46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. No, v kuloároch naozaj sa hovorí o tom, že to zarežú, lebo nikdy v živote som večer nevidel tuná niektorých, dvoch-troch možno, ale takúto zostavu? Bože, veď Kapuša som tu večer nevidel prinajmenej 20 rokov. Takže uvidíme, ako to bude, hovorí sa, že vraj budeme rokovať dlho do noci, dlho do noci, uvidíme, ale, milí občania Slovenskej republiky, oni okrem toho, že teraz zase vyrušujú, tamto pani Čavojová, Matejičková a pán Poseidón ich nepreruší, lebo fakt vyrušujú. Tak, milí občania Slovenskej republiky, ide o to, že naozaj nám idú brať naše ústavné práva. A vy, čo nepoznáte ústavu, tak hneď prvý bod je článok 12: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné a nepremlčateľné a nezrušiteľné a v politických právach sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.” Sloboda prejavu vám nič nehovorí. Vy chcete prejav, ktorý chcete vy, to robili komunisti. Komunisti rozprávali, toto môžeš hovoriť a toto nemôžeš hovoriť. Komunisti diktovali, čo je správne a zlé, a komunisti mali v tých svojich orgánoch svojich ľudí, tak ako máte vy v mandátovom a imunitnom výbore, ktorí rozhodovali, čo je dobré a čo nie je zlé. Vy ste neskutočne odporní, zlí a zákerní komunisti. (Reakcia z pléna.) A tu nikto nie je, však jemu to je to jedno, Posiedónovi, že tu nie je nikto už. Jasné, ten to má na saláme.

Pán Pročko. (Reakcia poslanca Pročka.) Pán Pročko, vy ste mali byť pri zrode sveta, ste mohli poradiť. (Reakcia poslanca Pročka.) Ste mohli poradiť.
S reakciou na faktické pán poslanec Mikulec.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické a už len naozaj pár slov.
Lukáš, ty si spomínal tie ich mikiny a ja si myslím, že keby prišli s návrhom, že si dajú všetci tie mikiny a či by tam bolo napísané, že som zlodej, tak ako navrhoval pán Glück, alebo by tam bolo čokoľvek iné, ja neviem, napríklad že ovečka alebo, alebo čokoľvek iné, no tak myslím si, že my by sme ich podporili v tom, aby tie mikiny, a vôbec by nám nevadilo, že by tu v tých mikinách sedeli, lebo ony, tie mikiny, by im pasovali.
Pán Dej, vy ste hovorili o slušnosti, no, ja sa obávam, že na, ani, ani po tejto rozsiahlej debate, ktorú tu už pár dní teda vedieme, apelujeme na koaličných poslancov, že slušnosť, a najmä naozaj od niektorých to je farizejské hovoriť o slušnosti, že to je ako hrach na stenu hádzať, ale verím, že ľudia, ktorí toto sledujú, tí občania Slovenskej republiky, ktorí to počúvajú, tak tým to jedno nebude.
Ďakujem ešte raz, kolegovia.

Pani poslankyňa Marcinková, máte procedurálny návrh? Nech sa páči, procedurálny návrh.

Ďakujem pekne. Vzhľadom na rôzne informácie, ktoré sa tu šíria a ktoré pripúšťajú aj možnosť, že budeme mať v noci nejaké hlasovanie, žiadam pri vopred neavizovaných hlasovaniach, ktoré sú v rozpore s informáciou, ktorú nám o čase hlasovaní podal predseda Národnej rady Slovenskej republiky na začiatku tejto schôdze, minimálne 24-hodinovú lehotu od informovania k aktu hlasovania. Odôvodnenie: Dostatočný časový priestor na zabezpečenie starostlivosti o deti pre tých, ktorí majú malé deti a sú na nich sami, keďže mám manžela odcestovaného. Dúfam, že sa naozaj neznížite k takému niečomu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Stihli ste, pani poslankyňa? Dobre, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, 29 prihlásených. Vyhlasujem dvojminútovú technickú prestávku.

(Prestávka.)

Nech sa páči, ako prvý ústne prihlásený do rozpravy, pán poslanec, ste tu?
Pán poslanec Dej, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Mohli by ste trochu utíšiť? (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Poprosím kolegov, kolegyne, aby ste sa utíšili, aby pán poslanec mohol vystúpiť v rozprave. Kolegyne, kolegovia, poprosím, kľud.
Nech sa páči, pán poslanec.

Dej, Dávid, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Viem, že to nie je pre vás štandardné, tu sedieť o takejto hodine, väčšinou sú len dva časy, kedy tu sedíte, to je buď o jedenástej alebo o piatej. Takže chápem, že to nie je príjemné, ale sme tu kvôli vám, nie kvôli mne a ako býva zvykom, opäť ideme riešiť niečo, čo nepomôže ľuďom na Slovensku, niečo, čo nezlepší ekonomickú situáciu ľudí, ktorí, žiaľ, dneska trpia chudobou, aj takí ľudia, ktorí by to možno pred pár rokmi ani nepovedali, a nie ich vlastnou vinou, ale vinou vás. Tým, ako túto krajinu riadite, tým, za aké zákony tu hlasujete, aj tým, akým časom mrháme, kvôli čomu mrháme tieto rokovacie dni, len preto, aby ste nás umlčali. A naozaj ma to mrzí, pretože keď z pohľadu mladých ľudí sa na to pozriem, v akej situácii sú mladí ľudia na Slovensku, že jednoducho dneska na Slovensku si mladí ľudia nemôžu dovoliť bývanie, mladí ľudia nevidia budúcnosť a nemajú pocit, že by sa dokázali adekvátne uplatniť v krajine, v ktorej sa narodili, v ktorých ich rodičia žili a pracovali a mohli tejto krajine odovzdať, tak my namiesto toho, aby sme zlepšovali ekonomickú situáciu nielen mladých ľudí na Slovensku, tak tu, žiaľ, musíme riešiť etický kódex a rokovací poriadok. Ten rokovací poriadok, ktorý, jednoducho ide iba o to, aby ste nás umlčali a skrátili nám čas, ktorý môžme vystúpiť a poukazovať na tie chyby, ktoré pri tom vládnutí robíte a ich nie je málo, žiaľ, nie je ich málo. A mňa to mrzí, pretože vy máte moc, jednoducho ľudia tak rozhodli, ja s tým nemusím súhlasiť, ako rozhodli, ale rešpektujem to, jednoducho máte moc, tak urobte niečo pre tých ľudí, aj pre tých, ktorí vás volili.
Teraz poviem príklad. Ja som dostal možnosť, teda tú energopomoc, ja som ju dostal, ale moja mama ju nedostala. Mne to, mne to, toto mi príde maximálne neslušné teda. Ja mám nárok na energopomoc, ale moja mama ju nemá z nejakého dôvodu. A teda ak si myslíte, že zlepší situáciu v krajine to, že my budeme môcť kratšie hovoriť a vystupovať v rozprave, tak sa mýlite, pretože slušnosť nie je o tom, čo má človek na sebe oblečené alebo či hovorí desať minút alebo päť alebo dve minúty, alebo desať minút. Slušnosť sa nemeria časom, ale slušnosť sa meria jednoducho tým, ako sa správate. A premiér tejto krajiny vyháňa mladých ľudí, študentov vyháňa bojovať na Ukrajinu. Toto je podľa vás slušné? Toto je podľa vás slušné? Mne to príde maximálne neslušné.
A keď sa pozrieme na to, s akými zákonmi sem chodíte, a preto tie rokovania častokrát sú do noci, pretože poukazujeme na tie chyby, ktoré vy robíte, aj ktoré tu potom, napriek tomu, že my sme tu aj po nociach na to upozorňovali, tak vy ste to sem doniesli znovu, lebo ste to museli opravovať. A nejakým spôsobom sme to hovorili aj preto, že jednak tá legislatíva, ten zákon obsahovo bol absolútne škodný a na konci dňa sa to ukázalo, pretože aj na tejto schôdzi máme dokonca cestný zákon, o ktorom som ja hovoril a vystupoval som v tej rozprave, že ten zákon nie je dobrý, že sú v ňom jednoducho chyby, ale samozrejme, vy ste tak dobrí, že ste si to schválili a, žiaľ, dneska na tejto schôdzi ten zákon, teda nie dnes, ale na tejto schôdzi ten zákon máme a zase budete opravovať to, čo ste si sami spôsobili.
Tak neviem, akým spôsobom chcete garantovať tú slušnosť tým, že nás chcete umlčať, budeme musieť kratšie vystupovať a buď budeme asi pravdepodobne v nejakých rovnošatách alebo niekto bude stáť pri dverách a bude hodnotiť naše oblečenie. Ja si myslím, že slušnosť sa nemeria tým oblečením, ale slušnosť sa meria napríklad tým, ako pristupujete k tej legislatíve. Sme zákonodarný, legislatívny zbor a ja si myslím, že nie je slušné, ak sem dôjde minister športu a cestovného ruchu, keď je tu niečo úplne iné na programe, keď tu mal vystupovať úplne iný minister, a on sem dôjde s tým, že treba predlžovať licencie, končiace licencie herniam a kasínam len preto teda, aby asi pravdepodobne nejaká biznisová lobby mohla ísť ďalej a peniaze sa zarábali. Argumentuje to tým, že jednoducho to sú peniaze, ktoré ležia na zemi a ich treba pozbierať. Toto je, toto je slušné? Vy za to zahlasujete. Toto je slušné?
A obžalovaný predseda Národnej rady, ktorý keby bol stíhaný vo väzbe, ak by prešiel tento rokovací poriadok, naďalej by bol poslancom, ale ak by náhodou niekto mal nejaké nálepky alebo slúchadlá, alebo podobne, to je väčší problém ako toto. Naozaj? Naozaj je toto zrovna ten problém? Toto treba riešiť? Netreba riešiť to, akým spôsobom sa tu prijímajú zákony, akým spôsobom sem chodia ministri, aké prílepky sa tu donesú aj na výbory, o ktorých ani štátni tajomníci nevedia, že vlastne prídu, lebo nejaký poslanec donesie prílepok, ktorý nijako nesúvisí s tým, za čo tam ten štátny tajomník je a ešte pozerá von oknom, že aby sa neprepadol od hanby pod zem.
Takže naozaj mňa mrzí, keď hovoríte o slušnosti, ale v skutočnosti to treba jasne pomenovať. Tu ide len o to, aby ste nás umlčali, aby sme museli kratšie vystupovať, pretože chápem, tá pravda sa ťažko počúva, ale verte mi, že aj tí ľudia na konci dňa musia pochopiť, a verím tomu, že to pochopia a častokrát už aj chápu, aj vaši voliči chápu, že vás volili, ja si myslím, nie kvôli tomu, aby tu ľudia nemohli chodiť oblečení tak alebo onak, ale aby sa mali lepšie. A ja si nemyslím, že po toľkých rokoch vládnutia sa ľudia na Slovensku majú lepšie, a to hovorím aj o vašich voličoch, ktorí sa podľa mňa lepšie nemajú, majú sa horšie. Tá ekonomická situácia na Slovensku je taká, že sa ľudia majú z roka na rok, zo dňa na deň sa majú horšie a horšie. A to je jedno, či sú to mladí ľudia, ktorí volia nás, alebo sú to starší ľudia, ktorí volili vás. Aj ja mám starých rodičov a, žiaľ, situácia je taká, že moja babka z každého jedného dôchodku prerátava každé jedno euro, či jej vyjde na lieky alebo na potraviny, a celý život tu slušne žila a pracovala, a toto je tá slušnosť? To má za to, že tu celý život slušne žila a pracovala? A potom ja sa dozviem, alebo si prečítam niekde v novinách, že tu berie dotácie na nejaké haciendy a vily niekto, kto je napojený na vládnu koalíciu. Toto je slušné? A vy tu budete hovoriť o slušnosti? Naozaj? Ako mňa to, strašne ma to mrzí, pretože máme tu už neviem koľkatý deň, tá krajina je v takom stave, že ona je v podstate pred kolapsom, pretože tu nefunguje nič, to je jedno, či idete k lekárovi, keď sa pozrieme na ceny potravín, keď sa pozrieme na všetko, všetko je drahé, všetko ide k horšiemu. Jednoducho aj tá inflácia. Dneska bola štatistika o tom, že sme už aj za tými Rumunmi, že máme najvyššiu infláciu. Tá ekonomika na tom nie je dobre a ľudia to cítia. Chodíme po Slovensku a tí ľudia nám to hovoria. Tých ľudí netrápi rokovací poriadok, že či tu my vystupujeme desať minút alebo päť. Naozaj ich trápi to, že rodiny živí otec rodiny, musí chodiť pracovať do zahraničia, aby uživil tú rodinu. A toto je podľa vás slušné, že vyháňate ľudí, nielen mladých ľudí, vyháňate z krajiny? Toto je podľa vás slušné? Alebo napríklad keď sa porovnáme s inými štátmi, tak treba na Slovensku viacej ročných platov ako napríklad v takom Londýne alebo Amsterdame, veď to je šialené, v akej situácii sme.
A mňa to mrzí, pretože namiesto toho, aby sme tu riešili niečo, čo je podstatné, čo pomôže našej krajine, tak my tu, žiaľ, za desať sedem večer musíme už tretí deň riešiť rokovací poriadok. Ja keby som súčasťou vládnej koalície a vidím, že sa aj tie preferencie asi právom prepadávajú, pretože neriešite tie problémy, pre ktoré vás ľudia volil, ale, žiaľ, riešite tu iba seba, tak ja by som sa snažil tieto rokovacie dni využiť na to, aby som naozaj naštartoval tú ekonomiku, zlepšil zdravotnú starostlivosť, ktorá naozaj nie je na tom dobre, pretože máme najvyššiu mieru úmrtnosti na predvídateľnosť chorôb. Jednoducho keby sa tým ľuďom dostala tá zdravotná starostlivosť skôr, tak by nemuseli umierať. A to je niečo, čo naozaj v tejto krajine je a mňa to mrzí. Keď sa pozrieme na to, v akom veku je výška odchodu mladých ľudí od rodičov, pretože sa nevedia osamostatniť nie preto, že by nechceli, ale si to nemôžu dovoliť, tak sme v OECD, to sú krajiny, ktoré sú aj naše susedné, ale teda krajiny Európskej únie, tak my máme najvyšší vek odchodu mladých ľudí od rodičov. A to nie je o tom, že by Slováci boli lenivejší odísť od rodičov ako Nemci alebo podobne, ale je to preto, že si to nemôžu dovoliť. A potom sa netreba čudovať, že odchádzajú do zahraničia. Vidím, že sa chytáte za hlavu, ale je to tak. Žiaľ, mňa to mrzí. A namiesto toho my tu riešime rokovací poriadok, či niekto môže nosiť to alebo ono, ale je úplne v pohode, že tu niekto proste chľastá a hlasuje tu opitý a potom sadne do auta a na križovatke zrámuje semafor... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Prosím, kľud, kolegyne, kolegovia, prosím, kľud, aby mohol pán poslanec rozprávať. Ďakujem pekne. Ďakujem.

Dej, Dávid, poslanec NR SR
Keby naozaj chcete riešiť tú slušnosť, tak si myslím, že začnete od seba, pretože príde mi absurdné, aby predseda vlády vyháňal mladých ľudí, ktorí tu študujú, bojovať na Ukrajinu len preto, že majú iný názor. To je to, čo vy často hovoríte, že má niekto iný názor. Tí mladí ľudia majú iný názor a premiér tejto krajiny pohŕda mladými ľuďmi. To mi príde úplne absurdné, ale hlavne mi to príde maximálne neslušné. Keď do budúcna budete chcieť hovoriť o slušnosti, tak, prosím, začnite od seba a nie od toho, že budete skracovať čas na to, aby opozícia nevystupovala vo faktickej dve minúty, ale minútu, alebo, ja neviem, nebudem môcť hovoriť desať minút alebo päť, ale je to tak a pred tou pravdou neutečiete. A o slušnosti sa nehovorí, tá slušnosť sa žije.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím, kľud.
V mene troch poslaneckých klubov podávam procedurálny návrh, aby sme dnes o bodoch 1 a 2 schváleného programu rokovali až do ich úplného prerokovania vrátane hlasovania, teda v prípade potreby aj po devätnástej hodine.
Prosím, prezentujte sa a hlasujte.
(Hlasovanie.) Konštatujem, že prítomných bolo 123 poslancov, 78 za, 44 proti, 1 nehlasoval.
Tento návrh bol schválený.
Vážené pani poslankyne, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi podať procedurálny návrh v zmysle § 35 ods. 7 rokovacieho poriadku, aby sme rozhodli o uzavretí rozpravy.
Dávam o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.
(Hlasovanie.) Konštatujem, že bolo prítomných 122, 78 za, 44 bolo proti.
Návrh bol schválený.
Prosím, podľa § 35 ods. 8 máte právo odovzdať svoj písomný prejav. Teraz na tento účel vyhlasujem desaťminútovú technickú prestávku.

(Prestávka.)

Kolegovia, kolegyne, informujem vás, že som dostal jeden písomný prejav, ktorý bude zahrnutý do doslovnej zápisnice o schôdzi Národnej rady s označením, že nebol prednesený.
Chcem sa spýtať, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. (Súhlasná reakcia navrhovateľa.) Áno, nech sa páči.