46. schôdza

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. A keďže sa nik neprihlásil ústne, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nechce. Pán spravodajca, pani spravodajkyňa, pardon, nechce. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslankyne Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 1034, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach 1084, 1162 a 1225. Dávam slovo pani poslankyni Petrík, nech návrh odôvodní.

Ďakujem pekne. Ja by som teda veľmi rada predstavila svoj návrh zákona, ktorý teda tentokrát zmeníme trochu tému, pretože sa bude týkať odborárov, ktorých je na Slovensku vyše 350 tisíc a ide veľmi jednoducho, v podstate ide alebo
cieľom návrhu zákona, ktorý predkladám, je zvýšiť ochranu odborových predákov a predáčok, teda zástupcov odborov v jednotlivých firmách a organizáciách pred nezákonnými výpoveďami. A teda viac k tomuto návrhu zákona poviem v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci pani poslankyni Veslárovej.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1034. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1084 z 29. septembra 2025 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, len sa pred tým spýtam, či je pán Grendel v poriadku, hej. Všetko v poriadku? Dobre. Ďakujem pekne. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto odovzdávam slovo navrhovateľke.

Áno, ďakujem pekne. Dobre. Ja teda prejdem rovno k veci. Progresívne Slovensko prichádza s návrhom zákona, ktorý zvýši ochranu zástupcov zamestnancov, teda členov a členiek výkonných výborov odborov. Úprimne poviem, že ja by som čakala, že takýto zákon bude jedným z vlajkových zákonov tejto takzvanej sociálnej vlády. Ale odkedy je pri moci štvrtá vláda Roberta Fica, tak pre odborárov neurobila absolútne nič. Skôr naopak, postupne si svojimi krokmi a likvidačnými opatreniami znepriatelili v podstate všetkých sociálnych partnerov, vrátane odborárov. A tam patria samozrejme aj iní sociálni partneri ako sú zamestnávatelia a takisto samosprávy. Za tejto vlády de facto umrel sociálny dialóg. Tu si neodpustím poznámku, že uvidíme dokedy umrel tento sociálny dialóg, pretože v júni nás čaká zjazd Konfederácie odborových zväzov, kde sa chystá kandidovať europoslanec Branislav Ondruš, člen strany HLAS. Takže tam sa možno dočkáme nejakého oživenia sociálneho dialógu. Ale to nebude skutočný sociálny dialóg, to bude proste len obyčajné hnusné zneužitie. My v Progresívnom Slovensku naopak sa o takýto dialóg snažíme. Počúvame zástupcov samospráv, počúvame zamestnávateľov, ale počúvame aj odborárov. A faktom je, že za posledný rok, možno už aj dva sa situácia pre aktívnych odborových predákov zhoršila. A nie sú to len tie medializované informácie o prepustení predsedov odborových organizácií v niektorých spoločnostiach. Určite si pamätáte situáciu v spoločnosti DELL, teraz nedávno AMAZON, ale je ich viac, LIOR napríklad a podobne. Čiže viacero...
===== zhoršila. A nie sú to len tie medializované informácie o prepustení predsedov odborových organizácií v niektorých spoločnostiach. Určite si pamätáte situáciu v spoločnosti DELL, teraz nedávno AMAZON, ale je ich viac, LIOR napríklad, a podobne. Čiže viacero takýchto situácií bolo už medializovaných. Ale skutočne nejde len o tieto medializované situácie. Tých situácií je omnoho-omnoho viac. Odborári nám hlásia, že cítia zvýšený tlak naprieč všetkými sektormi hospodárstva. A tento tlak priamo súvisí s legitímnou činnosťou tej danej odborovej organizácie. Odborárom sú kladené rôzne prekážky či už vo výkone ich pridelenej práce, napríklad zamestnávateľ svojvoľne zamedzí zamestnancovi napríklad vstup na pracovisko, ale aj v ich odborárskych, konkrétnych odborárskych aktivitách. A ak tento nátlak nemá žiaduci odstrašujúci efekt voči odborárom, zamestnávatelia v niektorých prípadoch pristupujú k ich prepusteniu. A väčšinou sa to teda týka predsedu alebo predsedníčky odborovej organizácie. A prepustení odborári potom tým pádom v jednom okamihu strácajú ako stabilný príjem, tak aj sa musia začať brániť tomuto nezákonnému postupu súdnou cestou.
Súdy ale často rozhodujú práve v týchto pracovno-právnych sporoch neprimerane dlho a medzitým potom dochádza k paralýze odborovej organizácie, ale aj k demotivácii priamo v tej organizácii, strachu zo strany zamestnancov a takisto aj k strate dôvery zamestnancov v tejto spoločnosti.
Súčasná právna úprava je teda veľmi ľahko zneužiteľná nepoctivým zamestnávateľom, pre ktorého je, samozrejme, teraz výhodnejšie prepustiť odborového predáka a vyplatiť mu odstupné, alebo potom neskôr časom tú vysúdenú ušlú mzdu, ako zamestnávať aktívneho odborára, ktorý tlačí na zlepšovanie pracovných a platových podmienok všetkých zamestnancov. Ja tento stav považujem za neférový a nevyvážený. A preto navrhujem celý proces otočiť, a síce aby odborový funkcionár po obdržaní výpovede, na ktorú ale tá daná odborová organizácia odmietla dať súhlas, bol naďalej v pracovnom pomere, skrátka ostal v pracovnom pomere, on mohol vykonávať svoju prácu a dostávať za ňu mzdu, a to až do doby, kým súd nerozhodne o platnosti alebo neplatnosti danej výpovede. Je to jednoznačne férovejší prístup, ktorý zamedzí zásahom do činnosti odborov a posilní sa aj reálny sociálny dialóg, ktorý bude založený na rovnocennom partnerstve. O to nám ide.
Zároveň tu ale naozaj musím jasne povedať a chcem, aby zaznelo, že tento návrh nemá za cieľ komplikovať situáciu zamestnávateľom a ani nejako neúmerne zvyšovať podporu alebo ochranu tým odborárom, ktorí skutočne porušujú pracovné podmienky alebo pravidlá. Môžem vám povedať, že ja sa naozaj stretávam s množstvom odborárov, ktorí sami hovoria, že chcú oddeliť to zrno od pliev, že naozaj ak existujú odborári, ktorí si neplnia svoje povinnosti, ktorí chodia, neviem, pod vplyvom alkoholu na pracovisko alebo kradnú, alebo naozaj nevykonávajú si svoju prácu poriadne, že s týmito oni nechcú mať nič spoločné. Skrátka tá odborová organizácia tým pádom by určite ten súhlas na prepustenie takéhoto odborového predáka dala.
Ale my sa tu bavíme o úplne inej situácii. My sa bavíme o situácii, ktorá sa tu reálne deje, to nie je vymyslená situácia, kedy skutočne odboroví zástupcovia a zástupkyne sú nezákonne vyhadzovaní len preto, že si aktívne robia svoju, svoju prácu.
Ja si absolútne uvedomujem, že zamestnávatelia posledné roky zažívajú veľmi náročné obdobie spojené s dopadmi konsolidačných balíkov vlády, takisto aj s nedostatkom pracovnej sily, alebo aj so zvyšovaním cien energií, čo tiež priamo súvisí s krokmi vlády. Ja som ale presvedčená, že táto zmena by nemala mať a ani nebude mať negatívny dopad na zamestnávanie, ani nevyvolá žiadne nejaké dodatočné finančné náklady pre zamestnávateľov. Naopak, dovolím si povedať, že chráni aj ich dobré meno v prípade, že ten súd nakoniec rozhodne v ich prospech. Čiže toto nie je nejakým spôsobom bič na nejakých čestných zamestnávateľov, ktorých je väčšina na Slovensku, skôr ide o snahu vyvážiť sociálny dialóg práve tam, kde zamestnávatelia svoju pozíciu zneužívajú.
Prijatím tejto úpravy teda nezhoršujeme postavenie zamestnávateľov voči odborom, ale naopak, našou snahou je, ako som hovorila, vyvážiť tie vzťahy medzi sociálnymi partnermi pri kolektívnom vyjednávaní, aj mimo neho, tak, aby bol dialóg rovnocenný, predvídateľný a najmä chránený pred zneužitím.
Ja túto tému považujem naozaj za veľmi dôležitú aj aktuálnu a veľmi by sme chceli vidieť, ako sa k nej postaví vládna koalícia, pretože, ako som povedala na začiatku, tento návrh zákona ja by som naozaj očakávala, že to bude vlajková loď tejto sociálno-demokratickej vlády, ale tu sa o odborároch za posledné dva a pol roka nepovedalo ani jedno slovo. Ešte raz upozorňujem na to, že sa tu chystá politizácia odborov, pretože odbory naozaj, ja už som sa stretla s mnohými-mnohými odborármi za posledný možno rok a pol, nám tu vyrastá nová generácia naozaj kvalitných, agilných, angažovaných, často mladých odborárov, ktorí nechcú mať s politikou mať nič spoločné. Práve naopak, tam je veľmi veľa ľudí, ktorých práveže spája to, že bojujú za pracovné a platové podmienky pre zamestnancov tam, kde pracujú. A politické tričká chcú dať bokom úplne, bez ohľadu na to, komu v politike fandia. Ale tu sa chystá, v júni tohto roka sa chystá vlastne nový zjazd Konfederácie odborov Slovenska, KOZ, kde sa bude voliť nový predseda alebo predsedníčka. A zrazu sa len tak vynoril pán Branislav Ondruš, europoslanec, aktívny politik, straník, ktorý sa rozhodol, že bude kandidovať na predsedu odborov. Mňa sa to už pýta mnoho médií, že čo na to hovorím. Hovorím na to to, že ide o jasnú politizáciu odborov, že ide o jasný, o jasný náznak toho, že sa tu chcú ovplyvňovať odbory a zároveň mám informáciu, že môj zákon, môj návrh zákona bude použitý práve na kampaň pána Ondruša. To znamená, že tento konkrétny zákon bude stopený a na najbližšej aprílovej schôdzi s ním pravdepodobne príde ministerstvo práce, ktoré si v nejakej inej verzii predloží podobný návrh zákona, aby sa ním potom mohol pán Ondruš chváliť pred kolegami v KOZ, kde bude kandidovať.
A ja som veľmi rada, že prišiel aj pán kolega Svoboda zo strany HLAS, ktorý sa pre médiá vyjadril, že vraj tento môj návrh zákona je, neviem, kontraproduktívny? Ste povedali? Alebo že, áno, vy, vy ste, vás sa to pýtali médiá, už mi to písalo niekoľ... ale áno, no tak ja vám to pustím, pán Svoboda (povedané so smiechom), možno ste zabudli, že išlo o tento návrh zákona, možno ste nevedeli ani, že úplne presne na čo odpovedáte, ale mňa by zau... ja budem veľmi rada, keď sa zapojíte do tejto debaty a keď mi poviete svoj názor na tento návrh zákona, ktorý má chrániť odborárov a ktorý sa chystá v apríli pravdepodobne predložiť ministerstvo práce v nejakom inom znení. Takže pokojne sa prihláste do rozpravy, budem veľmi zvedavá, čo mi na to poviete.
Každopádne na záver poviem, že vyzývam najmä kolegov z koalície, túto sociálno-demokratickú vládu, ktorá pre odborárov neurobila posledné dva a pol roka absolútne nič, aby sa zamýšľala nad týmto návrhom zákona a aby ho podporila, pretože toto je, toto je, toto má byť vaša politika. Ale nie, opäť tu prichádzame s praktickými a dobrými návrhmi my z Progresívneho Slovenska, neuveríte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie je jedna faktická od pani poslankyni Jurík.

Ďakujem za slovo.
Simona hovorila o odboroch a teda o tých, ktorí chránia zamestnancov, tak ak dovolíte, mne práve prišla jedna správa, tak vám ju prečítam: "Akurát som náhodou si zapol živé vysielanie na nete schôdze parlamentu, úprimne som šokovaný a veľmi znechutený. To je ako možné, že v sále sú len dvaja poslanci z koalície? Preboha živého, ako je to možné za taký plat, a tam nie sú? Mám 60 rokov, som stavbár, pracujem za každého počasia, lebo musím z niečoho žiť. Ale títo si nedovolia prísť do práce len tak bezdôvodne. Môžem vás poprosiť, keď budete niekedy v diskusii, aby ste sa v mojom mene opýtali koaličných poslancov, prečo tam nie sú?" Tak ja sa vás pýtam, že prečo tu nie ste? "V lete poslanci až tri mesiace prázdnin, teraz cez vianočné sviatky mesiac voľno, a to nehovorím ešte aj, za rok koľko voľna. To je hnus." Kde sú koaliční poslanci?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nie, pradon, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Keďže sa nikto nechce prihlásiť ústne, vyhlasujem túto rozpravu za skončenú. A chce zaujať stanovisko pani navrhovateľka? K rozprave. Nechce. Pani spravodajkyňa? Nechce. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Ireny Bihariovej, Martina Dubéciho, Tomáša Valáška a Zuzany Števulovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1036 a rozhodnutie na pridelenie výborom má čísla 1086, 1162 a 1225.
Dávam slovo pani navrhovateľke Bihariovej, aby návrh odôvodnila.

Ďakujem veľmi pekne.
Čiže podávam návrh poslancov Národnej rady Ireny Bihariovej, Martina Dubéciho, Tomáša Valáška a Zuzany Števulovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov, tlač 1036.
O, na tomto mieste mi teda dovoľte iba priblížiť vám, čo je pointa navrhovanej zmeny. V zásade ide o tri veci s tým, že teda navrhujeme, aby riaditeľ SIS, ktorý bol dovtedy, doteraz preverovaný svojimi podriadenými kolegami, ak sa chcel uchádzať o túto funkciu a chcel získať previerku prísne tajné, tak teda inštitúcia, ktorú chcel viesť, tak tí ľudia mu v podstate teda dávali, dávali bezpečnostné uistenie, že nie je, nejakým spôsobom neexistuje prekážka, prečo by teda nemohol túto funkciu vykonávať.
My navrhujeme, aby ten, kto kandiduje na tento post, aby o jeho previerke v režime prísne tajné rozhodol Najvyšší bezpečnostný úrad. Ďalej tam navrhujeme teda alebo pamätáme na prípad, ak už máme zvoleného predsedu, teda riaditeľa SIS, aby v stanovenom čase o takúto previerku požiadal NBÚ a vykonal ju spôsobom a postupmi, ktoré upravuje zákon o ochrane utajovaných skutočností, s tým teda, že pokiaľ ide o ostatné funkcie ostatných pracovníkov Slovenskej informačnej služby, tí ostávajú v tom režime preverovania tak, ako to bolo doteraz. Ostatné veci spojené s týmto návrhom vrátane jeho zdôvodnenia priblížim v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim.