49. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Nedá sa mi do tejto rozpravy nezapojiť, aj keď myslím, že budem dneska ešte hodinu rozprávať na túto tému, takže možno aj je o čom rozprávať, lebo, že naozaj tak, ako pristupujeme k tejto téme, to je nonsens. To je úplný nonsens. Viete, ja sa celkom práve v tom céčku, čo máte, nestotožňujem s tým, že treba vyčleňovať na to peniaze, lebo však máme z eurofondov viac ako 900 miliónov vyčlenených na riešenie tejto problematiky. Problém je, že to nerieši kompetentný človek. On vôbec tomu nerozumie, ale pochopiteľne, že tomu nerozumie, pretože nikdy v živote v tejto problematike nerobil. On je muzikant, on hral a teraz jediné, jediná jeho kompetencia, že je Róm. To znamená, že je Róm, že to bude vedieť robiť. To nie je pravda. To ako keď niekto povie, že ja viem, ako funguje jadrová elektráreň, lebo ja bývam blízko jadrovej elektrárne. No nevie, ako funguje jadrová elektráreň. Ten človek musí byť vzdelaný, musí mať skúsenosti, musí mať zručnosti, manažovať ženské zručnosti a tak ďalej a takýto človek dokáže riešiť veci. Bo viete, bo keď my máme splnomocnenca vlády pre Rómov a má 900, viac ako 907, myslím, že miliónov tam je, plus spolufinancovanie, tak naozaj nastaví tie programy na tie skutočné, na tie skutočné veci. Lebo my máme národné projekty, terénna komunitná práca, potom máme terénna práca, komunitná práca, potom máme rozvojové tímy, potom máme asistentov učiteľov. Povedzte, prečo tí ľudia nerobia preventívnu činnosť vo osadách? Prečo neupozorňujú tých, prečo ich neškolia? Prečo im neukazujú, že moment, problém? Lebo naozaj tí ľudia nevedia, že v takej neznalosti, neinformovanosti, neskúsenosti oni sa dostanú do tých havárií, do ktorých sa dostanú. Prečo nemáme vyčlenených? My tu každý rok riešime nejakú haváriu a my nevieme, odkiaľ zobrať naozaj pár tisíc ľudí a kde ich potom ubytovať, keď vyhoria. Však sme ľudia, sme v strednej Európe, tak keď niekto vyhorí, tak musíme mu dať nejaké náhradné ubytovanie. Lebo keď im tie deti zoberieme a dáme do detského domova, tak štát jedno dieťa stojí 17 000 €, 17 000 € preboha, tak im dajme nejaké normálne ubytovanie, nejakú unimobunku minimálne zateplenú a na 100 to vyjde sakra lacnejšie. Ale na to tiež by mal byť vyčlenený nejaký fond na také havarijné situácie, že tých ľudí vieme poriešiť. A nám sa to stále dookola opakuje a nikto taký fond nevyčlenil a nenastavil nejaké pravidlá. A potom splnomocnenec vlády dá zo svojich peňazí cez ministerstvo sociálnych vecí organizácii, ktorú založil a dlhé roky viedol, ktorú previedol na svoju manželku, keď sa stal splnomocnencom, 749 000 €, 749 a povie, že to je v poriadku. Povie, že to je v poriadku. A cieľom toho projektu nie zamestnať ľudí alebo urobiť niečo užitočné, aby tí, čo budú chodiť na to školenie, zopár z nich, myslím, že 17 jedincov, sa nejako zamestnalo. Alebo projekt, ktorý sme zastavili za 17 miliónov pre 200 ľudí, aby tých 200 ľudí získalo základné zručnosti. 17 miliónov? A viete, komu mal ísť ten projekt? No, nedozvieme sa to. Máme len indície, pretože sme ho pozastavili, lebo sme na to prišli včas. Veď ja sa tu cítim ako strážny pes. Naozaj ako strážny pes, lebo keď niečo objavím, ja chápem, že problematika európskych fondov je problematika, v ktorej sa pohybuje úzka skupina ľudí. A keď sa jedná ešte o problematiku európskych fondov na rómske komunity, to je ešte užšia skupina ľudí, takže chápem, že proste málo ľudí sa tomu venuje, málo, málo ľudí si to nejak naštuduje a prečíta, ale viete, ja, keď začnem bušiť do nejakej hlúposti, tak oni nakoniec tú hlúposť rušia. To znamená, a to teraz či je to mediálny dom, či je to sadenie stromčekov, či je to informatívne stretnutia pre sociálne podniky alebo tie projekty, ktoré sa... Ale keď neskoro na to prídem, ako keď dal manželke tie peniaze, tak proste ten projekt tam majú. Čiže my tu nemáme problém, že nemáme peniaze. My tu máme problém, že to vedú nekompetentní ľudia, ktorí majú za sebou zástup zlodejov, ktorí idú tie peniaze ukradnúť. Organizácii, ľudí a tak ďalej. Oni jednoducho tie peniaze idú ukradnúť. A keď im na to zavčasu prídete, tak oni tie peniaze neukradnú, lebo proste mediálna sila ich jednoducho od toho odplaší. Ale keď prídete neskoro, tak je to tak. Takže naozaj toto je problém našej krajiny. Nie, že nemáme peňazí. Máme peňazí na to habadej. Zlodeji, nekompetentné rozhodovanie a zakrývanie, keď prídete na nejakú krádež alebo na nejakú zlodejinu, tak miesto toho, aby niekto bol za to potrestaný, tak jednoducho ešte zakrývanie a hovorenie, že to je v poriadku. To, že jeho žena dostala dotáciu vlastne z jeho peňazí, že to je v poriadku. Pane Bože, to kde žijeme? V nejakej Burkina Faso alebo kde? Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Kosová, s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi.

Pekne za slovo. Pán Ledecký hovorí veľmi správne. Áno. A mali sme k dispozícii posledné programovacie obdobie 907 miliónov €. A ja si spomínam na to, že keď sa tento budget vyrokoval, tak sme hovorili, že to bude naozaj historická príležitosť, ako môžeme s touto témou pohnúť dopredu. Ale stalo sa to presne, čoho sme sa obávali, že vôbec neznie tá otázka, koľko peňazí máme. Ale otázka znie, čo s tými peniazmi dokážeme urobiť. A popritom, čo hovoril pán Medvecký, je aj jedna veľká pravda, že my máme naozaj veľký problém s tým, že my nedokážeme robiť tvrdé investičné a infraštruktúrne projekty. My väčšinu tých finančných prostriedkov naozaj vyhodíme na dopytovo orientované projekty, tzv. mäkké projekty. Čo sa týka ale bývania, ktoré je základom pre vôbec naštartovanie inklúzie komunít, tak viete, koľko sme na túto oblasť vyčlenili finančných prostriedkov? 22 miliónov. Myslíte si, že to je dostatočná čiastka? A teraz sa dostávame k tomu bodu C. My sme tam nenapísali, aby vláda vyčlenila dostatočné množstvo finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. My sme napísali iba, aby vyčlenili tie peniaze a je mi úplne jedno, skade to zoberieme, či to zoberieme z Európskej únie, ale preboha, nie 22 miliónov. My potrebujeme aspoň 200 miliónov alebo 400 miliónov. Aj to bude málo na to, aby sme sanovali tie problémy, ktoré sú s bytovou otázkou v jednotlivých osadách. To je ten problém. Takže keď hovoríme o komplexnom pláne a o naozaj funkčnej stratégii, tak to nemôže byť o 22 miliónoch z budgetu 907 miliónov, kde sa nerobia infraštruktúrne projekty, to znamená voda, kanalizácia, vysporiadanie pozemkov, vlastne vôbec nič. A robia sa len dopytovo orientované projekty, kde sa zamestnávajú sociálni pracovníci stále viac a viac, ktorí v podstate udržiavajú

Pán poslanec Horecký, nech sa páči.

Riešenia máme, ponúkame ich, ale márne. Ja to poviem za rezort školstva, ktorý nedokáže túto vec vyriešiť samostatne, aj keď pán minister Drucker to predstiera, že to tak je. Toto musí byť ruka v ruke, poskytnutie príležitosti na postupný nábeh na získanie pracovných návykov tých, ktorí ich nikdy nemali. To znamená nie z nuly na 100 a viniť ich, keď to nedokážu. Ten, kto vydrží, zvyšuje sa mu gáža, zvyšuje sa mu úväzok, dáva sa mu príležitosť, podmienená príležitosť na získanie bývania, na ktorom participuje vlastnou prácou za podmienky, že dieťa prichádza do komunitného centra, povedzme medzi omami, detské skupiny, čokoľvek, peniaze na sociálnych pracovníkov, terénnych pracovníkov, ktorí sprevádzajú týchto ľudí. Nech sú zaplatení extrémne dobre. To je úplne jedno. To sú dobre vynaložené peniaze. Nech sú to opatrenia adresné a nie plošné. Tých 1500 učiteliek materských škôl, ktoré pán minister napočítal, že treba na plošné zavedenie povinnej dochádzky od troch rokov, keby boli použité tie personálne a finančné zdroje na to, aby sa pomohlo tam, kde to treba, adresne, aby ľudia, ktorí chcú nestratiť svoju identitu, ale pomôcť im vyjsť z pasce generačnej chudoby, a zopakujem to, spojením zdravotníckej starostlivosti, hospodárskej príležitosti na ich úrovni, tak ako to dokážu urobiť. Máme také príklady školskej, vzdelávacej, rannej starostlivosti o deti, sociálnej, tak toto je recept. V dvoch minútach sa nedá bližšie popísať, ale viackrát sme o tom hovorili aj na školskom výbore, aj priamo s ministrom a Markom. Nie. Pani poslankyňa Bajová Holečková, nech

Sa páči. Ďakujem veľmi.

Pekne. Ja pochádzam z obce Kozárovce a nechcel sa úplne vyjadriť k tejto téme, ale teraz, keď to Vladko to tak emotívne povedal, tak naozaj ja zdieľam s ním ten ten ten hnev, chvíľami je to smútok a z toho, kde sa vlastne posunula táto problematika, lebo ona sa neposunula nikde. Ja som pôsobila aj v mojej obci ako ako poslankyňa. To je 13 rokov, 13 rokov a my sme sa neposunuli, že absolútne nikde, že mohla by som tu rozprávať príbehy o tom, ako tá samospráva je naozaj, že nechaná napospas všetkého. Robte, čo, čo môžete, len nejako ako akože žite tam, hej? A pritom kopa kopa peňazí, ktoré, ktoré sú určené na pomoc vo vylúčených komunitách, premrhali, zmizli a je to je to fakt, že je to strašné. My naozaj jediné, čo máme za 13 rokov v tej našej obci, sú mopsovi, hej? To si hovoríme, že super, toto funguje. No máme jednu jedinú vec, ktorá akože funguje, aj to vždy čakáme, či bude predĺžený projekt, či nebude predĺžený. Akože fakt je to, že, že zúfalé. A normálne, keď si teraz predstavím, viete, ja som ja som robila na rozvojových projektoch. My sme realizovali vodovody v Afrike. A teraz sa hovorí, že my 13 rokov v našej obci sme pre nie schopní zabezpečiť vodu. A ja si pamätám presne z tej Afriky, vždy sme hovorili, že čo je základ všetkého od hygieny, aj voda, že tam sa začína ten ten život. A my v Európe v súčasnom storočí nie sme schopní zabezpečiť vodu, kde ešte už nehovorím o bezpečnom bývaní a tých tých ďalších veciach. Čiže naozaj, Vladko, zdieľam s tebou tento rozhorčenie, ten smútok a fakt je neuveriteľné, že roky rokúce na post splnomocnenca nedokážeme dostať niekoho, kto konečne túto problematiku nejakam posunie. Pán

Poslanec, čaučik. Pán kolega.

Ledecký, ďakujem za tvoj príspevok. Máš skúsenosti s touto problematikou a ja chcem zareagovať na to, čo si povedal, a pýtať sa, prečo na prevenciu situácií, ako je tá, na ktorú teraz spomíname v tomto uznesení, nie je vyčlenený nejaký špeciálny fond. Aj keby ste v koalícii nechceli dať na to peniaze zo štátneho rozpočtu, ako bolo povedané, na rómsku problematiku je vyčlenených 900 miliónov €, to je obrovská suma. Podporujú sa terénni pracovníci, prečo terénni pracovníci nekomunikujú preventívne opatrenia v osadách? V čom je skutočný problém, koaliční kolegovia? Kolega Ledecký povedal aj to, že vedú to Bolo povedané, na rómsku problematiku je vyčlenených 900 miliónov €, to je obrovská suma, podporujú sa terénni pracovníci, prečo terénni pracovníci nekomunikujú preventívne opatrenia v osadách? V čom je skutočný problém, koaliční kolegovia? Kolega Ledecký povedal aj to, že vedú to, že podľa neho je problém v tom, že to vedú nekompetentní ľudia, za ktorými sú ľudia, ktorí chcú tie peniaze ukradnúť. Vy to ako vidíte, koaliční kolegovia? Veľmi rád by som počul vašu odpoveď. Na výbore bolo mlčanie. Mne to pripomína trochu situáciu, ktorú máme v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a ministra Takáča, ktorý sa tvári, že problémy v agentúre nie sú, hoci všetci vidia, že sú. Vidia to farmári, vidíme to my v opozícii, vidí to Európska komisia. Vidíte to aj vy v koalícii, keď sa s vami individuálne rozprávame, ale minister sa tvári, že problém nie je. Vy predsa tiež nemôžete nevidieť tie problémy, na ktoré upozorňuje aj toto uznesenie. A tak sa pýtam, prečo ich nechcete riešiť aj tu na pôde parlamentu? Prečo ich nechcete riešiť v exekutíve a v teréne? A ak to nechcete riešiť tak, ako navrhujeme my v opozícii, aké sú vaše riešenia?

Pani poslankyňa Števulová, nech sa páči.