46. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, aj tebe za príspevok, pani poslankyňa.
Ja som si dal dnes takú výraznejšiu kravatu, dúfam, že parlamentná mravnostná polícia módna ma teda nevykáže a že spĺňam kritériá a som hodný toho, aby som tu dnes sedel a rozprával.
Mňa zaujala jedna veta v etickom kódexe, ktorá hovorí o tom, že poslanec sa zdrží mediálnych a verejných prejavov, ktoré narúšajú osobnú dôstojnosť poslancov a neprimeraným spôsobom znevažujú ich prácu. A tu dve poznámky. O akej práci hovoríme, keď tu je časť, a nie je ich málo, koaličných poslancov, ktorí do dnešného dňa za vyše dvoch rokov, čo tu sedia, ani raz neprehovorili, do rozpravy sa ani raz neprihlásili a nepredložili ani jednu legislatívnu iniciatívu, ani jednu za vyše dvoch rokov, tak o akej práci, akú ich prácu môžem znevážiť?
A druhá poznámka sa týka toho slova, že nemôžem neprimeraným spôsobom znevážiť ich prácu. Čiže primeraným spôsobom ich prácu znevažovať môžem?
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
No mne akurát zostáva veriť, že ľudia na Slovensku to vidia a že práve aj tá nespokojnosť s ekonomickou situáciou, s medzinárodnou politikou, s tým, aké priority má táto vláda, že to tých ľudí hnevá a hnevá to čím ďalej tým viacej ľudí. A už si ich ani nekúpite trinástymi dôchodkami alebo tou adresnou-neadresnou energopomocou, pretože ľudia vidia, že verejné politiky nerobíte dobre a jediné, čo robíte dobre, je ten ochranný štít pre vyvolených, ako to pekne povedala kolegyňa Hanuliaková.
Čiže naozaj chcem veriť, že nech už tento parlament bude mať akýkoľvek rokovací poriadok, tak v najbližších voľbách ľudia ukážu svojimi hlasmi to, vám vystavia vysvedčenie za to, čo ste tu predvádzali, kým ste boli pri moci.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, k tomu vystúpiť skúsim takú na začiatok, takú základnú kalibráciu, také základné nastavenie za popis stavu a z toho potom sa odpichnem ďalej. To je dôležité si, nakalibrovať sa. Takže skúsim to, že a je to vlastne aj stav našej krajiny aj v kontexte o, čo tu zaznieva, slušnosti alebo toho, že čo sme. Takže skúsim od pondelka.
V pondelok začal, myslím že, tretí v rade pokus o odsúdenie, súdny proces s Kočnerom, ktorý je obžalovaný z vraždy dvoch mladých ľudí, a zastupuje ho poradca premiéra Marek Para. Tu ešte si dovolím taký, malú odbočku. Ja si myslím, a prípadne by som to dával aj na zváženie kolegom, keďže sa tu proste neuznáva, neakceptuje ústava, dá sa z toho usúdiť, keby sme boli takí právni puristi, že teda je problém, to znamená, a problém by sme mali aj definovať a pomenovávať v čase a priestore neustále a vytrvalo, keďže vláda nemá vyslovenú dôveru, ergo je to nelegitímna vláda, nelegitímny premiér aj s jeho ministrami. Takže ak dovolíte, budem odteraz volať aj premiéra, aj každučkého ministra, ktorý sem príde, dovtedy kým neprebehne hlasovanie o dôvere, ako nelegitímneho premiéra, respektíve nelegitímneho ministra. Neviem, či mi nepôjde niekedy ľahšie na jazyk že samozvaný, ale teda nevylučujem obidve a jednu z toho budem používať určite.
Takže človeka podozrivého z vraždy dvoch mladých ľudí zastupuje premiérov poradca. Zároveň, myslím že, obhajuje tento, a to nič proti kšeftu, však ja, asi sa mu neštíti, že jak ten rímsky cisár povedal, peniaze nesmrdia, aj nejakého Lališa, nejakého šéfa mafie. Nuž nevadí, však asi možno s premiérom debatujú, že ako sa vyvíja spor.
Ale idem ďalej, lebo v ten istý deň, dokonca v tej istej budove prebieha ďalší súdny spor, tam súdia nejakého Bombica. A povedzte mi, že čo by jeden nechcel alebo čo by jeden nepovedal, obhajuje ho ďalší poradca premiéra Slovenskej republiky, pán Lindtner. To je taká zvláštna náhoda, nie? Ale smutným stavom našej spoločnosti je, že pred tým súdom sa tlačia ľudia, chcú ísť na ten súd ako verejnosť, ale pozor, nie preto, aby vyjadrili podporu rodičom zavraždených dvoch mladých ľudí, ale preto, aby vyjadrili podporu tomu Bombicovi. A medzi nimi najväčšia hviezda hviezd je bývalý minister spravodlivosti, počujete dobre, bývalý minister spravodlivosti a neviem či Najvyššieho súdu, či čo to ešte bol (povedané so smiechom), Harabin. Rozumiete? To je neskutočné. Neskutočne tak to ako zgravitovalo do toho jedného dňa a strašne veľa to o nás vypovedá. Strašne veľa to o nás vypovedá. Možno si to tak neuvedomujeme na prvé počutie, ale skúste sa nad tým zamyslieť. Dva súdne procesy v tak zvláštnych veciach, dvaja poradcovia nelegitímneho premiéra a fanklub na čele s bývalým ministrom spravodlivosti. Čo to je za krajina? Čo to je za krajina, preboha? A to sme my. Pozor, to je Slovensko.
A v ten istý deň, v ten istý deň sa postaví sedem statočných v budove Národnej rady a zavelí do boja za slušnosť v parlamente. Povedzme si osoby a obsadenie. Viete, ono je dôležité nielen to, čo hovoríš, ale aj kto to hovorí. Toto by som fakt nepodceňoval aj po mojich veľkých skúsenostiach v iných politických stranách. Veľký pozor by som dával, lebo častokrát som toľko vzletných a nejakých milých rečí počul z príbehu človeka, ktorý si nezaslúži visieť ani na verejnom vécku. Takže sedem statočných zavelilo do boja o slušný parlament, z toho dvaja obžalovaní, zo siedmich dvaja obžalovaní. Ďalší dvaja, jeden semaforový fantóm, ktorého (povedané so smiechom), vlastne sa bije so sema... a druhý kondómový fantóm, keď ste niekto pozabudli, tak to je pán Richter. Ja len hovorím to, čo som čítal. A ešte tam máte, ešte tam máte, myslím že, pána Rašiho, ktorý na to, aby mohol robiť dobre pre Košice, lebo Košice bez Rašiho to je, to je ako človek bez, bez vzduchu, bez kyslíka, tak ešte aj Mojseja si zavolal (povedané so smiechom) a Mojsej mu naspieval proste epic song, piár song, že, áno, práve Rišo Raši je riešenie pre Košice. Znova to veľa vypovedá. Potom tam bol pán siedmy, Puci, ten je tak zbytočný jak celý HLAS. Čiže ja neviem (povedané so smiechom), čo by som, nechcem ani zaťažovať. Čiže toto bol pondelok, ľudia, toto bol pondelok.
A ak vám nie je dosť, tak ešte Kotlár v pondelok, Kotlár robil dobré meno slovenskej inteligencii a učenosti a vzdelanosti v českom parlamente, lebo náš molekulárny biológ a vedec Kotlár obhajoval a prednášal nejakú vedeckú prácu v českom parlamente a reprezentoval nás. Fantázia, naozaj ten pondelok stál za to. A ideme ďalej.
Po pondelku prišiel utorok. To bol taký blue monday, ťažký, depresívny deň. Kto má senzitivitu, keď si to tak všetko naskladá, tak povie, preboha, kde to žijeme. Ale nekončí. Príde utorok, v utorok sa dozvieme, že Fafokan, Fafofan, Fafokan (povedané so smiechom), ťažko sa to aj vyslovuje, to je benchmark, Fafokan je znova Slovensko. To je Slovensko. To je proste, to sú, čvarga, dneska som mal debatu s pánom Bartekom a pán Bartek ako ideológ HLAS-u povedal, že čvarga, on nebude mať problém s používaním, že to sa mu nezdá ako expresívne. Takže ja len v kontexte toho, čo bolo, odznelo. Tak títo ľudia boli schopní si postaviť súkromné penzióny (povedané so smiechom) za peniaze poľnohospodárov, ešte si k tomu spravili cestu tiež za peniaze nielen našich poplatníkov, ale aj európskych, a tu je možno šanca, lebo našich môžte okrádať, na tých chrbtoch môžte orať, po stáročia sa po nich oralo, tam to zostalo, ale ste si neuvedomili jednu chybu, že tu ste začali kradnúť aj európske peniaze, a tým Nemcom to nie je jedno, oni si povedia, no moment, nám nejakí Slováci nebudú kradnúť peniaze. Takže tu mám pocit, že ste spravili chybu. Takže sa o to niekto, niekto zaujíma. Takže z tých peňazí aj iných daňových poplatníkov, nielen slovenských, ešte aj cestu ste si postavili, oni si postavili, čo už by malo stačiť, kde to bol od začiatku do konca jeden obrovský podvod, niekto by povedal, ježiš, to budú upratať, niekoho tam pošlú sedieť, nech sa to rýchlo. Nie, na Slovensku, v tejto džamahírii, nie! V tejto džamahírii, v tejto krajine minulý rok, ako sme sa v utorok dozvedeli, dostali ďalších 800-tisíc. Rozumiete?! Lebo málo bolo, málo dostali! Však im treba, veď majte pocho... ľudia, veď majte pochopenie! Nemáte pochopenie pre nich, že treba? Viete, aké dneska sú drahé, ja neviem, tie drahé autá, aké drahé sú kamene, to sa nezdá, tak majte pochopenie pre Ďuricu, Bödöra a neviem čo, vírivky, to stojí peniaze. Kam až siaha... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec Hlina... (Povedané súbežne s rečníkom.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) ... kam až siaha tá nebotyčná drzosť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ešte sa, ešte sa kalibrujete alebo už ste v téme? Alebo? Lebo ste totálne mimo témy. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
(Povedané súbežne s predsedajúcim.) Ja som v téme. Ja som veľmi v téme.
Kam až siaha, kam až siaha tá nebotyčná drzosť, tá arogancia? Čo to je? Čo to je za chrapúnstvo? Čo to je, že po tom všetkom, čo vieme, po tom všetkom, čo sa tam vyšetruje, oni im pošlú minulý rok 800-tisíc! Z peňazí poľnohospodárov. Poľnohospodári, ako sa vám darí?! Máte na výplaty? Má kto robiť? Má kto dojiť? Má kto kydať? Máte na krmivo? Máte na elektriku? Všetko funguje? Asi áno! To je Klondajk, to je radosť žiť, lebo táto krajina pošle tej čvarge 800-tisíc, lebo dačo zachybovalo. Čo zachybovalo? Neskutočné! To bol utorok. Končím kalibráciu.
A dnes je streda. A dnes máme lekciu z fyziky. Dnes máme lekciu z fyziky, kde sa dozviem, že dvojtonové auto nárazom do jednotonového auta v rýchlosti 50 km odletí a urobí vrtuľu nejakých 20 metrov. Ja som z fyziky teda nikdy nejaký moc dobrý nebol, ale toto si budem chcieť nechať vysvetliť. Toto si budem chcieť nechať vysvetliť, či je to vôbec fyzikálne možné, že tak ťažké auto v tak minimálnej rýchlosti, predstavte si, päťdesiatkou keď idete. Päťdesiatkou idem, tak pri plechovke Pepsi Coly zastanem, hej? Ale dobre. (Povedané so smiechom.) Tuná nie. Tuná išiel šéf SIS päťdesiatkou a odvalilo ho pomaly cez pol, cez pol cesty a ešte zrámoval nejaké svetlo. Kto by to bol povedal? Fyzika je fyzika, fyzika nepustí. Budem zvedavý aj na fyzikálne vysvetlenie tohto javu, ktoré vlastne sme dneska boli s tým konfrontovaní, že sa s tým máme akože uzrejmiť a vysporiadať.
Pri tej príležitosti spomeniem, že mi niekto hovoril aj o nejakom inom prípade ministra Takáča, ktorý tiež zrámoval, zrámoval nejaké auto na jeho rýchlom aute. Nejdem už teraz do podrobností, lebo si to potrebujem doštudovať, tam je to aj, bolo aj s konzekvenciami zdravotnými pre tú pani alebo slečnu, a tiež to jeho rýchle auto odletelo do poľa strašne ďaleko, ale tiež tam bola minimálna rýchlosť. No a fyzika je fyzika, ale zdá sa, že v Prievidzi neplatí, neplatia fyzikálne zákony ako všade na svete, že to je také nejaké, prievidzský, prievidzský, iný, iný vzduch je tam.
Takže tu sme sa my dostali a tu sme, toto žijeme a vy sa čudujete, vy sa čudujete, že niekto zvýši hlas. Vy ste pohoršení, že niekto vám povie čvarga! Vy ste pohoršení, že niekto povie, že kradnete, že robíte zle! A zas, čo sa čudujete, preboha? Čo sa vy čudujete a čo chcete od tých ľudí, že koľko chcete, čo, jaké máte očakávanie od nich, že koľko idete orať po tých chrbtoch? Koľko, na čo sa spoliehate, že koľko znesú?
Môj dedo bol sedliak na Orave, jeden z dvoch, čo družstvu nepodpísal, aj ho zavreli, a on okrem iného hovoril, pôda sa nepredáva, pôda sa kupuje, hej? To bola taká, som si zapamätal, hej, ako môže niekto predávať pôdu. A on aj hovoril, dávaj pozor, dávaj pozor, dúfam, že nebude pochopené zle, ale že potkan taký malý je (rečník prstami rúk naznačil rozsah veľkosti opisovaného živočícha), to bol sedliak, to bol, zo života mi hovoril, taký malý je, keď ho zaženieš do kúta, buď ho doraz, alebo ho pusti, lebo skočí, aj keď je taký malý. Viete, že dajte, naozaj čo čakáte? Čo čakáte, keď konfrontujete ľudí s takýmito správami na dennej báze? Na dennej báze im to dávate a nakladáte, že čo ste vy zač a oni to majú strpieť, oni majú teda, že okej.
V pondelok mi v Košiciach jeden pán, chudák, aj mi ho bolo ľúto, taký štós papierov, jak ho okradli o nejaké pozemky, Táborisko niekde v Prešove pod nemocnicou. A tam nejaké mená spomínal, že neviem čo, a že on už je bezradný, on je hotový, že on sa ide obesiť. Viete, možno niekto sa ide obesiť, možno niekto urobí to, čo urobil ten v Prievidzi alebo v Handlovej, kde to bolo. Dajte naozaj pozor. Tlak treba púšťať. To nemôžte proste ľuďom toľko nakladať a ešte vy tu idete bojovať za slušnosť. Kto tu ide bojovať? Keby mňa vyzvali, ja nehovorím, že som tu ja etalón nejakej slušnosti, ja by som nikdy nešiel predstavovať novelu rokovacieho poriadku a tváriť sa, že odo mňa, ja idem, ja som si vedomý, čoho som si vedomý. Ale viete, že aspoň tú fazónu zachovajte. Však keby nás vyzvala pani Radičová alebo pani Čaputová, tak povieme, áno, tak okej. Prečo ste sa tam naskladali vy siedmi, preboha? Čo máte, aké očakávanie, že vás za to pochválime?
Kde je zákon, ináč, ešte až, budem už musieť pomaly končiť, pomaly, že tu sme začali. Vy ste to dokonca ohlasovali, jak teraz-teraz-teraz to príde, teraz sa už zmení konečne svet, teraz už Slovensko bude na tom lepšie! Čím? Rokovacím poriadkom? Prosím vás, toto je téma? Svet ide šejdrem. Blbec na východe, blbec na západe. Prosím vás, viete, čo je našou ochranou? Zomknúť sa. Nájsť nejaké zmierenie. Pochopiť, pochopiť cykly, pochopiť ekonomiku, pochopiť systém, že tuná sme my odkázaní len a len sami na seba, a keď si nepomôže (rečník sŕkaním znázornil spláchnutie), to jak v umývadle zídeme preč. A my tu ideme riešiť rokovací poriadok, rozumiete? Kde je zákon na podporu ekonomiky? Kde je zákon na podporu tvorivosti? Kde je zákon na podporu znalostnej ekonomiky? Kde je zákon na podporu čistoty a spravodlivosti podnikateľského prostredia? Kde sú také zákony? Dajte mi taký zákon, ktorý bude vymáhať spravodlivosť, že mi nebude niekto vysvetľovať, že mu niekto ukradol pozemky, že sa budú podnikatelia päť - sedem rokov súdiť o jednu jednoznačnú vec! Ale musia sa súdiť, lebo tak dlho to trvá. Kde sú tie zákony? O čom tu teraz rozprávame? Toto je požiadavka ľudu? Ľudu? Ľud Slovenska, čuj, toto chceš? Toto považuješ za dôležité, aby Matovič už nechodil v mikine? Toto ti je dôležité? To nás teraz zachráni a spasí? To už bude (povedané so smiechom), to už je vybavené, už budeme mať porobené? Fascinujúce, no a neskutočné. Naozaj sa pýtam, kde sú zákony, ktoré pomôžu tejto krajine?
Tu prednášate, čo to vlastne, ja neviem, etické kódexy, neviem čo. V obchodnom svete sa hovorí, chlape zlatý, môžeš mať takú hrubú zmluvu, takú hrubú jak Vojna a mier, pred zlým úmyslom ťa neochráni. To je presne to, môžte mať etický neviem čo, na Igora si nevyšlápnete. Ja neviem, čo vymyslí, niečo vymyslí alebo neviem, to je, ale viete, že, ale ja prísne vzaté až tak s tým problém nemám. A toto neni lex Matovič, to treba pomenovať, toto je lex strach. Matovič je zámienka. Matovič je zámienka, Matoviča zneužili, hej, že na tom, mimochodom, kto začal? Kto začal ináč v tom decembri? Kto po kom hodil fľašku? Kto začal? To sa skúma, nie? (Reakcia z pléna.) Hej? Viete, čiže toto je lex strach. Vy využívate túto skutočnosť, ktorá zarezonovala, na to, aby ste vniesli strach. Vy potrebujete vniesť strach. Vy potrebujete autocenzúru, vy potrebujete sebacenzúru a nielen tu v sále, tu to zaznelo, ja som skoro spadol zo stoličky, však to aj vonku. Včera som bol v Drahovciach na mítingu, tak len pozerám, či tam niekde v rohu nie je nejaký smeráčik a či to nenatáča. Lebo na tých mítingoch vám ujde, nie? Viete, niekedy, hej? (Povedané so smiechom.) Alebo čo, že to je úplne tam, áno, toto vy presne potrebujete.
A ja viem, že niekto bude viac imúnny, niekto menej imúnny, lebo tá, viete, keď to nad vami visí, že o ten plat prídete, lebo však účty platiť treba, niekto povie, okej, bez jedného prežijem, ale niekto povie, ja ani bez jedného neprežijem. A tak si hryznete do jazyka, a tak už nepoviete, a tak už potom, a to je presne, čo chcú, to je presne zmysel tohto zákona. Kvôli tomuto to predkladáte. Matoviča ste len zneužili. Matoviča ste len zneužili.
Takže kľudne v oblekoch, ja som sem ináč ako v obleku neprišiel, kľudne to môžte, ja neviem teda aké, hej, však nech sú, každý nech tomu spraví, robíte, vkladáte ten strach do etického a plus skracujete rozpravu. To je nefér. A tým budem už naozaj končiť. Toto ja hodnotím ako chybu. Ja neviem teda, že načo ste tu? Načo ste tu vlastne v parlamente? Viete, ako vznikol parlament? Parparáre či nejak z latinčiny, stará francúzština, to je že rozprávať, tak vznikol parlament. Parlament vznikol z toho, že rozprávať. Prečo obmedzujete rozpravu? Tak už to, nech to neni parlament, už nech to je mlčiareň, tak už tu budeme mlčať (povedané so smiechom) a určitý čas proste, ja neviem, že ako máte, načo ste sem šli? Načo ste sa sem trepali, keď nechcete rozprávať, preboha? Ja som sem prišiel nato, že chcem rozprávať. Áno, chcem rozprávať. Chcem rozprávať, chcem argumentovať, chcem oponovať, chcem diskutovať, no, normálne, tak to vzniklo. Tak vznikla naša civilizácia. Tak vznikla. Nie v krčmách, nie na kluboch, že sa tam budete opíjať, tak vznikla, že v tej diskusii aj protichodnej, aj protinázorovej. Tak vznikla, no. Prečo to popierate? Prečo vám to vadí? Mne vadí na tom všetkom toto absolútne najviac.
Aká krajina, taký parlament. A to, že tu máme ľudí, ktorí chodia v mikine (povedané so smiechom), pre mňa za mňa, viete, čo ja s tým? Hej? Chodia, no. A čo? A niekto ich tu zvolil. Ja som ich nevolil, tak viete, to je proste tak. A viete čo? Nič v zlom. Mne by menej vadil chlapík, ktorý by tu sedel v čistých montérkach, ako niektorí z vás plní pokrytectva, lebo áno, anzug parádny, face, úsmev, strih, všetko sedí, ale vo vnútri je zložitá osobnosť, a to som už veľmi, veľmi už poučený teda prichádzajúcim etickým poriadkom (povedané so smiechom), veľmi problematické. Viete, čiže naozaj sa vyglajšaftovať tak, že buďte všetci v oblekoch, nech sedí, kľudne nech tu sedí, kľudne, a nech sú čisté, hej, lebo podľa, montérky tiež. Viete aj, aj, aj, veď tu niekto pobehuje, kto to tu, Huliak tu pobehoval v nejakom poľovníckom saku, nie? A čo sme robili? Bartek tu pobehoval v kroji, nie? Však a čo sme robili? Však... (Reakcie z pléna.) Viete, takže neviem.
Naozaj je to škaredé, čo robíte, nemám z toho dobrý pocit a asi zdá sa, že zjavne nie som jediný. A tu chcem skončiť. Dúfam teda, kolegovia, lebo to nám bude, bolo a bude ešte vyčítané, že keď to otočíme, a my to otočíme, že niečo z toho opravíme, dobre? Že sa teda dohodnime, aby sme neprešli mlčaním ako tú Dankovu novelu, že, lebo to nám budú vyčítať, že prečo ste sa vtedy nebránili, keď ste vtedy vyčítali. A ja si myslím, že je namieste tomuto čo vyčítať. Verím, že sa pomery zmenia, a keď sa pomery zmenia, tak sa k tomu korektne vrátime.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
No musím povedať, že neviem, či sa vás Poseidon bojí, že vás neprerušil, ale mňa by už prerušil, mňa by už upozorňoval, ale super, mne sa to veľmi páčilo.
A mne sa páči, pán Hlina, váš dôraz, mne sa práči vaša aktivita. Ja musím tak spätne povedať, že hovorili ste o tom, že čo sa tu strhlo a naozaj nás napádali. A mne sa páči napríklad, jak ste vy pred rokmi toho Martvoňa tam spacifikovali, mne sa to páčilo, mne sa to páčilo, lebo naozaj urazil a to nemá zostať bez adekvátnej odplaty. Mne sa to stalo tiež, mne Blaha rozprával o mojich veciach súkromných veľmi nepríjemne, on je taký provokatér, ale ja som mu nešvahol, on tam začal kvičať jak také niečo, ale mne sa vy páčite naozaj ako v tomto.
Vy ste tu rozprávali o etickom kódexe, že čo to je. No naozaj etický kódex to je taká etika, skúma morálku a čo je morálka. Čo je morálne pre vás, nemusí byť morálne pre mňa. Je to vec naozaj, je to taký fakt súbor obrovských, veľkých pojmov, tá morálka. Ale čo je krásne, že naozaj oni toho Matoviča využili, využili to, že Igor tu chodil, natáčal a pritom natáčali oni, oni, napádali oni. Jako ja, ja, ja poznám toho Vlčeka dlho a škrtil ma odzadu. Napríklad mňa kopol odzadu Kalivoda a rozprával mi, že to sa nestalo, ani som sa vás nedotkol, ani som sa vás... a tu moji kolegovia videli, ako ma kopol. Takže a on nie, nie, to som nespravil, zbabelec. Rozumiete, keby aspoň ako chlap to priznal, ako chlap to priznal, ale to je ako ten Glück, ktorý spoza toho Kaliňáka Igora búchal tou pästičkou. To sú oni. To sú oni. Odzadu, chrapúnsky.

Ďakujem pekne.
Ja som už viackrát hovorila aj poslancom, poslankyniam koalície, že odkedy mám tento mandát, som naozaj prekvapená nekultúrnosťou, akou sa prejavujú. A je to naozaj častokrát aj v odievaní, hovorím o koalícii, a aj mužov, aj žien. Nikdy som to však nekomentovala, pretože vždy mi prišlo oveľa dôležitejšie to, akým spôsobom rozprávajú, aké zákony predkladajú a tak ďalej, čo je v zásade ešte horšie.
Ale potom prišiel tento etický kódex a skutočne je dôležité to, čo v ňom nie je. Čiže nie je v ňom riešený konflikt záujmov, nie je v ňom riešená žiadna nejaká línia morálky a nič. Je v tom riešený odsek o obliekaní, čo je pre mňa, ktorá sa v tom naozaj vyznám profesionálne, je to urážlivé už len v tom, že to proste niekto diletantsky napísal, typu muži majú nosiť slušné nohavice, ženy majú nosiť sukňu s vrchom. Čo sú to za, prosím vás, výrazy, že keby ste to aspoň chceli dať dobre niekomu napísať, aby tam bol článok o dobre napísanej etikete. Ale nám je jasné, že to je iba taká zástierka tieto handry, to je iba zástierka.
My vidíme na pánovi Gašparovi, ktorý môže byť obžalovaný, môže byť podpredseda Národnej rady, ale jeho marketing, marketing SMER-u jemu určil, že on bude ten, ktorý bude chodiť už iba v obleku, dokonale ostrihaný, dokonale bude potichu, kľudne rozprávať. To, že rozpráva odporné veci, nemorálne, naozaj hrozné, tak to vám v SMER-e koalícii nevadí. A to napríklad mne oveľa viacej vadí ako to, že či niekto z vás alebo aj z nás príde oblečený viac alebo menej vhodne. Skutočne toto je naozaj problém. Takže ja by som sa zaoberala morálkou a nie toto, čo tu vy predkladáte.

Pán poslanec Hlina, vy ste spomínali ako príklad neslušnosti napríklad dopravnú nehodu pána Gašpara, kde teda myslím, že nakoniec bude uznaný ako vinník vodič toho druhého auta. Hovorili ste aj o iných incidentoch, tak ja len doplním, že, áno, máte pravdu, táto koalícia, vládna koalícia sa správa vyslovene papalášsky, vyslovene neslušne. Napríklad limuzína ministra Kamenického nedávno vletela do auta, ktoré išlo na zelenú. Minister sa ani neunúval zaujímať sa o zdravotný stav zraneného vodiča. Do dôchodcu narazil štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák. Limuzína ďalšieho štátneho tajomníka z ministerstva zahraničných vecí spôsobila zranenia občanom, ktorí dodržiavali dopravné predpisy, len preto, že sa pán štátny tajomník vraj ponáhľal z nejakého rokovania na obecnom úrade.
Áno, keď hovoríme o slušnosti, tak v prvom rade by sa mali predstavitelia vládnej koalície správať slušne, správať sa slušne k ľuďom, ktorí ich platia, ktorí sa skladajú na ich dvojnásobné platy, ktorí sa skladajú na ich limuzíny, ktorí sa skladajú na ich papalášske výhody, a nie riešiť hlúposti v rokovacom poriadku, ako kto chodí oblečený alebo či sa im páči názor opozície alebo nie. To pokladám za absolútne neakceptovateľné.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Hlina, k tej tvojej poznámke, že koalícia sa chystá obmedzovať diskusiu a že ty si prišiel do parlamentu rozprávať. No, áno, parlament je o rozprávaní, parlament je o výmene názorov, o prezentovaní návrhov, prezentovaní odlišných predstáv o správe spoločnosti a má byť miestom diskusie, má byť miestom rozprávania, ale vládna koalícia to vidí zjavne inak. Pre vládnu koalíciu je parlament iba takým miestom, kde musia chvíľu počúvať tie naše otravné reči, ktoré ich nezaujímajú, na ktoré nemajú potrebu reagovať, ale potrebujú sa dočkať toho času, keď budú môcť stlačiť tlačítko na hlasovacom zariadení a mať zákony, ktoré chcú schváliť, schválené.
V tomto ohľade by sa dalo povedať, že by sa im mohlo pozdávať to, ako fungovali parlamenty v komunistických krajinách, lebo tam tiež boli parlamenty, ale tie parlamenty neboli na to, aby sa v nich rozprávalo. Tam bolo jarné zasadnutie federálneho zhromaždenia, jesenné zasadnutie federálneho zhromaždenia, poslanci sa dva razy do roka zišli a odhlasovali, čo bolo treba, bez reptania, bez protestovania, bez zbytočnej kritiky, bez prejavovania nesúhlasu. No tam ešte nie sme, ale redukuje sa počet schôdzí, na tento rok je naplánovaných päť schôdzí, koalícia sa snaží obmedzovať diskusiu. Aj doteraz to robila, celé volebné obdobie všemožnými spôsobmi skracovala diskusiu. Teraz ju ide obmedziť systémovo, aby ani nemuseli odhlasovať, že idú ukončiť rozpravu alebo ju vopred obmedziť, jednoducho dajú to rovno do rokovacieho poriadku. Smerujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Mňa to tak fascinuje, pán kolega Hlina, že ono ste to zase tak pekne povedali. Ja si len pamätám aj pri vás, koľkokrát ste sa sťažovali, že ste nemohli vystúpiť tu v pléne Národnej rady, že aký plat máte a v rámci obmedzení tej rozpravy ste nemohli vystúpiť. A ja si stále myslím, že ak vy vystúpite, stále máte čo povedať tomuto plénu, a nie ste to len vy, sú tu aj ďalší, ale, samozrejme, treba povedať aj to B, že väčšinu tohto času využila práve opozícia a koaliční poslanci boli ticho, takže im je to prakticky jedno, či príde nejaká zmena rokovacieho poriadku alebo nie.
Ale čo ma ešte viac zaujalo, že ste rozprávali o tej ekonomike. No ja súhlasím s vami, asi už Slováci a Slovenky majú už asi tisícové platy, máme tu obrovský blahobyt, nevieme čo s týmito peniazmi, vlaky nám nemeškajú, nehoria, máme diaľnicu už nielen sever, ale už aj juh, takže všetko je porobené a my ideme momentálne riešiť ako prvý bod na tejto schôdzi rokovací poriadok a etický kódex.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Hlina, vy ste sa toľko štartoval a kalibroval, že za tých dvadsať minút ste nám vlastne k téme nepovedal nič. Myslím si, že po štrnástich minútach ste tu prvýkrát spomenul rokovací poriadok dvoma slovami a potom to bolo asi v sedemnástej minúte. Niežeby som vás sledoval, ale pozorne som vás počúval a sledoval som aj váš čas. Takže verím, že zajtra v ústnej sa už konečne vyjadríte aj k rokovaciemu poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vám, pán kolega, za vaše vystúpenie. Ja som si ho na rozdiel od predrečníka užil a veľmi ma zaujala tá pasáž, kde ste rozprávali o tom, čo všetko treba porobiť v tejto krajine, aby sme sa konečne posunuli ďalej. A vtom som si spomenul, viete, čo bolo včera ako príspevok na Instagrame úradu vlády, že čo tam dali? Predstavujeme umelecké diela v budove Úradu vlády Slovenskej republiky. Pri tom všetkom, čo sa deje v tejto krajine, čo sa deje vo svete, opravte ma, ak sa mýlim, ale ja by som teda oveľa radšej bol, keby Ficova vláda predstavila konečne nejakú ucelenú víziu toho, ako chce reštartovať ekonomiku tejto upadajúcej krajiny alebo ako podporiť inovácie, a tým nemyslím Voderady, samozrejme, hej, alebo ako urobiť starostlivosť o duševné zdravie pre celú generáciu nielen pre mladých ľudí dostupnejšou, pretože Kamil Šaško zatiaľ robí presný opak, alebo ako reformovať odpadové hospodárstvo na Slovensku tak, aby domácnosti neplatili stále viac za odpady a nič z toho nemajú, ale chápem, že z toho by Tomáš Taraba a skládkarská mafia nič nemali, tak preto to nerobia, alebo by to konečne mohol byť nejaký adresný zákon o pomoci s výdavkami na bývanie pre domácnosti, pretože tri roky sme čakali na adresnú energopomoc a ako to dopadlo? Blamážou. Krajina je v rozpade, ľudia živoria a úrad vlády? Predstavujeme umelecké diela v budove Úradu vlády Slovenskej republiky. Mne sa snáď sníva.