49. schôdza

Ešte raz. Priama voľba je aj voľba poštou. Priama voľba znamená, že si vyberáte priamo kandidáta a kandidátku na tom hlasovacom lístku. To je priama voľba. A čo sa týka pána Kéryho, nedozvedela som sa ani odpoveď na otázku, ktorú som tu kládla, že kde sú tí voliči, ktorí, ako uvádza dôvodová správa, dlhodobo žiadajú, aby nemohli voliť poštou, ale aby si museli platiť cestu na ambasádu alebo na Slovensko. Že kde sú tí voliči? Fakt, ako mňa by to zaujímalo. Lebo už len čakám, že sa ozve pán dekan Burda, že to on. Lebo inak nikoho iného tu akosi nevidíme. No a hovoríte, že kto chce voliť, tak ten docestuje. To vážne? Veď som sa vás tu pýtala, že čo máte, akú možnosť máte pre tie tehotné ženy? Ste sa smiali. Smiali ste sa, ale odpoveď pre ňu nemáte. Nebudú môcť cestovať. Rovnako ženy s malými deťmi alebo ľudia s rôznym zdravotným znevýhodnením, alebo tí, čo sú v nemocnici, alebo ľudia v seniorskom veku, ktorí nielen, že ani nevládzu cestovať, ale často na to nemajú ani peniaze. Alebo študenti, ktorí študujú kade-tade po svete, tiež nemajú peniaze navyše, aby cestovali. Či týmto zaplatíte, alebo ako si predstavujete, že naplníte ich možnosť voliť? Proste nemáte na to žiadne odpovede. Týchto všetkých ľudí oberáte o možnosť voliť. To je proste realita. Lebo k nim nepríde ani mobilná volebná urna, ako je pri takýchto prípadoch na Slovensku. A toto budete hovoriť o tom, že vy vlastne chcete zabezpečiť, aby všetci mali rovnakú možnosť. No figu Bohu. Veď tu máme množstvo príkladov, ktoré rád-radom vám tu menujete, kde vám jasne preukazujeme, že vy proste oberáte tých ľudí o možnosť voliť. Nemáte pre nich žiadne riešenie. Jednoducho ich oberáte o tú možnosť a nemáte na to ani žiadnu odpoveď. Ani slovom ste sa nezmienili. Len ste sa tu na tom smiali. Na tehotných ženách, ktoré nebudú môcť voliť.

Reakcie, či už pozitívne alebo kritické. Myslím si, že okrem pani poslankyne Beáty Jurík všetci boli fakticky vecní a bez zbytočných nejakých ideologických nánosov. Pani poslankyňa Jurík, ja som nikdy nehovoril, že som právnik. Ja mám právnické vzdelanie. To je veľký rozdiel. Vy ste právnička? Vy máte takisto len právnické vzdelanie. Dobre, pani, nechajte pána predsedu hovoriť. Viete, vy idete hovoriť, že moje vystúpenie malo byť nejaké bohorovné alebo nadradené. Ktorá pasáž bola nejaká bohorovná alebo nadradená? Však vy si pozrite vaše vystúpenia a potom budete vidieť, že tá charakteristika, ktorú ste chceli dať na mňa, tak bude platiť na vás. To je ako v tom slovenskom: povedala sova vrabcovi, že má veľké oči. A teraz poďme vecne. Pani poslankyňa Hanuliaková, viete, keby sme naozaj chceli urobiť z občanov Slovenskej republiky, žijúcich v zahraničí, občanov druhej kategórie, tak by sme nielenže zakázali voľbu poštou, zakázali by sme voľbu na zastupiteľských úradoch, alebo by sme dokonca do zákona dali, že ak niekto žije dlhšie ako 10 rokov v zahraničí, nebude mať právo voliť. A takisto by to bolo legitímne rozhodnutie. Pani poslankyňa Kosová, pani poslankyňa Plaváková, Kleinert, a na Slovensku nie sú ťažké životné situácie? Ak niekto náhle musí ísť do práce a nemá vybavený volebný preukaz, môže, že sa zúčastniť týchto volieb nemôže. Ak niekto ide do nemocnice a keď nemá volebný preukaz, môže sa zúčastniť volieb? Nemôže sa zúčastniť volieb. Takže ťažké životné situácie nemajú len občania Slovenskej republiky žijúci v zahraničí, ale aj tí na Slovensku.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Návrh zákona na zrušenie voľby poštou a pre zavedenie voľby do Národnej rady, voľby prezidenta Slovenskej republiky a zapojenie sa do rozhodovania v referendách som sa rozhodol podporiť z viacerých dôvodov. Jeden z dôvodov mojich dôvodov je taký politicko-morálno-filozofický. Minulý týždeň jeden náš kolega v debate k tejto téme uviedol, že občan Slovenskej republiky okrem iného je povinný platiť dane a má právo voliť. Tieto dve veci, právo a povinnosť, síce nie sú vzájomne podmienené, avšak pre mňa previaznanosť majú. Občania, ktorí platia dane, tvoria aj hodnoty, z ktorých tieto dane platia, a teda sa podieľajú na tvorbe i raste prosperity nášho štátu. Keďže okrem svojej práce platia aj dane a iné poplatky tomuto štátu, ktorý rozhoduje o ich použití vo verejnom záujme, považujem za sväté právo, aby taký občan mal právo rozhodovať o tom, kto bude rozhodovať o tom a kto bude krajinu viesť. Kto bude rozhodovať o tom, ako sa jeho výsledky, jeho práca, jeho dane, odvody a poplatky, ktoré vyprodukuje a odvedie, ako sa použijú? A to má možnosť ovplyvniť vo voľbách. Aby ma nikto nenapadol, lebo to sa mi tu ľahko môže stať, že chcem, aby volili len ľudia, ktorí platia dane. Samozrejme, toto právo majú aj ľudia, občania, ktorí z nejakých objektívnych príčin tvoriť hodnoty, pracovať a následne platiť dane nemôžu. No ale máme tu výdobytok slobody a demokracie, ktorý sme veľmi chceli. Ale máme tu aj nechcené dieťa kapitalizmu, že značná časť obyvateľstva využíva tento výdobytok slobody, ale aj tragiku kapitalizmu, že chce alebo z núdze využíva možnosť pracovať, ale aj žiť v zahraničí. Veľká časť nich tvrdí, že by sa už na Slovensko vrátiť nechcela. Ale len maličká časť z nich si neponechá pootvorené zadné dvierka, nezruší si občianstvo a nestane sa občanom inej krajiny, tej, v ktorej žije, a v ktorej sa jej darí, a v ktorej platí aj dane. A to som rád, že si tie zadné dvierka pre návrat do svojej domoviny nechajú otvorené a že sa vrátia na Slovensko. Avšak viem z vlastnej skúsenosti, že veľká časť ľudí, ktorí žijú a pracujú mimo Slovenska, majú na túto krajinu z rôznych dôvodov ťažké srdce. Možno oprávnene, možno nie. A tento pocit, túto emóciu prenesú aj pri možnosti voliť a pri svojom rozhodovaní, komu dať svoj hlas. A voľby sú aj opačné, to aj o emóciách. Možno sa dajú uniesť negatívnou emóciou, ako naša dnešná opozícia, že čím horšie pre Slovensko, tým lepšie. Veď na nich, keďže žijú mimo Slovenska, ťarcha a dôsledok ich rozhodnutia nepadne. Pre tých menej frustrovaných, ktorí žijú mimo svojej republiky, iste platí, že nevnímajú tak citlivo, takpovediac z prvej ruky a na vlastnej koži, čo sa v našej spoločnosti deje. Kto má v politike aký prístup, aké postoje a ako pracuje, aké má výsledky, ale aké vonkajšie vplyvy na Slovensko doliehajú. Toto, keďže žije v inej krajine, veľmi často veľmi vzdialenej, žije inými starosťami, inou kultúrou, tak možno nesleduje a možno sleduje len povrchnejšie a určitá časť z toho má informácií, ktoré sa o svojej domovine dozvedá, je len z pohľadu médií tej krajiny, v ktorej žije. A to zďaleka nie sú objektívne informácie a sú veľmi často v rozpore s tým, ako to vnímajú občania, ktorí v tejto krajine žijú. No a aj na základe takýchto informácií sa rozhodujú, koho budú voliť, ale nie pre seba. Oni volia pre mňa a pre nás všetkých, ktorí žijeme tu na Slovensku a nesieme na svojich pleciach lesk aj biedu tejto krajiny. Som absolútne presvedčený, že rozhodnutie možno 90 % ľudí žijúcich vonku, vrátiť sa späť na Slovensko, nie je podmienené tým, ako dopadnú voľby, a teda výsledok volieb má na ich rozhodnutie, či sa vrátia alebo nie, len malý dopad. Na nás to však dopad má v plnej miere a ťarchy ich rozhodnutia. Preto, čo sa mňa osobne týka, rozumiem veľkému počtu silných a demokratických krajín, európske nevynímajúc, ktoré istým spôsobom voľbu občanov žijúcich mimo ich krajiny regulujú alebo vôbec neumožňujú. Myslím si aj ja, že väčšia, možno drvivá časť občanov, ktorá žije mimo Slovenska, nezanevreli na svoju domovinu. Majú tu rodiny, nespretrhali úplne väzby so Slovenskom a majú úprimnú snahu v dobrom ovplyvniť výsledok volieb na Slovensku a aj svojím hlasom tak môžu tento záujem prejaviť. A nemôže byť pre nich až taký veľký problém raz za štyri roky si naplánovať cestu domov a zúčastniť sa aj volieb, veď to je len otázka úprimného záujmu a priority. Viem, o čom hovorím, mám skúsenosti aj z vlastnej rodiny. Ďalším dôvodom a pre mňa vážnejším na zrušenie voľby poštou bol ten samotný spôsob voľby. Asi neexistuje v živote rozhodnutie, ktoré na základe života a skúseností často časom nedospeje k revízii tohto rozhodnutia. Je to tak aj v technike. Vyjde niečo nové, čo máme pocit, že je už takmer dokonalé a onedlho ten, kto to vymyslí, alebo aj niekto iný nájde slabinu, alebo sa sama táto slabina ukáže a je treba ju odstrániť. Áno, myslím si aj ja, že zákon o voľbe poštou, ktorý bol zavedený po roku 2000, síce v dobrej viere, ale nenaplňal podmienky uvedené v ústave. Voľba týmto spôsobom neumožňovala ani priamosť, ale hlavne neumožňovala tajnosť aktu hlasovania. Výsledok volieb v rokoch 23 a porovnanie výsledkov volieb na Slovensku s výsledkom volieb zo zahraničia je rozdielny. Áno, je úplne samozrejmé a logické, že existujú rozdiely v jednotlivých aj mestách, obciach, krajoch aj Hlavne neumožňovala tajnosť aktu hlasovania. Výsledok volieb v rokoch 23 a porovnanie výsledkov volieb na Slovensku s výsledkom volieb zo zahraničia je rozdielny. Áno, je úplne samozrejmé a logické, že existujú rozdiely v jednotlivých mestách, obciach, krajoch aj regiónoch. Niekde vyhrá jedna strana a poradie výsledkov je nejaké a inde vyhrá iná strana a tiež je poradie strán iné. A v tomto momente vás, pán poslanec, musím prerušiť, keďže je 13:00. Na hodinu prerušujeme rokovanie pléna Národnej rady.

Pani poslanci, vážený pán minister Takáč. Vážený pán minister. Tak ať. Ako sa máte? Dobre. Super. Lebo. Ja by som predpokladala, pán minister, že vy teraz, v tomto momente, budete na ministerstve riešiť katastrofálnu situáciu s poľnohospodárskou platobnou agentúrou. Pretože zajtra napríklad je hlasovanie v Európskom parlamente o tom, či Slovensku zmrazia eurofondy alebo nie. Predstavte si, že ako hlavný dôvod uvádzajú, že ich zmrazia kvôli vašim kauzám, kvôli haciendám, kvôli fafokánom, kvôli Sebechlebom a všetkým týmto kauzám na vašom ministerstve. Takže ja by som predpokladala, že vy nebudete sedieť tu a nebudete uvádzať vyslovene hlúpy a nezmyselný návrh zákona, ku ktorému sa ešte dostanem, ale budete sedieť na ministerstve. Budete sedieť na ministerstve a budete riadiť ministerstvo. Pretože Európska komisia, ja som sledovala celú vašu komunikáciu. Celý čas klamete občanov, klamete ich v tom, že vlastne nič nám nehrozí, že celá poľnohospodárska platobná agentúra je v bezpečí, ale vôbec to nie je pravda. Dostali ste výstražný list od Európskej komisie, žiadala vás, aby ste pozastavili akreditáciu, vystavili dočasnú akreditáciu a dovtedy dali všetky nezrovnalosti, ktoré tam máte, aby ste ich dali dokopy. Ak sa to nestane, ak sa to nestane, tak hrozí, že definitívne nám poľnohospodársku agentúru zavrú a poľnohospodári nebudú dostávať peniaze. Pán minister, vy ste predkladateľ, tak dúfam, že tu ostávate. Dobre, super. Takže ja si myslím, pán minister, vy ste tu v parlamente a vy si môžete rozprávať svoje veci. Dobre, pani, počkajte, pán minister. Pán minister. To odpovedá parlamentu a nie parlament vláde. Vy nebudete kibicovať predsedajúceho, čo má on robiť a čo nemá. Vy ste minister, vy ste tu na to, aby ste počúvali, čo vám poslanci povedia. Nie, nebudete kibicovať predsedajúceho, pretože vy sa zodpovedáte parlamentu. Takže prosím vás, nehovorte predsedajúcemu, čo má robiť a ako má usmerňovať poslancov. Dobre. Takže. Je tu pán Takáč, týka sa to návrhu, pretože ja si myslím, že namiesto toho, aby táto vládna koalícia pracovala na niečom užitočnom, ako napríklad zachrániť akreditáciu poľnohospodárskej platobnej agentúre, tak sem nosíte absolútne nezmysly. A ja vám aj poviem, prečo sú to nezmysly. Lebo podobný nezmysel, ako teraz prináša do parlamentu pán minister Migaľ, tak som teda ešte nevidela. A teraz sa pýtam, kde je pán minister Migaľ? Minule prišiel sem a povedal, že on prišiel z Hongkongu, tak neviem, či je teraz v Číne, na Honolulu alebo kde vlastne je. Pretože pán minister Migaľ je známy tým, že za jeden rok dokázal prelietať 400 tisíc eur a za dve hodiny vo vládnom špeciáli prejesť 4 tisíc eur. Takže čudujem sa, prečo tu pán minister Migaľ nie je a musel poslať pána Takáča, ktorý má plné ruky práce. Poďme teda k tomu zákonu, prečo hovorím, že je to absolútne nezmyselný a hlúpy zákon. Minister informatizácie Migaľ opäť mení zákon o verejnom obstarávaní. Tentokrát ho mení v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa môjho názoru, keď chcete vidieť nekompetentnosť ministrov súčasnej vládnej koalície, tak si pozrite tento zákon, ktorý sem doniesol pán minister Migaľ a prezentuje ho pán Takáč. Pretože podstata tohto zákona je taká, že pred rokom pán Raši, predseda parlamentu, ktorý bol na ministerstve, do zákona niečo vložil a dnes to druhý minister, minister Migaľ, po roku odtiaľ škrtá. A zaujímavé je, že obidvaja sa odvolávajú na tú istú smernicu. To znamená, že pán Raši, bývalý minister informatizácie, do zákona vložil nejakú definíciu na základe smernice európskej a následne teraz o rok prišiel pán minister Migaľ, ktorý sa odvolal na tú istú smernicu a jednoducho to zo zákona vyškrtnul. Podnikateľom aj samosprávam tento neustály chaos spôsobuje problémy, spôsobuje im právnu neistotu. A najmä, keď sa zákony menia krátko potom, ako začali platiť, v skrátenom legislatívnom konaní. Keď sa pýtate, čo vyškrtol minister Migaľ po pánovi Rašim, tak vám aj poviem. Vyškrtol definíciu bezpečnostného záujmu. To znamená, že Richard Raši na ministerstve vložil do zákona definíciu, čo to je bezpečnostný záujem. Ale Migaľ túto definíciu vyškrtnul. Migaľ v dôvodovej správe píše, že podľa tej istej smernice, na základe ktorej Raši do zákona definíciu vložil, tak teraz tú definíciu treba vyškrtnúť. A vzhľadom na to, na to upozorňujem aj kolegov vládnej koalície, že minister Migaľa, zaoberáme sa tým už rok v podstate, že chce v utajenom režime napriamo vyhodiť na nezmyselné a megalomanské IT projekty viac ako 130 miliónov eur, tak je dôvodné sa nazdávať, že definíciu toho, čo je bezpečnostný záujem, chce Migaľ vyškrtnúť účelovo a chce to vyškrtnúť preto, aby sa pod bezpečnostný záujem mohlo schovať prakticky čokoľvek. Aby tam mohol schovať aj svoje podozrivé tendre, ktoré kritizuje celá odborná verejnosť, kritizujú to odborníci, kritizujú to dokonca jeho vlastní koaliční partnery, ktorí hovoria o absolútnej netransparentnosti. Podľa súčasného znenia tohto zákona o verejnom obstarávaní pod bezpečnostný záujem totiž spadá zabezpečenie obrany štátu, vnútorného poriadku, ochrana života, zdravia, majetku, ochrana životného prostredia, dodržiavanie základných práv a slobôd, narušenie hospodárstva či zásobovanie alebo ochrana jadrových zariadení. To znamená, že Migaľove zmeny portálov alebo updaty portálov, ktoré on chce robiť, v žiadnom prípade do definície bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky nespadajú. Čo ale urobil pán Migaľ? Pán Migaľ túto definíciu jednoducho vyškrtnul. To znamená, že keď tento zákon prejde, keď ho teraz schválite, tak pán Migaľ príde a povie, že môžeme robiť 100 miliónov, vyhodiť len tak, nepotrebujeme vlastne žiadne, možno ani verejné obstarávanie. Jednoducho urobíme to v nejakom úplne skrátenom režime, pretože obnova portálu Slovensko.sk, čo chce urobiť obrovským predražením, spadá pod bezpečnostný záujem. A keďže v zákone už nebude definícia bezpečnostného záujmu, ktorú teraz Migaľ ľudia vyškrtnú, tak bude to môcť urobiť. Navyše ako dôvod skráteného legislatívneho konania pán minister Migaľ uvádza hrozbu prepadnutia eurofondov. To považujem za absolútne drzé, horázne klamstvo. Pred rokom teda pán Raši menil tento istý zákon o verejnom obstarávaní a naša vláda za oveľa komplikovanejšej situácie dokázala vyčerpať 100 % eurofondov a neprepadlo nám ani jediné euro. A nie jediná euro. Čiže problémom čerpania eurofondov rozhodne nie je zákon o verejnom obstarávaní, ktorý sa mimochodom pred rokom menil. A Migaľ vo verejnom obstarávaní, čo sa týka samotného verejného obstarávania, zavádza len úplne drobné technické zmeny. Problémom čerpania eurofondov, keď Migaľ hovorí, že potrebujeme prijať tento zákon dokonca v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme mohli vyčerpať eurofondy, problémom čerpania eurofondov vôbec nie je zákon o verejnom obstarávaní. Opakujem. Za našej vlády platilo oveľa prísnejšie znenie zákona o verejnom obstarávaní, vyčerpali sme ich všetky. Ale problémom je nedostatočná koordinácia medzi ministerstvami, fluktuácia, nedostatok odborníkov, ktorých Ficova vláda vyhodila a namiesto nich si najala neschopných straníkov alebo kamarátov, zle nastavené procesy, pribúdajúca byrokracia a celkový chaos na jednotlivých ministerstvách. Momentálne nám hrozí nielen, že nám prepadnú peniaze z plánu obnovy, ale hrozí nám, že nám prepadnú aj kvôli nekompetentnosti pána ministra Migaľa aj peniaze z eurofondov aj z plánu obnovy. Pán Migaľ má na starosti komponent 17, to znamená digitalizáciu, kde je 130 miliónov eur, má na to 4 mesiace a tieto peniaze môžu prepadnúť. Čiže v pláne obnovy ministerstvo informatizácie doslova kolabuje. A bude obrovská hanba, ak nám tieto peniaze prepadnú. A vieme, že v prepadávaní eurofondov je táto vláda rekordérom. Pretože pánovi Takáčovi, ktorý tu teraz trávi čas predkladaním takéhoto nezmyselného zákona, prepadlo už 216 miliónov eur z Programu rozvoja vidieka. Je to v podstate jediný minister, ktorému prepadla taká horibilná obrovská suma za jediný rok na jedinom ministerstve. 216 miliónov eur. Toto ešte žiadnemu ministrovi nikdy neprepadlo za jediný rok na jedinom ministerstve. A namiesto toho, aby sa táto vláda zaoberala, ako efektívne eurofondy vyčerpať, tak sa zaoberá hlúposťami. Nosí do parlamentu nepodarky zákonov, nosí do parlamentu nepodarky zákonov, nosí sem úplne zbytočné zákony. Pán minister Takáč sa zaoberá tým, že si dáva fotky s nejakými influencermi na svoje sociálne siete, dáva si fotky z poslanej, rozdávajú sa karafiáty. Všetkému možnému sa táto vládna koalícia venuje, len nie problémom, ktoré skutočne trápia Slovensko. A keďže predkladá teda pán minister Takáč tento návrh zákona, by som sa rada opýtala, že na základe čoho teda momentálne sa vyškrtáva definícia bezpečnostného záujmu, ktorú váš ten istý nominant z istej koalície, pán Raši, pred rokom do toho zákona vložil. Prečo teraz zrazu túto definíciu idete vyškrtnúť. Tak na toto by som naozaj chcela vysvetlenie. Príde mi to naozaj ako pandémia, že jeden minister príde s návrhom zákona a druhý ho o rok zruší. Respektíve ustanovenie, ktoré tam jeden minister vložil, tak druhý ho zruší. Toto by som naozaj prosila vysvetliť, čo je dôvodom, že definíciu, ktorú Raši dal pred rokom do zákona, teraz minister Migaľ zo zákona vyhadzuje. Opakujem, ja sa nazdávam, že je to práve snaha o netransparentné tendre v oblasti informatizácie, snaha skryť pod bezpečnostným záujmom štátu obnovy portálov, ktoré pod bezpečnostný záujem štátu v žiadnom prípade nepatrili a nepatria. A majú sa robiť normálnym verejným obstarávaním, riadnou otvorenou súťažou, ktorá môže ušetriť milióny eur. Nie som jediná, ktorá kritizuje pána Migaľa. Pána Migaľa kritizujú aj jeho vlastní straníci, kritizuje ho napríklad pán minister Drucker, ktorý je momentálne zodpovedný za plán obnovy, ktorý doslova hovorí, že celá vláda sa musí zaoberať Migaľovými zlyhaniami. A všetci ostatní vo vláde musia hľadať teraz spôsoby, aby neprepadli desiatky miliónov eur, ktoré boli určené práve pre Migaľa, ale Migaľ to nevie vyčerpať. Naozaj by ma teraz zaujímalo, kde pán Migaľ momentálne je. Lietal v ktorom kúte Slovenska, pardon, v kúte sveta je, pretože jeho psou povinnosťou, keď predkladá nejaký zákon, zvlášť, keď je to zákon v skrátenom legislatívnom konaní, kde napísal úplne nezmyselné a absurdné dôvody, tak jeho povinnosťou je sedieť teraz tu v pléne a tento zákon predkladať. A aby som ešte zrekapitulovala teda to pôsobenie pána Migaľa, ktorý sem nosí takéto zákony. Čerpanie eurofondov minimálne 12 %. Za našej vlády za 3 roky sme vyčerpali 70 % celkovej sumy. Dokonca sme vyčerpali ešte 800 miliónov eur, ktoré sme dostali zo špeciálneho nástroja FAST CARE. Teraz táto vládna koalícia sa chváli, že vyčerpala za 2,5 roka 12 %, 12 %. My za 3 roky 70 %, táto vládna koalícia 12 %. Výsledky v pláne obnovy, nedostali sme ešte 8. – 9. platbu. Hrozí nám, že peniaze nám prepadnú aj z dôvodu zlyhania na ministerstve pána Migaľa. Pán Migaľ založil nejakú štátnu firmu MIRI Development, ktorá má v náplni práce podnikanie s realitami alebo realitný biznis. Pýtate sa, na čo minister informatizácie má firmu štátnu, ktorá má robiť realitný biznis, no tak minimálne na to, aby sa cez ňu prali peniaze, pretože za 6 mesiacov jej existencie, bola založená v októbri, tak už stihol vypráskať 700 tisíc eur na rôzne konzultačné služby, na právne služby, na rôzne absurdné zmluvy. Čiže 700 tisíc eur je, ako by povedal predseda vlády, fuč a firma má výsledky absolútne nulové. Medzi jeho výsledky sa teda ráta ešte aj to, že prelietal 400 tisíc eur za jediný rok a prejedol za dve hodiny 4 tisíc eur vo vládnom špeciáli. Takže toto sú výsledky vládnutia alebo pôsobenia pána ministra Migaľa. A vrcholom teda všetkého je, že namiesto toho, aby sem nosil nejaké normálne zákony, ktoré naozaj pomôžu možno zlepšiť efektivitu alebo zlepšiť informatizáciu, tak sa priniesie takýto nezmyselný zákon. Samozrejme by ma zaujímalo aj, čo na to hovorí aj jeho predchodca, pán Raši, a ako odôvodňuje to, že to, čo on do zákona dal, jeho nástupca, pán Migaľ, teraz vyškrtne. Pripomínam ešte to, že zákony v žiadnom prípade.

A ako odôvodňuje to, že to, čo on do zákona dal, jeho nástupca, pán, pán Padmigal teraz vyškrtne. Pripomínam ešte to, že zákony v žiadnom prípade, minimálne takéto zákony, to znamená drobné zmeny, technické zmeny a vyškrtnutie jednej definície pri verejnom obstarávaní, rozhodne by sa nemali robiť v skrátenom legislatívnom konaní. Na to predsa mal pán minister dosť dlhé obdobie, aby dokázal sem priniesť ten, aby to schválil v normálnom procese, aby to prešlo riadnym legislatívnym procesom. A aby to nedával do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. Pretože, žiaľ, v čerpaní eurofondov mu nepomôžu technické zmeny, dokonca tie dve drobné zmeny procesy v eurofondoch ešte predlžujú, lebo tam predlžuje nejakú lehotu. To znamená, že ešte predlžuje teoreticky lehoty, čo ešte môže spomaliť čerpanie plánu obnovy. Čiže zmeny, ktoré prináša, sú absolútne kontraproduktívne. Až podľa mňa na jednu účelovú zmenu, ako som povedala. Bezpečnostný záujem musí zo zákona vypadnúť, aby sa mohli robiť kšefty v informatizácii. Takže, vážené dámy, vážení páni vo vládnej koalícii, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste sem priniesli nejaké užitočné zákony, užitočné zákony pre ľudí, užitočné zákony, ktoré riešia nejaké zásadné problémy ľudí, ktoré riešia napríklad poplatky v zdravotníctve, o ktorých som hovorila ráno, pretože skutočne nepokladám za normálne, že v zdravotníctve, ktoré má byť bezplatné, sa za rok zaplatia pacienti 800 miliónov eur. No, poplatkoch, a najviac teda zaplatia dôchodcovia. To naozaj nepovažujem za normálne. Rovnako nepovažujem za normálne, že odchádzajú zo Slovenska firmy, že firmy, ktoré tu boli dlhé roky, ktoré tu mali tradíciu, zatvárajú, odchádzajú zo Slovenska s tým, že byrokracia a neúnosné podnikateľské prostredie, zlé podmienky sa nedajú zvládnuť. A ľudia strácajú prácu. Firmy odchádzajú. Takisto nepovažujem za normálne, že ľudia chudobnejú, že je tu čím ďalej, tým viac chudobných ľudí, ktorí sa prepadajú do rizika chudoby. Nepovažujem za normálne, že vy prvé, čo urobíte, si zvýšite platy v čase konsolidácie, keď máte šetriť a ukázať ľuďom nejakú solidaritu, prídete do vlády a zvýšite si paušálne náhrady na dvojnásobok, páni ministri. Ja to vôbec nepovažujem za normálne. A keď by ste mali prísť do parlamentu a zmraziť tie paušálne náhrady, alebo ich vrátiť na úroveň z roku 2023, tak poviete, že – a teraz budem citovať pána ministra Takáča, čo ste povedali, že prečo sa nemôžu zmraziť tie paušálne náhrady, citácia, to je citácia roka, kedy pán minister Takáč povedal, že: „Však zvýšili sme dane, nie? Zvýšili dane, to znamená, že potrebujú ministri aj vyššie platy.“ No, ďakujem pekne. Ľudia, ktorým ste zvýšili dane, tak tí vyššie platy nemajú, pretože máme najnižšie platy, reálne mzdy z celej Európskej únie, na Slovensku. Takto sme dopadli po 2,5 roku. Tie výhovorky, ktorými, keď sa vyhovárate, že ako si nemôžete znížiť paušálne náhrady, to sú skutočne detinské výhovorky. Pán minister Takáč je v tom preborníkom, pretože na neho novinári, keď sa pýtajú, že prečo, prečo si odmietajú zmraziť alebo znížiť paušálne náhrady, tak pán minister Takáč má kopec výhovoriek, prečo, prečo to nie je možné. Najlepšia bola ešte tá, že predsa treba si vážiť status ministra. Pán minister, čo chcete, aby sme teraz všetci občania SR… Pani poslankyňa, vzhľadom na to, že prerušujem, môžem súhlasiť a nesúhlasiť s tým, čo hovoríte, len prosím, aby sme sa dodržali pravidiel. Skúste čo najbližšie k tlači 1117 sa vyjadrovať. Ďakujem pekne. Ďakujem, som pri nej veľmi blízko, ale pán minister Takáč si nemôže dovoliť, aby tu v parlamente vykrikoval. Pretože pán minister Takáč, čiže ministri sem chodia a tvária sa, že sú v parlamente nejakými bohmi. Nie. Ešte raz opakujem. Vláda sa zodpovedá parlamentu. Keď pán minister príde do parlamentu, tak si sem sadne, predstaví svoj zákon, slušne vysvetlí poslancom, v čom sa zákon mení a prečo ho treba schváliť. A nevykrikuje z lavice. Tak je to, pán minister, v parlamentnej demokracii. Presne takto. Takže, keď prídete do parlamentu, nepokrikujte na nás. Tu si môžete na vláde na seba pokrikovať. Alebo v televíznych diskusiách, pretože ja som už naozaj unavená z toho, čo vy stvárate v televíznych diskusiách. Keď sa navzájom obviňujete, žerete sa, bojujete o korytá, pán Taraba povie, že… Ešte Huliaka obvinil z korupcie, hovorí o igelitkách plných peňazí. Ahojte. Ďalší minister povie, pán Huliak bežne hovorí, že sa na tieto kauzy, ktoré vy páchate, sa už nedá ani pozerať. Toto bežne hovorí pán Huliak v televízii. A takýmto spôsobom vy diskutujete v televíziách. Namiesto toho, aby ste ľuďom vysvetľovali, čo pre ľudí robíte, čo ste pre nich urobili, čo dobré ste schválili v parlamente. Takže áno, som veľmi blízko zákonu o verejnom obstarávaní, pretože sa pýtam: Pre pána kráľa, na čo sem nosíte takéto nezmyselné zákony? Prineste sem zákon konečne, ktorý je nejakým spôsobom užitočný, ktorý napríklad odstraňuje byrokraciu. Áno, my sme odstránili 4 milióny výpisov ročne, ľudia už nemusia po úradoch nosiť napríklad rodný list, sobášny list, lebo úrady si to vymenia medzi sebou a ušetrili sme 40 miliónov eur. Doneste takýto zákon. Pokojne doneste takýto zákon, ja vám za to zahlasujem. Doneste zákon napríklad o zákaze sociálnych sietí pre deti do 15 rokov. Pretože pán Fico sa sťažoval, že tento zákon je síce dobrý, ale nemôže ho schváliť, pretože sa opozícia stále háda a nedá sa s nami dohodnúť. Ale keď ide o to, aby sa schvaľovali takéto hlúposti, ako je napríklad volebný zákon, alebo ako sú trestná novela alebo iné nezmysly, rušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie, tak vtedy sa netreba s nami dohodnúť. Na to nepotrebujete žiadnu dohodu. Ale keď ide o nejaký užitočný zákon, napríklad ten zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov, tak nič ste do parlamentu nedoniesli. Takže chcem vám povedať pri tomto zákone, že za tento zákon my nezahlasujeme. Budeme proti. Ale keď donesiete do parlamentu konečne nejaký užitočný zákon, napríklad ten, o ktorom hovorí váš pán Mirna, tak ja zaňho veľmi, veľmi rada zahlasujem. Ak to konečne naozaj… Nech sa páči, prineste ten zákon sem. Zákaz sociálnych sietí pre deti do 15 rokov. Garantujem vám, že za tento zákon, ktorý si myslím, že pre mladistvých, čo sa týka duševného zdravia, bude veľmi užitočný, veľmi rada za to zahlasujem. Ale zatiaľ užitočný zákon v tomto parlamente som nevidela. Pán poslanec Šuca, spínate ruky? Povedzte mi, čo chcete? Prosím, predneste svoj prejav, nekomunikujte s poslancami proste, dobre? Normálne. Prejav je na to, aby sa predniesol a potom kolegovia môžu komentovať o faktické poznámky, ako veľmi dobre viete. Pán Dubéci, pán predsedajúci, ja som nezačala komunikovať s pánom Šúcom, ale ten tu mi ukazuje nejaké gestá a spína ruky. Tak som sa ho chcela spýtať, či má nejakú poznámku alebo či niečo dôležité chce povedať. Takže nie ja komunikujem s poslancami, ale v zásade je rozprava aj na to, aby sa hovorilo kolegom poslancom, nerozprávame to do prázdnej sály, ale rozprávame to kolegom. Takže moja prvá otázka, ešte sa vrátim k tomuto návrhu zákona, je, prečo definícia, ktorú sem vložil pán Raši, zrazu vypadne. Obaja ministri sa odvolávajú na tú istú európsku smernicu, to je prvá otázka. Prečo tam dávate zmeny, ktoré v skutočnosti predlžujú čerpanie eurofondov do tohto zákona, namiesto toho, aby ho skrátili? A prečo to ide v skrátenom legislatívnom… To sú moje tri otázky na predkladateľa, na ktoré asi nedostanem odpoveď. Bola by som veľmi rada, keby to pán minister vysvetlil. A posledná záverečná bodka je. Páni z vládnej koalície, doneste sem nejaký dobrý zákon, za ktorý by sme mohli zahlasovať. A nenoste sem prílepky, ktoré váš vlastný prezident musí vracať. Nenoste sem škodlivé zákony, ktoré zvyšujú kriminalitu a púšťajú mafianov z basy. Nenoste sem zákony, ktorými sa rušia daňové bonusy pre rodičov osemnásťročných detí. Nenoste sem zákony, ktorými sa ruší rodičovský dôchodok, aj také ste doniesli. Nenoste sem zákony, ktorými sa rušia úrady na ochranu oznamovateľov korupcie. Ale doneste sem konečne nejaké zákony, ktoré nebudú riešiť situáciu jednotlivcov vo vašej koalícii, ako napríklad situáciu obžalovaného pána Gašpara, ale budú riešiť naozaj situáciu a problémy ľudí. Takže ďakujem vám veľmi pekne. A za tento zákon, ktorý je úplne nezmyselný, určite nezahlasujeme. Ďakujem. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, aj na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Pán poslanec Dostál. Pani poslankyňa Remišová položila si tri otázky predkladateľovi. Neviem, či bude odpovedať, ale teda na dve z nich by som vedel asi odpovedať aj ja. A tak skúsim, teda neviem odpovedať na to, prečo sú tam zmeny, ktoré podľa tvojho tvrdenia spomalia čerpanie eurofondov. To nechám na predkladateľa. Ale prečo rušia to, čo zaviedli? Tak celkom zjavne zaviedli niečo, čo nezodpovedá smernici, čo ide nad rámec smernice, na čo boli v pripomienkovom konaní upozornení Úradom pre verejné obstarávanie aj Právnickou fakultou Univerzity Komenského, ktoré upozornili, že tá definícia bezpečnostného záujmu je príliš široká a ide nad rámec smernice. Napriek tomu zákon nebol upravený v tejto veci a išiel ďalej a bol schválený parlamentom. A následne boli upozornení na to aj Európskou komisiou a sľúbili, že to zmenia, no tak to idú zmeniť, idú napraviť to, čo pokazili. Prečo skrátené legislatívne konanie? No, na skrátené legislatívne konanie zjavne nie je dôvod, ani to nepovedia, ale je úplne zjavné, že žiadny dôvod nie je, pretože v novembri tvrdili, že hrozia štátu značné hospodárske škody. A odvtedy to posúvajú zo schôdze na schôdzu, ako bežne posúvajú opozičné návrhy zákonov. To nie je, že opozičný návrh, toto nie je ani návrh koaličného poslanca, toto je návrh vlády Slovenskej republiky, ktorý sa v novembri tváril, že je tak urgentný, že musí byť prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Dve schôdze odvtedy ubehli. Nič sa nestalo. A navyše minister Figeľ ho odmietol uviesť. Vláda zmenila predkladateľa, čiže pán minister Takáč nezaskakuje, on je v tejto chvíli predkladateľom a navrhovateľom toho návrhu zákona. Pán poslanec Dušenka. Ďakujem pekne. Tento návrh zákona je jasným dôkazom toho, že práve pôsobenie tejto vlády je hlavným rizikom spôsobenia škôd pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Táto vláda do zákona o verejnom obstarávaní zaviedla definíciu základného bezpečnostného záujmu, ktorý teda spôsobuje značné hospodárske škody a musí ho odtiaľ vypustiť. Vraj teda. A pre mňa je zároveň aj záhadou, prečo vláda zverila túto úlohu po ministrovi Miguelovi práve ministrovi, ktorý nerozumie ani svojmu vlastnému rezortu, ktorému už druhýkrát v priebehu niekoľkých mesiacov hrozí prepadnutie desiatok miliónov eur, za ktorého musia návrhy zákonov predkladať poslanci SNS, ako sa to najnovšie deje pri novele zákona o liehu, ktorý je ako prílepok podaný k novele zákona o obecnej polícii. Ďakujem pekne. Pán poslanec Pročko. Bezpečnostný záujem štátu veľmi hrozí vydieračom. Musíme si naozaj definovať pojmy. Keď sa vydierač dostane do vlády, tak dostane 140 miliónov. Potom dostane 40 miliónov, založí si agentúru, o ktorej nikto nevie, čo tá agentúra má robiť, do tej agentúry vydierač dosadí svojho štátneho tajomníka, bývalého asistenta ako riaditeľa. A vydierač už používa 700-tisíc na to, aby si dal urobiť rôzne poradenské služby. To, že pán Takáč nerozumie svojmu ministerstvu, nie je pravda. On veľmi dobre rozumie, pretože veľmi dobre vie, ako sa tam na tom ministerstve kšeftovalo, kšeftuje. On veľmi dobre vie, čo je Fafokán, on veľmi dobre vie, čo sú tie kšefty. On to veľmi dobre vie. Pozor, len tvrdí, že nič sa nestalo a nič. Preboha, áno, tak čo, veď ja som aj v Prievidzi, keď sa tam na tom pozemkovom fonde, keď som bol, tak preboha, no tak trošku pozemkov zmizlo, no a čo, tak to sa deje na Slovensku. Ochutnali ste vlastnú medicínu. Tu včera rečnil Gašpar a povedal: „Ja si budem rozprávať, čo chcem.“ A držali ste pusinky a šúchali ste nohami. Tak kde je Šuca? Šúchajte nohami, chlapci, včera vám ukázal obžalovaný Gašpar, čo sa tu deje. Takže pani poslankyňa hovorila, čo chcela, a upozornil predsedajúceho pána Dubéciho, že ja si budem rozprávať, čo chcem. Ale Dubéci upozornil. Ale ona rozprávala k veci, lebo toto je naozaj k veci. Zhrniem to jednou vetou. Vydierač vie, že vydieraním dostane 40 miliónov. A z tých 40 miliónov dá zase svojim. A Takáč to vie tiež. Pani poslankyňa Remišová s reakciami. Ďakujem, ďakujem veľmi pekne za vaše reakcie, kolegovia. Áno, aj ja sa čudujem, že predkladanie tohto zákona bolo zverené pánovi ministrovi Takáčovi, pretože pán minister Takáč má za sebou celú sériu katastrof. Katastrof.

Nenechajte sa zneužívať v tom smere, keď vás už zneužívajú na to, že hlasujete za najškodlivejšie zákony, aké kedy Slovenská republika videla.

Ďakujem veľmi pekne. Kolega Hazucha, na začiatku volebného obdobia ste prišli za mnou a povedali: „Pán Pročko, pamätáte si ma? Ja som chodil na vašu motorkáreň. Teraz už síce nechodím, ale chodil som a rozprávali ste, že ste boli aj u nás v múzeu a že koľko akcií som pre deti urobil.“ A zrazu počas volebného obdobia o mne rozprávate, že pani Beáta Jurík sa musí za mňa hanbiť, lebo ma pochválila. A lebo ma pochválila. Vy ste ma vtedy chválili, len teraz ja bojujem proti tým zákonom, ktoré vy obhajujete. Ja bojujem proti zlodejom a kšeftom, lebo pre mňa je zlodejina, keď niekto dá 400 000 letku alebo obrazovku na kukuricu. A pán Hazucha, ja som sa spytoval teda, kto ste, mojich kamarátov v Rimavskej Sobote. Oni povedali, že vy ste taký presvedčený smerák. Taký, že dostal aj funkcie a odďačuje sa deťmi, mi pripomínať mi Jána Horvátha, ktorý zo zámočníka sa stal riaditeľom v jadrovej elektrárni. To je také, že naozaj vy dostávate za svoje propagandistické veci, dostávate veľmi veľa. Prihláste sa, pán Horváth, do rozpravy, keď chcete, alebo faktickou. Ale je mi za vás veľmi ľúto, lebo to, čo ste povedali o tom buldozéri a to, čo ste hovorili o tej o tej rodine, pán Hazucha, dávate, váš idol politický Gašpar dáva na nás, dáva nás na mandátový a imunitný výbor. A už som to dnes povedal, každý jeden z vás. Aj Šucsa. Každý jeden z vás tam pôjdete. Každý jeden z vás. To, chlapci, vy neviete, čo to je. Vy ste porozprávali také veci, ktoré sa ma Gašpar povedal, že jeho sa to dotklo, aj keď rozprávajú na iných. To uvidíte. A pán Hazucha, pekný večer.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, ja musím povedať, že vždy, keď počujem koaličných poslancov hovoriť o atentáte a o tom, ako o ňom hovoria, rozmýšľam, ako sa musí cítiť premiér tejto krajiny, keď jeho vlastní poslanci z jeho vlastného klubu a jeho vlastnej strany takto cynicky zneužívajú to, čo sa mu stalo, aby prekryli to, aké návrhy zákonov jeho vlastní poslanci prednášajú v tomto pléne. Ja si fakt neviem predstaviť, akú vy máte úctu k premiérovi a ako vážne vnímate ten akt, ktorý sa 15. mája stal. Keď ste ochotní takto cynicky túto vec zneužívať v pléne Národnej rady, vy, poslanci Smeru, pán Hazucha, keby toto povedal niekto z opozície, keby sa tu postavil a povedal niečo o atentáte, že atentát sa stal podobne, ako vy tu predkladáte nejaké návrhy. Si predstavte, že ja tu poviem, že váš návrh poslanecký smerácky je ako atentát, ktorý sa stal premiérovi. Mňa nie, že vykážu z tejto miestnosti, mňa vynesú. A vy sa tu postavíte a takýmto spôsobom, ja ani, ani ho neviem popísať, či to je cynizmus, či to je nedostatočné uvedomenie si vážnosti situácie. Tu argumentujete, že zmena voľby zo zahraničia sa deje preto, lebo, lebo opozícia niečo, niečo atentát. Ja ani to neviem zreprodukovať, čo toto bola za myšlienku, aký konštrukt pán Mazurka povedal, ale zneužil atentát na premiéra na to, aby tu obhajoval poslanecký návrh Smeru, ktorým sa snažíte de facto zrušiť voľby zo zahraničia a kamuflujete to tým, že vám ide o nejakú rovnosť, priamosť, niečo, niečo, niečo. Toto sme tu počuli z vašich slov minimálne, ale čo sme tu počuli? Progresívne Slovensko, občiansky sektor, manipulácia volieb, lebo nevolia vás, tak automaticky, keď vás nevolia, je to zmanipulované a čerešnička na torte, lebo je

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja ti chcem poďakovať za kultivované, vecné, racionálne vystúpenie. Pokúsim sa nadviazať vlastne na to, na tvoju argumentáciu ohľadom spochybnenia tých dvoch atribútov ústavných, ktoré má mať voľba, teda priamosť a tajnosť, ktoré si ty vo svojom vystúpení uviedol. Myslím si, že tá tajnosť tu už bola viackrát alebo to spochybnenie alebo ohrozenie tajnosti voľby tu bolo viackrát vysvetlené, ale troška sa tu možno môžeme pristaviť pri tom ohrození priamosti voľby. Niektorí kolegovia z opozície tu argumentujú, že vlastne priamosť, že to sme nepochopili, lebo priamosť, to je ako keď prezidentská voľba prezidenta predtým, než bola priama, bola nepriama. To znamená, nevolili prezidenta priamo ľudia, ale volili ho poslanci v parlamente a teraz je to vlastne priama voľba, alebo voľba v parlamente do parlamentných volieb je priama voľba. Priama, to znamená, že vlastne občan, volič, bezprostredne svojím volebným aktom ovplyvňuje výsledok voľby. To je priama voľba, čiže bez zástupcu. Čiže v tejto rovine je to pravda. Ale ja chcem práve zdôrazniť, že tá voľba musí byť bez zástupcu. Keď príde človek do volebnej miestnosti, tak logicky volí bez zástupcu. Okrem určitých prípadov, keď je, povedzme, chorý, volí priamo. Ale pri voľbe poštou nikto nevie garantovať, či tá voľba je priama, či volí naozaj bez zástupcov alebo volí za neho niekto iný v nejakej miestnosti, v nejakom rodinnom dome alebo v byte alebo vo firme alebo v nejakej inštitúcii. Takže naozaj voľba poštou negarantuje priamosť voľby. To si treba uvedomiť. No a Sadzmatászek, ďakujem za slovo.

A ja len tak na vysvetlenie, naozaj ten prejav pána Hazuchu bol taký kultivovaný v rámci svojich možností, len po skončení svojho prejavu neviem, čo sa divíte. Po skončení svojho prejavu, ako ste si mohli všimnúť, koaliční nejakí opoziční kolegovia sa išiel ospravedlniť k pánu podpredsedovi. Takže je to normálna vec. Ak má nejaké povinnosti, tak zrejme mu bránili v tom, aby mohol zostať a reagovať na vaše faktické poznámky. Mňa však z toho jeho vystúpenia už druhýkrát tak zaujala myšlienka, pretože v tom prvom vstupe spomenul myšlienku občanov Slovenskej republiky, ktorí hlasujú na voľbách na Slovensku. 2 % občanov teda hlasovali zo zahraničia. Približne 2 %, ale 92 % hlasovalo tu na Slovensku. Otázka je taká, akým spôsobom tí občania, ktorí volili zo zahraničia poštou, ovplyvnili vôbec celý chod Slovenskej republiky, ekonomiky aj výsledky volieb. Takže skôr si myslím, že by sme sa mali zaoberať aj tým, aký majú názor alebo aké sú výsledky pohľadu občanov Slovenskej republiky, ktorí hlasovali tu na Slovensku. Ďakujem.