49. schôdza

Ďakujem aj ja vám obom, teda predkladateľkám, za tento návrh. Zvlášť preto, že ja som tiež celé moje detstvo športovala a, bohužiaľ, som bola svedkom veľmi, veľmi nepríjemnej skúsenosti, ktorú teda ešte nepríjemnejšie bolo potom riešiť a myslím si, že keby takáto legislatíva existovala, tak by tomu do veľkej miery vedela predísť. Ja som sa pozrela, že na Slovensku máme približne 565 detí a mladých ľudí, ktorí sa aktívne venujú organizovanému športu, takže je to vlastne polovica celej populácie do 18 rokov. A podľa Slovenského olympijského a športového výboru až 28 % našich popredných športovcov sa počas svojej kariéry stretlo s nejakou formou obťažovania alebo zneužívania. No a najhoršie na tom je práve to, že len štvrtina týchto obetí o svojej skúsenosti niekomu povie. A práve preto mne sa veľmi páči práve zavedenie A podľa Slovenského olympijského a športového výboru až 28 % našich popredných športovcov sa počas svojej kariéry stretlo s nejakou formou obťažovania alebo zneužívania. No a najhoršie na tom je práve to, že len štvrtina týchto obetí o svojej skúsenosti niekomu povie. A práve preto mne sa veľmi páči práve zavedenie, ako to už aj kolega spomínal, zavedenie tej osoby zodpovednej za ochranu, ako to navrhujete. A ja som fakt presvedčená, že špeciálne v roku 2026 už šport naozaj nie je iba o nejakej krvi, pote a drine za každú cenu, ale že tie športoviská by naozaj mali byť tým akože safe space alebo teda bezpečným miestom, kde sa mladí ľudia a deti naozaj cítia dobre a rešpektované. Takže tento pojem nepovažujem len za nejaký úradnícky termín, ale je to naozaj veľmi dôležité a je to nejaký prísľub toho teda, že tí tréneri a trénerky naozaj sú autoritami, ktorým sa dá dôverovať. Takže áno, ďakujem vám veľmi pekne a teda naozaj tiež určite vyzývam všetkých, aby tento návrh podporili.

Pani Poláka Jankošová

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem aj tebe, Natália, za predstavenie tohto návrhu zákona, ktorý pokladám za jeden z najdôležitejších v tejto sále, určite dôležitejší ako niektoré iné, ktoré sem ponúka a donáša koalícia. A chcela by som upozorniť ešte na jeden veľmi dôležitý aspekt celého tohto problému a to je rodovo podmienené násilie. Treba si to priznať. Dievčatá a mladé ženy čelia omnoho väčšej miere násilia v športe ako muži a nehovoríme len o fyzickom násilí alebo nejakom verbálnom násilí, hovoríme dokonca o sexuálnom násilí, o sexizme, vyhrážkach a sexuálnom obťažovaní, čo má teda naozaj veľmi nesmierny dopad na ich ďalšie prežívanie v živote, na ich duševné zdravie, ale aj na to, ako sú schopné potom tvoriť v neskoršom živote svoje vzťahy s opačným pohlavím. A aby sme boli naozaj spravodliví, tak treba hovoriť aj o rodovo podmienenom násilí na mužoch a ja by som v tomto kontexte hovorila o veľmi nebezpečnej normalizácii mužskej agresie. Keď sa pozriete na športy, ako je hokej, ja neviem, nejaké bojové športy alebo rugby alebo aj futbal, tak tam sa stretnete s tým, že mužská agresivita sa normalizuje ako nejaký prejav maskulinity, odvahy, súťaživosti, kde vlastne hovoríme, že násilie je súčasťou hry a že sa vlastne očakáva od týchto chlapcov, aby sa správali agresívne. A to je veľmi nebezpečné pre celú spoločnosť, pretože to má potom dopady aj do verbalizovaného násilia, s ktorým sa stretávame každý deň. Čiže tento kontrast nám jasne ukazuje, že šport absolútne nie je neutrálne prostredie a ak chceme hovoriť o férovosti, tak potom je nevyhnutné naozaj prestať normalizovať agresivitu v športe a na druhej strane systém

Pani poslankyňa Gažovičová.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyniam Natálie Žang Kosovej, že predkladajú tento návrh a aj otvárajú tým pádom veľmi dôležitú tému. Ja túto tému vnímam predovšetkým ako matka dvoch synov, ktorí športujú, ktorí vystriedali viaceré športové kluby, kde teraz začíname staršieho syna púšťať na sústredenia a naozaj potrebujeme mať absolútnu dôveru k jeho trénerom a trénerkám, že tam bude v bezpečí. Obzvlášť ešte ten šport je v niečom, ide ešte ďalej ako tá škola, práve v tom, že zahŕňa často sústredenia, že zahŕňa veľmi vypäté situácie, že po športe deti idú do sprchy a tak ďalej. To musí byť absolútne bezpečné prostredie. Jednoducho áno, chceme, aby deti a mladí ľudia športovali. Je to dobré pre duševné zdravie, fyzické zdravie. Chceme mať športovcov na vrcholovej úrovni, ale ten základ toho je, aby sa tam cítili bezpečne a aby sa naozaj mohli rozvíjať v tom športe a nebolo to miesto, kde sú vystavovaní či už šikane, či už obťažovaniu alebo teda, ešte horšie, nejakým nejakým násilným prejavom. A žiaľ, máme na Slovensku, a to nielen na Slovensku, ale v minulosti, myslím si, že celkovo bolo oveľa viac takého pokrytectva v tom, že o týchto veciach sa nehovorí. A podľa mňa práve aj o tom by malo už byť 21. storočie, že nezatvárajme si predtým oči. Pomenujme tie problémy. Radšej investujme do prevencie. Dávajme si pozor na to, aby sme takýmto veciam predchádzali a aby sa nikto nebál ozvať, keď sa niečo zlé stane. Lebo to najhoršie je, keď ani nemajú zakývať isté deti. Čiže veľmi podporujem, majme bezpečné prostredie v športe. Ďakujem.

Poslankyňa Dubačová

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa Natália, ja si myslím, že je to minimum, čo vieme dať našim deťom. Keď športujú, takže ja veľmi oceňujem tento návrh zákona, ktorý si predniesla. Neviem si predstaviť situáciu, že by moje deti, ktoré aktívne športujú a reprezentujú mesto, boli v podobnej situácii. Neviem, asi by to bola veľmi ťažká situácia. A ja budem absolútne súhlasiť s tým, že ak je nejaký spôsob, ako sa vyvarovať takýmto veciam, ale my sa už ani nemôžeme dnes baviť o prevencii, lebo my len reagujeme týmto zákonom na to, že sa to deje. A deje sa toto, ako si povedala, že 20 o 28 %, že vieme, ale možno, že nevieme práve o tých prípadoch, ktoré sú ešte závažnejšie, kde tie deti o tom nehovoria. A sa boja. A to bezpečné prostredie si myslím, že to nie je len priorita opozície alebo Progresívneho Slovenska. Ale to by mala byť priorita všetkých tu poslancov a poslankýň v pléne Národnej rady. A ja si nemyslím, že tento zákon vládna koalícia podporí, ale je veľmi dobré, že by si z tohto zákona zobrali aj všetko a takýto zákon dali do parlamentu. Lebo to je to najlepšie, čo dokážu urobiť pre naše deti v tejto dobe a nebudeme sa tu baviť o rôznych konšpiračných zákonoch, ktoré prichádzajú z dielne SMS. Toto je zákon, ktorý pomáha reálne našim deťom. A ja som prekvapený, že s takýmto zákonom neprichádza Ministerstvo cestovného ruchu a športu. Kde je náš minister? Čo robí? Rozdáva peniažky cez Tipos alebo čo robí náš minister? Čo robíš? Ak je tam minister a aj športuje. Ale pobabral, neviem.

Ďakujem. Pán poslanec Ján Skulík, počuť to, prosím vás, pani poslankyne, nie s reakciou na faktické.

Ďakujem pekne za slovo. Dávid, ďakujem veľmi pekne za tvoju poznámku. My potrebujeme tie dáta a my aj v tom návrhu zákona dávame túto povinnosť tomu oficierovi, že on tie dáta má zbierať, má robiť monitoring a tieto dáta nám pomôžu potom aj pri vyhodnocovaní jednotlivých prípadov alebo pri nastavovaní vôbec politík v danom klube alebo pri nastavovaní školení. Jednoducho, ak budeme mať dáta, budeme vedieť, čo sa tam deje, ako sa to deje, kto robí šikanu, kto robí deťom zle, kto je nerešpektujúci tréner, tak budeme sa vedieť aj v tých kluboch na základe tých dát s tým vysporiadať. Gréta, je mi ľúto, že si mala nepríjemnú skúsenosť a už aj teraz vieš, že nie si sama, pretože to prostredie v športe je naozaj ako keby kompetitívne, môže byť toxické, môže byť orientované prudko na veľmi silné výkony a tým pádom sa tam nerešpektujú jednotliví ľudia a je to, je, nie je to safe space. Ako si povedala, že malo by to byť bezpečné prostredie. Ingrid, ďakujem ti aj za tvoju poznámku o rodovo podmieňovanom násilí, aj o dievčatách, aj o chlapcoch. Obe tieto pohlavia majú špecifické problémy, čo sa týka násilia v športe a naozaj tá toxická maskulinita, ktorú si aj ty popísala a tá normalizácia agresie je veľkým problémom a naozaj aj k chlapcom musíme pristupovať s rešpektom, aby sa im toto nedialo. A Tina, ďakujem aj tebe za tvoj insight ako rodiča detí, ktoré športujú, a to, že tá dôvera, ktorú my potrebujeme mať k tým trénerom a k tým ľuďom, ktorí sa pohybujú okolo našich detí v športe, tak tá je najdôležitejšia. A Rišo, naozaj tebe ďakujem, že si povedal, že toto je to minimum, čo vieme pre deti urobiť, otvoriť túto diskusiu.

Pani poslankyňa Kosová, ďakujem vám pekne za slovo.