46. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol poslanecký návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dávida Demečka a Richarda Eliáša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/20014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona zavádza osobitnú úpravu petície, ktorou občania Slovenskej republiky žiadajú vyhlásenie referenda a naďalej sa bude postupovať podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, pričom sa zavádza povinnosť uviesť rodné číslo ako povinný údaj občana podporujúceho petíciu, ktorou občania žiadajú o vyhlásenie referenda. Zároveň sa explicitne ustanovuje oprávnenie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky na spracúvanie osobných údajov uvedených v petícii a na ich overovanie v Registri fyzických osôb.
Zámerom návrhu zákona je posilnenie ochrany petičného práva občanov, ktorí žiadajú o vyhlásenie referenda, a zároveň posilnenie právnej istoty všetkých občanov v súvislosti s inštitútom referenda. Petičné právo týkajúce sa petície, ktorou občania podporujú vyhlásenie referenda je potrebné osobitne chrániť najmä z dôvodu významu takéhoto typu petície, vzhľadom na to, že úspešná petícia má za následok vyhlásenie celoštátneho referenda. Účinnosť návrhu zákona sa ustanovuje na 1. 6. 2026. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1028. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1078 z 29. septembra 2025 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, pár mesiacov dozadu sme tu prvýkrát z úst vládnej koalície začuli myšlienky o tom, že komunálne voľby by sa mohli posunúť o rok. To bola taká prvá lastovička ako tejto koalícii prekáža slobodná vôľa ľudí. No a toto je zase také pokračovanie. Už dnes vieme aký majú občania na Slovensku rezervovaný postoj k referendu, aká obrovská nedôvera mnohokrát panuje a aká skepsa čo sa týka referenda. Tak namiesto toho, aby táto koalícia posilňovala dôveru občanov v referendum, tak ju ešte bude podkopávať tým, že okrem údajov meno, priezvisko, adresa a podpis bude vyžadovať aj rodné číslo. Rodné číslo, ktoré, áno, je takým špecifikom možno slovenského právneho poriadku, ale ľudia sú naňho extra hákliví, čo je zvýraznené aj v zákone o ochrane osobných údajov, ktoré rodné číslo ako všeobecne použiteľný identifikátor považuje za extra citlivý osobný údaj, ktorý požíva ešte vyššiu mieru ochrany ako trebárs to meno, priezvisko alebo adresa. Ja sa pýtam, kvôli čomu je nevyhnutné žiadať rodné číslo? Vy naznačujete, aby nedochádzalo k zneužitiu petície alebo teda zberu podpisov, ale prečo rodné číslo ste nenahradili napríklad číslom občianskeho preukazu, ktoré je naozaj absolútne neutrálne, vďaka čomu by bolo možné aj trebárs dohľadať ukradnuté doklady a podobne. Takže dôveru občanov podkopávate tým, že budú musieť na petičné hárky podpisovať ešte, teda uvádzať aj svoje rodné číslo. Nehovorím o viacerých aplikačných nejakých problémoch ale komplikáciách, kedy človek, ktorý bude zbierať petíciu a ľudia skrátka budú vidieť všetky údaje osôb, ktoré sa podpísali pred nimi, budú si vidieť kto každý podpísal petíciu a zároveň budú mať k dispozícii na tom petičnom hárku aj rodné číslo, ktorí naozaj mnohí Slováci stále považujú alebo sú naňho extra hákliví. Takže toto, na to som potreboval alebo mal potrebu upozorniť, že evidentne ste sa o tejto právnej úprave s nikým neradili. Lebo ak by ste sa o tomto vašom nápade s niekým poradili, naozaj si myslím, že nahradiť rodné číslo číslom občianskeho preukazu je omnoho menej invazívne a zároveň by ľudia voči takémuto zberu podpisov neboli skeptickí. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ v úvodnom vstupe hovoril, že sa navrhuje účinnosť od 1. júna 2026, ale v tom návrhu zákona je napísané, že by to malo byť účinné od 1. januára 2026. Ja teda rozumiem, že sa natiahol legislatívny proces a bude nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ale teda podľa súčasného návrhu je tam navrhnutá účinnosť, ktorá už uplynula. To je jedna poznámka.
A druhá poznámka je podobne ako pána poslanca Dušenku. Aj mňa trochu zaráža, že sa bude vyžadovať rodné číslo. Na rozdiel od neho uznávam istú legitímnosť tej snahy, aby nedochádzalo k zneužívaniu podpisov pri petíciách za vyhlásenie referenda, aby existovala nejaká možnosť kontroly, ale tá v zásade existuje cez register obyvateľov už dnes. Ale áno, je nesprávne, ak by, ak by niekto dával fiktívne podpisy na petičné hárky a tým pádom by predložil petíciu, ktorá by síce formálne spĺňala náležitosti, ktoré vyžaduje, vyžaduje zákon, ale zároveň by to neboli reálne podpisy a brániť sa takýmto podvodom môže byť legitímne. Otázka je, že či ten nástroj, ktorý sa navrhuje je v poriadku a či teda vyžadovanie rodného čísla od ľudí, ktorí sa podpíšu na petíciu za vyhlásenie referenda, lebo to je špecifický typ petície, nie je prílišným zásahom do ochrany osobných údajov a teda ja na jednej strane hovorím, že rozumiem, lebo tak bežná petícia má za následok, že dotknutý orgán sa tou petíciou musí zaoberať a v podstate obvykle sa ňou musí zaoberať či to podpíše desať ľudí alebo stopäťdesiat alebo dvanásťtisíc, okrem nejakých špecifických prípadov. Ale tuto má teda petícia účinok, že sa vyhlási referendum, ktoré môže rozhodnúť v nejakej dôležitej veci a aj keď nebude úspešné, nebude platné, tak si vyžiada prinajmenšom nejaké veľké finančné prostriedky. Ale aj na druhej strane tu sa naozaj organizátorom petície vlastne nariaďuje, aby zhromažďovali osobné údaje a disponovali osobnými údajmi, nielen adresou ale aj rodným číslom, čo teda vyvoláva otázku, že či je to v súlade so zásadou minimalizácie, ktorá sa má uplatňovať pri ochrane osobných údajov. A teda sa chcem spýtať, že či predkladatelia konzultovali tento návrh ja neviem s Úradom na ochranu osobných údajov alebo s nejakým odborníkmi na ochranu osobných údajov, lebo tam potenciálne nejaký rozpor byť môže.
Druhá moja otázka sa týka toho, či tie prechodné ustanovenia tak ako sú nastavené sú v poriadku, lebo dnes v tých prechodných ustanoveniach je, že na petíciu, ktorá bola doručená prezidentovi najneskôr do desiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na jej vybavenie sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2025. Tak, ak by sa neboli natiahli rozpravy k iným veciam na tých schôdzach minuloročných, tak je možné, že tento zákon by už platil a napríklad by znamenal, že petícia za referendum, ktoré organizuje strana Demokrati, by už bola de facto znefunkčnená, lebo...
===== ... veciam na tých schôdzach minuloročných, tak je možné, že tento zákon by už platil a napríklad by znamenal, že petícia za referendum, ktoré organizuje strana Demokrati, by už bola de facto znefunkčnená, lebo ak by nestihli ten termín do 10. januára, tak síce oni zberali, ja neviem koľko, možno dva roky alebo vyše roka zberali podpisy pod referendum alebo pod petíciu za vyhlásenie referenda, ale zrazu tie podpisy by mohli hodiť do koša, lebo nemajú tam rodné čísla. Ak sa to posunie na jún, tak ten problém zrejme nenastane, pokiaľ petičné hárky odovzdajú pred účinnosťou zákona. Ale aj tak kladiem otázku, či je desaťdňová lehota primeraná, lebo nevieme kto všetko zberá podpisy, pod akú petíciu, za aké vyhlásenie referenda a ak niekto zberá a teraz, či už pred koncom toho zberu alebo uprostred toho zberu podpisov, ak Národná rada schváli zmenu zákona, ktorou bude vyžadovať, aby tie petičné hárky obsahovali nejakú náležitosť, ktorú dovtedy obsahovať nemuseli, tak to môže byť zásah do výkonu petičného práva aj zásah do výkonu podieľať sa na správe vecí verejných priamo a to teda aj v prípade, že tá pochybnosť o tom, že či toto je ten identifikátor, ktorý tam má byť. Ak je neoprávnená, lebo môže byť neoprávnená, môže to byť v poriadku, tak desaťdňová lehota od nadobudnutia účinnosti zákona sa mi zdá príliš krátka doba na to, aby to nezasahovalo do práv organizátorov petícií za vyhlásenie referenda, ktoré už prebiehajú. Čiže či ste nezvažovali, ak to nie je teda mienené nejako čisto účelovo, či ste nezvažovali, že tá doba by bola dlhšia ako 10 dní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Naozaj toto obmedzenie alebo sprísnenie zberu podpisov pod vyhlásenie referenda má v sebe naozaj alebo ľuďom, ktorí zbierajú podpisy petičnému výboru kladie veľké prekážky aj z pohľadu GDPR a ochrany osobných údajov. Ten organizátor, naozaj, bude musieť prijať omnoho prísnejšie nejaké pravidlá akým spôsobom bude chrániť osobné údaje, čo môže mnohé petičné výbory odradiť od takéhoto zberu. A naozaj aj ten úmysel, na ktorý poukázal pán Dostál, je veľmi správny, že ak by všetko šlo ako ste so pôvodne naplánovali, tak tu reálne hrozilo riziko, že by ste zmarili niekoľkomesačnú snahu jednej mimoparlamentnej strany a ktorým by ste zrušili, naozaj desiatky tisíc podpisov by sa stali fakticky neplatnými, tak to by som bol naozaj veľmi zvedavý, ako by sa s tým súd alebo Ústavný súd vysporiadal.

Ďakujem pekne za slovo. Súhlasím so všetkými argumentami, ktoré zazneli v rozprave k tomuto návrhu. A okrem tých právnych argumentov ešte dodám jeden taký politický. Tento návrh zákona je podľa mojej mienky proti zastupiteľskej demokracii, pretože zozbierať 350-tis. podpisov pod návrh na vyhlásenie referenda, nie je maličkosť. To naozaj si vyžaduje aj zaujímavú tému, aby to bolo dostatočne pre ľudí atraktívne, vyžaduje si to veľkú, povedal by som, logistiku zo strany organizátora, aby naozaj po každom kraji a okrese dokázal zorganizovať ľudí, ktorí zbierajú podpisy. A ľudia sú, jednoducho, na svoje osobné údaje citlivý. Čiže už dnes nie je ľahké vyzbierať 350-tis. podpisov, aj v prípade návrhu na vypísanie povedzme predčasných volieb, to trvá mesiace. A keď budete hádzať ľuďom takéto polená pod nohy, že budú musieť uviesť aj svoje rodné číslo, tak si myslím, že takýmto opatrením môžete mnohých ľudí odradiť od toho, aby podpísali nejakú petíciu s návrhom na vypísanie referenda. A vôbec tým teraz nemyslím predčasné voľby, ale čokoľvek iné, čo môže byť predmetom referenda.

Ďakujem kolegom za reakcie. Ale tu by som chcel povedať, že teda bez ohľadu na to, že či sme alebo nie sme fanúšikmi priamej demokracie, ja som teda očividne menej veľký fanúšik priamej demokracie ako kolegovia z poslaneckého klubu hnutia SLOVENSKO. A bez ohľadu na to, že čo si myslíme o tej iniciatíve za referendum o predčasných voľbách, ja si napr. myslím, že referendom by sa nemalo skracovať volebné obdobie a myslel som si to aj za našej vlády a myslím si to aj za vlády SMER-u, lebo to narúša princíp parlamentnej demokracie. Ale to nie je dôležité. Dôležité je to, že teraz rokujeme o podmienkach, za akých občania uplatňujú svoje petičné právo a právo prostredníctvom petície vyhlásiť referendum a tu sa navrhuje do toho práva zasiahnuť nepriaznivým spôsobom, podľa môjho názoru aj retroaktívne, pokiaľ by tam ostala tá desaťdňová lehota a aj keby sa to nevzťahovalo nijako na tú prebiehajúcu petičnú akciu za referendum, ktoré organizuje strana Demokrati, tak sa to môže dotknúť iných organizátorov, iných petičných akcií za iné referendum. Ak teda zákon bude účinný 1. júla a do desiatich dní, ak neodovzdajú tí organizátori petičné hárky, tak už budú musieť tam dopĺňať rodné čísla, čo teda bude zjavne nerealizovateľná podmienka. A otázka je naozaj, že ako je to z hľadiska osobných údajov. Lebo keď robíte v nejakej firme s osobnými údajmi, tak musíte mať aj nejakú kvalifikáciu, musíte byť nejako vyškolení. Petičné hárky alebo podpisy na petičné hárky obvykle zbierajú dobrovoľníci, či už z organizácie alebo z politických strán, tak akým spôsobom tam bude zabezpečené nejaké ich školenie, alebo akým spôsobom sa to bude vyžadovať. Alebo sa to nebude vyžadovať a nebude sa to byť s podmienkami GDPR?

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak ako ste pomenovali, čo sa týka, niekedy sa stávali duplicitá, triplicitá, boli hárky, kde dvadsaťkrát sa objavilo to isté meno. Evidentne dochádzalo k nejakým podvodným hárkom, či že z toho sa pristúpilo k tomu, aby naozaj, tak jak som to povedal v tej dôvodovej správe, že to referendum, ak sa má vyhlásiť, tak áno, aby si všetci uvedomili, že nie je to len tak halabala podpísať a odovzdať to. A prečo hlavne to rodné číslo? Lebo došlo ku konzultácii aj vecným gestorom, registra fyzických osôb a ministerstvom vnútra a samozrejme, z toho vyplynulo, že rodné číslo je jedinečným identifikátorom, na základe ktorého je možné spoľahlivo overiť údaje pre potreby overenia petície, resp. údajov v nej obsiahnutých.
A čo sa týka, keďže máte nejaké problémy s tým GDPR, tak takisto ako petičný výbor a všetky osoby, ktoré prídu s petíciou do kontaktu, sú povinné chrániť osobné údaje osôb v zmysle príslušných ustanovení zákona o ochrane osobných údajov. Hej? Čiže to je také tie najhlavnejšie otázky. Ďakujem, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý predkladám v mene poslancov Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka a Adama Lučanského. Navrhovaná právna úprava reflektuje potrebu úpravy mechanizmu prideľovania poslaneckých mandátov v rámci preferenčného hlasovania. Podľa súčasnej právnej úpravy sa mandát kandidátovi prideľuje podľa poradia na kandidátnej listine politického subjektu, pričom voliči môžu túto nomináciu modifikovať udelením prednostných hlasov. Kandidát sa na základe preferenčného hlasovania dostane na zvoliteľnú pozíciu, ak získa minimálne tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre danú politickú stranu alebo koalíciu. Predkladaný návrh zákona mení túto hranicu z troch na sedem percent, čím sa zabezpečí vyššia miera reprezentatívnosti a posilnenie vôle väčšiny voličov pri konečnom rozhodovaní o zložení zastupiteľských orgánov.
Existujúce trojpercentné kvórum prispieva k situáciám, v ktorých aj relatívne nízky počet prednostných hlasov spôsobuje zásadné zmeny v obsadení mandátov a to často aj v neprospech kandidátov, ktorí získali vyššiu podporu v rámci vnútornej straníckej hierarchie. Zvýšením tejto hranice na sedem percent sa predíde situáciám, keď jednotliví kandidáti s minimálnou podporou získajú mandát len vďaka malej, ale vysoko organizovanej voličskej základni, čím sa posilní principiálna rovnováha medzi rozhodnutím voličov a internou stratégiou politických subjektov pri zostavovaní kandidátnych listín.
Zmena volebného mechanizmu v podobe zvýšenia percentuálneho kvóra preferenčných hlasov je systémovo vhodná z viacerých dôvodov. Prvým je zvýšenie demokratickej legitimity procesu prideľovania mandátov, keďže kandidátov, ktorí sa dostanú do parlamentu na základe prednostných hlasov, podporí významne väčšia časť voličov. Druhým je ochrana pred nadmernými výkyvmi v obsadzovaní mandátov, ku ktorým môže dôjsť pri veľmi nízkej hranici prednostných hlasov, pričom by mohli byť do zastupiteľských orgánov zvolení kandidáti s marginálnou podporou. Tretím je fakt, že v posledných volebných cykloch došlo k výraznej zmene charakteru volebnej kampane a spôsobu oslovovania voličov. Kým v minulosti dominovala terénna kampaň, v súčasnosti sa čoraz viac využíva online kampaň a masmediálne prostriedky, pričom najmä voliči, ktorí aktívne využívajú preferenčné hlasovanie a sú často cieľovou skupinou cielene oslovovanou prostredníctvom digitálnych platforiem. Tento posun v kampani zvýrazňuje potrebu väčšej miery reprezentatívnosti v preferenčnom hlasovaní a zabraňuje možnej neprimeranej mobilizácii úzkych skupín voličov na úkor širokej demokratickej reprezentácie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona a zároveň teda upozorňujem na to, že v ďalšom čítaní budeme reflektovať aj zmenu účinnosti zákona. Ďakujem pekne.

ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov, tlač 761.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 83 o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 76...
===== .../2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov tlač 761. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 83 o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 761. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 791 z 10. marca 2025 v znení neskorších predpisov, neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady, navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali to začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, o tomto návrhu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.