46. schôdza

Ďakujem. Pani poslankyňa Števulová. (Reakcia z pléna.) Počkajte. Pani poslankyňa Števulová, uveďte teda správu, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Prostredníka, Lucie Plavákovej a Zory Jaurovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zneužívaniu náboženstva na politické ciele, tlač 1082.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1127 z 10. novembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá v stanovej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výboru a návrh na uznesenie Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu dňa 24. novembra 2025 na svojej 38. schôdzi nerokoval, keďže v zmysle § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku NR SR nebol uznášaniaschopný.
Prílohou tejto informácie je aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Predtým ako otvorím rozpravu, pán poslanec Pročko s procedurálnym návrhom.

Ďakujem veľmi pekne. Ja verím, pán predseda, že mi dovolíte privítať na balkóne mikroskupinku z Michaloviec. Študenti, ktorí boli na študijnom pobyte takom krátkom v Macedónsku, takže keďže vítame tu študentov, dovolím si. Ďakujem veľmi pekne.

Vitajte. (Potlesk.)
Takže otváram rozpravu. Ako prvý sa prihlásil pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem, pán predseda.
Ako som už uviedol, ide o uznesenie k zneužívaniu náboženstva na politické ciele. Zneužívanie náboženstva v dejinách, ale aj v súčasnosti spôsobuje veľmi vážne ozbrojené konflikty. To vedie k tomu, že tieto konflikty majú množstvo obetí na životoch a, samozrejme, spôsobujú aj vážne porušovanie ľudských práv. Napriek tomu medzinárodno-právny rámec zostáva bez akéhokoľvek nástroja, ktorý by zneužívanie náboženstva na politické ciele zamedzil. Chcem povedať niečo o tom, čo vlastne znamená zneužívanie náboženstva na politické ciele a potom poviem pár poznámok k tomu, ako sa formuje tento medzinárodno-právny nástroj, ku ktorému by sme prostredníctvom tohto uznesenia chceli, aby sa prihlásila aj Národná rada Slovenskej republiky.
Náboženstvá svojim prepojením na prežívanie najhlbšieho zmyslu ľudskej existencie sa dotýkajú individuálneho prežívania, ako aj zdieľaných spoločenských hodnôt, ktoré majú univerzálny význam. Skúsenosti z dávnej, ale aj blízkej minulosti však ukazujú, že práve preto, že náboženstvo má tak blízko k vnútornému prežívaniu človeka, sú to zločinné režimy, zločinní politici, ktorí vedia umne náboženstvo zneužívať na dosahovanie svojich cieľov. Preto je veľmi dôležité, aby moderné demokratické štáty veľmi prísne zachovávali princíp náboženskej neutrality. Náboženská neutralita štátu, ku ktorej sa hlási aj základný zákon nášho štátu, Ústava Slovenskej republiky, v článku číslo 1 deklaruje, že sa neviaže na žiadne náboženstvo či ideológiu, a to znamená okrem iného aj to, že ak sú zákony štátu motivované a prispôsobované náboženským normám, je to v rozpore s týmto ústavným princípom prameniacim z našich historických skúseností. Zároveň nám toto ustanovenie kladie ako suverénnemu subjektu medzinárodného práva aj povinnosť túto hodnotu podporovať v širšom než len domácom kontexte.
Význam náboženstva v medzinárodných vzťahoch kontinuálne rastie v posledných desaťročiach, o tom hovorí výskumník Scott Blakemore. Hovorí, že význam náboženstva v medzinárodných vzťahoch rastie a súvisí to podľa neho s obavami národných a etnických spoločenstiev, že nimi dlhodobo udržiavané hodnoty sú ohrozené ekonomickou globalizáciou a neistotami vyplývajúcimi z rýchlych technologických zmien. Táto predstava o vplyve náboženstva sa objavuje aj v iných štúdiách z oblasti medzinárodných vzťahov. Známa Huntingtonova téza o zrážke civilizácií naznačuje, že náboženstvá, ktoré ovplyvňujú kultúru a civilizáciu, budú v medzinárodnom systéme čoraz väčším motivátorom, čo môže viesť až k násilným konfliktom. Vzostup náboženstva je považovaný za kritickú otázku medzinárodných vzťahov, pokiaľ ide o jeho vplyv na globálnu bezpečnosť. Potvrdzujú to empirické štúdie, ktoré konštatujú, že počet ľudí vyznávajúcich náboženstvo demograficky rastie, a to najmä v rozvojových krajinách. Výskumníčka Kathryn Echele vo svojej výskumnej práci venovanej porovnaniu politického zneužívania náboženstva v konfliktoch v bývalej Juhoslávii a v Sýrii preukázala, a to je vlastne to jadro politického zneužívania náboženstva, že politici vedia umne využívať náboženstvo ako prostriedok na posilnenie svojej politickej moci a legitimity. Vzhľadom na silné historické prepojenie náboženstva s etnickou a sociálnou identitou po celom svete, ale najmä v balkánskych štátoch a v Sýrii, politickí lídri úspešne využili náboženstvo na zmobilizovanie svojich podporovateľov a zároveň na rozdelenie a oslabenie opozície. Tým si získavali podporu pre svoje politické programy a posilnili vlastný status lídra. Kathryn Echele potom veľmi podrobne rozoberá, ako náboženské cítenie ľudí zneužíval Slobodan Milošević v Srbsku alebo Bashar Al-Assad v Sýrii. Vzťah medzi náboženstvom a politikou a úloha náboženstva v konfliktoch prináša nové obavy a otázky týkajúce sa budúcnosti vojen a riešenia konfliktov. Od konca druhej svetovej vojny a najmä v posledných 30 rokoch sme vstúpili do novej éry konfliktov a násilia. Ony sa čoraz častejšie vedú vnútri štátov a nie medzi štátmi. Dominantné príčiny konfliktov, ako sú kolaps právneho štátu a zlyhávanie demokratických inštitúcií, sú stále častejšie sprevádzané zneužívaním náboženských symbolov a náboženskej rétoriky. Aktuálnym potvrdením tejto tézy je aj to, ako lídri Spojených štátov amerických a Iránu rámcujú prebiehajúci konflikt ako náboženský konflikt. Teokratický režim Iránu označuje Spojené štáty za Satana a naopak prezident Trump hovorí o svätej vojne v tom aktuálnom útoku.
Tieto a ďalšie dôvody viedli skupinu ľudí v roku 2019, aby iniciovali prípravu medzinárodného dohovoru, ktorý znemožní zneužívanie náboženstva na politické ciele. Takýto dohovor si kladie za cieľ chrániť nielen zraniteľné komunity, ale aj posilniť ľudskú dôstojnosť, podporiť rovnosť a odstrániť základné príčiny náboženských konfliktov. Predkladané uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky vyjadruje podporu procesu, ktorý reprezentuje medzinárodná iniciatíva Ban the Political Abuse of Religion a hlási sa k základným tézam, na ktorých stojí návrh medzinárodného dohovoru zakazujúceho zneužívanie náboženstva na politické ciele.
Zároveň je toto uznesenie príležitosťou uvedomiť si, aké krehké je spolužitie ľudí rôznych svetonázorov a presvedčenia. Moderné dejiny slovenskej spoločnosti ukazujú, ako sa nábožensky motivované politické hnutia môžu stať nástrojom šírenia etnickej a náboženskej nenávisti s tragickými dôsledkami. V neposlednom rade uznesenie otvára diskusiu o zneužívaní náboženstva na upevňovanie politickej moci, čo preukázateľne viedlo a môže v budúcnosti viesť k prehĺbeniu násilia a krvavých konfliktov.
Uchádzam sa týmto o vašu podporu pre toto uznesenie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Písomne prihlásený je jeden poslanec, pán poslanec Škripek.
Nech sa páči, máte slovo.

Pardon, som už. Áno, áno. Ďakujem pekne za slovo. (Zakašľanie.) Prepáčte. Prišiel som zareagovať na toto podanie kolegov z Progresívneho Slovenska pána Prostredníka a pani Plavákovú a Jaurovú a vyjadriť sa ku tomuto návrhu uznesenia. Chcel by som, keby ste ho teda ešte lepšie špecifikovali a vyjadrili, o čo ide, aby to možno aj verejnosť mohla lepšie porozumieť, a zároveň by som chcel sa dotknúť toho, z čoho vychádza tento návrh, keďže sa tento návrh ten, po anglicky Ban the Political Abuse of Religion, čo je po anglicky to isté, čo ste povedali, návrh na zákaz politického zneužívania alebo použitia náboženstva zrejme v tom spoločenskom, teda politickom diskurze.
Vy v tomto uznesení hovoríte, že potvrdzuje na zásadu náboženskej neutrality štátu podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, že sa neviažeme na žiadnu, ako krajina Slovensko, na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. A potom v tej ďalšej časti hovoríte o medzinárodnom úsilí o prijatie dohovoru zamedzujúceho zneužívania náboženstva na politické ciele a vznik globálneho monitorovacieho mechanizmu na sledovanie takýchto prípadov. Tak tej vety sa ešte dotknem neskôr. Ja ako kresťan vnímam potrebu chrániť vieru pred jej zneužívaním a zároveň chcem teraz upozorniť na riziká, ktoré prináša navrhované uznesenie, toto uznesenie o odsúdení zneužívania náboženstva na politické účely.
Takže asi vaša motivácia vychádza z niečoho, na čom vám záleží, a myslíte si, že je to niečo dobré, ale myslím, že to môže priniesť aj riziká a škody. Takže pýtam sa, že čo to znamená presne, že to zneužitie vo verejnom diskurze, ako to má presne vyzerať? Pretože toto uznesenie, hoci je peknými slovami napísané, pán kolega, ak si jeho autorom, tak zároveň je nejasné a vlastne právne je vágne. A toto je vždycky riziko. Tu nie je presne špecifikované, čo presne znamená to zneužitie náboženstva. A vo verejnom diskurze, čo to je? Ako vyzerá zneužitie vo verejnom diskurze? A bez jasných pravidiel to bude veľmi subjektívna vec, tak môžme označiť čokoľvek. Aj legitímne náboženské postoje ku etickým otázkam môžu byť označené ako zneužitie náboženstva. Alebo to môže slúžiť na nálepkovanie ľudí, ktorých názory proste sa druhým nejakým ľuďom nepáčia. Ja som sa s tým stretol v Európskom parlamente, ja som presvedčený kresťan, ktorý sa nehanbí za hodnoty svojho presvedčenia, za kresťanskú tradíciu, biblickú tradíciu, za učenie apoštolov, ktoré je historicky podávané za posledných dvetisíc rokov od dôb pôsobenia pána Ježiša Krista a jeho nasledovníci jasne priniesli veci, na ktoré sa už viac ako tisíc rokov spolieha naša spoločnosť, podľa ktorých žijeme. Hodnoty, princípy a myšlienky, podľa ktorých žijeme. A v politike v Európskom parlamente, čiže v európskej politike, som sa stretol s tým, že mi bolo neustále dávané najavo, že ja nemám prinášať svoje presvedčenie do verejného diskurzu. Ja si myslím že toto je jeden politický hoax. Že je to jedna hlúposť doslova, že nemám prinášať svoje presvedčenie, pretože každý jeden z nás, ktorí tu sedíme, kolegovia, máme svoje presvedčenie, a to je založené na hodnotách, ktoré vyznávate, na ktoré sa spoliehate, podľa ktorých žijete, ktoré sú základom vašeho života a musíte im byť verní, pretože na tom stojí pevnosť vášho charakteru, vášho osobného charakteru, vášho osobného presvedčenia, ako sa správate podľa svojich hodnôt. Ak by ste sa podľa nich nesprávali, tak by ste sami vedeli, že ste falošný človek, ktorý jedno hovorí a druhé robí.
Čiže kladiem tu dôraz na to, že toto je integrita osobnosti každého človeka, že máš svoje presvedčenie, máme svoje presvedčenie, je na niečom založené, usiluje o nejaké dobro, máloktorý človek usiluje o cielené zlo. A tomuto chcete byť verní a chcete ho dodržiavať a podľa neho tvoríte svoje životné princípy, tie konáte. A vaše presvedčenie prinášate do úplne všetkého, čo vo svojom živote robíte. Vo vašom bežnom živote, v rodine, ale vo vašom profesnom živote, aj vo vašom politickom živote. A ja by som už len chcel vidieť všetky, teraz sa mi pred očami defilujú kolegovia v Európskom parlamente mnohí, ktorí, ktorí mávali svojou vlajkou liberálneho presvedčenia, ktorí, a progresívnou, ktorí hovorili, že oni nevkladajú svoje presvedčenia do svojich politických rozhodnutí. Kolegovia tu v sále a páni predkladatelia, to je taká hlúposť, to je taká, to je taká nepravda, že by nevkladali svoje presvedčenia do politických rozhodnutí, že by sa podľa nich neriadili, pretože potom ani nerozumiem, ako by vlastne dokázali o čomkoľvek a vôbec o niečom rozhodnúť. Pretože vy sa musíte rozhodnúť podľa hodnôt, ktorým veríte, a podľa nich posudzujete každé jedno politické uznesenie, každý jeden návrh zákona, hľadáte v ňom princípy a podľa nich sa rozhodujete.
No a túto nejasnosť pri témach viery vždy bude nebezpečná. Slovensko už má náboženskú neutralitu. Týmto uznesením sa nič nového nevytvára, pretože naša ústava jasne hovorí, že náš štát sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ale množstvo ľudí totálne nesprávne chápe, že to znamená, že by sme také niečo, ako sú hodnoty, napríklad kresťanské hodnoty, ktoré tu drvivou väčšinou vyznávame, že by sme ich nemali ani len spomenúť, hoci v politickom vystúpení. Toto proste nemôže byť pravda. Toto uznesenie len opakuje to, čo už platí, čiže nepridáva žiadnu novú ochranu, nevytvára nové pravidlá. Ja si myslím, že to je len určité politické gesto, ktoré je tu proste len spomenuté.
Potom prináša to je riziko obmedzenia slobody náboženského prejavu. Viera, presvedčenie človeka a moja kresťanská viera vyplýva z tých základných spisov kresťanskej zvesti, z Biblie, Starého, Nového zákona, z učenia apoštolov, z tradície kresťanskej, ktorú tu máme, z teológie, ktorú sa učíme, a toto prirodzeným spôsobom musí byť komunikované do verejného priestoru. A ak štát by začal posudzovať, čo je vhodný a nevhodný prejav viery v spoločenskom priestore, tak by to mohlo priniesť veľmi čudné veci, napríklad zasiahnuť do kázní ordinovaných služobníkov jednotlivých cirkevných spoločenstiev, či formálne stanovených alebo aj tých neformálnych. Alebo do vyjadrenia biskupov či kňazov, predstaviteľov rôznych náboženstiev, nemusíme hovoriť len o kresťanských. A musím povedať, že v Európe sme sa s tým už stretli. Ak sa takéto niečo spustí, takéto sledovanie, čo je správne, čo už vyjadruje a presahuje nejaký ten rámec vyjadrenia viery a je to tým pádom označené, bude to nálepkované ako zneužitie náboženstva, tak sa tu už začne diať politické procesy alebo teda súdne procesy, pôjde o obmedzovanie veriacich v angažovaní sa v etických témach. Vari sme to už nevideli?
V Španielsku podobné skupiny, ktoré napríklad si myslia, že takéto niečo je správne, zažalovali biskupov. Neviem teraz povedať koľkých, už si to nepamätám, ale samozrejme minimálne jedného biskupa alebo kardinála za to, ako sa vyjadroval. A robili z toho politicky, alebo teda súd, robili z toho súd, dali ho na súd. Alebo vo Fínsku je známy prípad političky, pokiaľ viem, tak to bola aj ministerka vnútra, kresťanská demokratka Päivi Räsänen. Ten proces nie je ani tak dávny, je v podstate nedávny, ktorá bola za žalovaná nejakou organizáciou, ktorá sa hlásila ku tej nejakej vetve LGBT, alebo niečo podobnej ideológie, a oni ju zažalovali za to, že o nás si dovolila sa vyjadriť, že manželstvo je zväzok muža a ženy a nič iné nemá byť tak označované, a ešte podobných ďalších. A za to, pretože toto publikovala ako politička v nejakom letáčiku, bola touto organizáciou, ktorá otvorene hovorí, že je organizáciou združujúcich homosexuálov a ľudí LGBT, označených tak, že ich to ponášalo alebo priam že to bol prejav nenávisti. No a naozaj z toho bol súdny proces, ktorý trval niekoľko rokov. Skončil tak, že nakoniec ten najvyšší súd fínsky zamietol túto žalobu a vyjadril sa veľmi lakonicky a jasne, že homosexuálna organizácia nemá čo vykladať biblické pojmy. A tým ukončil túto debatu. Mne sa zdá, že to bolo veľmi rozumné vyjadrenie a bola plne oslobodená zo všetkých narčení a útokov a tej obžaloby, čo znelo ako teda ukončenie toho sporu. A musím však povedať, dodať, že opätovne ju tá organizácia zažalovala zasa na základe iných ďalších bodov, myslím, že tento proces pokračuje.
Ale toto bola nádherná, škaredé slovo, toto bola škaredá ukážka toho, ako, k čomu môže viesť takéto spoločenské prenasledovanie, keď budeme začať, keď chceme začať tvrdiť, kto-čo môže a nemôže hovoriť v zmysle svojho náboženského presvedčenia. A pretože mne sa tu stiera rozdiel v tom, čo tí druhí ľudia, teda napríklad tí, ktorí teraz navrhujú takéto nezneužívanie náboženstva, teda takéto uznesenie, vlastne vedia tolerovať. Lebo sa hlásia ku tolerancii a vlastne očakávajú, že tolerovať, tolerovaní budú predovšetkým oni, ale zdá sa, že nechcú tolerovať iný názor, ktorý je v rozpore s ich vlastným názorom. Tak mne toto nejako nesedí. Preto hovorím, že tu môže dôjsť k riziku takéhoto obmedzenia slobody náboženského prejavu, pretože posudzovanie, čo je vhodné a nevhodné, teda môže spieť ku veľmi rušným precedensom, ktoré sa teda stali, práve som ich niektoré popísal.
A k čomu to povedie? K vytváraniu atmosféry strachu, aby sa napríklad cirkvi alebo nábožensky presvedčení ľudia radšej vlastne neozvali, pretože môžu byť narčení z toho, že zneužívajú náboženstvo. No takže je veľký rozdiel medzi zneužívaním viery, čo sa môže týkať potom toho, čo odborníci označujú a definujú, definujú ako sekty. A sekta je naozaj náboženské združenie alebo zoskupenie, kde je zneužívaný osobný vplyv toho vodcu na obmedzovanie osobnej slobody ľudí tým, že ich psychologicky zmanipuluje natoľko, a to sa môže jednať o malé skupiny alebo aj obrovské skupiny, že jednoducho v podstate len slúžia tomu vodcovi alebo nejakej elitárskej skupine v popredí. No tak samozrejme, takto by to bolo hlboko zneužité. Hrozne zneužité. A toto sa deje, to poznáme, ale na to sú odborníci, aby to definovali a aby sme takéto veci odsúdili. A myslím, že k tomuto už legislatívne alebo právne uznesenia, teda pravidlá máme stanovené. Ale toto uznesenie tú hranicu nerozlišuje.
Ďalej si myslím, že toto uznesenie môže prehĺbiť túto polarizáciu a kultúrny konflikt, ktorý v podstate nejakým spôsobom sa zahniezďuje v našej spoločnosti. A to je to o tej neschopnosti tolerovať iné názory, pretože hocikto mne povie, že ja keď poviem, že si myslím a som presvedčený a vyznávam, že manželstvo patrí a je definované len ako zväzok jedného muža a jednej ženy, tak sú už oblasti a krajiny, kde by som bol narchnutý priamo z nenávisti a z urážania druhých ľudí, lebo oni si to nemyslia. Ja si myslím, že dochádza k nejakému naozaj chaosu v našich spoločnostiach a ja si neželám, aby to na Slovensku prišlo. Takže ži a nechaj žiť a toleruj znamená, ber na vedomie názor druhého človeka a netvrď, že ten názor je nenávistný prejav. Pretože ja naozaj môžem povedať, čo si myslím.
Takže nepotrebujeme polarizáciu v našej spoločnosti, ani kultúrny konflikt, téma náboženstva je veľmi citlivá. A, kolega, ste pekne povedali, že je to to najhlbšie vyjadrenie vnútorných hodnôt človeka, na ktoré sa spolieha, chce ich, chce ich praktizovať, chce podľa nich žiť. Ak by parlament prijímal takéto vyhlásenia, ktoré môžu byť ľahko interpretované ako kritika cirkvi či veriacich, tak to prispeje k zbytočnému napätiu v spoločnosti a nebude nám tu vytvárať žiaden harmonizujúci pocit tolerancie, ale to napätie, o ktorom hovorím. A posilní to aj nedôveru medzi štátom a veriacimi. Jednoducho skupiny ľudí, ktorí budú teda označení ako náboženská skupina a že zneužívajú tie svoje, tie svoje presvedčenia, tak proste oni sa budú cítiť hodení do skupiny nejakých nedôveryhodných alebo, alebo, neviem, nebezpečných ľudí, čo bude len viesť k väčšiemu rozdeleniu spoločnosti. A to, čo má spájať, je to náboženské vyjadrenie, to má prinášať dobro, harmóniu, pokoj, tak bude v skutočnosti len deliť. Alebo keby toto uznesenie chcelo spájať, tak v podstate bude len deliť.
A potrebujem poukázať na to, že toto, tento dokument, ktorý je tu spomínaný, prihlásenie sa k iniciatíve Ban the Political Abuse of Religion, tak mám presvedčenie, že vychádza z celkom správneho, z celkom správnej pohnútky ľudí, ktorí za ním stoja, ktorý však poukazuje na to predovšetkým, že sa jedná o násilný islam, alebo respektíve lepšie povedané, nie násilný, použil som nesprávny pojem, o politický islam, islamizmus. Ešte raz, nie politický islam, politický islamizmus. To znamená zneužívanie tvrdej línie islamského vierovyznania ako politický nástroj, na základe ktorého sú ľudia obmedzovaní na osobnej slobode, je im prikazované, ako sa majú obliekať, predovšetkým ženy majú sa zahaľovať od hlavy až po päty a v rôznych spoločnostiach to má rôzny prejav, ako tie zahalenia vyzerajú. Nesmú odhaliť ani len trošku vlasov, priam konkrétne poukazujem na prípad ženy v Iráne, ktorá si len odhalila, poodhalila na verejnosti nejak ten hidžáb, za to bola prichytená mravnostnou políciou, ktorá na základe toho politického násilného islamu tam existuje, ktorí ju chytili na ulici, ktorí ju potom perzekvovali za to, násilne jej prikrývali hlavu, aby nebola odhalená, avšak už počas prevozu bola, bola ťažko, ťažko jej bolo fyzicky ublížené, neskôr bolo tvrdené, že to bol nejaký jej úraz a v nemocnici zomrela na následky zranení pri tej, pri tej perzekúcii, ktorú zažila. Na to, toto sa stalo v Iráne, až to nakoniec viedlo ku priamo spoločenskej vzbure konkrétne žien, aby vyjadrili svoju slobodu a svoju túžbu po nezávislosti žiť ako slobodné bytosti. Tak z tohoto vychádzajú podľa mňa autori tejto, z podobných prejavov, tejto výzvy na zákaz zneužívania náboženstva v politike.
Takáto iniciatíva by nepotrebne tlačila Slovensko do medzinárodnej iniciatívy a malo by to nejasné dôsledky. Toto uznesenie vyzýva vládu, aby podporila tento globálny mechanizmus a vznik takejto medzinárodnej zmluvy. Je to veľmi široká definícia, je úplne v rannom štádiu a vy už hovoríte, že pridajme sa k nej, a má potenciál obmedzovať legitímny verejný náboženský prejav. Ešte neexistuje spoločenská ani európska zhoda, či je takáto iniciatíva potrebná. Aplikácia tej pôvodnej výzvy voči násilnému islamizmu by v našom kultúrnom prostredí bola nedomyslená a nesprávna. Čiže chráňme sa pred extrémnymi ideami, ale múdro, nie politickými gestami. A to posledné, na čo som chcel poukázať, je, že by toto vyžadovalo vznik monitorovacieho mechanizmu. Tak toto by ako vyzeralo? Kontrolný úrad, ktorý by mal perzekvovať ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky.
Pán poslanec Horecký.

Pán kolega Braňo Škripek, ďakujem ti za tvoje vystúpenie, aj teda poukázanie na riziká, ktoré sú spojené s mechanickým prenesením niečoho z iného kultúrneho, politicko-historického prostredia na Slovensko. Prosím vás, čo to znamená zneužívanie náboženstva v politike na Slovensku? Čo to znamená? Znamená to vari obmedzenie slobody prejavu? Veď máme v medzinárodných ľudskoprávnych dokumentoch a v našej ústave garantované právo vyjadrovať sa, právo praktizovať aj svoje náboženské presvedčenie na verejnosti. Veď to, čo je úplne súčasťou integrity človeka, najvnútornejšej jeho identity, z ktorej vyplývajú postoje k veciam aj verejným, k politikám, tak predsa nemôže ten človek niekde falošne skryť alebo niekde dať do utajenia. Pretože je to niečo ako za komunizmu, čo sa nenosí, niečo, čo je neprijateľné v spoločnosti, niečo, čo patrí do najhlbšieho suterénu. To je proti slobode, proti dialógu, proti snahe rozprávať spolu a nevnucovať jeden druhému. Veď pamätám si, keď ma pani prezidentka bývalá upozorňovala pri vstupe do funkcie ministra školstva, že už nie som šéfom stavovskej organizácie cirkevných škôl, ale mám slúžiť všetkým deťom. Mala pravdu, tak to je. Jednoducho nie, človek nemôže presadzovať svoje osobné presvedčenie, vnucovať ho druhým, ale úplne druhý extrém by bol, aby sme teraz ohraničili, že tak toto nepatrí do verejných politík alebo do verejných prejavov. To je veľmi nebezpečné a nedemokratické.
Ďakujem.