46. schôdza

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Dej.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem stručný, ale teda pokúsim sa to rozdeliť do dvoch častí. Jedna je tá obsahová, druhá je tá procesná. Ono s tým obsahom asi do značnej miery sa dá súhlasiť, zrovna toto nie je prílepok, ktorý bol toxický. Samozrejme sme tu zvyknutejší na oveľa obsahovo horšie prílepky. Ja sám, aj teda kolegyňa Jurík a aj ďalší teda opoziční, ale aj koaliční poslanci absolvovali výcvik v národno-obrannýc silách a my od začiatku túto myšlienku podporujeme. Ja si myslím, že tie zálohy potrebujeme. Ja to vnímam ako projekt, ktorý treba bez ohľadu na to teda, kto s ním prišiel, tie zálohy sa budujú v celej Európe, alebo teda tie krajiny, ktoré tie počty mali nižšie, tak si uvedomujú závažnosť tej bezpečnostnej situácie. A preto tie zálohy sa snažia nejakým spôsobom zlepšovať, alebo teda personálne zvyšovať tú kapacitu, čo je asi úplne správne. Ja som tam tiež išiel z toho, že to vnímam ako niečo, čo je služba vlasti. Niečo, čo je nadstranícke bez ohľadu na to, kto s tým prišiel. A aj touto cestou, ešte keď mám tu možnosť, sa chcem poďakovať tým inštruktorom, ktorí naozaj sú profesionáli a ľudia, ktorí robia v ozbrojených silách, tak to naozaj robia pocitivo, čestne a naozaj teda slúžia tej vlasti, ako sa aj v tej prísahe hovorí.
No a teraz k tomu procesu. My by sme asi to možno za normálnych okolností keby to prišlo tak, ako má dajme tomu, ak tá potreba je naozaj nevyhnutá, čo samozrejme sú úplne na mieste otázky, či sa dalo očakávať a dalo sa rátať s tým, že ten záujem bude taký vysoký. Čo naozaj je, čo je asi na konci dňa pre našu krajinu a bezpečnosť dobré. Aj tie ozbrojené sily teda majú problém s nízkou obsadenosťou personálu, to je fakt. A tie národno-obranné sily pomahajú zvyšovať odolnosť Slovenskej republiky. No a od toho tu teda máme to skrátené legislatívne konanie, ako to už viackrát bolo spomínané. Ja si myslím, že tu by to asi, ak by ste ho teda dobre odôvodnili, však vy ste celkom šikovný, vy si vždy viete nájsť nejaké dôvody. Tu by sa to možno asi dalo s nejakým odretými ušami by sme si vedeli možno akceptovať. Ono naozaj tie národno-obranné sily teda zvyšujú tú obranyschopnosť našej krajiny a tým, že ten stav v ozbrojených silách je poddymenzovaný, tak si myslím, že tá obrana, alebo teda to ohrozenie tu na mieste je a tým pádom by sa to dalo cez to SLK-áčko spraviť. Veď dokonca si spomeňme na to, že nemali ste problém sa stretnúť ako vláda kvôli SLK-áčkam aj v sobotu, keď bolo treba zlikvidovať funkčné inštitúcie. Takže ja si myslím, že keď je ohrozená bezpečnosť štátu, tak by ste sa mohli teda vedieť stretnúť aj kvôli tomuto a cez to SLK-áčko by to bolo asi namieste, lebo naozaj teda, ak sú záujemcovia o národno-obranné sily zapísaní v registri, tak nechcú čakať niekoľko mesiacov na to, či sa im niekto ozve, pretože samozrejme, tam je predpoklad, že ten záujem sa tým pádom môže znižovať, keď niekto má záujem začiatkom roka, neznamená, že ho bude mať aj pred letom. Takže áno, treba posilniť, alebo teda navýšiť počet tých inštruktorov na to, aby sa tí ľudia, ktorí záujem majú, mohli ísť na ten výcvik, mohli ho v lepšom prípade úspešne absolvovať a tým pádom prispieť do toho, že budeme mať väčší počet ľudí, ktorí tvoria aktívne záujmy. Ale nie je teda dôležitý len ten cieľ, ale aj tá cesta. No a jednoducho ten prílepok, ako sme teda počuli, to prílepkom je a nie je legálny, pretože je to v rozporo s rokovacím poriadkom a teda zákon určujem, že prílepky nie sú v poriadku. Tak si myslím, že by bolo do budúcna možno dobré, keby sa to takto neriešilo. Ja si myslím, že tým skráteným legislatívnym konaním sa to dalo vyriešiť aj legálne a situáciu by to nejakým spôsobom vyriešilo, takže by sme za to mohli teoreticky zahlasovať aj my. Takže možno do budúcna sa treba naozaj porieť na to, v akom stave tie ozbrojené sily sú, nielen teda riešiť interiérový dizajn v kukurici a možno sa dalo predpokladať, že bude treba navýšiť počet inštruktorov, že o to bude veľký záujem. Samozrejme vy keď stiahnete tých inštruktorov na ten výcvik, tak potom je možné, že chýbajú na tých útvaroch, takže je dobré, že aj ľudia ktorí teda už nie sú v ozbrojených silách, ale boli, môžu byť inštruktormi. Ja si myslím, že tí inštruktori naozaj sú, z vlastnej skúsenosti, boli veľmi dobre nachystaní na to, čo nás mali učiť. A boli aj veľmi ochotní sa s nami baviť o tom, čo ozbrojené sily potrebujú. Naozaj z ich strany to bol maximálne profesionálny, ale ľudský prístup. Takže z tohto miesta im chcem poďakovať a teda iba poslednú vetu na záver. My národno-obranné sily podporujeme od začiatku, ale teda je dôležité veci robiť aj zákonne, pretože tento prílepok je nezákonný. A jednak zopakujem na záver, nie je dôležitý len ten cieľ, ale aj tá cesta, ako sa k tomu dopracujeme. A v tomto prípade tá cesta nie je úplne šťastná.
Takže toľko za mňa. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou pán poslanec Vančo.

Ďakujem pán predsedajúci. Dávid, veľmi správne. Treba povedať, že zákonný proces, legislatívny proces (...nezrozumiteľne vyslovené...) so zákonom, ono to má svoj zmysel. To nie je len o tom, že sú tu nejaké pravidlá, ktoré musíme otrocky dodržiavať a ktoré vlastne nemajú žiadny zmysel. Má to zmysel. Jednoducho predvídateľnosť práva, ktorá generuje potom právnu istotu, to sú piliere právneho štátu. A právny štát je pilierom demokracie. Preto treba dodržiavať ten zákonný legislatívny proces. Nie preto, že to chce opozícia, alebo že vám chceme to nejakým spôsobom komplikovať. Navyše máme tu ten špeciálny inštitút skráteného legislatívneho konania. Ak sú dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak môžeme schváliť zákon aj oveľa skôr. No ak nie sú, ak ich nie sme schopní dať na papier, tie dôvody, tak potom nevidím dôvod, aby sme to robili rýchlo. Jednoducho, prečo to musí byť od 1. marca, aj keď nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ja si myslím, že to je skôr o nejakej možno lenivosti a uľahčení si, lebo naozaj ten prílepok je najľahšia možná cesta k tomu, aby ten zákon, aby ten zákon bol čo najskôr schválený. A preto sa mi to nepáči. Ja by som ešte predsa len vás vyzval na zváženie, aby sa to urobilo poriadne. Lebo naozaj možno tie dôvody tam aj sú. Naozaj sme v bezprecedentnej možno globálnej bezpečnostnej situácii, takže ešte raz. Je to dôležité, predvídateľnosť, právna istota, právny štát, sú dôležité. Nielen nejaká povrchná slušnosť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec. O slovo požiadal minister obrany.

Ja áno, samozrejme, ja ešte počkám.

(Reakcia z pléna.)
Pekný deň vážené dámy a páni, mnohí poslanci vystúpili vecne, niektorí arogantne. Pani poslankyňa, vám je to veľmi blízke, ale nepôjdem vašou cestou. Nepôjdem vašou cestou, pretože za vášho pôsobenia ako ministerky tých prílepkov bolo požehnane, ale takisto platí neodôvodnených skrátených skrátených legislatívnych konaniach. Dokonca aj Ústavný súd k tomu niečo povedal v minulosti. My sme chceli prísť normálne, slušne vysvetliť niektoré veci. Áno, iste vedeli by sme hľadať aj priestor na to, aby sme mohli odôvodniť skrátené legislatívne konanie. Napriek tomu by bolo dlhé, pretože aj vy poslanci máte svoj program. Sú tu nejaké relevanstné veci a to je práve reakcia na realitu, ktorá na Slovensku je. Ako sú napríklad jarné prázdniny, ktoré vy tiež všetci budete chcieť absolvovať a navyše budete chcieť schváliť čo najväčšie množstvo zákonov, ktoré vlastne ešte sa nestihli, pretože ten program je mimoriadne náročný. Preto sme sa snažili skĺbiť realitu potreby s tým, akým spôsobom postupuje Národná rada. A ja si osobne myslím, že je to odpoveď predovšetkým vo vzťahu k občanom. A minister môže povedať, že nesúhlasí a tento zákon nebude prijatý. Môže byť pán predseda parlamentu odmietne o takom niečom hlasovať a tá námietka, ktorú môže pán predseda Glück nemusí prejsť. Nemusí. Ale za 20 rokov snahy budovania aktívnych záloh dospeli k tomu, že mali konkrétne 167 ľudí.
V tejto chvíli sa podarilo nastaviť systém, čo ľudí zaujal. Ja sa netvárim, že to je úspech z ktorého nevieme prežit, niečo podobné, ja sa tomu naopak veľmi teším. Je až prekvapujúce, ako občania dokázali odpovedať na legislatívnu normu, ktorá tu bola prijatá a dokázali v sebe nájsť tu odvahu, že aj v tejto krízovej dobe sa chcú prihlásiť. A aj vy z opozície, pretože nielen koalície, ale aj vy z opozície ste absolvovali tieto aktívne zálohy, za čo vám extrémne ďakujem, pretože ste išli takisto príkladom aj pre svojich voličov. Ja jednoducho po tom, čo sme mali podrobnú poradu, rozobrali sme všetky veci, celé zimné a sviatkové obdobie, kedy vlastne sme vyhodnocovali doterajší systém, pán predseda výboru Glück vám jasne povedal, 10 tisíc registrovaných, cez 2 200 spracovaných, ktorí už vlastne čakajú na svoj termín. Ďalších 1 500 už medzičasom vycvičených a väčšina z nich chce pokračovať ďalej v pohotovostných, alebo operačných zálohách.
Keby som chcel byť čisto formálny, tak poviem, že áno pani poslankyňa Kolíková, aj obchodný register, aj budovy súdov sú súčasťou kritickej infraštruktúry, ktorú práve pohotovostné zálohy majú chrániť. A práve preto, že ešte nie je dostatočný počet tých pohotovostných záloh, snažíme sa aj touto cestou využiť možnosť, keďže hovoríme o tej reforme samotného obchodného registra, čo súvisí aj s infraštruktúrou našej justície, ktorá má byť chránená aj napríklad týmito pohotovostnými zálohami.
A nepôjdem týmto smerom, lebo otvorene hovoríme, chceme vyjsť v ústrety ľuďom. Aj Ústava, ktorá dáva poslancom tieto legislatívne iniciatívy. Minister sám ich v podstate nemá. Má ju vláda, má ju parlament, majú ju jednotliví poslanci. Čiže z tohto pohľadu sú poslanci najmocnejší, majú ju šancu využiť. Áno, je jasne napísané v rokovacom poriadku, akým spôsobom sa to má diať a pre túto situáciu pozná aj práve tú namietku, o ktorej sa má hlasovať. A práve v tom je tá slušnosť, že vysvetľujeme, že áno môžeme nereagovať na požiadavky ľudí. Môžeme si povedať, že dobre, čo ma to trápi, veď ten záujem tých obyčajných ľudí môže byť jedno a ja ho nechám čakať kľudne rok, kľudne dva. Potom sa zamýšľajme nad tým, prečo ďalších 20 rokov bude ten stav klesajúci a skončíme zase na nejakých 150 ľuďoch aktívnych záloh.
Ja si myslím, že áno, niekedy cesta je vecou o ktorej poďme diskutovať, ja si myslím, že ospravedlnenie Richarda Glücka treba brať naozaj do úvahy, ale ja sa prispôsobím tomu, ako bude chcieť samozrejme samotná miestnosť reagovať, pretože parlament a jeho snemovňa sa rozhodne, že takto pristupujeme k tomuto zákonu a takto o ňom rozhodneme v súvislosti so záujmom občanmi Slovenskej republiky. Ten záujem sa pretavuje v tom, že bez toho, aby sme robili nejaku zásadnejšiu kampaň, ten stav v podstate narastá. Ten počet denných prírastkov je väčší. Sme boli v čase, keď to bolo 10 za deň, to už sme považovali dobre, to chce kľud, to budeme zvládať keď prispôsobíme jednotlivé infraštrukturálne prostredie. Ale o 15 dní to vystúpilo zase na nejakých 50 denne a my už musíme to spracovať intenzívnejšie. Robíme všetky opatrenia na to, aby sme posilnili personálny stav v národných obranných silách, profesionálne vedenie národných obranných síl. Robíme všetko preto, aby sme zoštvornásobili kapacitu výcvikového priestoru Turecký vrch. Z toho, čo vy poznáte, keď pôjdete v apríli, alebo v marci na precvičenie, alebo na ďalšie, tak už tá kapacita bude nafúknutá prakticky zo 40 pôvodne na 160. To sú veci, ktoré budú chápať. Ale to, čo nám bráni ísť do ďalších zariadení, ktoré takisto upravujeme je práve počet inštrukturov, ktorí chcú nastupovať jednak zo záloh a jednak aj z tých, ktorí už momentálne sú zaradení. Len to samozrejme koliduje. Preto je jedna z tých úprav smeruje k tomu, aby sme to mohli samozrejme rozšíriť.
Potom, keď sme pri výpočte rátali s tým, že 2 týždne + 6 dní je tak maximum, čo človek je zo svojej kariéry obetovať, lebo predsa len chce mať aj dovolenku, narazili sme práve na ten záujem, že chcem slúžiť viac. Chceme slúžiť viac, chceme dohliadať viacej na bezpečnosť Slovenskej republiky. No čo viac si môžeme želať, keď ľudia iniciatívne počas svojho voľna sú pripravení ísť sa ešte starať o bezpečnosť ľudí. Tak môžeme povedať, že viete čo, nemáme záujem. Urobme to o trištvrte roka, môžeme. Ale nemyslím si, že by to bolo správne. To, čo práve dnes hovoríme, hovoríme, idem urobiť správnu vec, alebo nesprávnu...
=====

Ďakujem pekne pán minister, na vaše vystúpenie 6 faktických poznámok, pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Pán minister, srdce mi trhá, lebo vy viete, že ja som nielen absolventkou Národných obranných síl, ale samozrejme aj veľkou podporovateľkou tohto projektu, pretože ho považujem za nesmierne dôležitý pre našu bezpečnosť, obzvlášť v tejto situácii v akej sa nachádzame. A dokonca aj v marci teda idem pokračovať aj v pohotovostných silách, ale jednoducho zákon je zákon, a my nemôžeme zahlasovať za tento váš prílepok. Napriek tomu, že ten samotný návrh je dobrý. A vy veľmi dobre viete, že ste mohli postupovať skráteným legislatívnym konaním. Táto vláda sem už doniesla desiatky neodôvodnených skrátených legislatívnych konaní. A tu v tomto prípade, keď my by sme vám ešte aj zahlasovali za to a nikto by nenaťahoval rozpravu, skutočne by to prebehlo rýchlo, hladko a s podporou, tak ste sa rozhodli ísť prílepkom. Mňa to skutočne mrzí, ale každopádne chcem vyjadriť veľké poďakovanie všetkým inštruktorom, aj o nich je ten návrh zákona a špeciálne teda nášmu štábnemu nadrotmajstrovi pánovi Hladkému, že nám otvorili takým spôsobom Ozbrojené sily Slovenskej republiky a určite by som každého podporila v tom, aby išiel do tohto projektu, aby si to vyskúšal. Pretože o tom to je, to skutočné vlastenectvo. Nie, žiadny krik na videách niektorých extrémistov, ale to, čo robia a prečo to robia naši vojaci a vojačky. Takže ešte raz ďakujem za tento projekt a mrzí ma, že toto nemôžeme podporiť.

Pán poslanec Dostál.

Pán minister obrany Kaliňák povedali ste, že treba brať do úvahy to ospravedlnenie pána poslanca Richarda Glücka. Mne to trošku pripomenulo tú vašu reakciu na zistenia vily vašej manželky v Chorvátsku. Lebo to bolo tiež také priznanie sa k porušeniu zákona a teda musím uznať, že keď niekto sa prizná k porušeniu zákona a rovno sa za to ospravedlní, tak je to o niečo sympatickejšie a z môjho pohľadu menej problematické, ako keď sa niekto prizná k porušeniu zákona a povie, že urobil by to znova. A je to tak v poriadku, a ani sa za to neospravedlní. Ale ani to prvé nie je v poriadku. Priznať sa k tomu, že idem porušiť zákon, nie je v poriadku ani keď sa za to ospravedlním. Lebo to je niečo, nie je niečo, že niekto niečo spravil, potom sa na to prišlo a jeho to naozaj úprimne mrzí, tak sa za to ospravedlnil. Lebo obvykle sa ľudia ospravedlňujú za veci, ktoré nechcú robiť a pri najmenšom do budúcnosti ich nechcú robiť, ale toto je priznanie sa k budúcemu porušeniu zákona. Vy ste tu opísali ten mechanizmus námietky, lebo, áno pán predsedajúci keď sa o tom bude hlasovať, by nemal dať hlasovať ani o jednom z tých pozmeňujúcich návrhov. Keďže nie sú v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a je tam možnosť, že ten kto ten návrh predložil, tak môže dať námietku a o tej námietke sa bude hlasovať. Ale tá námietka v zákone o rokovacom poriadku nie je preto, aby to bola len formálny mechanizmus, že väčšina si vždy prehlasuje menšinu, ale tá námietka je preto, aby väčšina posúdila, že či spĺňa alebo nespĺňa ten pozmeňujúci návrh podmienky, ktoré pre pozmeňujúce návrhy dáva zákon o rokovacom poriadku. A tá väčšina predpokladá sa v rokovacom poriadku sa rozhodne v súlade s rokovacím...