49. schôdza

Tina, hovorila si o tom ekonomickom aspekte obmedzenia voľby poštou zo zahraničia, ktoré sa chystajú zaviesť, že vlastne nie každý človek v zahraničí si bude môcť dovoliť ísť buď na ambasádu, ktorá môže byť vzdialená niekoľko až 1000 km, alebo vrátiť sa na Slovensko. Pritom nie, akože každý človek by mal mať toto najzákladnejšie právo, a síce právo ísť voliť, a to bez ohľadu na to, koľko mu ostáva v daný mesiac v peňaženke. Ale ale ja sa tak už pýtam sama seba, že čo sa čudujeme. Veď títo vraj sociálni demokrati spravili zdravotníctvo len pre vyvolených, spravodlivosť je už len pri vyvolených, lacné potraviny sú len pre vyvolených, bývanie je len pre vyvolených a po novom už aj tie voľby budú len pre vyvolených. Lebo veď OK, keď na to máš, tak môžeš prísť, keď na to nemáš, no tak čo máš? Smolu. A vrátim sa aj k tomu úvodu tvojho slova. Je absolútne neakceptovateľné, že, že predsedajúci ťa požiada o to, aby si vysvetlila, čo tam máš. Pán Gašpar, toto nie je ani súdna miestnosť, ani vypočúvacia miestnosť. A keby to mala v elektronickej forme, napríklad tieto hárky, tak vtedy je to OK na svojom počítači. A poďme sa opäť tu niekoľko dní baviť o tom, čo sú propagačné materiály, tak ako ste to robili v prípade nálepiek. A k čomu ste došli? Jedine k tomu, že podľa vás to nebolo estetické. No tak nehnevajte sa, ale tu opäť nie je absolútne žiadny argument. A keď už sa máme baviť o tom, že čo alebo kto tu narúša vážnosť a dôstojnosť rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, tak za mňa by to bolo niečo iné. Napríklad tie bludy, čo tu, čo sa tu snažia čítať niektorí vaši poslanci, a hovorím snažia, pretože ani nie sú schopní korektne to prečítať, čo im tam niekto na tie počítače poslal. Tak nehnevajte sa, toto mi príde nedôstojné. Okrem teda toho, že vy ste obžalovaný podpredseda Národnej rady. Tak toto bolo jedno z tých najkorektnejších.

Predsedajúci. A ešte raz ďakujem za tento váš vstup, lebo na túto rovinu petičných hárkov a otázok rokovacieho poriadku a vzájomného súladu som chcel reagovať na pani Gažovičovú ako ako v prvom bode. Pani Kažovická, áno. Ak sa nemýlim, štatistiky a tie už zostanú nezmenené, dokazujú, že čo sa týka odchodu mladých, ale všeobecne ľudí v produktívnom veku zo Slovenska do zahraničia, tak tam ten tzv. najväčší exodus nastal a k nemu dochádzalo v rokoch, celkom logicky napokon a zákonite, v rokoch po vstupe do Európskej únie, v tých rokoch, kedy vládol Mikuláš Dzurinda. Takže pravdepodobne boli veľmi nespokojní s tým, čo sa dialo, že teda zvrhol sa v tých rokoch teda tzv. mečiarizmus, prišli doby demokracie, reforiem a podobne. Ja mám pocit v ostatných rokoch, že vy sa pokúšate svojou rétorikou, najmä rétorikou, lebo o kroky zatiaľ nemôže ísť, o podobný exodus. Ja stále vidím, že to tie čísla z tých rokov 90-tych, teda začiatku milénia, nedosahuje a pevne verím, že to tak zostane napriek v médiách často pertraktovanej rovine dôvodov na odchod, ktoré pevne verím, že zostávajú častokrát len v takej skôr deklaratórnej, manifestačnej rovine a že sa na základe naozaj racionálnych úvah a reálnych argumentov nakoniec nezrealizujú a v mnohých prípadoch rodina mladých ľudí k nim nepríde. No a napokon urobili ste zo mňa teda toho bohatého študenta. Tá poznámka vtedy v 94. v Texase. Poznámka smerovala niekde úplne inde. Dokonca o štyri roky neskôr som bol blízko New Yorku, ale ani vtedy nebola možnosť volieb, ani zo zastupiteľských úradov a ambasád, a brali sme to ako úplne normálny náš problém, že sme sa ocitli v zahraničí. Medzičasom sme v diskusii a v nastavení pravidiel a v tomto zákone, v týchto navrhovaných zmenách niekde úplne inde. Ďalej, pani poslankyňa.

Aj tebe, Tina, za tvoje vystúpenie. Tejto vládnej koalícii jednoducho nezáleží na ľuďoch, ktorí žijú v zahraničí a väčšina ľudí aj odišla zo Slovenska presne kvôli spôsobu vládnutia Roberta Fica a táto vláda vyháňa ľudí zo Slovenska za lepšou prácou, za lepšími školami, za inými hodnotami, pretože vlády Roberta Fica neboli schopné zabezpečiť pre ľudí dôstojný a kvalitnejší život. A mnohí odchádzajú do zahraničia, aj to tu už dneska zaznelo, aby si zarobili na tak základnú vec, ako je vlastné bývanie, pretože ani to neboli schopné vlády Roberta Fica za 15 rokov zlepšiť. Tým by sme sa tu mali dneska zaoberať, že ako máme dostupné bývanie na Slovensku a ako docieliť, aby si ho ľudia mohli dovoliť a, aby sa chceli vrátiť na Slovensko, pretože a my aj dneska to, čo tu argumentujeme, je to, že nám na ľuďoch, ktorí žijú v zahraničí, skutočne záleží. Tejto vláde jednoducho na ľuďoch, ktorí žijú v zahraničí, nezáleží. Ale ja verím, že sa nám podarí, aby sa ľudia zo zahraničia vrátili domov na Slovensko, lebo viem, že mnohí sa chcú vrátiť, ale nechcú sa vrátiť len kvôli vláde Roberta Fica. Ďakujem. Ďalej pán poslanec Šipoš. Ďakujem.

Gažovičovej za jej vystúpenie. Nadviažem na to, čo hovorila o tom, ako vládni poslanci idú zobrať zahraničným Slovakom ich možnosť a že nebudú jednoducho mať všetci to právo ísť voliť. A napriek tomu, že za posledných 20 rokov tú možnosť mali, tak teraz sa rozhodli páni zo SMER-u, z HLAS-u a SNS im to vziať, pretože sa boja, že tí ľudia húfne pôjdu voliť. Ale vy sa vôbec nezaujímate a nezamýšľate ako sociálni demokrati nad tým, čo s takými ľuďmi v zahraničí, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, ktorí nemôžu cestovať cez celú republiku alebo cez celé Spojené štáty alebo cez nejaký veľký štát, kde je tá ambasáda v hlavnom meste. Čo s takými ľuďmi, páni sociálni demokrati, sociálne demokratky? Alebo tí Slováci v zahraničí, ktorí fakt z ekonomických dôvodov si nemôžu kupovať letenky a brať si voľno. Keď ste niekedy boli v zahraničí alebo poznáte ľudí, ktorí tam pracujú, viete veľmi dobre, že to nie je med lízať. Tí ľudia každým dňom, keď chodia do roboty, poctivo si zarábajú tie peniaze a pre nich kupovať letenky do hlavného mesta, platiť za to a ešte si zobrať z dovolenky z roboty, je veľmi náročné preto, aby mohli uživiť svoje rodiny. Čiže na týchto ľudí ste sa vykašľali a áno, beriete im ich právo ísť voliť, lebo doteraz to právo mali. Dvadsať rokov ho mali. Alebo tu hovoríte o tom, že vy chcete vlastne len zaviesť to isté, čo majú ľudia na Slovensku. Tak potom zabezpečte, pán Gašpar, že by v každom štáte v zahraničí boli prenosné urny a mohli každému jednému Slovákovi doniesť prenosnú urnu, kde si odvolí. Toto potom zabezpečte, keď tu chcete to isté ako pre ľudí na Slovensku. Lenže toto nedokážete, ale ešte Tak potom zabezpečte, pán Gašpar, že by v každom štáte v zahraničí boli prenosné urny a mohli každému jednému Slovákovi doniesť prenosnú urnu, kde si odvolí. Toto potom zabezpečte, keď tu chcete to isté ako pre ľudí na Slovensku. Lenže toto nedokážete, ale ešte raz vám hovorím, ľudia vám to vo voľbách spočítajú. Prerušujem rokovanie.

Gažovičová, z vášho vystúpenia bolo zrejmé, že tento návrh je podľa vás zameraný na Slovákov žijúcich v zahraničí. Ale cesta na ambasádu nie je trest pre nich za to, že idú voliť. Je to prejav zodpovednosti voči vlasti a voči voľbám, ktoré rozhodujú o smerovaní Slovenskej republiky. Voľby nie sú len symbolickým prejavom vzťahu k vlasti, ale aj s rozhodovaním s dôsledkami pre každodenný život ľudí na Slovensku, ktorí tu žijú, pracujú a využívajú verejné služby. Ja by som ešte chcela neopomenúť, lebo sa tu toho ešte veľa povie, že či sa pamätáte na to, keď boli voľby minulý rok a pán Macho Machá platil vlaky z Čiech na voľby. No ten vlak na Slovensko zaplatil, ale keď sa voliči, ktorí odvolili, dotazovali toho, že by teda chceli aj sprievodnú cestu, tak ste povedali, že snáď na to už majú sami. Ďakujem za slovo. Ďalej pán poslanec Day, nech sa páči.

Ďakujem, Tina, ešte za to pred prestávkou tvoje vystúpenie. To bolo veľmi vecné, bolo dobré. Ja by som chcel teda reagovať na to vlastne, to, čo si spomínala, aj s tou skutočnosťou, že ťa aj terajší predsedajúci ti skákal do toho, prerušoval ťa, tak ty si vlastne hovorila o tom, že prečo aj nielen teda mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska a tie dôvody sú na mieste, však si to tam celkom dobre rozobrala, no a napriek tomu, aby sa snažili zlepšiť tú situáciu, aby sa mladí ľudia sem vracali, tak práve naopak, my chceme ešte obmedziť ich volebné právo, aby teda vôbec mohli voliť zo zahraničia. Ty na to poukážeš v Národnej rade pri prerokovanom návrhu zákona, ktorý má zrušiť voľbu poštou zo zahraničia. A keď hovoríš, prečo to tak je a čo teraz koalícia robí, tak ešte do toho ti dovolí predsedajúci skočiť, upozorňovať ťa a prerušiť ťa. Čo je akože naozaj, keď si tak zhrnieme ten obraz, tak je to maximálna drzosť a príde mi to o to absurdnejšie, že nielen teda chcú ubrať ľuďom ich volebné právo, ale ešte aj poslancom a poslankyniam Národnej rady, ktoré na to upozorňujú, chcú zobrať slovo. Takže ja verím tomu, že ľudia, ktorí to aj sledujú, tak si na to urobia názor, ale na konci dňa, ako aj ty si v tom závere svojho vystúpenia povedala, že je to niečo, čo ich dobehne. Ja som presvedčený o tom, že toto ich dobehnúť musí, pretože ono to nie je len o tom, že vy niekomu upriete právo, ale to môže zmobilizovať aj ľudí, ktorí na Slovensku žijú a možno nie tak úplne boli ešte rozhodnutí, že pôjdu voliť, ale keď sa pozrú na to, čo tu vy všetko robíte, tak ja si myslím, že to na konci dňa prispeje k tomu, že sa zmobilizujú aj ľudia, ktorí žijú na Slovensku a možno by sa ich to doteraz až tak netýkalo, ale rozhodnú sa, že im to nie je jedno a že sa im nepáči to, akým spôsobom vy tu vládnete, tak pôjdu a budú voliť a ja verím tomu, že tie voľby dopadnú lepšie pre budúcnosť tejto krajiny, ako momentálne máme na Slovensku. Ďakujem. Ďalej pani poslankyňa bude reagovať.

Za reakcie. Tak znovu sme tu počuli niečo o potrebe transparentných volieb a niektoré vyjadrenia, ktoré podľa mňa nesúvisia veľmi s týmto návrhom zákona, ako to, že či bol alebo nebol nejaký vlak k voľbám. Ja neviem, ja som s tým nič nemala, ani si myslím, že to s týmto nijako nesúvisí. To, čo by som chcela ešte raz na záver zdôrazniť, je, že máme tu nejaký systém, ktorý funguje 20 rokov. Za tých 20 rokov väčšinu času vládol SMER. 20 rokov ste s tým nemali problém, nevnímali ste to ako protiústavné. Nič zásadné sa nezmenilo. Nedošlo k žiadnym protestom, nedošlo k žiadnym masovým sťažnostiam. Jediné, jediné, čo sa udialo a čo sme tu počuli ako zdôvodnenie, prečo teraz je vysoká podpora pre PS medzi ľuďmi, ktorí volili poštou. Toto celé je politická objednávka. Toto je zámer politicky aspoň trošku tak, ako dokážete, že tie, ešte pri tom, že ako tak chcete dodržiavať demokratické pravidlá, ako môžete trošku prekresliť tie voličné pravidlá, aby ste si aspoň trochu prilepšili. To je zlý dôvod pre zmenu volieb. Keby vám záležalo na tom, aby sa lepšie napĺňalo volebné právo ľudí žijúcich v zahraničí so slovenským občianstvom, mohli ste sa ich opýtať. A ja ďakujem kolegovi Dostálovi za tú poznámku, že minulý rok minister vnútra predložil do MPK na verejné pripomienkovanie zmeny vo volebnom zákone a predstavte si, rušenie voľby poštou tam nebolo. Lebo v tejto krajine nie je potreba rušiť voľbu poštou. Je to vaša politická potreba a preto to celé robíte. Ďalší v poradí je prihlásený do rozpravy.

V tomto parlamente som čakala, že predsedajúci bude poznať moje meno a že sa nezníži na úroveň Andreja Danka, ale však, čo, čo, ja už neviem, čo tu mám očakávať. No, nevadí. Tak zas tu máme podlý návrh zákona a čuduj sa svete, kto je jeho tvárou, Tibor Gašpar. A ja to poviem aj teraz na záznam. Povedala som to aj niekoľkokrát práve pánovi Gašparovi. Ja by som si strašne želala, aby raz prekročil prah tých dverí s nejakým dobrým návrhom zákona, so správnym návrhom zákona, s niečím, čo pomôže ľuďom na Slovensku a kde využije napríklad svoje dlhoročné skúsenosti z polície. A tým nemyslím skúsenosti s organizovaním zločineckej skupiny ani s korupciou, ale napríklad, že by sme tu konečne riešili bezpečnosť na školách, bezpečnosť na uliciach, násilie na ženách alebo ja neviem, radikalizáciu na školách. Proste niečo, čo by skutočne pomohlo ľuďom na Slovensku. Úprimne by som si to želala, pán Gašpar. No ale opäť raz ste ukázali, o čo vám v politike v skutočnosti ide. Prejdem k samotnému návrhu na obmedzenie voľby zo zahraničia. Mne celé detstvo a celú mladosť mamka hovorila, že sa musím dobre učiť, aby som z tejto krajiny odišla. Dnes ako mama chápem, aké skutočne bolestivé to musí byť, keď so všetkou láskou posielate svoje dieťa preč, ďaleko od vás, len preto, aby mohlo mať dobrý život. Lebo tu jednoducho ľudia žiť nechcú a nechcú tu vychovávať svoje deti. Nechcú, aby sa ich deti museli moriť so všetkými tými problémami, ktoré táto krajina má. A ja som žila 17 rokov v zahraničí kvôli vám. A zároveň kvôli vám som sa aj vrátila. Ale vám na tom nezáleží, pretože vám v skutočnosti nezáleží na ľuďoch v tejto krajine. Nezáleží vám na tom, ako sa tu reálne žije, pretože dnes to už povedal aj predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Vy ste totálne odtrhnutí od reality. Vy netušíte, koľko stoja potraviny. Vy netušíte, čo to je zabezpečiť si bývanie inak ako prostredníctvom nejakého svojho kolegu. Vy netušíte, čo to je čakať tri mesiace len na nejakú kontrolu pred operáciou. Vy jednoducho neviete, čo sú reálne problémy ľudí na Slovensku. A potom sem do pléna prichádzate práve s takýmito hlúposťami, ktorých jediným cieľom je, aby ste si udržali moc. Je to veľmi smutné, pretože to len potvrdzuje, že vám nezáleží na nikom inom ako na vás samých. A teraz aj takým ľuďom, ako som bola aj ja v zahraničí, odkazujete, že sú vlastne pre vás občanmi druhej kategórie. Že vy, lebo máte moc, lebo máte zatiaľ tú 76, rozhodnete týmto zákonom o tom, že oni moc stratia. Pretože áno, právo voliť je reálne moc. Moc zmeniť veci na Slovensku tak, aby sa aj títo ľudia vrátili. Pretože to, že niekto žije v zahraničí, tak to absolútne neznamená, že na svoj domov zanevrel. Neznamená to, že viac nie je plnohodnotným občanom Slovenskej republiky, že mu nezáleží na tom, ako naša krajina vyzerá, ako sa v nej žije a hlavne ako sa v nej bude žiť. Pretože o tom to právo voliť je, že my si môžeme, občania a občanky tejto krajiny, určovať aj zmenu alebo naopak ostať v tom, čo sa tu doteraz budovalo. To je o tej občianskej moci. A vy týmto ľuďom chcete povedať, že oni ju mať jednoducho nemajú. A ja sa tak aj pýtam, že kto ste vy, že chcete týmto ľuďom uprieť ich právo, ich ústavné právo, základné právo voliť. Kto ste vy, že im idete povedať, že keď chcú mať moc, lebo áno, každý jeden hlas zo zahraničia je moc, tak si musia zaplatiť. Pretože takto to funguje vo vašom svete, že za moc sa platí, ale v demokratickom svete sa hlasy nekupujú a to žiadnym spôsobom. Myslím, že pán poslanec Šuc tu dnes argumentoval príbehom svojho synovca, ktorý 17 rokov žil vo Veľkej Británii a chodil poctivo voliť domov na Slovensko v každých voľbách. A ja musím povedať, že ja si ho veľmi vážim ako každého občana, občianku, ktorí teda idú voliť a ktorý nezanevrel na svoju krajinu napriek tomu, že žil dlhodobo v zahraničí a ktorý sa rozhodol byť aktívnym občanom, byť vlastencom a pre ktorého bolo právo voliť skutočnou výsadou, ktorú si vážil a vždy sa vrátil. A opakujem, ja si ho vážim, ale koľkí ľudia si to jednoducho nebudú môcť dovoliť. Napriek tomu, že sú rovnakí vlastenci, že rovnako milujú svoju krajinu, že tu chcú raz aj žiť, že sa chcú sem vrátiť a nebude im to umožnené. A viete čo? Vy tu argumentujete tým, že keď už niekto dlhodobo žije v zahraničí, takže stratí kontakt s realitou, neplatí tu dane, tak by nemal mať toto právo. Však vidíte aj na príklade pána poslanca Šucu, že sú ľudia, ktorí naopak chcú voliť a ktorým na tom záleží. Tak neviem, kto ste vy, že idete rozhodnúť, že po x rokoch by ten človek vlastne mal byť druhotriednym občanom. A ja nehovorím, že to dávate do tohto zákona, ale to tu niekoľkokrát odznelo. A myslím si, že by sme absolútne nemali argumentovať žiadnym pobytom ani tým, že kto ako dlho je v zahraničí, či si príde dať opraviť zuby. Viete, mnohí ľudia v zahraničí, a ja som teda nebola výnimkou, si platia dobrovoľné zdravotné poistenie. Tak je normálne, že potom, keď sa vrátia, napríklad idú na nejaké úkony alebo podobne, keď jednoducho to chcú mať takto, takýmto spôsobom zariadené. Ale chápete, že vám to tak trošku, trošku dosť argumentačne pokrivkáva, pretože problém je v tom, že je absolútne jedno, ako dlho tí ľudia žijú v zahraničí. Podstatné je to, či si to budú môcť dovoliť. Jednak ekonomicky, pretože ja teda, keď som odišla, tak som bola študentka najskôr na strednej škole, potom na vysokej škole, žila som zo sociálneho štipendia. A ja som nemala na to, aby som sa z Bordeaux presunula do Paríža. Viete, koľko je takýchto ľudí? Môže tu pán Stuška vyprávať, že on počas svojich pobytov v Amerike, kam teda očividne ho poslali rodičia, lebo si to mohli dovoliť, a ja mu to absolútne nezávidím. Je to absolútne v poriadku. Len teda on vtedy ani nepomyslel na to, že by mohol voliť alebo že by chcel voliť. Ale koľkí ľudia jednoducho to právo voliť chcú ďalej mať? Len vám opakujem, oni na to ekonomicky nebudú mať. A to sú všetci študenti, študentky, to sú ľudia, ktorí majú prvé zamestnanie. To sú ľudia pracujúci, ja neviem, v Nemecku vo fabrikách, ktorých prinútite presúvať sa stovky, možno tisíce km, aby mohli splniť to svoje základné právo, a síce voliť. Chápete, aký je v tom problém? V roku 2023 sme volili aj s manželom zo zahraničia, z Bruselu, a teda keby bol tento váš zákon v platnosti, tak áno, v Bruseli by sme mohli ísť na ambasádu, ale ja som bola rada, že sme mohli voliť poštou a teda neviem, ako to funguje u vás, ale ja vlastne ani neviem, viem, koho volil, samozrejme, ale neviem, koho krúžkoval, lebo sme si nesadli za jeden stôl a nedržala som mu pero s tým, že „a budeš voliť týchto alebo týchto ľudí“, a naopak to nefungovalo taktiež. Takže ak tu niekto hovorí, že sa posadí ten alebo ten človek a že to vlastne vypíše za ostatných, tak skutočne sa pýtam, v akých rodinách to žijete, lebo obvykle v takých normálnych to takto rozhodne nefunguje. Ale celá táto zmena zákona nie je vôbec o mne, aj keď hovorím, ja mám skúsenosť, o ktorú som sa s vami podelila, ale nie je to ani o Michalovi Stuškovi. Nie je to ani o pánovi synovcovi pána poslanca Šucu. Tých v situácií toho, že či ľudia budú môcť ísť tak alebo hentak voliť, prečo sú v zahraničí, čo ich k tomu vedie, či chcú, či nechcú voliť, je toľko a vy jednoducho idete doslova tisícom, tisícom ľudí uprieť právo voliť, idete obmedziť ich právo voliť. A prečo? My sme tu doteraz nepočuli iba ani jeden skutočný argument. To, že, myslím, že to tu odznelo z úst pána predsedu poslaneckého klubu strany Smer, že prišiel na scénu nový aktér. Uprieť právo voliť, idete obmedziť ich právo voliť a prečo? My sme tu doteraz nepočuli ani jeden skutočný argument. To, že, myslím, že to tu odznelo z úst pána predsedu antického klubu strany SMER, že prišiel na scénu nový aktér a síce Progresívne Slovensko, tak treba meniť volebné pravidlá. To akože tá strašne slabá opozícia vás tak hrozne irituje a ohrozuje, že idete kvôli nám meniť volebné pravidlá. To možno by nás to malo až potešiť, že aký kompliment, že nás považujete za také strašné ohrozenie, že siahate na volebné právo tisícom ľudí. Na druhej strane si myslím, že toto je len obyčajná výhovorka, aj keď vy veľmi dobre viete, že prečo ľudia zo zahraničia volia nielen PS-ko, ale vôbec opozíciu, pretože oni nechcú žiť v krajine, ktorú spravuje strana SMER, lebo vidíme, ako to robíte. Začnem ale porovnávaním, ktorým argumentujete. Francúzsko, parlamentné voľby. Viete, je veľa krajín, ktoré môžete brať za príklad, ale Francúzsko si, prosím, neberte. Francúzsko to bolo na čas práve kvôli tomu, že som odtiaľto musela odísť. Mojím druhým domovom. A teda poznám jeho systém a keď som tu počula v piatok pána Gašpara argumentovať Francúzskom, tak som sa smiala. Prepáčte mi, pán Gašpar, vy ste to potom zle znášali. Viete, vo Francúzsku je absolútne iný systém a budem sa sústrediť iba na tie parlamentné voľby, pretože tam máte jednak, čo sa týka Francúzov žijúcich v zahraničí, tak máte možnosť voliť pre poslancov a poslankyne, ktoré, ktorí sú zodpovední za tie konkrétne obvody, alebo, lebo neviem, ako sa to povie po slovensky. Circonscriptions, to sú nejaké, no proste okrsky alebo volebné obvody. A oni sú za ne zodpovední. Zároveň, keď ste teda v zahraničí, tak si môžete vybrať, že nebudete voliť za toho vášho reprezentanta alebo zástupcu, ale že budete voliť v tých celonárodných voľbách. A vtedy môžete voliť buď par procuration, to je vlastne splnomocnenie, ktoré môžete vybaviť online pre hocikoho, komu chcete, a dať mu splnomocnenie, že odvolí vo Francúzsku za vás. Môžete voliť na ambasádach a konzulátoch a neuveríte, ale môžete voliť elektronicky. To znamená, je absolútne jedno, kde sa momentálne nachádzate, v zahraničí, koľko ste tam rokov, čo tam robíte. Vy môžete voliť elektronicky. A plus, čudujte sa svete, článok R 1764 zákona o voľbách definuje tiež pravidlá voľbou poštou zo zahraničia pre legislatívne voľby. Takže nie je problém, že vo Francúzsku to nemajú. Ak chcete, tak si predvolajte francúzskeho veľvyslanca, aby vám to vysvetlil. Ďalej ste dali príklady Dánska, Írska, Malty, Cypru, Chorvátska, Bulharska, Nemecka, Ukrajiny a Izraela. A teda pri každom by som sa mohla pristaviť a povedať, že prečo to, čo ste hovorili, nie je úplná pravda. Lebo áno, vždy je tam kúsok pravdy, že nemajú toto, ale majú toto, ale zároveň nepoviete to B, že aké sú podmienky. Napríklad, že či sa jedná o podmienku trvalého pobytu. Alebo to, že síce tam nie je voľba poštou, ale už sa dá hlasovať elektronicky. Ale toto vás nezaujíma, pretože pán Gašpar vám povedal, že nemajú, tak proste nemajú a vy si to nepozriete. Budem ďalej citovať pána podpredsedu Gašpara. „Voľby zo zahraničia nie sú vo všetkých členských krajinách. Nie je to v rozpore s európskym právom. Nie je to v rozpore s dohovorom, základným dohovorom o ľudských právach. A rozhodol túto otázku dokonca aj Európsky súd pre ľudské práva.“ Samozrejme, pretože tieto súdy rešpektujú kompetenciu národných štátov v tejto oblasti. A mne sa inak veľmi páči, ako vám teraz záleží na tom, že čo hovoria európske medzinárodné súdy alebo dohovory, pretože obvykle, keď tu stojím na tomto mieste, tak je to presne preto, že vám je to absolútne jedno, ale budiž. Myslím, že to bolo v roku 2012 alebo 2014, keď sa obrátila grécka komunita žijúca vo Francúzsku na Európsky súd pre ľudské práva a potom pán Gašpar argumentoval jedným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva. No tak predstavte si, že v tomto prípade sa jednalo o gréckych úradníkov, ktorí pracovali v Rade Európy v Štrasburgu a ktorí mali trvalý pobyt vo Francúzsku. A asi je nám všetkým jasné, že ekonomicky na tom neboli úplne zle a že zo Štrasburgu sa mohli v podstate bez väčších problémov presunúť domov na voľby v Grécku. Ale dôležité je aj to, čo povedal Európsky súd pre ľudské práva v tomto rozhodnutí a čo vám akosi opomenul povedať pán Gašpar. Citujem: „Predpoklad, že občania bez trvalého pobytu sú menej priamo alebo menej nepretržite konfrontovaní s každodennými problémami krajiny a majú o nich menšie znalosti, nemožno brať ako argument.“ Vy idete unblocked. Je jedno, že či má niekto trvalý alebo prechodný pobyt, či teda má stále trvalý pobyt na Slovensku alebo že ako dlho žije v inej krajine, je vám to jedno. Idete jednoducho obmedziť túto voľbu. Nehovoriac o tom, že samotný súd hovorí, že toto nie je argumentom. Zároveň súd konštatoval, že v tomto konkrétnom prípade narušenie finančného, rodinného a profesijného života, ku ktorému by došlo, keby museli cestovať, nie je neprimerané. A tú otázku neprimeranosti už tu, myslím, rozviedol celkom dobre aj pán poslanec Škripek a ja si skutočne nemyslím, že v tom prípade, v akom vy idete obmedzovať voľbu poštou zo zahraničia, tak že by to prešlo týmto testom primeranosti. A skutočne by bolo otázkou, že ako by Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prípade napríklad slovenských občanov, študentov žijúcich, ja neviem, v Dánsku, ktorí budú musieť ísť tisíce km do Štokholmu alebo, ja neviem, žijú v USA zo sociálneho štipendia alebo podobne a budú musieť ísť taktiež tisíce km. Hovoríte, že nič nás nenúti mať zavedenú takúto voľbu. No nič nás nenúti, ale Slovenská republika je zároveň viazaná niekoľkými medzinárodnými dohodami, ktoré k tomu vyzývajú. Napríklad máte rezolúciu 1459 z roku 2005 Rady Európy o zrušení obmedzeného volebného práva, ktoré hovorí: vyzývame členské štáty, aby garantovali všetkým svojim občanom právo voliť bez ohľadu na obmedzenia týkajúce sa ich pobytov a zároveň, aby uľahčili výkon volebného práva ich občanom žijúcim v zahraničí, zabezpečením voľby poštou, na ambasádach alebo elektronickým hlasovaním. A rovnako takto máte ďalšie a ďalšie medzinárodné a európske dohovory, ktoré k tomu vyzývajú. Problémom je, že vy robíte presný opak. Namiesto toho, aby ste možnosti tejto voľby rozširovali, tak ju idete obmedzovať. Pán Gašpar hovorí: „Naša úprava naďalej zachováva možnosť voľby zo zahraničia.“ No samozrejme, ale sťažujete to. Alebo vám nezáleží na tom, aby tu demokracia, no to sa iba tak hlúpo pýtam, ale vám nezáleží na tom, aby skutočne tie výsledky volieb čo najlepšie odrážali to, ako ľudia si jednoducho želajú žiť na Slovensku, že aby tu demokracia kvitla, lebo bude vysoká účasť, lebo čo najviac ľudí rozhodne o tom, že kto preberie štafetu po Róbertovi Ficovi, alebo či to ostane piatykrát Róbert Fico? To vám na tom nezáleží, však o to silnejší mandát má potom daná vláda, o čo viac ľudí príde hlasovať. Lenže problém je v tom, ako to aj povedal poslanec Michelko, že vy, keď ste sa pozreli na tie čísla, tak vám jednoducho vadia, pretože ľudia zo zahraničia volia opozíciu. Ideme ďalej. Stále pokračujem v citátoch pána Gašpara. „Voľba zo zahraničia korešpondenčným lístkom totižto v rozpore s ústavou pripúšťa to, čo som povedal. A síce, že nie je zistiteľné, kto vlastne rozhodol a mám teraz na mysli, koho chce voliť a dal tam hlasovací lístok do tej obálky, pretože sa to nekontroluje. Nekontroluje to žiadna volebná komisia.“ Čiže ešte raz a už to tu dnes odznelo. Máme legitímnu vládu alebo máme protiústavnú vládu? Pretože takýto mechanizmus tu máme 20 rokov, z toho štyri vlády Roberta Fica. Čo bolo doteraz v rozpore s ústavou? Nehovoriac o tom, že v programovom vyhlásení vlády máte, že idete rozšíriť korešpondenčnú voľbu aj na voľbu prezidenta. To vtedy, keď ste písali PVV, tak ste nevedeli o tom, že to je protiústavné, to vám došlo mesiac a pol dozadu? Keď vidíte, aké tesné môžu byť tie ďalšie voľby, ja si myslím, že váš úmysel ničím neskryjete. Čo sa týka tej volebnej komisie, ja chcem dúfať aj preto, že som teda volila zo zahraničia, že doteraz tá voľba skutočne zo zahraničia bola zabezpečená. A ak nie, tak chcem, aby ste priniesli dôkazy. Dôkazy o tom, že nejakým spôsobom toto nefungovalo, prípady alebo najlepšie skutočné rozhodnutia o tom, že pre danú osobu boli porušené jej práva, alebo že to nebolo zabezpečené, alebo že to nebolo skontrolované a podobne. Ďalej pán Gašpar hovoril o tom, že ako volí teda v rámci rodiny, k tomu som sa už vyjadrila. To platí o komunitách pracovných, to platí o komunitách študentských, ktorých tiež nie je málo v zahraničí. Takže tá možnosť toho podvodu a manipulácie tu je. Čiže vy ste vlastne obvinili všetkých zahraničných Slovákov a Slovenky, ktorí sa nejakým spôsobom aj združujú, či už teda v práci, v škole a podobne, že by mali tendenciu takýmto spôsobom ovplyvňovať voľby? To ako vážne? Kde na to máte dôkazy? Čo sa týka toho, ako má potom tá voľba prebiehať v zahraničí, tak to si asi nechám na ústnu rozpravu, pretože zdá sa to pomerne technické, ale pritom opäť raz vám to pokrivkáva, lebo to, ako to chcete zorganizovať a ešte, že hovoríte, že to bude lacnejšie ako doteraz, tak nehnevajte sa, ale ja v tom vidím veľké, veľké problémy. Na záver budem citovať šéfa poslaneckého klubu SNS. Nemajte už, prosím, ľudí za hlupákov. Vy chcete obmedziť voľbu poštou zo zahraničia, lebo vám tie výsledky nevyhovujú a darmo krútite hlavami, darmo sa budete tváriť, ako vy ľuďom idete pomáhať. Vy im v skutočnosti len upierate ich práva. A to nie je novinkou, pretože toto sem prichádza s každým alebo takmer s každým návrhom zákona, ktorý sem prinášate, a obzvlášť to platí pre návrhy zákona z dielne Tibora Gašpara. Ďakujem. Ďakujem na vaše vystúpenie.

Prišla s právami a to je úžasné, že to ľudia sledujú a majú argumenty tak, ako máte vy. Dobrý deň, pán Pročko. Práve som pozeral rokovanie NR SR online k rozprave zákona o voľbe poštového zahraničia. Ja žijem vo Švajčiarsku a chcem ešte pripomenúť, že voliť na Slovensko osobne nemôžem prísť z toho dôvodu, že si nemôžem vybrať dovolenku na ten termín, kedy sú senátové voľby, pretože ja si musím dovolenku naplánovať rok dopredu. To znamená, že v danom roku v cca novembri odovzdávam plán dovolenky na ďalší rok. A, čo som sa pýtal, tak to má zavedených veľa zamestnávateľov v Švajčiarsku, ale aj v iných krajinách. Toto je len jeden dôvod ľudí, ktorí oni neberú na to vôbec ohľad. Na to vôbec, ale vôbec neberú ohľad. Ja čítam správy, ktoré mi píšu ľudia zo zahraničia a ani jeden nechváli tento ich návrh, ani jeden človek, pretože naozaj ľudia v zahraničí majú prácu, majú povinnosti. A keď ste hovorili o tom, že ste boli dlhé roky v zahraničí a teraz vyháňajú naše deti do zahraničia, tak ja mám takého suseda, ktorý je ťažko chorý, ale má v zahraničí obidve deti a on povedal, že aj keby som zomrel, tak radšej tie deti nech sú v zahraničí, ako by mali byť tu doma, pretože táto vláda nám deti vyháňa do zahraničia. Namiesto toho, aby nám naše deti tu tvorili. A to je niečo, čo sa vám tak vráti, milá koalícia. Teda nemilá koalícia, to sa vám strašne vráti. Pani poslankyňa Plevíková. Pani poslankyňa.

Že my netušíme, ako žijú občania. No vy to asi netušíte, keďže polovička z vás pochádza z nejakých mimovládnych organizácií, ktoré boli nacucnuté na štátny rozpočet a nič iné nerobili ako, česť výnimkám, ale skôr vy netušíte, ako žijú občania, hej? Takže byť vami, by som pomlčala o tom, že my nevieme, ako sa žije na Slovensku. A že my máme vlastne voličov zo zahraničia, Slovákov žijúcich v zahraničí, za druhoradých? To odkiaľ máte, prosím vás? Ešte raz, nič sa neobmedzuje. Podľa mňa aj toto slovíčko si vyhoďte z hlavy. Ani nič nerušíme, nebodaj, že kradneme voľby alebo takéto nezmysly, ale voliči pôjdu na ambasády a budú voliť v ten daný deň, ako je riadny volebný deň. A ešte jedna vec – voľby online, voliť, niekoho delegovať, aby volil za mňa alebo nebodaj ešte elektronické voľby, tak to by bola akože čistá katastrofa a to už ide úplne, úplne, že mimo demokracie ako takej a vôbec mimo aj celej ústavy. Však to by bola taká chybovosť, že s pánom Bohom.