46. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol Ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru v rátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci prosím otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pán poslanec otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej sa prihlásil navrhovateľ.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia tak ešte raz predkladám návrh novely ústavy, ktorého účelom je zakotviť do ústavy skutočnosť, že Slovenská republika je členskou krajinou ako Európskej únie tak Severoatlantickej aliancie. Vo vzťahu k Európskej únii už dnes Slovenská ústava obsahuje ustanovenia, ktoré odkazujú na členstvo v Európskej únii, ktoré boli prijaté v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a ktoré by nemali zmysel ak by Slovenská republika nebola členskou krajinou Európskej únie. Napriek tomu neobsahuje Slovenská ústava explicitnú, jednoznačnú zmienku o tom, že Slovenská republika je členskou krajinou Európskej únie. Takže navrhujeme tam doplniť do príslušného článku 7 ods. 2, ktorý hovorí o možnosti prenosu a prenosu výkonu častí právomoci na európske spoločenstvá a Európsku úniu a o tom, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Do tohto ustanovenia navrhujeme doplniť vetu, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a hlási sa k hodnotám úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, na ktorých je Európska únia založená. A inšpirovali sme sa tým, že viaceré ústavy členských krajín Európskej únie obsahujú obdobné ustanovenia a domnievame sa, že je dobré aj takýmto spôsobom deklarovať a zakotviť členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii po tých rokoch členstva. A už sa domnievame, že to, že je Slovensko súčasťou Európskej únie predstavuje aj dôležitú ústavnú hodnotu, ktorá si zaslúži takého jednoznačné pomenovanie. A zároveň navrhujeme zmeniť znenie súčasného odseku 3 v tom istom článku 7 Ústavy Slovenskej republiky podľa, ktorého Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej, kolektívnej bezpečnosti. To je ustanovenie, ktoré bolo do Slovenskej ústavy doplnené aby sa vytvoril priestor preto, aby Slovenská republika mohla vstúpiť do Severoatlantickej aliancie ale bolo toto ustanovenie ústavy tým, že Slovenská republika vstúpila do Severoatlantickej aliancie a preto opäť navrhujeme, aby táto skutočnosť bola jednoznačne a explicitne konštatovaná v Ústave Slovenskej republiky a teda, že by ten odsek 3 v čl. 7 znel: Slovenská republika je na základe pristúpenia k Severoatlantickej zmluve členským štátom organizácie severoatlantickej zmluvy ako organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok. Slovenská republika napĺňa záväzky, ktoré jej z členstva v organizácie severoatlantickej zmluvy vyplývajú a prispieva k spoločnej obrane a bezpečnosti členských krajín. Teda nie len samotné konštatovanie faktu, že Slovenská republika je členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie ale aj prihlásenie sa k hodnotám Európskej únie a prihlásenie sa k záväzkom, ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii. A rovnaký návrh ako sú tie ustanovenia z nášho návrhu, ktoré som teraz prečítal sme predkladali aj pred vyše rokom. Začiatkom roka 2025, lebo sme sa domnievali, že je dôvod, aby sme zakotvili členstvo v týchto dvoch združeniach do Slovenskej ústavy. Samozrejme, že parlamentná väčšina ten návrh odmietla ale, keby ho odmietla s tým, že veď nie sú na to ústavnoprávne dôvody a Slovensko je členom Európskej únie, Slovensko je členom Severoatlantickej aliancie nie je to potrebné dávať do ústavy. Veď už dnes to vlastne implicitne z ústavy vyplýva, že je Slovensko v Európskej únii a tá Severoatlantická aliancia no veď je tam na to priestor, ktorý Slovenská republika využila a ani iné krajiny tú Severoatlantickú alianciu myslím si nejakou jednou výnimkou nemajú spomenutú v ústave. Tak na čo to tam dať. Veď nemusí byť všetko v ústave. Tak áno mohli sme viezť odbornú diskusiu o tom či je alebo nie je potrebné dávať tieto veci do ústavy a ja si viem predstaviť, že aj niekto kto je a je nespochybniteľné nie za členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii si môže myslieť, že nie je to nevyhnutné dávať do ústavy alebo, že to vôbec nie je potrebné a vhodné dávať do ústavy. Len bohužiaľ, neviem či bohužiaľ z časti vládnej koalície prišla reakcia iného tipu. Nie, že nie je to potrebné dávať do ústavy ale no nedávajme to do ústavy, lebo veď čo keď sa tá situácia vyvinie tak, že budeme chcieť vystúpiť z Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie. Myslím, že preborníkom v tomto bol podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, ktorý sa vyjadril takýmto spôsobom. Čo bolo aj pre mňa prekvapenie, lebo dovtedy sa SMER snažil držať dekórum, že áno síce kritizujeme Európsku úniu a Severoatlantickú alianciu aj členské štáty pri každej možnej príležitosti na nich útočíme, spochybňujeme ich ale samotný fakt, že máme byť členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie predmetom nejakého konsenzu, ktorý existuje v slovenskej politike a z ktorého občas iba extrémisti, fašisti a, a niekto podobný vybočil a iné politické strany si ten konsenzus zachovávajú. Tu sa ozvali vyjadrenia, ktoré spochybňovali ten konsenzus, ktoré naznačovali, že však môže sa tá situácia o pár rokov skôr či neskôr vyvinúť aj tak, že by Slovensko nemuselo byť členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Aj v reakcii na tieto výroky sa potom dlhé týždne až mesiace konali protesty v slovenských mestách. Masové protesty organizované občianskou verejnosťou. Do obeda sme tu hovorili o tom ako vláda nerešpektuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ale tak vláda si všeobecne nemá v úcte ústavu. Nemá v úcte ústavné princípy a prejavilo sa to aj na postoji vlády k tomu ako naložila s občianskymi protestami, ktoré obvinila z toho, že sú prípravou nejakého protištátneho prevratu. Že sa tu pripravuje nejaký puč, bola na to zneužitá tajná služba, ktorá vyfabulovala nejakú smiešnu správu neobsahujúcu nič tajné. Všetky informácie boli verejné. Ja som práve dnes dostal oznámenie o odmietnutí nášho trestného oznámenia, ktoré sme dávali v súvislosti s tou správou Slovenskej informačnej služby. Lebo tú správu Slovenskej informačnej služby využil premiér Robert Fico z podporou vládnej koalície na to, aby dosiahol, že schôdza o vyslovení nedôvery vláde bude neverejná. Čo je niečo čo sa v žiadnej demokratickej krajine pokiaľ viem nikdy nestalo. Lebo chce povedať nejaké dôležité tajné informácie. A tie tajné informácie mali pochádzať zo správy Slovenskej informačnej služby a pod tou zámienkou bola utajená schôdza. Stala sa tá schôdza neverejnou a keď sme si vypočuli, že čo bolo obsahom tej správy no tak to boli všetky veci, ktoré boli verejné s jednou jedinou výnimkou, ktorú o pár hodín na to zverejnila tá mimovládna organizácia, ktorá rozposlala email. Hovorím o tom preto, lebo to priamo súvisí, priamo súvisí s tým našim návrhom, ktorý vyprovokoval predstaviteľov vládnej koalície k výrokom, ktoré vyprovokovali verejnosť k tomu, aby chodila niekoľko mesiacov na námestie a protestovala proti odklonu vládnej politiky od demokratického západu. A teda, keď už som začal s tým odmietnutím nášho trestného oznámenia je to veľmi zaujímavý útvar na čítanie. Ja som už čítal všelijaké odmietnutia trestného oznámenia a toto uznesenie odmietnutí trestného oznámenia má asi 6 strán. Asi polovica z tých, z toho odôvodnenia odmietnutia je prerozprávanie alebo prepísanie toho čo sme my napísali do trestného oznámenia. Potom na ďalších dva a pol stranách alebo dvoch stranách sú citované právne predpisy bez toho, aby bolo vysvetlené ako sa vzťahujú na to naše trestné oznámenie alebo na ten skutok, ktorý sme namietali, že teda či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa pri vypracovaní vyfabulovanej správy a potom je tam jeden odstavec, ktorý konštatuje, že treba zastať teda odmietnuť to trestné stíhanie, lebo nie sú dôvody pre začatie trestného stíhania ale, keďže je to tajné tak vám nepovieme prečo. Čiže my sme sa nedozvedeli prečo bolo odmietnuté naše trestné oznámenie ale, ale, ale teda vyšetrovateľ došiel k záveru, že je dôvod ho odmietnuť ale v odôvodnení nám nemôže povedať prečo. Môže nám povedať čo sme my povedali v trestnom oznámení, môže nám povedať čo je napísané v zákone ale ani slovko nám nepovie o tom prečo tie naše podozrenia, ktoré sme vyslovili

...umenie, ale teda vyšetrovateľ dospel k záveru, že je dôvod ho odmietnuť, ale v odôvodnení nám nemôže povedať prečo. Môže nám povedať, čo sme vypovedali v trestnom oznámení. Môže nám povedať, čo je napísané v zákone, ale ani slovko nám nepovie o tom, prečo tie naše podozrenia, ktoré sme vyslovili v trestnom oznámení sa nezakladajú na pravde. Tak keďže uplynul rok a myslíme si, že tie dôvody na zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii sa nezmenili, tak sme prišli opäť s týmto návrhom. Ale keďže za ten rok nezaháľala ani parlamentná, žiaľ ani ústavná väčšina, tak sme doplnili ten náš návrh o ďalšie dve ustanovenia, ďalšie dva odseky do článku 7 slovenskej Ústavy. A tým prvým sme reagovali na novelu Ústavy, ktorá v zhode koalície a časti opozície bola schválená a ktorá doplnila do Ústavy odsek 6 a odsek 7, do článku 7.
Ods. 6: "Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej, najmä základnými kultúrnymi, etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.".
Ods. 7: "Nič v tejto Ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.". Nechcem tu teraz siahodlho reprodukovať všetky tie výhrady, ktoré boli práve voči týmto dvom ustanoveniam, alebo dvom odsekom doplneným do článku 7, v rámci procesu schvaľovania novely Ústavy, kde viacerí upozorňovali, že tieto ustanovenia môžu byť také, že spochybňujú princíp prednosti práva Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky. Obhajcovia tej novely Ústavy tvrdili, že: "Ale nie, to sa mýlite.", že to tak nie je, veď to je iba tie, ktoré ešte neboli prenesené. Veď nič také nebolo prenesené. Tak jednak to nie je celkom pravda, a teda podľa mojich informácií teraz slovenská vláda sa snaží vysvetliť Európskej komisii, že tieto ustanovenia Ústavy nie sú v rozpore s európskym právom. A teda neviem veľmi akým spôsobom sa to vláde Slovenskej republiky podarí, a ak sa jej to nepodarí a ak nedôjde k zmene týchto ustanovení, tak môže nasledovať proces infringementu a Slovenská republika môže čeliť konaniu zo strany Európskej komisie, ktoré môže opäť viesť aj k nejakým finančným postihom.
No, ale my sme reagovali vlastne na obhajobu tej novely Ústavy a týchto ustanovení zo strany jej presadzovateľov, ktorí hovorili, že: "Nie", ale to nespochybňuje princíp prednosti práva Európskej ú nie. Tak my navrhujeme do článku 7 doplniť ešte aj odsek 8. Nedotýkame sa tých ustanovení, ktoré tam boli doplnené pri ostatnej novele Ústavy, ale navrhujeme tam doplniť odsek 8, ktorý by znel: "Nič v tejto Ústave a v ústavných zákonoch nemožno vykladať ako spochybnenie prednosti právne záväzných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie podľa odseku 2 a medzinárodných zmlúv podľa odseku 5 pred zákonmi.".
Čiže, ak je to tak, ako hovoríte, že tam nie je žiadna kolízia, tak tam doplňme aj túto interpretačnú klauzulu a je vymaľované. Európska komisia nebude mať dôvod konať voči Slovenskej republike. Nič nebude potrebné vysvetľovať, lebo tuto to bude vysvetlené. Nič v tejto Ústave a v ústavných zákonoch nemožno vykladať, ako spochybnenie prednosti právne záväzných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie podľa ods. 2 a medzinárodných zmlúv podľa ods. 5 pred zákonmi.
Vy tam budete mať svoju zvrchovanosť v kultúrno etických otázkach, ale zároveň bude potvrdené takýmto ustanovením, novým odsekom 8, že prednosť práva Európskej únie platí a prednosť medzinárodných zmlúv pred zákonmi platí.
Ak nemáte zlé úmysly, ak nechcete aby nastala situácia, keď bude spochybnená prednosť práva Európskej únie a prednosť medzinárodných zmlúv nemáte dôvod brániť sa tomu, aby takáto veta bola doplnená do slovenskej Ústavy. A myslím si, že toto by pomohlo aj vám. Lebo keby to tam bolo, no tak tým sa môžete brániť a tým je vlastne aj to jadro sporu, ktoré tu bolo o novelu Ústavy. Lebo jadro sporu nebolo o dvoch pohlaviach, jadro sporu bolo o práve o tých, o tom novom odseku 6 a novom odseku 7, ktoré aj podľa môjho názoru spochybňujú princíp prednosti práva Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky.
No a opäť v reakcii na to, čo sa udialo počas toho uplynulého roka keď sme predchádzajúci krát predkladali tento návrh novely Ústavy, tak navrhujeme do čl. 7 doplniť aj nový odsek 9, ktorý by znel: "O vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie alebo organizácie Severoatlantickej zmluvy sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.".
Opäť posilnilo by to ukotvenie nášho členstva v Európskej únii. Vo vzťahu k Európskej únii v podstate možno rozhodnúť o vystúpení už v súčasnosti iba ústavným zákonom, alebo referendom, keďže o vstupe do Európskej únie rozhodovalo referendom. A teda keďže referendum bolo platné tak jeho výsledok je záväzný a jeho výsledok je možné zmeniť po uplynutí troch rokov znova iba referendom alebo ústavným zákonom. Čiže jedna z týchto dvoch možností, ak by niekto predsa len chcel vystupovať z Európskej únie, tak musí postupovať jedným z tých dvoch spôsobov. My navrhujeme podobne ako je to pri vstupe do štátneho zväzku a pri vystúpení zo štátneho zväzku. Čiže je to mechanizmus, ktorý je v slovenskej Ústave úplne od začiatku, ktorý pôvodne mal byť použitý pri rozdeľovaní Československa. Lebo vtedy Slovenská republika bola súčasťou Československa. Tvorili sme štátny zväzok, boli sme súčasťou Českej a Slovenskej federatívnej republiky a teda o vystúpení, o vstupe do tej článok 7 ods. 1 o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom. Čiže presne tento mechanizmus navrhujeme aj na prípadné vystúpenie z Európskej únie. To by malo najväčšiu legitimitu, že by o tom rozhodla Národná rada ústavným zákonom a ten by bol potom potvrdený referendom a rovnaký mechanizmus navrhujeme aj pre Severoatlantickú alianciu, kde by takéto zakotvenie znamenalo posilnenie ústavnej ochrany alebo teda zavedenie ústavnej ochrany nášho členstva v Severoatlantickej aliancii.
Takže náš pôvodný návrh spred jedného roka sme trocha rozšírili, pretože boli na to dôvody. Došlo k novele Ústavy a došlo aj zo strany relevantných politických síl k vyjadreniam, ktoré naznačovali možnosť, že by mohli v budúcnosti relevantné politické sily spochybňovať naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Preto bolo dobré vytvoriť aj ten spôsob akým ak by toto právo chceli uplatniť by sa malo postupovať a zároveň aby to bolo také, že by to nebolo úplne jednoduché, alebo potrebovalo by to získať relevantnú podporu, ktorá je od začiatku od prijatia Ústavy Slovenskej republiky definovaná pre vstup a vystúpenie zo štátneho zväzku.
Ja teraz si nerobím nejaké veľké ilúzie, že by ste to schválili, takže vás nejdem presviedčať, aby ste tak robili. Špeciálne ma zaujíma Kresťanskodemokratické hnutie ako sa k tomuto návrhu postaví. Bol by som teda rád keby sme sa na tom dokázali zhodnúť, lebo je tam jedna vec, ktorá bola predmetom sporu nielen medzi väčšinou opozície a koalíciou, ale aj v rámci, vnútri opozície. A tým doplnením toho nového odseku 8 by sa vlastne veľká časť toho sporu vyriešila. Takže možnože nie poslednýkrát v tomto volebnom období stojíme tu s návrhom na doplnenie Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ak by sa, bol takýto návrh schválený tak by Slovenská republika bola pevnejšou súčasťou ako Európskej únie, tak Severoatlantickej aliancie a myslím si, že je to v životnom záujme Slovenskej republiky a všetkých jej občanom a rovnako sú na tom aj iné členské krajiny. V posledných týždňoch som zaregistroval, že s podobnou iniciatívou v Českej republike vyšli poslanci strany TOP 09, ktorí sú tiež momentálne v opozícii, takže ich návrh pravdepodobne dopadne podobne ako náš, ale ukazuje sa, že Európska únia, aj Severoatlantická aliancia sú náš životný priestor a dokiaľ nikto z relevantných politických aktérov to nespochybňoval, tak možno ani nebolo ani také podstatné uvažovať o tom, že to má byť zakotvené v Ústave. V týchto geopolitických podmienkach a v tejto politickej situácii, vzhľadom na to čo sa tu deje, aj na medzinárodnej scéne, aj vnútri na Slovensku si myslíme, že je to dobrý nápad a budeme sa oňho usilovať, bez ohľadu na to, ako dopadne hlasovanie o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne pán poslanec, do tejto rozpravy sme nedostali žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Nie je tomu tak, preto (Ruch v sále.) Je mi to ľúto, ale myslím si, že pán poslanec vystupoval normálne v rozprave a teda. V poriadku. Tak pani poslankyňa sa môže prihlásiť ústne, napríklad teraz kedy chcela a povedať niečo. Nie je tomu tak, tak vyhlásim rozpravu za skončenú. Stanovisko navrhovateľ predpokladám nechce zaujať. Spravodajca, takisto nie, resp. spravodajca nereaguje, no tak beriem to ako nie. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Bajo Holečkovej, Mariána Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a znene a doplnení niektorých zákonov, návrh zákona vedieme ako parlamentnú tlač 1150. Návrh na jeho pridelenie prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1209. Pani poslankyňa Bajo Holečková má slovo, aby návrh uviedla.

Ďakujem veľmi pekne pán predsedajúci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s poslancom Mariánom Viskupičom, a ktorým sa mení na dopĺňa zákon č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom navrhovanej úpravy je zakotviť pravidlo, aby sa neformálnym opatrovateľom, ktorí sa starajú o odkázanú osobu, ktoré zomrela a dostal príspevok za opatrovanie aj po úmrtí opatrovanej osoby. Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem veľmi pekne.

Spravodajcom je pán poslanec Ledecký, z Výboru pre sociálne veci, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu v návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1150. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky a ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1209 z 12. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady....

v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1209 z 12. januára 2026 navrhujem aby návrh zákona prerokovali
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali výbory do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Prosím pán predsedajúci otvorte všeobecnú rozpravu.