46. schôdza

Tak ešte raz vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dovoľte, aby som vám úvodným, krátkym slovom predstavil náš návrh zákona, ktorý vznikol z dovolím si povedať z reality dnešného terénu. A to jednak na základe správ a odporúčaní, ktoré dlhodobo publikuje, a na ktoré upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad a tiež zo skúsenosti samospráv, ktoré sme nazbierali za posledné roky pri našich cestách po regiónoch a pri našich stretnutiach. A tiež v rokovaniach s vodárenskými spoločnosťami, a to z jednoduchého faktu, že to si hádam, bez ohľadu na to, do ktorej strany, či hnutia patríme uvedomujeme všetci a rešpektujeme základný fakt, že voda je strategická, naozaj životne dôležitá surovina a že vodovody sú verejnou infraštruktúrou, a nie kulisou pre politické divadlo. A určite by nemali slúžiť alebo neslúžia na to, aby na nich ryžovala nejaká konkrétna jedna vybraná VIP skupina. Zároveň náš návrh zákona vznikol ako reakcia, ako reakcia povedzme odozva na spôsob akým minister životného prostredia, pán Tomáš Taraba dlhodobo pristupuje k téme vody.
Veľmi dlho sme na začiatku tohto volebného obdobia, po tom čo minister Taraba kooptoval ministerstvo životného prostredia, povedzme tak, že zľahčoval situáciu a aj sa vysmieval nám, ale potom sme veľmi hanebne sledovali keď konečne priniesol do parlamentu novelu vodného zákona. Že všetky naše upozornenia, všetky naše alarmy a všetky volania o riešenia situácie nielen nás dvoch s kolegyňou Hanuliakovou, ale aj Najvyššieho kontrolného úradu. Tak on v tej situácii, keď prišiel s novelou vodného zákona vyriešil len jeden zásadný problém z mnohých zásadných problémov, ktoré vodárenstvo dnes má. A všetky ostatné, rovnako vypuklé problémy odložil do kategórie na potom, nabudúce alebo ako sa hovorí do lepšieho počasia. A bohužiaľ boli sme aj svedkami toho ako tu pán minister Taraba na nás vykríkal, že sme v rukách lobistov. Čo je veľmi absurdné tvrdenie vzhľadom na to, že nebyť nás s kolegyňou Hamuliakovou, tak koaliční kolegovia zo strany Hlas by mu vo veľkej tichosti prepašovali pozmeňováky, ktoré zhodou okolností písala vodárenská mafia. A ja sa nebojím to povedať, že vodárenská mafia na Slovensku funguje, úraduje a má silné konexie na najvyššie poschodia slovenskej politiky.
Áno, na Slovensku úraduje vodárenská mafia, ktorá napríklad na mňa s kolegyňou Hanuliakovou podali trestné oznámenia. Zastrašovali nás, rôznymi všemožnými spôsobmi, takými, že by sa nehanbili ani mafiáni z rokov 90. Ale bohužiaľ alebo pre nás našťastie sa prepočítali. Pretože ani hodiny prežité výpoveďami na policajných staniciach, ani rôzne pračudesné nazvime to dobre mienené rady nás nezastavili a nezastavia. My bojujeme naozaj úprimne za bezpečný prístup k pitnej vode. Pretože to považujeme a nielenže považujeme, ale ono to naozaj je základné ľudské právo.
Základné ľudské právo pre všetkých, a bez toho aby na ňu, na našu vzácnu vodu boli nacucnutí arogantní oligarchovia, ktorí sa naozaj neštítia ničoho a dokonca ani hazardovať s tým najvzácnejším čo máme a s čím disponujeme. Aj preto musíme veľmi jasne konštatovať, že vo vodárenstve na Slovensku lepšie počasie nebude kým nebudeme vodárenstvu venovať adekvátnu pozornosť a kým neprejde radikálnou reformou. A kým štát aktuálne nekoná, resp. prehliada tie alarmujúce situácie, tak vodárenská infraštruktúra na Slovensku ďalej starne, rozpadáva sa a vodu strácame v objemoch, ktoré si v 21. storočí a najmä v meniacich sa klimatických podmienkach jednoducho dovoliť nemôžeme. A toto prehliadanie aktuálnej situácie a stavu je jednoducho neobhájiteľné a nemôžeme to žiadnym spôsobom bagatelizovať. A verím, že aj pán poslanec Hazucha, ktorý sa v tejto téme nielen veľmi dobré vyzná, ktorý v nej aj pracuje mi dá za pravdu.
Začnime preto faktami, ktoré sa nedajú ani prekričať, nedajú sa ani zľahčiť. Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe v roku 2024 konštatuje, že vo vybraných vodárenských spoločnostiach dosahujú straty vody od 25 do 33%. To znamená, že v prepočte približne tretina vody, ktorú upravíme na pitnú sa po ceste do kohútika, do slovenských domácností stratí. V roku 2023 išlo na úrovni celej Slovenskej republiky odhadom o viac ako 93 mil. kubických metrov vody. Pri dnešných cenách vody keď to prepočítame, to predstavuje finančnú stratu takmer 120 mil. eur ročne. Tak sa pýtam, že to sme naozaj taká bohatá krajina, že si môžeme dovoliť takéto straty a takéto míňanie nielen financiami, ale aj vzácnymi prírodnými zdrojmi? 120 mil. eur. Opakujem ešte raz ročne strácame kvôli poškodeným potrubiam vodu v hodnote vyše 100 mil. eur, a to nie je environmentálna metafora je to jednoducho ekonomická realita. Prečo sa to deje? No, deje sa to preto, lebo desaťročia vedome, s politickým vedomím sa zanedbávala obnova slovenskej infraštruktúry a neustále sa investície odsúvali na niekedy na lepšie, budúce časy. No, ale ako som bol býval spomínal lepšie časy aktuálne nie že nie sú, ale ani vyzerá že nebudú. Žiaľ, nemenej časté okrem tej ignorácie status quo boli aj rôzne účtovné triky, ktoré umožňuje súčasná legislatíva, ktorá je plná sivých, šedých zón. Tá slovenská legislatíva aktuálne je jednoducho deravá, ako ementál. A práve preto musíme adresovať to, že vodárenské spoločnosti dnes síce majú povinnosť vytvárať finančné rezervy na obnovu, ale zároveň jedným dychom je dôležité dodať, že tieto rezervy sa často počítajú z majetku, ktorý je už dávno odpísaný alebo má naozaj má veľmi symbolickú obstarávaciu cenu, v prepočte napríklad 1 eur. No a výsledok v takejto rovnici, veď to zase akože nemusíme byť matematickí géniovia, aby sme si to vypočítali je žalostný. Pretože na papieri síce rezerva je, v realite peniaze nie sú. A v zemi máme potrubia, ktoré sú dávno, dávno, dávno za hranicou životnosti. No a presne na tento problém dlhodobo upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad, ktorý hovorí práve o tej spomínanej sivej zóne medzi pojmami oprava, údržba a obnova. A hovorí o tom, že vodárenské spoločnosti často vykazujú obnovu ako opravu, aby sa vyhli prísnejším pravidlám. Aby sa vyhli aj plánovaniu a hlavne, aby sa vyhli kontrole.
No, a hovorí to aj o tom, že bez jasných pravidiel a definícií, bez reálneho oceňovania majetku a bez transparentnosti sa investičný dlh bude logicky iba a iba navyšovať a kríza prehlbovať. A teraz si dajme test ministrom životného prostredia. Tak ten namiesto toho, aby zistenia Najvyššieho kontrolného úradu vzal vážne, tak namiesto toho ich spochybňoval. Namiesto toho, aby otvoril otvorenú odbornú diskusiu útočil na kontrolné inštitúcie. Útočil na odborníkov, ktorí dlhodobo pracujú v tomto sektore. Nebudem hovoriť, že útočil aj na nás, veď na to sme zvyknutí. Útočil aj na nás, na poslancov opozície, ktorí sme si dovolili ho upozorniť na problém, ktorý zjavne vo výkone funkcie ministra životného prostredia nemal na radare. No a namiesto systémových riešení boli statusy plné sociálnych sietí dával videjká a statusy na facebook a chválil sa ako on ide zachrániť slovenské vodárenstvo no a tak to presne dopadlo, ako to väčšinou býva. A čo je najhoršie tak namiesto ochrany verejného záujmu dnes pri plnom vedomí vlády a ministra životného prostredia sledujeme snahu mať moc nad systémom a nie ten systém zlepšovať.
No tak to máte odo mňa také že "Long story short", preto prinášame zmenu zákona. Pretože to považujeme za nevyhnutnosť. Považujeme to za nie, že o päť minúť dvanásť, ale päť po dvanástej. Ale radšej neskoro, ako nikdy. A preto tento náš návrh tú zmenu ponúka. A dovoľte, aby som išiel teda do diskusie resp. do detailov.
A my máme návrh, ktorý má totižto odvahu zmeniť všetko to čo minister životného prostredia odvahu zmeniť nenabral alebo zároveň jedným dychom treba aj dodať, že možno pre to nenabral alebo nenašiel politickú podporu, pretože jeho kolegovia z Hlasu hrajú prvú ligu s vodárenskou mafiou.
Takže k nášmu návrhu.
Jeho prvým cieľom je naozaj jednoznačne rozlíšiť, čo je to oprava a čo je to obnova. Preto chcem vám zacitovať z návrhu nášho zákona, aby to bolo úplne zrejmé: "Oprava je odstránenie následkov poškodenia, alebo čiastočného opotrebovania bez technického zhodnotenia. Obnova je technické zhodnotenie, ktoré predlžuje životnosť a zvyšuje hodnotu infraštruktúry. ". Nie je to slovíčkárenie, to určite nie, dámy a páni. Toto, takáto zásadná zmena v legislatíve bude mať priamy vplyv na financovanie na plánovanie a na kontrolu. A je naozaj alarmujúce, že v roku 2026, ešte takto jasno zákonne definované to v zákone nemáme.
Druhým kľúčovým bodom je povinnosť reálne oceňovať vodárenský majetok. Presne to, čo som hovoril pred chvíľou. Jednoducho nemôžete vytvárať finančnú rezervu z nuly alebo z jedného eura. Takže našim návrhom je povinne, reálne oceniť vodárenský majetok. Nie účtovne, nie určite formálne, ale naozaj reálnou hodnotou na základe certifikovaného znaleckého posudku, ktorý zohľadní samotný technický stav, opotrebovanie a samozrejme aj skutočnú hodnotu infraštruktúry. Bez tohto kroku totižto budú všetci naďalej spokojne predstierať, že vytvárajú finančné rezervy, ktoré ale v skutočnosti nie sú dostatočné, vzhľadom na aktuálne potreby celkovej obnovy. A tiež sa tu falošne môžeme naďalej tváriť, že chránime spotrebiteľa nízkou cenou vody, zatiaľ čo v skutočnosti len odkladáme náklady do budúcna. A kto by pred týmto faktom chcel utekať, tak jednoducho klame sám seba. Pretože týmto sa reálne zvyšuje riziko kolapsu kľúčovej infraštruktúry a to si jednoducho nemôžeme dovoliť.
No, a tretím pilierom nášho návrhu, ako som bol býval spomínal transparentnosť. To je presne to, čo vodárenstvo dnes na Slovensku potrebuje. A naozaj skutočne potrebuje, pretože vodárenské spoločnosti, musíme si uvedomiť spravujú verejný majetok. Nie sú to žiadne súkromné spoločnosti, ktoré si môžu fungovať v nejakom režime utajeného tajomstva obchodného. Aj napriek tomu, že jedna konkrétna vodárenská spoločnosť sa tak tvári, že sa tvári ako štát v štáte, a ide si svoje ródeo.
No a práve táto spoločnosť nám bola inšpiráciou pri tvorbe tohto návrhu zákona, ale inšpiráciou v tom najhoršom zmysle slova.
Keď to teda zhrniem, dnes s týmto našim návrhom spoločne s kolegyňou Janou Hanuliakovou navrhujeme zaviesť pre vodárenské spoločnosti povinnosť dopredu zverejňovať investičné plány, vrátane nákladov, vrátane zdrojov financovania a prínosov. Navrhujeme tiež povinne zverejňovať činnosť dozorných rád a zaviesť aj verejné výberové konania pre členov a členky predstavenstiev. Nie preto, že by sme chceli niekoho verejne šikanovať, ale preto aby sa s verejným majetkom nakladalo naozaj verejne a naozaj transparentne.
No napokon veľmi dôležité sú sankcie. Pretože tie sú aktuálne dovolím si povedať, že "motivačné". Dnes sú totižto pokuty za porušovanie povinností často až smiešne, je to až výsmech ako sú nízke v porovnaní so škodami, ktoré pri stave kritickej infraštruktúry dnes môžu vzniknúť. No a ak sa naozaj niekto z pozície sily rozhodne dlhodobo zanedbávať obnovu, dôsledky môžu byť fatálne. Od výpadok dodávok, po havárie, po znečistenie vôd a samozrejme aj po to najhoršie a to je ohrozenie verejného zdravia a bezpečnosti. Preto my sme s kolegyňou Hanuliakovou hlboko presvedčení, že tie sankcie musia mať preventívny účinok a zároveň musia byť pre vodárenské spoločnosti a pre správcov siete jasným signálom, že voda definitívne nie je oblasť kde sa dá hazardovať bez následkov.
Dámy a páni, toľko teda k návrhu zákona.
Na záver si len dovolím povedať, že vás chcem požiadať, aby sme k tomu teraz naozaj s čistým štítom a úplne že bez nejakých ideologických záťaží pristupovali. Pretože voda je len voda. Neexistuje ani progresívna, ani konzervatívna voda, existuje len funkčný alebo nefunkčný systém, nič medzitým. Hej a dnes musíme si úplne úprimne povedať, že máme systém, ktorý funguje čoraz horšie a to aj nie kvôli prírode, ale kvôli politike, a hlavne kvôli tomu, že niekto tu veľmi dlho a veľmi systematicky prikrytý politikou uprednostňoval krátkodobý komfort pred dlhodobou zodpovednosťou, a takto to už jednoducho ďalej ísť nemôže. Aby sme si teda rozumeli, tento návrh zákona nie je útokom na zodpovedné a korektné vodárenské spoločnosti, pretože našťastie aj také na Slovensku máme. A rozhodne to nie je útok na samosprávy, aby sme si rozumeli. Pretože tie fakt dnes robia to, čo môžu v rámci situácie, do ktorej sa dostali. Náš návrh je práve pokusom pomôcť samosprávam. Dať im jasné pravidlá. Dať im predvídateľné prostredie a hlavne všetky dostupné nástroje na to, aby si mohli plánovať obnovu zodpovedne. Je to...
===== nie je útok na samosprávy, aby sme si rozumeli, pretože tie fakt dnes robia to čo môžu v rámci situácie, do ktorej sa dostali. Náš návrh je práve pokusom pomôcť samosprávam dať im jasné pravidlá, dať im predvídateľné prostredie a hlavne všetky dostupné nástroje na to, aby si mohli plánovať obnovu zodpovedne. Je to zákon, návrh zákona, na ktorý sa pozeráme ako na zákon, ktorý má byť v prospech spotrebiteľov, pretože stabilná infraštruktúra skrátka znamená stabilnejšie ceny. No a samozrejme je to keďže reprezentujem zelenú úderku Progresívneho Slovenska je to pochopiteľné aj návrh v prospech životného prostredia, pretože každá jedna ušetrená kvapka vody a každé zníženie strát má reálny ekologicky dopad a o kvalite a dostupnosti kanalizácií preto radšej nezačnem rozprávať, to si necháme nabudúce, ale na záver si dovolím povedať teda kolegovia a kolegyne, že môžeme sa tu pokojne naďalej tváriť, že je všetko v poriadku. Môžeme sa klamať, že všetko tu funguje, ale jednoducho nefunguje to. Choďte sa za ktorýmkoľvek starostom, starostkou spýtať, že či vodárenstvo funguje na Slovensku, všade dostanete tú istú odpoveď. Nie, nefunguje.
Buď si budeme ďalej klamať, alebo si povieme pravdu a budeme konať a tento návrh zákona je práve o tom, aby sme si povedali tú pravdu aby sme sa pozreli na dáta, pretože tie neklamú a hlavne o tom aby sme prevzali na seba politickú zodpovednosť, a ja verím, že v tejto sále, v tejto snemovni je dostatok poslancov a poslankýň, ktorí chápu, že voda si zaslúži viac než len politické frázy a pekné statusy na Facebooku raz za čas. Že voda si zaslúži fungujúci systém, transparentné pravidlá a hlavne dlhodobú ochranu, preto vás touto cestou žiadam najviac najúprimnejšie ako len môžem o podporu nášho návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja skutočne nerozumiem. Dva a pol roka táto koalícia a táto vláda ignoruje problémy vo vodárenstve. Na tie problémy dlhodobo upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad, upozorňujeme na tie problémy aj my s kolegom dva a pol roka ako sme tu v rozpravách. A čo sa deje? Nič. Ticho. Kolegovia z koalície tých šesť, ktorých tu teraz sedíte ja vás skutočne vyzývam, aby ste začali problémy vo vodárenstve riešiť. Na to ste tu. Vy máte moc, vy máte možnosti na to aby ste tie veci menili a vy vládnete. Tak prosím vás začnite k tomu tak aj pristupovať.
A keď sa vám to nechce, tak podporte teda náš zákon s kolegom. My sme na ňom poctivo pracovali, reflektujeme na tie veci, ktoré treba zmeniť. Najvyšší kontrolný úrad naozaj podporuje tie zmeny, ktoré sú v tomto návrhu zákona, treba to podporiť, je to dobrá vec. A skutočne to nie je len rozdať Eurofondy, ktoré mimochodom váš premiér neustále ohrozuj. Téma vodárenstva to je široký problém, ktorý má naozaj milión problémov a ja nevidím od vás, že vy by ste mali záujem tieto problémy riešiť. Nevidím to od ministra životného prostredia, nevidím to od premiéra tejto krajiny, napriek tomu, že mnohí z nich mali často krát plné ústa toho ako treba chrániť našu vodu a my tu hovoríme o kritickej infraštruktúre, ktorá je naozaj v zlom stave a je ohrozovaná aj rôznymi záujmovými skupinami, konkrétne na východnom Slovensku.
A treba s tým niečo robiť.
A naozaj, že tu nám denne s kolegom chodia mnohé správy.
A už nestihnem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem tebe pán kolega a rovnako aj kolegyni Hanuliakovej, za to že sa venujete tomuto problému, ktorý je veľmi pálčivý hlavne na východe Slovenska a že máte tú odvahu pomenovať tento problém úplne jasne a hovoriť o vodárenskej mafii, ktorá na Slovensku úraduje. Hovoril si o tom, že v podstate za viac ako 100 miliónov eur ročne strácame vodu na Slovensku. Vieme dobre, aká je situácia s vodou, že voda sa stráca, že vysychajú studne, a že ľudia majú veľký problém s tým, že nemajú vôbec v obciach vodovody. Takže máme dva druhy problémov na Slovensku. A to nám potvrdzujú starostovia, s ktorými sa stretávame na Slovensku, ja chodí po východnom Slovensku veľmi veľa a máme dva druhy starostov, ktorí hovoria o tom, že buď nemajú kanalizáciu a vodovody, alebo si uvedomujú ten problém, že ak nastane skutočná havária a postupne sa to bude diať, pretože je tam strašne silný infraštruktúrny dlh. Kde sú v zlom stave aj kanalizácie, aj vodovody. Že toto bude naozaj veľmi náročné riešiť. Že toto nemá obec ani sna, ani, ani nemá vôbec peniaze na to aby to nejakým spôsobom riešiť mohla a vodárenské spoločnosti si na to nerobia žiadne rezervy. Takže keď toto začne vybuchovať po Slovensku veľa dedín, veľa obcí dokonca miest bude bez vody a bez funkčnej kanalizácie. A ja neviem či s toto uvedomujete a rozhodnete sa nezahlasovať za takýto návrh, kedy dávame jasné a presné riešenie ako sa tieto vec dajú riešiť. Pretože len to, keď bude štát pripravený na to, že túto vec riešiť môže, tak vieme získať na to možno aj peniaze z Európskej únie. Alebo už ani nie. Veď dobre vieme, že teraz sa už budú získavať peniaze z Európskej únie na úplne iné projekty, pretože toto malo byť už dávno urobené. Za 15 rokov vlády Roberta Fica ľudia nemajú kanalizáciu, nemajú prístup k vode. Takto sme my dobačovali na Slovensku.

Ďakujem pekne.
Súhlasím, že so stavom vodárenskej infraštruktúry treba čo robiť, a čo najskôr čosi robiť, lebo na mnohých miestach tejto infraštruktúry sedíme doslova na časovanej bombe. Opätovné preocenenie majetku dávno prežitého odpísaného to je vlastne nereálne podľa mňa riešenie. Veď ako docielite čosi, nejaký, posúdenie reálneho stavu na niečom, čo nie je reálne vidieť, a navyše sa to, je tam veľ špecifických vecí, takže toto je skôr nereálne. Možno by podľa mňa bolo reálne povedať na, určiť nejaký paušál, pre ocenenie takéhoto majetku, ktorého alebo podľa druhu materiálu a, a profilu. Nejakou, nejakou paušálnou cenou pri už odpísanom majetku. Lebo určiť, ktorý z nich z toho odpísaného majetku, ktorý je už 1 a pol násobne prežitý, je, je zbytočné. Čo chcete odpisovať? čo chcete pourčovať cenu? Čo si myslíte, že akú to má cenu? To je zázrak, že to funguje.
Troška musím zareagovať aj na tú vodárenskú mafiu, lebo pre vás je mafiou a mafiánom každý, veď to počujeme pomaly každý deň. Každý, kto nezdieľa váš názor a to sú príliš silné slová. A keďže ste to povedali, neadresne a v množnom čísle, tak takéto pomenovanie si za všetkých mojich kolegov vodárov, z ktorých mnohí pracujú v tomto sektore celý život, tak si naozaj vyprosím a ja to veľmi urážajúce a ponižujúce. Takže možno až bude čas, možno sa prihlásim, do ústnej rozpravy, lebo ono tie riešenia sa zdajú veľmi jednoduché, ako to vy načrta, načrtávate, ale upozorňujem, akékoľvek riešenie by malo dopad na cenu vody na to nezabúdajte.

Ďakujem veľmi pekne.
No je skvelé, že počujeme, že naozaj treba to čím skôr riešiť. a namiesto toho čím skôr riešiť, si tu riešia vlastné boliestky, riešia gašpara. namiesto toho, že čím skôr riešiť tú vodárenskú, ten vodárenský problém, tak ani jeden z nich, z tých čo tu rozprávajú, že čím skôr riešiť neprišli so žiadnym zákonom, aby to riešil, ale tichučko sedí, šúcha a stláča gombík tak ako mu povedia jeho papaláši, pretože za to niečo dostane. Ja, ja si hovorím. O vodárenskej mafii, ja musím povedať, že to nielen vodárenská mafia, to je mafia vo veľa, veľa veciach. A pre mňa sú to ľudia, ktorí presne to čo tebe robili, tak robia aj iným, že sa vyhrážajú, lebo keď si čestný a spravodlivý, to je tak, že trafená hus zagága a potom sa dáva k tej mafii, no tak keď sám dáva niekto k mafii, tak je mafián. Ale sú aj čestný vodári, a sú aj čestní ľudia, ale tá mafia robí zle, tak to je tak v živote vieš, pán kolega Sabo, keď si čestný a spravodlivý nemusíš si hovoriť, že si mafia, ale keď robíš čestne veci, ako robíš ty, tak sa ti vyhrážajú aj pani Hanuliakovej a robia zle, lebo, lebo sa snažíte.
Ja musím povedať, že aj ja mám skúsenosti z nášho regiónu, že tam pôsobia ľudia, ktorí, ktorí chcú zarábať aj na vode, ktorí chcú zarábať na tom. Lebo vieš, to je dobrý biznis, voda je dobrý biznis. A namiesto toho aby sme si pomáhali, aby sme naozaj chránili si, čo je nám najcennejšie a to je voda, a my ju máme nádhernú, my máme vodné prostredie úžasné. My máme pitné zdroje také, že naozaj navŕtaš niekde studňu a tá studňa je kvalitná, pokiaľ tam teda nám Babiš nenavozil nejaký bordel. Takže to je niečo úžasné. Takže tí čo ti rozprávajú pán Sabo milý môj kolega, že mafia nie sú, tak možno že sú naozaj mafia.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Hazucha, však my sme sa už neraz rozprávali o tejto téme, a viete, že ja vás rešpektujem, za vašu odbornosť, ale možno ste ma zle, chápem, že ste tu celý deň, že možno ste už unavení všetci sme, ale ja som vo svojom vystúpení veľmi zreteľne povedal, že tento návrh zákona nie je útokom na zodpovedné a korektné vodárenské spoločnosti, pretože našťastie aj také na Slovensku máme. Ja som bez toho, aby som povedal konkrétne o ktorej hovorím, lebo naozaj akože ďalšie pozdravy dobre mienené rady v (nezrozumiteľné slovo) nepotrebujem. Ja keby som ukázal tie emaily, ktoré mi chodia a tie trestné oznámenia, za ktoré ma naťahovali na polícii. Akože naozaj by ste, vy by ste prehodnotili, to čo ste povedali. Ale akože bez, neriešme to, že úplne, že v pohode, že naozaj, že my máme toľko skúseností s tou jednou konkrétnou, že naozaj 90-te roky sú šuvix. Ale akože, daj, nefúkajme si boliestky. je tu pán predseda Andrássy, veď on nám povie, hej, aj on má s tým skúsenosti.
K tomu čo vy ste dali ako návrh, veď ok, diskutujme o tom, hľadajme najlepšie možné riešenie, veď od toho sme tu, to je naša práca. To je naša robota hľadať najlepšie možné riešenie.
My sme s kolegyňou Hanuliakovou tento návrh zákona prediskutovali, že nie že s jednotkami, ale že s desiatkami ľudí, ktorí pracujú vo vodárenstve aj so samosprávami, naozaj s odbornými kapacitami a nenašli sme ani jedného človeka, ktorý by nám povedal, že je to zlý nápad.
Ale ak vieme s vašou odbornosťou a s vašimi skúsenosťami z toho celého vyextrahovať niečo čo bude ešte funkčnejšie, ešte lepšie. Veď o. k., tak zbúrajme tú stenu, ktorá je zbytočne medzi nami a poďme na tom pracovať spoločne. Ja sa vôbec neštítim tej naozaj poctivej odbornej diskusii spolu s vami. Ale hovorím, že my máme za sebou desiatky a desiatky rozhovorov, a toto je to najlepšie, čo sme z toho vedeli vyextrahovať. A stojím si za tým, ale o. k., veď keď nájdem lepšie riešenie, my vám veľmi radi náš návrh prenecháme a upravte ho a zoberte si ho adoptujte si ho budeme len šťastný. Konečne to niekto

Dobré ráno, ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, vážení kolegovia, štvornásobný premiér Slovenska nás tu každú nedeľu doslova otravuje svojimi problémami namiesto toho, aby riešil dôležité témy, ktoré trápia ľudí na Slovensku. 90 % času venuje tomu, aby chránil ľudí, ktorí majú za ušami korupciu, alebo tých, ktorým dnes za skutky v minulosti reálne hrozí basa. Štvornásobného premiéra nezaujíma, že 1,5 milióna ľudí nemá stále prístup ku kanalizácii, že vyše pol milióna ľudí nemá pitnú vodu z verejného vodovodu. To je priamo výsledok vlád Roberta Fica. Za túto nečinnosť je priamo obžalovaný Robert Fico, nie Matovič, nie Héger, ani Ódor. Robert Fico je zodpovedný za to, v akom stave máme dneska sieť vodovodov a kanalizácií na Slovensku. On a jeho vlády sú zodpovedné za to, že na Slovensku sa neinvestovalo do kritickej infraštrujktúry premyslene a systematicky, že sa nevyužívali európske zdroje, ktoré na to boli určené. V roku 2026 po 15 rokoch vlád Roberta Fica aj stav našej kritickej infraštruktúry alarmujúci. Toto by sme tu mali riešiť a nie rušenie inštitúcií, ktoré bojujú s korupciou, nie rokovací poriadok, nie mimovládky, či Šimečkovu mamu. Dnes by sme tu mali riešiť to, v akom stave máme našu kritickú infraštruktúru.
Zároveň tu neustále s kolegom upozorňujeme už nejakých teda pár rokov pred hrozbou skrytej privatizácie, ktorú táto vláda absolútne, ale že absolútne ignoruje. Najvyšší kontrolný úrad o tejto téme priniesol niekoľko závažných zistení. A čo robí minister životného prostredia Taraba, čo robí premiér Slovenskej republiky pán Robert Fico? Nič, absolútne ich to nezaujíma.
Ďalej nám posledné správy hovoria aj o tom, že prichádza k obrovským únikom pitnej vody na našich potrubiach, o tom, že máme prestarnutú infraštruktúru a o fakte, že dnes, keď by sme už mali investovať do výmeny, tak my stále ešte len musíme dobudovávať kritickú infraštruktúru. Opakujem, 1,5 milióna ľudí je bez kanalizácie, pol milióna ľudí je bez prístupu ku pitnej vode z verejného vodovodu. A čo je ešte alarmujúcejšie, chýbajú nám kapacity v čistiarniach odpadových vôd. S tým sa stretáme naozaj pri každom jednom našom výjazde, že obce, tie ktoré sa najviac rozvíjajú majú skutočno obrovské problémy s tým, aby im posatačovali kapacity čistiarní odpadových vôd. A ja sa pýtam a mrzí ma teda, že tu nevidím aj pána Hazuchu, ktorý sa väčšinou zapája do týchto diskusií, že koľko odborných riešení priniesla táto vláda za 2,5 roka k téme kritickej infraštruktúry. A ja vám poviem koľko. Presne nula. Okrem toho, že tu pán Taraba priniesol zákon, kde sme my museli pod našim tlakom, vďaka Bohu sa nám podarilo odtiaľ dostať pozmeňovák, ktorý tam chcela pretlačiť strana Hlas, tak nakoniec vôbec nemá ten vplyv, ktorý by sme potrebovali aby dneska novela zákona o vodovodoch a kanalizácií aby mala. A preto prichádzame aj s kolegom Michalo Saboom s návrhom, ktorý sme predtým priniesli ako pozmeňovák k otovrenému zákonu, keď tu bol minister Taraba s ním a prinášame ho teda ako návrh zákona, aby sa tieto zmeny preniesli do zákona o vodovodoch a kanalizáciách, pretože ich naozaj považujeme za veľmi dôležité. Zákon o vodovodoch a kanalizáciách ku ktorému navrhuje konkrétne zmeny je naozaj dôležitý zákon, ktorému by sme tu mali venovať aj dôležitý čas. Tento zákon upravuje teda zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejnýc vodovodov a verejných kanalizácií a rovnako pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Prevádzakovateľom vodovodov a kanalizácií sú vodárenské spoločnosti a tie boli aj predmetom viacerých kontrol Najvyššieho kontrolného úradu z ktorých mali vychádzať aj zmeny naposledy prerokovávaného zákona o vodovodoch a kanalizáciách. A ako som spomínala a hovoril to teda ja kolega vo svojej rozprave včera večer, keď bol tento zákon o vodovodoch a kanalizáciách otvorený, sme spoločne teda predložili teda pozmeňujúci návrh, ktorý mal upraviť zákon spôsobom, aby reflektoval aj na výhrady Najvyššieho kontrolného úradu. Náš pozmeňovací návrh teda bol odmienutý a preto sme tieto návrh, ako som už hovorila, priniesli vo vlastnom návrhu.
Ja by som sa v mojej rozprave chcela však venovať najmä tej situačnej analýze v oblasti našej kritickej infraštruktúri. Pri vodovodoch a kanalizáciách nejde len o technickú tému. Hovoríme tu o zdraví obyvateľov, o živote na vidieku, o ochrane životného prostredia a o schopnosti štátu zabezpečiť základné verejné služby pre svojich občanov v 21. storočí. A na úvod položím naozaj jednoduchú otázku. Ako je možné, že v roku 2026 máme na Slovensku obce, kde ľudia stále nemajú prístup k pitnej vode z verejného vodovodu a ako je možné, že v roku 2026 hovoríme o žumpách a o nedostatočnom čistení odpadových vôd v stovkách našich obcí? Ako je možné, že splašky končia v našich potokoch a na poliach? Odpoveď je bolestne jasná. Systém dlhodobo zlyháva a aktuálne ministerstvo pod vedením pána ministra Tarabu rovnako nepredložilo žiadny strategický plán, kde by sa riešili kľúčové problémy, ktoré tu dnes máme vo vodárenstve a aj so stavom vodovodov a kanalizácii na Slovensku.
Aj pán Taraba naozaj reagoval len na nejaké akútne problémy, ale to ani zďaleka, naozaj ani zďaleka nestačí pri tak kľúčovej téme, ako je kritická infraštruktúra. Dovoľte mi teda spomenúť nejaké fakty a ako som už hovorila o prístupe k verejnému vodovodu má na Slovensku len približne 90 % obyvateľov. Ono to znie možno dobre a že 90 % je veľa, ale teda tých chýbajúcich 10 % z 5,5 milióna je tých 1,5 milióna ľudí, ktorí teda v našich domácnostiach stále nemajú pripojenie na kanalizačné potrubie. Ja poviem taký príklad, čo sa týka budovania, alebo to na čo veľmi často upozorňuje aj s kolegom aj keď cestujeme po Slovensku, že mnohé obce majú napríklad aj položené potrubie, ale teda je problém s tými čistiarňami odpadových vôd, kedy napríklad sme boli v obci Domaniža, ktorá má potrubie vybudované, ale nevie sa pripojiť na čistiareň odpadových vôd, pretože tá nespĺňa kapacitné možnosti. A takýchto prípadov po Slovensku je naozaj obrovské množstvo, kde by obce mohli mať funkčnú kanalizáciu, ale proste Taraba nerieši to, že dneska máme čistiarne odpadových vôd, ktoré buď už technicky nespĺňajú požiadavky, alebo jednoducho nedokážu zabezpečiť tú kapacitu, ktorú by bolo treba.
K verejnej kanalizácii je pripojených teda ešte menej, len okolo 70 % obyvateľov. Veľké rozdiely sú najmä medzi mestami a vidiekom, pričom najmenej infraštruktúry nájdeme v okresoch ako Gelnica, Rimavská Sobota, Poltár, Sobrance, alebo Medzilaborce. Mnohé existujúce siete sú naozaj desiatky rokov staré, s obrovskými stratami vody, miestami až na 50 %. Stav kritickej infraštruktúry veľmi presno ovláda prístup vlád Roberta Fica v našej krajine. Dnes sa nám tu rozpadajú mosty, rozpadajú sa nám nemocnice, železnice, rozpadá sa nám aj kritická infraštruktúra. A toto je naozaj výsledok len toho, že aj, nechcem nikoho tuto kolegov z koalície obviňovať, ale mne príde, že vy okrem naozaj toho, že si tu chodíte stláčať tie gombíky, ja neviem, čomu sa venujete odborne jednotliví poslanci, ktorí tu sedíte, ale keby vás skutočne tie prolbémy zaujímajú aj v predchádzajúcich volebným obdobiach, tak ja neverím, že dnes v každej jednej oblasti, kam sa na Slovensku pozrieme máme obrovské investičné dlhy, máme obrovské problémy. Keby sme tu nemali zdroje z Európskej únie, tak ja si ani neviem, neviem...
=====

... problémy zaujímajú aj v predchádzajúcich volebných obdobiach, tak ja neverím, že dneska v každej jednej oblasti, kam sa na Slovensku pozrieme, máme obrovské investičné dlhy, máme obrovské problémy. Keby sme tu nemali zdroje z Európskej únie, tak ja si ani neviem predstaviť, ako by táto krajina fungovala. Tento stav, ktorý tu dnes máme, má aj teda konkrétne dôsledky na ľudí a na našu krajinu. V prvom rade sú to zdravotné riziká, keď ľudia čerpajú vodu z neoverených alebo kontaminovaných zdrojov.
Rovnako uvediem príklad, my sme s kolegom boli pri obci pri Košiciach, kde teda bola výstavba, kde im bola sľubovaná, že teda budú mať aj vodu, aj kanalizáciu do dvoch rokov, vodu tam teda stále nemajú, nie sú pripojení, majú len studne, ale majú tam tak kontaminovanú vodu, že malé deti ani v tejto vode nemôžu kúpať, musia si vodu chodiť brávať do proste nejakých nádob a s tým umývať svoje deti. Takže toto je 21. storočie na Slovensku obce, ktorá je teda vedľa Košíc, teda vedľa druhého najväčšieho mesta na Slovensku a my stále počúvame takéto príbehy.
Zároveň tu sú aj, treba dôležité, čo treba spomenúť, sú environmentálne škody, keď splašky z domácnosti končia v potokoch, riekach a pôde a určite tiež rovnako ak sledujete správy, tak naozaj nie je týždňa alebo nie je mesiaca keď poviem, že kedy by som nezachytila nejakú reportáž, kedy ľudia upozorňujú na to, že splašky končia v našich potokoch a končia v našich poliach.
Nedobudovaná infraštruktúra znamená aj zastavený rozvoj našich obcí, bez vody a kanalizácie asi ťažko príde nejaký podnikateľ, nepríde developer, nepríde ani mladá rodina. Spoločenská nespravodlivosť je to, čo teda ľudia zažívajú v našich obciach, a tisíce ľudí, najmä teda na vidieku, žijú vo fyzickej a infraštruktúrnej biede, ale v mnohých mestách, teda aj čo som spomínala pri Košiciach, je problém s dobudovaním kritickej infraštruktúry. A my v Progresívnom Slovensku naozaj odmietame predstavu, že existujú prvotriedni občania, ktorým tečie voda z kohútika a funguje kanalizácia, a druhotriedni občania, ktorí sa musia starať o vodu, žumpy a baktérie v pôde. Nerovnosť v prístupe k základnej infraštruktúre je sociálnou nespravodlivosťou a zároveň brzdou rozvoja našich regiónov.
A teraz mi dovoľte pár slov aj teda k aktuálnemu vedeniu rezortu životného prostredia. Pán minister Taraba prišiel do úradu naozaj s množstvom sľubov, hovoril o tom, že bude bojovať proti byrokracii, že pomôže vidieku, že urýchli eurofondové investície, a realita po dva a pol roku? Áno, dal naozaj aj na Orave, prišli nejaké peniaze aj na juh Slovenska, ale toto nie je riešenie aktuálnej situácie, že my len pustíme eurofondy, ktoré vy teda permanentne ohrozujete, ale tam treba naozaj pripraviť strategický plán, akým spôsobom budeme pristupovať k tomu, aby sa tá infraštruktúra dobudovala a čo chceme robiť s tou infraštruktúrou, ktorá dneska jednoducho je po dobe svojej životnosti a máme tu obrovské úniky, teda ako som spomínala, pitnej vody. Chýba teda systémová vízia a teda ministerstvo pod vedením Tarabu nepredstavilo naozaj žiadnu ucelenú stratégiu obnovy vodovodov a kanalizácií, neexistuje žiadna mapa potrieb, jasná priorizácia, ani plán financovania. Slovensko potrebuje jasne vedieť, kde sú najväčšie biele miesta a ako ich v nasledujúcich desiatich rokov pokryjeme.
Po druhé, kolabuje aj čerpanie eurofondov. Slovensko má k dispozícii stovky miliónov eur, no ich čerpanie viazne, projekty sa naozaj zasekávajú na povoľovacích procesoch, nie sú pripravené kvalitné žiadosti, miestne samosprávy sú ponechané častokrát napospas, pretože povedzme si pravdu, že malá obec do tisíc obyvateľov dokáže len veľmi ťažko pripraviť desaťtisícové projekty na kanalizácie a vodovody a takisto nič sa s touto témou nerobí, aby jednoducho sme urobili systém, kde aj malé obce budú schopné nejakým spôsobom teda si tie kanalizácie a vodovody dobudovať a týmto ja, ja som teda prvýkrát v parlamente, máme tu mnohých poslancov, ktorí tu sedia druhé, tretie, štvrté volebné obdobie, a ja naozaj nerozumiem, že v tomto sa absolútne nič nerobilo, v tak, v tak dôležitej téme tu stále stojíme na mieste a doplácame na to, že peniaze, ktoré boli na to určené, neboli využité správnym spôsobom. A dneska sme v takom stave, v akom sme, len kvôli tomu, že vlády Roberta Fica proste na všetko kašlali a pristupovali ste presne takýmto spôsobom, ako je to teraz, že riešite nepodstatné veci, chodíte sem len stláčať gombíky, nevidíme od vás žiadne návrhy. Pán Karas, prikyvujete, ale tak si zoberte tento návrh zákona, potvrdí vám to aj Najvyšší kontrolný úrad, že tie zmeny sú dôležité, tak si ich okopírujte, predložte to vy. Predložíte to, tento zákon? Zoberete si (reakcia z pléna), prosím? Určite je realizovateľný, môžeme si potom k tomu povedať, aby sme teda dodržovali nejaké pravidlá diskusie, ale v pohode, však ja som sa vás pýtala. Ale každopádne ja si myslím, že keby ste naozaj, použijem také slovo, že makali, makali naozaj od rána do večera, tak ako si to naša krajina vyžaduje a tak, ako to aj robíme my, aj keď tu nesedíme v parlamente, tak dneska tá krajina vyzerá ináč. Som si stopercentne istá. Či v školstve, či v zdravotníctve, či v kritickej infraštruktúre, či stav mostov, či diaľnica do Košíc a mohla by som menovať jednu oblasť za druhou, ktorú treba opravovať po vás len preto, že ste si robili svoju robotu lajdácky a robíte si ju rovnako aj počas tejto štvrtej vlády Roberta Fica.
Viac preferujete, a to je to najsmutnejšie, že viac preferujete mediálny populizmus pred odbornou diskusiou a pred odbornou prácou a to tu chýba a ja to vidím aj na výboroch. A môžete sa usmievať, kolegovia, ale tak to je. Tú realitu, keby ste na tie výbory chodili, tak zažívate ju určite aj vy, že vaše stoličky sú väčšinou prázdne a keď sú aj plné, tak tá diskusia je tak biedna a keď aj vás vyzývame o niečom naozaj serióznom sa rozprávať, tak reakcie sú opovrhujúce, však čo tu vy chcete, vy, čo, čo vy čo tu máte rozprávať. Takí, čo tu sedia, nechcem menovať kolegov, ktorí sú v našom výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, viem, že sú tu už dlhé roky a ale žeby prišli s riešeniami, nepočula som, žiaľ, žiadne riešenia od nich. A toto je to smutné, čo sa tu stále deje a opakuje. A vy sa tvárite naozaj jak najväčší hrdinovia z toho, že tu schvaľujete zákony, ktoré nijakým spôsobom ľuďom na Slovensku nepomáhajú.
Nemám už veľa času, prihlásim sa teda ešte do ústnej so zvyškom mojej rozpravy, tak zatiaľ vám veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, ja chcem veľmi vyzdvihnúť váš záujem o vodovodnú infraštruktúru a kanalizačnú infraštruktúru, ktorá je veľmi dôležitá pre východ Slovenska, pretože ak skutočne chcete vedieť, ako sa Ficove vlády stavajú k východu Slovenska, tak sa príďte pozrieť napríklad na Domašu. A Domaša bola stavaná ako potenciálny zdroj pitnej vody, dnes do nej sa vylievajú splašky z okolitých dedín. A čo urobila Ficova vláda? Áno, prišla minulý rok na výjazdové rokovanie na východ Slovenska, k Domaši, kde prisľúbila, že to bude prioritná, prioritný záujem vlády, aby sa táto kanalizácia riešila, a čo zostalo úplne pri sľuboch a pri tom, prišiel tam aj minister investícií, minister z MIRRI Migaľ, ktorý prisľúbil, dal vyslovene prísľub, že sa urobí projektová kanalizácia do konca minulého roka, že na jar tam budú bagre a do konca tohto roku bude urobená kanalizácia. Ja neviem, v akej realite vy žijete, ale fakt žijete len v realite čistého populizmu, kedy dávate ľuďom úplne prázdne sľuby, pretože máme tu jar, bagre na Domaši nie sú, máme tam akurát ministra Migaľa, ktorý prišiel a podpisuje memorandá so starostami a dáva prísľub ďalších stretnutí. No to kde sme? Akože vy nám naozaj sľubujete, lebo viete, že už tu nebudete dlho a môžte sľúbiť čo len chcete a tí ľudia vám možno na východe na to budú naskakovať. Takže to výjazdové rokovanie vlády hovorilo len o nejakej strategickej ani nie že investícii, ale zámere, že sa tu bude riešiť tá Domaša a na Domaši sa absolútne nič nerieši a pritom na východe je nedostatok vody, kde ľudia zo Stariny alebo z okolia Stariny, to znamená Snina, Humenné, platia najviac za vodu, čo je naozaj veľmi zvláštne, pretože je tam Východoslovenská vodárenská spoločnosť, majú to najbližšie a platia viac ako ľudia kdekoľvek na Slovensku. Starina je jediný zdroj pitnej vody na východe Slovenska a toto, čo sa deje na východe, je naozaj neskutočné. Nemám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Je to tak, mňa veľmi mrzí, že táto vláda, vláda Roberta Fica, sa o výstavbu vodovodov, kanalizácií na Slovensku absolútne nezaujíma. Ich vôbec nezaujíma to, koľko dnes na Slovensku trvajú konania, ja sám ako starosta viem povedať, bývalý starosta, že mne, my sme čakali vo Hviezdoslavove 1 100 dní na stavebné povolenie na dobudovanie vodovodu a kanalizácie. Tisícsto dní. Tisícpäťstoosemdesiat dní trvalo potom schválenie FNP-čka projektu a financovania, čiže tri, štyri, päť rokov to trvá dnes na Slovensku, kým sa obec, kým sa mesto, kým sa samospráva dočká a dožije ani nie že realizácie, ale len stavebného povolenia. Tie stavebné povolenia dnes na Slovensku vydávajú okresné úrady, tie nemajú dostatok peňazí, tie nemajú dostatok kvalifikovaných ľudí, hádžeme ich cez palubu, prednostovia sú nominovaní politicky, nemá to hlavu alebo pätu, nefunguje to jednoducho. A keď sa pozrieme na to, čo robí premiér, tak toho vodovody, kanalizácie, mosty, cesty, diaľnice nezaujímajú vôbec, ten chce posielať slovenských robotníkov na Ukrajinu opravovať ropovod Družba, ale kedy u nás opraví 800 rozbitých mostov, kedy dobuduje chýbajúce vodovody, kanalizácie po celom štáte a kedy dokončí diaľnicu do Košíc, to sme od neho nepočuli. Veľká hanba toto, a ďakujem, kolegovia, že ste túto veľmi dôležitú tému konečne priniesli na túto pôdu, konečne sa bavíme o dôležitých veciach, o chýbajúcej infraštruktúre v tejto krajine, o tom, že treba túto krajinu konečne dobudovať, lebo máme také resty, že nám tu už aj tie mosty začínajú padať na hlavu. Veľká hanba.