46. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh v spojenej rozprave k dvom návrhom zákona spolu aj s osobitne s pánom poslancom ako predkladateľom, pánom Dostálom, čo sme označili ako ručnú brzdu k drobným krádežiam, ktoré sa nám tu rozmohli v obchodoch ako následok hanebnej novely trestných kódexov. A si dovolím povedať k tomu zopár slov na úvod a potom sa prihlásim s príspevkom, aby na mňa prípadne mohli reagovať poslanci, poslankyne či už z koalície...

ručnú brzdu k drobným krádežiam, ktoré sa nám tu rozmohli v obchodoch ako následok hanebnej novely trestných kódexov.
A ja si dovolím povedať k tomu zopár slov na úvod a potom sa prihlásim s príspevkom, aby na mňa prípadne mohli reagovať poslanci, poslankyne či už z koalície, je tu zopár poslancov z koalície, väčšina z opozície, ale ak by niekto mal záujem sa zapojiť do diskusie, aby tu bol priestor. Ale dovolím si v rámci úvodného slova predkladateľa povedať, upozorňovali sme, že hanebná novela trestných kódexov prinesie naozaj rozvrat trestnej politiky a že to bude znamenať veľmi pravdepodobne rozmach kriminality od drobnej kriminality po tú najzávažnejšiu kriminalitu, pretože ten, ten obrovský skok, ktorý bol navrhnutý ministrom spravodlivosti, nebol nijakým spôsobom zanalyzovaný, s nikým prediskutovaný, právna úprava, ktorá sa tu navrhovala pre zohľadnenie toho, že niekde sme sa posunuli ohľadom príjmov na Slovensku, odkedy bol pôvodne prijatý Trestný zákon niekoľko desiatok rokov dozadu, to áno, bolo potrebné nejakým spôsobom nastaviť inak hranice škody, ktoré sú v trestnom, v Trestnom zákone, ale nie takýmto skokom. Nie takýmto skokom. K tomu neboli nikdy žiadne dáta k takémuto skokovitému návrhu. Minister spravodlivosti to doniesol pod pazuchou ako darček asi pre zločincov a mafiánov. Nedá sa to inak chápať. Nedá sa to naozaj inak pochopiť. Ako je možné, že minister spravodlivosti donesie komplexnú zmenu právnej úpravy trestnej politiky pod pazuchou. Nevedel to nikto ani z ľudí na ministerstve spravodlivosti, ktorí sa dlhodobo venovali trestnej legislatíve. Doteraz je, samozrejme, pod rúškom tajomna, kto vlastne naozaj je autorom tejto právnej úpravy. Ak by to boli advokáti trestne stíhaných osôb len, tak by to, samozrejme, dávalo všetko logiku, pretože viacerým nakoniec bolo zastavené trestné konanie v trestných kauzách, ktoré sledovala celá verejnosť vrátane emisných povoleniek.
A ja to musím v rámci úvodného slova povedať, pretože takúto hanebnosť vidieť, že urobí minister spravodlivosti, ja sa musím priznať, že to by som nikdy nečakala, osobitne nie od ministra, ktorý sám má zodpovednosť za chod legislatívy na Slovensku, lebo minister spravodlivosti je súčasne predsedom Legislatívnej rady vlády. Takže vlastne to, čo on urobil vlastne ako prvý krok ako minister, tak doniesol pod pazuchou porušením všetkých pravidiel legislatívneho procesu zásadnú zmenu trestnej politiky a že tým bolo všetko porušené, tak treba pripomenúť, že to nevedeli ani slovenskí vyšetrovatelia, ani slovenskí prokurátori a ani slovenskí sudcovia. A teda, samozrejme, si nemohol minister spravodlivosti vypočuť od nikoho, že je to vážny problém, pred tým, ako to doniesol na vládu. Lebo zjavne nešlo mu o to priniesť dobrú právnu úpravu pre trestnú legislatívu, ale vyhovieť iba niekoho záujmom a áno, javí sa, že iba záujmom trestne stíhaných osôb.
A tak výsledok sme potom mohli vidieť priamo v obchodoch. Tá vyššia, závažnejšia trestná činnosť, tá sa len tak rýchlo hneď nevidí, tú sme potom videli v zastavených trestných konaniach. Treba pripomenúť pána podpredsedu Žigu, ten určite na to rád spomína, ako nadobudla účinnosť táto právna úprava. Nakoniec aj pán Brhel starší, ktorý, ako sme si vypočuli pri poslednom rozsudku špecializovaného trestného súdu, korupčný trestný čin sa stal, ale nemôže vyniesť trest, pretože sa premlčal. A treba to pripomínať, lebo je to nevídané. Je to nevídané, že na úkor bezpečnosti všetkých ľudí sa tu hrubo presadila právna úprava, ktorá otvorila ruky zločincom, otvorila ruky ľuďom, ktorí sú skorumpovaní, a vyslala odkaz nielen na Slovensko, ale vôbec aj do zahraničia, že Slovensko je zelená lúka pre korupciu, pre organizovaný zločin a aj pre drobnú kriminalitu, ktorá sa nám tu začala šíriť naozaj v organizovanej podobe.
A to si všimli hneď ľudia, pretože ten rozmach drobných krádeží v obchodoch naozaj bol nevídaný. Naozaj bol nevídaný. A nebolo to o tom, že na to upozorňovala opozícia, a to, že pomenovala stav, tak ten stav sa stal, nie. My sme upozorňovali na to, že je to problém. Takisto ako sme upozorňovali, že Úrad na ochranu oznamovateľov je dôležité, aby bola nezávislá inštitúcia a budú ohrozené peniaze z plánu obnovy. Naše upozornenia nemyslím si, že si ich vypočula Európska komisia, ale Európska komisia jednoducho (povedané so smiechom) si všimla, čo sa tu stalo a pozastavila peniaze z plánu obnovy, 600 miliónov eur, zatiaľ ich stále nemáme. Takže my upozorňujeme na hrubosť, nekalosť toho, čo robí vládna koalícia, keď vidíme, že je to naozaj vážne a naozaj používame aj silnejší slovník. To sme urobili aj pri prijímaní hanobnej novely trestných kódexov, nakoniec ľudia vyšli až do ulíc, nenechalo ich to chladných a určite ani to, že sa zrušil Úrad špeciálnej prokuratúry, ale priamo ľudia videli, čo to znamená rozmach drobných krádeží v obchodoch. A napriek tomu, že to priamo videli ľudia, všímali si to primátori, museli si to všímať, čo sa deje v ich mestách a obciach, a starostovia. Tak si to nemienil všimnúť minister spravodlivosti. A stále len odkazoval na to, že to je len vymyslený príbeh opozície. Ja si pamätám tie pamätné grafy a tabuľky, ktoré nosil pán podpredseda Gašpar do všetkých televíznych relácií, kde nám vysvetľoval, že kriminalita, ona nerastie, ono veď sa pozrime na tie trestné činy, veď ich vlastne už nie je tak veľa. No samozrejmé, že nie. Však ony prepadli do priestupkov, kde sa im nikto nevenoval a preto sa nám tu rozmáhala tá drobná krádež.
Takže výsledkom, treba si pripomenúť, v tejto hanebnosti bolo, že od účinnosti Trestného zákona, čo bola vlastne jar v roku 2024 a až do konca roka 2026 sme museli byť svedkami toho, ako sa nám tu rozmáhajú krádeže v obchodoch a keď už to skutočne primátori a starostovia neboli ochotní tolerovať a už sa k tomu pripojil aj hlas generálneho prokurátora, tak teda prišiel ten minister spravodlivosti, keď už to ani ten Robert Fico nevydržal sa na to pozerať, že treba teda sa vrátiť k právnej úprave, taká aká bola, a teda musím povedať, že toto sledovať od jari 2024 do konca roku ´24, celý rok ´25 a potom skoro až do konca vlastne roku ´26 a neprísť s nejakým lepším návrhom, s niečím, s čím by sme sa posunuli ďalej, tiež ukazuje, že ministri spravodlivosti, keď to mám tak diplomaticky povedať, teda minister spravodlivosti si nerobí dobre svoju prácu. A zjavne slúži nejakým iným záujmom ako verejnému záujmu, lebo čakala by som, že po takej dobe teda príde s niečím, s čím bude chcieť naozaj riešiť problém aj drobnej kriminality a vôbec kriminality vôbec, aby sa nám kriminalita neopakovala a príde s riešením, ktoré sa ukazuje nakoniec, že funguje aj v iných krajinách a na ktoré sám odkazoval pri tej hanebnej novele trestných kódexov, že veď jemu nejde o nič iné, iba o takzvanú restoratívnu justíciu.
A ja si dovolím teda tu predložiť návrh, ktorý priamo súvisí s restoratívnou justíciou. S justíciou, ktorá vedie páchateľov trestnej činnosti k tomu, aby sa napravili a nepokračovali v trestnej činnosti a áno, potom musí byť ten, ten celý spôsob trestnej politiky k tomu prispôsobený a nemal by smerovať len k trestom odňatia slobody. Ale to, čo priniesol nakoniec minister spravodlivosti, je len vrátenie sa k trestu odňatia slobody a nič nové. Je dobré, že s niečím prišiel, však je to dôležité, že sa niečo udialo, to vnímame vlastne z tohto pohľadu pozitívne, ale, ale vlastne neznamená to nijaký krok ďalej, len vrátenie sa do nejakého bodu nula, kde sme boli a nie je to, ja by som povedala, je to, je to absolútne mrhanie časom, nevyužitie kapacít, ktoré sú aj na ministerstve spravodlivosti, aby prišiel minister spravodlivosti s dobrým návrhom, aby sa nám kriminalita nerozširovala, nezväčšovala, ale ľudia boli smerovaní k tomu, aby sa k tej kriminálnej trestnej činnosti nevracali.
My tu máme s kolegom Dostálom vlastne dva návrhy. Jeden je v istej miere návrat späť, ale lepší ako, ako navrhol minister spravodlivosti. Ja nechám priestor, aby k tomu potom povedal aj pán, pán poslanec Dostál, že keď už teda prišiel iba s takým návrhom, by som povedala, zameraným na ten trest odňatia slobody, dá sa povedať vo veľkej miere, tak aj ten návrh mohol byť lepší, ale ja si dovolím priblížiť ten návrh, ktorý ja si myslím, že by skutočne mohol pomôcť, pomôcť riešiť takúto kriminalitu a nielen takúto kriminalitu, ale kriminalitu, kde by som povedala, že to nie je tak závažná trestná činnosť, aby sme hneď hrozili trestom odňatia slobody, ale aby sme skúsili tých páchateľov napraviť. A s tým súvisí to, že s tými páchateľmi treba pracovať. Pracovať s páchateľmi neznamená, že musia byť rovno v treste odňatia slobody, ale práve rôzne prevýchovné programy, ktoré už pozná systém trestnej politiky, tak je ten dôležitý, aby sme naozaj mali.
Kľúčovým problém je, ak nemáme ľudí, ktorí takúto trestnú politiku robia, tak, samozrejme, veľmi ťažko možno rozprávať o restoratívnej justícii a preto akékoľvek vyjadrenia ministra spravodlivosti dnes o tom, že robí restoratívnu justíciu, sú naozaj výsmechom a ľudia, ktorých máme, ktorí vlastne robia tzv. restoratívnu justíciu, tak ich je zúfalo málo, zúfalo málo a v zásade robia iba formálne kroky.
Ja v tejto časti by som, by som ukončila svoje úvodné slovo a prihlásim sa ako prvá ako s príspevkom do rozpravy, kde by som priblížila bližšie tento návrh a aby ste mohli na mňa aj reagovať.
Tak v tomto momente ďakujem za úvodné slovo.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Druhým bodom je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Túto, tento návrh vedieme ako tlač 1103, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach 1159 a 1225. Návrh uvedie poslanec Dostál. Následne vystúpi spravodajca. Môže už zaujať svoje miesto.

Pán spravodajca ešte musí chvíľu vydržať, lebo tak to povedal predsedajúci, to si vyriešte v rámci PS toto.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol druhý z dvojice návrhov novely Trestného zákona, ktoré majú riešiť ten istý problém alebo ktoré reagujú na ten istý problém, ktorý spôsobila vládna koalícia unáhlenou a nepremyslenou zmenou, ktorú schválila v Trestnom zákone na úvod svojho vládnutia, v hanebnej mafiánskej novele Trestného zákona, ktorej účelom bolo pomôcť veľkým korupčníkom, podvodníkom a zlodejom z radov ľudí blízkych vládnej koalícii. Ale tak v priebehu legislatívneho procesu, nebolo to v pôvodnom návrhu, dostalo sa to tam pozmeňujúcim návrhom, bol zrušený tzv. horalkový paragraf, teda trestanie recidívy pri drobných krádežiach, kde sa neposudzuje spôsobená škoda. Lebo veľmi bilo do očí, že veľký podvodníci a korupčníci vyviaznu s podmienkou a nejakí drobní zlodejičkovia za dve ukradnuté horalky nebodaj pôjdu hneď do väzenia, tak aby toto tak nebilo do očí, tak koaliční poslanci prišli na ústavnoprávnom výbore so zmenou, že nech sa vypustí priestupková recidíva, teda keď krádežou nie je spôsobená aspoň malá škoda a ani to nenapĺňa žiadne tie iné kvalifikačné znaky krádeže, že má vec pri sebe, alebo že tam ide o vlámanie, ale teda bežná krádež a nenapĺňa hodnotu malej škody, tak už to nebude trestný čin, bude to len priestupok.
Mohlo sa to zdať a toto nebolo ani predmetom nejakej veľmi ostrej kritiky, ale bolo to nedomyslené. Takýto krok sa možno mohol urobiť, ale mal sa urobiť tak, že by bol na to nastavený systém, napr. že by bolo dôslednejšie zabezpečené vyšetrovanie priestupkov, že by sa to postupne zavádzalo, že by boli na to naviazané nejaké iné tresty. Ale nie. Keďže v skrátenom legislatívnom konaní bolo treba pomôcť veľkým korupčníkom, podvodníkom a zlodejom, tak toto sa tam len tak pichlo bez nejakej dôkladnejšej diskusie a toto ako jedno z prvých začalo vyskakovať. Začali vyskakovať aj iné veci. Začala vyskakovať daňová kriminalita, na ktorú nás upozorňuje generálna prokuratúra európska pani, alebo európska prokuratúra pani Laura Kövesi. A vyskakuje korupcia, na čo upozorňuje prokuratúra Slovenska a vyskakujú nakoniec aj daňové trestné činy, na ktoré upozorňuje generálny prokurátor, ktorý aj adresoval predsedovi Národnej rady list s odporúčaním, že treba zmeniť legislatívu aj v daňovej oblasti. Ale to sú veci, ktoré tak nie je vidno, lebo to, že sa niekde stane korupcia a potom sa nevyšetruje, to sa obvykle nedeje pred televíznymi kamerami. Rovnako to, že dochádza k zvýšeniu daňovej kriminality, tak to vidno na príjmoch štátneho rozpočtu a na nejakých štatistikách ...
=====

...aj v daňovej oblasti, ale to sú veci, ktoré tak nie je vidno, lebo lebo to, že sa niekde stane korupcia a potom sa nevyšetruje, to sa obvykle nedeje pred televíznymi kamerami. Rovnako to, že dochádza k zvýšeniu daňovej kriminality, tak to vidno na príjmoch štátneho rozpočtu a na nejakých štatistikách, ale to ľudia tiež nevidia na vlastné oči, ale tie drobné krádeže a najmä krádeže v obchodoch, tak to ľudia zažívali. Zažívali to obchodníci a zažívali to aj zákazníci a veľmi rýchlo začali na to upozorňovať verejnosť a aj politikov a na základe tých upozornení sme my ako opoziční politici adresovali výhrady koalícii a koalícia sa tvárila, že sa nič nedeje, že nie je tu žiadny problém, že my si vymýšľame, že to čísla nepotvrdzujú. No a samozrejme, že sa nezvyšovali čísla krádeží, keď veci, ktoré by boli predtým posudzované ako trestný čin krádeže zrazu boli len priestupkami a tie priestupky sa neobjasňovali v dostatočnej miere, lebo polícia nemá dostatočné kapacity. No tak, tak pokiaľ to bol trestný čin, tak tomu venovali nejakú pozornosť, pokiaľ to bol priestupok, tak tomu nevenovali už takú pozornosť a rovnako aj tí obchodníci časom aj rezignovali, častokrát na to, aby vôbec nahlasovali také trestné činy, keď vedeli, že sa s tým nebude nič robiť a čo je zlé, čo je nebezpečné, že narastala agresivita páchateľov, arogancia tých páchateľov, čo si, čo si dovoľovali a ľudia to videli, ako sa správajú a prestalo to byť naozaj o dvoch horálkach, o tom, že niekto je hladný, tak ukradne horálku pre svoje deti a začalo to nadobúdať pomaly charakter organizovanej trestnej činnosti, ktorá bola presne premyslená preto, aby, aby to nebolo postihnuteľné prostriedkami trestného práva. No a po obchodníkoch a po verejnosti a po opozícii začali na to intenzívne upozorňovať aj samosprávy, predstavitelia miest a obcí a začala na to upozorňovať aj prokurátora, vrátane generálneho prokurátora a koncom minulého roku sme s pani poslankyňou Kolíkovou prišli s návrhom obnoviť v nejakej forme priestupkovú recidívu a ten návrh, ktorý uviedla pani poslankyňa Kolíková je komplexnejší, obsahuje aj nový trest, ktorý by mal byť aplikovaný práve na túto trestnú činnosť. Ten návrh, ktorý uvádzam ja je jednoduchší a znamená viac-menej návrat k tej pôvodnej právnej úprave, čiže postihovať priestupkovú recidívu ako trestný čin. Je tam iba drobný rozdiel, že aj v prípade, že v uplynulých mesiacoch sa dopustil nie len priestupku, majetkového, ale aj trestného činu majetkového. Je to úprava, ktorá je inšpirovaná Českou republikou a ktorá bola teda aj pôvodne v návrhu pripomienkovom konaní ešte keď bola pani poslankyňa Kolíková ministerkou, čiže to pokrýva väčší rozsah situácie, ale v podstate je to viac-menej návrat. To, čo sa schválilo v decembri hlasmi koaličných poslancov je nejaká mäkšia verzia tej horálkovej novely. Nijako nerieši tresty a dôsledky, dôsledky takéhoto konania, že nemá žiaden charakter restoratívnej justície, ktorej má vládna koalícia plné ústa, ale iba keď ide o jej ľudí a keď si hľadá zámienku, ale nie keď tam, kde by to reálne bolo treba a ten môj návrh bol viac-menej mechanický, rovnako mechanicky bol aj ten návrh, s ktorým prišiel pán minister Susko ako vládnym návrhom koncom minulého roku do parlamentu, samozrejme v skrátenom legislatívnom konaní. Veď na to aj nakoniec boli, boli dôvody a my sme ako poslanecký klub SaS za to aj zahlasovali, vrátane skráteného legislatívneho konania, vrátane prvého čítania. Je to mäkšie, je to tam zásada trikrát a dosť, ktorá sa doteraz uplatňovala na závažné násilné trestné činy a teraz si nejako na ministerstve zmysleli, že uplatníme to aj na drobné krádeže. V poriadku a hovorím, podporili sme skrátené legislatívne konanie, podporili sme návrh v prvom čítaní. No ale vy ani tie dobré veci nedokážete urobiť takým spôsobom, aby opozícia za to dokázala hlasovať. V druhom čítaní ste tam samozrejme pridali prílepok, ktorý sa týkal trestného poriadku a znefunkčnenia inštitútu spolupracujúcich obvinených, aby ste si ešte viac poistili ochranu svojich ľudí, hlavné pojednávanie v Očistci sa blíži a dodali ste do trestného zákona dva úplne nezmyselné trestné činy. Jeden sa týka volebnej kampane a druhý sa týka názoru na našu minulosť po druhej svetovej vojne, čiže zaprasili ste aj ten pôvodne viac-menej dobrý návrh, ktorému sa dali nejaké drobnosti vyčítať, ale v takej forme, o čo ste to doplnili, to samozrejme nebolo možné podporiť. Predkladáme teda tieto dva návrhy, ktoré podľa nášho názoru sú lepšie ako to, čo bolo schválené vládnou koalíciou a preto to je aj jeden z dôvodov, pre ktoré sme to nestiahli, hoci samotná, samotný ten základný problém drobných krádeží už má nejaké riešenie, ktoré je, ktoré je účinné, ale podľa nášho názoru je dôvod na to, aby to riešenie bolo kvalitnejšie a nie len také, s akým prišla vládna koalícia. Toľko na úvod a ja sa ako taký druhý hlas do rozpravy. Ďakujem.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý nahradí pani poslankyňu Plavákovú, aby Národnej rade podal informáciu k obidvom návrhom.

Takže začnem tlačou 1102. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Teraz k tlači 1103. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určeného gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu a do rozpravy sa prihlásila pani navrhovateľka Kolíková.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nie je nás tu veľa, ale napriek tomu by som rada využila tento priestor a trochu skúsila vysvetliť, že v čom je dôležitý náš takzvaný komplexný návrh pre riešenie drobných krádeží, lebo ten návrh, ja si myslím, že je dôležitý pre budúce formovanie trestnej politiky vôbec a ako tu už bolo spomínané, tak tu restoratívna justícia sa používa osobitne vládnou koalíciou pre zastretie, bohužiaľ, veľmi hanebného úmyslu, zdeformovania trestnej politiky, ktorá ide skôr na prospech trestne stíhaných osôb, uniknúť pred spravodlivosťou, ale restoratívna justícia by mala byť naozaj o tom, že s odsúdenými sa pracuje. S odsúdenými sa môže prácovať len vtedy, keď sú na to ľudia, ktorí s nimi pracujú. My takých ľudí naozaj nemáme dosť v systéme. Ja som tu viackrát dotazovala pána ministra spravodlivosti, už keď presadzoval tú hanebnú novelu trestných kódexov, že nemá ľudí, ktorí to budú robiť. Darmo tu rozpráva o restoratívnej justícii. To znamená vlastne to, že keď je niekto odsúdený, či už je na odňatie slobody alebo na nejaký iný trest, ktorý znamená, že má hlavne plniť nejaké obmedzenia, sú s tým spojené nejaké opatrenia, ktoré má spraviť, má napríklad nahradiť aj škodu a podobne poškodeným, že niekto na to dohliada. Osobitne ak je daná osoba v podmienke. To znamená maximálne síce odložený trest odňatia slobody, ale niekto by s ním mal pracovať, že aby dodržiaval vlastne ten právny poriadok a nešiel teda do toho výkonu trestu odňatia slobody. Bohužiaľ musím povedať, že veľmi formálne prebieha vlastne takáto komunikácia, dá sa povedať podpora pre odsúdených, aby sa nám nevracali späť do trestného systému, pretože tých ľudí, ktorí pracujú vlastne s odsúdenými je zúfalo málo. Ja si myslím, že to asi môže potvrdiť aj teraz pán poslanec, ktorý práve prišiel, pán poslanec Radačovský, že skutočne vlastne tá restoratívna justícia prebieha veľmi formálne. Sú to tzv. probační a mediační úradníci, ktorých keď ich napočítame na počet prípadov na ktoré majú dohliadať, skutočne tento pracovník je schopný sa formálne stretnúť s odsúdeným, zapísať to do spisu, ale nemá naozaj riadne priestor, aby vlastne riešil, čo taká osoba robí. Ja musím spomenúť bohužiaľ aj tragédiu v Spišskej Starej Vsi, kde sa ukázalo aj z tých zverejnených údajov, že vlastne štátne orgány poriadne nespolupracovali a nevymenili si všetky informácie, že sa javilo, že s ohľadom na to, čo už bolo dostupné v systéme, len nedošlo k prepojeniu všetkých informácií a bohužiaľ ani medzi školami, ale tam osobitne tiež mohol byť veľmi nápomocný probačný mediačný úradník, tak vlastne mohlo byť aj iné opatrenie v danej veci, napr. už aj to, že by daná osoba nebola na slobode v tom čase napríklad, ale vlastne tie informácie zjavne všade neprišli a ja by som ani teraz to nedávala na vinu daného probačného mediačného úradníka, pretože verím, že zo spisu vyplýva, že on si formálne všetko splnil, ale ak chceme vlastne, aby skutočne došlo k dobrej spolupráci štátnych orgánov a aby sa naozaj pracovalo s odsúdenými, s osobami, ktoré už sú vlastne, vstúpili nám do toho trestného systému, ale nie sú osobitne vo výkone trestu odňatia slobody, ale môžu mať rôzne podmienky, obmedzenia, zákazy, priblíženia sa a iné. Niekto by tu mal byť s nimi, kto s nimi pracuje a mali by tu byť aj nejaké programy, do ktorých sú tieto osoby zapojené, aby sme im dali šancu napraviť sa, keď to tak môžem povedať a to nie sú len prípady drobných krádeží. To sú aj prípady šoférovania pod vplyvom alkoholu. Sú to aj násilné trestné činy, kde nemusí hneď ísť s ohľadom na všetky okolnosti k výsledku, že daná osoba je odsúdená na výkon trestu odňatia slobody. To by skutočne malo byť vlastne už tá posledná, by som povedala, tá etapa, kedy nám človek vstúpi do trestného systému, že bude musieť naozaj si odsedieť nejaký ten čas vo výkone trestu odňatia slobody. Ono by to malo byť to posledné, s čím sa vlastne človek stretne, ktorý nerešpektuje právny poriadok a dovtedy sa javí ako veľmi efektívne pre štát, pretože ako hovorí aj minister spravodlivosti, každý deň vo výkone trestu odňatia slobody niečo stojí. Je dobré, aby tam ľudia nešli a aby sa nám tam nevracali a samozrejme, aby čo najviac ľudí rešpektovalo právny poriadok a preto sa ukazuje, že čo je veľmi efektívne, je, že sú rôzne prevýchovné programy, ale nie až potom, keď tá osoba je vo výkone trestu odňatia slobody, ale predtým. Predtým a nemusí to byť rovno tá forma, ktorú ja navrhujem, môže to byť aj iný spôsob, ako by sa to dostalo do trestného poriadku, ale ja chcem na to upriamiť pozornosť, že s odsúdenými sa tu nepracuje. Nie sú na to ľudia, je ich málo. Darmo rozprávam o restoratívnej justícii, keď nie sú na to ľudia a potom nemôžeme urobiť právnu úpravu, ktorou vlastne zúžime priestor pre sudcov, aby nedával tresty odňatia slobody a neurobíme všetko preto, aby tí, čo páchajú trestné činy, aby ak dostanú aj domáce väzenie alebo dostanú aj podmienku, aby sa s nimi pracovalo, aby jednoducho ten trestný čin nepáchali. Jednoducho to, to nemôže byť cesta, že...

vlastne zúžime priestor pre sudcu, aby nedával trest odňatia slobody a neurobíme všetko preto, aby tí, čo páchajú trestné činy, aby ak dostanú aj domáce väzenie, alebo dostanú aj podmienku, aby sa s nimi pracovalo, aby jednoducho ten trestný čin nepáchali. Jednoducho to nemôže byť cesta, že nebudeme ľudí odsudzovať na trest odňatia slobody, ale nebudeme s nimi pracovať. A ja vám môžem povedať aj z mojich skúseností ako ministerky spravodlivosti, že potom napríklad, ja trošku načnem do inej oblasti, aby sme videli, že to skutočne má zmysel sa o tomto rozprávať a zásadne to zmeniť, zásadne to zmeniť, že sme sa stretávali na ministerstve spravodlivosti s tým, že sa jednalo o rodičov, ktorí boli obidvaja odsúdení zato, že sa vlastne dopúšťali trestných činov, ktoré súviseli s tým, že sa riadne nestarali o svoje deti a boli v tom istom čase odsúdení na trest odňatia slobody a vlastne v momente, kedy mali nastúpiť, tak sa riešilo, kto sa bude starať o deti a zrazu vlastne došlo k uvedomeniu si v rámci spoločnosti, že je namieste zvážiť, že jeden z tých rodičov predsa len bude poskytovať lepšie prostredie pre deti, ako tie deti rozdeliť a dať ich do iných alternatívnych riešení a že mali by sme s tou rodinou viac pracovať. A možno je to lepšia cesta, ako rovno tých obidvoch rodičov dať do výkonu trestu odňatia slobody. Čím len chcem povedať, že je to naozaj celospoločenský problém, že ľudia nám prepadávajú do systému trestnej politiky, do trestov odňatia slobody a nedávame im riadne šancu. Osobitne tým, ktorí sú v horších východzích pozíciách s ohľadom na svoje sociálne zázemie a štát im neposkytuje naozaj dostatočne pomocnú ruku. Neposkytuje im. A o tom preto o tom hovorím tak trochu širšie, lebo tie drobné krádeže sú presne toho príkladom, že tam sa nachádza množstvo páchateľov, ktorí môžu byť aj v tých organizovaných gangoch, ale je tam množstvo vlastne páchateľov, ktorí sú práve v týchto, sú z týchto komunít s horším sociálnym zázemím a je dosť možné, že keby im štát poskytol dostatočnú pomocnú ruku na začiatku, ukázal im aj iné cesty a pracoval by s nimi, nemuseli by hneď skončiť vo výkone trestu odňatia slobody. A teraz si dovolím povedať, s čím prišiel minister spravodlivosti. Minister spravodlivosti vlastne prišiel s tým, že áno, poďme s tým niečo robiť, tí ľudia nám nemôžu prepadnúť teda do priestupku len, kde sa s nimi teda že vôbec nič nedeje a rozhodnutie o priestupku ich teda naozaj od ničoho neodrádza, teda mali by sme ich vrátiť do trestného systému, mali by mať tú hrozbu, že skončia vo výkone trestu odňatia slobody, ale vlastne jediné, čo spravil je, že ak ten človek teda opakuje tú priestupkovú kriminalitu, tú priestupkovú činnosť, tak bude mu najprv hroziť podmienka, to bude asi prvý trest, nepôjde hneď do výkonu trestu odňatia slobody, ale prvý rozsudok bude o tom, že sa mu podmienečne odloží výkon trestu odňatia slobody a potom, keď to ešte znovu spraví, tak môžeme predpokladať, že už nám spadne do výkonu trestu odňatia slobody. A teraz v tom celom nám vlastne chýba tá práca s tým človekom, lebo to, že niekto je na podmienku odsúdený neznamená, že s ním pracuje a na to upozorňujem, že nič, vlastne žiadna zmena z tej právnej úpravy, ktorú priniesol minister spravodlivosti tu nie je. To znamená, že človek bude páchať priestupky, potom spadne do režimu trestného práva a potom sa zrazu ocitne naozaj vo výkone trestu odňatia slobody a nikto, nikto mu nepomôže a nepodá mu tú pomocnú ruku. A potom keď už naozaj bude v tom výkone trestu odňatia slobody, áno, tam sa stretne určite s pracovníkmi, ktorí sa mu budú už aj v tomto smere venovať, ale to už je trochu neskoro, tam predsa nechceme, aby ten človek prišiel, takže o tom je ten návrh, ktorý ja považujem za komplexnejší, že nemal by hneď dostať takýto páchateľ trest odňatia slobody, či už odložený alebo či už natvrdo, ale to, čo by naozaj pomohlo a ja som to nazvala ako trest účasti na výchovnom programe v ústave na výkon testu odňatia slobody. A nie je to žiadny krátkodobý trest, to znamená, že človek nebude odsúdený na krátkodobý trest odňatia slobody, nie, bude odsúdený na takýto trest, ktorý bude znamenať najmenej 100 hodín, najviac 250 hodín. Znamená to, že najmenej mesiac bude musieť chodiť do toho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, niekoľko hodín tam absolvovať takýto výchovný proces, bude vidieť, čo ho presne čaká, ak nebude dodržiavať právny poriadok a počas toho výchovného procesu mu môže štát poskytnúť pomocnú ruku v tých oblastiach, v ktorých mu môže štát pomôcť. A toto sa ukazuje ako spôsob, ktorý naozaj má výsledky. A či je to Nemecko alebo či je to Švédsko, nie je to žiadna teraz od stola vymyslená vec, že naozaj takáto dôsledná práca s tými páchateľmi prináša úžitok a môže naozaj vo veľkej miere zmenšiť ten počet páchateľov, ktorí nakoniec skončia vo výkone trestu odňatia slobody. A naozaj toto neviem odpustiť ministrovi spravodlivosti, že najprv bez toho, aby riadne vyhodnotil, čo ide urobiť, riadne to prediskutoval, urobí zásadné zmeny, tie znamenajú rozmach krádeží v obchodoch a potom sa len vráti k tomu čo bolo a neprinesie niečo, čo by to naozaj pomohlo riešiť. To mi príde ako mrhanie časom, kapacitou, to tu vieme my od stola urobiť ako poslanci. Ja tu prichádzam s takýmto komplexnejším riešením, ale on má teda iné, iné zdroje kapacít na ministerstve spravodlivosti, aby prišiel s niečím, kde by sme sa posunuli ďalej v trestnej politike. A samozrejme aby presadil aj to, aby mal ľudí, ktorí takúto restoratívnu justíciu budú robiť, lebo ja sa dozvedám z tlačových besied ministra, že áno, možno dostane päť, potom desať ľudí, možno ich bude mať o dvadsať viac, ale my ich potrebujeme mať aspoň 300 na Slovensku takýchto ľudí. Aspoň 300 potrebujeme takýchto ľudí na Slovensku, s ohľadom na počet takýchto prípadov a máme ich zúfalo niečo nad hranicou 150. Takže ja na to upozorňujem, že popri všetkých slayádach a inom vyhadzovaní finančných prostriedkov, toto je absolútna nevyhnutnosť pre bezpečnosť štátu a aj efektívne vynakladanie prostriedkov v rámci trestnej politiky, lebo áno, je pravda, človek, ktorý skončí vo výkone trestu odňatia slobody, ten je drahý. To je už naozaj drahé, takže toto je lacnejšie riešenie, čo ponúkam a minister spravodlivosti to vie urobiť, pretože keby sa opýtal Zboru väzenskej a justičnej stráže, sú už na to vytvorené moduly, lebo ja som to ako ministerka spravodlivosti k tomu som viedla, pripravovala som, takže to nie je teraz, že sa to nedá spraviť. Dá sa to spraviť. Ja môžem aj spomenúť, tie moduly sú v rámci projektu tzv. Šanca na návrat, Šanca 2. Sú to projekty spolufinancované Európskou úniou. Sú tam špecializované programy k finančnej gramotnosti, k rodine a vzťahom, k zamestnanosti, k životu v komunite, to všetko je dôležité, aby proste tým ľuďom sme dali šancu, aby sa vedeli zaradiť do spoločnosti a dali sme im, ukázali sme im cestu. Toto keď neurobíme a nebudeme to robiť včas s páchateľmi trestnej činnosti, ktorí ešte neskončili vo výkone trestu odňatia slobody, tak sa budem stále sťažovať len na to, koľko ľudí nakoniec skončí vo výkone trestu odňatia slobody, že máme preplnené väznice, ale dá sa to naozaj robiť inak. A to sa nedá urobiť tak, že teraz povieme, že ľudí neodsúdime na výkon trestu odňatia slobody. To sa tak nedá. To sa dá robiť skutočne tak, že s tými ľuďmi začneme pracovať. A preto si dovoľujem tu toľko o tom hovoriť, lebo mi to príde absolútne premrhaná kapacita ministra spravodlivosti. Zjavne má iné ciele, ako priniesť zásadnú zmenu do trestnej politiky na prospech nás všetkých. A osobitne aj v čase konsolidácie verejných financií, lebo toto je riešenie, ktoré nakoniec môže aj ušetriť tie financie, ktorú súvisia s trestnou politikou a sú určite lepšie preto, aby sme znižovali počet ľudí, ktorí páchajú trestnú činnosť. Takže ja v tejto súvislosti si len dovolím povedať, že vlastne tento komplexnejší návrh, by nebol teda len pre drobné krádeže, dá sa uplatniť, zopakujem, aj pre trestné činy, ktoré súvisia s napríklad s alkoholom za volantom, alebo s nejakou inou násilnou trestnou činnosťou, kde hneď nie je namieste, aby sme udeľovali výkon trestu odňatia slobody. Ešte raz zopakujem, nie je to žiadny krátkodobý trest odňatia slobody, to som si vypočula od viacerých, keď som to prvýkrát prezentovala. Nič také to nie je, to nie je pravda. Krátkodobé tresty nemajú zmysel, ale toto znamená naozaj koncepčná práca s páchateľom. A ukazuje aj zo zahraničia, že má reálne výsledky. Ja som navrhovala účinnosť vlastne takejto právnej úpravy so zhovievavosťou k ministrovi spravodlivosti k 1. júlu 2026. Takže naozaj, toto je splniteľný cieľ. Stále to má zmysel, má zmysel sa o tom rozprávať a vlastne stále by to mohlo vstúpiť do platnosti a účinnosti, s ohľadom aj na právnu úpravu, ktorú tu presadil minister spravodlivosti. Toto je naozajstné riešenie, ktoré nás posunie ďalej a nakoniec aj ušetrí finančné prostriedky. A teda na rozdiel od návrhu, ktorý predstavil aj pán poslanec Dostál, ktorý vlastne len znamená návrat k tomu pôvodnému, i keď lepší návrh, ako predložil pán minister, ten sme navrhovali, aby bol účinný ku dňu vyhlásenia v Zbierke zákonov, ale stále aj ten návrh má zmysel, pretože je lepšie postihujúci túto drobnú kriminalitu. A k tomu určite povie aj bližšie pán poslanec a vysvetlí, prečo to naše znenie tej právnej úpravy je lepšie. A ja si dovolím len k tomu pripomenúť, že vlastne pán poslanec pripomína, že ja som pripravovala obrovskú novelu Trestného zákona, ale aj trestného procesu a myslím si, že je dôležité to pripomenúť, že trestná politika potrebuje zásadnú zmenu, ale nielen v Trestnom zákone, ale aj v trestnom procese. A preto ja som robila zmenu dôslednú ruku v ruke nielen to, ako trestať a za čo trestať, ale aj to, ako trestne stíhať, pretože nie je pravdou, nie je pravdou, že by sme sa priblížili k európskym štandardom, nie, nie, my sme sa vzdialili od európskych štandardov. A ja osobitne pripomeniem, čo sa týka Trestného zákona, misiu, ktorá sem prišla v rámci skupiny GRECO, to je vlastne medzinárodná misia, ktorej súčasťou my sme. V rámci tejto skupiny štátov GRECO, ktorá sa osobitne zameriava na to, ako štáty postihujú korupciu. No, keď sem prišla táto misia začiatkom leta minulého roku, tak na tom stretnutí som bola aj s vládnymi poslancami. Bol tam myslím z ústavnoprávneho výboru viem, že tam bol pán Lučanský, neviem, či tam bol aj pán Tibor Gašpar a boli tam viacerí aj vládni poslanci a jedna z otázok, ktorú sme dostali ako Slovensko bola, od jedného z členov teda v rámci tejto skupiny GRECO, ktorí zisťovali, v akom stave máme právnu úpravu k postihovaniu korupcie, tak sa vlastne pýtali, že či by mohli bližšie povedať, na základe akých dát vláda urobila tieto zmeny. Tak nedostali žiadnu odpoveď. Opýtali sa, či teda mali dáta, čo to spôsobí pre živé veci, ktoré sú momentálne, teda ktoré v tom čase boli stíhané. Rovnako na to nedostali žiadnu odpoveď, čo musím povedať, že pre nich bolo pomerne šokantné. Následne sa opýtali, že či teda sú si vedomí, že európske a vôbec medzinárodné štandardy, ktoré súvisia s postihovaním korupcie smerujú k tomu, že premlčacia doba, pre vyšetrovanie trestných činov korupcie by sa mala predlžovať, pretože postih týchto trestných činov sa ukazuje, že je pomerne zložitý a preto treba nechať vyšetrovateľom dlhší čas nato, aby tieto trestné činy vyšetrovali a preto teda, že vôbec nerozumejú, na základe akých záverov dospel štát Slovenskej republiky k tomu, že treba tieto lehoty pre vyšetrovateľov skrátiť. Takže v skratke. Osobitne vlastne z tejto misie bolo jednoznačné, že ak sa bavíme o nejakých európskych štandardoch v súvislosti s postihom korupcie, Slovenská republika sa vybrala opačným smerom. Nie k tomu, aby sme sa priblížili európskym štandardom a medzinárodným štandardom, ale naopak, aby sme sa im vzdialili. To, že je to tak jednoznačné je zrejmé aj z postupu nakoniec Európskej komisie, ktorá nakoniec trestné činy, ktoré súvisia s postihom korupcie, kde sa jedná o európske peniaze, tak trvala na tom, že sa musíme vrátiť k pôvodným trestným sadzbám, teda k tým vyšším a rovnako aj k lehotám, ktoré sú pre vyšetrovateľov boli dané, teda k tým dlhším, ale osobitne z tejto misie vlastne bolo zrejmé, že ak sme chceli niečo urobiť pre postihovanie korupcie, mali sme predĺžiť lehoty pre vyšetrovateľov, pretože je to zložitá trestná činnosť a je dôležité, aby vyšetrovatelia mali priestor a čas riadne tieto korupčné trestné činy objasniť a vyšetriť. Takže to si dovolím teda k tým európskym štandardom a ešte si dovolím k nim teda doplniť a vrátim sa k tomu, prečo som to hovorila v súvislosti s mojimi návrhmi ako ministerky spravodlivosti, že ja som dávala dvakrát do legislatívneho procesu veľkú novelu Trestného zákona, dvakrát. Ja som si proste nedovolila po prvej veľkej novele, ktorú som dala do legislatívneho procesu, po množstve pripomienok od vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, ale samozrejme aj advokátov, aby som s tým okamžite išla ďalej na legislatívnu radu a na vládu.
=====