46. schôdza

Ďakujem, kolegovia, za komentári, za komentáre. Pán Dostál, mne to vlastne teraz docvaklo, že oni to majú vlastne v DNA svojej strany. A oni by sa, oni to majú vlastne programový pilier. A ja by som to nazval, to neni HLAS – sociálna demokracia, to už je systémová vec, to už je HLAS – digitálna negramotnosť, oni to naozaj majú nejaký programový pilier už, pretože to sledujem naozaj naprieč rezortom. Zároveň páči sa mi ten uhol, čo si, kolega Szalay, do toho vniesol, lebo predstavme si to, že my sme z plánu obnovy financovali napríklad vznik ambulancií. Z tých, máme tu veľký nedostatok všeobecných ambulancií alebo pediatrických ambulancií, z plánu obnovy sme na ne dali 10 miliónov eur, tie dotácie už sú vyčerpané a vzniklo nám za ne 155 nových ambulancií. My by sme potrebovali viac takýchto dotácií aj z plánu obnovy, ak nie z plánu obnovy, tak, tak z iných prostriedkov. A tuto minister Šaško ide svojou babráckosťou, tým, že nestíha termíny, nám kvôli nemu prepadne 20 miliónov eur. To si zoberte, tých 20 miliónov eur sa mohlo použiť na ďalšie dotácie z plánu obnovy, z ktorých sme mohli mať ďalších 310 ambulancií. Toto sú reálne peniaze a reálne dôsledky babráctva ministra Šaška.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani posla... vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dostali sme sa k návrhu zákona, ktorý my nazývame ako lex mafia preto, lebo si myslíme, že je potrebné v niektorých prípadoch vrátiť sa späť k inštitútom, ktoré sa ukázali ako účinné pre boj so zločinnosťou, s rozkladaním mafie, s bojom proti korupcii. A potom sú inštitúty, ktoré sa javia s ohľadom na všetko, čomu čelíme momentálne v našej spoločnosti, ako dôležité, aby sme ich zaviedli a sú podobné v iných krajinách, a to, že ak sa dá povedať, že niečo je spoločné pre celý návrh zákona, sú to v zásade jednoduché právne postupy, pre ktoré nie je potrebná nejaká osobitná lehota na to, aby boli zavedené do účinnosti vzhľadom na to, že už niektoré naozaj v našom štáte boli a ukázali sa ako účinné a vieme sa k nim veľmi rýchlo vrátiť. A potom sú tu niektoré opatrenia, ktoré je dôležité, aby sme to pravidlo mali a uplatňovali a v zásade k nemu nie sú potrebné žiadne ďalšie operatívne kroky, ale aj samo osebe to opatrenie môže slúžiť k tomu, že sa posilnia v niečom niektoré hodnoty, ktoré považujeme za dôležité pri výkone verejných funkcií, aby boli v súlade s verejným záujmom a v niektorých prípadoch, aby posilnili vlastne tie inštitúcie, ktoré sú dôležité pre postihovanie zločinnosti.
Takže ja si dovolím v úvodnom slove ako predkladateľ povedať zopár dôležitých principiálnych vecí a potom by som sa prihlásila so slovom ako prvý, prvý rečník, aby na mňa prípadne mohli páni poslanci alebo dámy poslankyne reagovať, ak budú chcieť.
Takže v rámci úvodného slova by som, by som uviedla také základné veci, na ktorých stojí táto právna úprava. A kľúčovo chceme sa vrátiť, vrátiť k tomu, čo tu bolo pred tou hanebnou novelou trestných kódexov, ktoré nám zo dňa na deň zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry, čo znamenalo v konečnom dôsledku, že kauzy, ktoré mali títo prokurátori, boli rozhodené na krajské prokuratúry. Ja si pamätám na ten pamätný deň, kedy vlastne bola účinná nová právna úprava, nedávala v zásade žiadny priestor na to, aby sa rušenie tejto inštitúcie a osobitne postúpenie jednotlivých prípadov, ktoré sa mali presunúť na krajské prokuratúry, nebol na to vlastne žiadny časový úsek, kedy do noci tu pracovali štátni úradníci, úradníčky, aby si splnili svoje povinnosti a dodržali zákon. Bolo to nepochopiteľné, že vlastne kauzy, ktoré sa týkajú postihu korupcie, rozkladania zločinnosti na najvyššej úrovni, to, čo spadá Úradu špeciálnej prokuratúry, tak vlastne tieto veci boli príslušným prokurátorom odobrané a posúvali sa na krajské prokuratúry, kde vlastne ľudia, prokurátori, sa takýmto veciam nevenovali, lebo nemali takú právomoc.
A to, čo ukazuje vlastne až dodnes aj sledovanie týchto vecí a nakoniec aj správa generálneho prokurátora, je, že naozaj ten experiment trestnej politiky sa nevydaril. Korupcia na najvyšších miestach sa vlastne nestíha, neznamená to, že nie je, to nie sú naše slová, my sme na to poukazovali, že toto bude toho výsledkom, ale takto to vyhodnocuje generálny prokurátor. A konkrétne vieme vlastne aj povedať, že naozaj to boli desiatky a stovky vecí, ktoré takýmto spôsobom, kde už bolo začaté trestné konanie, aj vznesené obvinenie, ale nebola podaná obžaloba, tak sa odoberali tým prokurátorom a vlastne sa vytvoril, priamo štát vytvoril prekážky, aby v týchto veciach sa dôsledne pokračovalo ďalej.
Vieme, že sú tu špeciálni prokurátori, ktorí vstupovali do systému počas niekoľkých dekád, teda osobitne za viacero rokov, kedy bol pri moci vlastne súčasný premiér. Určite sa nedá povedať teda, že by to boli špeciálni prokurátori, ktorých si tu dosadila nejaká vláda, s ktorou spája táto vládna koalícia príbeh o manipulácii trestných konaní. Nebudem to teraz sa k tomu viac vyjadrovať, lebo to by som mala naozaj veľmi dlhý úvod, ale myslím si, že to, čo treba povedať, je, že je veľmi falošné tvrdiť, že Úrad špeciálnej prokuratúry ako taký bol založený systematicky na to, aby tu porušoval niekoho práva. A treba naozaj myslieť na to, že vlastne Robert Fico bol pri tom, kedy zachraňoval aj Úrad špeciálnej prokuratúry a vlastne za jeho pôsobenie ako premiéra sa celý tento, tento úrad kreoval a vlastne sa naplnil. Takže určite sa nedá povedať, že by to boli špeciálni prokurátori, ktorí tu boli dosadzovaní za nejakého jedného krátkeho obdobia bývalej vlády. Tomu jednoducho nie je tak. Fakty idú proti tomu. Naopak, boli to ľudia, ktorí sa dôsledne špecializovali vlastne na najzávažnejšiu trestnú činnosť, vrátane rozkladania organizovaných zločineckých skupín, vrátane, samozrejme, korupcie, aj daňových trestných činov, a ktoré osobitne mali byť, tieto daňové podvody, kde mal byť nejaký organizovaný zločinecký prvok. Takže o to skôr vlastne práve v týchto oblastiach aj zo správy generálneho prokurátora vyplýva, aj zo šéfky európskej prokuratúry, že je problém. Tak ak chceme s touto zločinnosťou niečo spraviť, musíme mať k tomu účinné útvary a tu ukázal ten Úrad špeciálnej prokuratúry, že prináša výsledky a určite personálne nebol obsadený bývalou vládou. Proste boli to ľudia, ktorí priebežne vstupovali na tento úrad a kreovali ho a prinášali výsledky.
Takže treba sa k tomu vrátiť, ten model fungoval, bol osvedčený veľmi ľahkým spôsobom, tí ľudia existujú, treba im dať možnosť, aby sa vrátili späť, aby pokračovali vo svojej práci a očisťovali túto spoločnosť od korupcie a organizovaného zločinu.
Rovnako ako kľúčový inštitút je, samozrejme, a to vlastne povedal aj generálny prokurátor, keď polícia neobjasňuje trestné činy, nemá aké obžaloby prokuratúra dávať na súdy. Takže kľúčové je mať na začiatku ten útvar, ktorý je na toto pripravený a spôsobilý, takže áno, chceme sa vrátiť k osobitnému útvaru na polícii, už akokoľvek ho nazveme. My sa vraciame k pôvodnému názvu Naky, Národnej kriminálnej agentúry, a áno, považujeme za účelné aj priamo upraviť v zákone, že je takýto útvar, a vlastne je, a bol by dvojičkou, tak ako to bolo predtým, ako to bolo pri špeciálnej prokuratúre. Jednoducho potrebujeme mať špecializované útvary, ak chceme, aby špecifická zločinnosť bola postihovaná, bez takýchto útvarov sa to nedá. A asi nie je v poriadku, keď policajti týchto útvarov dnes pracujú na obvodných oddeleniach alebo robia telocvikárov a naozaj prinášali pre spoločnosť výsledky. A rovnako sa nedá povedať, že by to boli policajti, ktorí by prišli ako policajti do svojej služby alebo aj do týchto agentúr za bývalej vlády, nie je tomu tak. Naozaj treba absolútne odmietnuť ten naratív, že tu pôsobili nejakí vyšetrovatelia...

prišli ako policajti do svojej služby alebo aj do týchto agentúr za bývalej vlády. Nie je tomu tak. Naozaj treba, treba absolútne odmietnuť ten naratív, že tu pôsobili nejakí vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, ktorých si tu dosadila bývalá vláda, lebo keby tomu tak bolo, tak potom tu máme Ficových vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov. Veď tu Robert Fico tu vládol nejakých pätnásť rokov za posledných dvadsať rokov. Takže tomuto tak určite nie je. Asi problém bol niekde inde. A ak chceme úprimne, aby sme postihovali korupciu a organizovaný zločin osobitne s daňovými podvodmi, potrebujeme tu takéto útvary.
Takže potrebujeme to takisto ako na prokuratúre, tak ako, tak aj na polícii, a nie, nevieme sa uspokojiť s akurát s tým aktuálnym nastavením Generálnej prokuratúry, je to také operatívne riešenie určitej špecializácie na krajských prokuratúrach, aby tam teda bola takáto nejaká špecializácia, lebo ten jeden Úrad špeciálnej prokuratúry mal to obrovské pozitívum, že neumožnil regionálne väzby a to bolo veľmi dôležité, že to si nikto nemohol vytvoriť z Nitry väzby na nitriansku krajskú prokuratúru, v Prešove na krajskú prokuratúru, proste bol to Úrad špeciálnej prokuratúry v Pezinku a toto bolo veľmi dôležité. Je to dôležité pre postihovanie takejto, práve takejto trestnej činnosti. To bol naozaj neodškriepiteľný, obrovský bonus toho, že bol Úrad špeciálnej prokuratúry a preto to rozptýlenie na tie jednotlivé krajské prokuratúry to nemôže nijakým spôsobom nahradiť, lebo potom, samozrejme, to, že tí prokurátori sú na jednom mieste, tak oni sami môžu vytvárať nejakú špecializáciu v rámci takejto zločinnosti. A keď sú takto rozptýlení po tých krajských prokuratúrach, tak sa to, samozrejme, nedá.
Takže to sú také pomerne jednoduché opatrenia. Popritom považujeme za dôležité v rámci trestného procesu sa vrátiť k právnej úprave ohľadom spolupracujúcich obvinených, ktorá tu bola pred poslednou novelou Trestného poriadku, lebo, a môžeme sa legitímne o nej baviť, že môže vyzerať inak. A ja k nej aj poviem, že ja mám naozaj, považujem za absolútne legitímne sa rozprávať o tom, že dá sa inštitút spolupracujúcich obvinených aj s ohľadom na celý proces, ktorý súvisí s týmto inštitútom a s jeho uplatnením, dá sa k nemu zaviesť mnoho pravidiel, aby nebola obava, že by bol nejakým spôsobom zneužívaný, ale musí to byť naozaj po dôslednej debate s tými, ktorých sa to týka, nech sú tam kľudne aj advokáti, ale mali by tam byť vyšetrovatelia, prokurátori, sudcovia. Dá sa baviť kľudne o lehotách, dokedy je potrebné, aby táto osoba povedala dôležité skutočnosti, ktoré sa majú zobrať do úvahy. To kľudne všetko toto môže byť, ale nemôže sa to robiť spôsobom, že tu sa niečo zrazu objaví v parlamente, my to tu rýchlo schvaľujeme a nie je k tomu žiadna debata a popiera sa hlavný zmysel vlastne tohto inštitútu.
A na úvod si dovolím povedať a hneď odmietnuť ako úvahu skutočne o tom, že spolupracujúci obvinení sú čestní ľudia a preto ak raz zaklamú, tak nemôžu byť nikdy vlastne využití ako spolupracujúci obvinení, lebo potom asi by sme nemali mafie a organizované zločinecké skupiny, lebo určite pre ne nepracujú čestní ľudia. Čestný človek by predsa nikdy pre takéto zločinecké skupiny nepracoval. Takže a ja musím opätovne spomenúť aj prípad vraždy Jána Kuciaka, kde práve spolupracujúci obvinený pán Andruskó bol dôležitou osobou v rámci trestného konania, ktorá prispela k tomu, že sme sa dozvedeli o jednej časti, by som povedala, z jeho výpovede, ako mala prebehnúť vlastne celá táto zločinnosť voči, voči Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici Martiny Kušnírovej a vôbec vlastne nám objasnil aj to, ako on vnímal objednávateľov, sprostredkovateľov a ak vyhodíme jeho výpoveď z tohto konania, tak to môže byť vážny problém. Tak to môže byť vážny problém. A to je rovnako osoba, ktorá pôsobí aj v iných trestných konaniach, kde nemusí úplne pravdivo popisovať všetky skutočnosti napríklad ohľadom svojej daňovej trestnej činnosti, z ktorej môže byť podozrivá. To znamená, že naozaj ja upozorňujem aj osobitne vládnych poslancov, ktorých tu vidím, že nezahrávajme si s týmto inštitútom. Naozaj môže sa potom stať, že budeme počuť vládnych poslancov, že budú rozprávať, že to sme nevedeli, že sme toto schválili. Nezahrávajme sa s tým, naozaj robme zmeny v trestnom procese aj v Trestnom zákone tak, že to bude prebiehať po riadnej diskusii, že to sem príde a budeme všetci vedieť, že sa všetci mali možnosť k tomu vyjadriť, môžeme si pozrieť pripomienky z legislatívneho procesu, o tom tu diskutovať, vyvažovať, legitímne tí, čo sú pri moci, si vyberú to riešenie, ktoré chcú, ale nech aspoň vládni poslanci vedia, že sú tu skutočne nejaké riziká a kto sa k nim hlási.
Takže aj pre vládnych poslancov, ktorí by tu mali čokoľvek v budúcnosti schvaľovať v rámci trestnej politiky, tak dovolím si im to dať ako moju naozaj dobrú radu a odporúčanie, že robiť tu rozhodnutia ako poslanci bez toho, aby počuli slovenských vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov, nakoniec aj toho generálneho prokurátora, aby povedal, ako to vidí v dostatočnom čase vopred a potom k tomu počuť nejakú argumentáciu zo strany ministra spravodlivosti a sami vyhodnotili, že či je to uveriteľné, alebo nie, tak to považujem naozaj za veľké riziko, že môžu schváliť niečo, ak toto nebudú mať, z čoho môžu byť potom v budúcnosti naozaj veľmi smutní.
Lebo ja sa domnievam, že proste niektoré veci, ktoré sa tu schválili, keby vládni poslanci vedeli, čo skutočne obnášajú, tak by ich proste nikdy neschválili. To si, to si naozaj úprimne myslím, že v niektorých hodnotách sa nemusíme až tak od seba vzďaľovať, ale že môžu byť, že môžu byť naozaj vládni poslanci, naozaj môžu byť úprimne zavedení. To si naozaj myslím, pretože keď počúvam, čo rozpráva podpredseda parlamentu Tibor Gašpar a minister spravodlivosti nechodieva do tých debát, ale on je priamo zainteresovaný a nakoniec aj David Lindtner je priamo zainteresovaný ako trestne stíhaná osoba, tak naozaj nemožno čakať, že by tí ľudia akokoľvek popisovali objektívne skutočnosti, lebo sa ich priamo týkajú. Je to tak. Proste je to normálny ľudský príbeh, že keď človek je v niečom zainteresovaný, povie to, čo sa mu javí, že je v jeho prospech a nepovie to ostatné. A môže to byť na úkor nás všetkých, celej spoločnosti.
Takže naozaj vráťme sa k spolupracujúcemu obvinenému, tak ako bol navrhnutý, a ktorý tu niekoľko desiatok rokov pôsobil, a teda prinajmenšom naozaj dlhé, niekoľkoročné obdobie a ak ho chceme zmeniť, tak sa o tom rozprávajme, je o tom legitímna debata, ja to pripúšťam, je o tom absolútne legitímna debata, ale nerobme to tak, že to sem niekto donesie pod pazuchou a neschvaľujme to takto. Je to, je to nebezpečné, je to naozaj veľmi-veľmi riskantné a ja si myslím, že vlastne ten, ten, ten odkaz v tomto momente asi je vidno aj v rozhodnutí Ústavného súdu, že poslednú zmenu ohľadom spolupracujúceho obvineného zastavil a rovnako to, že súd, špecializovaný trestný súd sa vo viacerých kauzách obrátil na Ústavný súd a pozastavil svoje konania, že je to kľúčový problém tá nová právna úprava.
Takže len, len si dovolím aj takýto odkaz k vládnym poslancom, aby boli veľmi obozretní, keď sem niekto ešte z vládnej koalície príde a bez akejkoľvek diskusie sem čokoľvek donesie v rámci trestnej politiky. Drobné krádeže, všetci videli, správa generálneho prokurátora je naozaj veľkou, ja si myslím, že veľkým odkazom, že tento experiment už nerobme, naozaj sa nevydaril.
To, čo navrhujeme bez toho, aby som teraz komentovala prepustenie Dušana Kováčika na slobodu rozhodnutím ministra spravodlivosti, tak domnievam sa, že je namieste takéto oprávnenie dať súdu, tak ako je to v Českej republike. A nemusíme tu potom sa o tom baviť, nemusíme zvolávať protesty, jednoducho ak je človek právoplatne odsúdený, aby sme ho prepúšťali na slobodu rozhodnutím ministra bez toho, aby o tom rozhodol súd, ak sa nejedná o zlé spočítanie trestov, ale o skutočné spochybňovanie podstaty viny, tak toto naozaj by nemalo byť v rukách výkonnej moci a mal by o tom rozhodnúť súd. Tak je to aj v Českej republike. Ja si myslím, že takto, týmto smerom treba ísť, a uvidíme, ako dopadne Dušan Kováčik, zatiaľ jeho, kľúčovo jeho vina spochybnená nebola a môžeme sa baviť možno o spochybnení procesu, ale je to osoba, ktorá nakoniec bola niekoľkokrát odsúdená aj za iný skutok, už bola aj za iný skutok, takže ja si myslím, že táto vec jednoducho má byť iba v rukách súdu a, hovorím, ako príklad nám môže tu slúžiť Česká republika.
Potom máme právnu úpravu, ktorá súvisí s postavením generálneho prokurátora. Ja poviem síce k tomu možno konkrétne trošku viac v mojom slove, na ktoré budete môcť reagovať, ale predtým si dovolím tak širšie. Áno, ja si myslím, že model Generálnej prokuratúry a vôbec prokuratúry ako je nastavený, je zastaralý, je to sovietsky model, treba z neho upustiť, treba ísť smerom štátneho zastupiteľstva ako v Českej republike, treba dať jasné aj vyvodenie zodpovednosti voči šéfovi takéhoto zastupiteľstva smerom k vláde, patrí to pod výkonnú moc, tam to podľa mňa patrí, ale to, čo by sme mali spraviť, je v zákone chrániť každého prokurátora, ktorý rozhoduje, aby bol nezávislý, nestranný, a v tejto súvislosti obmedziť dnes postavenie generálneho prokurátora a § 363 domnievam sa, že tak ako je využívaný, nebol pôvodne plánovaný, a myslím si, že sú rozhodnutia generálneho prokurátora, ktoré nie sú, ako by som to povedala, nie sú dostatočne transparentné, predvídateľné, že jednoducho od stola generálneho prokurátora je zložité posúdiť celý spis, ktorý má prokurátor na stole, ktorý rozhodne o nejakej postupnosti v rámci objasňovania trestného činu a už stíhania páchateľa a nie je namieste podľa mňa, aby tu generálny prokurátor veci vracal s tým, že niečo treba ešte došetriť, niekoho treba ešte dopočuť, za to nech si ponesie zodpovednosť každý prokurátor, ktorý má vec na stole. A v tomto smere podľa mňa treba obmedziť generálneho prokurátora.
Potom máme tu aj trošku jednu širšiu právnu úpravu. Tá, by som povedala, že kľúčovo súvisí s takými princípmi, princípmi, by som povedala, že skúsenia pokusu o elimináciu korupcie ako odkazu, že skorumpovaných ľudí nechceme mať v politike. Ak je niekto odsúdený za korupciu, nemal by mať možnosť na druhý deň vstúpiť do politiky. Myslím si, že naozaj nie je v poriadku, ak niekto je odsúdený za korupciu, zaplatí peňažný trest, trest je zahladený a na ďalší deň oblepí Slovensko bilbordami s jeho návrhmi ohľadom toho, čo je dobré pre Slovenskú republiku. Si myslím, že takýto človek by si mal dať nejaké časové obdobie, aby vyhodnotil svoje hodnoty a čo chce prípadne ponúknuť spoločnosti, ale že by mal mať zamedzený prístup k verejným funkciám. Osobitne k tomu, aby bol volený, a určite by nemal byť členom vlády ani, ani vlastne s najvyšším, s najvyššou osobou ako štátnym tajomníkom, ktorá pôsobí pri jednotlivých ministroch. Toto si myslím, že je minimum, ktoré by sme mali mať v právnom poriadku, nie je to nič ojedinelé, malo by to byť súčasť nášho právneho poriadku ako odkaz, že pre skorumpovaných ľudí tu nie je priestor, aby sa uchádzali o pôsobenie v politike.
Toľko si dovolím ako taký úvod ako predkladateľ a hlásim sa o slovo ako do rozpravy ako asi prvý rečník a poviem úplne konkrétne k jednotlivým častiam.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní a v gestorskom výbore do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje...
=====

...aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní a v gestorskom výbore do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada vo, po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že Návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, ja už iba prebehnem teraz v konkrétnostiach trošku vlastne celý návrh, ak by sa niekto k tomu chcel prihlásiť a možno niečo ešte k tomu okomentovať alebo niečím prispieť do diskusie. S ohľadom na obsah návrhu, návrhu a respektíve cieľov, ktoré má samotný návrh, tak novelizujeme Trestný poriadok, do ktorých vkladáme osobitne tie, tie inštitút, tie inštitúty, ktoré súvisia s, so spolupracujúcim obvineným, potom obmedzujeme niektoré oprávnenia generálneho prokurátora. Ako som už povedala, tak priestor pre dovolanie, minister spravodlivosti, samozrejme, má ako predtým aj spolu generálnym prokurátorom, ale vlastne dávame priestor na to, aby bolo odložený a bol prerušený výkon rozhodnutia iba na základe súdu. To znamená, cez súd by išiel takýto návrh, takže takáto možnosť tu bude, ale bude musieť o nej rozhodnúť súd. Myslíme aj na naliehavé prípady, je tu k tomu krátka lehota 10 dní, takže máme vyriešenú aj túto situáciu. Ako som už povedala v Trestnom poriadku sa vraciame späť k právnej úprave, ktorá tu bola ohľadom spolupracujúcich obvinených spred poslednej novely Trestného poriadku. Generálnemu prokurátorovi v zásade obmedzujeme jeho oprávnenie v § 363 spôsobom, že nechávame mu priestor, ktorým môže vrátiť, keď to tak poviem v jednoduchosti, vrátiť vec do trestného konania, to znamená, zruší právoplatné rozhodnutie prokurátorov alebo policajta o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení, o prerušení trestného stíhania. Ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzal bol porušený zákon. To znamená, že v zásade mu dávame priestor, aby veci otváral a nie ich zatváral. To si, sa domnievam, že je priestor, ktorý je tu dostatočný, nakoniec, súd je ten, ktorý vie vrátiť aj samotnú obžalobu, takže naozaj, je tu priestor v rámci toho celého trestného konania na to, aby v tých prípadoch, kedy tá obžaloba nie je dostatočne pripravená, aby sa s tým vysporiadal súd a nakoniec, ak by sa toto malo opakovať nejakého prokurátora, tak dá sa baviť aj o tom, že sa jedná potom o nejaké hrubé neplnenie si odborných povinností, odborného výkonu svojho prokurátorského povolania, poslania a dá sa tu vyvodiť prípadne aj disciplinárna zodpovednosť. Takže domnievam sa, že sú tu iné nástroje na to, ako to nechávať na generálnom prokurátorovi a bude to transparentnejšie a aj toto by mohlo byť cestou k tomu, aby sa trestné konanie vlastne mohlo zrýchliť. Potom, meníme aj zákon aj prokuratúre tým, že tu vkladáme ustanovenia o Úrade špeciálnej prokuratúry s právomocou, ktorú mal tak ako predtým Úrad špeciálnej prokuratúry. V zásade sú to veci, ktoré spadajú do právomoci Špecializovaného trestného súdu, ak nejde o veci, ktoré patria do pôsobnosti Európskej prokuratúry. Vkladáme do zákona prokuratúry aj to, že navrhujeme, aby sa náhodným výberom prideľoval prokurátor. Bolo by dobré, aby tomu, aby to bolo v súčinnosti alebo tomu predchádzala aj určitá reforma na prokuratúre, aby tu bol väčší priestor pre špecializáciu prokurátorov, o to viac by dávala zmysel takýto náhodný výber, ale už aj zavedenie tohto inštitútu možno by práve viedlo prokuratúru na lepšie usporiadanie a efektívnejší výkon práce prokurátorov. Ďalej je to, čo považujem za dôležité možno ešte osobitne spomenúť v konkrétnostiach, je potom, samozrejme, právna úprava, ktorá je v zákone o Policajnom zbore, čo je dá sa povedať istým spôsobom novinka, pretože priamo navrhujeme do zákona o Policajnom zbore vložiť ustanovenie o tom, že Osobitný útvar Policajného zboru je Národná kriminálna agentúra a vlastne ju kopírujeme podobne ako pri Úrade špeciálnej prokuratúry tým, že jej by spadalo vlastne všetko čo je v pôsobnosti Špecializované trestného súdu.
Následne novelizujeme v čl. 4 aj zákon o podmienkach výkonu volebného práva, to sú tie vlastne nové podmienky, ktoré dávame pre, pre výkon volebného práva, kde by sa vlastne doplnilo aj, aj odsúdenie nie len za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, ale práve, lebo taká podmienka vlastne už teraz je, teda prekážka pre výkon volebného práva, ale vlastne my by sme doplnili novú prekážku, a to je, právoplatné odsúdenie za trestné činy, ktoré dnes spadajú vlastne pod trestné činy korupcie do ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, a to po dobu šiestich rokov od dňa zahladenia odsúdenia, čo znamená, ak by bol niekto odsúdený za takéto trestné činy korupcie, tak do šiestich rokov od dňa zahladenia odsúdenia nemôže byť volený a rovnako takáto istá prekážky by podľa nás mala platiť aj pre člena vlády a štátneho tajomníka, že takáto osoba by nemala byť vymenovaná, u ktorej je takáto prekážka. To znamená, jednak, že bola odsúdená za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, ale ak aj bolo zahladené, tak pri trestnom čine korupcie aspoň šesť rokov od takéhoto zahladenia by sa o takéto funkcie nemala uchádzať. Ak sa teda uchádza, tak jej to zákonom zamedzíme. To si dovolím v stručnosti, v krátkosti povedať k samotnému návrhu. Ak by bol priestor na diskusiu, budem veľmi rada, ale myslím si, že to, čo je podstatné z toho návrhu vnímať, tak som uviedla. Naozaj si myslím, že sú to opatrenia, ktoré sú pomerne jednoduché a preto sme vlastne aj navrhli účinnosť od 1. apríla 2026. Jedná sa v zásade o vôľu, o vôli štátu vládnej väčšiny, či chce účinne bojovať s korupciou, s organizovanou zločinnosťou osobitne aj pri daňových podvodoch, alebo nechce. Toto sú veľmi jednoduché, ľahké opatrenia, ktoré sa dajú veľmi rýchlo zaviesť. Ľudí zjavne v systéme na to máme, takže stačí len tomu vytvoriť podmienky. My na to pripravení sme, máme na to ľahké riešenia, ak bude vôľa, tak možno dôjde aj k podpore.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, táto súčasná štvrtá Ficova vláda vládne spôsobom pokus, omyl. Bohužiaľ, množstvo tých omylov, ktoré si vláda tvrdošijne odmietať priznať a opraviť je, je obrovské množstvo, a nasledujúca vláda, naozaj bude musieť enormné množstvo času venovať oprave ich nepodarkov. Či už je to oprava nepodarkov v oblasti kultúry alebo životného prostredia, zdravotníctva, v zásade v akejkoľvek oblasti života, ale najviac vypuklé je to v oblasti spravodlivosti. Práve novela Trestných kódexov, novela, ktorá bola ako jeden z prvých zákonov tejto vlády schválená, je takým symbolom toho akým spôsobom tu vládna moc zneužíva svoje postavenie. A ja chcem veľmi oceniť tento návrh zákona a myslím, že hovorím za všetky opozičné strany, že toto je v zásade takou alfou a omegou volebného programu každej z našich strán, a je naozaj ku cti strany Sloboda a Solidarita, že takýto návrh pripravila, aj keď, samozrejme, nerieši úplne všetky aspekty, ktoré bude potrebné opraviť. Vlastne aj pani Kolíková, správne upozornila, že tuto sa ešte neriešia dajme tomu výška škôd a podobne, ale riešia sa tu veľmi podstatné veci. Z môjho pohľadu je to tá najpotrebnejšia asi aj teda znovu zriadenie Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKY. Na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry upozornila aj generálna prokurátorka Európskej únie, pani Kövesi, ktorá aj práve zrušenie tohto úradu pripisuje na vrub, že na Slovensku sa v obrovskej miere rozmohli podvody, že sme centrom veľkých podvodov v Európskej únii a že tretina podvodov daňami má nejakú súvislosť so Slovenskou republikou. Ten význam obnovy inštitútu spolupracujúceho obvineného nadobúda ešte, keby väčší zmysel po decembrovom prílepku, ktorým, ktorým, ako pani navrhovateľka spomenula, v zásade vygumováva kajúcnikov, ktorí v akomkoľvek inom konaní niečo zamlčali alebo v niečom polícii nepovedali pravdu. Ak by som to vysvetlil na prípade nejakom jednoduchom, napríklad, v škole. Ak nejaký žiak opisuje počas písomky, tak podľa tejto logiky by takýto žiak na konci roka nemal byť hodnotený, pretože na písomke podvádzal, a teda nemal by byť hodnotený. Podľa takejto logiky, napríklad, Peter Pellegrini by nikdy nemohol kandidovať za prezidenta, pretože jeho predvolebné sľuby bolo o tom, boli o tom, že znížiť ceny potravín alebo znížiť ceny energií. Samozrejme, že klamal, tým pádom, by Peter Pellegrini ani nemal možnosť kandidovať, respektíve, ak by kandidoval, tak jeho hlasy by mali fakticky prepadnúť, lebo takto je postavená logika prílepku o kajúcnikoch z decembra minulého roku. Čiže prinavrátiť inštitút spolupracujúceho obvineného do predošlej podoby je, je alfou a omegou. Ako som vravel, návrh Úradu špeciálnej prokuratúry, ukotvenie NAKA, tá, tá úspešnosť alebo výsledkov obžalôb, ktoré podávali prokurátori Špeciálnej prokuratúry bolo vyše 95 %. To bol jeden vynikajúci funkčný úrad, ktorý za sebou mal naozaj výsledky. To isté NAKA, množstvo mafiánskych skupín ešte z 90-tych rokov bolo rozložených a jej členovia sedia vo väzení práve vďaka práci NAKA a prokurátorom zo Špeciálnej prokuratúry. Ja osobne veľmi oceňujem aj, aj takú tú inováciu, ktorú tento návrh prináša, a to je nemožnosť kandidovať tých osôb, ktorým boli zahladené tresty za korupciu, respektíve, že sa tam dáva lehota šiestich rokov. A naozaj, v minulosti, v minulosti by to mohlo byť v zásade prehliadnuteľné, pretože korupčníci v zásade išli do väzenia. Lenže po novele Trestných kódexov sú sudcovia fakticky zákonom nútení ukladať tresty, ktoré sú pre páchateľov, nechcem povedať, že prijateľnejšie ale menej invazívne. Čiže ak sudca uzná, že uloženie pokuty alebo teda peňažného trestu, aby som bol správny, je dostačujúcim trestom, tak naozaj ten, ten človek po uhradení pokuty a zahladení, môže v rozmedzí niekoľkých mesiacov kandidovať. Ten človek ani nezíde verejnosti z očí. Keby bol vo väzení, tak, samozrejme, tí, tí ľudia vidia, že nebol na očiach, ale po zaplatení pokuty môcť, môcť kandidovať, je to neprijateľné a obzvlášť z toho dôvodu, že kto pácha korupciu? No ľudia, ktorí rozhodujú o verejných financiách, a to sú ľudia, ktorí sú volení vo voľbách.
Veľmi by som ešte možno teda doplnil ten návrh, že aby sa to nestiahlo len na členov vlády alebo štátnych tajomníkov, lebo...
=====

... ľudia, ktorí rozhodujú o verejných financiách a to sú ľudia, ktorí sú volení vo voľbách. Veľmi by som ešte možno teda doplnil ten návrh, že aby sa to nevzťahovalo len na členov vlády alebo štátnych tajomníkov, lebo to sú spravidla ľudia, ktorí bez tak na tej kandidátke sú až na pár výnimiek, ale možno by som to rozšíril aj do zákona o štátnej službe, aby na čele rôznych úradov s celoslovenskou pôsobnosťou nemohli byť ľudia s takouto kriminálnou minulosťou, ktorí boli korupčníci. Pani Lisová šéfka úradu pre podporu nájomného bývania. Realitná podvodníčka. Zahľadený trest a dnes šéfuje úradu s realitami v úvodzovkách. Takže toto je veľmi dobrá poznámka a naozaj si to ešte možno zaslúži aj rozšírenie na, na viac oblastí. No a tým som asi aj, aj vyčerpal obsah tohto návrhu. Naozaj je to veľmi správny návrh, pod ktorý sa fakticky od novely trestných kódexov podpisuje celá opozícia, ktorá takisto deklaruje tieto veci. Naozaj nie je to preklopenie celých trestných kódexov do pôvodného stavu, ale rieši tie najvypuklejšie problémy, takže ja sa prihováram za podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Dušenka a je to veľmi zaujímavá pripomienka aj rozšíriť vlastne túto podmienku medzi, medzi predstaviteľov, štatutárov vlastnej štátnej inštitúcii s celoslovenskou pôsobnosťou. Ďakujem veľmi pekne. Áno sa nám tu nejak rozmohol taký nejaký nešvár, že osoby s korupčnou minulosťou ako keby mali osobitnú spôsobilosť zastávať vyššie funkcie a už odsúdené či už právoplatne alebo neprávoplatne aj to sa nám rozmohlo. Takže zjavne treba k tomu niečo povedať v zákone, ale áno s ohľadom na súčasný stav je na úvahu aj to, či je v poriadku, aby aj riaditelia bánk už odsúdení za korupciu, mohli byť ďalej štatutármi týchto inštitúcií. To tiež je pre mňa, musím povedať, že skutočnosť, ktorej čelím a teda ma nikdy nenapadlo, že by som tomuto mohla, že by som to mohla sledovať v priamom prenose na Slovensku. Veď prezumpcia neviny je jedna vec, ale mať odsúdenie za korupciu už nielen trestný rozkaz, ale už v prvostupňovom riadnom konaní Petra Kažimíra ako guvernéra Národnej banky Slovenska to nie je v poriadku a treba spomenúť aj Radka Kuruca, ktorý pôsobí ako štatutár ďalšej štátnej banky, tak to tiež je veľmi zarážajúce, že toto takto nechá vládna koalícia, ale je možné, že je to nejaký nový trend, keď nakoniec aj parlament nám riadi podpredseda parlamentu obžalovaný z korupcie organizovaného zločinu. Opakujeme to, je to pravda a opakujeme to tu preto z radov opozície, že to nevieme prijať, že to nie je v poriadku. Prezumpcia neviny je jedna vec, ale tomuto by sme sa nemali prizerať. Ďakujem.

Ďakujem. No, Igor, ty si povedal, že keby sme naozaj brali relevantne tento zákon, tak vlastne Peter Pellegrini by nemohol kandidovať, ale keby sme to naozaj brali relevantne, tak HLAS by nemohol mať straníkov, SMER by bol zero nula a nielenže v politike a vo verejných funkciách máme ľudí s korupčnou minulosťou, ale teraz si zakladajú strany chlapci, ktorí sú korupčne naozaj odsúdení a Ficovi to veľmi vyhovuje, Fico potrebuje takýchto chlapcov, ktorí trieskajú o tom, že na Slovensku sa musí zmeniť tento systém, že naozaj musíme zmeniť, lebo to čo sa tu deje, je strašné to právo a to rozprávajú chlapci, ktorí prijali prijali trest, lebo im dokázali korupciu. My žijeme naozaj v štáte, už to tu bolo spomínané, kde máme Kažimíra, ktorý, ktorý je, to je to jasne dokázané, že to je kšeftár a je kšeftár, je to odsúdený človek, všade na Slovensku máme vo funkciách, v každej jednej funkcii máme niekoho, kto má nejakú minulosť, ktorá je nekalá. Či to je už kultúra, či to je už životné prostredie, spravodlivosť, na každom, v každej jednej štátnej inštitúcii máme takýchto zločincov. No a čo chceme, keď na vrchole tej pyramídy sedí vrabec, ktorý zobe zrno ľuďom tuná na Slovensku, ktorý naozaj z tej štátnej pokladnice vyberá peniaze a rozdáva ich, korupčným spôsobom ich rozdáva svojim ľuďom. Naozaj Slovensko sme skorumpovaná krajina a čím skôr sa vráti NAKA a čím skôr sa vráti Špecializovaný súd tým lepšie.