49. schôdza

Pán predsedajúci. Pán Pročko, nebudem s vami súhlasiť asi. Čo ste povedali? A myslím si, že je to dobré, lebo tá diskusia je viac-menej potrebná. Myslím si, že tá diskusia bude konštruktívna a je konštruktívnejšia. Nesúhlasím s tým, že táto téma nepatrí do parlamentu. Lebo neviem si predstaviť, ako by ste zareagovali v situácii, ak by sa to stalo povedzme nie priamo vám, ale povedzme vašim deťom, vašim vnúčatám, že ako by ste reagovali na takúto situáciu. Samozrejme, že by ste sa snažili im pomôcť. Ako to pomôže ľuďom? Povedali ste, že ako tento zákon pomôže ľuďom. Minimálne tento zákon by ochránil deti. To je to minimum, čo vieme urobiť pre našu mládež. A ako pomôže ľuďom? Samozrejme, že tento zákon pomôže, ale nie každý zákon je len o peniazoch. Nemôžete predkladať zákony len o tom, že kto má aký príjem. Tuná sa musíme baviť aj na iných leveloch, by som povedal, ako zákony majú reálne pomáhať ľuďom. Či tento zákon, ste hovorili, že či tento zákon pomôže Slovensku. To je to isté. Myslím si, že máme sa čo učiť aj od iných krajín, povedzme, tak ako bolo spomenuté z Holandska a tak ďalej. Že samozrejme, že tento zákon pomôže Slovensku. A ešte raz hovorím, nemôže byť rozdelený zákon na priorite len jednej jedinej, ktorú má hnutie Slovensko, a to je príjem do rodín. Ja tvrdím, je to veľmi dôležitá téma, ale nie je to jedna jediná téma. Vzdelanie, zdravotníctvo, príjem, naše deti, toto všetko sú veľmi dôležité, dôležité témy. Ale opäť sa budem pýtať. Nespomenuli ste to, ale kde je minister športu? Však práve minister športu by mal vkladať podobné zákony.

Poslankyňa Kosová v prvom rade

Ďakujem veľmi pekne pánovi Pročkovi za jeho názor. Každá diskusia sa víta a je to celkom osviežujúce, keď niekto aj s takouto, mysleli sme si, že úplne jasnou vecou, v niektorých veciach nesúhlasí, ale aspoň vidíme, ako na to môže eventuálne reagovať aj verejnosť, ale pán Pročko, vy ste sa pýtal, že načo vlastne takéto niečo prejednávame tu v parlamente, že to sem v podstate nepatrí, že je to príliš teoretické. Ale viete, ja vám musím povedať, že mne ste normálne pripomenul tých mužov v 20. storočí, na začiatku 20. storočia, keď sa ženy pýtali hlasovacie právo a nehovorili nič o také, nepatrí do parlamentu a už vôbec nie do spoločnosti, aby vôbec ženy mali hlasovacie právo. Nieto ešte, nedajbože, aby išli študovať. Takže asi tak by som to povedala, že každá veľká zmena niekde musí započať. No možno aj zmena kultúry. Celej spoločnosti, aj to, akým spôsobom komunikujeme, aj to, akým spôsobom vychovávame svoje deti, pretože autoritatívna výchova je na Západe už dávno preč a my sme ešte o rešpektujúcej výchove ani nezačali rozprávať. Nie je to ešte o tom, aby sme sa rešpektujúco k deťom správali v športe. A keď ste sa pýtal, že aký to bude mať efekt a čo to zmení tento návrh zákona, tak vám jednoznačne hovorím, že to bude mať minimálne tri základné efekty. Ten prvý je taký odstrašujúci, pretože, keď zavediete nejaké štandardy v spoločnosti a v organizácii v športovom klube, keď budete musieť preverovať vlastne tých svojich účastníkov, ktorých tam máte, tak ich aj odstrašíte od toho, že vôbec sa pokúsia páchať niečo, čo sa týka pedofílie alebo sexuálneho obťažovania. Čiže vy aj vlastne si preventívne vylúčite tých ľudí, keď ich budete preverovať, ktorí by mohli páchať takúto nejakú činnosť, pretože to nie je len o tom, ako som vám spomínala, o tej agresivite, ale sú tam```

Ďakujem

Pekne za vaše vystúpenie. Bolo to tu povedané. 100 ľudí, 100 názorov, je to úplne v poriadku. Avšak je aj dobré, že tá diskusia tu je. Lebo, ako som vravel aj vtedy v úvode, podľa mňa tieto veci patria do parlamentu. To je to, prečo na vás reagujem, lebo pôvodne som ani nemal úplne dôvod, ale teda ste ma nejako spomenuli a trošku ste to skomolili, ale beriem, však sme tu dlho, je toho veľa a tak ďalej. Môže sa stať, verím tomu, že to tam nebolo vedomé, ale pýtali ste sa ma teda na to, ako toto pomôže a ja som vám ukazoval bod v pohode o dôvodovej správe, akým spôsobom to pomôže a prečo si myslím, že je dobré niekde začať a tento návrh zákona je toho dôkazom. A potom som vám povedal, keď ste ma zalejcovali ďalšími otázkami, že môžeme sa kľudne o tom pobaviť aj s Nataliou mimo pléna, na čo vy ste povedali, že ja som povedal, že to nepatrí do pléna, čo teda absolútne nie je pravda, veď som tu vyzýval celý parlament, aby za to zahlasoval, takže toľko k tomu, čo ste povedali. No a ja si myslím, že ako som vravel, to, že sa o tom nehovorí, neznamená, že sa to nedeje. To, že tento návrh zákona tu je, tak aj vďaka tej diskusii ho samozrejme môžeme vylepšovať, môžeme sa o tom baviť, ale je to poslanecký návrh zákona, ktorý je podľa mňa prepracovanejší, lepší ako väčšina ministerských zákonov, ktoré sem chodia. A ako to tu bolo tiež spomenuté, asi by bolo oveľa lepšie a na mieste, keby s týmto návrhom zákona sem došiel Rudolf Hulia, ktorý je minister športu, ale vieme, že on sem nosí zákony, ktoré majú predlžovať licencie kasínom a podobne, okolo športu nešiel ani naokolo, takže asi niečo také očakávať nemôžeme. Tak ja si myslím, že je úplne v poriadku aj na mieste, ak sem príde niekto z opozičných lavíc a takýto návrh zákona donesie, lebo toto sa naozaj v športe deje, veď to dokazujú aj tie dáta napriek tomu, že nie sú dostatočné a myslím si, že je úplne v poriadku na to reflektovať. Takže ja som rád, že ten návrh zákona tu je a ja verím tomu, že to podporia aj koaliční poslanci a poslankyne. Ďakujem veľmi pekne. Poslanci áno, lebo ďakujem veľmi pekne. Rád, že ten návrh zákona tu je a ja verím tomu, že to podporia aj koaliční poslanci a poslankyne. Ďakujem veľmi pekne. Poslankyňa Hanuliaková.

Ďakujem

Za slovo, pán predsedajúci. Pán Pročko, častokrát podľa mňa, že trafíte klinec po hlavičke a často aj Veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Pročko, častokrát podľa mňa trafíte klinec po hlavičke a často aj nie, teraz to podľa mňa úplne nevyšlo, ale dovolím si byť trošku aj kritická voči vám, lebo každý musí začať sám od seba a to, ako sa správame tu v pléne Národnej rady, si môžu deti odniesť napríklad aj do toho športu, čiže každý sa musí zamyslieť nad tým a čo si z tejto mojej faktickej odnesiete, to už nechám teda na vás. Ďakujem. Poslanec Macášek

Ďakujem

Za slovo. Ja som veľmi pozorne počúval vystúpenie všetkých poslankýň a poslancov k tomuto návrhu zákona. A k tomu, že som sa prihlásil, bolo v podstate vystúpenie pána Poročka, pretože aj mne počas tej celej rozpravy a diskusie k tomuto návrhu zákona rezonovalo veľa, veľa takých otázok. Pretože tento zákon v zákone otvoril mnoho otázok, ale ešte viac odpovedí nevie dať. Celá tá diskusia alebo celý tento návrh zákona má podľa mňa také dve roviny. Jeden návrh je, teda aj jedna rovina je také, taká, že spomínali ste tu zlyhania trénerov. A väčšinou sú to individuálne zlyhania, ktoré súvisia s tréningom a je to na jednotlivých osobách, ako sa prejavia, ako konajú. Druhá rovina je tá agresivita. A ja si myslím, že primeraná agresivita v každom športe musí byť. Bez toho by športovci nedosiahli nejaké výsledky v rámci tréningových plánov, v rámci tréningových cieľov a hlavne výsledky, ktoré chcú dosiahnuť. Nikdy nezabránime tomu, kde je tá hranica agresivity úplne a kde je tá agresivita taká primeraná. Ale viete to, kde vziať ten, že? Kto uspeje, tak ten sa z každého toho úspechu teší. Rovnako je to aj pri tých boxerkách, čo spomínal pán poslanec. Na jednej strane, áno, je to agresivita, pokiaľ sledujeme z pozície diváka v televízii, ako tie dievčatá medzi sebou bojujú, ako sú zakrvavené, ale keď skončí ten duel, tak vidíme, že jedna z nich je veľmi šťastná a druhá gratuluje víťazke. Takže myslím si, že tento návrh zákona otvoril veľmi veľa otázok a problematických, na ktoré je veľmi málo odpovedí. Ďakujem. S reakciou na faktické poslanie z Proč?