46. schôdza

Ja mám vážny problém s tým, že navrhovatelia nevystupujú v rozprave a že vlastne od nich sa nedozvedáme detaily toho, ako sú tieto zmeny myslené, najmä keď bolo naozaj prekvapením hodinu pred rokovaním o tomto návrhu rozsiahly pozmeňovák, ktorý dodnes ako keby sa snažíme nejakým spôsobom vysvetliť alebo nájsť mu nejaký právny výklad a stále má veľa nezrovnalostí. Čiže pre mňa, pre mňa je toto nepochopiteľné, že naozaj nie je vo vašej koalícii snaha dať veci na pravú mieru. Sú tam traja navrhovatelia, to naozaj ani jeden z nich nevie vysvetliť, ako veci myslia? Pre mňa to je nemysliteľné. A keď som počúvala vystúpenia pána Gašpara v rozprave, tak to boli naozaj nejaké osobné zhluky pocitov, ktoré nám znova nepriniesli žiadnu presnejšiu predstavu o tom, kam tento rokovací poriadok smeruje.
A vy často hovoríte o zlepšení nejakej politickej kultúry. Bolo to aj takým zásadným motívom v prejave pána predsedu Rašiho, keď sa dostal do funkcie. Ale nie je práve signálom politickej kultúry to, keď sa snažíte nájsť konsenzus napríklad v niečom takom, ako sú pravidlá rokovania, ktoré sa nás týkajú všetkých, koalície aj opozície, a bolo by naozaj gestom politickej kultúry, keby ste tých pár vecí, na ktorých sme sa dokázali zhodnúť aj na tých pracovných skupinách, povýšili a ponechali ich v tom návrhu a keby ste ďalej pokračovali v takomto dialógu aj pri tomto rozsiahlom pozmeňujúcom návrhu, ktorý absolútne deformuje všetky vaše snahy, ktoré na začiatku pôsobili demokraticky a boli pozitívnym signálom, že tento rokovací poriadok by mohol mať zhodu? A nakoniec takýmto spôsobom to zohyzdíte a naozaj prijmete niečo, možno nám tu ešte zarežete rozpravu, za čo sa môžete hanbiť.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne.
Znova aj povedanému, že pozeraj, kto to hovorí a čo robí. Ja som to už včera namietal, že nie sú na miestach navrhovateľa a spravodajcu ľudia, ktorí tam majú sedieť. Bolo mi povedané, že sú v sále. Teraz som si dal, tak ak sa mýlim, sa ospravedlňujem, ale dokonca ani v sále ich nevidím. Keď už ste takí puristi a tak sme tu všetci slušní a tak sme tu všetci, ja neviem, vychovaní a vy nás to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Gašpar je v sále, aj pán poslanec Gašparovič je v sále.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Kto?

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec Gašpar ako navrhovateľ je v sále, pán poslanec Gašparovič ako spravodajca je v sále.
Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Takže sú v sále a to, že nie sú na miestach určených, ignorujeme ako najväčší slušáci zo slušákov. Dobre, okej.
Prosím vás, aby teraz znova sme mali v tom jasno, hovoríme o tom, že ideme tu byť slušní. Vám nepomôže ani keď sa do habitov vyobliekate, kľudne si môžte pokúpiť a vám to nepomôže, každý vie, o čo v tomto prípade ide. A naozaj idete vkladať a vniesť strach. Idete zastaviť rozpravu a idete vniesť autocenzúru aj v sále a dokonca aj mimo sály. Toto je vážna vec. Ešte o tom budeme rozprávať, chcem veriť, že ešte budeme o tom rozprávať. Dneska som sa dozvedel, a mi to bolo aj vysvetlené, že pokračujete aj ďalej, aj v zákone o katastri, kde pribúda nová skutočnosť v § 2, som prekvapený, že dostanete 10-tisíc eur pokutu, keď zverejníte niekoho údaje z katastra. To je už fakt, že dá sa povedať, že bič na zverejňovanie.
Takže neviem, kde inde v Európe to takto funguje, mohol sa Fico spýtať Macrona, či aj vo Francúzku je to tak. Neviem, kam ideme, tam, kam ideme, to nevyzerá dobre. Takže ešte o tom treba rozprávať.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Šipoš.

Ďakujem pekne, Roman Mikulec, za tvoje vystúpenie. Ja som si zobral z tohto vystúpenia jedno ponaučenie. Presne tak, ako si hovoril, ako to bolo v tvojom prípade, ako ti nastrčili tú SD kartu, aby ťa nejakým spôsobom sa snažili obviniť, že vynášaš nejaké utajované skutočnosti, aby... chceli ťa zničiť, pretože si poukazoval na to, ako sa tu rozkráda verejné, tajné, ako sa tu rozkráda Vojenské spravodajstvo. A toto je presne to, čo ti chceli spraviť, aby ťa zničili, aby sa ťa zbavili, ale ty si vydržal, vytrval si, tých osem rokov si sa súdil a vyhral si, očistil si svoje meno. Áno, bolo to ťažkých osem rokov, nie každý by to zvládol, nie každý by to vydržal, ale to meno si očistil a teraz je z teba silnejší bojovník. A tak, ako nás tu táto vládna koalícia chce umlčať, ako nám chce zakázať rozprávať, ako nám chce zakázať, aby sme tu ukazovali vizuálne pomôcky, ako nám chcú zakázať, aby sme ukazovali pravdu na tých tričkách a mikinách, ale už nevidia to, že celé Slovensko si myslí, že ten problém je v tom, že tu mnohí z nich pijú a sú pod vplyvom alkoholu, tak verte, že my to tým ľuďom budeme rozprávať v tých regiónoch, my to tým ľuďom budeme ukazovať, ako chodíte do parlamentu. Teraz ako ste tu zrazu večer prišli, pretože potrebujete zarezať rozpravu, potrebujete, aby dnes sa o tom hlasovalo, lebo zajtra už potrebujete ísť domov, zajtra sa vám už nechce hlasovať. Tak toto je presne tá vaša vizitka. A tá slušnosť sa presne odzrkadľuje v tom, že ani jeden z vás nesedí na svojom mieste, predkladateľ ani spravodajca, a bojíte sa ísť do toho, aby sme tu odvolávali ministrov. Je to naše ústavné právo. Bojíte sa ísť do toho, aby sme tu vyslovovali vašej vláde dôveru. Hanba vám!

Pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, za mňa len pár slov k téme požívania alkoholu, pretože dnes mi pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán Čellár, v televíznej diskusii povedal, citujem: „Ja si osobne nemyslím, že alkohol je problémom v Národnej rade, pretože neevidujem takú situáciu, že by poslanci chodili pod vplyvom alkoholu.“ Voila, no vidíte, vyriešené. V duchu japonského porekadla o troch opičkách, nevidím, nepočujem, nehovorím.

Pán poslanec Jakab. Pustite pána poslanca Jakaba, prosím.

Ďakujem. Tak ja sa čudujem, že aj keď si hovoril ten svoj príbeh, Roman, aj keď si hovoril tú skutočnosť, ktorá nastala, lebo to nie je len tak príbeh, že to je nejaká rozprávka, to je skutočnosť, ktorá nastala v roku 2013, že vyšetrovatelia, ktorí boli pod Gašparom, jeho priami podriadení, tak proste nastrčili do auta Mikulcovi niečo, za čo ho potrebovali odstíhať, za čo ho potrebovali naháňať. Tak ja sa pýtam, že kde chcete zájsť? Teraz sa pozerám tuto na koaličných kolegov, kde chcete zájsť? Nedáte si ešte nejaké stredoveké metódy, že nás budete ťahať za koňom alebo, ja neviem, budete zvoniť na zvone alebo nás budete upaľovať, alebo čo ešte? Nás budete na kolese lámať za to, čo povieme? Čo si ešte vymyslíte? Ja vás tu sledujem celý čas, ako tam sedíte ako päť peňazí, ja sa vás pýtam, teraz sa vás pýtam, pozerajte sa na mňa, v pohode: Vy ste chlapi? Vy ste chlapi? Toto robia chlapi, že nevystúpite celý čas, že to neviete obhájiť? Že si tam ani nesadnete dopredu, že sa tu skrývate popod balkóny? Takto sa to robí, že keď tak, tak niečo povykrikujete z tej lavice? Si neviete stáť za svojim slovom, sa necháte zneužívať touto vládou? Ja neviem, akože ja byť vašimi deťmi, tak sa vás na to pýtam, že či sa normálne nehanbíte proste toto prijímať? Keď viete dobre, o čo ide. To neni, že vy ste hlúpi. Vy dobre viete, čo prijímate, sa postavíte pred zrkadlo ráno a si poviete, že takto je to v poriadku, že robím to pre svoju rodinu, že majú teplé fleky, teplé kšefty, neviem. Toto je ono? To ste chceli celý život robiť, tam sedieť a stláčať tlačítka, ako vám niekto prikáže? Aby ste niekoho naháňali, niekomu ublížili, aby ste niekomu dávali pokuty? Si vstúpte do svedomia aspoň na chvíľu, že či toto je ono, kvôli čomu ste tam skladali sľub, chytali ste tam dvojkríž a ste hovorili, ako to bude super a že budete sa zastávať slovenského národa, lebo zatiaľ je to veľká hanba, páni. (Potlesk.)

Pán poslanec Pročko.