49. schôdza

Opäť ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, aj vzhľadom na tú účasť aj zo strany opozície verím, že tým pádom môžeme hovoriť, teda pardon, je tu niekoľko kolegov aj z európskeho, aj zo zahraničného výboru zo strany Progresívneho Slovenska, ale keď tak pozerám celú celkovo, chcem tým povedať, že hádam to signalizuje, že teda nebude príliš široká rozprava ani k spomínanej výročnej správe Slovenskej republiky a jej činnosti ako člena Európskeho spoločenstva, ktorú pred chvíľou predniesol pán minister zahraničných vecí Juraj Blanár, napokon sme o nej rokovali na európskom výbore včera na zasadnutí a myslím si, že bola prijatá vcelku pozitívne zo strany všetkých klubov. Nakoľko správa o činnosti európskeho výboru sa týka minulý rok a, ako vieme, teda väčšinu toho roka až do 11. decembra predsedal európskemu výboru kolega poslanec Ján Ferenčák, ale následne som bol poverený zastupovať na pozícii predsedu výboru pre európske záležitosti ja, dovoľte mi povedať možno niekoľko faktov o tej činnosti napriek tomu, že tú správu máte pred sebou, je relatívne rozsiahla, ale myslím si, že sme si všetci vedomí, najmä my, čo sme členovia, že teda európsky výbor sa naozaj teší špecifickému postaveniu z hľadiska všetkých výborov, všetkých výborov Národnej rady Slovenskej republiky v rámci svojich kompetencií a najmä možno v rámci aktuálneho stavu zahraničnej politiky, geopolitiky, problémov s dodržiavaním humanitárneho práva, problémov s dodržiavaním bezpečnostných otázok, medzinárodného práva, ale aj mnohých kontroverzných diskusií v téme kohézne politiky Európskej únie, ktorých sa takisto dotkol aj pán minister zahraničných vecí Juraj Blanár v predchádzajúcom úvodnom slove. No a v neposlednom rade aj kontroverzné otázky dodržiavania subsidiarity z pohľadu teda jednotlivých členských štátov Európskej únie a ich záujmov. No a nemenej dôležité sú spomínané aj rozpočtové a politické priority členských štátov, ako aj otázka dodržiavania národných záujmov členských krajín Európskej únie aj na úkor možno záujmov iných krajín, ktoré teda členmi v Európskom spoločenstve Európskej únie aspoň nateraz nie sú.
Takže mi dovoľte aspoň niekoľko sumarizačných faktov ohľadom minulého roku a činnosti európskeho výboru alebo teda takzvaného VEZ Národnej rady. Takže v sledovanom období, čiže od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025, vzal ten náš európsky výbor na vedomie 718 nových návrhov aktov v zmysle, samozrejme, daných paragrafov zákona o rokovacom poriadku. Výbor taktiež zobral na vedomie 264 predbežných stanovísk, ktoré mu boli doručené v lehote podľa rokovacieho poriadku, teda § 58. Z celkového počtu 885 návrhov aktov Výbor Národnej rady pre európske záležitosti pri piatich z nich požiadal o stanovisko iný výbor v zmysle rokovacieho poriadku. Informácie o všetkých doručených návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie obsahuje teda systém sledovania európskych záležitostí, ktorý, ako my vieme, ale teda môžeme takto informovať aj širšiu verejnosť, je verejne dostupný a umiestnený na webovej stránke Národnej rady Slovenskej republiky. Prostredníctvom daného informačného systému má teda prístup k informáciám o záväzných právnych aktoch a iných aktov o Európskej únii, ako aj predbežným stanoviskám k tým jednotlivým návrhom, ktoré sme prerokovali. Výbor pre európske záležitosti rokoval v sledovanom období a prerokoval informácie a schválil stanoviská Slovenskej republiky k viacerým zasadnutiam Európskej rady a Rady Európskej únie. Máme ich v materiáli vymenované všetky s jednotlivými termínmi uskutočnenia a rokovania. Dovoľte mi len zhrnúť, keď ich tak vidím v odrážkach, v rámci Európskej rady, ktorá sa týka teda napríklad pána ministra zahraničných vecí, sme za minulý rok boli, pardon, tá sa týka premiéra, to sú hlavy štátov, tak to bolo šesť jednotlivých mimoriadnych zasadnutí alebo riadnych zasadnutí, kde európsky výbor schvaľoval dané informácie a pozície, v našom prípade predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica za ostatný rok. Jedenkrát to bola Rada Európskej únie pre životné prostredie s daným materiálom a diskusiou na našom výbore. Jedenkrát Rada pre všeobecné záležitosti, a tu sa dostávam, áno, päťkrát sme za minulý rok mali hosťa, ktorý predstavoval stanoviská vlády, respektíve ministerstva zahraničných vecí v osobe ministra zahraničných vecí Juraja Blanára pred Radami Európskej únie pre zahraničné veci, tzv. FAC. K ostatným zasadnutiam Rady Európskej únie boli stanoviská Slovenskej republiky schválené formou takzvanej tichej procedúry, keďže vieme, aj to je legitímna forma v zmysle čl. 2 ods. 4 ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
No a ešte sa dotknem okruhu, ktorý som naznačil teda v úvodnom mojom slove v prvých vetách. Takže v súvislosti s návrhom, súladom návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity Lisabonská zmluva z roku 2009 zaviedla mechanizmus kontroly subsidiarity umožňujúci národnému parlamentu Európskej únie prijímať odôvodnené stanoviská v prípade nazdávania sa, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie porušuje zásadu subsidiarity. V sledovanom období, to znamená za ten minulý rok, výbor pre európske záležitosti toto právo uplatnil pri návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o postupnom ukončení dovozu zemného plynu z Ruska, zlepšení monitorovania možných energetických závislostí a o zmene nariadenia Európskej únie 2017/1938.
Čo sa týka politických dialógov, Výbor Národnej rady pre európske záležitosti v sledovanom období prijal šesť uznesení, ktoré sa následne zasielali príslušným európskym inštitúciám. Išlo napríklad o uznesenia k politike súdržnosti Európskej únie po roku 2027, zastavenie tranzitu zemného plynu cez územie Ukrajiny a jeho dopadu na Slovensko a Európsku úniu, prioritám Slovenskej republiky vyplývajúcim z pracovného programu Európskej komisie na rok 2025, aktuálnemu vývoju v obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými, podpore rozvoja geotermálnej energie na Slovensku a v Európskej únii a aktu agresie Ruskej federácie voči Poľskej republike. My, členovia, si pamätáme na všetky jednotlivé znenia v týchto prípadoch, o ktorých sme hlasovali a ktoré sme schvaľovali.
Posledná zmienka, okrem tohto výbor pre európske záležitosti prerokoval zameranie činnosti veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belgickom kráľovstve a Luxemburskom veľkovojvodstve, Českej republike, Dánskom kráľovstve, Nórskom kráľovstve a na Islande so sídlom v Štokholme, Nemeckej spolkovej republike a Maďarsku. Zároveň prerokoval aj stretnutia premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom a ďalšie kroky Slovenskej republiky vyplývajúce zo zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a revíziu plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Čo sa týka všetkých ostatných aktivít európskeho výboru, niekedy zlúčenými aj s partnerským výborom pre zahraničné veci či už na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, alebo na iných pôdach v zahraničí na formátoch stretnutí reprezentantov týchto výborov a najmä európskeho výboru, parlamentov členských krajín v prípade tzv. hosťujúcich alebo pristupujúcich kandidujúcich krajín, tam všetky detailné informácie, kde členovia výboru reprezentovali, s kým rokovali a o akých záležitostiach, sa už môžete dočítať v zvyšných častiach spomínanej výročnej správy o činnosti európskeho výboru za minulý rok.
Pán predsedajúci, toľko z mojej strany, ďakujem pekne.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy je jedna písomná prihláška, a to od pani poslankyne Beáty Jurík za klub Progresívne Slovensko, týmto jej odovzdávam slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
No tak, pán poslanec Hazucha, ste nemuseli byť nedočkavý a pýtať sa na toto na hodine otázok a zbytočne tak zdržovať čas a mohli ste sa dozvedieť o tých najdôležitejších udalostiach v EÚ agende práve teraz, alebo ešte jeden taký spôsob je, že ste si mohli prečítať predkladaný materiál, lebo ja som to teda považovala za absolútne zbytočné, že sme o tom hovorili aj na hodine otázok, keď teraz máme o tejto veci rozpravu. Nehnevajte sa. A, pán minister, ja by som vás poprosila nabudúce prísť na výbor, keď prerokúvame teda výročnú správu o členstve EÚ a nielen poslať štátneho tajomníka. Tak, formality máme za sebou, tak idem k obsahu.
EÚ je momentálne ako kôl v plote. Nikto nás neberie vážne a nemáme žiadny vplyv na svetové dianie. Brusel je v zajatí ideologického fanatizmu, ktorý ničí európsky priemysel a poľnohospodárstvo. Európska únia je v stave klinickej smrti, ak sa nezačne správať k členským štátom s rešpektom. Vidíme len diktát veľkých štátov, ktoré sa snažia zneužívať menšie krajiny na svoje ciele. Inštitúcie EÚ sú plné úradníckych darmožráčov, ktorí netušia, ako vyzerá reálny život v členských štátoch. Sankcie proti Rusku sú čisté šialenstvo, ktoré poškodzuje viac nás než tých, ktorých majú potrestať. EÚ sa zmenila na vojnovú štváčovňu, namiesto toho, aby hľadala mierové riešenia. Brusel chce, aby sme sa poddali kolektívnej psychóze v otázke vojny na Ukrajine. Slovenská vláda nebude skákať tak, ako pískajú v Bruseli, len aby sme sa páčili vojnovým jastrabom. Európska komisia sa správa ako inkvizítor, ktorý trestá štáty za to, že majú vlastný názor. Nenecháme sa vydierať Bruselom cez eurofondy len preto, že chránime slovenské záujmy. To, čo predvádza Európsky parlament, je často len politický cirkus bez akéhokoľvek obsahu. EÚ sa snaží o likvidáciu veta, čo je priamy útok na suverenitu malých krajín. Vedenie EÚ je odtrhnuté od reality a žije v bubline, ktorá s občanmi nemá nič spoločné. Potrebujeme vymeniť týchto neschopných lídrov, ktorí ženú Európu do ekonomickej priepasti. Ak bude takto pokračovať EÚ a nebude rešpektovať suverénnu politiku, tradície, historické korene, tak skape. A ak má skapať, nech skape.
Asi vám všetkým došlo, koho som práve citovala. Všetky tieto vyjadrenia sú vyjadrenia slovenského premiéra Roberta Fica. A potom príde to slávne: EÚ je náš životný priestor. Nuž, tak ho takýmto spôsobom nešpiňte, páni. A mňa zaujíma aj, čo o tomto životnom priestore hovoria vaši europoslanci pán Kaliňák a pani Roth Neveďalová na diskusiách s názvom Európa bez filtrov. Ja keby som nemala čo robiť, tak tam idem a prečítam im túto výročnú správu. Pretože ja skutočne niekedy žasnem. Ja žasnem, ako to tu v tomto parlamente prebieha, o čom sa rokuje. Mimochodom, hneď po týchto bodoch sa vraciame k zlúčenej rozprave o zákonoch, ktoré vyžadujú ústavnú väčšinu, ktorú nemáte, a my napriek tomu tu strávime niekoľko rokovacích hodín, možno dní, aby sme sa bavili o hlúpostiach, ako je napríklad predĺženie nášho volebného obdobia v tomto parlamente na päť rokov, tak akože, páni, k tomu sa ešte potom vyjadrím, že či vy si zaslúžite päť rokov drania nohavíc v tomto parlamente, ale v poriadku. Čiže takéto všetky nezmysly. Ale zároveň žasnem aj nad tým, čo je občas napísané v schvaľovaných textoch, a to je aj prípad tejto výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii.
Začnem teda jedným z citátov. Aj v roku 2025 Slovenská republika pôsobila na pôde európskych inštitúcií konštruktívne a nezávisle. Presadzovala suverénne pozície v prospech občanov Slovenska a obhajovala záujmy Slovenskej republiky. Politickými prioritami pre vládu Slovenskej republiky boli najmä posilnenie konkurencieschopnosti, zníženie cien energií a podpora pre automobilový priemysel. Zastavím sa na chvíľočku pri slove konštruktívne. Ja nemám
===== 70.
... obhajovala záujmy Slovenskej republiky. Politickými prioritami pre vládu Slovenskej republiky boli najmä posilnenie konkurencieschopnosti, zníženie cien energií a podpora pre automobilový priemysel. Zastavím sa na chvíľočku pri slove konštruktívne.
Ja neviem teda, že akú máte vy definíciu slova konštruktívne, ale za mňa to rozhodne nie je vydieranie. Že pri každom sankčnom balíku hovorím EÚ, že buď mi splníte toto, alebo ho nepodporím. Aj dnes ráno sme to videli na našom výbore, čo sa týka 20. sankčného balíka. Hovoríte, že idete v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že podporujeme sankcie, keď nie sú, keď nemajú negatívne dopady na našu ekonomiku a hospodárstvo. Zároveň je v stanovisku ale napísané, že žiadame Európsku úniu, aby nám dala jasné garancie toho, že tento 20. sankčný balík nejakým spôsobom neohrozí mierové rokovania. No a potom na výbore sa navyše dozvieme od pána ministra zahraničných vecí, že sankčný balík budeme blokovať dovtedy, kým Ukrajina cez ropovod Družba opätovne nepustí ropu. Vy hovoríte, že správne. Ale to, čo máte napísané v PVV, tak to nie je správne tým pádom. To, že ste tu prijali uznesenie nezmyselné od Andreja Danka, ktoré hovorí, že sme proti všetkým sankciám, tak to bolo správne alebo nesprávne, páni? Každopádne vy si musíte stáť za tým, čo niekde píšete.
Čo sa týka tej, toho konštruktívneho prístupu, tak opakujem, ja neviem, že či ísť na Radu s tým, že idem blokovať, ak mi nedáte toto alebo toto, je konštruktívne, alebo že či je naopak konštruktívne podieľať sa na tom legislatívnom procese. A ešte sa dostanem napríklad k legislatíve REPowerEU. Nezávisle, nezávisle od koho, páni? Lebo ja mám taký pocit, že aj počas tej maďarskej kampane sme sa čo-to dozvedeli o tej slovenskej nezávislosti alebo o nezávislosti diplomacie v prospech občanov Slovenska. Povedzte mi, tí páni, ktorých ste tak, tak vehementne ťahali zo sankčného zoznamu, za ktorých ste sa tak bili a ktorí sú občania Ruskej federácie alebo ďalších krajín, tretích krajín, tak ako toto bolo v prospech občanov Slovenskej republiky, že vy odtiaľ vyťahujete ruských oligarchov? A prosím vás, pán minister, vidím, že si robíte poznámky, to je super, to znamená, že asi pravdepodobne budete odpovedať, ale neodpovedajte mi Hambálkom. Fakt, lebo Hambálek, pokiaľ viem, občan Slovenskej republiky, občan Európskej únie, a ak to potvrdili, lebo týmto ste sa nás snažili obalamutiť aj na výbore, to jednoducho nie je odpoveď na to, aký záujem má Slovenská republika na tom, aby vyťahovala zo sankčného zoznamu ruských oligarchov. A to, že vás o to požiada Turecko? No tak očividne opäť raz plníte záujmy niekoho iného a nie tie slovenské.
Pokračujem. Politické priority. Posilnenie konkurencieschopnosti. Tak ja by som skutočne chcela vedieť, že čo teda premiér Fico spravil ohľadom posilnenia konkurencieschopnosti Európskej únie a vôbec aj Slovenskej republiky v nej. Pretože ja mám taký pocit, že toto je nejaká taká mantra, ktorú stále využívate, o ktorej hovoríte, lebo všetko, čo sa prijíma na pôde Európskej únie, tak vlastne brzdí našu konkurencieschopnosť, ale to, že napríklad všetky tie daňové úniky, to, na čo vás upozorňovala EPPO a fakt, že Slovensko sa stalo daňovým rajom a že aj to brzdí konkurencieschopnosť, či už teda Slovenska alebo aj celej EÚ, tak to nejako od vás nepočujeme. Nehovoriac o tom, že akým spôsobom tu ničíte naše firmy a že sa skôr vysťahujú za tie hranice, než aby mali budovať naše ekonomické blaho.
Zníženie cien energií. Ja neviem, ale keby sme boli skutočne tým konštruktívnym, nezávislým a suverénnym partnerom, tak by sme možno prišli s nejakými riešeniami a neopakovali by sme stále dokola, nech EÚ už konečne niečo predloží. My čakáme od EÚ, aby to vyriešila. S čím ste, pán minister, prišli, čo ste dali na stôl, aby ste, aby tá Európska komisia už konečne konala? Aké boli požiadavky Slovenskej republiky? Vždy keď sa na to pýtame, tak nedostávame žiadne konkrétne odpovede. Rovnako ako pre podporu pre automobilový priemysel, a to citujem stále z tej vašej správy. Pretože pokiaľ viem, tak my keď sme žiadali od ministerky hospodárstva Sakovej, ale zároveň teda aj od premiéra, aby napríklad zriadili na pôde EÚ nejakú pracovnú skupinu, ktorá sa vtedy, keď prepukla kríza, po tom, čo Donald Trump uvalil na EÚ clá, tak aby zriadili pracovnú skupinu, ktorá by sa špeciálne venovala automobilovému priemyslu, aby oni boli ten motor, to sa aj hodí celkom, aby oni boli tým motorom, ktorý toto bude žiadať, tak pokiaľ viem, to nespravili. Ak taká pracovná skupina existuje, tak preto, že bola zriadená práve tou zlou Európskou úniou.
Dostávam sa teraz k jednej konkrétnosti. V rámci implementácie plánu na úplné ukončenie závislosti Európskej únie od ruských energií Európska komisia v máji ´25 predstavila plán realizácie REPowerEU. Potom je tam opísaná pozícia Slovenska, čo sa týka tejto legislatívy. Ja by som vám tu chcela, keďže je to aj zlúčená rozprava s tými aktivitami výboru pre európske záležitosti, pripomenúť, akú hanbu sme si opäť raz spravili. Najskôr tu, na pôde samotného výboru, a potom aj keď sme to odôvodnené stanovisko poslali do Európskej komisie. A ja som vás na to upozorňovala. Pretože niekto, a neviem, či to bol niekto na úrade vlády, alebo či to bol nejaký minister, sa rozhodol, že toto bude agenda, ktorú si bude ťahať, boj proti REPowerEU a že prinesie na náš výbor odôvodnené stanovisko vlády, ktoré náš výbor iba tak opečiatkuje. Lenže táto kompetencia, a kolega Stuška to spomínal, týchto kariet alebo toho, že teda členské štáty posielajú stanoviská do Európskej únie, keď nesúhlasia s nejakým legislatívnym návrhom, tak tá kompetencia patrí výlučne národným parlamentom. Národným parlamentom, ktorí nemajú byť žiadni, žiadni poštári, ktorí pečiatkujú. A ja som vám to na tom výbore hovorila, že vy jednoducho musíte to stanovisko dať ako návrh stanoviska výboru a potom ho poslať. Tak čo sa tu dialo? Rýchlo sa prerušil výbor a išli ste to opravovať. Takto fungujete. Aj to, čo bolo popísané v tom stanovisku, veď Európska komisia nám na to dala jasnú odpoveď. Prišiel nám list, prišlo nám vyjadrenie, ktoré hovorilo, v podstate vy tomu absolútne na tom Slovensku nerozumiete. No tak vám ďakujem, páni a dámy. Ja sa už dva roky snažím vysvetliť aspoň nejaké základy napríklad princípu subsidiarity, no, žiaľ, ako taký hrach o stenu. Rovnako to bolo aj v prípade ETS 2. Opäť sme tam poslali stanovisko a opäť bola odpoveď z Európskej komisie: žiaľ, na Slovensku tomu nerozumiete.
Ďalšou oblasťou, o ktorej hovorí výročná správa, je oblasť migrácie. A mne teda príde pomerne zvláštne, sa priznám, že keď je teda migrácia tak obrovský problém, a predpokladám, že sa aj zhodneme na tom, že je to problém, ktorý sa rieši aj na pôde Európskej únie a že skutočne to predstavuje, nazvala by som to takým, no, problémom jednoducho aj pre jednotlivé členské štáty, ale problémom, na ktorý hľadáme spoločné riešenia, takže ako je to možné, že sme doteraz za tých dva a pol roka nemali ani raz ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na výbore pre európske záležitosti, aby nám prišiel odprezentovať, aká je pozícia Slovenskej republiky voči migračnému paktu a voči všetkým textom, ktoré z toho vyplývajú. Mňa by tá pozícia skutočne zaujímala, pretože ja keď s vami chodím do diskusií, s pánmi z koalície, tak stále je to len o tom, že my sme proti migrácii, my sme proti migrácii. Ten prijatý migračný pakt hovorí presne to, čo hovoril Robert Fico počas svojej tretej vlády – žiadne povinné kvóty, a na tom sa zhodneme, ten pakt nie je o žiadnych povinných kvótach, ani len o kvótach, je o takzvanej solidarite. Solidarite, ktorá znamená, že každá členská krajina si vyberie, akým spôsobom bude participovať na tom spoločnom riešení migrácie. Že niekto napríklad poskytne nejaké technické zariadenia, že niekto bude lepšie chrániť vonkajšiu hranicu. Nemyslím niekto ako Viktor Orbán, ale niekto, kto ju bude skutočne chrániť. Že niekto bude viac participovať na tom, že ako sa kontroluje dokumentácia migrantov a podobne. Jednoducho že každý členský štát, alebo niekto, kto nechce robiť nič z tohto, tak môže zaplatiť. O tomto je ten pakt, toto je niečo, čo žiadal Robert Fico. A v tomto texte sa píše: „Slovensko zároveň uviedlo, že nebude dávať žiadnu ponuku solidarity."
Čiže tretia vláda Róberta Fica volala po tom, aby bol tento princíp solidarity, aby sme si teda mohli vyberať, lebo áno, migrácia je spoločný problém a nemá ho znášať alebo riešiť iba, alebo nemajú iba krajiny, ktoré sú na tej vonkajšej hranici a ktoré najviac postihuje práve tá migrácia najmä cez Stredozemné more, ako je Taliansko, Grécko, aleže sa na tom musíme podieľať všetci, áno, ale zároveň teda my hovoríme, že nie, nebudeme. Tak ja tomu už skutočne nerozumiem, že vlastne aká je pozícia. A hovorím, ak je to priorita tejto vlády, tak ja by som očakávala, že pán minister sa postaví vždy pred Radou, ktorá o tomto rokuje, na náš výbor a príde s jasnými konkrétnymi požiadavkami alebo teda opatreniami, ktoré my ako Slovenská republika presadzujeme konštruktívne, suverénne a nezávisle na Rade. Žiaľ, to sa nedeje.
Ďalšia z tém je, samozrejme, pôžička vo výške 90 miliárd. Slovensko spolu s Českom a Maďarskom deklarovali, že nebudú súčasťou tejto spolupráce. A dnes sme tu už rozoberali či už na hodine otázok, alebo aj na výbore pre európske záležitosti, že či teda po tých úspešných maďarských voľbách bude Slovensko preberať štafetu, ako to avizoval premiér Fico, a či bude teda Slovensko blokovať túto 90-miliardovú pôžičku. No očividne sa tak nestane, ale ja sa priznám, že mňa šokovalo to, čo povedal pán minister na výbore pre európske záležitosti, lebo teda vraj z tejto 90-miliardovej pôžičky ide 60 na obranu a 30 na fungovanie Ukrajiny, na také tie bežné výdavky štátu. Tých 60 miliárd na obranu, nebudú z toho, pán minister, náhodou profitovať aj naše zbrojárenské firmy? To je len taká rečnícka otázka. A nehovoriac o tom, že ja mám napríklad informácie o tom, že veľa členských krajín EÚ sa nepáči, že my teda nejakým spôsobom neparticipujeme na tejto pôžičke. Dokonca, že sme celú tú tému brali ako ďalší spôsob vydierania Európskej únie a tiež Ukrajiny, aleže naše firmy na tom majú profitovať. A boli aj také hlasy, ktoré hovorili, že však možno by sme mali tie české, slovenské zbrojárenské firmy z toho vylúčiť. Vy si uvedomujete trošku dopady niektorých vašich rozhodnutí alebo teda vašich politických vyjadrení?
Dostávame sa ku sankčnej politike Európskej únie. A myslím, že aj vy ste tu, pán minister, počas hodiny otázok povedali, že aké sú tie sankcie strašne neefektívne, že sú vlastne na nič, rovnaký naratív ste mali aj na našom výbore pre európske záležitosti. No ale potom sa tu dočítame v tej výročnej správe, že cieľom prijatých reštriktívnych opatrení je chrániť záujmy a bezpečnosť Európskej únie a jej občanov. A ja s tým absolútne súhlasím. Ale viete čo? Možno by sme nemuseli mať 20. sankčný balík, možno by sme boli na prvom alebo na druhom, keby existovala politická vôľa a politická odvaha prijať skutočne efektívne a silné reštriktívne opatrenia hneď na začiatku. Len tá politická vôľa nie je. A aj keď sú tieto jednotlivé balíky namierené skutočne tak, aby v súlade s naším programovým vyhlásením vlády nemali žiadne negatívne dopady na slovenskú alebo českú, poľskú, nemeckú, francúzsku ekonomiku a tak ďalej, tak napriek tomu vy toto využívate opäť raz na čo? Na vydieranie našich partnerov. Toto je tá konštruktívna, nezávislá a suverénna politika. Nuž. Ale som rada, že aspoň v tom texte je skutočne čierne na bielom, že tam tie dopady nie sú a že ich teda podporujeme.
Veľmi ma zaujala časť o správe o stave právneho štátu, a síce, že Slovensko pokračuje v konštruktívnom dialógu s Európskou komisiou k otvoreným otázkam právneho štátu. No ďakujem pekne. Možno keby ste ten právny štát neničili, tak by nás na to Európska komisia neupozorňovala a možno by ten dialóg bol skutočne konštruktívny, respektíve nemali by sme problémy. To, že vy ste si tu úplne na hulváta prijali Trestný zákon, ktorý zrušil Naku, ktorý zrušil ÚŠP, len preto, že to niekto potreboval, aha, teraz je tu pán Žiga, ja som si myslela ešte, že pán Gašpar, tak, škoda, škoda, tak možno by sme nemuseli mať potom problémy. A keby ste si prejednávali tie jednotlivé legislatívy, najmä ktoré sú napríklad transpozíciou nejakej smernice Úrad na ochranu
===== 70.
A teraz je tu pán Žiga, ja som si myslela ešte, že pán Gašpar, tak škoda, škoda, tak možno by sme nemuseli mať potom problémy. A keby ste si prejednávali tie jednotlivé legislatívy, najmä ktoré sú napríklad transpozíciou nejakej smernice, Úrad na ochranu oznamovateľov, všakže, tak by sme nemuseli mať problémy s právnym štátom a nemuseli by sme viesť tieto dialógy, ktoré sú skôr takými upozorneniami a vyplývajú z nich následne aj možnosti napríklad infringementu, ktorý taktiež Európska komisia začala, napríklad keď ste zrušili Úrad na ochranu oznamovateľov.
Veľmi ma zaujala aj zmienka o Moldavsku v tejto výročnej správe, pretože ja taktiež, samozrejme, podporujem to reformné úsilie a schopnosti Moldavska na ich ceste do Európskej únie, rovnako ako aj iné kandidátske krajiny. Ja som rada, že pán minister spomínal aj Čiernu Horu, pretože my sme tam jednak boli ako výbor a jednak sme minulý týždeň prijali pani ministerku európskej integrácie. Ale špeciálne čo sa týka Moldavska, však mali sme tu pred časom aj pani prezidentku, a ja som teda, sa priznám, nepočula nikoho z predstaviteľov tejto vlády hovoriť o tom, že ako Moldavsko rozobralo celú sieť ruských agentov, ktorí využívali aj moldavských občanov na svojom území na hybridné vojny vo vnútri Európskej únie. Ja by som to skutočne si rada vypočula z vašich úst a viete špeciálne prečo? Pretože sa to dotýkalo aj Slovenskej republiky. Pretože jeden moldavský občan v roku 2024, keď uzatváral dohodu o vine a treste, tak priznal, že mu bolo zaplatené, aby vycestoval na zápas UEFA, myslím, že to bolo v Nemecku, medzi Slovenskom a Ukrajinou, aby tam zdvihol ukrajinskú vlajku, aby rozpútal vášne. Čiže aj Slovensko bolo nejakým spôsobom súčasťou týchto hybridných operácií, respektíve malo sa tam rozprúdiť nejaký takýto konflikt alebo niečo také. Nakoniec teda rozvinuli ukrajinskú vlajku s nápisom Vráťte nám voľby, aby rozpútali vášne proti prezidentovi Zelenskému. Čiže aj my sme boli takýmto spôsobom súčasťou tých hybridných vojen, ale nečítam to tam, ani som to od vás nepočula. Tak som to tu iba chcela zdôrazniť, že aby možno aj poslanci a poslankyne, ktoré sa úplne tomu nevenovali, aby mali takúto vedomosť. A myslím si, že špeciálne od Moldavska by sme sa mohli, čo sa týka tejto oblasti, aj inšpirovať, aby sme tu skutočne proti hybridným vojnám aj bojovali, respektíve proti tým, ktorí ich tu chcú voči nám rozpútavať.
K 30. novembru 2025 vedie Európska komisia vo vzťahu k Slovenskej republike 60 konaní o porušení povinností podľa zmlúv o fungovaní Európskej únie. Niektoré z nich sú, samozrejme, problémom transpozície, pretože videli sme to aj včera. Tu nám prichádzajú transpozície, ktoré sú neúplné, ktoré sú nedokončené, videli sme to aj pred pár mesiacmi. Ja keď som ministrovi spravodlivosti hovorila, že máme zle transponovanú smernicu PIF, to je ochrana finančných záujmov Európskej únie, tak sa ma pýtal, že kde a ako. Takto u nás vyzerá legislatívna tvorba. A včera sme to videli opäť. Vy sem prichádzate s nejakými v podstate technickými implementáciami alebo transpozíciami smerníc, zároveň si tam nahádžete niekoľko prílepkov, no a potom tá práca celá aj tak vyzerá. No ale zároveň máme, samozrejme, na pleciach aj ten infringement o vašej nezmyselnej zmene ústavy. A jak ešte raz budem počuť, že to je kvôli tomu, že Európska únia, že sa jej nepáči, že sme dali do ústavy dve pohlavia, tak už skutočne asi začnem vyberať peniaze do prasiatka za klamstvá. Lebo ak sa niečo Európskej únii nepáči, tak je to to, že ste si tam dali, že spochybňujeme prednosť práva Európskej únie v oblastiach, ktoré nazývame kultúrno-etickými otázkami, ale zároveň nedefinujeme, čo to je. Vy viete, páni, ako definovať kultúrno-etické otázky, čo tam spadá a čo nie? Lebo ja som tu počas rozpravy o ústave počula napríklad obžalovaného podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara povedať, že dnes tam je niečo, zajtra tam môže byť energetika. Tak chápete, prečo to tej Európskej únii vadí? A skutočne akože to, že koľko je tých infringementov, tak si myslím, že by sme sa mali minimálne zamyslieť, pretože nás to môže vyjsť draho. A v tejto krajine skutočne nemáme na rozdávanie, aj keď niekedy to na tých haciendách a podobných vašich tunelovačkách, ktoré majú ďaleko od skutočných tunelov, vyzerá všelijako.
Právo veta. Spomínal to tu aj pán minister zahraničných vecí, ako my nemôžeme dovoliť, aby bolo obmedzené právo veta. Nuž, tak poviem vám, páni, niečo o práve veta. Robert Fico ho počas svojich štyroch vlád nepoužil ani raz, nula. Pretože nie je pravda, že právo veta využil napríklad pri tých povinných kvótach. Nie je to pravda. Hrozil tým, ale neurobil to. Zároveň nikdy, aleže nikdy nebol proti, keď sa právo veta obmedzovalo, pretože za tie roky my sme sa posunuli z oblastí, kde bola jednomyseľnosť, na oblasti, kde sa dnes hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Koľkokrát povedal Robert Fico, že s tým nesúhlasí? Nula, pretože inak by to neprešlo, pretože na to je vždy potrebná jednomyseľnosť. A viete, čo dokonca povedal v roku 2019, alebo 2018, to sa, priznám, nechcem klamať. Povedal, že jeden alebo dva členské štáty Európskej únie nám nemôžu všetkým diktovať, aká má byť budúcnosť EÚ. Ja neviem, ako si toto preložíte, ale mne sa to zdá tak, že nemali by použiť právo veta na to, aby zabránili niečomu, čo zvyšok považuje za dobré. Ale viete, ja to len zopakujem, možno by sme sa nemuseli dostať k tomu použitiu, respektíve v prípade Roberta Fica nikdy nepoužitiu, keby ten legislatívny proces prebiehal riadne. A tu nadviažem aj na prácu výboru pre európske záležitosti. Mne je nesmierne ľúto ako jeho podpredsedníčke, že tento výbor je zredukovaný na to, že máme rokovania pred summitmi, na ktoré odchádzajú ministri, aj to, ako som spomínala, len niektorí. Ja som napríklad ešte nevidela ani ministra spravodlivosti Suska na našom výbore, nevidela som tam ministra financií, možno len keď bol prezentovať rozpočet, aj to si myslím, že poslal štátneho. Keď sa tam zjavil vtedy ešte minister pán Kmec kvôli plánu obnovy, tak to bolo preto, že opozícia zvolala mimoriadnu schôdzu. A inak vidíme pána Blanára, to musím zase pochváliť, že chodí na výbor, že možno by sa mohli inšpirovať aj ostatní ministri, ale jednoducho na našom výbore sa robí toto a potom prijímanie delegácií. Ja keď sledujem, ako v iných krajinách fungujú výbory pre európske záležitosti, že riadne prerokúvajú všetky legislatívne návrhy, že je tam tá práca, že potom nepošlú do Bruselu úplne hlúpe a nezmyselné stanovisko a už vôbec nie nejaké uznesenia o uznesení k princípu subsidiarity, ktoré len potvrdzujú, že máloktorý člen a členka toho výboru skutočne chápe fungovaniu Európskej únie a už vôbec nie právu Európskej únie, tak mňa to skutočne mrzí. Lebo ja keď som prišla sem do parlamentu, tak som si tak nejak predstavovala, že tí ľudia v tých výboroch aj rozumejú tomu, tej oblasti, na ktorú sa ten výbor zameriava. Veľmi rýchlo som pochopila, že špeciálne v prípade výboru pre európske záležitosti to tak nie je. Ale keď to tak nie je, tak vás aspoň prosím, že nestrápňujme sa a neposielajme to ďalej. Neukazujme ostatným, že my fakt nič nevieme. Tak sa teraz dohodnime, že dobre, že ten rok a pol, čo ostáva do volieb, že teda budeme pokračovať takto, že sa budú robiť iba rokovania, aj to s niektorými ministrami, alebo pošlú štátnych alebo proste okej, a že sa budú prijímať delegácie, že budeme chodiť na zahraničné pracovné cesty, aj odtiaľ, kým, keď je letenka lacnejšia, tak nás vlastne pošlú pred hlasovaním, čiže slovenský hlas, ten suverénny, konštruktívny tam ani nezaznie, ale však nevadí. Tak sa dohodnime, že vlastne ten výbor pre nás nemá taký veľký zmysel, aký by skutočne mal mať, aký má napríklad aj v ústavnom zákone, a že to tu už nejako dobačujeme a potom zhasneme.
Ale toto je skutočne škoda a mňa mrzí, že potom čítam také veci, či už v tej výročnej správe alebo aj v tej správe o činnosti výboru, že sa tak pýtam, že či to, čo sa deje, a to, čo je tam napísané, sú skutočne dvomi časťami toho istého filmu. Lebo ja mám, páni, často pocit, že my možno sledujeme ten istý film, ale niekto je v televízii otočený chrbtom.
Toľko za mňa a som rada, že to vyprovokovalo toľko faktických poznámok vrátane z radov koalície. Tak možno niektorých pánov, ktorí tu ešte doteraz nepovedali ani slovo za tých úbohých 5 700 mesačne, budeme prvýkrát konečne počuť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie deväť faktických.
Pán poslanec Dej.

Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie, počas ktorého si v podstate úplne donaha demaskovala to, akým spôsobom pristupujú k zahraničnej politike, akým spôsobom my pôsobíme v Európskej únii. A podľa mňa nie je nič lepšie, ako konfrontovať účastníkov s ich vlastnými výrokmi, citáciami. Naposledy teda nie tak dávno sa to stalo aj v relácii Na telo, kde tá pani moderátorka konfrontovala Andreja Danka, ten povedal, že pozrie iba na nože. Treba si dávať pozor, aby pán minister zahraničných vecí teda po tomto už nezačal chodiť iba na hodinu otázok, lebo tam bol oveľa výrečnejší ako možno bude teraz tu.
Ale teda podľa mňa toto je presne tá cesta, že tam naozaj aj sa niekedy cítim, ako keby sme pozerali film, my možno od začiatku toho filmu, koalícia od konca a niekde v strede sa to stretlo. A teda neviem, že načo je vlastne dobré, že na jednej strane do tohto uznesenia alebo do tejto výročnej správy napíšete to, ako keby ste teda boli že najviac hrdými partnermi Európskej únie a na strane druhej pán premiér, však nemusím všetky tie výroky opakovať, ty si ich spomenula, samozrejme, ich je ďaleko viacej, o tom spochybňuje naše členstvo. Škoda, že tam nesedel Tibor Gašpar, ktorý sám povedal, že je na zváženie, či máme naďalej zotrvať v Európskej únii. Tiež by tu bolo aj viacej koaličných poslancov a poslankýň a mohlo ťa počuť celú tú polhodinu, pretože si myslím, že to bol naozaj veľmi dobrý príspevok, ktorý demaskoval ich dvojtvárnosť. Oni síce hovoria, že je to suverénna zahraničná politika na všetky štyri svetové strany, ale v skutočnosti je to len dvojtvárnosť doma a v zahraničí. A presne ako si povedala, mrzí ma, že sa tu dialógy s európskymi inštitúciami vedú ich len v prípade, že sa nám vyhrážajú infringementom, za čo sa im ani netreba čudovať, keď sem posielajú peniaze a tu by sa mali utopiť pod teda tou novelou Trestného zákona.
Ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie.

Pán poslanec Dubovický.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Beáta, veľmi pekne ti ďakujem za tvoj príspevok. Ono si pekne poukázala na to, že táto vláda okrem toho, že zlikvidovala kultúru, likviduje zdravotníctvo, firmy, podniky, však všetci utekajú a odchádzajú zo Slovenska, ešte aj tá zahraničná politika na všetky štyri svetové strany nám nepriniesla nič v Slovenskej republike, a to si môžeme povedať otvorene, že ja, žiaľ, nevidím žiaden benefit súčasného postavenia Slovenskej republiky, že politiku chce robiť na všetky štyri svetové strany. Práve naopak, môžeme si kľudne povedať, však ono to aj minister Blanár tu hovoril, že nejakým spôsobom drukuje povedzme tomu mieru aj za cenu toho, že práve ten agresor je Ruská federácia, nie Ukrajina. Ale aby sme prešli rýchlo ďalej, však ono si fakt že treba pripomenúť, že aj teraz nový súčasný premiér Maďarska povedal, že tá, tá migračná kríza, ktorá tu bola roku 2023, a kde tí migranti prišli na Slovensko, že to bola priama dohoda Orbána a Fica, aby ste si urobili na tom tú špinavú politiku. Vy vedome klamete, zavádzate, kolaborujete tuná s kadejakým, len aby ste sa dostali k moci. Rozprávate o posilnení posilnení konkurencieschopnosti Slovenskej republiky. No mi povedzte, akým spôsobom, keď za posledné dni niekoľko veľkých firiem sa rozhodlo, že odchádzajú zo Slovenska. Samsung, AT&T, sa mi zdá, že včera to bolo, firma, ktorá vyrába sladkosti, ktorá sa presúva naspäť do Čiech (reakcia z pléna) Figaro. Ako vy pomáhate? Vy robíte, vy robíte len zle tomuto štátu. A nehnevajte sa na mňa, ešte na záver... nestíham.

Pani poslankyňa Gregorová.

Ďakujem za slovo.
A ďakujem, Bea, za tvoj príspevok. Ja aj tým, že mám vyštudovanú európsku politiku, tak toto naozaj veľmi citlivo vnímam. Pomenovala si aj jeden zásadný paradox súčasnej slovenskej politiky, a to je ten, že vláda a verejnosť ťahajú v otázke EÚ úplne diametrálne opačným smerom. Vyše 80 % obyvateľov Slovenska považuje členstvo v EÚ za výhodné pre Slovensko. Dôvera v Úniu je na historickom maxime za posledných 15 rokov, viac ako priemer Európskej únie a takmer dvojnásobok dôveryhodnosti slovenskej vlády. Vyše 80 % ľudí považuje členstvo za výhodné, voľný pohyb osôb podporuje až 90 % obyvateľov. Ak by sa konalo referendum o členstve v EÚ, za zotrvanie by hlasovali tri štvrtiny oprávnených voličov, vrátane 68 % priaznivcov SMER-u a SNS a viac ako 80 % voličov HLAS-u.
===== 76.
... za výhodné, voľný pohyb osôb považuje až 90 % obyvateľov. Ak by sa konalo referendum o členstve v EÚ, za zotrvanie by hlasovali tri štvrtiny oprávnených voličov, vrátane 68 % priaznivcov SMER-u a SNS a viac ako 80 % voličov HLAS-u. Čo robí naša vláda namiesto toho? V závere roka ´24 odmietla finančnú zodpovednosť za spoločný úver, 90-miliardovú pôžičku Ukrajine, čím sa Robert Fico zaradil po boku Viktora Orbána a Andreja Babiša do klubu tzv. čiernych pasažierov. Ďalej, Ficova cesta do Moskvy odštartovala sériu rozhodnutí, ktoré dokazujú, že vláda Európsku úniu vníma možno ako nejaký vítaný bankomat a fackovacieho panáka na odlákanie pozornosti od vlastných zlyhaní. Vládni politici dnes nie sú schopní povedať nič pozitívne o tom, čo členstvo pre Slovensko znamená. Zaznieva len kritika. Pani europoslankyňa Judita Laššáková aktívne chodí po školách a hovorí žiakom o možnosti vystúpenia Slovenska z EÚ. Nie o výhodách členstva, ale o jeho ukončení, a to mladým ľuďom, ktorí EÚ považujú za svoj svet, za svoj prirodzený priestor, lebo sa do nej mnohí aj narodili. Ako naozaj je mi to strašne ľúto a cynickejší obraz súčasného SMER-u si len ťažko možno predstaviť. Ja sa len pýtam, koho teda reprezentujete?

Pán poslanec Krúpa.