46. schôdza

...a tá slušnosť sa presne odzrkadľuje v tom, že ani jeden z vás nesedí na svojom mieste, predkladateľ ani spravodajca a bojíte sa ísť do toho, aby sme tu odvolávali ministrov, je to naše ústavné právo. Bojíte sa ísť do toho, aby sme tu vyslovovali vašej vláde dôveru. Hanba vám!

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, za mňa len pár slov k téme používania alkoholu, pretože dnes mi pán predseda ústavnoprávneho výboru, pán Čellár, v televíznej diskusii povedal, citujem: „Ja si osobne nemyslím, že alkohol je problémom v Národnej rade, pretože nevidujem takú situáciu, že by poslanci chodili pod vplyvom alkoholu.“ Voila, no vidíte, vyriešené. V duchu japonského porekadla o troch opičkách: nevidím, nepočujem, nehovorím.

Ďakujem. Tak ja sa čudujem, že aj keď si hovoril ten svoj príbeh, Roman, aj keď si hovoril tú skutočnosť, ktorá sa nastala, lebo to nie je len tak príbeh, že to je nejaká rozprávka, to je skutočnosť, ktorá nastala v roku 2013, že vyšetrovatelia, ktorí boli pod Gašparom, jeho priami podriadení, tak proste nastrčili do auta Mikulcovi niečo, za čo ho potrebovali odstíhať, za čo ho potrebovali naháňať. Tak ja sa pýtam, že kde chcete zájsť? Teraz sa pozerám túto na koaličných kolegov. Kde chcete zájsť? Nedáte si ešte nejaké stredoveké metódy, že nás budete ťahať za koňom alebo ja neviem, budete zvoniť na zvone, alebo nás budete upaľovať alebo čo ešte? Nás budete na kolese lámať za to, čo povieme? Čo si ešte vymyslíte? Ja vás tu sledujem celý čas, ako tam sedíte ako päť peňazí. Ja sa vás pýtam, teraz sa vás pýtam. Pozerajte sa na mňa v pohode. Vy ste chlapi? Vy ste chlapi? Toto robia chlapi, že nevystúpite celý čas, že to neviete obhájiť? Že si tam ani nesadnete dopredu, že sa tu skrývate popod balkóny? Takto sa to robí, že keď tak, tak niečo povykrikujete z tej lavice? Si neviete stáť za svojim slovom, sa necháte zneužívať touto vládou? Ja neviem, akože, ja byť vašimi deťmi, tak sa vás na to pýtam, že či sa normálne nehanbíte proste toto prijímať? Keď viete dobre o čo ide. To nie je, že vy ste hlúpi. Vy dobre viete, čo prijímate, sa postavíte pred zrkadlo ráno a si poviete, že takto je to v poriadku, že robím to pre svoju rodinu, že majú teplé fleky, teplé kšefty, neviem. Toto je ono? To ste chceli celý život robiť tam sedieť a stláčať tlačitka ako vám niekto prikáže? Aby ste niekoho naháňali, niekomu blížili, aby ste niekomu dávali pokuty? Si vstúpte do svedomia aspoň na chvíľu, že či toto je ono, kvôli čomu, keď tam skladali sľub, hľadali ste tam dvojkríž a ste hovorili ako to bude super a že budete sa zastávať slovenského národa, lebo zatiaľ je to veľká hanba, páni.

Ďakujem veľmi pekne. No, v kuloároch naozaj sa hovorí o tom, že to zarežú, lebo nikdy v živote som večer nevidel tuná niektorých dvoch, troch, možno, ale takúto zostavu? Bože, veď Kapuša som tu večer nevidel prinajmenej 20 rokov. Takže uvidíme ako to bude, hovorí sa, že vraj budeme rokovať dlho do noci, dlho do noci, uvidíme, ale milí občania Slovenskej republiky, oni, okrem toho, že teraz zase vyrušujú, tamto pani Čavojová, Matejičková a pán Poseidón ich nepreruší, lebo fakt vyrušujú. Tak milí občania Slovenskej republiky, ide o to, že naozaj nám idú brať naše ústavné práva a vy čo nepoznáte ústavu, tak hneď prvý bod je článok 12: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nezcudziteľn a nepremlčateľné a nezrušiteľné a v politických právach: „sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.” Sloboda prejavu vám nič nehovorí. Vy chcete prejav, ktorý chcete vy, to robili komunisti. Komunisti rozprávali: „Toto môžeš hovoriť a toto nemôžeš hovoriť.” Komunisti diktovali, čo je správne a zlé a komunisti mali v tých svojich orgánoch svojich ľudí, tak ako máte vy v mandátovom a imunitnom výbore, ktorí rozhodovali, čo je dobré a čo nie je zlé. Vy ste neskutočne odporní, zlí a zákerní komunisti a to ich nikto nie, že jemu to je to jedno Posiedónovi, že tu nie je nikto už. Jasné. Ten to má na saláme.