretože zrazu táto inštitúcia začala pracovať v pomeroch, začala pracovať v pomeroch a na základe takého zákona, ktorý nebral do úvahy celú pandémiu a celý ten výkyv obrovský, ktorý sme tu mali, ktorý, s ktorým potom súvisela obrovská inflácia a, spomeňme si, aj energetická kríza, o ktorej hovoríme, o tej, o tých energiách hovoríme dodnes napríklad v súvislosti s tzv. energopomocou, ktorú prijala vláda práve nedávno a dnes ju po neúspechu prvého prijatia musela zase upravovať.
Druhý bod z tých odporúčaní je posilniť záväznosť limitov verejných výdavkov ich ústavným ukotvením a ich opätovné prepojenie na koeficient, koncept dosiahnutia ochrany dlhodobej udržateľnosti hospodárenia. Takže toto je, toto je dosť dôležitá vec, pretože to, čo spravila táto vláda, teraz už budem hovoriť o tejto vláde iba, v podstate vhodila, vhodila odporúčanie, alebo by som, nie, to sú nie odporúčania, to sú vlastne, by som povedal, zákonné veci, to, čo robila, navrhla rozpočtová rada, tie limity hodila do koša a zvonila, zvolila si svoju vlastnú metodiku. To znamená, ďalší úder, ďalší úder do tejto inštitúcie, ktorá je zo zákona vlastne tým strážcom verejných financií a ktorá by mala byť maximálne rešpektovaná.
Ďalším odporúčaním, to boli tie odporúčania, dve som vybral z pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, teraz tie pravidlá rozpočtovej transparentnosti. Opäť, hoci sa tieto odporúčania tvorili možno pred rokom alebo pred niečo menej ako rokom, tak sú stále aktuálne. Poviem dve. Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu verejnej správy a schvaľovať v parlamente celý trojročný rozpočet. Prosím vás pekne, to by sme vyzerali, keby také tie rozpočty, ktoré tu boli predkladané, mali byť záväzné ako trojročné. Ja poviem len príklad. Takí boli leniví na ministerstve financií, že keď si kreslili do kolóniek, do tabuliek, že ako niektoré výdavky, alebo ja neviem, to je jedno, aké parametre, že aké budú v roku, o rok, o dva, o tri, tak zabudli, zabudli na to, že aspoň niečo by tam mali napísať, aby to nevyzeralo podozrivé a dali tam rovnaké čísla. Úplne rovnaké čísla. To znamená, vôbec nebrali vážne trojročné rozpočtovanie. Táto vláda myslí na rok dopredu, nemá, nemá dlhší výhľad, nedokáže pozerať na rok dopredu, viac ako na rok dopredu a tým pádom ja tomu hovorím, to je hospodárenie od buka do buka, od roka do roka. Čo rok dá, ideme ďalej a nejako to ešte udržíme, niečo s tým ešte spravíme, nejako obalamutíme, hej. Napríklad balamutíme tým, že hovoríme o tom, že vláda bude 500 mil. eur šetriť budúci rok. No ja som veľmi zvedavý, ako bude šetriť, to je, to sú jednoducho pár čísel na papieri, vôbec nie som o tom presvedčený, že vláda bude šetriť, jediné reálne, čo je budúci rok a na čom chce nie vláda šetriť, ale získať, je, sú, je celý tretí konsolidačný balík, ktorý je dosť jasne vyčíslený, a to je ten balík, ktorý dopadne vlastne už na, na, na peňaženky, peňaženky ľudí, peňaženky živnostníkov, to je tretí konsolidačný balík.
Druhé z týchto, z tejto sady odporúčaní je zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych podnikov. Prosím vás pekne, vrátane, vrátane vyplácania dividend. Ja poviem len jeden príklad, ja som to tu už viackrát povedal. Keď si zoberiete energetické firmy, kde má štát celú alebo čiastočnú, čiastočnú, čiastočný podiel, tak z týchto firiem ide ročne do štátneho rozpočtu 400-500 mil. eur vo forme dividend. Krásny príklad je Slovenská energetická privatizačná a prenosová sústava. Robí sa to každý rok, povie sa im, viete čo, budúci rok potrebujeme takúto dividendu. Dobre, dosiahneme takýto zisk, tak ona dos... to je, ona je v stopercentnom vlastnení štátu. To znamená, že dosiahne sa nejaký zisk a vyplatí sa dividenda do štátneho rozpočtu. Potom príde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý spomína, či ten zisk je primeraný, či ozaj mohol byť a povie, okej, urobí fajku. Zneváženie ďalšej inštitúcie, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Potom tu máme firmy energetické, ktoré sú napríklad Slovenské elektrárne alebo najmä Slovenský plynárenský priemysel, to je tá najväčšia dojná krava, kde sa tiež, kde sa tiež dosahuje zisk a štát príde a povie si, tak z tohto zisku tieto dividendy stiahnem do štátneho rozpočtu. Čo to spôsobuje? Keď hovorím o 400-500 mil. eur, asi vám to niečo pripomína. To je presne suma, ktorá pôjde budúci rok na energodotácie, energopomoc. My keby sme tieto dividendy oželeli, poviem to tak, štát keby oželel tie dividendy, tak nemusí robiť žiadnu energopomoc, ale tým cenám pomôže týmto spôsobom. A zase Úrad pre reguláciu sieťových odvetví hovorí, nuž, je to tak, čo má, čo má robiť, hej. Nezávislý, pripomínam, to má byť nezávislý úrad.
A posledný bod, čo poviem z tých odporúčaní, je pokračovať vo zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtovaných a skutočných údajov. Tak to je úplný guľáš. Vy keď sa chcete dozvedieť, že vlastne ako štát hospodári, no veľmi ťažko sa dopátrate niečo a keď to sa, dokonca snažíte spárovať so schváleným rozpočtom, ďalší problém. Ja som tu včera spomínal, keď som, keď som vystupoval, už ani neviem, k čomu to bolo, ale snažil som sa získať údaje, aké je vlastne čerpanie prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti. Desať minút som sa vŕtal v počítači, nenašiel som to. Pritom máme úrad podpredsedu vlády, ktorý padol už, úrad podpredsedu vlády, ktorý je zodpovedný za plán, plán obnovy. Nenájdete údaje. Nenájdete riadne údaje, že vlastne ako to vyzerá. Takže táto požiadavka rozpočtovej rady je stále aktuálna, žiaľ, problém je ten, že tieto odporúčania nás nachádzajú v novej situácii – hospodárenie štátu sa zhoršuje, deficity sú v podstate stále rovnaké, ale rastie nám strmo dlh. Čo to môže spôsobiť? Vráťme sa na začiatok, keď vznikal zákon a vznikala táto inštitúcia. To bol grécky, grécky problém. Mnohí z vás asi vedia, že ako Grécko dopadlo. Grécko dopadlo tak, že dôchodky sa znížili zrazu zo dňa na deň o tretinu. Nezamestnanosť vystúpila na vyše 20 %. Prepúšťali sa štátni úradníci, zmrazovali sa, znižovali mzdy. Viete, ktorý štát nás, teraz na nás v niektorých ukazovateľoch pozeral od chrbta? Grécko. My (rečníkovi priniesli pohár s vodou), ďakujem, my, ktorí, ktorí lámeme priečky, lámeme, lámeme priečky úplne tie spodné vo všetkých ukazovateľoch, čo sa týka buď životnej úrovne alebo hrubého domáceho produktu, tak za nami je ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hoci...

ešte stále to Grécko, ktoré bolo vtedy pred nami a ďaleko pred nami. Desať rokov, desať rokov ešte to tí Gréci cítia. Ja často chodím do Grécka, tak to vidím. Milión Grékov opustilo štát, milión Grékov, pretože zrazu bolo v tom štáte zle. Chceme toto? A Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, hoci, hoci to robí, robí veľmi opatrným spôsobom, ale v podstate nás upozorňuje na to, že ak budete takto pokračovať, tak sa na tú grécku cestu dostaneme. Toto nám hrozí. To znamená, tu nerokujeme o nejakých fazuľkách, keď tu máme túto správu. My rokujeme o tom, čo bude s týmto štátom o niekoľko rokov. Ak budeme takto pokračovať ďalej, tak sa dostaneme na tú grécku cestu. A toto robí rozpočtová rada.
A teraz, čo s ňou robí vláda? Pozrime sa, čo s ňou robí vláda. Minister financií tu stál a predstavoval štátny rozpočet na budúci rok. Rozpočtovej rade venoval hádam tretinu svojho vystúpenia a štýl takéhoto: Čo to s nami robia? To je politická inštitúcia? To re... predsedu, ta toho si tam dali Oľanáci a neviem čo vykrikoval. Samozrejmé, že vždy sú politické nominácie, keď sa dopĺňa rozpočtová rada. Ale on dehonestoval túto inštitúciu v priamom prenose. On neútočil na predsedu, on útočil na inštitúciu. To je dôležité. A keď si rozoberiete rad-radom, ako sa tu útočí na inštitúcie, však sme, máme čerstvý príklad, úrad pre oznamovateľov, my sme ho zničili, my sme zničili inštitúciu, a ničíme tie inštitúcie jedny za druhým, jednu za druhou. A tým pádom vlastne ničíme štát. To je veľmi dôležitá vec.
A nie, aby sa nečkalo len ministrovi financií, ja som bol nedávno na diskusii, na verejnej diskusii v rozhlase s ministrom práce. Išiel vybuchnúť. Čo to tí v tej rozpočtovej rade robia? Oni si, oni vyčíslili, že aký bude dosah tretieho konsolidačného balíka na ľudí, na rodinu s dvoma deťmi, 850 eur. To nemajú vlastnú robotu? To musia toto vyčíslovať, takúto nadprácu robiť? A čo majú robiť? Prosím vás pekne, čo majú, však to je ich robota. Keď rozpočtová rada vypočíta, že len pre tretí konsolidačný balík bude hrubý domáci produkt, rast hrubého domáceho produktu skoro o pol percenta nižší, a tak ako to je, to je skutočne ako je to tak. Jednoducho oni to, oni musia na to upozorňovať. A my to hádžeme, nie my, ale vláda to hádže do koša. A ešte dehonestuje túto inštitúciu.
Takže my sa doslova zahrávame s ohňom a skončí to tým, že, opakujem, zákon, ústavný zákon prijalo celé politické spektrum. Celé politické spektrum. Tuším to bolo 2015, ak si to dobre pamätám. Celé politické spektrum. A teraz jedna časť politického spektra, lebo jej to vyhovuje, lebo sa cíti prichytená, tak jedna časť politického spektra bude túto inštitúciu dehonestovať a neviem, kam ju chce až dotlačiť. Však my si týmto spôsobom, vlastne my sa chceme klamať. My sa chceme klamať, pretože nie sme schopní sa pozrieť do zrkadla, čo sa deje.
Takže, prosím vás, keď rokujeme o tejto, o tejto správe, uvedomme si aj tieto veci. Ja by som bol veľmi rád napríklad, čo je legitímna požiadavka, aby v prípade schvaľovania rozpočtu, štátneho rozpočtu, bol povinne prítomný predseda rady. Povinne prítomný. Nieže ako to bolo tento rok, že mu tri dni pred tým, ako sa rokovalo o rozpočte, poslali nejaký, nejaký rozpočet, hej? Tak sa muselo cez víkend nejako, nejako chystať a bol som na tom zasadnutí výboru, nedostal ani poriadne slovo predseda rozpočtovej rady. To takto, takto chceme pokračovať ďalej? Prosím vás pekne, zamyslime sa nad tým.
Ďakujem za pozornosť.