49. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A som rada aj, že sa zapojili kolegovia a kolegyne. Myslím si, že toto je jeden z najväčších problémov, ktorý v súčasnosti v našej spoločnosti máme. Násilie na ženách. My sme nedávno mali aj s kolegom Prostredníkom aj s kolegyňou Števoľovou stretnutie aj s policajnou prezidentkou a celým jej tímom práve k téme násilia na ženách. A teda už aj dáta Myslím, že toto je jeden z najväčších problémov, ktorý v súčasnosti v našej spoločnosti máme. Násilie na ženách. My sme nedávno mali aj s kolegom Prostredníkom aj s kolegyňou Števovou stretnutie aj s policajnou prezidentkou a celým jej tímom práve k téme násilia na ženách. A teda už aj dáta ukazujú, že tu máme nárast domáceho násilia, nielen to, minulý rok 17 žien bolo zabitých rukou partnera alebo expartnera, tzv. femicídy, vraždy žien. To je obrovský problém, ktorý v našej spoločnosti máme. A keď si budeme zatvárať oči, čo sa tu deje neustále, presne tak, ako pomenovala aj kolegyňa Kosová, tabuizáciou. Alebo odmietaním Istanbulského dohovoru, tak jednoducho tento problém bude len bublať a bublať a narastať a ničiť životy ďalších žien a detí a ďalších generácií na Slovensku. Jednoducho je to obrovský problém a mali by sme sa mu konečne vedieť postaviť čelom. Náš návrh je len jednou drobnou skladačkou v tom celom. Ale pomôže aspoň v nejakej miere. Je to časť, ktorá môže prispieť k tej celkovej zmene. A hlavne sa nesmieme nechať proste umlčať a musíme o tom hovoriť. Naozaj je to závažný problém našej spoločnosti, ktorá, ako už tu bolo pomenované, sa týka takého strašného veľkého počtu ľudí, ktorým jednoducho ohrozuje ich vlastné životy, zdravie, plnohodnotné naplnenie v živote a prenáša sa z generácie na generáciu a my, keď to nepretneme, tak to tu budeme mať stále. A žiaľ teda aj odmietnutie Istanbulského dohovoru je súčasťou problému, pretože síce sme sa tu napočúvali veľa o tom, keď sa odmietal, že však my to vieme transponovať alebo teda preklopiť do našej legislatívy všetko aj bez toho, aby sme ho ratifikovali. A čo sa stalo medzičasom za tých koľko rokov? Nič. Nič sa neimplementovalo do slovenskej legislatívy, nič. A my sme tu už predkladali aj návrh zákona, ktorý sa týkal zmeny Trestného zákona, kde sme chceli, aby priťažujúcou okolnosťou bolo páchanie násilia v prítomnosti dieťaťa, čo napríklad presne vyzýva k tomu Istanbulský dohovor, ktorý sme tu počuli, že teda vieme implementovať. Ani to neboli ochotní podporiť. Tak ja neviem už, čo si má človek o tom myslieť, keď tu máme obrovský problém, ktorý neustále narastá. A máme tu ľudí, ktorí nie sú ochotní ho riešiť. Čo si má potom o tom človek myslieť? Keď nie ste ochotní riešiť násilie na ženách a deťoch. Prečo? Potom sa človek pýta, že prečo. Vám vyhovuje ten súčasný stav? Kladiem si tú otázku potom, keď to nechcete riešiť. Naozaj by som sa chcela už dostať do toho momentu, že tu v tomto pléne budeme riešiť konkrétne problémy konkrétnych ľudí na Slovensku. A jedným z nich a obrovským je práve násilie na ženách, ktoré dopadá na ich deti. Tak keby ste boli schopní aspoň tento návrh zákona podporiť alebo prineste vlastný, alebo ho okopírujte, mne je to jedno, proste len to už riešme. Či kedy sa spamätáme, koľko žien ešte musí zomrieť. Koľko detí musí mať zničené životy, kým sa spamätáme? Neviem, či sa dočkáme. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a chcel by som týmto srdečne pozdraviť ministra spravodlivosti Borisa Suska. Ktorý koná, Lucia, on koná v prospech konkrétnych ľudí. Aj dnes to dokázal. Priniesol na vládu už tretí pokus, ako zničiť inštitút kajúcnikov, aby pomohol konkrétnym ľuďom v konkrétnych kauzách. Takže všetci ho srdečne pozdravujeme. A pýtame sa, kedy konečne prinesie aj legislatívu, ktorá sa bude týkať ochrany obetí trestných činov, nie zločincov a obvinených a obžalovaných, ale obetí trestných činov. Za dva a pol roka sem doniesol niekoľko zmien trestného zákona. Teraz na vláde dnes prešiel ďalší, aby pomohli zničiť kajúcnikov a inštitút kajúcnikov. Ale ani jeden návrh, ktorý by sa týkal ochrany obetí trestných činov, obzvlášť žien a detí. Ktorí tým trpia najviac. Ak nie je to schopný. Tak nech urobí aspoň jednu vec. Jeden telefonát predsedovi klubu. Alebo nech príde na klub SNS a Smeru a Hlasu a povie, že hlasujte za tento návrh. Päť minút je od času. Ďakujem.

Pán spravodajca, zaujmite svoje miesto. Čiže teraz to už bol koniec, hej? Dobre, dobre. Takže tým pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú, bez stanoviska ste dali. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Beáty Jurik, Ingrid Kosovej a Gréty Gregorovej na vydanie zákona o niektorých opatreniach na zníženie stavu menštruačnej chudoby, tlač 1240, takže prepadá, hej? Ďalším bodom je aj to. Čiže prepadá aj 1240, aj 1241. Pani poslankyňa Simona Petrík. Čiže 200 200, počkajte, dobre, ale ja to tu nemám. Počkajte chvíľočku. Permanentná tlač 1241, hej? Pôjde. Tak, dobre. Dobre, a pán poslanec to uvedie. Dobre, čiže začíname 1241, tlač, hej? Čiže je to pani poslankyňa Beáta Juricová, Lucia Plaváková, Michal Sabo na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Nech sa páči. Takže uvedie to pán poslanec, nech sa páči. Ďakujem.

Pán predseda. Dovoľte, aby sme opätovne predstavili naše opatrenie, ktoré vraciame ako bumerang do tohto pléna a neprestaneme, kým nepresadíme tento tento zákon, respektíve tento nový adresný príspevok na úhradu nákladov na bývanie. Je to naša spoločná iniciatíva, ktorú ešte predtým, ako sme boli v tomto zákonodarnom zbore, do parlamentu prinášal náš v bývalom parlamente jediný poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek a dnes sme tu s týmto opatrením. Opäť ide teda o návrh na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie, pričom cieľom tohto návrhu je zavedenie novej, ako som bol býval spomínal, adresnej štátnej sociálnej dávky, tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním a s energetickou chudobou, ktorej čelíme. Pretože to je veľká téma, ktorú táto vláda sociálnych demokratov alebo pseudosociálnych demokratov ignoruje. Príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako skutočná adresná pomoc domácnostiam vystaveným energetickej chudobe a nestabilným cenám energií, o ktorých si tiež môžeme povedať v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. Ďakujem.

Teraz poprosím pani poslankyňu Simonu Petrík. Hoby prečítala správu spravodajskú. Tam poslať. Hlasnosť si sadnúť, dobre. Ďakujem

Pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1241. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu z § 73 zákona o rokovacom poriadku vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1311 z 31. marca 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu. Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne. Prosím, zaujmite svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu.

Do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku a hlási sa pán Naď. Nech sa páči, pán poslanec.

Vďaka za slovo. Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená verejnosť, vážený pán predseda, na úvod taký malý výpočet, respektíve básnické otázky. Máme problém so závislosťou od tzv. lacných ruských energií, ktoré nie sú ani náhodou lacné? Máme. Máme problém s tým, že minister životného prostredia sabotuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie? Máme a ani si neuvedomujeme, aký veľký problém máme s tým, že minister životného prostredia robí všetko preto, aby Slovensko bolo naďalej závislé od fosílnych zdrojov, ktoré vieme, že sú koncovkou. Máme problém s tým, že táto vláda sa trikrát neúspešne pokúšala o adresnú energopomoc? No samozrejme, že máme. Máme problém s tým, že spaľujeme naše spoločné peniaze v plynových kotloch? Pochopiteľne, máme. Máme problém s tým, že štát dotuje faktúry za energie boháčom na vyhrievanie ich garáží a bazénov a ignoruje domácnosti, ktoré sú dnes v energetickej chudobe a ignoruje, že desiatky tisíc domácností sa prepadávajú cez systém pomoci? Pochopiteľne, že máme. A energetická chudoba sú tie dve slová, ktoré zastrešujú všetky spomínané problémy a všetky spomínané básnické otázky. Príspevok na úhradu nákladov na tak, ako ho predkladáme opätovne na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegyňou Beou Juríkovou a s Luciou Plavákovou, je, ako som bol býval spomínal v úvodnom slove, odborným konsenzom vnímaný a aj odporúčaný ako tá skutočne fungujúca adresná pomoc domácnostiam, ktoré sú vystavené energetickej chudobe. Dajme si najaktuálnejšie čísla. Ako som spomínal, my tento návrh vraciame do pléna každého pol roka, ale tie čísla sa v čase a v priestore pochopiteľne menia, pretože vláda pseudosociálnych demokratov nerobí nič preto, aby ľuďom, ktorí sú ohrození chudobou, poťažmo energetickou chudobou, naozaj skutočne efektívne pomohla. Podľa najnovších dostupných údajov je na Slovensku ohrozených energetickou chudobou približne 24 % domácností, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje okolo 432 000 domácností z celkového počtu 1,8 milióna domácností. Toto je číselný odhad Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čiže je to štátna inštitúcia. Verím, že ju nebudeme spochybňovať. ÚRSO toto číslo uvádza na základe modelových príkladov, pričom definícia energetickej chudoby zohľadňuje výšku mesačných príjmov a nákladov na energie a vodu, pričom domácnosť je považovaná za ohrozenú, ak po úhrade nákladov na energie a vodu jej ostane menej ako 1,5-násobok životného minima. Je dôležité upozorniť, že energetická chudoba najčastejšie postihuje rodiny s deťmi. Až 40 % ohrozených domácností energetickou chudobou sú rodiny s deťmi. Druhou najviac ohrozenou skupinou sú seniori. Ľudia v seniorskom veku. Je to viac ako polovica dôchodcov, ktorá je ohrozená chudobou, a teda aj energetickou chudobou. Podľa posledného známeho čísla bolo podľa inej definície ohrozených energetickou chudobou iba 6 % domácností, pričom problém sa týkal najmä domácností s nižšími príjmami. My ale tento odhad, túto metriku nepovažujeme za relevantnú. Každopádne, aj keby to bolo iba 1 % domácností, ktoré sú na Slovensku ohrozené energetickou chudobou, tak je to téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať. My ale ten údaj, ktorý rešpektujeme a ktorý zverejnilo aj ÚRSO, rozprávame teda o počte 24 % domácností, čiže 432 000 domácností, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Málo relevantných údajov na Slovensku o tejto téme a ak je niektorý naozaj relevantný a hĺbkový, tak je to hĺbková štúdia energetickej chudoby od Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Táto štúdia bola publikovaná a aj bola akceptovaná Ministerstvom hospodárstva, pričom je dôležité povedať, že obsahuje aj samotnú definíciu energetickej chudoby, ktorá bola navrhnutá podľa metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom Metodiky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale obsahuje aj ďalšie štyri návrhy, podľa ktorých mohla vláda od prvého dňa vo svojom úrade fungovať a podľa ktorých definícií sa mohla aj správať pri navrhovaní takzvanej adresnej energopomoci. Ani pri prvom, ani pri druhom, ani pri treťom pokuse sa podľa toho neriadili. Čiže Ficova vláda, poťažmo ministerka hospodárstva, je vinná z toho, že ignoruje odporúčania svojich vlastných štátnych inštitúcií a namiesto toho si tu robili šmejchl kabinet a prinášali sem hocijaké návrhy, o ktorých sa rozhodli na vláde, že takto to urobíme a adresná pomoc pre nás bude, že zadotujeme 90 % domácností. Ešte raz hovorím, spaľujeme naše spoločné verejné peniaze v plynových kotloch. Namiesto toho, aby sme peniaze adresne poslali presne tam, kam ich poslať máme. Energetická chudoba je najčastejšie definovaná ako stav, kedy domácnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu výdavkov za energie alebo keď príjmy domácnosti nedostatočne kryjú jej výdavky na energie. A to znamená, že po úhrade nákladov na energie domácnosti ostáva nedostatočné množstvo financií na pokrytie základných životných potrieb. Predstavte si rodinu s jedným rodičom. Čo tá jedna matka alebo ten jeden otec s jedným, dvomi, tromi deťmi v situácii, o ktorú si samozrejme nikto nepýtal, hej, že nikto si nepýtal, že chcem ostať s deťmi sama doma, sám doma. Po, neviem, napríklad úmrtí svojho partnera. Čo má ten rodič robiť, keď štát prehliada jeho situáciu a my tu medzičasom sledujeme, ako napríklad akcionári J & T alebo Penty dostávajú energopomoc, zatiaľ čo tieto domácnosti sú štátom prehliadané. Toto sa samozrejme dá riešiť. Je to riešiteľné, len to by vláda musela chcieť riešiť. A my opakovane prichádzame s riešením, ponúkame ho ako na striebornom podnose a jediné, čo počúvame, je, že pardon, neprijmeme. Síce dobre, ale skúste nabudúce alebo skúste niekedy v ďalšom volebnom období, pretože váš návrh zákona má jediný problém, len to, že je teda opozičný. Chcem len pripomenúť dôležitý údaj, že my sme sa s ministerkou Sakovou o našom návrhu rozprávali opakovane. Aj nám prisľúbila, že ho citlivo zváži. Ďakujeme. O príspevku na bývanie dokonca rozprával aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja si veľmi dobre spomínam, ako sme sa ho v tomto pléne na príspevok na bývanie ako možné riešenie energetickej chudoby alebo problému s cenami energií pýtali v novembri 23 v tomto pléne na hodine otázok. Povedal vtedy, že budeme sa tomu venovať. Odvtedy je o tejto téme ticho. A ja som rád, že spravodajkyňou tohto návrhu je Simona Petrík, ktorá sleduje prácu Erika Tomáša a hádam bude verifikovať, že k príspevku na bývanie sa Erik Tomáš od novembra 2023 nevrátil. Tak sme tu. Ponúkame náš, sme presvedčení o tom, že kvalitný návrh, pretože sme si ho aj odpripomienkovali s odborníkmi v praxi. S odborníkmi, ktorí sa venujú téme energetickej chudoby a ponúkame tento návrh, ktorý koalícia môže prijať tu a teraz, zajtra v hlasovaní o 11:00, potom sa veselo môžeme rozísť na dva týždne pauzy a môžeme tento návrh zákona, túto novú adresnú sociálnu dávku prijať ešte pred letom, aby sme potom, ako je zvykom pri tejto koalícii, štandardne na jeseň neboli opäť prekvapení tým, že ó, prišla nám zima a opäť máme problém s cenami energií. Takže nech sa páči, vážená koalícia, opäť na striebornom podnose od nás nový adresný príspevok na úhradu nákladov spojených s bývaním. Citlivo zvážte, ako sme boli bývali spomínali a zahlasujte. Ďakujeme.

Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky, pani poslankyňa Petrík, nech sa páči.