49. schôdza

Žiadne argumenty tu nemajú šancu, takže vôbec sa nebojíme, že teda, keď nejaká agentúra dá nám zlé čísla, že sa budem mstiť, vôbec nie. Kto iný ako Štatistický úrad by mal tie kompetencie merať to alebo byť schopný odborne nejakým spôsobom zhodnotiť, či metodika je v poriadku, každý človek s elementárnou mierou príčetnosti musí vedieť, že to sú príliš zásadné veci na to, aby to robil hocikto. Jednoducho nejaká miera regulácie alebo kontroly tam musí byť. Ďalšia vec, že my dávame nejaké sankcie. Nie, všetko je správne konanie. To znamená, keď tam pôjde sankcia, v správnom konaní sa môže obhájiť tá dotyčná agentúra a povedať, že výhrady sú nejaké nerelevantné a už úplne absurdné. Vy všetko presne viete, že čo Ústavný súd urobí. Ja neviem, akože vy píšete rozhodnutia Ústavných súdov alebo akože naozaj, asi nemá zmysel celkom komunikovať. Je to v dobrej viere. Mimochodom, každý normálny človek by chcel alebo mal mať záujem na tom, aby prieskumy boli nejak certifikované, aby to robili seriózni ľudia, ktorí dokážu ukázať a vydokladovať, ako robili ten prieskum, koľko je anketových týchto, kde sú zaregistrované, teda archivované, aby sa to dalo povedať, že to nie je cucanie z prsta. Ale jasné, katastrofa a neviem čo. Nie, ide o to, aby boli rovné podmienky, aby všelijakí špekulanti sa nevydávali za expertov a nesnažili sa sociálnu realitu ohýbať, ale aby sa merala. To je všetko. Každý normálny človek to pochopí. Ďakujem.

Veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, poslanci, dámy a páni. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343 z roku 2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona primárne napĺňa prístup Slovenskej republiky vysporiadať sa s výhradami Európskej komisie týkajúcimi sa rozširujúceho charakteru definície základného bezpečnostného záujmu podľa § 2 ods. 5 písmena r zákona o verejnom obstarávaní v súvislosti s aplikáciou výnimky podľa § 1 ods. 2 písmena a zákona o verejnom obstarávaní v porovnaní s európskym rámcom. Novela súčasne vytvorí priestor pre procesné zefektívnenie kontrol zákaziek financovaných zo zdrojov Európskej únie prostredníctvom precizovania a rizikovo orientovaného prístupu, čomu bude zodpovedať aj nová metodika a upravený model analýz rizík verejného obstarávania. Zmeny odbremenia Úrad pre verejné obstarávanie a efektívnejšie zacieli a kontroly na rizikové a objemnejšie zákazky na úkor tých menej rizikových. Kombinácia týchto prístupov môže prispieť k zrýchleniu čerpania prostriedkov z programu Slovenska. Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému

Pekne. Pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1117, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1172 z 21. novembra 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 434 z 5. mája 2026, Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 159 z 5. mája 2026, Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 247 z 5. mája 2026. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 14 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1117, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre hospodárske záležitosti č. 254 z 5. mája 2026. Týmto uznesením ma výbor Národnej rady poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem. Ďakujem, pán poslanec. Zotváram.

Pán minister. Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, sme v druhom čítaní k novele zákona o verejnom obstarávaní, s ktorou vláda prišla v novembri. V novembri požiadala parlament o skrátené legislatívne konanie. Niekoľko mesiacov tu ten návrh na skrátené konanie tvrdol, odkladal sa zo schôdze na schôdzu, nerokovalo sa o ňom. Na začiatku tejto schôdze pán minister Migaľ odmietol ten návrh uviesť, odišiel z osály. Vláda potom rozhodla, že ho nahradí pán minister Takáč, čo je teda veľmi neštandardný krok a jeho dôvody sme sa nedozvedeli, napriek tomu, že som sa to pýtal v pléne aj v rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, aj v prvom čítaní a teda pýtal som sa na to aj na ústavnoprávnom výbore a odpoveď sme nedostali žiadnu, aké boli tie dôvody. No bizarné je, že ten návrh je v skrátenom legislatívnom konaní a potom november, december, január, február, marec, apríl, máj, pol roka, pol roka len tak leží, spočíva v zákutiach parlamentu. Potom sa rozbehne ten proces rokovania o ňom. Odnes, v utorok o 11:00 Národná rada rozhodla, že ho prerokuje v druhom čítaní, teda schválila ho v prvom čítaní. Cez obednú prestávku boli výbory. A teraz sa o ňom rokuje v druhom čítaní, o 17:00 bude schválený definitívne. Čiže napriek tomu, že bolo niekoľko mesiacov času, tak aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý je zásadný, bol predložený v tej krátkej pauze, v hodinovej prestávke, obednej prestávke počas rokovania parlamentu. Čo je podľa môjho názoru škoda, lebo ten návrh ako taký nie je úplne zlý, aj keď možno na ňom viaceré veci kritizovať. Najmä to, že vláda vlastne rieši problém, ktorý si spôsobila sama, keď nerešpektovala pripomienky, ktoré k tomu návrhu zákona mali viaceré pripomienkujúce subjekty v rámci novelizácie, a nie teraz, ale spred dvoch rokov, keď sa ten bezpečnostný záujem definoval, a už vtedy Úrad pre verejné obstarávanie alebo Právnická fakulta Univerzity Komenského upozorňovali, že tá definícia je v rozpore s európskou smernicou, tak došlo na slová tých pripomienkových subjektov a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie prišlo s návrhom vypustiť tú výnimku úplne. Teraz po pozmeňujúcom návrhu prichádza návrh zúžiť tú definíciu tak, aby zodpovedala európskej smernici, a teda verme, že po tom zúžení bude zodpovedať, aj keď vecne to možno posúdiť úplne nevieme. A problém je aj to, že tá zmena v pozmeňujúcom návrhu je rozsiahla. Týka sa nielen vecí, ktoré boli riešené v návrhu zákona, ale je rozširujúca, rieši aj ďalšie veci, ktoré zrejme riešiť treba, lebo súvisia napríklad s čerpaním eurofondov a tým, že sa procesy verejného obstarávania naťahujú, sú nefunkčné, že tie kontroly, keď sa musia zamerať na menšie veci, tak potom tie zásadné veci stoja. Čiže ten zámer môže byť aj legitímny, ale takto sa to určite nemá robiť. Nemá sa to robiť tak, že skrátené legislatívne konanie trčí tu pol roka a potom sa to v priebehu niekoľko hodín zadministruje, vybaví, predloží sa pozmeňujúci návrh a schváli sa pozmeňujúci návrh a schváli sa návrh zákona ako celok. A tie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v tom pozmeňujúcom návrhu, mali prejsť riadnym legislatívnym procesom, čo znamená, že mali byť predložené už do pripomienkového konania. V tom prípade by sa dali vychytať muchy. Mohla by sa k tomu vyjadriť odborná verejnosť. Nebolo by to takto narýchlo. A je to škoda, lebo ten legitímny zámer jednak odstrániť definíciu výnimky, ktorá je v rozpore so smernicou Európskej únie, ale aj spružniť verejné obstarávanie tak, aby to nebolo na úkor transparentnosti a kontroly, ale aby to urýchlilo čerpanie eurofondov. Ten zámer samotný je asi v poriadku. A či je v poriadku ten obsah, tak to sa možno dozvieme nielen z tejto rozpravy. Viem, že pán poslanec Hargaš má tiež pripravené vystúpenie aj k vecnej stránke, ale z hľadiska procesu je to problém a je možné, že mnohé tie veci, na ktoré by sa prišlo v rámci normálneho pripomienkového konania, sa dozvieme až následne, keď bude zákon schválený, účinný, až potom príde nejaké upozornenie, že tam môžu byť problémy. A ešte raz, škoda, že týmto spôsobom, a chcem teda vyzvať vládu, aby takýmto spôsobom nepristupovala k legislatívnemu procesu, aj keď pán minister na ústavnoprávnom výbore hovorí o tom, že však je to štandardný proces, no je to štandardný proces z hľadiska toho, že poslanci môžu na výboroch predkladať pozmeňujúce návrhy. Nikde nie je napísané, aké rozsiahle majú byť, aké zásadné môžu byť, ale z hľadiska kvality legislatívneho procesu takto sa nemá postupovať, lebo vy ste mali nejaké pripomienkové konanie medzi sebou, medzi koaličnými poslancami, medzi ministerstvami, Úradom pre verejné obstarávanie, neviem akými inštitúciami, ale nebolo to verejné, nemala možnosť sa na to pozrieť verejnosť, takže aj ten výsledok môže byť otázny. Toľko za mňa. Ďakujem. Ďakujem pekne. Ďalší

Ja budem tak menej optimisticky naladený, poviem pravdu, pri tomto zákone, lebo myslím, že sú tam veci, ktoré sú nebezpečné alebo minimálne, minimálne ambivalentne napísané. Zaslúžili by si možno nejakú presnejšiu, presnejšiu formuláciu. Začnem ale tiež tým procesom. Rozprávame sa tu o druhom čítaní zákona, ktorý ide v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh na skrátené legislatívne konanie schválila vláda ešte 19. novembra minulého roku. V tom odôvodnení tvrdila, že nám hrozia obrovské hospodárske škody, keď sa neprijme tento zákon v SLK. Čiže, ak sa neprijme v priebehu pár dní, maximálne týždňov, určite nie na ďalších dvoch schôdzach, ale na tej jednej schôdzi sa to malo prijať, tak nám hrozia obrovské hospodárske škody a reputačné škody pre Slovenskú republiku. O pol roka neskôr sa tu stretávame a riešime druhé čítanie. Ja sa pýtam, že kde sú tie hospodárske škody. Ktoré hospodárske škody teda vznikli? Je to len ďalší dôkaz, možno taký najviditeľnejší dôkaz toho, že ako si vymýšľate pri odôvodňovaní skrátených legislatívnych konaní, vážená koalícia. A čudujem sa všetkým koaličným poslancom, ktorí to vláde legitimizujú a hlasujú za tieto SLK, aj keď sa ukazuje, že to je úplná voda v koši. Naozaj. Pred polrokom ste strašili, že hrozia hospodárske škody. Potom pol roka sa nič nedialo. Žiadne nenastali a dnes sa tu rozprávame o druhom čítaní toho istého, toho istého návrhu. Tak si trochu možno vstúpte do svedomia. A druhá vec, ktorú by som tomuto, tomuto vytkol, je, že sa toto SLK-čko, poviem to tak, že, že trošku zneužilo, pretože do neho prišiel pomerne rozsiahly pozmeňujúci zákon. Samotná tá novela je naozaj technickou novelou. Precizuje sa niečo, čo pri novele z dielne pána Rašiho ešte v lete roku 24, myslím, sa nesprávne, nesprávne napísalo. Žiada sa povedať fráza: „My sme vám to hovorili“, pretože naozaj vtedy v rozprave sme vystupovali a upozorňovali sme vás na to, že definícia bez ohrozenia bezpečnostného ohrozenia je tam príliš široko napísaná a nie je v súlade so smernicami. Dnes opravujete presne to, na čo sme vás upozorňovali pred rokom a pol, pred takmer dvoma rokmi. Hej? To len, aby ste teda vedeli, že tento presne bod sme vám vytýkali, keď sa prijímala tá novela, dnes to opravujete kvôli tomu, že ste si uvedomili vlastnú chybu. Čiže, čo by som z toho chcel povedať, je, že oplatí sa nás počúvať, keď v tej rozprave vám vytýkame niektoré veci. My to nerobíme len z pasie, že potrebujeme koalícii naložiť, lebo nemáme nič, že nie na robote, že naozaj niekedy sa oplatí tie argumenty si vypočuť, lebo potom budete musieť takto opravovať po sebe veci. No a prečo hovorím, že sa to SLK trochu zneužilo, pretože k tej technickej novele, technickej oprave sa prihodil pozmeňujúci návrh, ktorý priniesol pán poslanec Vážny na hospodársky výbor a ten pozmeňujúci návrh má 18 strán, 18 strán pozmeňovákov, ani neviem, koľko to je novelizačných bodov, to som presne nepočul. 13 novelizačných bodov, pričom niektoré z nich majú aj podbody, takže pomerne hutný, hutný pozmeňovák. Tento pozmeňovák nejde cez žiaden štandardný proces, žiadne pripomienkové konanie. Jednoducho prišiel ako poslanecký, už len horší level by bol, keby to pán Vážny tu predniesol priamo v pléne, ale keďže má 18 strán, tak chápem, že sa mu to nechce čítať. Ale že toto je naozaj veľmi, veľmi zlá prax pri tom procese. Najprv tu máte SLK-čko, ktoré, trúfam si povedať, že ste oklamali. Konanie. Jednoducho prišiel ako poslanecký, už len horší level by bol, keby to pán Vážny tu predniesol priamo v pléne, ale keďže má 18 strán, tak chápem, že sa mu to nechce čítať. Ale že toto je naozaj veľmi, veľmi zlá prax pri tom procese. Najprv tu máte SLK-čko, ktoré, trúfam si povedať, že ste oklamali naozaj. Nehovorili ste pravdu v tom zdôvodnení SLK-čka a potom ešte do toho zákona úplne zlým spôsobom pribalíte rozsiahly 18-stranový pozmeňovací, ktorý mení veci v tom zákone halabala, úplne nesystémovo. Čiže tieto zmeny by si podľa mňa zaslúžili pripomienkové konanie a poviem aj prečo, kde vidíme v tom pozmeňováku, nie v tej samotnej technickej novele, ale v tom pozmeňováku, problém, tak by som povedal, problémy. Sú v zásade dve. Dva problémy, ktoré tam vidím. Ten prvý je, že v pozmeňováku od pána Vážneho sa mení definícia v § 1 v odseku 2 a mení sa definícia toho, čo nespadá pod zákon o verejnom obstarávaní. Čiže výnimky, čo bude výnimkou. Dnes tam nejakú definíciu máme. Prichádza táto nová, nová definícia. Teraz je to ťažké, ťažké, ťažké na vysvetlenie, ale v zásade by som povedal, že môj názor je taký, že smernice viažu každé použitie tejto výnimky. Tá výnimka sa týka nejakej ochrany utajovaných skutočností alebo ochrany nejakého základného bezpečnostného záujmu daného členského štátu. Že pokiaľ by mohlo dôjsť k ohrozeniu základného bezpečnostného záujmu, tak takéto zákazky majú výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní. To je v zásade, ako ja čítam tú smernicu. A podľa mňa dôležitá vec je, že mám za to, že vždy sa viaže použitie tejto výnimky na ochranu toho základného bezpečnostného záujmu. Pokiaľ tam neexistuje riziko ohrozenia základného bezpečnostného záujmu, čo je nejaký terminus technicus, tak tá výnimka sa používať nemá. Ja si myslím, že spôsob, akým je teraz napísaná tá výnimka po novom v tom pozmeňováku u pána Vážneho, je pomerne nebezpečný a teda špeciálne upozorňujem na to, že znie nasledovne: tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, súťaž návrhov alebo koncesiu, pri ktorej zadávaní alebo plnení, a bod 2 znie: „by mohlo dôjsť k neoprávneným manipuláciám s utajovanou skutočnosťou alebo limitovanou informáciou alebo si to vyžadujú opatrenia na ochranu základných bezpečnostných...“ A podľa mňa dôležitá je tá spojka „alebo“. Pretože, keď je tam „alebo“, tak to znamená, že stačí jedno alebo druhé. Nie obidve súčasne. Ešte raz to prečítam: Tento zákon sa nevzťahuje na zákazky bla bla bla, ak by mohlo dôjsť k neoprávnenej manipulácii s utajovanou skutočnosťou alebo limitovanou informáciou, čiže ak by mohlo dôjsť k manipulácii s utajovanou skutočnosťou alebo by mohlo dôjsť, alebo si to vyžadujú opatrenia na ochranu základných bezpečnostných záujmov. Čiže mám za to – a potom je tam ešte samozrejme nejaký dobetok – ak nemožno prijať nejaké menej rušivé opatrenia, bla bla bla. Platí pre obidve scenáre, ale ja mám za to, že pri kreatívnom vysvetlení bude úplne stačiť, aby tá zákazka bola buď v utajenom režime, alebo bola v limitovanej informácii, bola v režime limitovanej informácie. A už obstarávateľ bude mať priestor využiť túto výnimku a vyhnúť sa štandardnému procesu verejného obstarávania podľa tohto zákona a ani nemusí ísť o ohrozenie základného bezpečnostného záujmu. A toto je podľa mňa dosť nebezpečné, čiže upozorním na to teraz, ako sa ukázalo, ako som na začiatku povedal: dnes sme tu, pretože opravujete veci, na ktoré sme vás upozornili dávno. Tak upozorňujem vás teraz na túto formuláciu, že podľa mňa je zle napísaná. Dal by som vám jeden konkrétny príklad. Nechcem nikoho navádzať, ale jeden konkrétny príklad. Máme tu napríklad zákazku na modernizáciu Slovensko.sk. Tú už dnes pán Migaľ hodil do režimu utajenia cez limitovanú informáciu. Čiže tá už je v limitovanej informácii. Pri veľmi kreatívnom pisárskom talente niekoho sa veľmi ľahko dá táto výnimka zneužiť na to, aby tento jeho kšeft prešiel mimo zákona o verejnom obstarávaní. Jednoducho to len skryje pod limitovanú informáciu, ani nemusí dochádzať k ohrozeniu základného bezpečnostného záujmu. Stačí mu, že preukáže, že nemohol prijať žiadne iné menej rušivé opatrenia. A má to. A špeciálne na to upozorňujem v tomto prípade, pretože tá kreatíva na ministerstve a na vláde je obrovská, pretože boli schopní vyhlásiť zákazku na modernizáciu Slovensko.sk, čo je softvér, za strategickú investíciu, pričom zákon o strategických investíciách explicitne vymenúva, čo môže a nemôže byť strategickou investíciou, a softvér tam nenájdete. Čiže vláda bola veľmi kreatívna, keď tento Migaľov kšeft vyhlásila za strategickú investíciu a ja hovorím, že dnes podľa tejto novely, ktorá prejde pravdepodobne, podľa toho pozmeňováku, bude môcť byť veľmi kreatívny na to, aby sa vyhol zákonu o verejnom obstarávaní, pretože už to má aj pod limitovanou informáciou. Čiže ak by ste chceli ešte detaily, potom si to môžeme prejsť. Chcem sa dostať aj k tomu druhému bodu, ale naozaj si myslím, že to je veľmi nebezpečný spôsob, ako je naformulovaná tá výnimka. A naozaj dáva podľa mňa veľký priestor na interpretáciu toho, či dochádza, nedochádza k ohrozeniu bezpečnostného záujmu. A teda potenciálne nás. Druhá vec, s ktorou mám osobný problém v tomto pozmeňováku, ktorý som, pán Vážny – ale ešte to takto poviem –, všetky tieto výhrady, ktoré ja mám, by sa podľa mňa vyladili, ak by ten pozmeňovací išiel štandardným legislatívnym procesom. Ak by išiel štandardným pripomienkovým konaním, PPK-čko, MPK-čko, tam by prišli pripomienky, tam by prišli pripomienky z odboru aproximácie práva a tak ďalej, že tí dôležití stakeholdri by mali možnosť povedať, čo si o tom myslia, či to je alebo nie je v súlade so smernicami. Takto sme odkázaní na názor poslanca v pléne, váš názor poslancov, poslankýň v pléne a niečo z toho vyjde. A potom to možno o pár mesiacov budeme zase opravovať. Druhá vec, s ktorou teda mám problém, je v tom pozmeňováku novelizačný bod 2 a podbod 9. Čiže 2.9. A tam sa vám zavádza taká zaujímavá vec, že dnes Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva tzv. dohľad. To znamená, že keď niekto má podozrenie, že v nejakom tendri došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní – nehovorím, že k trestnému činu, ale že k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní –, tak môže podať podnet na úrad. To môže byť uchádzač o tú zákazku, to môže byť neúspešný uchádzač o tú zákazku, to môže byť hocijaký subjekt na trhu, to môže byť niekto z mimovládneho sektora, to môže byť fyzická osoba, poslanec, neposlanec, hocikto. Môže podať Úradu pre verejné obstarávanie podnet, aby preveril, či dané verejné obstarávanie bolo v súlade so zákonom. A samozrejme v tom podnete to musí nejako odôvodniť, prečo si myslí, že nebolo, nejaké argumenty tam predostrieť. A dnes je taký úzus, že ÚVO sa týmito podnetmi zaoberá. Čiže keď si myslí, že váš podnet nie je validný, tak vám odpovie, nejak to zdôvodní a povie: myslíme si, že tam nie je, alebo že tam teda je, a buď teraz začíname kontrolu, alebo nezačíname kontrolu, hej, že nejak sa s tým vysporiada. No a tu sa v tom pozmeňováku v bode 2.9 zavádza tzv. priorizačná politika Úradu pre verejné obstarávanie. To vlastne znamená – a ocitujem to z toho pozmeňováku, druhá veta: „Úrad môže odmietnuť podnet, ktorý nepredstavuje prioritu v zmysle priorizačnej politiky na výkon dohľadu.“ Čiže stačí, aby si Úrad pre verejné obstarávanie teraz napísal nejakú priorizačnú politiku, ktorú zverejní na webe, na webovom sídle. A keď príde nejaký podnet a v tej priorizačnej politike si povie, že, ja neviem, nebudú nás zaujímať zákazky, ktoré sa týkajú nákupu hasičských áut alebo nákupu vozového parku alebo, ja neviem, niečo si povie, hej, že niekde sú priority a niekde nie sú priority, tak bude môcť hocijaký podnet, ktorý bude smerovať k verejnému obstarávaniu v takejto téme, vybaviť tým, že povie: v zmysle priorizačnej politiky toto nie je pre nás priorita, nebudeme sa tomu ani venovať. Čiže doteraz bol taký úzus, že úrad vyhodnotil tie argumenty, vyžiadal si nejakú dokumentáciu od toho kontrolovaného subjektu, zhodnotil to a povedal vám, či áno alebo nie, či bude ďalej postupovať v tom podnete alebo nebude. Teraz jediné, čo úrad bude musieť spraviť, je, že sa odkáže na priorizačnú politiku a povie, že toto nie je pre nás priorita, nebudeme sa tomu venovať. Ja nemám problém s prioritizáciou, naozaj, lebo keďže tu Mišo nás veľmi často upozorňuje, že prioritizácia sa hodí, nemám problém s prioritizáciou. S čím mám problém, je, že tu v tom návrhu ani v dôvodovej správe nie sú napísané žiadne kritériá tej priorizácie. Na základe čoho si ten úrad určí tú priorizáciu. On si kľudne – teraz od absurdu idem – ale kľudne si môže povedať, že dohľad budeme vykonávať iba pre podnety, ktoré prišli v utorok a vo štvrtok. Nič mu v tom nebráni, aby to takto spravil. Čiže mne veľmi chýba nejaká politika tej priorizácie, že OK, tak priorizácia sa bude viazať na veľkosť zákazky, akože na sumu, na rizikovosť, ktorú môže vyvolať na trhu tá zákazka, hej, že koľko subjektov môže byť znevýhodnených, ak by táto zákazka išla ďalej alebo niečo. Proste dnes tam nič nie je. Dnes tam je len mandát pre ÚVO, aby si vydal nejakú priorizačnú politiku úplne „na voľno“. Ako si len zmyslí, tak to bude. A potom podľa tej priorizačnej politiky môžu hocijaký podnet, ktorý nie je prioritou, vybaviť tým, že s odkazom na našu priorizačnú politiku vášmu podnetu sa nebudeme venovať. Ja neviem, vám to príde normálne? Teraz si predstavte, že je to naopak. Hej, že my sme vo vláde a takýto zákon sem príde, takýto návrh zákona, ktorý potenciálne takto otvára možnosti pre ÚVO svojvoľne si rozhodnúť, čo budú a nebudú kontrolovať. Mne to nepríde ako dobrá ochrana verejných zdrojov. A naozaj takto je napísané. Ešte raz vám to prečítam: „Môže odmietnuť podnet, ktorý nepredstavuje prioritu v zmysle politiky úradu v rámci výkonu dohľadu.“ Čiže žiadne odôvodnenie, žiadne zaoberanie sa vašimi argumentami. Stačí, že to nebude prioritou pre úrad a odpovie: nebudeme sa tomu venovať. A nikde tu nie je napísané, na základe čoho tá priorizačná politika bude napísaná. Na základe čoho bude určená. Jediné, čo vieme, je, že sa musí vyhlásiť do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Čiže niekde, myslím, že na konci tohto roka by to malo byť. To je jediné, čo vieme. Nevieme, kto ju bude vyhlasovať, že kto v úrade. Nevieme, ako často sa bude aktualizovať priorizačná politika. A, čo je hlavné, nevieme, na základe akých kritérií sa bude robiť. A to je podľa mňa nebezpečné, naozaj, že nedá sa abstrahovať od toho, v akom kontexte a kto predkladá tento návrh. Ten kontext procesný som vysvetľoval na začiatku. Ten kontext fungovania tejto koalície si ľudia môžu prečítať každý deň v médiách a myslím si, že takéto niečo nie je dostatočné. Čiže nemám problém s priorizáciou. Problém mám s tým, že nie je určené, na základe čoho tá priorizácia vznikne, ako často sa bude aktualizovať, kto ju bude vlastne vydávať, tú priorizáciu. A to je problém. Hej, že je to veľmi, veľmi benevolentne napísané. Takže to sú moje dve výhrady popri tej procesnej, čiže proces veľmi zle, smutné, hej, SLK-čko a k tomu 18-stranový pozmeňovák. A pokiaľ ide o obsah, tak mám problém s tou definíciou, pretože si myslím, že je napísaná tak, že sa dá veľmi kreatívne vykladať a podľa môjho názoru nie je úplne v duchu európskych smerníc. A mám problém s priorizáciou, ktorá je napísaná veľmi široko, bez nejakých mantinelov, bez nejakých pravidiel, ničoho. Potom sú tam ešte ďalšie zmeny technického charakteru, s ktorými by som sa dokonca vedel aj stotožniť a je škoda, že takéto niečo sem prišlo naposledy, jednu chvíľu cez poslanecký návrh na výbore. Takže mám minimum času sa tomu venovať. Formálne to bolo predložené dnes na obed niekde medzi 13:30 a 14:00. Teraz je 14:26. My sa o tom chvíľku porozprávame a o 17:00 to schválite. Tak to vám gratulujem k takémuto procesu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Veľmi podrobne si sa venoval až k gramatickému výkladu, lebo táto vláda vždy, keď predkladá nejaký zákon, tak sa snaží hovoriť, že to precizujeme, spresňujeme, skvalitňujeme, lenže tými svojimi slovnými hračkami to skôr komplikujú a umožňujú obchádzať alebo zneužívať zákon. Typické to bolo aj pri trestnoprocesných novelách, novelizovaných novelách, kde napríklad používajú také slová, že formálne alebo neformálne sľúbi. Formálne alebo neformálne sľúbi tomu potenciálnemu kajúcnikovi, že či môže byť alebo nemôže byť držiteľom tých benefitov. Alebo záujem spoločnosti a poškodeného. Čiže záujem jedného človeka povýšili na záujem celej spoločnosti. A tu presne opačne, namiesto a tam dali alebo. Alebo priorizácia. Čiže namiesto toho, aby to zjednodušovali, čo do maximálnej možnej miery, aby sa to nedalo vykladať rôznymi spôsobmi, tak práve opak je pravdou. To nie je len v tomto zákone, ale v podstate vo všetkých, ktoré tu predkladajú v tom skrátenom legislatívnom konaní alebo aj v normálnom legislatívnom konaní. Takže super. Musíme sa venovať aj takýmto drobnostiam, možno malicherným, ale sú podstatné pre aplikáciu práva, aby bolo jednoznačné a nie umožňujúce obchádzať a povedať na takéto alebo a obdobné právnické zvraty, ktoré sú tak napísané, aby sa dali použiť podľa toho, ako to potrebuje ten, kto chce zneužiť právo a nie využiť v prospech verejného záujmu.

Ďakujem, pán kolega. No, venoval si sa podľa mňa veľmi správne tomu, že aj na tom procese záleží. A doslova, že v legislatíve na každom slove záleží. A by som tak apeloval na kolegov z koalície, že podľa mňa každá profesia má nejaké svoje fachmanstvo. Že poviete, že to je dobrý fachman, hej, že autoopravár je dobrý fachman, keď dobre vie opraviť to auto, ale nemusíte k nemu prísť o dva týždne na opravovanie opravy. A ja si myslím, že aj my ako zákonotvorcovia alebo zákonodarcovia máme nejaké fachmanstvo a podľa mňa súčasťou toho fachmanstva je, že keď prídu nejakým spôsobom aj vyargumentované námietky, tak minimálne ja, byť na mieste koaličného poslanca, by som sa tu pýtal možno pána navrhovateľa, že teda ako to je tam s tou spojkou a s tou priorizáciou? Naozaj tá Že aj my ako zákonodarcovia alebo zákonodárci máme nejaké fachmanstvo a podľa mňa súčasťou toho fachmanstva je, že keď prídu nejakým spôsobom aj vyargumentované námietky, tak minimálne ja, byť na mieste koaličného poslanca, by som sa tu pýtal možno pána navrhovateľa, že teda ako to je tam s tou spojkou a s tou priorizáciou? Naozaj tá priorizácia tam je tak naširoko definovaná, že hocičo môže byť a hocičo nemusí byť prioritou? Že to a to dávam za to k zemi? Lebo tu pán Naď, pán Takáč, vlastne dobrovoľne to bolo určené, pretože pán Migaľ zrazu nechcel byť navrhovateľom tohto zákona, tak si to zobral pán Takáč, tak predpokladám, že má k tomu nejaký citový vzťah, keď, keď už to má na zodpovednosti. A naozaj si myslím, že teda bez nejakej snahy o nejakú kritiku alebo agresívnu komunikáciu. Proste normálne vám hovorím, že podľa mňa my ako zákonodarcovia tu tiež máme nejaké fachmanstvo, že mali by sme tvoriť legislatívu, ktorú netreba každú chvíľu opravovať. Ktorá neotvára široko, príliš široko dvere svojvoľnému výkladu. Čiže myslím si, že to je to naše fachmanstvo, za čo by nás ľudia mali hodnotiť a teraz apelujem. Videl som, že pár poslancov z SNS ma aj počúvalo, že napríklad pán Farkašovský, som mal pocit, že ma počúva. Celú, celú tú rozpravu, tak som apeloval aj palučanstvom miestami. Apelujem na vás, že aby ste sa pýtali na tie veci, ktoré som v tej rozprave povedal, možno pána predkladateľa, že či to naozaj je dobre napísané alebo o pol roka to tu budete musieť opravovať a to je vaša zodpovednosť. Žiaľ, nie predkladateľa. To je vaša zodpovednosť, ak schválite niečo, čo o pol roka budeme opravovať. Ďakujem. Ďakujem pekne, pán.

Pán predsedajúci, ctené plénum, dámy a páni. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh poslancov Karola Farkašovského, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony súvisiace s ochranou pred neoprávneným vyhotovením a sprístupnením klamlivých záznamov vytvorených alebo pozmenených technickým postupom. Možno to znie na úvod veľmi zložito, ale pokúsim sa to zjednodušiť. Novela reflektuje potrebu reagovať na vývoj technológie umelej inteligencie a digitálnych nástrojov, ktoré umožňujú buď tvorbu alebo modifikáciu obrazového, zvukového alebo audiovizuálneho obsahu, a to v takej kvalite, že to vzbudzuje dojem pravosti a originality. Povedané jednoduchou rečou, pri obrovskom inovatívnom potenciáli, ktorý má umelá inteligencia, vývoj prináša obrovské riziká, na ktoré musí reagovať legislatíva, a to skôr, než bude neskoro. Potreba prijať navrhovanú právnu úpravu nevyplýva z technologickej podstaty alebo z technologickej zmeny a vývoja, a to skôr zo správnych dôsledkov a následkov. Klamlivý záznam vytvorený alebo podstatne zmenený technickým postupom môže zasiahnuť do viacerých chránených hodnôt, ako je súkromie, ľudská dôstojnosť, česť, spoločenská vážnosť alebo profesionálna kariéra. Klamlivé dielo v digitálnom prostredí môže vzniknúť veľmi rýchlo a ešte rýchlejšie sa môže šíriť, a to s následkami, ktoré môžu byť aj veľmi zlé a odstraňujú sa potom veľmi ťažko. Návrh zákona nevytvára samostatný právny režim, ale dopĺňa existujúce právne nástroje a posilňuje ich vzájomnú previazanosť. Spresňuje a posilňuje istotu právnu potenciálne dotknutých osôb. Z vecného hľadiska je jadrom návrhu to, že aj technicky vytvorený alebo výrazne pozmenený záznam môže predstavovať zásah do osobnostných práv, porovnateľný so zásahom uskutočneným cez autentický záznam. Suma sumárum, návrh reaguje na hrozbu zneužitia umelej inteligencie a technických nástrojov na vytváranie alebo podstatné pozmeňovanie záznamov, ktoré pôsobia ako pravé, ako originály, ktoré s rovnakou silou a účinnosťou môžu zasiahnuť do súkromia, dôstojnosti, dobrej povesti ktoréhokoľvek človeka, občana Slovenskej republiky. Návrh nerieši technológiu umelej inteligencie, ale jej presah do občianskoprávnej, priestupkovej, prípadne trestnej roviny, aby sa po skončení mohli jednoznačne a jasne domáhať zastavenia zásahu, odstránenia následkov alebo primeranej satisfakcie. Toľko na úvod, odôvodnenie predkladania tohto návrhu. Skončil som, pán predsedajúci, a hlásim sa zároveň do rozpravy ako prvý.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 odseku rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu zákona. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určeného gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Týmto otváram rozpravu.

Pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, téma umelej inteligencie, jej využitia, ale rovnako aj zneužitia, je absolútne top téma dneška. Pokúsim sa ju uchopiť veľmi vecne a zrozumiteľne. Nebudem riešiť technologickú stránku umelej inteligencie, pretože v tom nie som odborník a to právo prináleží expertom a odborníkom z IT sektora. Budem sa venovať a budem venovať pozornosť súvislostiam legislatívnym a najmä tým, ktoré sa dotýkajú alebo ktoré sa môžu dotýkať ľudí, občanov, celých skupín alebo verejnosti. Myslím tým na zneužitie umelej inteligencie v rovine deep fake. Povedzme si na úvod, čo to vlastne deepfake je. Čo o ňom hovorí európska legislatíva, tzv. akt o umelej inteligencii, ktorý schválil Európsky parlament v roku 2024. V čl. 3 ods. 60 je deep fake definovaný ako systém, ako syntetický alebo manipulovaný obrazový, zvukový alebo audiovizuálny obsah, ktorý klamlivo pôsobí ako pravdivý a autentický a ktorý zobrazuje existujúce osoby, miesta, objekty alebo iné udalosti. Čl. 50 ods. 4 hovorí o povinnosti transparentného označenia AI obsahu, nasadzovateľov AI systémov, ktoré generujú alebo manipulujú obrazový a zvukový alebo videozáznam predstavujúci deep fake. Povinnosťou nasadzovateľov alebo tvorcov D-Fake je označiť a zverejniť, že obsah bol umelo vytvorený, prípadne manipulovaný. Na európskej pôde vznikol aj kódex postupov na označovanie AI obsahu. Finalizácia tohto kódexu sa očakáva v tomto roku a pravidlá by mali nadobudnúť platnosť v auguste roku 2026. Európsky akt o umelej inteligencii má regulačno-preventívny charakter. Zameriava sa na povinnosti poskytovateľov, nasadzovateľov, teda tvorcov umelej inteligencie a systémov, teda tých, ktorí takýto obsah vyvíjajú a používajú. Rieši označovanie syntetického obsahu a zároveň stanovuje aj sankčný mechanizmus. Neupravuje priamo občianskoprávnu, priestupkovú alebo trestnoprávnu ochranu obetí. Pre túto oblasť ponecháva výsostne a výsostne na právach a v kompetencii členských štátov. Slovenský návrh zákona je teda založený práve na ochrannom princípe, zameranom na občianskoprávnu, prípadne priestupkovú alebo prípadne trestnoprávnu ochranu fyzickej osoby, ktorá bola deep fakom dotknutá. Dopĺňa Občiansky zákonník, § 12, dopĺňa zákon o priestupkoch, § 49 a dopĺňa aj Trestný zákon. Čo je dôležité, vytvára odstupňovaný systém právnej reakcie podľa toho, do akej miery je obsah toho deepfakeu závažný. Európsky akt umelej inteligencie výslovne uvádza, že členské štáty si musia prijať svoju národnú úpravu sankčných rámcov. No a presne do tohto rámca, do tohto priestoru vstupuje aj predmetný návrh zákona, o ktorom teraz rokujeme. Problém deep fakeov existuje a môžem povedať a môžeme si byť istí, že je veľmi vážny. Falošné záznamy dnes dokážu poškodiť povesť človeka, a to v priebehu doslova hodín, možno aj niekoľkých minút. Bez toho, aby mal nejakú možnosť sa brániť. Dokážu ovplyvniť verejnú mienku, dokážu zasiahnuť do súkromia bez možnosti ochrany. Dokážu spôsobiť pracovné, osobné, zdravotné, ba i psychické následky. Rozdiel oproti minulosti je zásadný. Dnes už totiž nejde len o manipuláciu reality, ale o vytvorenie úplne novej reality a na túto novú realitu práve legislatíva a právo nie sú ešte dostatočne pripravené. Otázka teda, prečo nestačí súčasná legislatíva. Dnešné zákony chránia podobizeň, prejav a osobnosť človeka, ale vychádzajú z predpokladu, že ten záznam vznikol v realite. Nepokrývajú dostatočne práve tú skutočnosť, že záznam môže byť úplne umelo vyvolaný a vytvorený, a to vytvára právnu neistotu. Poškodený totiž musí dokazovať, že záznam nie je pravý. Samotný zásah sa šíri rýchlejšie, než sa dá právne zastaviť a ochrana potom prichádza neskoro. Čo tento návrh zákona rieši? Ide o jasnú ochranu v rámci Občianskeho zákonníka. Ochrana sa vzťahuje aj na technicky vytvorené alebo podstatne zmenené záznamy. To znamená, že poškodený má jasný nárok na právnu ochranu a nemusí dokazovať, že ide o tzv. v úvodzovkách povedané klasický zásah. Môže sa domáhať zákazu, zastavenia šírenia alebo odstránenia obsahu a primeranej satisfakcie. Priestupková zodpovednosť rieši menej závažné prípady a zavádza teda pojem priestupok do tohto zákona. To rieši situácie, keď niekto vytvorí alebo šíri falošný záznam bez súhlasu osoby a poškodí jej česť a dobré meno alebo súkromie. Tým sa vytvára rýchla a pomerne dostupná forma ochrany bez akéhokoľvek zdĺhavého trestného konania. Samozrejme, potom je tu aj trestnoprávna ochrana pri závažných prípadoch, keď záznam výrazne poškodzuje povesť, spôsobuje vážnu ujmu na zdraví alebo vážne ohrozuje postavenie človeka v spoločnosti. Návrh zavádza aj zodpovednosť právnických osôb, keďže šírenie obsahu neprebieha len cez jednotlivcov, ale aj cez organizované platformy alebo firmy. Bez tejto úpravy by časť zodpovednosti zostala mimo dosahu práva. Aký teda môže mať deep fake vplyv na človeka? Tento zákon nechráni len verejne známe osoby. Chráni každého bez ohľadu na profesiu, vek, vzdelanie, bydlisko, náboženské, politické či iné presvedčenie. Stačí jedno falošné video vo falošnej realite, umelo vytvorenej realite a človek môže prísť o prácu, o dôveru, o česť, o dôstojnosť, o dobré vzťahy, o spoločenské postavenie, nehovoriac o profesionálnej ujme. Bez rýchlej ochrany môže byť škoda často nevratná. Praktický efekt zákona spočíva v tom, že poškodený bude vedieť rýchlo konať. Príslušné orgány budú mať jasné právne nástroje. Zníži sa beztrestnosť takéhoto konania a zvýši sa zodpovednosť pri práci s umelou inteligenciou a ňou vytváraným obrazovým, zvukovým alebo audiovizuálnym obsahom. K záveru dovoľte povedať jednu dôležitú vec. Vyspelá technológia umelej inteligencie dnes umožňuje vytvoriť dôkaz bez reality. Ak právo A ňou vytváraným obrazovým, zvukovým alebo audiovizuálnym obsahom. K záveru dovoľte povedať jednu dôležitú vec. Vyspelá technológia umelej inteligencie dnes umožňuje vytvoriť dôkaz bez reality. Ak právo na túto situáciu nezareaguje, pravda prestane mať ochranu a to by bol katastrofálny dôsledok. Nie je totiž možné ani prípustné vytvárať a šíriť falošnú realitu, ktorá poškodzuje človeka. Je bezpodmienečne nutné chrániť dôstojnosť, česť, povesť a súkromie človeka v digitálnom prostredí. Bez tejto úpravy by zostala ochrana človeka slabšia než technológia, ktorá ho môže poškodiť. Táto úprava je jasným signálom štátu, že právo platí aj v digitálnom priestore a chráni digitálnu aj skutočnú identitu ľudí. Tento zákon nie je, ako som v úvode hovoril, o technológii ani o jej spochybňovaní. Tento zákon je o ochrane človeka pred jej zneužitím. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán poslanec. Keďže