Aj ja ďakujem za slovo ešte raz. Dobrý deň vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera približne v tomto čase v prvom čítaní sme tu v tomto pléne rokovali o novom zákone o enviromentálnom fonde Slovenskej republiky, ktorý nám minister životného prostredia priniesol v údajne skrátenom legislatívnom konaní. To skrátené legislatívne konanie sa začalo konkrétne na novembrovej schôdzi a včera sme napísali už takú tretiu časť, pretože do prvého čítania sa dostal v decembri a včera to prvé čítanie bolo dokončené. Ono to už začína pripomínať takú nevkusnú tureckú telenovelu a nemá to konca kraja, pretože ani sa vlastne na tejto schôdzi nedočkáme finálneho prerokovania toho návrhu zákona o enviromentálnom fonde, keďže navrhovateľ nám oznámil prostredníctvom predsedu parlamentu, že bol odložený na ďalšiu schôdzu a je iba naša otázka, že či vôbec sa prerokovania v druhom čítaní dočkáme, lebo tá dynamika je naozaj bizarná. Každopádne prečo to spomínam je, lebo minister Taraba s týmto svojim návrhom zákona o enviromentálnom fonde, on sa v podstate ani nejak neskrýva ani netají tým, že chce ovládnuť dve miliardy eur na kšefty pre svojich kamošov, predpokladám
===== ...rokovania v druhom čítaní dočkáme, lebo tá dynamika je naozaj bizarná. Každopádne, prečo to spomínam je lebo minister Taraba s týmto svojim návrhom zákona o Environmentálnom fonde, on sa v podstate ani nejak neskrýva, ani netají tým, že chce ovládnuť dve miliardy eur na kšefty pre svojich kamošov. Predpokladám, že na ďalšie golfové ihriská, prípadne na ďalšie kamošské zjazdovky. A plus pochopiteľne pre svoju kampaň predvolebnú, aby on pokračoval v tej svojej nastúpenej kariére toho, ktorý sa tvári, že on je ten, kto financuje stavbu vodovodov a kanalizácií na Slovensku a tvári sa ako keby to financoval zo svojho, pričom klame pochopiteľne, pretože tie financie pochádzajú z verejných zdrojov. Ale on o sebe buduje taký ten imidž, že on je svätý Tomáš, patrón všetkých rúr Slovenska. Pričom tieto všetky motivácie falošné zastiera pri zákone o Environmentálnom fonde naozaj nevkusnými útokmi na organizácie zodpovednosti výrobcov, ale pochopiteľne, ako to v jeho prípade býva zvykom, je to len dymová clona. Namiesto toho, aby rozprával o skutočných motiváciách, aby priznal, že mu ide o tú šporkasku vo výške dve miliardy, plus teda stámilióny eur, ktoré pritekajú do Environmentálneho fondu každý rok, tak rozpráva o tom, ako je nefunkčná a rozšírená zodpovednosť výrobcov. Namiesto toho, aby RZV sfunkčnil, zlepšil, tak tento systém, ktorý nie je plne funkčný, nie je dokonalý a to hovorím už dlhoročne. Namiesto toho, aby ho sfunkčnil, aby priniesol nejakú ucelenú reformu, ktorá vznikne v súvislosti s komunikáciou aj s priemyslom, aj na základe aktuálnych potrieb trhu, tak on chce tento systém paralyzovať a rozobrať na drobné, pričom chce systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov aj zoštátniť. Pričom, a to je to najhoršie, uráža priemysel, uráža partnerov, ktorí by pre vládu mali byť naozaj kľúčoví partneri lebo ak raz chceme, aby ekonomika fičala, tak je podľa mňa nemysliteľné, aby vicepremiér krajiny otvorene nadával priemyselným partnerom. Zároveň v tomto pléne uráža opozíciu. Včera tu nadával v súvislosti so zákonom o Environmentálnom fonde kolegyni Kolíkovej, kolegovi Čaučíkovi, kolegovi Dostálovi. Hovoril, že nič nevedia, že netušia o čom hovoria, že klamú a pritom je to Tomáš Taraba, ktorý rozpráva a nevie o čom. On sa za vyše dva roky nenaučil, aký je rozdiel medzi triedením a recykláciou. Tento človek, ktorý imituje činnosť ministra životného prostredia ide iným ľuďom rozprávať, že nič nevedia. Pardon. Naozaj. To je fakt na smiech. Aby sme si rozumeli, ja už roky, naozaj roky, v odpadovom hospodárstve sa pohybujem od roku 2016. Roky volám po reforme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. No tá vízia alebo tá mnou navrhovaná reforma rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa takmer v ničom nezhoduje s víziou, v úvodzovkách s víziou, ktorú tu ponúka alebo nastoľuje alebo chce presadiť minister životného prostredia. Ja to hovorím aj koaličným kolegom a kolegyniam, pokojne debatujme. Majte otvorenú diskusiu o tom, ako by sa rozšírená zodpovednosť výrobcov mala zmeniť tak, aby bola funkčná najmä pre obce, najmä pre domácnosti, aby nedoplácali na nefungujúci systém. Cieľom rozšírenej zodpovednosti výrobcov podľa mňa má byť, že výrobcovia a dovozcovia, ktorí uvádzajú na slovenský trh akýkoľvek výrobok s potenciálom skončiť v komunálnom odpade, tak práve tieto firmy, konkrétne znečisťovatelia, aby sme vedeli o čom rozprávame, majú za tieto výrobky odviesť poplatok, ktorý uhradí potom cez organizáciu zodpovednosti výrobcov obciam všetky, podotýkam všetky náklady na vyzbieranie, na triedenie, na recykláciu a resp. alebo na likvidáciu odpadu z týchto výrobkov. Lenže to sa nedeje. Nedeje sa preto, príčin je samozrejme viacej, ale najmä preto, že štát si nevymáha svoje vlastné pravidlá. Práve preto teda volám po systémovej reforme a kým Tomáš Taraba ofukuje znečisťovateľov, nie všetkých, ale väčšinou tých, ktorí majú priamu linku na ministra životného prostredia. A zatiaľ čo minister životného prostredia robí znečisťovateľov znečisťovanie jednoduchším. Ja naopak bojujem za spravodlivosť. Napríklad aj týmto návrhom zákona, ktorý by po správnosti mal predkladať sám minister životného prostredia. To je tá absurdita, že minister životného prostredia sa venuje čomukoľvek inému, len nie svojej práci, kvôli ktorej má mandát ministra životného prostredia a jeho robotu v tomto momente musí suplovať opozičný poslanec.
Poďme teda k návrhu zákona. Možno viete, možno nie. Téme voľne pohodeného odpadu, tzv. litteringu, sa venujem profesne naozaj dlhodobo a venujem sa mu systematicky. Littering, teda voľne pohodený odpad, v jednoduchosti povedané je to úmyselné, ale často aj neúmyselné zanechávanie odpadkov na miestach, kde nepatria, napríklad pri zastávkach hromadnej dopravy. Veď to poznáme. Poznáme to z našich miest, z našich obcí. Ten obraz zo slovenských miest, kde čakajúc na spoj do práce alebo do školy a pozerajúc sa na zem sa hanbíte, pretože neostáva nič iné iba sa hanbiť lebo tam vidíte otrasný pohľad na ten koberec, ktorý je vytvorený z cigaretových špakov. Ale ono v tomto momente nejde len o tie. Ide samozrejme aj plastový odpad v okolí predajní potravín, ide o znečistenie z naneseného odpadu, ktorý končí v potokoch a riekach a nielen. A predtým si samozrejme nemôžeme v žiadnom prípade zatvárať oči lebo to je problém, ktorý nielenže znečisťuje životné prostredie, škodí prírode, škodí zvieratám, škodí aj ľuďom pretože sa z neho uvoľňujú mikročastice, napríklad mikroplasty, ale zároveň je to aj vizitka. Vizitka toho, ako sa staráme, resp. nestaráme o našu krajinu. A ono to nie je len žiadna environmentálna otázka, hovorím o probléme, ktorý má veľmi konkrétne dopady aj na fungovanie samospráv a najmä teda na verejné financie a toto je ten aspekt, ktorý zdôrazňujem, aspekt spravodlivosti. Ja sa tejto téme venujme v kontexte odpadového hospodárstva, komunálnych nákladov, legislatívnych nástrojov a povinností, ktoré Slovenskej republike samozrejme vyplývajú aj z práva Európskej únie. Poďme ale teda konkrétne k tým nedohorkom, resp. ku špakom ako im hovoríme bežne. Jedným z tých najkonzistentnejších zistení v tejto oblasti je naozaj výrazná dominancia odpadu z tabakových výrobkov s filtrami vo verejnom priestore. Ako hovorím, veď si len predstavte klasickú zastávku mestskej hromadnej dopravy. Tento odpad, tento druh odpadu sa vyskytuje naozaj plošne, v mestách, v obciach, v okolí dopravných uzlov, v parkoch, na námestiach, ale aj v blízkosti vodných tokov. Zároveň je to odpad, ktorý je z hľadiska zberu technicky veľmi náročný. Finančne je to veľmi nákladné a v praxi ho dnes takmer výlučne zastrešujú samosprávy. Analýzy voľne pohodeného odpadu, ktoré mám k dispozícii uvádzajú, že aj 30 až 40% všetkých kusov voľne pohodeného odpadu, ktorý sa počíta na kusy, nie na hmotnosť, tvoria práve cigaretové ohorky a v mestskom prostredí a v okolí dopravných uzlov ide najčastejšie o najbežnejšie identifikovaný druh litteringu. Povedzme si prečo je to problém. No problém je to preto, že cigaretové filtre sú vyrábané prevažne z acetátu celulózy, teda zo syntetického polyméru a tento sa v prostredí rozpadá na mikroplasty, fragmentáciou, veľmi pomaly, pričom filtre počas svojho používania absorbujú chemické látky a to sú tie chemické látky, ktoré vznikajú pri spaľovaní. No a potom ako tento filter skončí odhodený niekde vo voľnej prírode, vo voľnom prostredí, tak dochádza k postupnému uvoľňovaniu týchto látok do pôdy a do voľného prostredia. Z environmentálneho hľadiska nejde len o estetický problém, ktorý nás tlačí do oka, ale je to hlavne zdroj tzv. difúzneho znečistenia, ktorý má dlhodobý a naozaj kumulatívny charakter, najmä teda v mestskom prostredí a v blízkosti povrchových vôd. Zároveň však treba pomenovať alebo teda chcem pomenovať, že je zásadný rozdiel medzi tým, aká môže byť škoda z tohto voľne pohodeného odpadu a ako tento voľne pohodený odpad vníma verejnosť, lebo to je zásadný rozdiel. Podľa dostupných prieskumov si až 42% fajčiarov a fajčiarok myslí totižto, že voľne pohodené ohorky predstavujú predovšetkým estetický problém a nie ekologický problém. A to je v tejto problematike naozaj výrečné. Ono to ukazuje, že samotné apelovanie na individuálnu zodpovednosť nie je dostatočné. A ak takmer polovica užívateľov nevníma environmentálny dopad tohto odpadu, potom je naozaj zrejmé, že bez systémového riešenia sa situácia zásadne nezmení a my predsa chceme, aby sa tá situácia zmenila. Preto sa pozrime na to, ako dnes funguje, resp. nefunguje dnešný systém, keď tento druh odpadu riešia obce. Zvyčajne ho majú vykázaný v odpade z čistenia ulíc, pričom financovanie je realizované výhradne, to je tá problematická pasáž, výhradne z rozpočtov obcí a miest. Náklady na čistenie verejných priestorov pritom nie sú zanedbateľné a v čase narastajúcich cien za služby, energie, prácu predstavujú pre samosprávy naozaj čoraz väčšiu a výraznejšiu finančnú záťaž a ja verím, že v tomto nájdete aj zhodu naprieč politickým spektrom a že mi dajú za pravdu napríklad aj koaliční starostovia a primátori, keby tu teda nejakí boli, že toto je tá nespravodlivosť. Pýtam sa, prečo by obce, prečo by samosprávy, a teda poťažmo domácnosti, v úvodzovkách bežní ľudia, aj keď nemám rád to pomenovanie bežní ľudia pretože všetci sme len bežní ľudia. Prečo by domácnosti mali vo svojich poplatkoch doplácať na znečisťovateľov. Čo tým myslím? No myslím tým to, že výrobcovia tabakových výrobkov s filtrami doteraz neniesli žiadnu primeranú zodpovednosť za fázu, kedy sa ich výrobok stáva odpadom. A tento stav je naozaj dlhodobo neudržateľný environmentálne a pochopiteľne aj ekonomicky. No a do tohto celého vstupuje jeden zásadný fakt. A ten fakt, ako som spomínal, má presah do práva Európskej únie. Že Slovenská republika v oblasti riešenia odpadu z tabakových výrobkov s filtrami naozaj mešká. Mešká objektívne pretože Slovensko malo mať systém riešenia tohto druhu odpadu zavedený najneskôr do roka 2024 a dodnes sa to nestalo. Dodnes, v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z európskej legislatívy, ktorá sa týka výrobkov obsahujúcich plasty, Slovenská republika neurobila ale že nič. A keďže sa tak nestalo, keďže máme dlh voči európskej legislatíve a máme dlh aj voči vlastnému obyvateľstvu, tak Európska komisia začala v máji minulého roka voči Slovenskej republike konanie. Zaslala formálnu výzvu v tejto veci. No a ďalším krokom, ako to väčšinou býva, je samozrejme už len Infringement. Čiže toto už nie je žiadna teoretická hrozba. Tu reálne ide o riziko sankcií a ide pochopiteľne aj o reputačnú škodu pre krajinu, ale myslím si, že to pre túto vládu naozaj nie je tá berná minca. Ide skôr o to, že ďalšie odkladanie tohto problému a ďalšie prehliadanie legislatívy, ktorú sme už dávno mali maž ukotvenú, v praxi niekto bude musieť vyriešiť. Ak nevyrieši, tak bude mať ďalšie zbytočné, finančné náklady. A opäť tým niekým sú mestá a opäť tým niekým sú obce a opäť tým niekým na konci dňa toho celého reťazca sú domácnosti. Zároveň však ale platí, aby to nebolo také nihilistické, zároveň platí, že samotní výrobcovia tabakových výrobkov na túto situáciu už reagovali. Tam, kde štát mešká, resp. tam, kde je štát impotentný, tak výrobcovia našťastie v tomto odvetví konajú. Pretože už v roku 2023 začali fungovať na Slovensku dobrovoľné systémy, spolupráce s rôznymi samosprávami, ktoré prispievajú na čistenie verejných priestorov a na rôzne osvetové a preventívne opatrenia. No a dnes sú do týchto schém zapojené fakt desiatky miest a obcí, približne s miliónom obyvateľov a výrobcovia tabakových výrobkov finančne kompenzujú samosprávam náklady na odstraňovanie odpadu z týchto výrobkov, ale podotýkam a pripomínam, že výrobcovia to robia dobrovoľne. A zároveň podotýkam, že výrobcovia sami volajú po legislatívnom ukotvení týchto procesov a tých aktivít, ktoré som spomínal. Čiže ešte raz, priemysel sám požaduje legislatívne riešenie a štát sa prizerá, resp. štát strká hlavu do piesku. A pritom doterajšie skúsenosti nám ukazujú, že riešenie na základe tých skúseností, ktoré už máme, na základe tých pozitívnych príkladov, že riešenie je technicky možné a samozrejme aj organizačne zvládnuté, tak sa pýtam na čo štát ešte čaká. Zároveň musím dodať, že tieto dobrovoľné riešenia, ktoré som spomínal naozaj nemôžu nahrádzať žiaden legislatívny rámec. Že to nemôže byť len ľubovôľa, nemôžeme to robiť len preto, že to chceme. Jednoducho musíme to zákonne ukotviť. Nemôžu nahrádzať systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov takéto dobrovoľné aktivity, keď ho potrebujeme mať ukotvený v legislatíve. Tieto dobrovoľné aktivity môžu byť prechodným štádiom, môžu byť pilotom, môžu byť zdrojom dát, môžu byť zdrojom inšpirácie a skúseností, ale rozhodne nie definitívnym stavom, ak nám tu teda hrozí Infringement, na konci ktorého môžu byť státisícové, ak nie miliónové pokuty. No a v tomto momente je samozrejme úlohou nás, Národnej rady Slovenskej republiky, teda konkrétne zákonodarcu, aby reagoval, aby vytvoril systémové, aby vyriešil plošné a pochopiteľne, ešte raz sa vraciam k tomu dôležitému slovu, spravodlivé riešenie. No a presne o tom je tento môj návrh zákona, ktorým navrhujem zaviesť rozšírenú zodpovednosť výrobcov tabakových výrobkov s filtrami do naozaj štandardného rámca odpadovej legislatívy, pričom navrhujem aj odstrániť takéto právne vákuum, v ktorom sa dnes nachádzame a zároveň, ako som spomenul, tento môj návrh vytvára aj predpoklady na to, aby štát splnil svoje povinnosti voči Európskej únii a aby obce neboli ponechané samé na seba pretože to je skrátka veľká nespravodlivosť. Zároveň ale v tomto návrhu sa snažím načrtnúť alebo priniesť riešenie, ktoré je v súlade s princípmi, na ktorých už dnes stojí rozšírená zodpovednosť výrobcov aj pri iných vyhradených prúdoch odpadu, ktoré aktuálne máme. Čiže nejde len o žiadnu výnimku, nejde o žiadny experiment, ide o logické rozšírenie existujúceho systému tam, kde doteraz chýbal, resp. stále chýba. Ak dnes vieme, že cigaretové filtre patria medzi najrozšírenejšie zdroje mikroplastového odpadu vo verejnom priestore a ak vieme, že ich environmentálne dopady sú dlhodobé a že sa len kumulujú a... Nejde o žiadny experiment, ide o logické rozšírenie existujúceho systému tam, kde doteraz chýbal, resp. stále chýba. Ak dnes vieme, že cigaretové filtre patria medzi najrozšírenejšie zdroje mikroplastového odpadu vo verejnom priestore, ak vieme, že ich environmentálne dopady sú dlhodobé a že sa len kumulujú a ak vieme, že samosprávy nesú neprimeranú finančnú záťaž a zároveň ak vieme, že Slovensko v tejto oblasti mešká, tak potom naozaj neexistuje žiaden racionálny dôvod na to, aby dnes v hlasovaní o sedemnástej táto Národná rada povedala, že nie, že tento návrh zákona nepôjde do druhého čítania, že ho, že ho nepodporí Národná rada a že ho odsunie do zabudnutia. Lebo, opakujem, toto nie je žiaden ideologický návrh. Je to návrh, ktorý sa, ktorým sa snažím dobehnúť slovenskú realitu a čím skôr túto legislatívu prijmeme, tak tým nás to na konci dňa bude menej stáť finančne, environmentálne a politicky, ale to finančne by mohlo byť teda najväčšou motiváciou. Opakujem, je to návrh, ktorým opozičný poslanec predkladá to, čo už sám mal dávno predložiť minister životného prostredia.
Som rád, že prišiel pán primátor, lebo aj on sa môže pokojne zapojiť do diskusie o tom, že aké sú náklady na čistenie verejného priestoru od voľne pohodeného odpadu, ktoré musí mesto znášať namiesto toho, aby ho legislatívne ukotvenie znášali výrobcovia, pretože to základné pravidlo v odpadovom hospodárstve je, že znečisťovateľ platí. A dnes to tak jednoducho nie je a je to smutné a táto Národná rada má jedinečnú šancu o sedemnástej to zmeniť.
Ďakujem veľmi pekne vopred za podporu môjho návrhu. Vážim si to.
