V tomto parlamente som čakala, že predsedajúci bude poznať moje meno a že sa nezníži na úroveň Andreja Danka, ale však, čo, čo, ja už neviem, čo tu mám očakávať. No, nevadí. Tak zas tu máme podlý návrh zákona a čuduj sa svete, kto je jeho tvárou, Tibor Gašpar. A ja to poviem aj teraz na záznam. Povedala som to aj niekoľkokrát práve pánovi Gašparovi. Ja by som si strašne želala, aby raz prekročil prah tých dverí s nejakým dobrým návrhom zákona, so správnym návrhom zákona, s niečím, čo pomôže ľuďom na Slovensku a kde využije napríklad svoje dlhoročné skúsenosti z polície. A tým nemyslím skúsenosti s organizovaním zločineckej skupiny ani s korupciou, ale napríklad, že by sme tu konečne riešili bezpečnosť na školách, bezpečnosť na uliciach, násilie na ženách alebo ja neviem, radikalizáciu na školách. Proste niečo, čo by skutočne pomohlo ľuďom na Slovensku. Úprimne by som si to želala, pán Gašpar. No ale opäť raz ste ukázali, o čo vám v politike v skutočnosti ide. Prejdem k samotnému návrhu na obmedzenie voľby zo zahraničia. Mne celé detstvo a celú mladosť mamka hovorila, že sa musím dobre učiť, aby som z tejto krajiny odišla. Dnes ako mama chápem, aké skutočne bolestivé to musí byť, keď so všetkou láskou posielate svoje dieťa preč, ďaleko od vás, len preto, aby mohlo mať dobrý život. Lebo tu jednoducho ľudia žiť nechcú a nechcú tu vychovávať svoje deti. Nechcú, aby sa ich deti museli moriť so všetkými tými problémami, ktoré táto krajina má. A ja som žila 17 rokov v zahraničí kvôli vám. A zároveň kvôli vám som sa aj vrátila. Ale vám na tom nezáleží, pretože vám v skutočnosti nezáleží na ľuďoch v tejto krajine. Nezáleží vám na tom, ako sa tu reálne žije, pretože dnes to už povedal aj predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Vy ste totálne odtrhnutí od reality. Vy netušíte, koľko stoja potraviny. Vy netušíte, čo to je zabezpečiť si bývanie inak ako prostredníctvom nejakého svojho kolegu. Vy netušíte, čo to je čakať tri mesiace len na nejakú kontrolu pred operáciou. Vy jednoducho neviete, čo sú reálne problémy ľudí na Slovensku. A potom sem do pléna prichádzate práve s takýmito hlúposťami, ktorých jediným cieľom je, aby ste si udržali moc. Je to veľmi smutné, pretože to len potvrdzuje, že vám nezáleží na nikom inom ako na vás samých. A teraz aj takým ľuďom, ako som bola aj ja v zahraničí, odkazujete, že sú vlastne pre vás občanmi druhej kategórie. Že vy, lebo máte moc, lebo máte zatiaľ tú 76, rozhodnete týmto zákonom o tom, že oni moc stratia. Pretože áno, právo voliť je reálne moc. Moc zmeniť veci na Slovensku tak, aby sa aj títo ľudia vrátili. Pretože to, že niekto žije v zahraničí, tak to absolútne neznamená, že na svoj domov zanevrel. Neznamená to, že viac nie je plnohodnotným občanom Slovenskej republiky, že mu nezáleží na tom, ako naša krajina vyzerá, ako sa v nej žije a hlavne ako sa v nej bude žiť. Pretože o tom to právo voliť je, že my si môžeme, občania a občanky tejto krajiny, určovať aj zmenu alebo naopak ostať v tom, čo sa tu doteraz budovalo. To je o tej občianskej moci. A vy týmto ľuďom chcete povedať, že oni ju mať jednoducho nemajú. A ja sa tak aj pýtam, že kto ste vy, že chcete týmto ľuďom uprieť ich právo, ich ústavné právo, základné právo voliť. Kto ste vy, že im idete povedať, že keď chcú mať moc, lebo áno, každý jeden hlas zo zahraničia je moc, tak si musia zaplatiť. Pretože takto to funguje vo vašom svete, že za moc sa platí, ale v demokratickom svete sa hlasy nekupujú a to žiadnym spôsobom. Myslím, že pán poslanec Šuc tu dnes argumentoval príbehom svojho synovca, ktorý 17 rokov žil vo Veľkej Británii a chodil poctivo voliť domov na Slovensko v každých voľbách. A ja musím povedať, že ja si ho veľmi vážim ako každého občana, občianku, ktorí teda idú voliť a ktorý nezanevrel na svoju krajinu napriek tomu, že žil dlhodobo v zahraničí a ktorý sa rozhodol byť aktívnym občanom, byť vlastencom a pre ktorého bolo právo voliť skutočnou výsadou, ktorú si vážil a vždy sa vrátil. A opakujem, ja si ho vážim, ale koľkí ľudia si to jednoducho nebudú môcť dovoliť. Napriek tomu, že sú rovnakí vlastenci, že rovnako milujú svoju krajinu, že tu chcú raz aj žiť, že sa chcú sem vrátiť a nebude im to umožnené. A viete čo? Vy tu argumentujete tým, že keď už niekto dlhodobo žije v zahraničí, takže stratí kontakt s realitou, neplatí tu dane, tak by nemal mať toto právo. Však vidíte aj na príklade pána poslanca Šucu, že sú ľudia, ktorí naopak chcú voliť a ktorým na tom záleží. Tak neviem, kto ste vy, že idete rozhodnúť, že po x rokoch by ten človek vlastne mal byť druhotriednym občanom. A ja nehovorím, že to dávate do tohto zákona, ale to tu niekoľkokrát odznelo. A myslím si, že by sme absolútne nemali argumentovať žiadnym pobytom ani tým, že kto ako dlho je v zahraničí, či si príde dať opraviť zuby. Viete, mnohí ľudia v zahraničí, a ja som teda nebola výnimkou, si platia dobrovoľné zdravotné poistenie. Tak je normálne, že potom, keď sa vrátia, napríklad idú na nejaké úkony alebo podobne, keď jednoducho to chcú mať takto, takýmto spôsobom zariadené. Ale chápete, že vám to tak trošku, trošku dosť argumentačne pokrivkáva, pretože problém je v tom, že je absolútne jedno, ako dlho tí ľudia žijú v zahraničí. Podstatné je to, či si to budú môcť dovoliť. Jednak ekonomicky, pretože ja teda, keď som odišla, tak som bola študentka najskôr na strednej škole, potom na vysokej škole, žila som zo sociálneho štipendia. A ja som nemala na to, aby som sa z Bordeaux presunula do Paríža. Viete, koľko je takýchto ľudí? Môže tu pán Stuška vyprávať, že on počas svojich pobytov v Amerike, kam teda očividne ho poslali rodičia, lebo si to mohli dovoliť, a ja mu to absolútne nezávidím. Je to absolútne v poriadku. Len teda on vtedy ani nepomyslel na to, že by mohol voliť alebo že by chcel voliť. Ale koľkí ľudia jednoducho to právo voliť chcú ďalej mať? Len vám opakujem, oni na to ekonomicky nebudú mať. A to sú všetci študenti, študentky, to sú ľudia, ktorí majú prvé zamestnanie. To sú ľudia pracujúci, ja neviem, v Nemecku vo fabrikách, ktorých prinútite presúvať sa stovky, možno tisíce km, aby mohli splniť to svoje základné právo, a síce voliť. Chápete, aký je v tom problém? V roku 2023 sme volili aj s manželom zo zahraničia, z Bruselu, a teda keby bol tento váš zákon v platnosti, tak áno, v Bruseli by sme mohli ísť na ambasádu, ale ja som bola rada, že sme mohli voliť poštou a teda neviem, ako to funguje u vás, ale ja vlastne ani neviem, viem, koho volil, samozrejme, ale neviem, koho krúžkoval, lebo sme si nesadli za jeden stôl a nedržala som mu pero s tým, že „a budeš voliť týchto alebo týchto ľudí“, a naopak to nefungovalo taktiež. Takže ak tu niekto hovorí, že sa posadí ten alebo ten človek a že to vlastne vypíše za ostatných, tak skutočne sa pýtam, v akých rodinách to žijete, lebo obvykle v takých normálnych to takto rozhodne nefunguje. Ale celá táto zmena zákona nie je vôbec o mne, aj keď hovorím, ja mám skúsenosť, o ktorú som sa s vami podelila, ale nie je to ani o Michalovi Stuškovi. Nie je to ani o pánovi synovcovi pána poslanca Šucu. Tých v situácií toho, že či ľudia budú môcť ísť tak alebo hentak voliť, prečo sú v zahraničí, čo ich k tomu vedie, či chcú, či nechcú voliť, je toľko a vy jednoducho idete doslova tisícom, tisícom ľudí uprieť právo voliť, idete obmedziť ich právo voliť. A prečo? My sme tu doteraz nepočuli iba ani jeden skutočný argument. To, že, myslím, že to tu odznelo z úst pána predsedu poslaneckého klubu strany Smer, že prišiel na scénu nový aktér. Uprieť právo voliť, idete obmedziť ich právo voliť a prečo? My sme tu doteraz nepočuli ani jeden skutočný argument. To, že, myslím, že to tu odznelo z úst pána predsedu antického klubu strany SMER, že prišiel na scénu nový aktér a síce Progresívne Slovensko, tak treba meniť volebné pravidlá. To akože tá strašne slabá opozícia vás tak hrozne irituje a ohrozuje, že idete kvôli nám meniť volebné pravidlá. To možno by nás to malo až potešiť, že aký kompliment, že nás považujete za také strašné ohrozenie, že siahate na volebné právo tisícom ľudí. Na druhej strane si myslím, že toto je len obyčajná výhovorka, aj keď vy veľmi dobre viete, že prečo ľudia zo zahraničia volia nielen PS-ko, ale vôbec opozíciu, pretože oni nechcú žiť v krajine, ktorú spravuje strana SMER, lebo vidíme, ako to robíte. Začnem ale porovnávaním, ktorým argumentujete. Francúzsko, parlamentné voľby. Viete, je veľa krajín, ktoré môžete brať za príklad, ale Francúzsko si, prosím, neberte. Francúzsko to bolo na čas práve kvôli tomu, že som odtiaľto musela odísť. Mojím druhým domovom. A teda poznám jeho systém a keď som tu počula v piatok pána Gašpara argumentovať Francúzskom, tak som sa smiala. Prepáčte mi, pán Gašpar, vy ste to potom zle znášali. Viete, vo Francúzsku je absolútne iný systém a budem sa sústrediť iba na tie parlamentné voľby, pretože tam máte jednak, čo sa týka Francúzov žijúcich v zahraničí, tak máte možnosť voliť pre poslancov a poslankyne, ktoré, ktorí sú zodpovední za tie konkrétne obvody, alebo, lebo neviem, ako sa to povie po slovensky. Circonscriptions, to sú nejaké, no proste okrsky alebo volebné obvody. A oni sú za ne zodpovední. Zároveň, keď ste teda v zahraničí, tak si môžete vybrať, že nebudete voliť za toho vášho reprezentanta alebo zástupcu, ale že budete voliť v tých celonárodných voľbách. A vtedy môžete voliť buď par procuration, to je vlastne splnomocnenie, ktoré môžete vybaviť online pre hocikoho, komu chcete, a dať mu splnomocnenie, že odvolí vo Francúzsku za vás. Môžete voliť na ambasádach a konzulátoch a neuveríte, ale môžete voliť elektronicky. To znamená, je absolútne jedno, kde sa momentálne nachádzate, v zahraničí, koľko ste tam rokov, čo tam robíte. Vy môžete voliť elektronicky. A plus, čudujte sa svete, článok R 1764 zákona o voľbách definuje tiež pravidlá voľbou poštou zo zahraničia pre legislatívne voľby. Takže nie je problém, že vo Francúzsku to nemajú. Ak chcete, tak si predvolajte francúzskeho veľvyslanca, aby vám to vysvetlil. Ďalej ste dali príklady Dánska, Írska, Malty, Cypru, Chorvátska, Bulharska, Nemecka, Ukrajiny a Izraela. A teda pri každom by som sa mohla pristaviť a povedať, že prečo to, čo ste hovorili, nie je úplná pravda. Lebo áno, vždy je tam kúsok pravdy, že nemajú toto, ale majú toto, ale zároveň nepoviete to B, že aké sú podmienky. Napríklad, že či sa jedná o podmienku trvalého pobytu. Alebo to, že síce tam nie je voľba poštou, ale už sa dá hlasovať elektronicky. Ale toto vás nezaujíma, pretože pán Gašpar vám povedal, že nemajú, tak proste nemajú a vy si to nepozriete. Budem ďalej citovať pána podpredsedu Gašpara. „Voľby zo zahraničia nie sú vo všetkých členských krajinách. Nie je to v rozpore s európskym právom. Nie je to v rozpore s dohovorom, základným dohovorom o ľudských právach. A rozhodol túto otázku dokonca aj Európsky súd pre ľudské práva.“ Samozrejme, pretože tieto súdy rešpektujú kompetenciu národných štátov v tejto oblasti. A mne sa inak veľmi páči, ako vám teraz záleží na tom, že čo hovoria európske medzinárodné súdy alebo dohovory, pretože obvykle, keď tu stojím na tomto mieste, tak je to presne preto, že vám je to absolútne jedno, ale budiž. Myslím, že to bolo v roku 2012 alebo 2014, keď sa obrátila grécka komunita žijúca vo Francúzsku na Európsky súd pre ľudské práva a potom pán Gašpar argumentoval jedným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva. No tak predstavte si, že v tomto prípade sa jednalo o gréckych úradníkov, ktorí pracovali v Rade Európy v Štrasburgu a ktorí mali trvalý pobyt vo Francúzsku. A asi je nám všetkým jasné, že ekonomicky na tom neboli úplne zle a že zo Štrasburgu sa mohli v podstate bez väčších problémov presunúť domov na voľby v Grécku. Ale dôležité je aj to, čo povedal Európsky súd pre ľudské práva v tomto rozhodnutí a čo vám akosi opomenul povedať pán Gašpar. Citujem: „Predpoklad, že občania bez trvalého pobytu sú menej priamo alebo menej nepretržite konfrontovaní s každodennými problémami krajiny a majú o nich menšie znalosti, nemožno brať ako argument.“ Vy idete unblocked. Je jedno, že či má niekto trvalý alebo prechodný pobyt, či teda má stále trvalý pobyt na Slovensku alebo že ako dlho žije v inej krajine, je vám to jedno. Idete jednoducho obmedziť túto voľbu. Nehovoriac o tom, že samotný súd hovorí, že toto nie je argumentom. Zároveň súd konštatoval, že v tomto konkrétnom prípade narušenie finančného, rodinného a profesijného života, ku ktorému by došlo, keby museli cestovať, nie je neprimerané. A tú otázku neprimeranosti už tu, myslím, rozviedol celkom dobre aj pán poslanec Škripek a ja si skutočne nemyslím, že v tom prípade, v akom vy idete obmedzovať voľbu poštou zo zahraničia, tak že by to prešlo týmto testom primeranosti. A skutočne by bolo otázkou, že ako by Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prípade napríklad slovenských občanov, študentov žijúcich, ja neviem, v Dánsku, ktorí budú musieť ísť tisíce km do Štokholmu alebo, ja neviem, žijú v USA zo sociálneho štipendia alebo podobne a budú musieť ísť taktiež tisíce km. Hovoríte, že nič nás nenúti mať zavedenú takúto voľbu. No nič nás nenúti, ale Slovenská republika je zároveň viazaná niekoľkými medzinárodnými dohodami, ktoré k tomu vyzývajú. Napríklad máte rezolúciu 1459 z roku 2005 Rady Európy o zrušení obmedzeného volebného práva, ktoré hovorí: vyzývame členské štáty, aby garantovali všetkým svojim občanom právo voliť bez ohľadu na obmedzenia týkajúce sa ich pobytov a zároveň, aby uľahčili výkon volebného práva ich občanom žijúcim v zahraničí, zabezpečením voľby poštou, na ambasádach alebo elektronickým hlasovaním. A rovnako takto máte ďalšie a ďalšie medzinárodné a európske dohovory, ktoré k tomu vyzývajú. Problémom je, že vy robíte presný opak. Namiesto toho, aby ste možnosti tejto voľby rozširovali, tak ju idete obmedzovať. Pán Gašpar hovorí: „Naša úprava naďalej zachováva možnosť voľby zo zahraničia.“ No samozrejme, ale sťažujete to. Alebo vám nezáleží na tom, aby tu demokracia, no to sa iba tak hlúpo pýtam, ale vám nezáleží na tom, aby skutočne tie výsledky volieb čo najlepšie odrážali to, ako ľudia si jednoducho želajú žiť na Slovensku, že aby tu demokracia kvitla, lebo bude vysoká účasť, lebo čo najviac ľudí rozhodne o tom, že kto preberie štafetu po Róbertovi Ficovi, alebo či to ostane piatykrát Róbert Fico? To vám na tom nezáleží, však o to silnejší mandát má potom daná vláda, o čo viac ľudí príde hlasovať. Lenže problém je v tom, ako to aj povedal poslanec Michelko, že vy, keď ste sa pozreli na tie čísla, tak vám jednoducho vadia, pretože ľudia zo zahraničia volia opozíciu. Ideme ďalej. Stále pokračujem v citátoch pána Gašpara. „Voľba zo zahraničia korešpondenčným lístkom totižto v rozpore s ústavou pripúšťa to, čo som povedal. A síce, že nie je zistiteľné, kto vlastne rozhodol a mám teraz na mysli, koho chce voliť a dal tam hlasovací lístok do tej obálky, pretože sa to nekontroluje. Nekontroluje to žiadna volebná komisia.“ Čiže ešte raz a už to tu dnes odznelo. Máme legitímnu vládu alebo máme protiústavnú vládu? Pretože takýto mechanizmus tu máme 20 rokov, z toho štyri vlády Roberta Fica. Čo bolo doteraz v rozpore s ústavou? Nehovoriac o tom, že v programovom vyhlásení vlády máte, že idete rozšíriť korešpondenčnú voľbu aj na voľbu prezidenta. To vtedy, keď ste písali PVV, tak ste nevedeli o tom, že to je protiústavné, to vám došlo mesiac a pol dozadu? Keď vidíte, aké tesné môžu byť tie ďalšie voľby, ja si myslím, že váš úmysel ničím neskryjete. Čo sa týka tej volebnej komisie, ja chcem dúfať aj preto, že som teda volila zo zahraničia, že doteraz tá voľba skutočne zo zahraničia bola zabezpečená. A ak nie, tak chcem, aby ste priniesli dôkazy. Dôkazy o tom, že nejakým spôsobom toto nefungovalo, prípady alebo najlepšie skutočné rozhodnutia o tom, že pre danú osobu boli porušené jej práva, alebo že to nebolo zabezpečené, alebo že to nebolo skontrolované a podobne. Ďalej pán Gašpar hovoril o tom, že ako volí teda v rámci rodiny, k tomu som sa už vyjadrila. To platí o komunitách pracovných, to platí o komunitách študentských, ktorých tiež nie je málo v zahraničí. Takže tá možnosť toho podvodu a manipulácie tu je. Čiže vy ste vlastne obvinili všetkých zahraničných Slovákov a Slovenky, ktorí sa nejakým spôsobom aj združujú, či už teda v práci, v škole a podobne, že by mali tendenciu takýmto spôsobom ovplyvňovať voľby? To ako vážne? Kde na to máte dôkazy? Čo sa týka toho, ako má potom tá voľba prebiehať v zahraničí, tak to si asi nechám na ústnu rozpravu, pretože zdá sa to pomerne technické, ale pritom opäť raz vám to pokrivkáva, lebo to, ako to chcete zorganizovať a ešte, že hovoríte, že to bude lacnejšie ako doteraz, tak nehnevajte sa, ale ja v tom vidím veľké, veľké problémy. Na záver budem citovať šéfa poslaneckého klubu SNS. Nemajte už, prosím, ľudí za hlupákov. Vy chcete obmedziť voľbu poštou zo zahraničia, lebo vám tie výsledky nevyhovujú a darmo krútite hlavami, darmo sa budete tváriť, ako vy ľuďom idete pomáhať. Vy im v skutočnosti len upierate ich práva. A to nie je novinkou, pretože toto sem prichádza s každým alebo takmer s každým návrhom zákona, ktorý sem prinášate, a obzvlášť to platí pre návrhy zákona z dielne Tibora Gašpara. Ďakujem. Ďakujem na vaše vystúpenie.
