46. schôdza

dvakrát do legislatívneho procesu veľkú novelu Trestného zákona, dvakrát. Ja som si proste nedovolila po prvej veľkej novele, ktorú som dala do legislatívneho procesu, po množstve pripomienok od vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, ale samozrejme aj advokátov, aby som s tým okamžite išla ďalej na legislatívnu radu a na vládu. Prišlo mi to nezodpovedné. Naopak. Tieto pripomienky som zapracovala a urobila som nový návrh, ktorý som dala znovu do pripomienkového procesu. A ten si našiel na stole Viliam Karas, ktorý potom s tým pracoval, nebol to jeho návrh a nemohol by s tým pracovať, keby s tým takáto dôsledná, veľká legislatívna práca nebola urobená. Takže áno, robil vlastne s veľkou novelou, ktorú ja som pripravovala viac ako rok na ministerstve spravodlivosti a boli do toho zapojení ľudia naprieč celým Slovenskom. Dvakrát v pripomienkovom legislatívnom procese. To, čo urobil minister spravodlivosti je, že absolútne sprznil túto prácu, pretože nevychádzal z ničoho dôsledne, čo vyšlo z tohto legislatívneho procesu, urobil si to od stola, bez ľudí na ministerstve a výsledkom je, že experiment trestnej politiky sa nevydaril. Drobné krádeže sme videli v obchodoch a na jasnej štatistike nám to teraz ukázal aj generálny prokurátor, čo sa týka vyšetrovania a objasňovania trestných činov. Nakoniec tie, čo boli zastavené trestné činy korupcie sme videli v priamom prenose a čo sa týka daňových trestných činov, to vieme, okolo 2-tisíc ich bolo zastavených a nepokračovalo sa v nich ďalej a ohľadom daňových podvodov nám to tiež jasne objasnila pani európska prokurátorka, že nemáme tu nato ani kapacity na vyšetrenie a ani dôslednú právnu úpravu. A teraz si dovolím ešte k tomu trestnému procesu, lebo to považujem za dôležité. Tam teda, že naozaj nemáme európske štandardy. A to, o čo som sa ja snažila a myslím si, že to malo ísť ruka v ruke a toto neviem odpustiť ani Viliamovi Karasovi, ktorý po mne nastúpil, že si zobral iba ten trestný zákon, ale nie aj ten trestný proces. Možno ako bývalému šéfovi Slovenskej advokátskej komory to bolo bližšie, ale nepovažujem to za v poriadku, lebo ako minister spravodlivosti musel vedieť a mal vedieť, že pre dobrú trestnú politiku je dôležité maž nielen dobre nastavený trestný zákon, ale trestný proces. A trestný proces teda že vôbec nemáme v rámci európskych štandardov, lebo máme tam toľko prekážok pre orgány činné v trestnom konaní, kým vec príde na súd, že je to v absolútnom nepomere, v absolútnom nepomere voči tomu priestoru, ktorý má obhajoba. A teda ak chcem naozaj dôsledne odstíhať trestné činy a nakoniec malo by to byť aj v prospech osôb, ktoré sú trestne stíhané, aby včas prišla vec na súd a sa skončila, či už v prospech trestne stíhaných osôb alebo v ich neprospech, tak treba zásadne zjednodušiť celý tento trestný proces. A tam teda, že nemáme že žiadne európske štandardy, tam sme sa niekde stratili. Nie je to ani ako v Českej republike, ani ako v Rakúsku, ani ako v Nemecku, máme to prekomplikované a je to na prospech osôb, ktoré sa vyhýbajú trestnému stíhaniu. Takže to som si dovolila k tým európskym štandardom, považovala som to za dôležité a musím teda povedať, že minister spravodlivosti urobil všetko v rámci trestnej politiky, čo sa asi dalo, ale na prospech stíhania zločinnosti to teda určite nebolo. Toľko. Ja si myslím, že všetko podstatné asi z mojej strany odznelo. Ak je z toho zrejmé, že som naozaj zástanca toho, aby sme ľuďom dali druhú šancu a bolo to zrejmé aj z právnej úpravy a mali sme tak nastavený trestný proces, tak to bolo mojim cieľom. Naozaj chcem, aby sme ľuďom dávali druhú šancu. Osobitne pri najmenej závažnej trestnej činnosti, ktorá ako ukázal aj generálny prokurátor, tak najčastejšia je majetková trestná činnosť a z nej polovica sú tieto drobné krádeže. Takže za január, február dokopy, ak si to dobre pamätám, máme približne 500 obžalovaných osôb z tejto drobnej kriminality a o to viac je dobré, aby sme pre nich mali dobrú úpravu. Aby sme tým ľuďom dávali šancu sa zaradiť do života, nehrozili sme im hneď trestom odňatia slobody, ale sme s nimi pracovali a dali sme im naozaj šancu, aby sa vyhli opakovaniu trestnej činnosti. A to sa nedá naozaj tak, že niekto dostane iba rozsudok o podmienke a to teda berie, že nič sa mi nestalo. Tí, čo pracujú s ľuďmi, ktorí sú takto trestne odsúdení to vedia. Podmienečné tresty s odkladom trestu odňatia slobody, pre tých ľudí v zásade znamenajú, že je to v poriadku, nič sa mi nestalo a potom sú prekvapení, že zrazu idú do výkonu trestu odňatia slobody. Toto treba zásadne zmeniť. A ja toto neviem odpustiť ministrovi spravodlivosti, že pozeral sa na drobné krádeže viac ako rok, nebol si ochotný priznať chybu a potom neprišiel teda, že so žiadnym dobrým riešením. Prišiel len s tým, že sa vrátili, kde sme boli a áno, bude to končiť s tým, že tí ľudia budú vo výkone trestu odňatia slobody, budú sa vám tam vracať a zatiaľ nevidím, žeby to bolo inak a je mi to naozaj ľúto. Osobitne, keď vidím premiéra, že má čas nato, aby riešil vedenie obhajoby trestne stíhaných osôb, a to je podľa mňa veľmi smutné, páni vládni poslanci, že keď si pozriete, koľko má premiér tlačoviek, tak osobitne sú to tlačovky, kde sa zaoberá obhajobou trestne stíhaných osôb. Ja som to ešte nevidela, aby premiér krajiny neriešil chod krajiny, ale riešil ako sa vyvíjajú, ktoré kauzy. To je absolútne nemysliteľné, naozaj. Akože to nemá čo robiť Robert Fico? Nepotrebuje riešiť ropnú núdzu? Keď nám tu proste pomaly každý týždeň rozpráva o tom, ako sa vyvíjajú jednotlivé kauzy a čo treba zmeniť v trestnom procese? To vám nepríde divné, že tam stojí s obhajcom a vysvetľuje stratégiu trestne stíhaných osôb? Veď nech sa páči, nech sa to deje na súde, ale toto nie je v poriadku, naozaj. Toto nie je v poriadku, že tá línia, ktorá sa nám tu vedie priamo od premiéra je, že trestná politika sa tu má uberať v ústrety zločincom, trestne stíhaných osobám. A potom sa vôbec nemyslí samozrejme na to, aby sme s tou trestnou politikou skutočne niečo urobili, ak nám tu ide o to, aby sme ľudí odrádzali od trestnej činnosti a nie naopak, aby sme zneužívali tú trestnú politiku len nato, aby sa tu niekto udržal pri moci a niekto unikol pred spravodlivosťou. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pani poslankyňa. Predtým než prejdeme na faktické poznámky, prosím, privítajte potleskom študentky a študentov zo Základnej školy č. 5 zo Školskej ulice v Michalovciach. (Potlesk.) Dobrý deň, vitajte. Budeme pokračovať faktickými poznámkami, pán poslanec Grendel.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len pre dokreslenie takého celkového obrazu, o čom hovorila pani poslankyňa, chcem povedať, že dnes sa podvodníci a zlodeji neboja podvádzať a kradnúť. A myslím si, že problém je už trošku komplexnejší a širší a nie je to len otázka trestných sadzieb, ale že tá spoločnosť dospela do takého štádia, že štát vyžaruje zo seba taký esprit, že zlodeji a podvodníci majú pocit, že môžu si to dovoliť, že sa nemajú čoho báť. A jedna vec sú tie trestné sadzby a tie bez pochyby treba sprísniť. Ale vidím ešte ďalšie dva problémy, ktoré občas aj tu spomínam. Teda prvý problém sú trestné sadzby. Druhým problémom je klesajúca životná úroveň v dôsledku politiky tejto vlády. Zrušené daňové bonusy na deti, rodičovské dôchodky, vyššia dépeháčka, nová transakčná daň a tak ďalej. Čiže tie životné náklady stúpajú, príjmy nestúpajú, skôr teda buď stagnujú alebo klesajú. Čiže horší sa životná úroveň v dôsledku politiky tejto vlády. Je prirodzené, že keď sa zhoršuje životná úroveň ľudí, tak áno, aj kriminalita sa zvyšuje. A tretí problém, ktorý vidím je to, čo vyžaruje štát zo seba a právny štát by mal zo seba vyžarovať to, že presadzuje rovnosť pred zákonom a tá rovnosť znamená, že ak niekto pácha nejaký trestný čin, v tomto prípade ekonomický, tak za to bude niesť tvrdé dôsledky. Ale dnes táto vláda robí presne opačnú trestnú politiku a nehovoriac o tom, že kto vlastne tvorí tú trestnú politiku. Tú trestnú politiku tvoria advokáti obžalovaných ľudí z ekonomických trestných činov. Potom jasné, že sa tu nikto nebojí.

Pán poslanec Janckulík.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Kolíková, vy ste vo svojom vystúpení viackrát spomenuli nášho podpredsedu Viliama Karasa a mne to tak troška ako pripadalo ako keby pán Karas mohol zato, aký je prijatý teraz trestný zákon. No bolo to tak, ako neviem prečo ste ho vo svojom vystúpení museli toľkokrát spomínať. A viete dobre, že pán Karas bol osem mesiacov ministrom a keď prišiel do svojho úradu, tak mal tisíc vecí iných, ktorých musel riešiť. Viete dobre, súdna mapa, aký to bol veľký problém, protesty a neviem čo v tých regiónoch. Takže tisícky iných vecí, záležitostí. Tak len na margo toho, ja nie som právnik, ale ak ho vo svojom vystúpení, aby ste sa mu toľko venovali, to som trošku nepochopil z vašej strany. Ďakujem.

S reakciou pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Grendel. Ja si myslím, že ten hlavný odkaz naozaj je, zákon by mal platiť pre každých rovnako. A to bohužiaľ z konania dnešnej vlády a výstupov premiéra Roberta Fica tak nie je, a je to veľmi zlý odkaz ľuďom, aby si hľadali nejaké iné riešenia. A osobitne, ak sa im sťažuje životná situácia a ideme teraz na nich urobiť kladivo cez drobné krádeže, tak potom by sme aj tam mali byť ja si myslím, že pripravení dať im nejakú ruku, a potom už prísť s nejakým riešením, aby sme im pomohli, že sa nám nebudú vracať do toho kriminálneho prostredia. A pán Janckulík, ja teda som si nevšimla, že by bol nejaký zásadný problém ohľadom súdnej reformy, pretože nakoniec celá ostala tak, ako bola a zbytočne sa len posunul čas, ktorý potom chýbal aj pre Plán obnovy a odolnosti. A to čo vytýkam Viliamovi Karasovi a povedala som to niekoľkokrát aj verejne je po prvé, nebol schopný priznať, že celá veľká novela Trestného zákona bola robená pod mojim vedením a nikdy to nedokázal priznať. Nič by neurobil a nedokázal by s tým ďalej pracovať. Toto si myslím, že nikdy nevedel priznať a to si myslím, že nebolo úplne v poriadku. A po druhé, áno, neviem odpustiť, že rovnaký priestor ako sa dal Trestnému zákonu sa nedal trestnému procesu, lebo na jednej strane istým spôsobom zjemňovať Trestný zákon a na druhej strane nepritvrdiť v rámci trestného procesu, toto sa podľa mňa malo robiť ruka v ruke si myslím, si myslím pre trestnú politiku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. O slovo požiadal aj navrhovateľ druhého návrhu, pán poslanec Dostál.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem stručnejší a chcel by som sa len teda vrátiť k tomu druhému z našich návrhov, ktorý som uviedol ja a ktorý sa tiež týka trestného činu krádeže a v podstate obnovuje ten pôvodný text a jemne ho dopĺňa a myslím si, že aj keď to nie je taká komplexná úprava ako ten návrh, ktorý predstavila pani poslankyňa Kolíková, tak v porovnaní aj s tým pôvodným znením príslušného ustanovenia Trestného zákona, aj v porovnaní s tým, čo bolo schválené v decembri je to stále lepšie riešenie. A trestný čin krádeže je upravený v § 212 Trestného zákona a jeho prvá odsek hovorí o tom, vymedzuje ho, že ho spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a potom sú tam viaceré možnosti. Prvá je, že spôsobí malú škodu. To bolo až do tej veľkej novely 266 eur, teraz je to 700 eur. Čiže, je to nazývané malou škodou, ale na pomery bežného chápania, keď vám ukradnú 650 eur, tak nemáte pocit, že je to zrovna malá škoda, ale takáto je právna terminológia. Písmeno b) hovorí, že čin spácha vlámaním, c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, čiže nie lúpež, ale po čine sa pokúsi uchovať si tú vec. Po d), čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, vreckoví zlodeji. Po e), takou vecou je vec úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom. F), čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatnením na základe osobitného predpisu, čiže špecifické situácie, ktoré si zákonodarca povedal, že bude chrániť bez ohľadu nato, že ide o, že nebola spôsobená ani malá škoda. A nakoniec je to, je tu to písmeno g), ktoré v pôvodnej právnej úprave až do toho roku 2024, keď to bolo zmenené znelo, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. To znamená, že ak spáchal priestupok a do 12 mesiacov, teda a bol zaňho postihnutý, tak od toho postihnutia, ak v priebehu 12 mesiacov znova spáchal priestupok, teda nedosahovalo to ani hranicu malej škody, tak bol za taký trestný čin, už to bolo považované za trestný čin. Tá novela, s ktorou prišiel pán minister Susko, aby opravil, čo ste pokazili po jeho vedením v roku 2024 hovorí, že nie že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý, ale bol za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch

A tá novela, s ktorou prišiel pán minister Susko, aby opravil čo ste pokazili pod jeho vedením v roku 2024, hovorí že nie že bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Alebo za dva obdobné činy v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý. Je to niečo čo sa doteraz neuplatňovalo v priestupkovej recidíve vo vzťahu ku krádežiam, je to niečo čo sa uplatňovalo a uplatňuje k teda zásada trikrát a dosť k závažným násilným trestným činom. A nie je teda celkom jasné, na základe čoho prišli navrhovatelia s takouto úpravou, že raz ukradneš niečo do 700 eur, je to priestupok. Druhýkrát ukradneš niečo do 700 eur, je to priestupok. Až tretí krát keď ukradneš niečo do 700 eur a od toho prvého postihnutia neuplynulo 12 mesiacov. tak až vtedy je to trestný čin. A ten trestný čin v takomto prípade zrejme bude kvalifikovaný ako podmienka, tak tak potom vlastne až to štvrté ukradnutie povedie k tomu, že niekto prípadne bude odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Môže sa to zdať také, že benevolentnejšie voči páchateľom drobných krádeží. Otázne, ja som veľmi zvedavý, ako sa to prejaví, na tých číslach, či to bude stačiť. Lebo odstrašujúci účinok tejto právnej úpravy je podľa môjho názoru slabší. Alebo teda mám pochybnosť, či bude odstrašujúci účinok tejto právnej úpravy dostatočný. Uvidíme. Určite je to lepšie ako to, čo tu bolo medzi rokmi 2024 a minulým rokom, keď bola táto novela schválená. To čo sme navrhli my, v tom našom návrhu, v tom skromnejšom kratšom bolo, že to písmeno g by znelo: bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch odsúdený, alebo postihnutý. Čiže nie dvakrát, vraciame sa k tomu jednému, že stačí raz. A nielen postihnutí, ale aj odsúdený. To znamená, že aj potrestaný. My sme to v podstate prebrali z tej novely, o ktorej hovorila aj pani poslankyňa Kolíková, že bola pripravovaná na ministerstve, bola podrobená pripomienkovému konaniu. A keď bola pozmenená, tak znova išla do pripomienkového konania. A tu by som zacitoval dôvodovú správu k tomuto navrhovanému uzneseniu. Je to teda ministerská dôvodová správa a ktorá ale vysvetľuje ten rozdiel. (Citácia.) "Úpravu paragrafu 212 odsek 1 písmeno g sa zavádza možnosť odsúdiť takzvaného recidívneho zlodeja, ktorý spácha v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia priestupkovú krádež. Podľa platnej právnej úpravy nemožno rovnaké konanie recidívneho zlodeja a prvopáchateľa postihnúť rovnako. Ak prvopáchateľ spáchal v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho postihu na majetkový priestupok, za majetkový priestupok ďalšiu priestupkovú krádež, jeho konanie už nebolo kvalifikované ako priestupok, ale ako prečin podľa paragrafu 212 odsek 1 písmeno g trestného zákona. Avšak agresívny zlodej spáchal v lehote 12 mesiacov od predchádzajúceho odsúdenia priestupkovú krádež, jeho konanie bolo paradoxne kvalifikované len ako priestupok, nie ako prečin, keďže skutková podstata podľa paragrafu 212 odsek 1 písmeno g ani podľa paragrafu 212 písmeno b nebola naplnená". Čiže, paradoxne, keď niekto spáchal priestupok, tak potom po 12 mesiacoch znova priestupok, tak to bol trestný čin a kto spáchal trestný čin bol právoplatne odsúdený, tak po 12 mesiacoch spáchal priestupok, tak už nebol odsúdený podľa tohto ustanovenia. Čiže to je ten rozdiel. To je niečo, čo bolo navrhované v predchádzajúcom volebnom období, na základe riadneho pripomienkového konania a je to obdobné riešenie aké majú v trestnom zákonníku v Českej republike takže sa domnievame, že aj v tomto prípade by to bolo vylepšenie toho pôvodného stavu a bolo by to zlepšenie oproti tomu, čo je dnes v zákone. Aj keď opakujem aj to, čo je dnes v zákone vo vzťahu k priestupkovej recidíve je lepšie, ako to čo sme tam mali, po tej mafiánskej novele. A je až neuveriteľné a to hovorím na záver, že aké veci tu my musíme riešiť. Toto je vec, ktorú sme vôbec nemuseli riešiť, keby ste neboli vedení snahou pomôcť svojim ľuďom a zabezpečiť im bezpečnosť voči trestnému stíhaniu. Lebo takáto vec by sa v normálnom legislatívnom procese pravdepodobne nestala. Nebolo takéto riešenie navrhované, teda také riešenie, aké ste dostali do zákona v mafiánskej novele trestného zákona. Iba v tejto jednej špecifickej veci drobných krádeží a ich recidívy, nebola na obsiahnutá ani v jednom z tých návrhov, s ktorými prišla pani ministerka Kolíková vtedajšia. Aby som spomenul aj pána ministra Karasa, tak ani v tom návrhu to nebolo v takejto v takejto forme a nikomu nenapadlo v čo som pozeral pripomienkové konanie, prísť takýmto návrhom bez toho, aby to bolo ošetrené nejakým iným spôsobom. A to je dôkaz toho, že vám ide o záujmy vás a vašich ľudí, kde si potrebujete ošetriť, potrebujete robiť v skrátenom legislatívnom konaní, nie normálnym legislatívnym postupom. A potom vám uchádzajú takéto veci. Vy, aby ste zlodejov, korupčníkov a podvodníkov s radou ľudí vám blízkych ochránili, znížili im tresty, skrátili premlčacie doby, aby bola menšia šanca, že budú vyšetrovaní a keď už budú náhodou predsa len vyšetrení a odsúdený, tak aby dostali nižšie tresty. Toto je pre vás priorita. To ste robili na začiatku volebného obdobia. Lámali ste cez koleno pravidlá, odmietali ste kritiku, ktorá prichádzala na to. Nevytvorili ste priestor pre normálnu vecnú diskusiu a potom vám ušli takéto veci, ktoré znamenali stovky tisíce a v úhrne možno aj milióny eur o ktoré boli pripravení ľudia žijúci na Slovensku o ktorí boli pripravení obchodníci, lebo vy ste hŕŕŕ niečo napísali bez akejkoľvek verejnej diskusie a bez toho, aby ste si zvážení veci, ktoré robíte. Lebo to pre vás nebolo dôležité. Pre vás bola dôležitá beztrestnosť vašich ľudí, tomu ste všetko podriadili a takto to dopadlo. Museli ste to naprávať až potom čo sme my prišli s týmito našimi návrhmi, lebo tieto naše dva návrhy boli predložené do podateľne národnej rady týždeň alebo dva predtým, ako vláda na návrh ministra Suska prišla s tým svojím riešením. A až vtedy ste s tým prišli. Ešte aj to ste urobili zle, ešte aj to ste pomrvili a ako som už spomenul, zaprasili ďalšími vecami, ktoré tam nepatria. Ako sú, ako je znefunkčnenie inštitútu spolupracujúcich obvinených a dva nové absurdné trestné činy. A to sú hodiny a hodiny, ktoré sa zaoberáme vecami v parlamente. Ktoré sú nie že hlavným, iba takým bočným dôsledkom spôsobu vášho vládnutia. Ktorý myslí na seba, ktorý nemyslí na problémy krajiny a problémy ľudí, ktorí v nej žijú. Ďakujem.