49. schôdza

Ty si sa spýtala veľmi dôležitú otázku, že prečo vlastne sa takto vedome politici, političky rozhodli tento problém neriešiť a odpoveď je naozaj veľmi jasná a vlastne si to aj povedala, pretože status quo a udržiavanie týchto ľudí v chudobe prináša politické body u majority. Mnohí politici totiž zistili, že je omnoho jednoduchšie a výnosnejšie, keď budú živiť nenávisť, ako keď budú stavať kanalizáciu alebo cestu do osady. Je oveľa pohodlnejšie povedať, že oni nechcú. Neexistuje tu žiadny rasizmus na Slovensku, veď je to úplne prirodzené. Ale nie je to prirodzené. Ten problém je, že strach politikov zo straty voličov spôsobuje, že starostovia sa boja čokoľvek urobiť pre dobro marginalizovanej rómskej komunity. A na ministerstvách alebo vo vláde to zase spôsobuje neschopnosť buchnúť do stola a povedať: „Dosť, stačí. Máme politickú vôľu skoncovať s touto chudobou. Máme vôľu skoncovať so segregáciou a budeme to riešiť.“ A tento tichý súhlas s diskrimináciou nás, túto spoločnosť, Slovensko, drží naozaj, že v mentálnom a ekonomickom stredoveku. Pán poslanec

Čaučík, nech sa páči. Ďakujem pekne.

Pani navrhovateľke, aj pani kolegyni Števuľovej za jej príspevok, na ktorý by som chcel zareagovať ako člen Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Naozaj, keď sme mali diskusiu o tomto uznesení, tiež som nerozumel tomu, prečo koaliční kolegovia a kolegyne nechceli za takéto uznesenie zahlasovať. Potom som si ho ešte poriadne prečítal a on má tri časti A, B, C. Viem si predstaviť, že v tej časti C, kde vyzývame vládu Slovenskej republiky, by koaliční kolegovia mohli mať trochu problém teoreticky s tým, že vyzývame vládu týmto uznesením, aby vyčlenila primerané finančné prostriedky na systémové riešenie bývania v dotknutých lokalitách s dôrazom na bezpečnosť, udržateľnosť, prevenciu, aby okamžite predložila a začala realizovať komplexný akčný plán riešenia života ľudí vo vylúčených rómskych komunitách, aby získali dôstojné bezpečné bývanie. No toto sú trochu komplexné veci. Ale my sme im ponúkali, ak máte problém s niečím, môžeme to uznesenie pozmeniť. A nerozumiem tomu, naozaj prečo by mali byť proti tomu, aby vláda bezodkladne prijala a realizovala núdzové opatrenia pre zabezpečenie dôstojného bývania pre tieto dotknuté osoby, aby zriadila krízový mechanizmus alebo fond pre okamžitú pomoc takýmto osobám, prijala preventívne opatrenia na znižovanie rizika požiarov a aby vyjadrila úprimnú ľútosť nad úmrtím dvoch maloletých detí, ktoré tu zomreli, úprimnú sústrasť, solidaritu rodine a skonštatovala, že tragédia v obci Mirkovce naozaj nie je ojedinelým ani nepredvídateľným incidentom, ale súčasťou opakovania sa vyskytujúceho vzorca udalostí. Tie konštatácie v tom uznesení sú jasné. Podľa mňa potrebujeme sa spojiť a riešiť takúto problematiku spoločne koalícia aj opozícia.

Pán poslanec Horecký, nech sa páči. Ďakujem za slovo.

Žiaľ, pamätám si ten výrok pána premiéra, ktorý povedal odsudzujúcim tónom, že tá matka tam nechala uhorieť deti a vybehla von, aby si zachránila život. Neviem si predstaviť situáciu, kedy by som takýto výrok povedal, aj keby to bola pravda. Tej mame by bolo lepšie v tých plameňoch, ako keby mala počuť takéto slová. Je to veľmi nehumánne a veľmi neľudské. Preto mi príde toto uznesenie ako aj príležitosť napraviť ten signál, pretože žijem s vedomím, že všetci ľudia majú tú istú dôstojnosť a sú rovnocenní pred Bohom i ľuďmi. A títo ľudia, ktorí žijú v takýchto podmienkach v rómskych osadách, v podmienkach, ktoré sú na stáročia dozadu nezrovnateľné, vyžadujú úplne iný prístup. Neexistuje žiadne rýchle zázračné riešenie, ale prvý signál je, že toto je potenciál pre Slovensko. Toto nie je nejaká guľa na nohe sociálnych dávok a semenište chorôb alebo ako to všelijako vedia rasisti opisovať. Toto je príležitosť pre Slovensko, pre demografiu, pre dôstojný život ľudí, dôstojný život ľudí, aby prispievali do spoločného, aby žili plné životy. Dá sa to dosiahnuť len politikou, spoluprácou a súbehom sociálnych, školských, teda vzdelávacích, hospodárskych a zdravotníckych. Ľudí, dôstojný život ľudí, aby prispievali do spoločného, aby žili plné životy. Dá sa to dosiahnuť len politikov, spolupráce a súbehu sociálnych, školských, teda vzdelávacích, hospodárskych a zdravotníckych aktivít. Nie silným štátom, ktorý pohŕda svojimi občanmi, zrovna tými najslabšími, a rozmýšľa a chce rozhodovať za nich. Ďakujem.

Pán poslanec Pročko, nech sa páči. Kolega Čaučík.

Ma predbehol. Presne som to chcel povedať, že viete, v tom C-čku tam je naozaj, že vyzývame vládu, aby vyčlenila prostriedky, teda vy vyzývate vládu, aby vyčlenila prostriedky, aby urobila opatrenia a to je niečo, čo, z čoho, čo je to. Ako si toto vy môžete dovoliť? To, čo je toto? Fico si bude robiť, čo chce, a nie, že niekto mu povie, že aby vyčlenil prostriedky. On vyčlení prostriedky pre Daška. Ale toto je naozaj niečo, čo my tu si uctíme pamiatku našich kolegov, ktorí, ktorí boli v parlamente. Aj keď si nevieme toto uctiť, tak to je strašné. Viete, naozaj niektorí sa to rozhorčujú nad tým. Ja nebudem to riešiť. Je to smutné. A pán Čaučík ma predbehol, takže naozaj aj ja potvrdzujem jeho slová. Preto to oni vôbec ani nepodporia a budú sa vyhovárať. Že, že toto je bod, ktorý ste mali konzultovať a tak ďalej a tak ďalej. Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči.

Ďakujem, kolegovia. No viete, už aj keby teda nepodporili ani toto druhé uznesenie, tak čert to ber, ale keby teda prišli aspoň s vlastným. No tak, kolegovia, keď nechcete zahlasovať za opozičnú vec len preto, že je to opozičná vec, tak prosím vás, spravte a príďte s uznesením, ktoré sa týchto tragédií bude týkať a bude vaše vlastné. Veď nič vám v tom nebráni, ale tak, keď s tým neviete prísť a z nejakého dôvodu asi nechcete, je to mimo vašu pozornosť, tak nerozumiem tomu, že prečo tuto neviete na takejto veci, ktorá sa týka občanov našej krajiny, lebo aj od tých ľudí rómskeho pôvodu predsa pochádza naša moc. Od všetkých občanov tejto krajiny pochádza naša moc. My sme im zodpovední, tak by ste mohli vedieť s nami podporiť toto uznesenie. Ďakujem.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hladecký. Nech sa páči.