46. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ale aj vážená verejnosť, ktorá pozeráte cez médiá, dovoľte, aby som vám predstavil návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Tento návrh, musím na začiatku povedať, sa posúva už skoro polroka. Tým, že bol v tom balíku zákonov, ktorý sa nestihol prerokovať, takže pred polrokom tá aktuálnosť takéhoto predloženého návrhu bola podstatne vyššie a možno bola aktuálnejšia, napriek tomu som sa rozhodol, že tento návrh podám, pretože musíme mať niektoré zákony, ktoré možno neriešia každodenné a denné problémy občanov, ľudí, ale stanovujú takú vyššiu hranicu slušnosti, spolupráce a aj fungovania nášho štátu. A ja považujem tento návrh presne za takýto, a preto som sa rozhodol nestiahnuť tento návrh, ale ho predložiť na rokovanie Národnej rady.
Dnes tu nejdeme hrať ani o politické body, ani dnes sa nebude rozhodovať o paragrafe v nejakom zákone, dnes budeme hovoriť o tom, aký charakter bude mať Slovenská republiky o desať, dvadsať, možno aj päťdesiat rokov. Či budeme krajinou, kde sa ctia pravidlá, alebo kde sa pravidlá menia len podľa politickej moci a kto vyhrá voľby. A či sa ešte vôbec, či si ešte vôbec vážime to, čo nazývame základným zákonom štátu, a tou je Ústava Slovenskej republiky, ktorá má chrániť hodnoty presahujúce volebné obdobia politických strán alebo záujmov jednotlivcov, a medzi tie základné hodnoty, kto sa tomu možno viacej, viacej venoval ústavnému právu, je ľudská dôstojnosť, rovnosť pred zákonom, sloboda slova, viery, svedomia, nezávislé súdnictvo, ochrana menšín a pluralita názorov. Tieto hodnoty musia byť pevné. Ak my do týchto základných hodnôt začneme vnášať kultúrno-etické témy, ak začneme vnášať svoje ideologické témy, strácame pevnosť základného dokumentu štátu, a to je ústava. A takto bude vyzerať aj Slovenská republiky.
Od roku 1992 sme zmenili Ústavu Slovenskej republiky viac ako 25-krát, v Čechách 9-krát, v Spojených štátoch ani raz a podaných bolo vyše 170 návrhov na jej zmenu. A teraz tak ruku na srdce pre všetkých, koľko z tých zmien malo oporu v hlbokej, dôkladnej a celospoločenskej diskusii? Koľko z nich vyriešilo systémový problém, ktorý trápi občanov? A koľko z nich bolo len o tom, čo sa politicky hodí v ktorej-akej dobe? Zmenili sme ústavu, lebo niekomu to vyhovovalo, nahrali sa politické body, prekryli sme médiá, lebo sa to dobre predávalo voličom, lebo to bol odkaz opozícii, lebo to znelo dobre v statusoch. Z tých 25 zmien, koľko z nich reálne upevnilo hodnoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky? Ale takto sa nebuduje štát, takto sa ničí jeho autorita, takto sa ničia jeho základné hodnoty. To je ako dom, máte základy domu a keď začnete ich rozbíjať, tak viete, ako tento dom skončí. Silný štát predsa nestojí na častých novelách, ale na pevnej dohode všetkých. To je jedno, či opozícia, koalícia, ono sa to mení, pevnej dohode všetkých, je to zmluva štátu s občanom. Dnes môže hocikto, hociktorá väčšina zmeniť ústavu s 90 hlasmi, len 90 poslancov rozhoduje o tom, čo je základným kameňom našej republiky. Dnes, hej, zajtra to môže byť inak, potom zas inak. A presne to je ten problém. V ústave majú zakotvené aj členstvo v Európskej únii, sú tam iné hodnoty, ktoré chceme chrániť a ktoré do budúcna by sme mali viacej chrániť a z pohľadu aj vyjadrení naša ústava je najviac zraniteľná, pretože nie je tak chránená ako v iných štátoch.
Ústava nie je trhací kalendár, ústava nie je politický program, ústava nie je ani koaličná zmluva, to sú len poddokumenty, ktoré majú hodnotiť, ako má fungovať to zoskupenie, ktoré momentálne má moc. Ústava má byť pevná a nemenná. Abo keď menná, musí tam byť celospoločenský konsenzus. Ústava má byť základná dohoda medzi štátom a občanom, nie medzi koalíciou a opozíciou, ale medzi republikou a národom. Má byť pevným rámcom, nie výkladnou skriňou ideologických pokusov, a preto predkladám tento návrh, ktorý hovorí jasne, na zmenu ústavy nebude stačiť 90 hlasov, bude ich musieť byť 100. Nie tri pätiny, ale dve tretiny. Nájsť konsenzus 100, dvoch tretín, vyžaduje podstatne širšiu celospoločenskú zhodu a väčšiu komunikáciu aj koaličných a opozičných strán. Nielen trojpätinová väčšina, ale dvojtretinová väčšina všetkých poslancov, nielen parlamentná väčšina, ale celospoločenská dohoda. Toto nie je technikália, toto je civilizačné rozhodnutie, preto som sa rozhodol to tu ponechať, lebo to považujem ako začiatok, začiatok stability v tomto štáte. Nemeniť ústavu každé volebné obdobie. Pýtam sa aj vás, ak dnes hovoríte, že ústava je základný pilier štátu, prečo sa k nej správame ako návrhom z programu politických strán? Prečo chceme presadzovať v ústave alebo zmeniť ústavu podľa toho, kto, povedzme, najsilnejšia strana si presadí v koaličnej zmluve, že zmení ústavu v niektorých ideologických návrhoch.
Objavili sa návrhy, aby sme do ústavy dali ústavné právo na 13. dôchodok, na nákup slovenských potravín, jeden volebný obvod či dokonca povinnosť štátu zaručiť tradičné hodnoty. Vážené dámy a páni, to nie je ústava, to je trhací kalendár, do ktorého si každý píše, čo mu vyhovuje. Každý si ho mení podľa seba. A keď to robíme takto, občan má plné právo neveriť už vôbec ničomu. Sme zmenili základ, sme rozbili základy domu. Ak nemáte pevné základy, každý dom sa zrúti, každý dom, nie je výnimka, stačí aké otrasy len budú, nevydrží stáročia, vydrží krátko. To je ústava pre Slovenskú republiku, má byť pevná. To, že sa menila, žiaľ, to už je naša chyba. A keď to takto robíme, občan stráca základnú hodnoty dôvery. A prečo by mal aj on rešpektovať pravidlá, keď tí na vrchole moci upravujú základné pravidlá, ako sa im hodí?
Zvýšme teda ústavné kvórum, zabránime zneužívaniu ústavného rámca a zmeny ústavy, prinútime každého, každú, aj každú politickú stranu, teraz ja nehodnotím, kto dnes vládne, kto bude vládnuť, ono sa to zmení pre všetkých, jednoducho to je konsenzus. Raz spraviť tú hrubú čiaru a od tej čiary povedať a odteraz poďme začať tento štát budovať na pevnejších základoch, ako ich máme dnes. Zvýšme teda ústavné kvórum, zabránime zneužívaniu ústavného rámca a prinútime každého, kto chce meniť ústavu, aby si sadol za rokovací stôl nie s vlastnou stranou, nie s koalíciou, ale so všetkými stranami, so zvyškom parlamentu, aj so spoločnosťou, vždy to má byť konsenzom spoločenským menené.
A viem, čo poviete, tým si komplikuje život, áno, koalícia si tým, ktorá momentálne môže mať 90 hlasov, si skomplikuje život, ale veď to je cieľ. Nie je snahou získať 90 poslancov, aby som menil ústavu. To je cieľ. Jednoducho vyžaduje si to širší konsenzus. Áno, pri takomto schválení dvojtretinovom nebude sa ústava tak ľahko dať zmeniť, nebude, ale veď to je cieľ. Veď to je ten cieľ. Máte pevnú hodnotu a istotu, o ktorú sa môžte oprieť, že nebude ju jednoduché meniť. Túto chybu sme spravili na začiatku pri kreovaní republiky, preto tento návrh predkladám, aby túto chybu sme napravili, napravili. Jednoducho strácame základné hodnoty v tomto štáte a to má byť ústava. Ak túto hranicu rozriedime, začne sa všetko prepadať, právo, dôvera, stabilita, potom už nebudeme meniť len ústavu, budeme meniť aj to, čo znamená Slovenská republika a čo znamená charakter tohto štátu.
Tento návrh nebude patriť mne, pretože som ho predložil, ako Jánovi Ferenčákovi, nebude slúžiť ani tejto vláde, ani tej budúcej, bude chrániť do budúcna všetky vlády pred samými sebou, aby nemenili ústavu, ako sa im zmyslí. Budeme chrániť tento štát pred tým, aby sa stal obeťou svojej vlastnej deväťdesiatky parlamentnej väčšiny. To je podstata demokracie, nielen voľby, limity, ale pravidlá, dôvera, že tie pravidlá neprepíšete len preto, že môžete a dnes, dnes, dnes sme tu my a všetko bude podľa nás. Ak dnes niekto zahlasuje, s tým nesúhlasí, no tak jasne, že tým dáva najavo, že chceme mať možnosť zmeniť ústavu, nechcem parafrázovať vyhráš voľby, môžeš všetko, ale ak zahlasujete za, tak jasne je tam dané, že sa povzniesť nad to fungovanie politiky v rámci Slovenska a ukotviť aspoň jeden bod, o ktorý sa všetci môžu oprieť. A nie všetci my, poslanci, všetky občania Slovenskej republiky. Všetci tí, ktorí hľadajú nejakú istotu v tomto štáte, a všetci tí, ktorí chcú mať ten základ toho domu dnes, ten základ je poškodený.
Tento návrh nie je o politike, je o štátnosti a o budúcnosti tohto štátu. Je to rozhodnutie, či tu budeme mať štát, ktorý stojí na hodnotách...
===== a všetci tí, ktorí chcú mať ten základ toho domu. Dnes ten základ je poškodený.
Tento návrh nie je o politike, je o štátnosti a o budúcnosti tohto štátu. Je to rozhodnutie, či tu budeme mať štát, ktorý stojí na hodnotách, alebo štát, ktorý padne vždy, keď niekto získa väčšinu.
A preto aj vás, kolegyne a kolegovia, chcem poprosiť, zahlasujte za túto zmenu, nikdy nie je neskoro. Niekedy ten deň musí nastať a to je to pochopenie politiky a povznesenie sa nad každodenné bežné problémy. Jednoducho ukotviť niečo, v čo každý získa dôveru. Aj ja, aj vy, aj občania. Jednoducho nebude to tak ľahko meniteľné. A je to kvôli štátu, kvôli dôvere, kvôli budúcnosti a kvôli nádeji. To všetci potrebujeme asi najviac v dnešnom svete.
Možno to nebude téma ani večerných správ, pretože nerieši to denno-denný problém občanov. Nebudú ani lacnejší, ani chlieb, ani, ani lacnejší benzín nebude. Ale ukotvíme niečo, čo možno o desať-dvadsať rokov budú tí naši nástupcovia hodnotiť ako štátnické rozhodnutie každého jedného poslanca, ako štátnické rozhodnutie tohto parlamentu. A vtedy si môžeme povedať, že áno, stálo to za to.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, poslancovi Gašparovičovi, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby som vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbor prerokoval návrh ústavného zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehotu na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Dostál. Uzatváram... Pani poslankyňa Jurík. Dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Poprosím, pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tému ústavy a jej zmien považujem za dôležitú, preto považujem za potrebné, za správne vyjadriť sa a zaujať postoj k predloženému návrhu pána poslanca Ferenčáka, aby sa zmenilo kvórum potrebné na zmenu ústavy z troch pätín, teda z deväťdesiatich hlasov na dve tretiny, teda sto hlasov. A chcem povedať, že súhlasím s tým základným zámerom, ktorý spočíva v snahe potvrdiť tézu, že ústava nie je trhací kalendár. Na Slovensku, bohužiaľ, ústava vyzerá ako trhací kalendár a svedčia o tom najmä tie časté zmeny ústavy, časté v porovnaní s inými aj stabilizovanými demokratickými krajinami a to, že dochádza k viacerým pokusom, to je skôr odraz nejakej slovenskej politickej kultúry, že sa aj opozícia alebo nejaká menšina poslancov pokúša presadiť svoje videnie sveta do ústavy, hoci je zrejmé, že nenájde, nenájde podporu a nie je to výsledok nejakej hlbšej celospoločenskej diskusie, o ktorej hovoril pán poslanec Ferenčák, ale tu musím povedať, že ani tento návrh nie je úplne výsledok nejakej hlbokej celospoločenskej diskusie. Ja so zaznamenal názory aj odborníkov, ústavných právnikov, že je potrebné, aby slovenská ústava nebola tak ľahko meniteľná, čiže nejaká diskusia na tú tému prebieha, ale teda hlboká celospoločenská zrejme nie je alebo zatiaľ nie je. Ale ja to vnímam skôr nie ako začia... alebo ako krok, ktorým sa to zmení na dvadsať rokov dopredu, ale možno začiatok nejakej dlhšej diskusie, na ktorej konci bude to sťaženie a z tohto hľadiska považujem to za nadnesenie dôležitej témy.
A teda chcem povedať, že súhlasím síce s tým, s tou základnou tézou, ale nebudem za tento návrh hlasovať z viacerých dôvodov, lebo vidím tam niekoľko ale. V dôvodovej správe sa píše, že zvlášť nebezpečné je, ak sa do ústavy dostávajú kultúrno-etické témy, ktoré spoločnosť hlboko rozdeľujú. Tieto zmeny nevyplývali z právnej potreby, ale z ideologickej ambície. A nemôžem než súhlasiť a teda chápem, že bola, bol tento návrh predložený už dávnejšie, ale je trošku bizarné, že by sme mali betónovať ústavu krátko po schválení presne takejto zmeny, ktorá bola motivovaná nejakými ideologickými pohľadmi a nebola to prvá zmena, ktorá takto zmenila ústavu a ktorá sa do, do ústavy dostala. Slovenská ústava, žiaľ, má za sebou kopu účelových zmien. V slovenskej ústave je napríklad takáto formulácia: "Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje. Zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a vody na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon." A to je článok 4 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Čiže keď sa niekto začíta do slovenskej ústavy, tak ešte predtým ako sa dostane k základným právam a slobodám, o usporiadaní štátu ani nehovoriac, tak si prečíta niečo o spotrebiteľských obaloch a potrubiach a podobných veciach. A, bohužiaľ, slovenská ústava je takýmito vecami zanesená účelovými zásahmi a teda veď na minuloročnej septembrovej schôdzi sme tam opäť, alebo ste tam opäť, nie vy, pán poslanec Ferenčák, ale parlamentná väčšina tam doplnila ďalšie ideologické nánosy. Takže je otázne, že či slovenská ústava je v stave, keď by sa mala betónovať pred ďalšími zmenami, lebo jej súčasná podoba nie je výsledkom toho žiaduceho celospoločenského dialógu a konsenzu relatívne širokej časti politického spektra.
Druhá otázka alebo druhé ale, je spôsob, akým by sa mali sťažiť zmeny v ústave. Čiže tá prvá moja výhrada je, že nemyslím si, že práve teraz je slovenská ústava v stave, že by sa mala takýmto spôsobom betónovať. Tá druhá moja výhrada sa týka toho, že akým spôsobom sťažiť zmeny ústavy a tam opäť je viacero možností. Áno, viaceré krajiny majú vyššie kvórum, ako má Slovenská republika. Mne by sa napríklad viacej pozdávalo sťaženie zmien ústavy prostredníctvom dvojkomorového parlamentu, kde komory by boli konštituované rôznym spôsobom a teda systémy, ktoré majú dve komory, sú odolnejšie voči náhlym a účelovým zmenám ústavy, ale existujú aj ďalšie modely, akým spôsobom sa sťažuje a spomaľuje menenie ústavy, keď napríklad zmena ústavy musí byť potvrdená referendom, alebo musí byť potvrdená v ďalšom období, volebnom, aby ten konsenzus nebol iba v rámci jedného volebného obdobia. A toto sú veci, ktoré sú na diskusiu a ktoré v situácii, že by bola vôľa opraviť ústavu a vrátane sťaženia jej zmien by bolo vhodné prediskutovať, lebo toto je jeden z možných modelov, že sa, že sa iba mechanicky zvýši kvórum a teda pri tom, čo som už zažil v slovenskom parlamente, si viem predstaviť, že v niektorých prípadoch by sa aj sto poslancov pre z môjho pohľadu veľmi bizarné zásahy do ústavy vedelo v niektorých obdobiach nájsť.
A posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že niekedy by sťaženie zmien ústavy mohlo byť aj problém. Keby sme mali stručnú, jednoduchú, jasnú ústavu typu americkej ústavy a prijímali by sa k nej iba nejaké dodatky, ktoré by navyše tiež boli schvaľované veľmi komplikovaným systémom, čiže nie úplne jednoducho, ako sa to deje so slovenskou ústavou, tak v poriadku. Ale slovenská ústava už v tej prvej podobe nebola úplne dobre napísaná, vyžadovala si opravu, vyžadovala si zásadnú opravu a tá najzásadnejšia úprava sa udiala v roku 2001 a súvisela aj so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a v podstate bez schválenia zmeny tej ústavy by Slovenská republika nemohla vstúpiť do Európskej únie, lebo sa tam zakotvila možnosť prenosu niektorých, výkonu niektorých právomocí na Európsku úniu a európske spoločenstvá, zakotvilo sa tam princíp prednosti európskeho práva pred slovenským právom. A táto zmena bola prijatá v roku 2001 a bola schválená 90 hlasmi. Keby existovala požiadavka na sto hlasov, ja nevylučujem, že by sa hľadal nejaký konsenzus aj s opozíciou, ale vzhľadom na to, ako funguje slovenská politická scéna, ako je polarizovaná, tak ani za takúto zmenu ústavy v roku 2001 nehlasoval nikto z vtedajšej opozície. Ani Hnutie za demokratické Slovensko, ani Slovenská národná strana, ani Robert Fico, ktorý vtedy už, neviem, či už SMER existoval, asi SMER už existoval, ale už nebol súčasťou koalície. Nikto z nich nepodporil zmenu ústavy, ktorá, a na tom je zhoda, myslím, že aj v právnickej obci a v ľuďoch, čo sa vyznajú v ústavnom práve, zásadným spôsobom zlepšila slovenskú ústavu aj oproti tomu, ako bola napísaná v roku 1992 a predovšetkým pripravila Slovenskú republiku na vstup do Európskej únie.
Čiže áno, diskutujme o možnosti, ako sťažiť zmeny ústavy, len chcem poukázať na to, že v niektorých prípadoch by to mohol byť aj problém a toto bola asi tá najdôležitejšia zmena, ktorá bola v slovenskej ústave spravená a ak by platila vaša novela, tak by nebola, čo by asi bol problém.
Ďakujem.

Jedna faktická. Pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som k tomu chcela povedať toľko, že diskusia o ochrane ústavy pred neodbornými, škodlivými a častými zásahmi je úplne legitímna a je namieste. A myslím si, že táto diskusia by v prvom rade mala prebiehať v odborných kruhoch a naozaj sa mi nezdá vhodná forma takýmto spôsobom tu pristupovať k poslaneckým návrhom. V každom prípade je to určite legitímna debata, lebo videli sme tu, ako presne aj Ondro Dostál pomenovával množstvo zásahov do našej ústavy, doslova si tu niektorí z nej robia trhací kalendár a to je náš základný zákon, ktorý by mal vytvárať nejakú stabilitu, dlhodobú a je zneužívaná ústava často len na politické účely, obzvlášť to vidíme pred voľbami a obávam sa (povedané so smiechom), že to tu budeme mať aj pred ďalšími voľbami, kedy sa to zneužíva ako volebná kampaň, zmena ústavy, a prináša často veľmi...
===== ...a je zneužívaná ústava často len na politické účely, obzvlášť to vidíme pred voľbami a obávam sa, že to tu budeme mať aj pred ďalšími voľbami, kedy sa to zneužíva ako volebná kampaň, zmena ústava a prináša často veľmi nežiadúce a škodlivé zmeny, ktoré potom, samozrejme sa tam dlhodobo zabetónujú. Čiže ja považujem tú diskusiu za určite legitímnu, mala by sa v prvom rade viesť medzi ústavnými právnikmi a právničkami. Tých možností je mnoho tak ako aj Ondro Dostál naznačil, určite by sme sa mali zamerať na to v budúcnosti, aby sme ústavu lepšie ochránili, hoci teda, samozrejme, sa môžeme rozprávať o tom, či jej súčasné znenie je to, práve ktoré, ktoré chceme zabetónovať na ďalších neviem, päťdesiat, sto rokov.
Ďakujem.

Poslanec Dostál.

No. To bol aj dôvod, pre ktorý som vystúpil a, lebo, pri všetkej úcte, nepredpokladám, že tento návrh získa 90 hlasov v treťom čítaní a bude na ďalšej schôdzi schválený, ale je dobré, že tá diskusia začína a medzi ústavnými právnikmi tá diskusia aj prebieha. Ja registrujem, napríklad vyjadrenia pána Vincenta Bujňáka na túto tému, ktorý myslím, že bude spokojný s tým návrhom a ak vás ešte zaňho nepochválil, tak vás zaňho asi pochváli. Ale tie zásahy a účelové zmeny ústavy súvisia aj so širším problémom, a tým je, že na Slovensku sa trhací kalendár robí nielen z ústavy, ale aj zo zákonov. A súvisí to s tým, akým spôsobom sa schvaľujú zákony a ako sa porušujú pravidlá legislatívneho procesu, lebo inou stránkou tej istej mince, je zneužívanie a porušovanie pravidiel legislatívneho procesu. To, že sa v skrátenom legislatívnom konaní bez pripomienkového konania, ktoré by tomu predchádzalo prijímajú narýchlo zákony, kde nie je dôvod na skracovanie legislatívneho konania alebo na vynechanie pripomienkového konania, že sa zákony menia prílepkami, ktoré sú priamo zakázané rokovacím poriadkom, a ktoré napríklad v Českej republike Ústavný súd považuje za protiústavné, takže je to taká celková neúcta parlamentnej väčšiny k legislatíve. Samozrejme, že vo vzťahu k ústave to pôsobí ešte vážnejšie, keď sa z ústavy robí trhací kalendár, ale ani zo zákonov by sa nemal robiť trhací kalendár, aj zákony by sa mali prijímať uváženejšie a pomalšie. A napríklad v tomto dvojkomorový systém parlamentný by bol riešením aj na tento problém aspoň čiastočne.

Pani poslankyňa Jurík.