49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Šulc. Ja myslím, že sa osobne neútočilo a keby som osobne útočila, tak a možno si treba pripomenúť. Nespôsobilosť, a to nie sú osobné útoky, ale to sú fakty. Predtým, ako sa Pavol Gašpar stal riaditeľom Slovenskej informačnej služby, už opomeňme ten proces, tak z jeho úst zazneli výroky na chate v Čifároch od tribodky: Bem hlavu Lipšicovi. Ak tu bude niekto znášať výsledky, riadne výsledky trestných konaní. A ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti napísal status bývalej ministerke spravodlivosti adresovaný, že sa mám tešiť na nízke trestné sadzby. Viete, to je absolútne nepochopenie funkcie. A potom tohto človeka ohnutím zákona a ústavy dostanete do čela Slovenskej informačnej služby, kde pokračuje ďalej, by som povedal, v tejto nespôsobilosti viesť takúto funkciu a my to všetci na to doplácame. A to nie je osobné. Pretože je kľúčové pre dôveryhodnosť inštitúcie vnímať, ako sa ten človek samozrejme správa. Keď je o niečo požiadaný tou inštitúciou zahraničnou, či v tom spolupracuje a tá spätná väzba je, že to funguje, alebo naopak pri osobách, ktoré sa považujú za nepriateľské pre Európsku úniu a majú ruský vplyv zjavný a sú pod ruským vplyvom a v tom chcú spoluprácu a tá sa neudeje. Arťom Arčevský alebo ešte naviac aj zvesia vlajky. Že ja neviem, čo chcete ešte viac, že toto je naozaj vážny problém. Toto je vážny problém. A ja tu na to poukazujem, tu je vážny problém nás všetkých. A o tom je toto uznesenie. Urobiť krok k tomu, aby sme vrátili späť dôveryhodnosť Slovenskej informačnej službe. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy.

Ďakujem veľmi pekne. No naše hnutie podporí toto uznesenie, pretože naozaj sa domnievame, že to, čo sa tu udialo s funkciou takou dôležitou, ako je funkcia šéfa SIS, je nehorázne. Nehorázny škandál. Ako všetci dobre vieme, že to bola záležitosť predsedajúceho Tibora Gašpara, ktorý svojmu synovi takto výborne vybavil funkciu. A sú tu nejaké indície, že ti Funkcia šéfa SIS je nehorázna. Nehorázny škandál. Ako všetci dobre vieme, že to bola záležitosť predsedajúceho Tibora Gašpara, ktorý svojmu synovi takto výborne vybavil funkciu. Sú tu naozaj indície, že Tibor Gašpar má informácie od svojho syna, ku ktorým sa bežný človek nedostane. To, že predseda SIS nevie povedať, odkiaľ má majetky, je ďalšia vec. Ako, aby človek, ktorý je v čele SIS, nevedel vydokladovať, odkiaľ má svoje majetky a bolo mu to jedno? Veď to je inštitúcia, ktorá má chrániť majetky ľudí. Veď to je inštitúcia, ktorá má spolupracovať s tajnými zahraničnými službami. To, čo tu ma predviedol pán Susko, bol čistý populistický propagandistický naozaj výplod, prečítal nám tu nejaké veci, ako tajná služba spolupracuje, no s tajnou službou slovenskou nechcú spolupracovať zahraničné tajné služby. Nechcú spolupracovať a to nie je môj výmysel, to je verejne dostupná informácia. My máme tajnú službu, kde šéf tajnej služby na nahrávkach z chaty na Čifároch rozprával, že zabije človeka. Šéf tajnej služby povedal, že ja ho odje. Toto je šéf tvojej služby? Tu pán Gašpar mňa dáva na mandátový a imunitný výbor, lebo som povedal, že vraj sú poslanci ožratí. Áno, ja som to povedal, ale mal som v ruke träger a za to mňa idú perzekuovať. Za toto? Jeho syn povedal, že odje človeka. Nie odje, ale tam ešte je to b na konci. Človeka? A toto nám tu riadi tajnú službu? Kam sme sa to dostali? To nie je len, že rodinkárstvo. To je, to je čistá katastrofa. To, že Tibor Gašpar je obžalovaný a že má súd za malú chvíľu a že robia všetko, preto aj teraz tých kajúcnikov, to, čo Susko vytvára, tak to je čistá katastrofa. A ja si ja položím takú hypotetickú otázku alebo môj hodnotiaci úsudok, ktorý dám ako otázku. Čo si myslíte, keby ste boli obžalovaní a máte moc, máte peniaze, ste ochotní tie peniaze použiť na čokoľvek, len aby ste sa zachránili? Ja len dúfam, že tu nepríde k ovplyvňovaniu sudcov, tak ako políciu. Polícia ovplyvňuje vyšetrovania, veď ten pán Petro, ktorý teraz zamietol ten prípad, ten pán je, myslím, že z Považskej Bystrice, ten vyšetrovateľ, ktorý je smerácky, smerácky poslanec a ten utajil vyšetrovanie a nemôžu sa k nemu dostať ľudia. My žijeme v krajine, kedy Robert Fico ovládol prokuratúru, ovládol políciu, ovládol tajnú službu a ja len modlím sa, aby, aby neovládol aj súdnictvo, aby nám rozhodovali sudcovia, ktorí sú spravodliví, ktorí sú čestní. Mali sme tu sudcov, ktorí boli zbavení talára a poznáte prípad sudkyne, ktorá sa psychicky zrútila, keď jej dokázali veci. A to sa tu dialo. Za čias Roberta Fica sa to dialo. A keď ja tu poviem v pléne, že odsúdení zločinci, ktorí boli zo SMER-u, napríklad pani Rošková, tak za to ma vykáže pán Gašpar zo sály a ja som nepovedal, ja som nikoho neurazil. Čo je človek, ktorý je či už z hnutia SLOVENSKO alebo z Progresívneho Slovenska alebo zo SaS-ky, keď bude odsúdený a je stadiaľ, no tak je to zločinec. A za toto som, za toto som bol vykázaný zo sály. To je spravodlivosť? To je tá rovnosť? Ešte raz, my podporíme toto uznesenie, lebo sa aj my domnievame, že toto je rodinkárstvo. Toto je, toto je záležitosť, ktorá nemá v demokratickom štáte čo robiť. Nemá to čo robiť. Ako, ako máme vysvetľovať svojim rodinám, že obžalovaný podpredseda parlamentu má syna siskára a neberie z neho výhody, keď je obžalovaný? To naozaj, to sa tohoto máme, tomuto máme uveriť? Ja tomu neverím. Ja neverím tomu, že Tibor Gašpar starší, teraz Tibor Gašpar starší je len Tibor Gašpar. Tibor Gašpar a Pavol Gašpar spolu doma nekomunikujú. Ja tomu neverím. Pán Šulc, vy tomu veríte, že on neberie od neho informácie? Ste tak naivní? To naozaj mi chcete povedať, že teraz dáte faktickú a poviete: „Pán Pročko, vymýšľate si.“ A dali ste výborne. Pán Pročko, vymýšľate si a Tibor Gašpar by si v živote nedovolil so svojím synom komunikovať o týchto záležitostiach. Vy ste počuli tie veci v tej chate? Počuli ste, o čom sa rozprávajú tam? Para, o čom sa rozpráva Fico, o čom sa rozprával Kaliňák, o čom sa rozprával Gašpar? Vy, to bolo nechutné. A preto chcete, aby tieto nahrávky boli zlikvidované, ale tie nahrávky treba pripomínať ľuďom. Tam na tých nahrávkach rozprávali, že keď odsúdia Kočnera, tak všetko je úplne v keli. Tam na tých nahrávkach rozprávali, že keď Lipšicovi sa podarí dotiahnuť do konca obžalobu na ľudí, tak ho mladý Gašpar odje. Šéf SIS. A toto nám tu vládne. Nám tu vládnu ľudia, ktorí na chate na Čifároch sa sami priznali k zločinom, sami sa priznali ku korupcii, sami sa tam priznali k činnosti, ktorá nemá s čestnou politikou nič spoločné. Takže ešte raz, my toto uznesenie naozaj veľmi podporíme. Ďakujem. Na vaše vystúpenie.

Pán predsedajúci. Pán poslanec Pročko, na mojom vystúpení nebolo absolútne nič demagogické, propagandistické a populistické. Rozprával som, že na výbore sme mali bod programu zahraničná spolupráca Slovenskej informačnej služby a povedal som, že tam zazneli fakty o spolupráci našej spravodajskej služby s renomovanými partnermi zo zahraničia. Rozprával som iba to, čo som videl a počul na výbore. Pochopiteľne, nemôžem ísť do detailov, ale povedal som, že toto tam preberané bolo. Tam by som vedel, prečo. Možno to bude znieť hlúpo. Ale verím tomu, že šéf služby Pavol Gašpar sa nebaví o pracovných veciach so svojím otcom Tiborom Gašparom, pretože možno mám takú osobnú rodinnú skúsenosť. A tiež sa s niekým o jeho robote nebavím. Verím tomu. Myslím si, že vaše vystúpenie bolo populistické a demagogické. A prosím vás, buďte takí láskaví, jedine, že mne budete reagovať. Vysvetlite mi, aký je rozdiel medzi kontrarozviedkou a rozviedkou. Ďakujem pekne. Ďalej pán poslanec Macášek.

Ja nadviažem na slová, ktoré ste použil, pán Pročko. Keď máte v rukách moc, keď ovládate súdy, nemáte chuť likvidovať opozíciu? Neurobíte to? Pripomeniem vám prexes. Veľmi dobre známe. Skôr ako čokoľvek začalo. A vy si nepamätáte na zneužívanie postavenia kajúcnikov? Vy si nepamätáte na zneužívanie dĺžky priekuznej väzby. A vy si asi nepamätáte, ako ste zabraňovali rodinám príslušníkom ľuďom, ktorí boli vo väzbe, aby ich navštevovali, aby prijímal ich listy. Asi si takisto nepamätáte na úmrtia ľudí vo väzbe. Tak to je asi krátka pamäť. Ďakujem. Reagovať bude pán poslanec Pročko ešte na faktické, nech sa páči.

Ja som nič nezabraňoval, nikoho som ja nezatváral, nikomu som nič nerobil. Spoliehal som sa na naše súdnictvo, na prokuratúru a policajtov, ktorým sa rozviazala ruka, a práve preto bolo 40 odsúdených smerákov a 110 ďalších obvinených. Preto ste vy, preto vy ste spravili ten trestný zákon, ako ste ho spravili, pán Macášek, a to je hanba. To je neskutočná hanba, čo ste urobili, a môžete sa hanbiť aj vy ako človek, že ste za toto hlasovali, že ste dali amnestiu zločincom, ktorí tu roky rozkrádali Slovensko. To je absolútna hanba. Nie, pán Macháček, Macášek, nič som neurobil a naša vláda nikoho nezatvárala. Išli sme naozaj, teda policajti išli s voľnými rukami a s voľnými rukami si robili svoju robotu. Nie ako teraz, že váš smerácky vyšetrovateľ robí toto, čo robí. To je hanba. A tá pani prokurátorka Cibulková, či ako sa, myslím, ako sa volala, to, čo robí, veď vy zneužívate prokuratúru, súdnictvo a políciu a SIS-ku. To je, to je normálne, že predseda parlamentu obžalovaný si dosadí do funkcie syna? Pán Šuca, vy ste vo svojej rozprave, teda vo svojej faktickej, povedali, že pani Kolíková si vždy kopne do chudáka Gašpara. Ja, čo ju počúvam, tak do nikoho nekope. Práve vy kopete do nej a odporným, hnusným spôsobom celá tá vaša koalícia ju obviňuje z pána Lučanského, keď už generálny prokurátor povedal, že to bola samovražda, že to bola samovražda. Toto je odporné, nechutné, čo robíte a kedy vy dovolíte, aby sme my mohli spraviť vyšetrovací tím k streľbe na pána premiéra, ako sme to my dovolili. Toto bude spravodlivé. Pán Šulca, vaše, vaše vystúpenie bola obhajoba. Ja si, ja som ani iné nečakal syna pána Gašpara a nič iné ste neurobili. Páni, počas vašej vlády zneužívate políciu, prokuratúru a SIS.

Pán poslanec, netykajte mi, ako vám mám to opakovať, koľkokrát. Ja vás oslovujem slušne, pán poslanec Pročko, oslovujte aj vy mňa slušne, to je celé. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte čas, udeľujem vám slovo. Ja som, ja ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo a verím, že to, že sa nemá týkať ľudí, ktorí si to neprajú, tak osobne vy ukazujete vo vašom vlastnom živote aj voči našim poslancom, lebo ja mám skúsenosť inú. Tak bude dobré, keď naozaj tu bude platiť rovnaký meter, a ak si to máme byť k sebe slušní, tak budeme. Chcela som to riešiť s pánom predsedom Strany Slovenskej národnej strany, pánom Dankom, ale poviem to teraz a tu. Lebo opätovne sú tu zneužívané tragické úmrtia, ktoré sa stali. Áno, aj keď som bola ministerka spravodlivosti. Ale aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú samovraždy vo väzniciach. Sú, sú, pán poslanec. Tie tragické úmrtia boli zneužívané, sú stále. Opýtajte sa ministra spravodlivosti. Aj teraz sú tragické úmrtia. Aj teraz sú pokusy o samovraždy v desiatkach. Niektoré z nich sú úspešné. Môžeme sa baviť, v akej miere ich je tam viac ako v bežnom živote. Ale áno, sú tam. Sú. A je mi to veľmi ľúto. Je množstvo opatrení, ktoré som prijala ja, aby sa urobili ďalšie a ďalšie opatrenia, aby sme tomuto predchádzali, ale nedá sa tomu úplne vyhnúť. Pre vašu informáciu aj pri porovnaní štatistík Slovenskej republiky s inými krajinami vlastne Slovenská republika si vedie ešte celkom dobre, čo neznamená, ale čo neznamená, že sa nedá urobiť ešte viac a ešte viac. Lebo každé umretie človeka je tragédiou. Osobitne, ak je vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody. Ale ja len, že kam sme sa dostali. Ja teraz, ako som sem prichádzala vlastne do pléna, tak som sa stretla s pánom Lučanským na schodoch. Skoro ma zhodil zo schodov. Aj s mojím asistentom. Ja som sa s ním ešte nestretla. Bolo to veľmi nepríjemné. Bola som na pravej strane schodišťa, vyhla som sa mu, pozdravila som ho. Toto je výsledok toho napätia, ktoré sa tu deje. Tu sa šíria klamstvá ohľadom mňa ako ministerky, že mám byť vrahyňa, že som mala mučiť odsúdených, väznených a tu máme pána poslanca, ktorý si to naozaj zjavne myslí. Ktorý si, áno, zjavne naozaj myslí, že ja som ublížila jeho otcovi. To je strašné. To je naozaj strašné. Aj vy, pán poslanec, vaším príspevkom tomu prispievate. Tu za mnou prišiel pán Radačovský včera. Ospravedlňoval sa mi za to, čo má vedomosť, že sa deje na sociálnych sieťach. Že on s tým teda naozaj nemá nič spoločné, zase je s tým spájaný. Prišiel sa mi ospravedlniť. To, čo ste urobili z úmrtí za môjho vládnutia, je otrasné. Ja, otrasná. Veď spolupoliticky bojujeme, nech sa páči. Ale ak tu má byť nejaký meter slušnosti, tak ho robme. Ale naozaj nie je v poriadku, aby ste klamali ľudí. Aby ste klamali ľudí, že minister spravodlivosti tu ovládal všetko. A pomaly tu vraždil a mučil ľudí. Veď to je klamstvo. Veď to musíte sami vedieť, že to je klamstvo. Čo to je klamanie? Ale naozaj to dospelo k tomu, že keď sedím na ústavnoprávnom výbore a chcem si sadnúť vedľa pána poslanca, tak si to nepraje. A ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto. Aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ani to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela. Ja to rešpektujem. Ja to rešpektujem. A je mi to naozaj ľúto aj, čo sa dnes udialo a bolo to veľmi nepríjemné. Ani som to tu nechcela hovoriť. Keby ste to nevytiahli, pán poslanec, ja im to tu nepoviem a riešim to len s pánom podpredsedom Dankom. Ani som to tu nechcela povedať, ale vy ste to vytiahli a ja vám len hovorím, toto, čo robíte, je nebezpečné. Toto, čo robíte, je naozaj nebezpečné. Ja to môžem deň na deň. Ale dnes naozaj ten fyzický atak ma prekvapil. A ja naozaj za to ani nechcem nejak viniť pána poslanca, lebo viem si predstaviť, že má obrovskú bolesť a skutočne zjavne verí tomu, že ja som jeho otcovi ublížila. Zjavne tomu uveril. Lebo ja to vidím v tom správaní sa voči mne, ale to ste spôsobili vy. To ste spôsobili vy, naozaj. A znovu, rozprávame sa o Slovenskej informačnej službe a vy tu spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Prosím vás, prečo? Ako to súvisí, prosím vás, s tým, kto nám vedie Slovenskú informačnú službu? A ja si dovolím aj na pána Šulca, ktorý, ktorý tu reagoval, že na kontrolnom výbore sa dozvedáme o zahraničných cestách. Veď my sa dozvedáme o zahraničných cestách. Ale súčasne sa dozvedáme, že česká spravodajská služba požiadala nášho riaditeľa, aby Arťo Marševský, ktorý bude vyhostený z Českej republiky, u nás nedostal ochranu a ju dostal. To znamená, že, že áno, tá komunikácia prebieha, ale s ohľadom na to, aká je naša reakcia a že sú zvesené vlajky napríklad aj, alebo sú tu vyhrážky ohľadom bombových útokov a my nepovieme na rovinu to, čo proste funguje v rámci toho európskeho priestoru a komunikujeme to inak a smerom do Ruska. No tak ako môže byť k nám dôvera a prečo by nám boli poskytované citlivé informácie? Veď to môže byť priamo obava, že my ich posunieme proste tomu Rusku. Ale to nie je v záujme našej bezpečnosti. Ja apelujem naozaj. Apelujem na vás, aby sme tu teda mali rovnaký meter k slušnosti a naozaj ho mali. Lebo naozaj to potrebujeme všetci. Aby sa Magde Vašerovej vyhrážali jej vnúčatám naozaj na sociálnych sieťach, že sem sme sa dostali, hej? Ja to teraz hovorím a pripomínam to preto, lebo vy ste to spomenuli, pán poslanec. Pri Slovenskej informačnej službe spomínate tragické úmrtia vo väzniciach. Nechutné. Nechutné. Čo si to dovoľujete? Potom, čo naviac niekoľkokrát bolo potvrdené, že jednoducho sa jednalo o úmrtie bez cudzieho zavinenia. Niekoľkokrát potvrdené. A vy to tu vytiahnete, že čo, ja som spôsobila úmrtie pána Lučanského. To ste mi chceli povedať, hej? A teda ja tu nemám vystupovať, mám sa niekde skryť a mám vydržať proste akékoľvek útoky, akékoľvek vlastne zjavne. Pán Lučanský uveril tomu, že som ublížila jeho otcovi a to ste spôsobili vy. A nie je to pravda, viete to. Viete to veľmi dobre. A je to nechutné. Dôveryhodnosť Slovenskej informačnej služby sa týka nás všetkých. A preto to uznesenie, ktoré sme podali v septembri, má zmysel. A po tejto rozprave niekoľkonásobne viac. Prosím o podporu, aby aj riaditeľ Slovenskej informačnej služby opätovne prešiel previerkou, ak teda Pavol Gašpar má pokračovať ďalej. Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegyňou Luciou Plavákovou opakovane predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení zákon o rodine 36 z roku 2005. Podstatou navrhovanej zmeny je vypustenie súčasnej formulácie v § 30 ods. 3, ktorý ustanovuje, že rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa. Toto ustanovenie navrhujeme nahradiť formuláciou, ktorá znie: rodičia rešpektujú právo dieťaťa na detstvo bez násilia a sú povinní ho pred ním chrániť. Rodičia pri výchove dieťaťa používajú výchovné prostriedky, ktoré zabezpečujú jeho duševný, telesný, citový a rozumový vývoj bez ohrozenia jeho zdravia, dôstojnosti a bez telesného trestania, duševného strádania a iných ponižujúcich prostriedkov. Dôvodom, ktorý nás vedie k navrhnutiu tejto zmeny, je vysoká miera tolerancie fyzických trestov v domácom prostredí v slovenskej spoločnosti. To, že súčasný právny stav nedostatočne chráni deti pred domácim násilím, nám opakovane vytýkajú aj správy monitorujúce naše medzinárodné ľudskoprávne záväzky. Viac podrobností uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor.

Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca uvedeného návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali návrh zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Je písomne

Predkladáme zákon, ktorý pracovne nazývame právo na detstvo bez násilia. Príbehy detí, ktoré sú obeťou rodičovského násilia, sú zároveň ich volaním o pomoc. Volaním o pomoc, ktoré dolieha aj k nám, zákonodarcom, ktorí máme v rukách všetky nástroje, aby sme ich volanie vypočuli a aby sme mohli urobiť veci tak, aby toto volanie už nemuselo zaznievať. Aby sme nastavili legislatívne prostredie tak, aby sme ako spoločnosť čo najúčinnejšie dokázali násilie na deťoch v domácom prostredí odsúdiť, predchádzať mu, pomôcť obetiam a pomôcť aj rodičom, aby viac ako po trestajúcej výchove siahali po výchove rešpektujúcej dôstojnosť detí ako ľudských bytostí. Je dobré, že v posledných mesiacoch, možno už aj rokoch, je stále viac ľudí, ktorí prelomili svoje mlčanie a hovoria o tom, ako prežívali fyzické tresty v detstve. Je to signál o rastúcom povedomí spoločnosti o nevhodnosti takejto násilnej výchovy. V rámci prípravy návrhu zákona sme usporiadali okrúhly stôl, kde sme zvolali organizácie, ktoré pracujú s obeťami násilia. A všetci zástupcovia, zástupkyne týchto organizácií nám zhodne hovorili o rastúcom počte prípadov súvisiacich s násilím v rodinách, kde popri ženách sú obeťou práve deti. Vypočuli sme si príbehy o rastúcej nedôvere ľudí v štátne inštitúcie v prípadoch, keď prežívajú krízové situácie spojené s násilím. Títo pracovníci nám hovorili o tom, ako sa vo svojej práci potýkajú s ignorovaním rozhodnutí inštitúcií. Hovorili o tom, že násilie obvykle nie je prvý inštinkt rodičov, že ľudia vlastne nechcú siahať po telesných trestoch ako po prvej možnosti, ale, žiaľ, siahajú po telesných trestoch v situáciách, keď si nevedia rady, keď sa stretávajú s nevymožiteľnosťou práva a s ďalšími problémami, na ktoré narážajú pri výchove svojich detí. Stále je viac tých, čo o traumách zo svojho detstva hovoria. A tým menia situáciu spoločnosti. Je však aj veľa tých, ktorí ešte stále neprehovorili a nosia si túto traumu v duši. Vyrástli v predstave, že to tak má byť. A kedykoľvek niekto otvorí tému fyzických trestov v rodinách, vždy sa v alarmujúcej miere ozvú aj ľudia, ktorí obhajujú nevyhnutnosť takýchto trestov vo výchove. Možno to poznáte aj vy. Aj tu medzi nami iste mnohí povedia, veď aj ja som od rodičov dostal raz nejednu výchovnú facku, po zadku a som tu. Nič zlého sa so mnou nestalo. Áno, toto býva obvyklý argument obhajcov fyzických trestov v rodinnej výchove. Je to však mylný argument a poviem prečo. Národná stratégia na ochranu detí pred násilím s názvom Detstvo bez násilia pre všetky deti, vypracovaná pre roky 2023 až 2029, ktorú schválila vláda na svojom zasadnutí 13. novembra 2023, teda zjavne bola vypracovaná ešte v období pred touto vládou, ale schvaľovala ju už táto vláda. Tak táto stratégia obsahuje veľké množstvo dát, poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj. Napríklad výskum výskytu retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve skúmal dospelých obyvateľov Slovenskej republiky s cieľom zmapovať prevalenciu všetkých typov retrospektívne udávanej traumatizácie z detstva a posúdenia súvislosti medzi jednotlivými typmi traumatizácie a zdravím v dospelosti, tak tento výskum potvrdzuje významné asociácie medzi výskytom retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve a medzi dlhodobými zdravotnými ťažkosťami v detstve. Znamená to, že fyzické tresty majú priamy vplyv na zdravotný stav ľudí v dospelosti. Najmä emočné týranie, zanedbávanie a výskyt kombinovanej traumatizácie významne vplýva na neskorší výskyt dlhodobých zdravotných ťažkostí. Zároveň Národná stratégia Detstvo bez násilia uvádza aj mieru výskytu násilia na deťoch na Slovensku. Konštatuje, že od roku 1999 nebol vykonaný reprezentatívny výskum v tejto veci. V roku 2013 však bola vykonaná výskumná úloha, ktorá dospela k záveru, že fyzickému násiliu bolo vo vzorke vystavených až 23 % detí. Odhad na celú populáciu detí 8. a 9. ročníka je medzi 21 % až 25 %. V oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 % až 7 % detí. Celkovo sa v populácii detí ôsmych a deviatich ročníkov nachádza v riziku alebo priamo vystavených situáciám fyzického násilia 20 Medzi 21 % až 25 % v oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 % až 7 % detí. Celkovo sa v populácii detí ôsmych a deviatich ročníkov nachádza v riziku alebo priamo vystavených situáciám fyzického násilia 26 až 31 % detí, teda takmer tretina detí v našej spoločnosti zažíva násilie a je to pre ne každodenná realita. Môžeme teda konštatovať, že na Slovensku zaznamenávame vysokú mieru tolerancie voči telesnému trestu detí v rodinách. Pokiaľ ide o mieru výskytu telesných trestov podľa staršieho výskumu agentúry Focus z roku 2003, takmer 70 % Slovákov považuje za prirodzené udrieť dieťa po zadku vždy, keď to rodič uzná za vhodné. Často títo ľudia argumentujú slobodou používať takéto výchovné prostriedky. V nám kultúrne blízkej Českej republike sa problematika násilia na deťoch spracúva a venuje sa jej predovšetkým centrum LOCIKA. Podľa ich výskumu 63 % českých rodičov používa pri výchove telesné tresty. Zároveň máme k dispozícii aj dáta preukazujúce škodlivosť násilných výchovných prostriedkov pre ďalší vývoj dieťaťa a pre našu spoločnosť ako takú. Napriek tomu Slovensko stále nepristúpilo k zásadnému legislatívnemu riešeniu, ktoré by telesný trest ako výchovný prostriedok odsúdilo a postavilo do kategórie neprijateľných. Podľa analýzy, ktorú pre nás spracoval Parlamentný inštitút Národnej rady, väčšina európskych štátov vo svojej legislatíve jednoznačne odmieta používanie akýchkoľvek, teda aj miernych telesných trestov v rodinách. Slovensko k dnešnému dňu patrí medzi jediné tri štáty v rámci Európskej únie, ktoré majú nejednoznačné odsúdenie telesných trestov na deťoch v domácom prostredí. Tie štáty sú, možno to znie prekvapivo, Belgicko, potom Taliansko a Slovenská republika. Česká republika, ktorá nám je veľmi blízka jazykovo aj kultúrne, len nedávno, ako súčasť veľkej reformy Občianskeho zákonníka, odstránila zo svojho legislatívneho poriadku možnosť rodičov používať primerané výchovné prostriedky a zaväzuje rodičov k starostlivosti o dieťa bez telesného trestania. Slovenská republika čelí tiež medzinárodnej kritike pre nedostatočnú ochranu detí pred fyzickým násilím. Výbor Organizácie Spojených národov pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje Slovensko na tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred telesným trestaním v rodinách a nepredstavuje jednoznačné odsúdenie akéhokoľvek telesného alebo duševného trestania, tak ako nás k tomu zaväzuje dohovor o právach detí, preto je najvyšší čas, aby sme urobili významné kroky smerom k zabezpečeniu práva detí na detstvo bez násilia. Jedným z nich je aj zmena aktuálneho zákona o rodine tak, aby tento zákon poskytoval deťom právo na detstvo bez násilia. Prosím vás o podporu tohto návrhu a ďakujem za pozornosť. Ďalej vystúpi v rozprave prihlásená pani poslankyňa.

Veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegovi Prostredníkovi za uvedenie nášho spoločného návrhu, ktorý predkladáme opätovne. Kolegovia, kolegyne, udrieť dospelého je násilie. Udrieť psa je násilie. Udrieť seniora je násilie. Udrieť ženu je násilie. Udrieť manžela je násilie. Udrieť kolegu je násilie. Udrieť susedu je násilie. Ale udrieť dieťa je výchova? Je smutné, že práve násilie voči tým najzraniteľnejším v našej spoločnosti, voči deťom, mnohí ľudia stále tolerujú a obhajujú ako výchovný prostriedok. Ja si myslím, že našou morálnou povinnosťou je to zmeniť. A preto aj predkladáme opakovane tento návrh zákona. Snažíme sa aj robiť osvetu v tejto oblasti, ale ako aj kolega uviedol, robili sme aj okruh listov s odborníkmi a odborníčkami, ktorí sa absolútne zhodujú aj v podpore tohto nášho návrhu zákona. Náš návrh zákona má za cieľ vytvoriť jasný právny rámec pre detstvo bez násilia. A základným východiskom nášho návrhu je presvedčenie, že dieťa má mať garantované právo vyrastať v prostredí, ktoré je bezpečné, rešpektujúce a zbavené akejkoľvek formy násilia. A telesné tresty patria medzi formu násilia. A dáta zo Slovenska ukazujú, že nejde o abstraktnú otázku. Ide o realitu veľkej časti detí, žiaľ. Podrobnejšie už o dátach hovoril kolega Prostredník. A naozaj ukazujú smutnú realitu, že jednak telesné tresty sú veľmi rozšírené, veľká časť detí s nimi má skúsenosť a zároveň sú extrémne tolerované. My sme tu mali aj napríklad situáciu, kedy minister vnútra Matúš Eštok dokonca normálne v televíznej debate v rozhovore povedal, že teda on sem-tam dá svojim deťom po zadku, ale že potom sa im ospravedlní. Toto podľa mňa dokonale ukazuje, aká vysoká miera tolerancie telesných trestov na Slovensku je. Pritom odborné poznatky v tejto oblasti sú mimoriadne konzistentné. Dlhodobé výskumy vrátane rozsiahlych metaanalýz ukazujú, že telesné tresty nie sú neutrálnym výchovným nástrojom. Ich opakované používanie je spojené so zvýšenou mierou agresivity, problémami v správaní, zhoršením duševného zdravia, ale aj s dlhodobými negatívnymi dopadmi na psychický vývin dieťaťa. Neexistuje nič z odbornej praxe, výskumov, čo by potvrdzovalo, že je to dobrý spôsob, ako vychovávať deti. Neexistuje jednoducho taká odborná podpora. Aj príklady zo zahraničia sú v tomto jednoznačné, ako už bolo uvedené, sme naozaj jednou z posledných krajín, ktorá stále má tento rest, tento nedostatok voči ochrane detí. Dánsko zakotvilo zákaz telesných trestov už v 80. rokoch. Fínsko pristupuje k ochrane detí veľmi dôsledne, vrátane aj povinnosti nahlasovať násilie. Francúzsko zakotvilo princíp, že rodičovská autorita sa vykonáva bez fyzického alebo psychického násilia. Chorvátsko, Estónsko a ďalšie krajiny prijali podobné jasné formulácie v rodinnom práve. Práve pre najlepší záujem dieťaťa, pretože jednoducho je absolútne jasné, že toto je to, čo deti potrebujú a čo je v ich najlepšom záujme. Obzvlášť dôležitý je aj príklad Českej republiky, ktorá v rámci rekodifikácie občianskeho práva jasne formulovala tiež, že výchovné prostriedky nesmú zasahovať do ľudskej dôstojnosti dieťaťa, že telesné tresty a iné ponižujúce formy zaobchádzania sú s touto dôstojnosťou nezlučiteľné. U nás tiež prebieha rekodifikácia občianskeho práva, ale, žiaľ, minister spravodlivosti Boris Susko sa nevybral rovnakou cestou ako v Českej republike, lebo jeho asi viac zaujímajú napríklad kajúcnik či alebo pomoc tuná rôznym ľuďom, ktorí majú trestnoprávne problémy. A vôbec to nezahrnul do rekodifikácie občianskeho práva. Pritom je to niečo, čo nám vyčítajú dlhodobo aj v správach z medzinárodných ľudskoprávnych inštitúcií. Navrhujeme to teda my, opakovane. My sme to predkladali aj v rámci MPK, v rámci rozporového konania. A predkladáme to teda my namiesto ministra spravodlivosti. Navrhujeme explicitne zakotviť, že rodičia majú povinnosť rešpektovať právo dieťaťa na detstvo bez násilia. A to by mala byť nejaká úplne samozrejmá vec, na ktorej sa vieme zhodnúť. A teda, že pri výchove sú povinní používať také prostriedky, ktoré neohrozujú ich fyzický, psychický, emocionálny ani rozumový vývin. A zároveň chceme jednoznačne vylúčiť telesné tresty, psychické týranie a iné formy ponižujúceho zaobchádzania, lebo to jednoducho vieme, že deťom škodí. Náš návrh neznamená kriminalizáciu rodičovstva. To veľakrát dostávame otázku, že aké to bude mať následky. Ani rozšírenie nejakej trestnoprávnej represie do rodinného prostredia. Cieľom teda nie je sankcia, ale prevencia a hlavne podpora zmeny myslenia spoločnosti aj pri výchove detí. Ona sa postupne už deje. Už nie sme v stave, kedy už aj rodičia, ktorí telesné tresty v nejakej forme uplatňujú, tak vedia si sami zhodnotiť, že to asi teda nie je tá najlepšia forma, ale teda nemohli inak. Len tie cesty, ako inak, existujú a sú uplatňované v rámci rešpektujúcej výchovy. Žiadne dieťa v dospelosti neľutuje, že nebolo bité. To asi naozaj nikoho takého nenájdeme a to by malo byť pre nás určujúce. A my si teda uvedomujeme, že samotná zmena legislatívy nestačí, že treba aj pomôcť to jednak rozšíriť do spoločnosti, zmeniť to nastavenie, ale aj pomôcť tým rodičom, ktorí už aj si uvedomujú, že toto nie je najlepšia cesta. Ešte aj ten Matúš Eštok povedal, že sa teda potom ospravedlní, čo už samo o sebe indikuje, že teda sám si uvedomuje, že to nie je správne, keď sa tým deťom ospravedlní. Čiže naším spoločným záujmom by malo byť aj pomôcť nachádzať tie iné cesty, aj podporiť tých rodičov, ktorí chcú rešpektujúcu výchovu pre svoje deti a detstvo bez násilia. Náš návrh je teda krokom, ktorý posilňuje ochranu najzraniteľnejších detí v našej spoločnosti, aby ich detstvo nebolo spojené s násilím, ale s bezpečím, rešpektom a dôverou. To je to kľúčové. Na záver už len odcitujem jednu reakciu, ktorá nám prišla, keď sme o našom návrhu informovali na sociálnych sieťach, ktorá podľa mňa veľmi dobre vystihuje náš návrh. Napísala nám pani: „Presne toto je slovenský generačný problém, ktorý sa prenáša ďalej. Vo výchove mojich detí jediné, čo ľutujem, je aj tých pár na zadok, čo dostali, keď boli malí. Veľmi rýchlo som pochopila, že to k ničomu nevedie. Jediná cesta, ako vychovať dobrého človeka, je láska, veľa lásky. Teraz mám dvoch úžasných puberťákov, 12 a 16, a mám s nimi najkrajší vzťah, aký som si mohla priať.“ Myslím si, že to je aj také inšpirujúce posolstvo na záver a som rada, že mnohí rodičia aj takto odvážne komunikujú, aj takí, ktorí tie telesné tresty používali, s tým zverejnením svojho príbehu a uvedomením si, že toto nie je tá správna cesta a že to nie je cesta, ktorá je v najlepšom záujme detí. A pevne verím, že sa postupne dopracujeme aj k tomu, aby naozaj deti mohli byť deťmi a nezažívali násilie. Ďakujem veľmi pekne a ďakujem vám aj za podporu na vaše vystúpenie.