49. schôdza

Pani poslankyňa Plaváková, ďalšiu vystupujúcu v rozprave.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.

No, ja som sledovala priebeh príbehu tohto zákona naozaj počas celého priebehu, ako sa vyvíjal. No a to teda je výkon, pán minister, naozaj. Že vy aj dobrú vec dokážete takto dokaziť. To je fakt silné. Lebo tento príbeh sa začal ako klasická transpozícia smernice anti-SLAPP. Až na to, že tu máme ministra vnútra, ktorému sa prihodilo také babráctvo, že si neotvoril svoju elektronickú schránku, a tak pre zmeškanie prehral na súde. A tak sa z transpozície smernice stal Lex Šutaj Eštok, alebo teda ako povedala Zuzka Alex Papaláš. Vnímam tu rôzne názory na názov tohto zákona. Môžeme prípadne o tom hlasovať. No a to sa tu tak zrazu v MPK ocitol návrh z ministerstva vnútra, ktoré predložilo dve zásadné pripomienky. Ja som tu o nich informovala vlastne, keď sa to dialo v decembri, akurát sme vtedy rokovali o Lex Gašpar. A obidve sa týkali prehry ministra Husa Šutaja Eštoka v súdnom spore v dôsledku kontumačného rozsudku a neprevzatej pošty v elektronickej schránke. Po MPK to teda pán minister Susko poslušne doplnil, hoci to absolútne nesúvisí so samotným návrhom zákona a transpozíciou smernice, ktorú tento zákon prináša a ktorú ste tak dali do MPK. Veď to bol váš návrh. A teda do paragrafového znenia ste doplnili tak, ako to požadovalo ministerstvo vnútra, ktoré teda len tlmočilo lobbing ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ale pre historický záznam vo všeobecnej dôvodovej správe zostáva zachytené, čím bol tento zákon na začiatku. Dnes sa totižto stále dočítame, že predmetom vládneho návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami. A teda zabudli ste tam doplniť aj to B. Ja som to skúsila teda tak narýchlo dodraftovať. Predmetom vládneho návrhu zákona je aj riešenie súdnej prehry Matúša Šutaja Eštoka na základe jeho lobingu s cieľom politicky mu pomôcť. No tak možno toto ste tam mohli doplniť, aspoň by to odrážalo to, čím ten zákon v skutočnosti aktuálne je. A mne naozaj, už vtedy v tom decembri, keď som to videla, prišlo neuveriteľné, že minister Matúš Šutaj Eštok normálne zneužil vládnych úradníkov, aby oni do systému v rámci MPK doplnili to, čo on potrebuje vyriešiť pre svoju politickú budúcnosť, a teda predložili tam dve zásadné pripomienky. Obidve boli schválené, obidve sa týkajú jeho vlastnej osobnej situácie, ktorú si privodil on sám. A boli to teda tie dve pripomienky. Jedna: do predloženého návrhu zákona žiadame zahrnúť právnu úpravu, ktorou sa vylúči možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, takzvaným kontumačným rozsudkom. A druhá: v návrhu zákona žiadame tiež upraviť vylúčenie fikcie doručenia pri doručovaní do elektronickej schránky. No a čo sa ocitlo vo finálnom znení zákona? Presne tieto dve požiadavky. Čiže pán minister si prostredníctvom štátneho aparátu vyloboval riešenie svojej vlastnej osobnej situácie, ktorú, opakujem, si privodil on sám. No teda vrátim sa na chvíľu ešte aj k samotnej smernici a tomu, čím mal byť pôvodne tento návrh zákona. Lebo cieľom tej smernice je ochrániť ľudí pred šikanóznymi žalobami, ktorých cieľom je umlčiavať a zastrašovať osoby, ktoré sú aktívne vo verejnom priestore. Do MPK teda prišiel v podstate naozaj fakt dobrý návrh s pokrytím dokonca aj týchto šikanóznych žalôb aj na národnej úrovni. Čo by sa dalo pochváliť, lebo to je naozaj dôležité, ale zrazu, zrazu tu máme návrh zákona, z ktorého to vypadlo. Aby sme presne vedeli, čo ste navrhovali. Takto znie ako pôvodné znenie: spor proti verejnej účasti je zneužívajúce súdne konanie vedené proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Aktuálne znenie teda je: spor proti verejnej účasti je uplatňovanie zjavne neopodstatneného nároku na súde vo veci s cezhraničnými dôsledkami proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti. Verejná účasť je potom definovaná ako prednesenie akéhokoľvek vyjadrenia alebo vykonanie akejkoľvek činnosti fyzickou osobou alebo právnickou osobou pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu, práva na informácie, slobody vedeckého bádania a umenia alebo slobody zhromažďovania, slobody združovania a akékoľvek prípravné, podporné alebo pomocné činnosti, ktoré sú s nimi priamo spojené a ktoré súvisia so záležitosťou verejného záujmu. A prečo teda len s cezhraničným prvkom? Mňa by naozaj zaujímala odpoveď na túto otázku. Verím, že nám ju pán minister v tejto rozprave na túto otázku zodpovie, a teda chcela by som aj poprosiť, aby ste sa prihlásili do rozpravy tak, aby sme mohli aj reagovať, aby sme tu mohli mať nejaký konštruktívny dialóg a nielen v záverečnom slove, kde reagovať nemôžeme, ako je zvykom pre členov vašej vlády. No a prečo teda len s cezhraničným prvkom? No, prečo asi? Lebo tie na národnej úrovni sa týkajú práve aj predstaviteľov vlády. Zuzka Števová tu už uvádzala niekoľko príkladov, ale ja sa zameriam len na jedného ministra, a tým je Tomáš Taraba, a konkrétne citujem z jeho príspevku na sociálnej sieti: „Dnes som bol na ministerstve do večerných hodín, nikam som neodišiel a už vôbec nemám dôvod odchádzať bočným vchodom. Riadne som opustil budovu ministerstva vo večerných hodinách a to cez hlavný vchod, čo je zachytené aj na kamere. Po novinárovi Aktualít, ktorý si vymyslel, že moja letenka do USA stála 19 000 $, po Sone Mekej z Denníka N, ktorá si vymyslela, že idem stavať s Ratajom retenčnú nádrž v Tatrách, som rád, že môžem po dnešnej reportáži dať civilnú žalobu konečne aj na pani Terekovú. Žalovaná suma 50 000 € zostane rovnaká a darujem ju rovnako na charitu.“ No, tak to je krásna ukážka, na ktorej ma mrzí hlavne to, že na charitu žiadne peniaze Tomáša Tarabu nepôjdu, keďže takéto žaloby sú samozrejme úplným nezmyslom bez šance na úspech, ale že úplným. A navyše ja si myslím, že pán Taraba robí len také ramená na sociálnych sieťach, že on vlastne tie žaloby reálne ani nepodal. V každom prípade je to veľmi pekná ukážka potenciálnych SLAPP žalôb na národnej úrovni a to je naozaj len jeden z mnohých príkladov a prípadov, ktoré by sme našli v kruhoch vládnej koalície. No a to je, prečo z toho národná úroveň vypadla? A ja som sa teda na tento návrh zákona pýtala aj eurokomisára pre právny štát, keď bol nedávno na Slovensku. A je pravda, že smernica upravuje len tie prípady s cezhraničným prvkom, keďže to je v kompetencii Európskej únie, ale aj samotný eurokomisár pre právny štát potvrdil, že vyzývajú členské štáty, aby ochranu rozšírili aj na národné prípady. K tomu štáty donútiť, samozrejme, nevedia, ale apelujú na to, aby takúto ochranu zabezpečili. A ja si myslím teda, že pán Kočiš, s ktorým ste sa asi tiež stretli, tieto slová adresoval aj vám, a o to viac ma zaujíma odpoveď na otázku: prečo nie? Prečo to odtiaľ vypadlo? Ešte to tam aj bolo. Keby ste to tam na začiatku nemali, dobre, povieme si, že proste to ste vy, ale ono to tam na začiatku bolo. Normálne dobrý návrh, kde ste pokrývali aj tie situácie pre ľudí, ktorí na Slovensku žijú. No a tak si to zhrňme. Ako by sa dal vnímať tento finálny návrh zákona? A to tak, že pána ministra spravodlivosti vlastne očividne nezaujíma ochrana ľudí pred šikanóznymi žalobami. A tento návrh by sme tu vôbec nemali, keby nebolo Európskej únie, lebo pána ministra Suska zjavne ani netrápi zneužívanie právneho systému na umlčiavanie a šikanovanie ľudí. Ale teda, keď už ten návrh tu kvôli Bruselu musíte mať a nechcete pomôcť ľuďom na Slovensku, tak ste sa rozhodli pomôcť aspoň svojmu kolegovi z vlády Matúšovi Šutajovi Eštokovi, ktorý si to vyloboval a zneužil na to svoju funkciu a štátny aparát. To je podľa mňa úplne že neuveriteľné. Že minister spravodlivosti. Ako akýkoľvek minister je to problém, ale minister spravodlivosti. Veď vy nám tu od počiatku výkonu svojej funkcie prinášate pod pazuchom návrhy zákonov ako taký poslíček, ktoré si u vás lobujú rôzni obžalovaní, obvinení a babrácki ministri. Ja si myslím, že to je také zneuctenie ministerstva spravodlivosti, že mňa už fakt bolí sa na to aj pozerať, pán minister. Ďakujem za pozornosť.

Štyri faktické, pani poslankyňa Števulová, no.

Ďakujem ti, Lucia, že si to znovu zrekapitulovala a naozaj, nadväzujúc na tvoj príspevok, ja musím zopakovať veci, na ktoré chceme odpoveď. Kto a prečo loboval u ministra spravodlivosti, že sa tento návrh zákona zmenil z formy, kde sa vzťahoval aj na domáce spory, len na tie cezhraničné. To je prvá otázka. Druhá otázka, komu pomôže tá zmena ustanovení týkajúcich sa kontumačného rozsudku? A keď sa pýtam, že komu pomôže, tak tým nemyslím Matúša Šuteja Eštoka. Komu inému ako Matúšovi Šutejovi Eštokovi táto právna úprava pomôže? A ako to zlepší a zrýchli súdne konania a posilní právnu istotu ich účastníkov, to by sme chceli vedieť. A po tretie, kto a prečo loboval na ministerstve spravodlivosti za to povinné ustanovenie tých 15 dní pre súdy, o čom hovorila pani Kolíková, lebo ani to v pôvodnom návrhu nebolo a tiež sa to tam nejako zjavilo. Toto sú otázky, ktoré vy prosto ako predkladateľ tohto návrhu zákona parlamentu musíte zodpovedať. Musíte. Pretože inak táto právna úprava, ktorú ste sem doniesli, nemá zmysel, nemá žiaden význam. Je to len niečo, kde ste sa rozhodli vyhovieť nejakým lobistickým skupinám, či už z vlády alebo z prostredia advokácie. Čiže jednoznačne, ja neviem, Lex Papaláš, Lex Matúš Taještok, Lex lobbying, vyberme si. V druhom konaní, v druhom čítaní, kľudne môžeme hlasovať o týchto návrhoch.

Pán poslanec Vančo.

Ďakujem, pán predsedajúci. No máme tu rovnaký vzorec, ako to bolo pri Trestnom zákone a samozrejme aj pri iných zákonoch, ale pri tom Trestnom zákone to bolo tiež veľmi evidentné, že sa zneužíva parlament a legislatíva na to, aby sa pomohlo konkrétnym konkrétnym ľuďom blízkym koalícii alebo priamo členom tejto vládnej koalície. A my by sme si na to nemali zvykať. My by sme si nemali zvykať na to, že tu ministri nie sú schopní riešiť svoje svoje osobné veci. Nie sú schopní sa zmestiť do medzí zákona vo svojich v podstate súkromných veciach alebo teda čisto osobných. Každopádne, je to mimo nejakého verejného záujmu, lebo tu sa nerieši verejný záujem. Tu sa nerieši verejný záujem na tom, aby sa niečo zlepšilo pre všetkých občanov a ľudí žijúcich na Slovensku. Tu sa rieši jedna jediná vec od začiatku tohto volebného obdobia a to sú konkrétni ľudia a, aby sa im pomohlo. Tentokrát prišiel náhrad Matúš Utaještok, ktorý je taký babrák, že nie je schopný si ani obhospodáriť vlastnú e-mailovú schránku. A vďaka tomu prišiel o vyše 100 000 € pri kontumačnom rozsudku. A to je dôvod, prečo tu dnes sedíme teraz a zaoberáme sa týmto návrhom zákona. A to je neuveriteľné a nezvykajme si na to. Nemôžeme si na toto zvykať. Toto je proste totálne mimo akýchkoľvek štandardov. A už s tým, prosím vás, prestaňte, lebo toto naozaj nie je normálne. Pani poslankyňa

Kolíková. Čakám pekne.

Ja si myslím, že v tejto súvislosti nadviažem na pani poslankyňu a na zneužívanie právomoci, ktorú má táto vládna koalícia a teraz je to v podaní pána ministra spravodlivosti, že ohýbajú pravidlá súdneho konania, aby z Matúša Šutu a Eštoka urobili obeť. A ja si myslím, že v tomto kontexte treba povedať, pre aký výrok dostal rozsudok pre zmeškanie? Pretože on v čase, keď už bol ministrom vnútra, tak urobil status s názvom Zločinci sa stali hrdinami. A o vyšetrovateľoch povedal okrem iného toto: zrazu sa vrahovia a kriví policajti zrazu sú vrahovia a kriví policajti hrdinami, lebo ich tá správna časť spoločnosti legitimizuje. Napísal minister. To znamená, bez toho, aby sme mali akýkoľvek odsudzujúci rozsudok, ich prirovnal k Mikulášovi Černákovi, označil ich za vrahov. Ohľadom tohto výroku k šiestim vyšetrovateľom, teda na každého je to približne 15 000 € ako nemajetková ujma, dostal To znamená, bez toho, aby sme mali akýkoľvek odsudzujúci rozsudok, ich prirovnal k Mikulášovi Černákovi, označili ich za vrahov. Ohľadom tohto výroku k šiestim vyšetrovateľom, teda na každého je to približne 15000 € ako nemajetková ujma, dostalo rozsudok pre zmeškanie. Minister vnútra je právnik, minister spravodlivosti tiež je právnik a musí veľmi dobre vedieť. Pre za takýto výrok. V podstate neexistuje priestor. Aby bolo možné, že by z toho prípadu mohol vyjsť minister vnútra úspešne. To znamená bez akýchkoľvek pochýb. Sudca, ktorý vydával tento rozsudok pre zmeškanie, mohol mať jasno v tom, že neexistuje žiadny právoplatný rozsudok o tom, že by daní vyšetrovatelia boli vrahovia, lebo to by sme všetci vedeli. To je súčasne aj vedel, že áno, je to rozsudok pre zmeškanie, ale aj zrejme s ohľadom samotného výroku vlastne ten výsledok by nemohol vyzerať.

Pán poslanec Pročko. Vôbec