49. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ten prejav bol naozaj taký širokospektrálny a ťažko je zareagovať na niektoré podstatné veci. Mňa však zaujala tá vaša otázka, keď ste sa pýtali, či rozumieme alebo teda vieme, čo sú to kultúrno-etické otázky. Vtedy som si spomenul, že na jednom rokovaní Národnej rady prišla kolegyňa z opozície a sama nevedela deklarovať alebo povedala, že tomu nerozumie a nevie, čo to je, tak mi dovoľte, aby som to prečítal, aby tomu porozumeli jednak zástupcovia opozície, ale aj občania všeobecne.
Takže kultúrno-etické otázky sú spoločensky citlivé témy týkajúce sa hodnôt, hodnôt morálky, identity a ľudských práv, často rozdeľujúce verejnosť na konzervatívny a liberálny tábor. Zahŕňajú otázky ako interrupcie, registrované partnerstvá, adopcie detí pármi rovnakého pohlavia či eutanázia. Hlavné oblasti a diskusia: sú to hodnotové témy, ako je umelé prerušenie tehotenstva, ochrana života od počatia. Potom je to rodina a práva, právo zrejme, registrované partnerstvá, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, práva LGBTQIA+ komunity, vzdelávanie a výchova, sexuálna výchova na školách, vplyv cirkvi na štátne inštitúcie. A v oblasti etiky vedy, bioetické otázky, eutanázia, asistovaná reprodukcia. Ak sa pozrieme na preambulu Ústavy Slovenskej republiky, kde je presne zakotvená charakteristika Slovenského štátu, tak tuná je presná výpovedná hodnota toho, čo sú to teda kultúrno-etické otázky.
Ďakujem.

S reakciou pani poslankyňa Jurík.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Stuška, ja som nepovedala, že v roku 2023 malo vaše PVV predvídať všetko, čo sa bude diať. Ja som iba poukazovala na to, že to, čo píšete v stanoviskách, to, čo je napísané v PVV, a to, čo nám potom povie pán minister na výbore, vždy spolu akože nekorešponduje. Tá kolegyňa z opozície, pán poslanec zo SMER-u, sem asi nedoniesla tú zmenu ústavy, všakže? Čiže nie je to až taký veľký problém, že to nevedela ona definovať, dôležité je, že či ste to vy vedeli definovať. Pretože neviem, odkiaľ ste prečítali tú definíciu, možno Wikipédia, možno AI, neviem, nechcem radšej tipovať, ale tie konkrétnosti, o ktorých ste hovorili, tak to sa volá ľudské práva, nie hodnotové otázky. A ja teda nie som veštica, ale predpokladám, že aj pán minister, keď sa potom vyjadrí, tak mi vytkne, že som obyčajná bruselská služobníčka, lebo my by sme nikdy nehájili záujmy Slovenskej republiky tak, ako to robí on, ale by sme vždy robili to, čo nám Brusel káže. No nie, my by sme boli od začiatku legislatívnej tvorby, od začiatku tvorby rôznych stanovísk a pozícií pri stole, za ktorým sa rozhoduje. A tam vy nie ste. Tam ste sa vy dostali touto vašou suterénnou politikou.
A prečo teda nie som ani agentka lotyšská, grécka, nemecká, talianska, keď oni všetci sa vedia zhodnúť a len my donedávna s Maďarskom sme sedeli bokom. No povedzte mi. A ešte som ukrajinská agentka, samozrejme. No ja vám môžem garantovať, že mňa si nikto v rozhovore či s ukrajinským prezidentom, alebo premiérkou nenahral a že určite by sme tam nedohadovali nejaký spoločný postup.
A som rada, že si, Gret, spomenula aj tie výroky o vystúpení z EÚ, pretože tuto páni zo strany SMER chcú ísť do ďalšej vlády s fašistickou republikou, ktorá má dokonca toto v programe a ktorá chce dokonca zrušiť Európsky parlament, ktorý je tou najdemokratickejšou inštitúciou, pretože zastupuje občanov a občianky EÚ. Tak ja neviem, ja sa tak pýtam, aká bude potom tá výročná správa o našom členstve, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No dobre, teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Sedem poslancov.
Prvý pán poslanec Valášek, nech sa páči.
=====

Pán poslanec Valášek, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci, dámy a páni.
Mal som tú česť slúžiť päť rokov ako štátny úradník, riaditeľ odboru, že, Juraj, pamätáš? Zastupujúci generálny a potom aj veľvyslanec. Niečo viem o tom procese, ako sa pripravujú tieto správy, lebo som niekoľko písal aj sám za tých pár rokov. A v praxi to funguje asi tak, dámy a páni, že väčšinou to spíše referent, prečíta to tak že vedúci oddelenia, možno riaditeľ odboru, preletí to generálny a ak si to zväčša, ak si to prečíta minister, je to skôr výnimka, pretože väčšinou sú to rutinné správy, ktoré ani tu v parlamente nie sú predmetom nejakého veľkého záujmu či diskusie. Lenže to by sme, samozrejme, nemohli mať pri moci túto vládu. Táto vláda je special, táto vláda je iná. Vláda, kde si ministri úplne pravidelne protirečia a o chvíľku ponúknem konkrétne príklady, kedy sa im to darí. Vláda, ktorá sa ani nepokúša držať sa v otázke obrany, zahraničnej politiky či Európy jednotnej stratégie, lebo ona ju nemá. Táto vláda sa neunúvala pripraviť si vlastnú bezpečnostnú alebo obrannú politiku, pardon, obrannú stratégiu, tie, ktoré sú v platnosti, sú ešte z éry Jara Naďa či Ivana Korčoka.
No a teraz mám trošku, a majte aj vy, prosím, trošku sympatie pre tých chudákov úradníkov, ktorým pristane na stole úloha takýto dokument pripraviť. Čo majú tí nešťastníci v situácii v tomto smeráckom holubníku, v tejto danej situácii robiť? Keď jeden minister hovorí jedno, druhý druhé a platné, stále platné strategické dokumenty hovoria niečo ale úplne iné. Tak úradníci pri písaní tejto správy o fungovaní v EÚ išli relatívne bezpečnou cestou, použili tam také tradičné dlhodobé slovenské línie z tých čias, z dôb minulých a časov uplynulých a keďže to nikto z vedenia zjavne poriadne nečítal, tak im to aj prešlo. Lenže teraz, dámy a páni, ten výsledok je viac-menej komický, lebo formulácie tejto správy vo viacerých oblastiach priamo a úplne že prvoplánovo protirečia výrokom premiéra či jednotlivých ministrov. A dovoľte mi len dve oblasti za všetky, určite by sa ich dalo spomenúť viac a už viacero spomenula kolegyňa Jurík.
Tak konštatujem, že v otázke sankcií, citlivá to téma, mali sme tu milión debát s ministrom Blanárom či s inými o sankciách Európskej únie voči Rusku za jej nehanebnú, podlú, krvavú agresiu voči Ukrajine. Konštatujem, že tento dokument píše, citujem doslova: „Cieľom prijatých reštriktívnych opatrení je chrániť záujmy a bezpečnosť Európskej únie a jej občanov.“ Paráda, podpisujem do bodky, nenapísal by som to sám inak, nenapísal by som to lepšie. No len teraz, samozrejme, toto je fikcia správy o fungovaní v EÚ. A potom je tu aj, samozrejme, politika a slová premiéra Fica, ktorý opakovane kritizoval sankcie ako, citujem: „nefunkčné a poškodzujúce len tých, ktorí ich vymysleli.“ Len dva týždne dozadu sa v súvislosti s tými sankciami na ropu a plyn vyjadril, že sú nezmyselné a mali by byť zrušené. A povedal tiež, že musíme pripraviť zabetovať, aj keď to bude vnímané ako niečo, čo má nabúrať mierový proces.
Čiže ešte raz. Pán premiér považuje sankcie, sankcie, ktorých celou pointou je, samozrejme, oslabiť ruskú vojnovú mašinériu, uprieť im tie peniaze na to, aby mohli naďalej bombardovať ženy, deti, dôchodcov na Ukrajine, považuje ich za škodlivé a pre záujmy Slovenskej republiky priam nebezpečné. Páni a dámy, takýto prvoplánový rozpor medzi slovami stratégia, teda správy, a slovami premiéra, najvyššieho predstaviteľa alebo druhého najvyššieho predstaviteľa Slovenskej republiky a najvyššieho predstaviteľa vlády, väčší rozpor by ste asi nenašli a nenapísali, ani keby ste chceli. To je len jedna z dvoch tém, ktoré som chcel vypichnúť.
Prejdeme k mojej obľúbenej obrane a bezpečnosti. Správa konštatuje: „V roku 2025 Slovensko privítalo aktívny prístup novej Európskej komisie k otázkam obrany a bezpečnosti," a dodáva o pár riadkov neskôr: „Slovensko podporilo iniciatívy Únie v oblasti bezpečnosti a obrany, vrátane podpory rozvoja obranných síl, spôsobilostí Európskej únie, zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu." To je odkaz, aby bolo jasné, na viacero vecí. Je toho veľa, čo Európska únia v otázke obrany urobila, ale taká tá hlavná novinka minulý rok bola, samozrejme, ten obrovský program pôžičiek SAFE za 150 miliárd, z toho 4,2 miliardy pre Slovensko. Program, o ktorom minister Blanár pred asi pol hodinou povedal, keď predstavoval túto správu, že je to dobrá iniciatíva, citujem jeho slová. Nuž, opäť, jeden čihí, druhý hota. Prečítajme si, čo hovoria o plánoch na podporu obnovy výzbroje Európskej únie alebo členských štátov Európskej únie či premiér Fico, či irónia-irónií samotný minister obrany Miroslav Kali... pardon, pán Robert Kaliňák.
Premiér Fico sa vyjadril, že nemá chuť sa pripravovať na nejakú vojnu, že v týchto nezmyselných časoch zbrojenia by Slovensku veľmi svedčila neutralita. A čo sa týka samotnej politiky Európskej únie v otázke obrannej bezpečnosti, povedal toto: „Všetky zasadnutia Európskej rady sú vojnové kabinety, zbrane, zbrane a zbrane, žiadne slovo mier tam nepadá, čo sa týka zasadnutia Európskej rady. Je mi to veľmi ľúto, lebo v Európskej únii mier mal byť na prvom mieste.“ Aby bolo úplne jasné, čo pod tým myslí, že to nie sú len také všeobecné reči o európskych aktivitách či iniciatívach v otázke obrany a bezpečnosti všeobecne, že fakt hovorí aj o tom programe pôžičiek na investície do našej vlastnej obrany, tak, samozrejme, tie skritizoval pod Slavínom, priamo pred ruským veľvyslancom 8. apríla 2025, takmer presne na deň, alebo deň a rok a týždeň dozadu. Keď skritizoval program SAFE, hovorí, prečo má zrazu Európa vynaložiť 850 miliárd eur na zbrojenie. To je kombinácia 650 miliárd v uvoľnených pravidlách, fiškálnych pravidlách Európskej únie a 150 miliárd na zbrojenie na túto pôžičku. Explicitný odkaz pre znalcov priamo na túto pôžičku, ktorú minister Kaliňák privítal, Slovensko podporilo, premiér Fico opakovane skritizoval. „Principiálne odmietam podporiť,“ ďalší citát, „čokoľvek, čo by viedlo k peniazom na vojnu,“ skonštatoval premiér Fico, ktorý, samozrejme, následne podporil peniaze na vojnu.
Čerešničkou, čerešničkou, dámy a páni, sú výroky samotného ministra Kaliňáka, ktorého dávam do pozornosti preto, lebo ide o ministra, ktorý priamo riadi ozbrojené sily, a človeka, ktorý de facto vlastne reguluje obranný priemysel, pričom oba, aj ozbrojené sily, aj obranný priemysel, priamo profitujú a benefitujú z tej 4,2-miliardovej pôžičky. Len teda zjavne sa to deje proti vôli ministra slávneho rezortu, lebo nie, nie, on je proti tomu, citujem: „aby sa z Európy stala vojenská organizácia na ochranu a vojenstvo je tu na to, Európa je tu na ekonomiku a rozvoj. Nemôžeme to dovoliť,“ povedal predtým, než to samozrejme dovolil. Aby bol ten zmätok a duplicita v našich vyjadreniach a krokoch aleže úplne dokonalé, tak Slovensko sa, samozrejme, nielenže prihlásilo do SAFE, ale ten istý minister, ktorý skritizoval SAFE a povedal, že nemôže niečo takéto dovoliť, samozrejme obratom využil celých 4,2 miliardy, na ktoré malo Slovensko nárok, aby zadal že priamym zadaním, samozrejme, ako on vie, vopred vybraným firmám bez akejkoľvek súťaže, bez akejkoľvek odbornej diskusie tých 4,2 miliardy rozdal. Mimochodom, nie všetky krajiny sa prihlásili do SAFE. To nie je tak, že proste sa pôžička zoberie a automaticky dostanete podľa nejakej percentovej rovnice, čo chcete. Kopa krajín to odmietla, lebo si vedeli požičať, alebo si povedali, že to nepotrebujú, alebo si vedeli požičať lacnejšie. Takže Slovensko urobilo ten extra krok, že nielenže sme SAFE schválili a podporili jeho vznik na pôde Európskej únie, potom sme sa ako jedna z nie úplne všetkých krajín Európskej únie k nemu aj prihlásili a, samozrejme, celých 4,2 miliardy sme si vyčerpali. Potom, čo ich aj premiér, aj minister obrany, irónia-irónií, opakovane skritizovali.
Mohol by som pokračovať, ale nebudem. Už ste asi pochopili z vystúpení či kolegyne Jurík, či mňa, že týchto príkladov je skutočne veľa. Za zmienku fakt stojí to, čo vypichla už Beáta predo mnou. Ako v agende migrácie vláda SMER-u v roku 2026 a v roku ´25, ktorého sa týka tá správa, vlastne oponuje sama sebe a vlastným návrhom na riešenie migračnej krízy z roku 2016. Ak neviete, o čom hovorím, je tu, je tu osobitný dokument, ktorý vláda Roberta Fica v tom roku predložila, ktorý vôbec nebol zlý. Boli to presne tie isté mechanizmy, ktoré Beáta spomínala predo mnou. Flexibilná solidarita dávala nám možnosť, ako reagovať pružne na migračné krízy tak, aby sme nemuseli prijať tie kvóty, ktoré skutočne nedávali zmysel, ale aby sme ukázali nejakú solidaritu a reálne pomohli, to je vlastne smerácky návrh z roku 2016, ktorý, samozrejme, vláda SMER-u v roku 2025 naplno kritizuje.
Páni a dámy, ja neviem, či sa môže, či sa sluší použiť slovo bordel v Národnej rade, ale skutočne žiadne iné slovo tak dobre nepopisuje tú realitu našej politiky a tú fikciu ponúkanú v tejto správe. Ostáva len dodať, a to je dobrá správa, že napriek tým siláckym rečiam či ministrov, či premiéra Slovensko väčšinou naozaj skutočne sklopí uši a vlastne sa riadi skôr tými slovami úradníkov ako tými siláckymi rečami ministrov či premiéra. Tí totiž urobia ramená, keď odlietajú, alebo predtým, než odletia na summit EÚ, alebo keď stoja po boku ruského veľvyslanca. To sú plní rečí o tom, ako je Európska únia zlá, ako s ňou idú, samozrejme, zatočiť. Ale odvaha spľasne, ich odvaha spľasne ako vyfučaný balón v momente, keď prekročia ten prah a treba tieto slová aj povedať do očí ich kolegom z iných členských krajín Európskej únie. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, vypršal vám čas, ktorý ste... (predchádzajúci rečník dokončuje reč mimo mikrofón) Predtým ako prejdeme k faktickým poznámkam, ste sa ma viacerí pýtali, či budeme mať hlasovanie o sedemnástej hodine, hlasovanie nebude, lebo nie je o čom hlasovať. Prípadné schválenie procedúr, ktoré sme chceli robiť k zmenám rokovacích časov na budúci týždeň, urobíme v utorok o jedenástej. (Reakcia z pléna.) Asi aj zmeny vo výboroch. Tak nemáme skôr kedy hlasovania, takže predpokladám, že aj zmeny vo výboroch. A teraz prejdeme k tým faktickým poznámkam.
Takže pán poslanec Pročko, nech sa páči.

Ďakujem. No hneď v úvode si, Tomáš, spomínal, že tieto správy píšu takí asistenti, ktorí to vlastne okopčia aj z minulých správ a vlastne to urobia spôsobom, aby to bolo prijateľné, pekné a krásne. Neviem, či to čítal pán minister Blanár, ale ja keď som si to prečítal, tak sú tam naozaj skvosty. A to, čo si hovoril, že to píšu asistenti a sú to také bláboly niekedy, tak ja vám niečo prečítam: „Slovenská republika v súlade s programovým vyhlásením vlády pokračovala v aktívnom angažovaní sa pri formovaní a implementácii spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie v kontexte aktuálnych globálnych výziev." Žvást ako vyšitý. Ale ďalšia veta je úžasná: „Slovensko pokračovalo v poskytovaní všestrannej pomoci a podpore Ukrajiny, s výnimkou dodávok vojenského vybavenia z vládnej úrovne." Opakujem, z vládnej úrovne. Ani náboj Ukrajine, ktorý vrieskal Robert Fico na námestiach, už neplatí. Rozprával, že on chce mier. On nechce, aby sa na Ukrajine vraždilo, aby sa na Ukrajine zabíjali ľudia. Takže ani náboj Ukrajine. Z vládnej úrovne nedala vláda ani náboj Ukrajine. Ale kšefty Kaliňáka, Strnada a Fica, ktorí predávajú na Ukrajinu zbrane, je zrejmý. To znamená, milí voliči Roberta Fica, ani náboj Ukrajine už neplatí. Ukrajine sa predávajú zbrane, ktoré tam zabíjajú. Táto správa je taký naozaj balast, ktorý rozpráva o tom, že z vládnej úrovne sme nedali ani náboj Ukrajine, ale Kaliňák, Fico a Strnad už môžu zarábať na zbraniach, ktoré na Ukrajine zabíjajú.

Pani poslankyňa Juríková.

Ďakujem za slovo.
Tomáš, hovoril si o obrane, tak ja som si spomenula na ďalšiu pikošku z nášho výboru, a nevadí, že tu nie je pán minister zahraničných vecí, lebo tentokrát sa to týka ministra obrany, ktorý teda na náš výbor prišiel doteraz až dvakrát a niekedy už sa mu stalo aj, že teda porušil ústavný zákon a že ani len to stanovisko, ktoré mu ukladá ústavný zákon povinnosť poslať, tak ani len to neposlal, pretože on sa rád vyhovára, že neexistujú formálne rady obrany, aleže je to len pod FAC, takže on nemusí chodiť. No ale jeden z týchto vzácnych momentov, keď prišiel, tak som sa ho pýtala na spoločný obranný trh. Že či s ním teda Slovenská republika súhlasí. No a on povedal, že áno, samozrejme, a vymenoval všetky výhody a že teda oni sú za. No a potom som mu prečítala pozmeňujúce návrhy, ktoré jeho kolegyne zo SMER-u europoslankyňa Laššáková a Beňová predložili v Európskom parlamente a ktoré naopak boli proti tomu spoločnému obrannému trhu. A viete, čo mi vtedy pán minister povedal? Že no, čo vám k tomu poviem? Asi sú mierumilovnejšie ako ja. Čiže na jednej strane nám tu povie minister obrany, že on je za niečo, ale potom vaši europoslanci, alebo v tomto prípade europoslankyne sú vlastne proti tomu v Európskom parlamente. Tak ja neviem, ale má to len dve vysvetlenia. Buď pravá ruka nevie, čo robí ľavá, alebo že v Európskom parlamente to hráte na džihád proti takejto spoločnej obrane, jednak preto, že má byť spoločná, a to vám vadí, vy chcete byť vždy mimo všetkého, čo sa v EÚ robí, alebo že to teda hráte proti obrane, pretože vy radi kričíte, že obrana rovná sa zbrane, rovná sa zabíjanie. A vy ste predsa za mier, všakže? Ja nie. A vy ste prečo za mier, všakže?