49. schôdza

Pekne za slovo, pán predsedajúci. Na úvod, opäť ma veľmi mrzí, že sa k samosprávam dostávame už v taký štandardný čas, piatok poobede. Už neviem po koľkýkrát za sebou za posledný rok alebo dva. Vždy to, bohužiaľ, vyjde na tie naše obce a mestá, kraje vždy v piatok poobede. Čo by mi nevadilo, samozrejme, pokiaľ by tu boli kolegyne a kolegovia v dostatočnom množstve, ale čo už narobíme, tak aspoň my teda ideme bojovať za svetlé zajtrajšky v našich regiónoch. Ja vám to poviem možno aj cez taký príbeh. Ja som bol starostom päť krásnych rokov. Začal som, keď som mal 29, pomerne mladý. Veľa dobrých vecí sa aj mne podarilo, niečo aj nie. Viete však, čo by mi vtedy naozaj pomohlo? Viete, čo by uvítalo 10 z 10 starostov, starostiek? Keby sa na stavebné povolenie, napríklad na vodovod a na kanalizáciu, nečakalo na okresnom úrade 1100 dní a keby štát dodržiaval vlastné lehoty. Keby sa nekontrolovalo každé jedno verejné obstarávanie každého jedného projektu, na starostov sa automaticky nenazeralo, akoby chcel každý z nich len kradnúť. Keby sa vláda pred tým, ako schváli 800 € odmeny, aj pre zamestnancov samospráv, tých istých samospráv, najskôr slušne spýtala, či na to vôbec majú. Keby podielové dane, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov obcí a miest Slovenska, stačili aspoň na základné a predvídateľné fungovanie. Dnes totiž v apríli starosta nevie, koľko peňazí mu príde v máji. Keby štát nepresúval povinnosti bez adekvátneho krytia. Štát si dnes objednáva veci, za ktoré neplatí a rozhadzuje peniaze, ktoré nemá. Na veci, ktoré nepotrebujeme. Keby starostovia nemuseli pri eurofondoch zakaždým zasielať štátu, že naozaj existujú. Že naozaj boli zvolení, že obec má naozaj dokonca pridelené IČO, lebo aj to dnes robia. Keby starostovia trávili menej času papiermi a viac riadením obce. Jediný papier, ktorý by mal byť dnes v digitálnej dobe na úradoch potrebný, je častokrát papier toaletný. Keby štát zabezpečil systematické vzdelávanie referentov. Keby štát, keď naposledy novelizoval stavebnú legislatívu, úplne zabudol vyškoliť stavebné úrady a túto činnosť saturovali súkromné vzdelávacie seminárne rôzne spoločnosti, agentúry. Štát uplynulého... Keby sme tu mali normálne prijímanie zákonov, nie stále všetko skrátené, nahulváta, častokrát, bohužiaľ, bez pripomienkovacieho konania. Veľakrát je tu chaos na entú. Starostovia, starostky by privítali, keby sa tu zákony nemenili v chvate. Pod rúškom noci mnohokrát rýchlo, bez prípravy, ale na základe odbornej diskusie a dát. Starostovia by uvítali, keby cítili podporu pri krízových situáciách. Pomohli totiž pri covide, pri utečeneckej kríze i pri živelných pohromách. Rok a pol sme tu mali vážne povodne. Podpora štátu častokrát žiadna, častokrát je tu veľký nezáujem. Starostovia, starostky by uvítali, keby neboli pre štát súperom, ale partnerom. Toto dnes, priatelia, potrebujú starostovia, starostky, naše obce, mestá, naše vyššie územné celky, naše samosprávne kraje. Úctu, dialóg, servis, spoluprácu, partnerstvo, rešpekt. Nie hlúposti o päťročnom volebnom období, to už naozaj nepotrebujú. Prosím aj vládnu koalíciu, už naozaj by bolo na čím prestať takto trepať sem-tam do vetra, ale začať robiť. A keď bude porobené, tak sa kľudne bavme aj o piatich rokoch. Ja, priatelia, pri tomto bode sa mi nedá nepozastaviť nad tým, čo bolo spôsobené obciam a mestám za posledné dva roky aj kúsok. Päsť a účel. My sme tak nazvali aj jednu z našich tlačových konferencií pred pár mesiacmi. Boli, bohužiaľ, ošklbané na kosť. A nehovoríme to my, hovoria to priamo obce a mestá. Zobrali ste im viac než 500 miliónov € z príjmov. Zaviedli ste vyššiu DPH, zaviedli ste vyššiu... zaviedli ste teda transakčnú daň, ktorú dnes platia všetky obecné, mestské, krajské podniky, správy ciest, regionálne letiská, napríklad ako je to v Piešťanoch, ktoré patrí pod VÚC-ku trnavskú, rôzne dopravné podniky, mestské veľké dopravné podniky, ktoré majú čo robiť, aby prežili, tak ešte aj tie dnes musia platiť tú hlúpu transakčnú daň. Obce tým pádom musia zvyšovať, samozrejme, miestne dane. Ak chcú byť pri živote a chcú prežiť a poskytovať aký-taký základný servis. Čiže dane z nehnuteľností idú hore. My sme videli, ten nárast bol signifikantný za posledné 2 roky v jednotlivých samosprávach. A čo to bude po voľbách, tak to ešte budeme vidieť, ako to pôjde hore, pretože dnes to nie je úplne sexy dvíhať, pretože pár mesiacov sme, sme nejakých 195 dní pred komunálnymi voľbami. Hore idú všetky cestovné lístky naprieč všetkými dopravnými... Nárast bol signifikantný za posledné dva roky v jednotlivých samosprávach. A čo to bude po voľbách, tak to ešte budeme vidieť, ako to pôjde hore, pretože dnes to nie je úplne sexy dvíhať, pretože pár mesiacov sme nejakých 195 dní pred komunálnymi voľbami. Hore idú všetky cestovné lístky naprieč všetkými dopravnými podnikmi. Za posledné 2 roky to boli naozaj, že významné nárasty. Ešte aj keď sme vám hovorili, že nedávajte to mýto na tie prímestské autobusy, nech sa ich to nedotkne, ešte ani tam ste nepočúvali. Rovnako tak išli hore poplatky za hrobové miesta, dane za psov, všetko, čo sa dalo v tých obciach a mestách podvíhať, jednoducho muselo ísť hore. Z jednoduchého dôvodu, inak by tie obce a mestá neprežili. Včera bola taká krásna reportáž na Markíze, kde sa hovorilo večer v Televíznych novinách o tzv. shutdown, ktorý sa chystá v tých mnohých obciach a mestách. K tomu sa dostanem nakoniec, ak zvýši čas, že prečo sa k tomu blížime. Máme tu splnomocnenca pre územnú samosprávu. Čo by bolo výborné vtedy, keby sme od neho videli aspoň jednu legislatívnu iniciatívu za posledný rok. Ale žiadna takáto nebola. On pozbieral tri funkcie, štátny tajomník na MIRRI, štátny tajomník na Ministerstve vnútra, po novom aj splnomocnenec pre územnú samosprávu a my tu máme nula zákonov. Nevadí vám to? Kúsok. Tu máme nula zákonov od vládneho splnomocnenca pre územnú samosprávu. Verím, že sa ich dočkáme, už by bolo na čase, lebo pomaly už budú aj voľby, september 27, a my nevidíme žiadnu novú legislatívnu iniciatívu. O náraste kriminality, o ktorej sme aj mimoriadne výbory robili na Výbore pre regionálny rozvoj a verejnú správu, by sme mohli hodiny a hodiny hovoriť, že sme tu mali prudký nárast krádeží. Ja som tu aj predkladal, ja som tu aj ukazoval aj hovoril, všetky samosprávy, ktoré nám dodali podklady od mesta Zvolen cez mestskú časť Vrakuňa až po Pavúčinú Lehotu a menšie obce niekde na Gemeri. Všetko, nič. S vami to ani nepohlo. Mali sme tu pokus o 200 miliónov € z eurofondov, kedy ste to chceli presunúť z rozvoja miest, teda na zbrojenie, na kadečo iné. Vďaka našej Ľubke Karvašovej v Európskom parlamente sa toto podarilo zastaviť. K tomu sme robili opäť mimoriadny výbor. Bolo to leto, minulý rok, júl 25. Dodnes neprišlo nejaké vysvetlenie alebo ospravedlnenie tým obciam a mestám. A týkalo sa to škôl, týkalo sa to cyklotrás, týkalo sa to chodníkov nových, prospešných vecí, ktoré naozaj tí ľudia využívajú bez ohľadu na to, kto je tam starosta, bez ohľadu na to, či tam vôbec, tam nezáleží na tom, či má ten starosta oblečené tričko Progresívneho Slovenska alebo SMER-u. Však každý jeden ten volič chodí po tom chodníku, on ho potrebuje. Vy beriete tým ľuďom tie peniaze bez absolútneho rozmyslu. Mali sme tu ďalšie obrovské prešľapy. Neviem ani, či to vôbec nazvať prešľapy. Mali sme tu vypustenú Domašu. Tam nebol v poriadku prevádzkový poriadok nádrže, tam sa Vodohospodársky podnik naťahoval s okresným úradom, ktoré zas spadajú pod Ministerstvo vnútra, čiže minister Taraba si tam niečo riešil s ministrom životného prostredia. Na konci dňa trpela Domaša, trpel cestovný ruch, ľudia, starostovia, samosprávy. Trpel celý ten región. Pretože sa tam akurát tak mohli naplniť, či nie? Sedieť na deke miesto. Voda tam nebola. Už dnes je to konečne lepšie. Máme tu zníženie podpory pre menej rozvinuté okresy a nútené rozmrazenie rezervných fondov obcí. Dnes máme návrh vyhlášky u ministra Migala, že najmenej rozvinutých okresov by malo byť 30 po novom, čiže ten nárast z 19 na 30, mali by sme mať o 11 okresov viac. Po 15 rokoch vládach SMER-u hrozí, že budeme mať 30 okresov označených ako najmenej rozvinutých, po novom teda prioritných. 30 okresov. Polovica Slovenska takmer bude označená červenou farbou, najmenej rozvinutá. Tam ste to dotiahli. Nútené rozmrazenie rezervných fondov obcí, to bola jediná vec, ktorú ste dokonca priniesli v roku 2025. Že ste tým obciam povedali, rozmrazte si rezervné fondy aj na bežné výdavky. Mali sme tu povolenie herní a kasín bez súhlasu obcí a miest. Mali sme tu zlyhanie pomoci Gelnici po víchrici. Opäť my sme to boli. PS-ko robilo mimoriadny výjazd v Gelnici minulý rok. Už neviem, či to bolo august alebo september. Ani jeden koaličný poslanec nič, je označenie schodné. Peniaze z TIPOS-u smerujú nie obciam, ale Huliakovým straníkom. Zvýšenie mýta pre autobusy verejnej dopravy, to som už spomínal. Priehrady Málinec, presadenú aj proti vôli mnohých starostov, ľudí v regióne. Namiesto podpory obecných polícií tu máme žandárske zbory. Toto je dobré, tento bod, že výpredaj troch nemocníc po jednom eure. My sme tu mali, priatelia, minulý rok v Trenčianskom kraji výpredaj nemocníc, ktoré boli ponúknuté samosprávam za 1 € zo strany župa na BBSK. Boli sme aj tam, aj v Trenčíne. Našťastie nemocnice zatiaľ neodišli smerom, ktorý by bol úplne nebezpečný. Budeme to sledovať, uvidíme, ako sa aj v tejto veci pohnú ľady, lebo opäť narýchlo, bez diskusie, bez dostatočných odborných nejakých posúdení. To je to, čo zdobí každý jeden váš legislatívny návrh. Čiže narýchlo. Bez debaty. Máme tu prepustených odborníkov z Ministerstva vnútra pre reformu samospráv. Otázka je, kto dnes skáče tú reformu, aj keby hneď zajtra, kto ju bude pripravovať, keď ste všetkých tých ľudí prepustili. Aj k tomu sme chystali s kolegyňou Jankou Hanuliakovou v utorok, ak sa nemýlim, návrh uznesenia, kompletný materiál pripravený. V utorok na výbore neprijaté, zahodené do koša zo strany vládnej koalície, nič, žiadna podpora. Ani poslanecký prieskum ste nedovolili, aby sa urobil. Však viete dobre prečo. Pretože by prišlo, pretože by sa zistili tie veci, na ktoré sme tam upozorňovali, že jednoducho nie je možné prepustiť všetkých odborníkov, ešte aj to málo, čo zostalo z toho Ministerstva vnútra na tej vecne príslušnej sekcii pre verejnú správu. A následne robiť reformu. No neviete tú reformu robiť. A povedal vám to včera aj pán prezident, proste riešime tu predĺženie volebného obdobia na päť rokov, ktoré nie je sprevádzané žiadnou reformnou aktivitou v tomto smere, ale že žiadnou. Ak by sme sa už chceli veľmi baviť o tom, že čo meniť cez ústavný zákon, tak prečo si nezoberiete inšpiráciu od toho, čo vám poslal včera ZMOS, čo vám poslala Únia miest Slovenska, SK8. To je veľká naliehavá spoločná žiadosť stavovských organizácií o úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Jedná sa o to, aby boli samosprávy vyňaté z vybraných sankčných mechanizmov dlhovej brzdy. A oni vysvetľujú, prečo je to správna vec. S princípmi asi všetci budeme súhlasiť. Otázka je, že aké by bolo to správne riešenie, ale prečo toto neriešime? Prečo sa o tomto nebavíme? Pretože tie dôvody, ktoré tam oni spomínajú, to sú kritické body, ktoré nám hrozia, sú veľmi vážne, kolegovia. Je veľmi vážne, že hrozí nemožnosť zostavenia rozpočtov samospráv na roky 27 až 29. Máme tu a hrozí obrovská paralýza investícií. Hádžete kolektívne tú vinu na samosprávy. Je tu naozaj, že kolektívna vina samospráv, ktoré sú trestané za hospodárenie štátu, ale toto hospodárenie predsa samosprávy nevedia ovplyvniť. Hoci obce, mestá a kraj hospodária zodpovedne, limity dlhovej brzdy sú nastavené na celkový dlh verejnej správy. Je tu investičný dlh verzus rozpočtová zodpovednosť. Samosprávy nežiadajú o možnosť nekontrolovaného zadlžovania sa. Oni žiadajú priestor na zodpovedné investície zverenej infraštruktúry, ktorá im bola zverená tak, aby bola zabezpečená kvalita služieb pre občanov v zodpovedajúcich štandardoch. To hrozí, že dneska nebude možné pokračovať v tomto smere. Čiže nehovoriac o už existujúcej dostatočnej legislatívnej ochrane. Kontrola zadlžovania samospráv je už dnes dostatočne a prísne ošetrená zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Ten limituje celkový dlh a dlhovú službu na individuálnej lokálnej úrovni. Preto ešte raz ZMOS, Únia miest a SK8 hovoria, že ak sa chceme o niečom baviť, čo je naliehavé, čo treba rýchlo riešiť a sanovať tú aktuálnu situáciu, tak by to mala byť úprava ústavného zákona č. 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti. Poctivosti. Ale ani to neprichádza. Ja už neviem, naozaj, že tá zúfalosť je a tá frustrácia, ktorú aj ja pociťujem v tomto smere, je obrovská. A čo je najhoršie, že s vami to ani nehne. Môžeme tu my ukázať, čo chceme. S vami nič z tohto ani nehne. A naozaj už neviem, čo sa musí stať, aby ste pristúpili aspoň na diskusiu o tých základných rámcoch toho, že napríklad ako by aj tá reforma mohla vyzerať. Veď my sme tu predkladali vo februári materiál o predvídateľnejšom financovaní. A ani na tomto nebola zhoda, respektíve ani o tomto ste neboli schopní sa baviť, o tom, že či to DPFO má byť vyššie. Ono je dnes na úrovni 53 %. To sú tie tzv. podielové dane, že či by nebolo rozumnejšie to vrátiť, ak nie na pôvodnú hodnotu, pretože to už nie je možné kvôli tým materským školám, ktoré prešli pod štát, tak aspoň na tú úroveň po treťom alebo po druhom balíku konsolidácie, lebo neviem, čo teraz, ako to bude, už pod 53 % pôjdeme určite. A ďalšia vec, že žiadne nové opatrenia nepredstavujete. Jediné, čo ste tým pravám dovolili alebo umožnili alebo poskytli, sú ich vlastné preddavky. Tie sme aj my v minulosti ešte podporili, ale už teraz po troch rokoch jednoducho to je strašne slabé, to je strašne nedostatočné. To nemôže byť to jediné riešenie, ktoré im dáte. Je to v poriadku, ale je to naozaj náplasť na otvorenú zlomeninu. My nemôžeme tým samosprávam, ktoré naozaj dnes hovoria o shutdown-e a o tom, že nebudú vedieť pripraviť svoje rozpočty, jediné, čo, poskytnúť ich vlastné preddavky, ktoré by im tak či tak prišli počas toho roka 2026. Otázne, ja som na to upozorňoval aj minule a zopakujem to znovu, lebo tam je podľa mňa to riziko v niektorých samosprávach značné, že čo sa stane, keď tie májové preddavky prejedia niektoré tie samosprávy, možno aj za účelom nejakej kampane, ktorá môže byť proste nákladnejšia v nejakej samospráve, že sa to môže vymknúť niekde spod kontroly nejakej pani starostky alebo pána starostu. A čo bude robiť ten nový starosta, ten nový štatutár po tom 24. októbri, v tom novembri alebo v decembri, lebo jemu to tam už bude chýbať. Keď to príde v tých preddavkoch májových, alikvótne o to mu príde menej v tom zvyšku roka 2026 a čo bude robiť v tom novembri alebo v decembri, keď tam už naozaj ten finančný obnos nenájde v požadovanej výške, aby mohol pripraviť ešte na konci roka nejaké úkony, nebodaj zaplatiť nejaké nezaplatené faktúry a tak ďalej a tak ďalej. No rovnako tak tie rezervné fondy, to bolo to druhé opatrenie, ešte poviem aj tretie, ale to druhé, tie rezervné fondy. To je veľmi nedostatočná vec. Povedať obciam, aby si rozmrazili alebo roztopili alebo prejedli ich vlastné krvopotne nasporené rezervy aj na bežné výdavky, napríklad ja neviem na mzdy alebo na nejaké kosenie. Predstavte si, tie samosprávy si roky krvopotne sporili. Tie prebytky išli na rezervné fondy, pretože samosprávy nemohli nezodpovedne hospodáriť. Oni mali buď vyrovnaný rozpočet alebo dokonca prebytkový pravidelne. To, čo si nasporili na tie rezervné fondy, prejde na nejaké mzdy alebo, dajme tomu, odmeny alebo na nejakú zimnú údržbu, letnú údržbu, kosenie pozemkov. To je veľmi nezodpovedné. Prejedáme si svoju vlastnú budúcnosť a nie je to dobré, kolegovia a kolegyne. Naozaj nie je to dobré. A tá tretia vec, že ste im posunuli v rámci cash flow, kedy im chodia tie podielové dane. Nechodí im 15., tak ako im chodili doteraz, ale do 10. teda v mesiaci. Že toto je koncepčná pomoc samospráve. Že nepošlete v úvodzovkách výplatu alebo podielovú daň, ten obnos, už akokoľvek to nazveme, to DPFO, o 5 dní skôr. To má zachrániť život tej samospráve. Dobre, však nejakým spôsobom to zlepší ten cash flow, ale to nie je koncepčné, systémové, efektívne riešenie, adresné, ktoré tú samosprávu postaví na nohy. To sú naozaj len veľmi malé záplaty. Čo dodať na záver? Päť rokov samo o sebe nie je riešenie. Nehovorím to len ja, hovorí vám to váš pán prezident včera, ktorý pochádza z HLAS-u. Asi aj preto tu ani jeden poslanec ani poslankyňa z HLAS-u dnes nesedí, pretože táto rozprava by sa počúvala veľmi ťažko. Zvlášť v situácii, keď máte vládneho splnomocnenca pre územnú samosprávu, ktorý nepriniesol ani jednu legislatívnu iniciatívu za posledných 365 dní do tohto pléna, hoci stihol vymeniť tri funkcie za to obdobie. No a čo dodať? Zákony, ktoré predkladáme my jednak tak na výbore, jednak tu v pléne hádžete do koša. Takí ste lumeni, že teda nepotrebujete to, čo my navrhujeme, sa ani o tom baviť, ani to prerokúvať, ani to schvaľovať. Reformu sme tu, nohu do dverí, taký dokument, ktorý mal slúžiť naozaj ako také otvorenie dialógu, taká noha do dverí. To ste hodili do koša. Od februára to tu čakalo alebo od januára, tri mesiace stratené. Čo teraz, kolegovia a kolegyne, čo teraz? Čo bude teraz? Nemáte nič pre tú samosprávu. Nemáte nič a je to veľká hanba.

Pán predsedajúci. No ja sa pýtam, že strana regiónov, kde? Nevidím tu ani jedného poslanca za stranu HLAS, teda bijú sa vždy do pŕs, akí sú oni zástancovia regiónov a teda hlasom samospráv a dneska tu nevidím nikoho z tých zvyšných koaličných strán. To je tiež teda bieda, tak takýto záujem máte k tomu, aby sme teda diskutovali podľa mňa naozaj, že vážnej téme. Teda však je to aj zmena ústavy, ale teda bohužiaľ nevidíme tu z koalície skoro nikoho, okrem tých, ktorí tu dvaja musia byť a teda dvaja poslanci sú tu zo strany. No Marek, ty si spomínal mnohé problémy, ktoré naše samosprávy majú a my sme viacerým k nim Teda bohužiaľ nevidíme tu z koalície skoro nikoho, okrem tých, ktorí tu dvaja musia byť, a teda dvaja poslanci sú tu zo strany Smer. No, Marek, ty si spomínal mnohé problémy, ktoré naše samosprávy majú a my sme k viacerým k nim naozaj, že zvolávali aj mimoriadne výbory, kde teda koaliční poslanci nikdy neprišli za 2 a 1/2 roka ani raz neprišli na mimoriadny výbor. Čo ma teda veľmi mrzí a to tiež ukazuje, aký záujem majú o to, aby sme riešili problémy našich samospráv a hovoril si aj o dopadoch, ktoré táto vláda alebo dopady, ktoré mala konsolidácia na rozpočty našich samospráv a jediným riešením teda, s ktorým boli schopní prísť, bolo to, aby si samosprávy rozmrazili svoje rezervné fondy a my, keď chodíme po regiónoch, tak počúvame od primátorov a starostov tou teda, že naozaj kritizujú tieto kroky, ktoré vládna koalícia robí. A neviem teda, pani Kramplová, že opätovne a dúfam teda, že vystúpite aj v rozprave a možno teda vysvetlíte, že prečo ste sa rozhodli okrem tých dôvodov alebo, že či vám to naozaj tí starostovia a starostky rozprávajú, lebo my ja som za 2, 5

No ja som sa už toto pýtala aj včera, keď začala tá rozprava, ale sa to zas, pretože skutočne nechápem, prečo táto Národná rada takýmto spôsobom míňa nielen čas, keď máme na programe ešte ďalších 200 bodov, ale hlavne peniaze daňových poplatníkov a poplatníčok, pretože ten rokovací deň aj niečo stojí a my sa tu bavíme o niečom, čo absolútne neprináša riešenia. Tuto kolega Lackovič vám vysvetľoval, aké sú tie reálne problémy, s ktorými sa stretávajú samosprávy. K tomu nemáte žiadne riešenia. Vy prídete s tým, že treba predĺžiť ich volebné obdobie na päť rokov a ešte k tomu prilepíte, že no tak, keď už oni, tak aj my, tak za toto, čo tu predvádzate, tak si chcete predĺžiť to volebné obdobie ešte aj v Národnej rade na päť rokov. A mňa to vždy tak pobaví, keď s takýmito návrhmi prichádza strana, ktorá má aktuálne 2,8 % v prieskumoch a ktorá by ani nemala už poslanecký klub, keby jej aj strana SMER nepožičala pána Muňka a vy tu idete meniť ústavný zákon, na ktorý potrebujete že 90. A už máte odpoveď od všetkých opozičných strán, že tieto vaše bludy vám nejde nikto podporiť. Tak mi vysvetlite, načo? Načo to sem prinášate? To nemáte fakt úctu k tým voličom a voličkám? Veď už rozmýšľajte, keď niečo donesiete. A špeciálne strana SNS, ktorá má vždy 40 návrhov zákonov v programe a potom už len čakáme, kedy buď prepadajú, mimochodom predvčerom vám v strane SNS prepadli, myslím, že tri alebo štyri, lebo ste tu neboli, tak buď vám prepadajú, alebo sa potom dozvieme, že ich prehadzujete na ďalšiu schôdzu, lebo to boli také tie vaše výkriky do tmy, na ktorých ste absolútne neboli dohodnutí ani so Smerom a Hlasom. Tak čakáte, že čo z toho bude? Toto je parlamentná práca, veď už sa spamätajte.

Vážený pán predsedajúci a vážení takmer neexistujúci poslanci a poslankyne, milí kolegovia, kolegyne. Kriste, pane na debi. Ja by mňa by zaujímalo, že prečo na mňa vždycky každý piatok vyjde, že tu musím stáť o 3:30. Neviem, čo som komu urobila, ale fakt to takto dopadá. Nechápem prečo. Viete, ja začínam tak trošku úsmevne aj kvôli tomu, lebo je to celkovo úsmevné pozorovať to, ako sa tu táto koalícia neexistujúca v tejto sále furt snaží imitovať nejaký riadny legislatívny proces a furt im to nejde. Neustále zlučujete rozpravy, skracujete diskusiu, zbalíte kritiku do jedného balíka a vlastne je to celkovo akože paškvil, čo tu robíte. Ešte aj tie legislatívne zákony, ktoré sem nosíte, sú paškvily. Ale ja tomu rozumiem, lebo keby ste mali naozaj počúvať hodiny vecnú konštruktívnu kritiku ku každému jednému z týchto návrhov zákona či paškvilov, ktoré ste sem doniesli zvlášť, tak by to muselo byť fakt nepríjemné. Ja tomu rozumiem. A tak je to jednoduchšie, rýchlejšie, menej bolestivé. A je to ako s tým leukoplastom. Viete, že to strhnete naraz. No lenže problém je, že tu nestrhávate leukoplast, ale tu zasahujete do základných pravidiel demokracie. To je ten problém. Ja som veľmi rada, že teda tu vidím ďalšieho ešte alebo teda pani ďalšiu poslankyňu, ktorá tu pred chvíľou nebola, keď som hovorila, že je tu len pán Mažgút, pani Plevíková. A potom je tu ešte pán spravodajca zo SNS, pán Lučanský, a pani predkladateľka zo SNS, pani Kramplová. Viete, mňa by strašne zaujímalo, ako to vlastne je aj s dohodou v koalícii k tomuto zákonu, lebo vy nielenže nemáte ani len tú ústavnú väčšinu. Ja totižto neviem o tom, že by ste mali vôbec aj koaličnú dohodu nejakú. Tak sa pýtam, že či teda vystúpite, pani Kramplová, ako predkladateľka, či nám vysvetlíte motiváciu toho, prečo ste takýto paškvil sem doniesli a či vôbec máte aj koaličnú dohodu medzi sebou, že tento návrh zákona bude schválený. Lebo naozaj, ak to tak nie je, tak len mrháte naším časom zbytočne. A mohli ste byť doma, ako vaši kolegovia, kolegyne, teplučko si sadnúť doma k telke a pozerať sa tu, ako sa my tu trápime o 3:30, poslanci a poslankyne Progresívneho Slovenska. No a asi vás neprekvapí teda, že moje stanovisko, podobne ako mojich kolegov a kolegýň z Progresívneho Slovenska, k takémuto paškvilu bude veľmi kritické. A verte mi, pani kolegyňa, ktorá si tu šomrete, prosím vás, nevyrušujte ma, lebo mi to vadí, keď šomrete si popod nos. Potom môžete vystúpiť, kľudne, lebo ja som strašne zvedavá na vaše stanovisko. Takže nie je to preto, že povedala, že sa môže na mňa vykašľať inak, ak ste nepočuli. Akože tu nekašlete na mňa. Vy kašlete na tých občanov a občianky, ktorí sa momentálne teraz aj na to dívate. Tak vy sem donesiete paškvil a ešte, keď vás poslankyňa opozície žiada, aby ste sa k tomu vyjadrila, tak poviete, že na to kašlete? Tak vlastne ukazujete, že kašlete aj na nich. Neviem, či si to uvedomujete, ale dobre, do toho. Však oni vidia, občania Slovenskej republiky, akí ste. Takže ešte raz, moje stanovisko k tomuto návrhu zákona vôbec nebude pozitívne, ale nie je to preto, že by som odmietala diskusiu o zmene volebného systému. Naopak, ja si myslím, že nič v tejto oblasti nie je vytesané do kameňa a je to legitímna debata. Lenže to, s čím mám ja problém, je dôvera. Pretože my tu tri roky zažívame nejaký modus operandi váš, že píšete si zákony ad hoc v noci. Potom sem ten legislatívny paškvil prinesiete ráno pod pazuchou a sú to len a len vaše účelové zmeny na to, aby ste sa zakonzervovali pri moci a naozaj, naozaj očakávate, že my vám uveríme, že tentokrát vám ide iba o čistý úmysel, že chcete naozaj zmeniť volebný systém tak, aby bol efektívnejší, stabilnejší a bla bla bla. To naozaj? Tak ja neviem, či vám to uveríme. Ani my, ani občania Slovenskej republiky vám to určite neuveria. Ale viete čo, dobre, poďme vecne, hej? Hovoríte o stabilite, efektivite, o lepšom čerpaní verejných zdrojov vrátane eurofondov. O tom, že štyri roky je málo a že teda potrebujete päť rokov, alebo teda samosprávy potrebujú päť rokov, aby dosahovali lepšie výsledky. No, akože mohli by sme povedať, že na prvé počutie by to aj znelo dobre a dokonca by som sa spýtala, že kto by už nechcel efektívnejší štát, všakže? Lenže problém nastáva práve v momente, keď si spravíme jednoduchý reality check. Ak dnes nie sme schopní efektívne riadiť štát, ak meškajú projekty, ak sa nestíhajú čerpať investície vrátane eurofondov, ak samosprávy zápasia s byrokraciou, s verejným obstarávaním a najmä, ak občania Slovenskej republiky nevidia výsledky, tak si položme základnú otázku. Je problém v tom, že volíme každé štyri roky? Alebo je problém v tom, ako s tými štyrmi rokmi vlastne narábame? Pretože predĺženie volebného obdobia samo o sebe nevytvorí ani jeden projekt navyše. Nevyrieši ani jednu žiadosť o eurofondy, neodstráni ani jednu byrokratickú prekážku. Mýlim sa snáď? Ak niečo nefunguje dnes, tak to nebude fungovať ani o rok dlhšie. Bude to len trvať dlhšie, to je celé. A toto je problém slovenských samospráv. Samosprávy dnes nekolabujú preto, že majú len štvorročný mandát. Ony kolabujú preto, že štát im systematicky komplikuje ich prácu a že im berie ich peniaze. Problémom sú neprehľadné výzvy, meniace sa pravidlá, neustále meniaci sa ľudia, ktorí nevedia, čo robia, a neustále svoje vysvetlenia dávajú inak alebo sa tam menia na tých kľúčových rezortoch. Totálne zdĺhavé schvaľovanie, absolútny nedostatok kapacít, samozrejme neprofesionalita a často aj nedostatočné financovanie. A potom sa tvárime, že riešením je pridať akože jeden rok. No tak ako, veď je to smiešne, keď sa nad tým zamyslíte. To si naozaj myslíte, že keď starostovi pridáte jeden rok, tak sa mu zázračne v šuflíku objavia nejaké nové hotové projekty a on ich dokáže implementovať? Alebo že ministerstvá zrazu z ničoho nič začnú fungovať efektívnejšie? Nie. Len sa predĺži čas, počas ktorého to zase nebude fungovať. A tu sa dostávame k tomu najúprimnejšiemu momentu, čo som počula v rámci tejto debaty, a to od kolegu Michelka zo strany SNS, ktorý to povedal naozaj bez obalu, že starostovia a primátori nechcú len plánovať alebo realizovať projekty, ale oni chcú aj strihať pásky. No tak ďakujem pánovi Michelkovi, že bol taký úprimný. Naozaj mu za to ďakujem a teraz nie že sarkasticky, ja to myslím vážne, pretože tým vlastne pomenoval absolútnu podstatu problému. Starostovia naozaj nechcú len plánovať, oni chcú dokončiť projekty a chcú odovzdať túto prácu ľuďom. Skúste ma sledovať, lebo potom môžete odpovedať na to. Keď ma sledovať nebudete, nebudete odpovedať. Si tu pozeráte nejaké výdajky. Veď to je totálne nedôstojné. Áno, starostovia chcú vidieť výsledok svojej práce. Lenže otázka, pani Kramplová, je, prečo to starostovia nestíhajú? Možno mi to vy vysvetlíte. Je to preto, že majú krátky mandát? No, je to preto, lebo štát im naozaj vytvára také prostredie, v ktorom sa tieto projekty nedajú dokončiť načas. Ja som na poslednom výjazde sa napríklad rozprávala s piatimi starostami, ktorí mi povedali, že čakajú už osem rokov na to, aby vôbec mohli implementovať nejaký projekt. No tak, keď im predĺžite volebné obdobie o rok, tak to situáciu vôbec nevyrieši. Asi by sme mali fakt predĺžiť na 10 rokov to volebné obdobie. Lebo za to by sme u nás na Slovensku stihli strihať potom tú pásku. No, viete, keby systém fungoval a keby tie procesy, ktoré dnes nefungujú, boli aspoň trošku predvídateľné a keby štát nebol brzda, ale naozajstný partner, tak ako je to napríklad v Poľsku, z ktorého by sme si mali zobrať naozaj vzor, tak tie pásky by tí starostovia a primátori strihali aj dnes počas tých štyroch rokov. Bez toho, aby sme potrebovali meniť ústavu a bez toho, aby sme vôbec potrebovali ústavné nejaké zmeny v zákone, lebo už máme z tej ústavy naozaj, že trhací kalendár. No ale keďže chcem byť vecná, tak si povedzme aj to, že áno, existujú tu aj nejaké argumenty pre. Asi vás prekvapím, pani Kramplová, že toto hovorím. A tým je naozaj nejaká stabilita, väčšia kontinuita, samozrejme menej populizmu, lebo však voľby budú menej často. A zároveň aj menej volieb. Áno, rovná sa menej nákladov. Mohli by sme to zrušiť úplne a potom by sme mali fakt, že úsporu riadnu. Ale napriek tomu, že sú to legitímne argumenty, tak tieto argumenty platia len v jednom jedinom prípade. A to je vtedy, keby sme mali naozaj silný právny štát. Keby naozaj existovala dôvera v naše inštitúcie. Keby vláda nemenila pravidlá hry počas zápasu. Pretože predĺženie volebného obdobia má aj tú druhú stranu. A menej volieb znamená aj menej kontroly. A samozrejme aj menej príležitostí pre občanov, aby povedali, že toto nefunguje a my chceme zmenu. A viete, v situácii, keď sa naozaj spochybňuje fungovanie našich inštitúcií a keď vláda koncentruje svoju moc, keď sa naozaj cielene už tri roky oslabujú kontrolné mechanizmy, tak vnímam predlžovanie mandátu ako veľmi, veľmi nebezpečný a účelový krok. Pretože tým vlastne vy jasne hovoríte: budete nás menej kontrolovať. Budete mať menej možností nás vymeniť. A áno, zaznelo tu aj to, že hlasy zo zahraničia smerovali skôr k opozícii a presne toto je aj súčasť kontextu. Ja sa preto nemôžem zbaviť pocitu, že tu vôbec, ale vôbec nejde o systémové riešenie, ale o vašu obyčajnú politickú kalkuláciu. Vážené kolegyne a kolegovia, demokracia totiž nie je o pohodlí vládnucej väčšiny. Demokracia je o kontrole moci a voľby sú jej základným nástrojom. Predĺžiť volebné obdobie znamená oslabiť túto kontrolu. Ak máte problém s efektivitou štátu, tak ho riešte presne tam, kde skutočne je – v kvalite riadenia, v byrokracii, v nastavení procesov, v profesionalizácii samospráv, v spolupráci medzi štátom a samosprávami a napríklad aj v prehodnotení kompetencií samospráv alebo v komplexnej veľkej reforme samospráv, ktorých je na Slovensku neúmerne veľa v kontexte k veľkosti nášho štátu. No a potom napríklad si prečítajte aj tú výzvu, o ktorej V nastavení procesov, v profesionalizácii samospráv, v spolupráci medzi štátom a samosprávami a napríklad aj v prehodnotení kompetencií samospráv alebo v komplexnej veľkej reforme samospráv, ktorých je na Slovensku neúmerne veľa v kontexte k veľkosti nášho štátu. No a potom napríklad si prečítajte aj tú výzvu, o ktorej som hovorila, verejného ochrancu práv, ktorý všetkým poslancom a poslankyniam poslal list o tom, že na základe prieskumu zistil, že máme naozaj vážny problém so systémovým nastavením volebného systému. Ale problém nie je v dĺžke mandátu. Problém je v tom, že náš volebný systém porušuje demokratické princípy štátu. Napríklad v tom liste hovoril o tom, že by mali byť férovo nastavené volebné obvody. Pretože hlasy voličov jednotlivých volebných obvodov nemajú rovnakú váhu. A v niektorých prípadoch dokonca tam ten rozdiel tých volebných obvodov a počte hlasov bol až niekoľkonásobný. A napriek tomu, že to samosprávy vedia, tak toto pravidlo neustále porušujú. Takže toto by sme mali zmeniť. Týmto by sme sa mali zaoberať. A vy nie. Vy neriešite takéto problémy. Však čože? Vám nejde o demokraciu, ale vy predĺžite mandát. No tak to riešenie teda nie je. A dovolím si ešte jednu krátku poznámku na záver. Ešte mám 7 minút. Viete, občania vôbec neočakávajú dlhšie volebné obdobie. To tu už spomínali kolegovia, ja to nebudem opakovať. To, čo občania očakávajú, je to, že budeme budovať naozaj funkčný štát. A vy ste teraz vláda. Toto je vaša úloha, budovať funkčný štát. A očakávajú, že projekty, o ktorých počúvali pred voľbami, tie vaše hlasy, že budú aj dokončené. A kedy čerpanie z fondov? Si položte sami tú otázku. Je to vaša kapusta. Čiže oni očakávajú nie to, že budú presunuté na ďalšie volebné obdobie, ale že politici, ktorých volili, budú na svojich miestečkách a nebudú zakonzervovaní ešte o rok dlhšie. Viete, ono keby tí ľudia cítili naozaj, že ten, koho volili, niečo robí v prospech ľudí, tak ho kľudne zvolia znova aj po štyroch rokoch. Nepotrebuje byť na to o rok dlhšie. A preto tento návrh jednoducho nepodporíme, a nie preto, že by sme boli proti stabilite alebo proti efektivite, ale preto, vážení, že stabilita bez kontroly nie je demokracia. Ďakujem.

Ďakujem pekne za tvoj príspevok a za to, že si to z pohľadu teda samosprávnych miest a obcí zanalyzoval a, čo by možno teda bolo oveľa podstatnejšie, ako predĺžiť im volebné obdobie, a čo bolo v konečnom dôsledku oveľa prospešnejšie aj pre tých obyvateľov, obyvateľky, ktorí v tých mestách, obciach žijú. A neraz sa ukázalo, že samosprávy sú veľmi dôležité a plnia úlohu práve v tom, kde možno ten štát neúplne vie adresne teda pomáhať a tá samospráva možno najlepšie vie, čo tí ľudia potrebujú a dokonca sa to ukázalo aj v niekoľkých krízach. Nemyslím teraz len tú krízu spojenú s covidom 19, keď doslova ten štát to zhodil na tie samosprávy a tie samosprávy boli tie, ktoré bojovali s tým covidom a mne to zdá ešte jedna vec a to je presne to, že samozrejme, môžeme mať aj debatu o tom, že či teda má to volebné obdobie trvať štyri alebo päť rokov, ale oveľa podstatnejšia bola debata o tom, ako tým samosprávam skutočne pomôcť, lebo, ak budú mať tie prekážky a budú sa im klásť tie polená pod nohy, ktoré sa im kladú, tak im nepomôže ani keby mali 10 rokov to volebné obdobie a samozrejme tam je dôležitosť podľa mňa to financovanie, na to, ako sa dá samosprávam pomôcť, pretože to si myslím, že je oveľa dôležitejšie v tejto debate. A ja nemám ani pocit, že by to v tej dôvodovej správe sa nejakým spôsobom spomínalo, lebo, keď už tú debatu máme, tak sa bavme o tom, ako im pomôcť tak, aby vedeli, čo najefektívnejšie, čo najlepšie slúžiť tým ľuďom, ktorí do tých samospráv volia. Ja som tiež mestským poslancom a ja vnímam dôležitosť samospráv, pretože vedia práve riešiť tie tie oblasti verejného života, kde napríklad teda ten štát neúplne vie svojím spôsobom pomáhať a si myslím, že je dôležité nielen sa teda baviť o tom, že to aj štyri alebo päť rokov, ale sa aj pozrieť na to na konci dňa, akých ľudí si do tých samospráv volíme, pretože tiež je to veľmi dôležité. V konečnom dôsledku v tej samospráve ten volič vie dôjsť do kontaktu teda alebo teda akože ten volič vie dôjsť do kontaktu s tými volenými zástupcami a opačne a toto je veľmi dôležité. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegyňa, ty si, a zaznelo to tu aj viackrát však dneska, že predĺženie volebného obdobia pre samosprávy nám nerieši naozaj, že nič. Vôbec nič. Pretože nejakým spôsobom to nerieši to, v akom systéme tie samosprávy, v akom nefunkčnom systéme tie samosprávy pôsobia a toto je ten kameň úrazu. A ty si to veľmi dobre aj povedala, že dobrý starosta, ak komunikuje s ľuďmi, pracuje na projektoch, snaží sa aj napriek tomu, že ten štát mu nevytvára na to najlepšie podmienky, ale dokáže tých ľudí presvedčiť o tom, že má pokračovať. A je úplne jedno teda, že je tam štyri roky. Absolútne tie argumenty o tom, že ak to bude päť rokov, tak vtedy vie akokeby, že projekty sa dlho robia, ale však pozrime sa na to, prečo tie projekty toľko trvajú a to zlepšujme. A zlý starosta, takého musia ľudia o rok dlhšie, žiaľ, trpieť. A to je potom naozaj problém. A máme tých príkladov teda na Slovensku naozaj, že desiatky, kde teda doplácame na to, že naozaj máme v niektorých samosprávach teda starostov, ktorí, žiaľ, teda v mnohom zlyhávajú. Ale máme tu samozrejme aj množstvo veľmi dobrých príkladov, ako sa to dá, aj ako sa to dá za tie štyri roky. A ja by som chcela predkladateľom odporučiť, teda však majú to zdôvodnené, že komunikovali so združeniami. Tieto združenia, aj Únia miest, aj SK8, aj ZMOS, majú pozičné dokumenty, SK8, ZMOS, Únia miest má svoj reformný dokument. Tam hľadajte to, s čím sem máte prísť do parlamentu. Tam nájdete tie odpovede, a nie, že vy len upozorníte, že vy ste sa s nimi rozprávali a oni chcú päť rokov. Však samozrejme, kto by nechcel, keď tam aktuálne je, tak jasné, že mu to asi je lepšie, keď tam bude päť rokov.

Je to presne o tom nájsť nejakú vyváženosť medzi stabilitou a demokratickou kontrolou, lebo tá stabilita, áno, má aj ten aspekt pohodlnosti, keď niekomu idete predĺžiť volebné obdobie alebo funkčné obdobie, tak spravidla sa tomu ten, koho sa to týka, nebráni, má to ten aspekt pohodlia. Čo teda vo vzťahu k samospráve, dobre, tak akože my sme Národná rada a ideme upraviť podmienky pre fungovanie samospráv alebo teda predkladatelia chcú upraviť. Už mi to trochu príde perfídne pri Národnej rade, teda, že sa má predĺžiť volebné obdobie pre Národnú radu, na čo teda neboli uvedené žiadne dôvody. Tie dôvody, ktoré sú tam, sú tak slabučké. Nevravím, že tie dôvody pre predĺženie volebného obdobia samospráv sú nejako veľmi silné, ale v porovnaní s tými dôvodmi pre predĺženie volebného obdobia Národnej rady aspoň nejaké sú. A teda už sa dnes k tomu asi nedostaneme, ale teda naozaj by ma zaujímalo zo strany predkladateľov SNS, čo ich viedlo k tomu, že by sa malo predĺžiť aj volebné obdobie Národnej rady. Áno, ale je tam potom ten aspekt nejakej demokratickej kontroly, demokratickej zúčtovateľnosti. A samozrejme, že to neznamená, že päť rokov je nedemokratické alebo že nie je demokratická kontrola, ale oslabuje sa tá demokratická kontrola v porovnaní so súčasným stavom. A ak sa to má urobiť, no tak majú na to existovať nejaké vážne dôvody, pre ktoré sa zasiahne do systému, ktorý je tu zaužívaný, ktorý je odskúšaný, ktorý funguje, ktorý nespôsobuje žiadne problémy.

Keďže som stále nedostala odpoveď na otázku, že prečo, tak som si otvorila doložky k týmto dvom zákonom a začnem doložkou k zákonu, ktorú, ktorý navrhuje strana pekných ľudí z regiónov, tak tam, prosím vás, sa píše, že vplyvy na rozpočet verejnej správy nie sú žiadne. Vplyvy na podnikateľské prostredie, žiadne. Sociálne vplyvy, žiadne. Vplyvy na životné prostredie, žiadne. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti, žiadne. Vplyvy na služby, verejné správy pre občana, žiadne. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo, rodinu a deti, žiadne. Čiže, keď tento zákon nemá žiadny vplyv, tak sa pýtam, že načo? Poznámky, alternatívne riešenia, bezpredmetné. No práveže tie alternatívne riešenia tu máme a tie by ste sem mali predkladať, ale pozrela som si teda aj doložku vplyvov zo strany SNS. Tak tam sme sa dozvedeli, že vplyvy na rozpočet, verejné správy budú pozitívne. Pani a dámy z koalície, každý deň, každý týždeň, každý mesiac a nieto ešte rok vás pri moci má negatívny vplyv na rozpočet štátnej správy. To si zapamätajte. A opäť vplyvy na podnikateľské prostredie, žiadne, sociálne vplyvy, žiadne, vplyvy na životné prostredie, žiadne, informatizácia, nič, manželstvo, nič, verejná správa pre občana, nič. To je zaujímavé. Tak ja sa ešte raz pýtam, prečo? Ale musím súhlasiť s jednou vecou, ktorú ste vy, predkladatelia zo strany SNS, napísali do doložky vplyvov, čo sa týka alternatívnych riešení. Nepredkladajú sa. No áno, to sme si všimli. Ďakujem.

Ďakujem, mami, pekne za všetky vaše faktické poznámky. Mne to príde tak, že OK, napočúvam, akosi tu diskutujeme tej opozícii spolu, tak sa všetci zhodneme na tom, že tieto zákony sú fakt, že legislatívny paškvil, ktorý nebude mať žiadny efekt a dokonca sú aj zlé pre Slovensko, pretože neriešia tie hlavné problémy, ktoré napríklad majú samosprávy. Ale ja sa tak zamýšľam nad tým, prečo sa koalícia odmieta k týmto návrhom zákona nejakým spôsobom vyjadriť. Máme tu pána Lučanského, ktorý je spravodajca, nepovedal k tomu ani slovo. Pani Kramplová tam ma poslala do teplých krajín, že vraj na mňa kašle, tiež sa k tomu odmieta vyjadriť, napriek tomu, že tento návrh zákona sem doniesla. To je ale divné, keď niekto nepredstaví svoj návrh zákona relevantným spôsobom a neodpovedá v diskusii na argumenty opozície. No a potom tu máme ešte dvoch, teda už troch poslancov Heureka, za 104, za 54 tu máme troch poslancov SMER-u, ktorí tiež neodpovedajú na nič, nediskutujú. A ja rozmýšľam, že prečo. Tak možno, že je to preto, že majú rovnaký názor ako my. Možno si myslia to isté, čo si myslíme my, ale nemôžu povedať svoj názor na to, že sú to fakt, že legislatívne paškvily, ktoré nemajú absolútne žiadny koaličný potenciál a budú tu neschválené. A možno nakoniec za to zahlasujú napriek tomu, že to nechcú. Akože kývaš hlavou, ale mohol by si povedať svoj názor a vyjadriť sa. Máš, ťahá 4 minúty, že budem veľmi rada, keď to stlačíš a proste povieš dačo. To už nemôžeš, no. No, škoda. Hej, to ma mrzí, že vlastne nemôžeš. No, škoda. Tak možno súhlasíte. Ja si myslím, že podľa mňa súhlasíte s opozíciou, ale nemáte tie gule to povedať nahlas. Dobre, myslím, že v

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci. Primárnym cieľom vládneho návrhu zákona je transpozícia smernice o jednotnom povoľovaní povolení na pobyt a zamestnanie, ako aj riešenie pobytového statusu odídencov po skončení dočasného útočiska tak, aby nedošlo k výpadku zamestnancov na trhu práce. Príjemcovia dočasného útočiska sa ešte rok po jeho skončení budú považovať za odídencov a svoje aktivity môžu vykonávať za nezmenených podmienok. V priebehu tohto prechodného obdobia budú môcť odídenci požiadať o vydanie dokladu o pobyte na účel, ktorý na našom území vykonávajú najmenej šesť mesiacov. Prevažne pôjde o štandardné účely: zamestnanie, štúdium, pričom doklad získajú len po bezpečnostnej previerke políciou a spravodajskými službami. Odídenci, ktorí nespĺňajú podmienky na získanie prechodného pobytu, budú musieť po skončení jednoročného prechodného obdobia opustiť územie Slovenskej republiky. Tento vládny návrh zákona taktiež rieši niektoré problémy aplikačnej praxe. Upravujú sa napríklad lehoty v konaní o národných vízach, niektoré podmienky pri udeľovaní a obnovovaní prechodného pobytu alebo povinnosti darcov. Dopravcov, pardon. V súvislosti so zvýšením bezpečnosti pri hraničných kontrolách sa rozširuje oprávnenie hraničnej polície pri zadržiavaní neplatných cestovných dokladov. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, preto si vás dovolím požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem. Ďakujem, pán minister.