46. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vzhľadom k tejto situácii, ktorá sa tu odohráva, tak žiadam ospravedlnenie od kolegu poslanca Pročka, pretože keď vidíme čo sa tu všetko dialo, ako on nám neustále odporne nechutne nadáva, ako sa správa ako násilný agresor a priamo v nočných hodinách tu bol pán predsedajúci Dubéci, ktorý po tých rôznych urážkach, ktoré boli adresované mne, keď ja som bola celý čas ticho, tak pán Dubéci povedal, dobre. A ešte mne ukázal, že ja sa mám upokojiť. Tak vás žiadam o ospravedlnenie voči mojej osobe. Budem to adresovať aj pred hlasovaním opätovne, pretože mnohí z vás tu rozprávajú zvláštne veci. Ale je veľmi zaujímavé, pani kolegyne, že správanie pána Pročka vám dlhodobo neprekáža. No neviem si predstaviť, že naši koaliční poslanci by takto vyhukovali na vás, dámy kolegyne. Ani raz sa to nestalo. Tak vás prosím...

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vo svojom vystúpení sa budem snažiť upriamiť pozornosť na najmladší orgán štátnej správy a to je Ministerstvo cestovného ruchu a športu, keďže tu vyslovujeme nedôveru vláde a ja si myslím, že tento rezort je teda tiež súčasťou tejto vlády a je zaň zodpovedný minister Robert Fico, tak si myslím, že má dostať priestor v tejto rozprave. Tento rezort je dlhodobo kritizovaný teda najmä mnou, ale aj ostatnými opozičnými poslancami za svoju zbytočnosť a prešľapy. Ja chcem pripomenúť ako tento rezort vyvolal nejeden konflikt medzi poslancami koalície. Možno si na to mnohí spomeniete. Aj to ukazuje, že dôležité veci sa nemajú šiť horúcou ihlou bez širokej odbornej a verejnej diskusie bez vízie a konsenzu. To je presne to čo chýbalo pri vzniku tohto rezortu. Neviem čo sa dialo za zatvorenými dverami, keď sa pred viac ako dvomi rokmi noví koaliční partneri rozhodli ustúpiť predvolebným sľubom pána Andreja Danka a vytvoriť ministerstvo a naliať doň o vyše sto miliónov eur viac ako bolo v týchto rezortoch dovtedy. Musel to byť veľmi dobrý politický obchod. Už vtedy sa vedelo o stave verejných financií a potrebe konsolidácie. Už vtedy pred vládou stáli kľúčové problémy v iných oblastiach v omnoho dôležitejších akým je šport a to ho nechcem znevažovať samozrejme. Z nápadu SNS asi viacerí za stolom nadšení neboli. No stalo sa a už dva roky tu máme Ministerstvo cestovného ruchu a športu. Vnímame to ako politickú realitu, aj keď vznik novej inštitúcie považujeme za zbytočnosť a obyčajný politický kšeft. Videli sme navyšovanie rozpočtov bez úpravy systému, videli sme prvého ministra, ktorý podpisoval zbytočné memorandá, videli sme štátneho tajomníka džudistu s typickými esenesáckymi maniermi, videli sme úrad, ktorý sa zaoberal len sám sebou. Dnes už máme druhého ministra, ktorý úspešne pokračuje v nastavenom trende potvrdzovania zbytočnosti tohto rezortu. Prínos úradu sa mal ukázať v novom a systémovom prístupe, v koncipovaní dlhodobej vízie a stratégie rozvoja športu, v nastavovaní politík podpory športu a pohybu od prvého kroku žiaka do telocvične až po jeho cestu ku zdravému životnému štýlu. Ubehli prvé mesiace ministerstva, kedy malo ministerstvo plné ruky práce samé so sebou a ani po nich nič nenaznačovalo to, že by sa rezort chcel vydať cestou systémových zmien. Vidíme, že nestačí prejesť dvakrát toľko peňazí. S istotou vieme povedať, že Andrej Danko a Ministerstvo cestovného ruchu a športu, ako aj Rudolf Huliak sú jednoznačnými víťazmi konsolidácie verejných financií. Kým vládni predstavitelia odbíjali zúfalých zdravotníkov a učiteľstvo a ignorovali požiadavky kolabujúcich systémov, na športe sa zdvojnásobil rozpočet. V roku 2024 to bolo z 99 miliónov na 192 miliónov eur a kým tisíce lekárov a lekárok hrozili výpoveďami a zvažovali odchod z krajiny, Andrej Danko oznamoval výstavbu olympijskej športovej haly v Šamoríne zo štátnej dotácie. Poklepkával základný kameň toho svojho budúceho pomníka. Zo štátnej pomoci vo výške 20 miliónov eur chcel postaviť alebo teda chce postaviť v súkromnou areáli, ktorý je podľa dostupných dát dlhodobo neudržateľný. Tento objekt súkromný generuje ročne stratu vyše desať miliónov euro. Za dotáciu do Olympic Arény sa dalo postaviť napríklad 20 telocviční pre 6 tisíc detí, 75 atletických dráh, 150 multifunkčných ihrísk, 50 špičkových skateparkov alebo sa dalo opraviť 100 školských ihrísk. Aby som nezabudla, verejné obstarávanie na túto olympijskú arénu skončilo zmluvou s dodávateľom na 30 miliónov s DPH. A ja teda už len čakám kto príde prvý s nápadom zafinancovať aj tento desaťmiliónový rozdiel, ktorý bude tomuto investorovi chýbať. Andrej Danko sníva o tom, že táto hala bude raz súčasťou maďarských olympijských hier. Olympijské hry sú drahý špás. Tie, ktoré sa konali naposledy letné boli vo Francúzsku a francúzskych daňových poplatníkov stáli okolo šesť miliárd eur. Andrej Danko si myslí, že tieto peniaze má Viktor Orbán na takúto zbytočnú akciu. Viac ako skutočný rozvoj krajiny a športu je niekomu očividne prednejšie popíjanie vo VIP a drahé ceremónie. Kým vláda oznamovala príchod Ficovej drahoty v podobe vyššej DPH, transakčnej dane a ďalších poplatkov, do nového rezortu tiekli peniaze prúdom. A poviem vám, kde skončili. V navýšených príspevkoch na mládež pre zväzy o 20 %, ktoré sa v mnohých prípadoch, ale k tej mládeži nedostali. V navýšenom rozpočte Fondu na podporu športu, ktorý navýšili o 200 % a ktoré skončili vo významných podujatiach, ktoré ale významné neboli. V navýšenom rozpočte Národného športového centra o 100 %, kde sa ale vytunelovali. Vo vyššom rozpočte ministerských dotácií, v rozpočte na chod rezortu, na drahé nájmy, na autá, na parkovacie miesta v lukratívnom komplexe Eurovea. K športu mám blízko a celý život som ho naozaj podporovala a dopriala by som mu naozaj viac finančných prostriedkov. No keď vidím celkový ten kontext a absenciu systémového prístupu pri ich míňaní, nemôžem tomuto prístupu tlieskať. Minulý rok bola navyše schválená dlho očakávaná športová...
===== ...Eurovea. K športu mám blízko a celý život som ho naozaj podporovala a dopriala by som mu naozaj viac finančných prostriedkov. No keď vidím celkový ten kontext a absenciu systémového prístupu pri ich míňaní, nemôžem tomuto prístupu tlieskať. Minulý rok bola navyše schválená dlho očakávaná športová legislatívy, ktorá nielenže neprináša do systému pokrok, ale aj prináša oslabenie kontroly nad prerozdelenými prostriedkami, ktoré súčasná vláda tak štedro nafúkla. Viac peňazí, menej povinností pre príjemcov, menej kontroly. Žiadne prechodné obdobia, žiadna postupnosť, žiadne vyhodnocovanie a prehodnocovanie, systémovosť a koncepčnosť je nula. Nik nevysvetlil, k čomu majú zmeny v zákone v dlhodobom horizonte prispieť, keď dajú menej na top tím, v poriadku, ale chceme vedieť, do akej stratégie to zapadá, kam to smeruje. Má ísť trikrát viac do fondu na podporu športu? V poriadku, ale na akú infraštruktúru primárne potrebujeme tieto peniaze. To nevieme. Peniaze rozhadzujú na všetky strany bez vyšších cieľov. Čo je najsmutnejšie, že táto legislatíva bola zároveň aj výťahom k moci pre poslanca Huliaka. To sa mu teda naozaj podarilo. Rezort sa, ako víťaz konsolidácie, nakoniec ukázal aj pri schválenom rozpočte na rok 2026, kedy sa symbolicky uplatnil princíp ako pri celej konsolidácii. Nafúknutých rozpočtov s desiatkami miliónov sa nedotkli, konsolidáciu sa ale rozhodli predstierať na personálnych škrtoch. Ako vždy si to najskôr odskáču ľudia.
Teraz sa trochu dotknem rezortu školstva, pretože práve tam ostala osamotená agenda školského športu. Ono by to ani nevadilo a má to aj logiku, že školský šport sa má riešiť na školstve. Ale ak máme hovoriť o dlhodobom efektívnom rozvoji a systémovom prístupe, nemôžeme ho úplne oddeliť od zvyšku športovej agendy. Pred tým bolo sľubované, že bude medzi rezortmi fungovať vysoká miera synergie, aby bol rozvoj školského športu previazaný s politikami nového ministerstva. Tomu zatiaľ nič nenasvedčuje. Máme síce memorandum, ale na synergiu sa v praxi zabudlo. Ako vo väčšine štátnej správy, aj tu máme silný rezortizmus. Okolo školského športu nastalo smutné ticho. Neprispieva k tomu ani fakt, že agendu prebral bývalý štátny tajomník pre šport za SNS, ktorý asi nemá najvrúcnejšie vzťahy k aktuálnemu vedeniu na čele s ministrom Druckerom. Vyše 50-tis. detí na základných školách naďalej nemá telocvičňu. Nerobia sa systémové opatrenia, aby sa rozvíjala pohybová gramotnosť a zlepšovalo zdravie detí, aby sa budoval pozitívny vzťah detí k pohybu. Zrušil sa predmoduly, ktorý pomáhal prepájať svet športu so školami, ohlušujúce ticho je aj pri pilotnom projekte Aktívna škola. Niečo podobné sa teraz snažia nahradiť projektom OLYMP. A nám sa zdá, že je to opäť len nesystémové, len účelovo, aby to išlo cez mimovládku Slovenský olympijský a športový výbor, cez tzv. copky, ktoré môj bývalý kolega nazval "vykopanou mŕtvolou". Dúfam, že to nebolo too much.
Tragickým obrazom podpory pohybu a športu na školách je aj pokus so zavedením tretej hodiny telesnej výchovy, ktorý veľmi rýchlo narazil na realitu a podmienky slovenských škôl. Bez infraštruktúry, telocvikárov a telocvikáriek je to jednoducho nevykonateľné. Súčasná vláda prišla ale s ukážkovým diletantským riešením tohto problému. Ako tretiu hodinu telesnej výchovy je možné vykazovať prakticky akúkoľvek pohybovú aktivitu vrátane tých mimo vyučovania. Kto sníval o posilnení kvalitnej telesnej a športovej výchovy, ostal sklamaný. Prišla len ďalšia nesystémová záplata, prekrytie problému, administratívno-byrokratickou aktivitou s nulovým prínosom pre rozhýbanie našich detí. Posledným malým zábleskom záujmu o školský šport bola jedna z nesystémových výziev ministra Huliaka, ktorú sa rozhodol financovať porušením zákonu o športe. Na malé rekonštrukcie telocviční v dedinách poslal vyše 6 mil. eur. Jedna je to biedna a nesystémová záplata bez väčšieho efektu a jednak sú to peniaze, ktoré boli podľa zákona určené na prerozdeľovanie medzi športové zväzy. Protestovali zväzy, protestoval olympijský výbor, ale keď olympijskému výboru prisľúbil Huliak extra podporu a zároveň, že tieto peniaze pretečú cez nich, výbor otočil a postavil sa na stranu Huliaka proti zväzom. To sú jeho vlastní členovia. Pretože košeľa je bližšia ako kabát. Projekt OLYMP mal umlčať kritikov, zároveň odbremeniť ministerstvo od stoviek žiadostí. Zákonnosti postupu ministra by sa mali venovať zodpovedné orgány.
Aby som nehovorila len o tom, čo je v rezorte zlé, spomeniem aj niečo, čo im vyšlo dobre od samotného začiatku a to je papalášizmus. Začalo to výberom sídla. Pamätám si, ako sme s kolegami tipovali, kde by to mohlo byť. Tipovali sme existujúce štátne budovy, či známe kancelárske komplexy, ktoré na trhu ponúkali širokú škálu priestorov. Finálny výber nám vyrazil dych. Zrekonštruovaná technická pamiatka, sklad č. 7 na nábreží Eurovea s výhľadom na Dunaj, to sme nečakali ani vo sne. Prekvapila nás aj cena nájmu, ktorá je takmer 20 eur za meter2 na mesiac. Pár krokov odtiaľ je budova ministerstva investície a informatizácie a regionálneho rozvoja s nájmom podstatne nižším. V prepočte je nájom kancelárií v sklade č. 7 drahší približne o 75 %. Nájom parkovacieho miesta je 150 eur oproti 85 eurám. V tom čase ohlasovali sťahovanie aj na školstve. Ich cieľová destinácia bola SPECTRUM Tower v Petržalke a tiež išlo o priestory, ktoré boli lacnejšie o 45 %, ako sklad č. 7. Čím si to šport zaslúžil, nevieme, ale predseda SNS Danko argumentoval, že keď už sa tu prijímajú zahraničné návštevy, musí to nejako vyzerať. Wau. To samozrejme môže tvrdiť každý rezort a nie každý má ale takéto pánske maniere.
Potom si pripomeňme napr. papalášizmus zo zápasov na futbalovom EURO-e v Nemecku, kam sa vládnym špeciálom zviezla koaličná pánska jazda Krišanda, Danko, Tomáš. Predseda Danko sa vtedy nechal počuť, že ho mrzí, že sa na to nahliada ako na papalášizmus, lebo keď on bol predsedom Národnej rady, tak mal lietadlo k dispozícii kedykoľvek. Nech mu je aspoň slovo špeciál malou pripomienkou, že to nie je prostriedok na výlety. Účastníci sa to, samozrejme, snažili zakryť tým, že sa tam vybrali aj pracovať. Že by si schválili oficiálne zahraničnú pracovnú cestu na to nikto z nich nemyslel. Po tomto malom odpočte papalášizmu a rodinkárstva nemôžem vynechať ani obľubu v zriaďovaní trafík. Poradkyňou štátneho tajomníka pre šport Krišandu, bola bývala poslankyňa Tabaková, ktorá mala Krišandovi radiť v oblasti bezpečnosti športovísk, bezpečnosti v športe a zvyšovania povedomia o ženskom športe. Kde na to vzala kvalifikáciu, neviem. Brala za to 45 euro na hodinu a výstupy nemala takmer žiadne. Spolu brala z ministerstva 1 800 eur mesačne. Veľmi slušná odmena za jej homofóbne storky proti progresívnej ideológii. Pekná trafika za videjká a páčiky v predvolebnej kampani. Minister Huliak tomu urobil koniec, dokonca odhalil, že ďalšiu produktívnu dohodu mala aj v Národnom športovom centre. Spolu si tak Tabaková prilepšila o trojku mesačne. Pretože SNS sa o svojich vždy postará.
Kým sa tu niekto tváril, ako šetrí a klepe klientelizmu po prstoch, tak zabudol na Národné športové centrum, kde sa riešením očividného rodinného tunelovania minister neponáhľal. Hovoríme tu o státisícových zákazkách, ktoré bez súťaže skončili v účelovo založených firmách, za ktorými bola rodina zástupcu riaditeľa. Napriek tomu, že na stole leží trestné oznámenie a verejné výzvy na kontrolu a vyvodenie zodpovednosti som ministrovi posielala odkazmi cez moje sociálne siete, tak minister Huliak nekonal. Od septembra nekonal. Ti akceptoval neakceptovateľné a sám chodil zbierať politické body na predražené eventy so seniormi, ktoré boli súčasťou tohto kšeftu. Denne dva eventy za približne 10-tis. eur. S odhalením sme prišli v septembri. Mesiace Huliak nič nerobil. Teraz vraj čaká na výsledky vnútorného auditu. Za ten čas títo aktéri vytunelovali z NŠC cez eseročku ďalšie tisíce eur. Potom však od tunelárskej zmluvy náhle odstúpili a eseročku rýchlo prepísali na osobu z Francúzka, aby vyšetrovateľom znemožnili prístup k účtovníctvu. Nakoniec eseročku vymazali z obchodného registra a fiktívne presunuli do Estónska. Minister hovoril, že ničomu nepomáhal a nič nezametal. Svojou nečinnosťou ale dal špekulantom vzácny čas na kradnutie a na zametanie stôp. Z Národného športového centra do toho momentu títo dvaja súrodenci odčerpali vyše 500-tis. eur. Vďaka nadhodnoteným a fiktívnym výdavkom išla zrejme drvivá väčšina rovno do vrecka. Dvestopäťdesiat tisíc mali ešte v pláne. Vďaka nášmu tlaku sa tak nestalo. Huliak si imidž bojovníka proti takému správaniu a trafikám neudržal ani chvíľu.
Pozrime sa, čo stváral on v svojom rezorte, čo sa týka trafík. Nominácie na vysoké posty po kamarátskej linke, obsadzovanie straníckych kolegov na ministerské úradnícke pozície, alebo do dozornej rady Tiposu. Na svoje si prišli najmä jeho známi z Podpoľania. Najnovšie dostala funkciu aj jeho partnerka. V tomto je ešte horší ako jeho predchodcovia zo SNS. Svojim rozdal posty, skúsených úradníkov poprepúšťal. Diletanstvo podčiarkujú anonymné listy od pracovníkov Tiposu a z ministerstva, ktoré hovoria o katastrofálnych pomeroch v oboch organizáciách. Vrcholom tohto klientelizmu je však spôsob, akým vedenie rezortu nakladá s financiami štátnej spoločnosti TIPOS. Tá sa pod vplyvom Rudolfa Huliaka zmenila na súkromnú pokladničku pre našich ľudí. Namiesto transparentnej podpory mládežníckeho športu vidíme, ako desaťtisíce eur formou darov a marketingových zmlúv zázračne tiekli do Očovej, odkiaľ pochádza minister, do Koritárok, odkiaľ pochádza jeho spolustraník Malatinec a do ďalších podpolianských projektov. Do Poluvsia, odkiaľ pochádza poslanec Ševčík, do organizácií funkcionárov Strany vidieka a inak spriaznených osôb. Kupovanie si vplyvu za štátne. Podobný princíp vidíme aj pri zmluvách pri Slovakia Travel. Rada by som pripomenula, že činnosť tejto vlády bude mať dopad aj na zdražovanie športu. Aj keď sa predseda Danko tvári, že znížením sadzieb na športové podujatia a fitká zachraňuje šport od zdražovania, realita je úplne niekde inde. Ľudia sa nám ozývajú s reálnymi prípadmi, ako na nich dopadajú konsolidačné opatrenia. Zdražujú sa vstupy na cvičenia, na plavárne. Zvyšujú sa poplatky za športovanie detí v kluboch, za prenájmy športovísk, ľadu, lezeckých stien. Billboardy, na ktorých sa SŃS chváli, že priniesla 5 %-nú DPH na šport, pôsobia v kontexte reálneho zdražovania ako výsmech. S rovnakou parádou predstavovali aj nesystémové a diskriminačné športové poukazy. Deti rodičov, ktorí pracujú u menších zamestnávateľov, deti živnostníkov alebo rodičov, ktorí posledné dve roky zmenili prácu, majú smolu. Škoda, že výška príspevku nezohľadňuje ani počet detí v rodine. Inými slovami, poukazy viac diskriminujú ako pomáhajú. K SFZ sa vrátim pri faktickej, lebo to už nestihnem.
A teda spomenula som pár aspektov z dvojročného pôsobenia súčasnej vlády v oblasti športu a je to katastrofa. Je to z blata do kaluže a naozaj premiér Fico by mal zvážiť aj pôsobenie svoje a aj pôsobenie ministra športu Rudolfa Huliaka v tomto úrade.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, nadviažem na to, čo ste hovorili o ministerstve športu a cestovného ruchu a konkrétne o predražených nájmoch. Áno, mňa napr. kritizoval tu pán predsedajúci, pán Raši, aký strašne drahý nájom sme dohodli. No tak dohodli sme nájom 10,70 eur za m², ale nepočula som od neho už žiadnu kritiku, keď jeho kolega Huliak si dohodol nájom za 20 na m², hoci tá budova leží len pár metrov od budovy MIIRI a takmer 100 % drahší nájom si dohodol pán Huliak, alebo pán Šutaj Eštok, ktorý si dohodol nájom, nevýhodný nájom, ktorý sme my vypovedali, lebo bol strašne drahý, strašne nevýhodný a v podstate sa platil za obrovskú prázdnu miestnosť, tak opäť Šutaj Eštok si dohodol naspäť tento nájom za 19 eur na m². Jeden z najdrahších nájmov, čo kritizuje aj ministerstvo financií. Čiže takto táto vláda konsoliduje. A to už vôbec nehovorím o tom, že kde všade idú peniaze z Tiposu, ako sa rozdávajú všelijakým influencerom, zápasníkom, ako sa financujú kamaráti. A presne ako ste povedali, kamaráti z Očovej.
A tu mi ešte dovoľte si pomôcť slovami pána Huliaka, ktorý v jednej televíznej relácii povedal, že je to absolútne strašné, lebo táto vládna koalícia 40 % peňazí rozkradne, 60 % sa zle prerozdelí a tieto kauzy, ako je slejáda, nevidí už len sprostý. Tak to sú jeho vlastné slová, nie sú moje. No a teraz ja sa pýtam, to čo je za vládna koalícia, keď minister Ficovej vlády povie, že iní ministri Ficovej vlády ukradnú 40% a 60% sa zle prerozdelí. To kde sme už? Veď to je otrasné.

...to čo je za vládna koalícia, keď minister Ficovej vlády povie, že iní ministri Ficovej vlády ukradnú 40% a 60% sa zle prerozdelí. To kde sme už? Veď to je otrasné.

Pani poslankyňa, náš ...
===== Pani poslankyňa, náš príbeh ministerstva športu a cestovného ruchu, ktorý ste vo svojom vystúpení opísali a zanalyzovali je veľmi dobrým príkladom toho, prečo opozícia prišla s návrhom na vyslovenie nedôvery vláde. Jedným z hlavných dôvodov, prečo si myslíme, že táto vláda, táto vládna koalícia by mali skončiť, je, že oni neriešia problémy Slovenska, neriešia problémy ľudí, ktorí tu žijú. Veľmi veľkú časť času, energie, kapacity venujú riešeniu samých seba a svojich problémov, svojich tráum a bolestí a svojich ambícií. V čase, keď bolo zrejmé, že je potrebné konsolidovať verejné financie, vytvorili nový rezort a naliali doňho o desiatky miliónov eur viac, ako dovtedy išlo na tieto účely a bizarný bol aj osud tohto ministerstva, ktoré vzniklo preto, lebo predseda SNS Andrej Danko si to takto vysníval, tak bez ohľadu na potreby verejných financií, bez ohľadu na potrebu šetriť, sa vytvoril nový rezort, aby sa táto jeho ambícia uspokojila. No ale prišla koaličná kríza a Andrej Danko, nielen, že pri vzniku vlády dva z troch rezortov musel prepustiť politikom, ktorí neboli z SNS a dostali sa do parlamentu na kandidátke SNS, pri minuloročnej koaličnej kríze prišiel aj o ten tretí rezort a musel ho prepustiť pánovi Huliakovi a teda prišiel o svoju hračku, ktorú dostal v čase konsolidácie a áno, mnohé z tých vecí, o ktorých ste hovorili, sú príkladom papalášizmu, sú príkladom klientelizmu a to sú tiež dôvodom...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem ti Natália za tvoje aj vecné, fundované vystúpenie, za tvoj neúnavný boj a odhaľovanie káuz na ministerstve športu a veľmi ti fandím v tomto, v takejto športovej terminológií, keď poviem. Hovorila si o tých poukazoch, o tých športových poukazoch pre deti. Ja neviem, či to tu vedia koaliční poslanci, poslankyne a či napríklad, ja neviem, je tu pani Puškárová, vidím ju, tak či o tom vedia a či to nejako plánujú riešiť, že množstvo detí, jednoducho diskriminovaných, pretože ich rodičia nemajú nárok na tento príspevok, pretože buď pracujú u menšieho zamestnávateľa alebo sú živnostníci. Deti v regiónoch, kde nie sú veľkí zamestnávatelia a ich rodičia tam pracujú jednoducho na to nemajú nárok a že čo sa vám to nezdá teda diskriminačné, že tieto deti nemajú nejaký adekvátny športový krúžok za to alebo nejaký tábor. Je opäť smutné, že si to tu neprišiel vypočuť žiaden minister ani, ani pán premiér, ako ako im to tu tento výpočet ich zlyhaní robíme už vlastne, už vlastne strašne veľa hodín a oni sa nemajú absolútne ničím obhájiť a aj tuto som presvedčená, že že tento výpočet bol tak dobrý, že sa nemá minister Huliak ani čím obhájiť a ani žiaden iný minister. Čakala by som, že za 10-tisíc eur mesačne nominovaný vo funkcii, kedy má spravovať túto krajinu, by sa akýkoľvek manažér mal vedieť obhájiť a keď to nedokáže, tak jednoducho by v tej firme nepracoval. Keď to prirovnáme k firme, ako to aj raz pán Gašpar tu urobil, že odôvodňoval, že máme nosiť pekné oblaky, lebo aj v každej firme sa ľudia pekne obliekajú, tak akože vy by ste v každej jednej normálnej firme už dávno skončili, pretože si neviete obhájiť absolútne svoju prácu, svoje výsledky a to je fakt. Ďakujem.

Natália, ty si tu vykreslila ten, ten smutný príbeh ministerstva športu, cez predražené peniaze, ale ja k tomu chcem doplniť ešte jeden kontext a jeden obraz, ktorý dotvára tú mizériu, ktorú tu máme v tejto vládnej koalícii a to je obraz samotného ministra Rudolfa Huliaka, pretože ja som bola pred dvomi týždňami svedčiť v konaní, ktoré vedie Lucia Plaváková v občianskoprávnom konaní voči ministrovi športu, Rudolfovi Huliakovi, ktorý ju odporným obludným spôsobom zneuctil tou nadávkou, ktorú tu nebudem opakovať a následne dostala množstvo vyhrážok smrťou, vrátane vyhrážok smrťou jej dcére a minister Huliak za to nikdy nebol potrestaný, nikdy za to neniesol zodpovednosť. Namiesto toho sa z poslanca stal ministrom. To je vrchol nechutnosti a ja svedčím v tom procese o tých následkoch a dopadoch, ktoré malo to, čo on spravil na ňu a viete čo mi prišlo vrcholne odporné, neetické a nemorálne, čo absolútne dokresľuje jeho charakter a charakter tejto vládnej koalície? Že Rudolf Huliak a jeho advokát sa na tomto konaní snažia spochybniť ujmu, ktorá bola Lucii a jej dcére urobená a robia zo seba, robí zo seba v skutočnosti obeť. To je skutočný obraz ministra športu Rudolfa Huliaka, nechutného človeka, ktorý vulgárnym spôsobom našu kolegyňu urazil, ktorý za to nikdy neniesol zodpovednosť a čerešnička na torte je, že peniaze, ktoré sú dané na tento rezort len končia v nejakej bezodnej diere a sú rozhádzané. Už len samo o sebe jeho osoba by mala byť dôvodom, pre ktorý by mal on skončiť. On by nemal byť ani poslancom, nieto ešte ministrom a je to totálna hanba a treba to tu pripomínať, lebo tu nejde len...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Natália, ja keď som ťa tak počúvala, ten tvoj príspevok, tak som si hovorila, že keby sme naozaj žili v demokratickej krajine, tak ak by vyšlo na svetlo božie všetko to, čo si tu pomenovala, tak každý minister v demokratickej krajine by musel sám odstúpiť. Ale tu sa na Slovensku niečo také vôbec nestáva a zostáva nám naozaj len hanba. A moja hanba je o to väčšia, pretože, bohužiaľ, ja pochádzam z rovnakého regiónu ako tento pán minister. A osobne si myslím, že práve Huliak je prototypom človeka, ktorý by absolútne sa nemal dostávať do politiky, pretože jeho charakterizuje naozaj len klientelizmus. Však ako si spomínala, tak do tej regionálne kancelárie cestovného ruchu dosadil svoju vlastnú partnerku alebo manželku, ja neviem ani, čo mu to je.
Charakterizuje ho hulvátstvo, pretože on naozaj neváha pomenovať ženu sukou a ešte nie je ani schopný sa ospravedlniť, čo ma vytočilo úplne až do nepríčetnosti. Okrem toho je to šovinista, mizogýn a macho, keď tu mal tie sexistické poznámky na svoje kolegyne poslankyne priamo v pléne parlamentu. A okrem toho je ešte aj konšpirátor. On tam normálne že fúka do rastlín dym, aby dokázal, že CO₂ nie je vo vzduchu, v ovzduší škodlivé. Tento človek sa nedostal do svojej pozície na základe svojich schopností alebo preto, že by mal nejaký super charakter, ale obyčajným vydieraním. Postavil sa proti lídrovi strany, za ktorú kandidoval, a za svoje vydieranie si vyslúžil ministerstvo. Bohužiaľ, toto je fakt že prototyp neschopného ministra, ktorý inak mal byť pôvodne na Tarabovom mieste, ak si spomínate, ale ktorého odmietla pani Čaputová, bývalá prezidentka, vymenovať. Tak asi vedela prečo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Nati, ty odkedy vzniklo ministerstvo teda športu, každý deň poukazuješ na prešľapy ministra Huliaka a poukázala si naozaj na desiatky káuz a chýb, ktoré sa na tomto ministerstve stalo. A keď tu aj nemáme teda priamo odvolávanie pána ministra, ale treba presne pripomenúť, ako pán Huliak prišiel k tomuto ministerstvu, že to bolo vydieraním, ako spomínala aj kolegyňa, pretože inak by táto koalícia nemala štyri hlasy, ktoré sú teda okolo ministra Huliaka. A príde mi, že aj preto zatvárajú oči pred všetkými kauzami, ktoré sa dejú na tomto ministerstve.
A spomínala si aj kauzu Národného športového centra, kde sa bavíme o viac ako o pol milióne eur a zato sme naozaj mohli možno dve menšie telocvične. A ja by som aj chcela možno pozvať koaličných poslancov, že nech sa prídu pozrieť, ako cvičia napríklad aj žiaci našej základnej školy, v akých podmienkach, že je to naozaj veľmi smutné, že musia cvičiť na chodbe. A keby vlády Roberta Fica za tie roky, počas ktorých tu vládol, nenechali rozkrádať Slovensko, tak som si istá, že dneska sme mohli mať telocvičňu naozaj pri každej základnej škole na Slovensku. A naozaj, že najsmutnejšie na tomto celom je, že táto vláda nie je postavená na nejakej vízii a reformách pre Slovensko, ale je postavená na vydieraní a kšeftoch.
Ďakujem.

Ide mi to. (Rečník reaguje na spustenie funkčnosti mikrofónu.) Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa, myslím si, že ste venovali veľmi vážnej téme. Poviem z dvoch dôvodov. Prvá vec, ako inštitucionálne, a druhá vec, personálnym obsadením. Sledujeme to už vlastne dlhší čas, táto vláda to viac-menej doviedla do dokonalosti, že nazýva sa to rezortizmus. To znamená, že si podelíme, rozškatuľkujeme správu štátu na určité rezorty. Každý ten rezort dostane svoju pokladničku a potom sa podľa toho správa. Samozrejme, že veď je to úžasné, len prikláňané k neefektívnosti, protekcionizmu, až by som povedal rozkrádaniu v mnohých prípadoch. Je to, samozrejme, ovocie, ovocie tej koaličnej politiky, ktoré tu máme roky, vlastne od vzniku tejto republiky. Jediný raz sme boli v histórii svedkom, že jedna strana zostavovala vládu. Vždy tie vlády zostavujú koaličné strany. No a daňou za to je, že sa tie rezorty takýmto spôsobom politickým kľúčom rozdeľujú a ako som povedal, prideľujú sa im pokladničky. Presne, presne toto je ministerstvo cestovného ruchu a športu. Však nemusím nikomu opakovať, akým spôsobom hospodári. Ja len poviem jeden, jedno číslo, to ministerstvo zhruba nejakých 15, 16 , 17 % dáva na prevádzkové náklady. Tam, myslím, aj mzdy a techniku a prenájom budovy a tak ďalej.
Čo sa týka personálneho obsadenia, to je tiež kapitola sama osebe, pretože predchádzajúci minister, ktorý z tohto postu odišiel, tak vlastne odišiel hore, pretože sa stal viceguvernérom Národnej banky Slovenska a to svedčí o tom, že vlastne nemáme žiadnu úctu k inštitúciám a obsadzujeme ich takýmto spôsobom. Takže to politikárčenie siaha až takto vysoko.