Vážený pán 10, poprosil by som o kľud v sále, pán poslanec Pročko. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, aj ja mám otázky na pána ministra. Ja som ich síce už povedal vo faktickej poznámke na vystúpenie pani poslankyne Kolíkovej. A vtedy sa pán minister síce nebavil s pánom poslancom Baškom, ale teda odbehol si, čo teda chápem, že občas si musí minister odbehnúť, tak by som ich zopakoval, lebo teda ja som ich síce povedal, ale on ich nepočul. Tá prvá otázka sa týka toho, že aký bude mať ten zákon zmysel po zúžení predmetu úpravy iba na šikanózne žaloby s medzinárodným prvkom. Lebo tie šikanózne žaloby, o ktorých vieme, sú šikanózne žaloby od slovenských politikov, slovenských podnikateľov. Nie sú to šikanózne žaloby od Európskej komisie, európskych inštitúcií, európskych firiem, že či teraz stačí, že si takto odfajkneme, že transponovali sme smernicu a vôbec nás nezaujíma, aký bude reálny dosah tej právnej úpravy, že či naozaj niekomu pomôže. Alebo teda z akého dôvodu sa toto udialo. Zaujíma ma aj to, čo na čo sa pýtali kolegyne, že aký teda, ako sa to tam dostalo a prečo sa to tam dostalo, ale mňa zaujíma aj ten praktický aspekt. Teda, že aký to potom bude mať význam, koho ten zákon bude chrániť. A druhá moja otázka sa týka toho, o čom hovorila vo svojom vystúpení pani poslankyňa. A koľko váži? Či to nebude viesť k právnej neistote práve voči tým ľuďom, ktorí používajú elektronickú schránku, pretože – a to pripúšťam – sú ľudia, ktorí majú aktivovanú elektronickú schránku a vôbec s ňou nerobia, lebo sú takí, ktorí si ju nedôsledne kontrolujú a tým vychádza vaša právna úprava v ústrety, ale sú ľudia, ktorí elektronickú schránku využívajú, na to elektronické schránky existujú a týchto môže poškodiť, lebo tí sa môžu spoliehať na to, že im bude korešpondencia s orgánmi verejnej moci vrátane verejnej správy, vrátane súdov doručená elektronicky, ako im je všetka ostatná, a tuto zrazu príde nejaké doručenie žltým lístkom, ktoré si nemusia všimnúť, môže sa stratiť, nemusia bývať na adrese svojho trvalého pobytu a práve preto používajú elektronickú schránku a tak ďalej, a dokonca môže nastať situácia, že niekto bude viesť spor a bude dostávať komunikáciu do elektronickej schránky, bude komunikovať so súdom prostredníctvom elektronickej schránky a zrovna ten rozsudok mu nepríde do elektronickej schránky, ale príde mu žltým lístkom. Nebude to trošku zvláštna situácia? Podľa mňa bude, ale teda, aký to má význam, keď napríklad účastník komunikuje elektronicky so súdom a rozsudok pre zmeškanie, lebo aj taká situácia môže nastať, mu príde žltým lístkom. Pošta fyzicky. No a teraz by som sa chcel bližšie venovať obsahu a teda konkrétne pripomienkam Ministerstva vnútra, ktoré reagovali na babráctvo ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka ako súkromnej osoby, nie ako ministra, ale ako súkromnej osoby, ktoré sa premietli do návrhu zákona a sú podľa môjho názoru zneužitím. Pozdravujeme na balkóne. Neviem koho, nedostali sme informáciu, ale zdravíme divákov. Študentov a študentky. A nemáme informáciu. Keby sme vedeli, odkiaľ ste, tak vás pozdravíme aj adresne. Zdravíme Košice. Čo by sme robili, keby sme nemali pána poslanca Pročka. Dobre. Čiže ešte raz. Do návrhu zákona sa dostali veci, ktoré sú vecou osobného záujmu verejného funkcionára ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. A dokonca veci, ktoré sú v rozpore s verejným záujmom, lebo tie zmeny, ktoré navrhovalo Ministerstvo vnútra, aj v tej forme, ako ich navrhovalo, aj v tej forme, ako sa dostali do návrhu zákona, sú podľa môjho názoru v rozpore s verejným záujmom. A dokonca ja tam vidím ten konflikt tak intenzívny, že som podal podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, aby začal konanie. Preskúmal, či teda minister neuprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom. Ja som presvedčený, že áno, ale tak bude na výbore, aby to posúdil. Výbor by mal začať konanie, lebo môj podnet má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ústavný zákon preto, aby začal konanie. Ako to konanie dopadne, bude teda na výbore, aby posúdil, či tam ten konflikt je a či nastalo uprednostnenie osobného záujmu pred verejným záujmom. Ale je teda možné aj – a taká je prax v ostatnom období –, že výbor napriek tomu, že sú splnené podmienky dané ústavným zákonom, konanie ani len neotvorí. A výbor sa má zísť v utorok a ja sa v tejto súvislosti chcem poďakovať pánovi ministrovi Suskovi, na rozdiel od predrečníčok a predrečníkov nebudem len kritický, ale chcem teda aj oceniť to, že pán minister Susko nechal termínovať tento bod práve na dnešný deň, lebo je tu priestor, aby sme o tom konflikte záujmov pána ministra Matúša Šutaja Eštoka hovorili a do sýtosti sa o ňom diskutovali. Obvykle na výbore nie je taký priestor, výbor rokuje neverejne. A keď neotvorí konanie, tak je to otázka dvoch minút, keď predsedníčka výboru uvedie ten návrh a koaliční poslanci konštatujú, že konanie nezačalo a teda tým sa to skončí. Teraz máme možnosť presne o tej téme hovoriť v pléne, lebo môj podnet sa týka samozrejme tohoto návrhu zákona, jeho obsahu a spôsobu, akým sa tam dostalo to inkriminované ustanovenie. Takže ešte raz ďakujem, pán minister Susko, za túto možnosť. A navrhuje sa doplniť do Civilného sporového poriadku § 276a, ktorý znie: Na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní elektronickej schránky nepoužijú. Ak by toto platilo v čase, keď prebehla tá slávna kauza pána ministra vnútra, tak by neprehral tým spôsobom, akým prehral. Prehral by asi iným spôsobom, ale neprehral by tak, že by to vyznelo, že je babrák, ktorý má síce elektronickú schránku aktivovanú, ale si ju nepreberá a nepozerá a nekomunikuje elektronicky. A teraz spätnú účinnosť to nemá, ale určite to má účinnosť smerom na vyznenie celého sporu, lebo toto bolo široko medializované. Pán minister vnútra bol za to kritizovaný, dokonca ironizovaný a vysmievaný. Ale treba povedať, že toto, čo sa dostalo do návrhu zákona, nie je to, s čím prišlo Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra prišlo s dvoma zásadnými pripomienkami a tie pripomienky išli ešte ďalej ako to, čo sa dostalo do návrhu zákona, a preto je dôležité hovoriť aj o tom procese. Návrh zákona nie je to, s čím prišlo Ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra prišlo s dvoma zásadnými pripomienkami a tie pripomienky išli ešte ďalej ako to, čo sa dostalo do návrhu zákona a preto je dôležité hovoriť aj o tom procese. Idem teda tu opakovať celý ten priebeh, ale teda minister vnútra Šutaj Eštok prehral súdny spor o ochranu osobnosti. Žalovali ho čurilovci, ktorých prirovnal k vrahom a mafiánom a k Mikulášovi Černákovi. A o tom celom informoval ich advokát pán Péter Kubina. A teda prehral to minister vnútra vlastnou pasivitou tým, že si nekontroloval elektronickú schránku. Bola mu doručená výzva, nereagoval, bol mu doručený rozsudok, nereagoval, neodvolal sa. Rozsudok nadobudol účinnosť a stal sa právoplatným. A v tom istom čase, respektíve o pár týždňov neskôr, lebo on sa ešte pokúsil zvrátiť to, nepodarilo sa mu to zvrátiť právnymi prostriedkami. A vzápätí predložilo Ministerstvo spravodlivosti do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona, o ktorom rokujeme, ktorý transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami. Tak opäť okrem tej možnosti, o ktorej som hovoril vo faktickej poznámke na vystúpenie pani poslankyne Števulovej, že sa pán minister Šutaj Eštok domnieva, že on je tou osobou zapojenou do verejnej účasti a zjavne neopodstatnený nárok a zneužívajúce súdne konanie je to, že ho vyšetrovatelia žalovali za výroky, ktoré o nich mal, tak pripomienky Ministerstva vnútra išli zjavne nad rámec toho, čo bolo v návrhu zákona. A Ministerstvo vnútra navrhovalo úplne vylúčiť možnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi stranami konania, ďalej spor, ktorý strany konania nemôžu ukončiť súdnym zmierom, v spore na ochranu osobnosti, ak sa v žalobe žiada náhrada nemajetkovej ujmy, a taktiež v spore o vypratanie nehnuteľnosti. To znamená, že v týchto prípadoch, v týchto typoch sporov by sa úplne vylúčil rozsudok pre zmeškanie. Toto ministerstvo nenavrhuje, čo teda opäť oceňujem, že Ministerstvo spravodlivosti nepodľahlo tomu tlaku a teda nešlo do takéhoto širokého obmedzenia rozsudku pre zmeškanie a obmedzilo sa iba na tie žlté lístočky v prípade rozsudkov pre zmeškanie, lebo toto by úplne znefunkčnilo v daných veciach možnosť rozhodovať rozsudkom pre zmeškanie. A tá druhá pripomienka Ministerstva vnútra navrhovala úplné vylúčenie fikcie doručenia pri doručovaní do elektronickej schránky. Čo by znamenalo znefunkčnenie doručovania do elektronickej schránky, lebo kto by chcel robiť obštrukcie, no jednoducho by si neprebral to, čo mu prišlo do elektronickej schránky. Nenastala by fikcia doručenia. Čo potom? Potom by sa mu muselo doručovať papierovo alebo akým spôsobom? Čiže to, čo sa nakoniec dostalo do návrhu zákona, bolo výrazné zmäkčenie toho, čo žiadalo Ministerstvo vnútra. A také zmeny, ktoré navrhovalo Ministerstvo vnútra, respektíve pán minister Šutaj Eštok, by určite výrazným spôsobom znížili efektívnosť a rýchlosť súdneho konania, obmedzili by rozhodovanie súdov prostredníctvom rozsudkov pre zmeškanie, oslabili by doručovanie prostredníctvom elektronických schránok, vytvorili by širší priestor pre obštrukcie, vyhýbanie sa súdnemu konaniu a predlžovanie súdnych konaní a tým znížili aj vymožiteľnosť práva, ktorá je verejným záujmom. A v čase ministrovej kauzy, keby platilo to, čo navrhovalo Ministerstvo vnútra, samozrejme, že by to nedopadlo takýmto spôsobom, nebude to pôsobiť spätne, to nikto netvrdí, že to z právneho hľadiska ovplyvní tú súdnu kauzu pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, ale z hľadiska toho, ako tá kauza vyznie, je to dôležité, lebo ak sa zmení právna úprava, dostane pán minister do rúk argument, že ja som prehral nie preto, že som bol pasívny, že som si nekontroloval elektronickú schránku, že som to zbabral, ale preto, že bola zlá právna úprava. Vidíte, aj Národná rada uznala, že ten zákon bol zlý a zmenila ho. A Ministerstvo spravodlivosti neakceptovalo tie pripomienky tak, ako boli navrhnuté. Uskutočnilo sa rozporové konanie a výsledkom rozporového konania je tá formulácia, že na doručovanie rozsudku pre zmeškanie žalovanému, ktorým je fyzická osoba, ktorá nie je zastúpená, sa ustanovenia osobitného predpisu o doručovaní do elektronickej schránky nepoužijú. A prečo si myslím, že ide o konflikt osobného a verejného záujmu? Ministerstvá patria medzi povinne pripomienkujúce subjekty. Obvykle pripomienkujú veci, ktoré sa týkajú ich vecnej pôsobnosti, nejako s ňou súvisia, alebo, keď ministerstvo jedno niečo navrhuje, tak veľmi často to zasahuje aj do pôsobnosti iného ministerstva. Alebo ide o legislatívne, legislatívno-technické záležitosti, to sa najčastejšie pripomienkuje. Niekedy sa tam prejaví politický názor ministra. A to je tiež legitímne, že jeden minister má iný politický názor na danú vec, aj keď sa netýka pôsobnosti jeho rezortu, ako minister, ktorý niečo navrhuje, trebárs sú z inej politickej strany a tie strany majú na danú vec iný názor. Opäť nie je to čisto právna vec. Je tam aj politický rozmer. Ale je to v poriadku. Lenže v tomto prípade nešlo ani o jednu z týchto možností. Nie je to vec, ktorá by sa týkala pôsobnosti Ministerstva vnútra a ani nie je to vec, ktorú presadzovala strana HLAS vo svojom volebnom programe alebo niečo podobné. Išlo evidentne o vec, ktorá súvisela s osobnou skúsenosťou Matúša Šutaja Eštoka, ministra vnútra, ale ako súkromnej osoby, ktorá prehrala súkromný spor. A vlastným babractvom. A samozrejme, že samotný fakt, že nejaká osobná skúsenosť ministra sa premietne do toho, čo presadzuje, nemusí byť problémom, ak je to vo verejnom záujme zároveň. Ak minister narazí na niečo, že verejný záujem je ohrozený a on sa o tom dozvedel na základe svojej osobnej skúsenosti, môže to byť v poriadku, ale v tomto prípade osobný záujem Matúša Šutaja Eštoka znížiť tie reputačné náklady, ktoré mu vznikli touto kauzou, je v rozpore s verejným záujmom. Verím v danej veci vymedzia. V danej veci je podľa môjho názoru vymožiteľnosť práva. Lebo dôležitou súčasťou vymožiteľnosti práva sú efektívnosť a rýchlosť súdneho konania a elektronizácia súdneho konania vrátane komunikácie súdov s účastníkmi konania prostredníctvom elektronickej schránky a existencia takých inštitútov, ako je fikcia doručenia alebo rozsudok pre zmeškanie, sú dôležitými nástrojmi, ktoré prispievajú k vyššej efektívnosti súdneho konania a tým aj k lepšej vymožiteľnosti práva. A ich oslabenie, ktoré sa navrhuje, ktoré navrhovalo Ministerstvo vnútra a ktoré síce v zmiernenej forme, ale stále je obsiahnuté v tom návrhu zákona, ich oslabenie zníži efektívnosť súdneho konania. A teda tým oslabí verejný záujem, poškodí verejný záujem. Fikcia elektronického doručovania okrem toho, že umožňuje znížiť náklady, umožňuje rýchlejšiu a efektívnejšiu, hospodárnejšiu komunikáciu medzi súdmi a účastníkmi konania, znižuje prieťahy v konaní, minimalizuje riziko obštrukčného správania zo strany účastníkov a vyhýbanie sa preberaniu písomností. Rovnaký verejný záujem je aj na existencii fikcie doručenia, ktorá bráni tomu, aby účastník konania mohol vlastnou pasivitou predlžovať spor alebo nielen pasivitou, ale aj úmyselným obštrukčným konaním mariť priebeh konania. Preto je dôležitá fikcia doručenia, ak si reálne nepreberie účastník konania poštu, a takisto rozsudok pre zmeškanie zabezpečuje procesnú disciplínu účastníkov konania a zvyšuje efektívnosť rozhodovania súdov. A v tomto prípade je osobný záujem ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka v rozpore s verejným záujmom. A mal by to posúdiť výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ale my tu teraz nehovoríme o tom, či porušil ústavný zákon. Hovoríme tu o tom, či ten zákon, tak ako prišiel do parlamentu, je vo verejnom záujme alebo nie je vo verejnom záujme. Ja som presvedčený, že je v osobnom záujme Matúša Šutaja Eštoka, nie v právnom, ale v politickom osobnom záujme Matúša Šutaja Eštoka. A je v rozpore s verejným záujmom. To je ešte väčší problém. A nie je žiadny dôvod domnievať sa, že ten návrh pripomienkovali úradníci Ministerstva vnútra, ktorí si to všimli. A je dôležité aj to, že Ministerstvo spravodlivosti s takouto úpravou neprišlo. Lebo však Ministerstvo spravodlivosti, ak by malo informácie, že je tam nejaký problém, treba to nejako upraviť, je to neprimerane prísne, tak by to bolo Ministerstvo spravodlivosti, ktoré s tým prišlo, nie Ministerstvo vnútra. A teda záverom chcem opäť len oceniť, že Ministerstvo spravodlivosti úplne nepodľahlo tomu tlaku, lebo keby prevzalo tie pripomienky tak, ako ich navrhovalo Ministerstvo vnútra, bolo by to ešte horšie. Takto je to iba zlé. Ďakujem.
