52. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som najskôr neplánovala

Vystúpiť, ale potom, čo tu vystúpila pani navrhovateľka, nestihla som všetko povedať vo faktickej poznámke, tak som si povedala, že využijem tých 402 minút nášho času. Aby som teda nielen vyvrátila, ale aj doplnila niektoré informácie, ktoré tu odzneli. A ja musím na začiatku povedať, že pani poslankyňa Kramplová je skutočne majsterka v tom, ako nás presviedčať, aby sme nepodporili žiadny, žiadny zákon z dielne SNS, pretože ona sa sem postaví a príde nám vynadať. A tak žiada o podporu. Progresívne jaštery, liberálne jedy, všetko tu opäť odznelo a takýmto spôsobom sa pani predkladateľka snaží obrátiť na opozíciu a získať naše hlasy. Tak myslím, že sa zhodneme, že toto úplne asi fungovať nebude, aj keby tu predstavila, a to by som bola prekvapená, keby sa také niečo udialo, ale aj keby tu predstavila najlepší zákon na svete, tak myslím si, že s takouto rétorikou podporu jednoznačne nezíska. A veľmi ma mrzelo, a to už hovoril aj pán kolega Pročko, všetky tie klamstvá, ktoré tu od nej odzneli. Napríklad, ako tu útočíme na predkladateľku druhého návrhu zákona, ktorý, ktorý je vlastne v zlúčenej rozprave s týmto zákonom, pretože ja si myslím, že a pani Puškárová dúfam, že to potvrdí, že bola veľmi konštruktívna debata o tej jej časti tejto zlúčenej Tu od nej odzneli. Napríklad, ako tu útočíme na predkladateľku druhého návrhu zákona, ktorý, ktorý je vlastne v zlúčenej rozprave s týmto zákonom, pretože ja si myslím, že a pani Puškárová, dúfam, že to potvrdí, že bola veľmi konštruktívna debata o tej jej časti tejto zlúčenej rozpravy a že naopak bolo ocenené, že jej úmysel, jej zámer je dobrý. Boli tam nejaké možno otázky alebo nejaké doplnenia k tomu, ale tá debata bola konštruktívna. Kým teda za tento pultík sa nepostavila pani poslankyňa Miernu a lásky pani Kramplová. No, ja chcem v prvom rade reagovať teda na to, čo tu hovorila o tom, že ženy v manželstve chcú mať viac detí, alebo že teda majú viac detí. Lebo pani poslankyňa Kramplová, tak ako sme už teda si zvykli, je zaseknutá v minulosti, aj keď vidím teda u nej ten pokrok, že nám citovala Spojené štáty americké na začiatku svojej prezentácie, ako teda argument toho, že prečo aj oni chcú rozširovať sobášenie na poslancov a poslankyne Národnej rady a prezidenta. A ale na nej je vidno, že podľa nej je ultimátnym cieľom ženy vydať sa a potom byť doma, byť matkou, starať sa o deti a to je všetko. Len potom teda neviem, že prečo tu pani Kramplová sedí, lebo tiež by asi mala sedieť doma a starať sa o deti a ja som veľmi rada, že už nežijeme v takej spoločnosti minulosti a že dnes si môžu ženy vybrať, akým spôsobom chcú žiť a čo chcú robiť. No ja si myslím, že v prvom rade v roku 2026, lebo teda dobré ráno, sme v roku 2026, aj keď sa to občas nezdá, by sme mali prestať sa pozerať na ženy ako na rodiace automaty. A takýmito pseudoargumentmi odôvodňovať akýkoľvek návrh zákona a to platí aj pre tie lepšie návrhy alebo aj pre takéto, ktoré teda ja považujem osobne za nezmysel. Mali by sme rešpektovať tie ženy, ktoré deti mať nechcú. A samozrejme pomáhať tým, ktoré z rôznych dôvodov ich mať nemôžu, hoci veľmi chcú, alebo také, ktoré ich už majú a ktoré, žiaľ, v našej krajine v roku 2026 sa nemôžu o ne dôstojne starať. A k tomuto vystúpeniu ma teda motivoval aj jeden chlapec, pretože ja som tu dnes mala návštevu zo základnej školy. A keď odchádzali, tak na záver mi boli ôsmaci. Jeden chlapec povedal, že pani poslankyňa, prosím vás, začnite už konečne riešiť situáciu mám, ako je tá moja, lebo ona to už nedáva, ona ma už nevládze živiť. A presne, presne toto sú také situácie, ktoré by sme tu mali riešiť a namiesto toho tu strácame hodiny debát o výšivkách, o sobášoch všetkými, ale nie pre všetkých. No a ešte nás čakajú súkromné SBS, kajúcnici a možno sa dostaneme aj k FPU, ak sa dovtedy teda na tom páni a dámy z koalície dohodnú, že či teda ideme opraviť tú katastrofu, ktorú tu spôsobuje ministerka kultúry Šimkovičová, vďaka ktorej napríklad detské folklórne festivaly, ako ten u nás vo Zvolene, alebo detské časopisy ako Včielka či Šikovníček, nedostali finančnú podporu na tento rok a jednoducho nemôžu vydávať alebo nemôže sa ten festival konať. Takže ja som veľmi zvedavá, že či sa na tomto dohodnete a či aspoň takúto vec už v tejto krajine budeme môcť považovať za vyriešenú, ale dovoľte mi pochybovať o tom, že že sa skutočne niečo napraví. Ale keď sa už teda chceme baviť o tom, že by bolo želané, aby sa rodilo na Slovensku viac detí, pretože áno, dáta hovoria o tom, že pôrodnosť na Slovensku klesá a nie je to chyba žien a nie je to ani ich povinnosť nejakým spôsobom tú pôrodnosť zvýšiť, ale my samozrejme poznáme dôvody, že prečo sa rodí viac, prečo sa rodí menej detí. A práve týmito dôvodmi by sme sa tu mali zaoberať a nie sobášmi, ktoré by vykonávali poslanci, poslankyne alebo pán prezident. Páni a dámy z koalície, ja sa vás opýtam. Vy sa čudujete, že ženy nechcú mať deti na Slovensku? Vy sa im čudujete, že si dieťa napríklad nemôžu z ekonomických, z finančných dôvodov dovoliť, pretože nie je dostupné bývanie, pretože ten nájom je brutálne drahý, pretože keď idete do obchodu, tak zaplatíte za jedlo možno na tri dni cez 100 € a keď zarábate 700 alebo 800, tak teda to vaša peňaženka na rozdiel od našich platov skutočne pocíti. A kde sú tie lacné potraviny? Kde? No povedzte, lebo to ste sľubovali ľuďom na billboardoch. A to skutočne nie je o tom, že by niekto vyslovene nechcel mať deti v týchto prípadoch. To je o tom, že ľudia uvažujú, hlavne mladí ľudia, o tom, že či im budú môcť doručiť alebo zabezpečiť dôstojný život, pretože na to áno, potrebujú ekonomické zázemie. Vy sa im čudujete, že nechcú rodiť v nemocniciach, v ktorých tie novorodeniatka strážia holuby? Že im tam sedia na oddelení, alebo že im tam padá omietka na hlavy. Vy sa im čudujete? A pri takom pôrodníckom násilí, aké sa, žiaľ, u nás stále nerieši, tie zastaralé postupy, aké sa používajú pri pôrodoch a podobne. Čudujete sa im? Vy sa im čudujete, keď vedia, že budú celý život platiť to, čo nazývame daň za materstvo, pretože áno, všetky ženy nemajú ten luxus, ako máme my tu v parlamente, že prídu dvakrát za deň do práce na pár minút, niečo poťukajú a potom im pípne 5 500. Nie. Ony niekedy po tej materskej sa vrátia na slabšie platenú pozíciu, ak sa teda vôbec majú kam vrátiť. Majú nižší plat. Minule sme tu riešili platové rozdiely medzi ženami a mužmi, ale sú aj príjmové rozdiely. A to znamená, že za celý život vo všetkých oblastiach, ako ste jednoducho ohodnocovaná a že trpíte tým, že ste sa stali matkou. O toto by sme sa mali tu v parlamente snažiť, aby tie ženy neboli penalizované za to, že priviedli na svet nový život. Ale nie, to tu nikoho nezaujíma. Vy sa tým ženám čudujete, keď žijeme v spoločnosti, ktorá ich neustále súdi. Kojíte, zle je. Nekojíte, zle je. Dáte dieťa do jaslí, zle je. Nedáte ho do jaslí, taktiež je zle. A toto ženy neustále, ženy matky počúvajú. Čudujete sa im, aj keď vedia, že celý život budú na tú starostlivosť o dieťa, pretože, žiaľ, naša spoločnosť je stále takáto patriarchálna a vedia, že na tú starostlivosť budú, žiaľ, samé, pretože áno, ženy stále vykonávajú to gro neplatenej práce, ktorá je starostlivosť o deti, ale napríklad aj starostlivosť o tých starších, o odkázaných a že sú na to samé. Pretože taktiež nedostanú žiadnu pomoc ani od štátu, ani v podobe zabezpečenia vzdelávacích alebo sociálnej starostlivosti a podobne. A ten manžel, partner je tu na to, že keď príde z práce, tak pomôže, že sa na chvíľu zahrá, pretože áno, v takej spoločnosti, žiaľ, aj kvôli rôznym rodovým stereotypom stále žijeme. Potom sa im netreba čudovať. Vy sa im čudujete? Opäť sa opýtam. Keď nájsť pediatra je skutočne misia nemožná, aby som teda nepovedala mission impossible, lebo by som čoskoro mohla za to dostať trest. A keď v niektorých regiónoch máme škôlky len vďaka tomu zlému Bruselu, pretože sme ich mohli postaviť z plánu obnovy, vy sa im čudujete pri tomto všetkom. Môžem hovoriť aj o tom, ako ženy o sebe neustále pochybujú, pretože čelia tlaku spoločnosti, neustále sú súdené ľuďmi, práve aj z takéhoto spektra, ktorí majú pocit, že im môžu kázať do toho, že ako žiť, ako vychovávať, ako sa starať o rodinu, čo robiť, či môžu chodiť tam alebo onen. Proste neustály tlak tejto spoločnosti, ktorá si myslí, že má stále čo ženám povedať a stále sa má prečo starať do ich životov. A v neposlednom rade, vy sa im čudujete, že nechcú priniesť dieťa do tohto sveta? Do tejto krajiny. Keď vidíte, že v akom stave je. Do tejto krajiny, kde sa darí nenávisti, zlobe, aby som použila slová klasika aj nie dobrú. Ja sa im nečudujem. Práve naopak. Ja by som sa čudovala, keby mi niekto povedal, že keď už budú konečne môcť sobášiť poslanci Národnej rady, tak ja do toho pôjdem a ešte ma to aj motivuje k tomu, aby sme si založili rodinu. Lebo normálne vy si asi myslíte, že všetky tieto problémy, o ktorých som hovorila, sa vyriešia tým, že v deň D tam bude môcť pred tým mladým párom stáť Andrej Danko alebo pani Kramplová. No to je skutočne veľká motivácia. Možno tak z recesie, že by to niekto urobil, ale to asi veľmi dlho nevydrží. Ale ja sa pýtam, či skutočne a možno vy mi poviete, že vy máte veľa voľného času. Ja osobne ho nemám dosť, ale teda nemali by sme sa venovať inej práci. Nezvolili nás sem ľudia kvôli inej práci, ako že by sme chodili sobášiť? Máte nejaké dáta, štatistiky o tom, že tí ľudia, ktorí to robia momentálne v samosprávach, takže to nestíhajú, že preto nemáme dostatočný počet sobášov, že jednoducho je to potrebné upraviť? Mne tu bolo povedané, som sa pýtala, že teda prečo to robíte. Vraj, veď mi nepovedzte, že keby vás vaša kamoška požiadala, tak že to pre ňu nespravíte. A čiže o tom to je. To je ten skutočný dôvod, aby si tu kamoši a kamošky mohli žiadať, že fúj, ja poznám pani poslankyňu Kramplovú, tak ja chcem, aby ma ona zosobášila, alebo niekto pozná pána prezidenta, má to šťastie. Tak ho môže zosobášiť pán prezident? Čiže opäť raz je to zákon o vás, pre vás a pre vašich známych, aby oni mali to privilégium, alebo ako to bude potom fungovať? Čo, keď niekto bude skutočne túžiť po tom, aby ho teda zosobášil Peter Pellegrini, tak bude v nejakom poradovníku. Nemá aj prezident iné veci na robote ako sobášiť? Ja neviem, čo čo doteraz na tomto nefungovalo, mi povedzte. A viete, ja to opäť zopakujem, lebo niekedy sa tu na to tak zabúda. Je rok 2026. A namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, že kto môže sobášiť, by som bola rada, aby sme sa konečne začali baviť o tom, kto sa môže sobášiť, lebo to je problém v našej krajine, pretože to je obmedzené. To nám tu chýba. Pani Kramplová a tým už budem končiť. Škoda, ešte mi ostáva 389 minút. Pani Kramplová sa tak rečnícky opýtala, že ako by sa žilo v tejto krajine, keby Šimečkovci nebrali dotácie. No, ja nechcem zachádzať do detailov, lebo už v Šimečkovcoch sa tu už toho nahovorilo, aj v každej diskusnej relácii sa vracajú a vôbec to je vlastne vaša obľúbená téma, ktorou sa snažíte prekrývať to, že aha, a toto je toho dôkaz. Nemáte tu normálne návrhy zákonov, ale dobre. No ja si myslím, že keby Šimečkovci nebrali dotácie, tak by v tejto krajine bolo jednak menej kultúry a jednak menej ľudskosti. Ale mňa zaujíma, ako by sa v tejto krajine žilo, keby v roku 2023 pani Kramplová a jej blízki, jej rodina nedostali dotáciu v hodnote 1,5 milióna € z Ministerstva hospodárstva. Ako by sa v tejto krajine žilo, keby pani Kramplová opäť v roku 2023, začiatok roku, nedostala dotáciu cez 7 000 € z PPA. Následne takmer 20 000 € z PPA. 3 000 € Ministerstvo obrany. Ja neviem. Pýtam sa len tak pre sestru. Kto sa chce dozvedieť viac, napríklad ďalšie zaujímavé mená, sú tam pán Michelko, pán Malatinec a ďalší páni a dámy z koalície, tak nech sa páči, na našej stránke progresivne.sk dotácie si môžete pozrieť, ako by sa v tejto krajine žilo, keby poslanci vládnej koalície a ich rodiny a ich známi nepoberali dotácie. A nehovorím, či to bolo legálne, nelegálne. Ja len hovorím, že to poberali a za ich vlád, keď na to mali dosah. Tak si to všetci pozrite. Ďakujem.

Ešte pred faktickými poznámkami chcem privítať študentov a pedagógov zo Strednej obchodnej školy obchodu a služieb v Púchove. Vitajte. A nech sa páči, teraz pán poslanec Dubovický. Ďakujem.

Za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa Beáta Jurík, veľmi pekne ďakujem za tvoje vystúpenie, ale zjavne asi pani poslankyňa Kramplová netuší vôbec, čo znamená slovo progresívny, lebo je to pokrokový. A pritom ani ona, ako spája tie slovíčka, vytvára taký oxymoron, takže je to smutné z jej strany, ale trošku naspäť k tomu, čo bolo tu všetko povedané. Že filozofiou pani poslankyne Kramplovej je taká, že ženy majú byť doma. Majú sa starať o deti a majú rodiť. Ja, ak sa dobre pamätám, teraz si nie som 100 % istý, ale podobné vyjadrenia boli v ruskej Dume. Kde práve poslanci okolo Putina v úvodzovkách zadali takúto úlohu tým ženám, že ich jedinou úlohou v ruskej spoločnosti je, ešte raz poviem, rodiť, starať sa o deti a byť doma. Tak by som to pekne premostil aj s takou skúsenosťou z kampane a je to práve z Košíc, že, keď sme kampaňovali v Košiciach, nás zastavil jeden milý pán a začal kričať Ešte raz poviem: rodiť, starať sa o deti a byť doma. Tak by som to pekne premostil aj s takou skúsenosťou z kampane a je to práve z Košíc, že, keď sme kampaňovali v Košiciach, nás zastavil jeden milý pán a začal kričať na jednu z našich kandidátiek, že, že, čo ty tu robíš? Choď domov ku sporáku. To je miesto, je tam. Takže absolútne sa stotožňujem s tým, že fakt asi pani Kramplová, ty si povedala v 80. rokoch. Ja mám pocit, že v 16.-17. storočí sa niekde zasekla. A žiaľ, poviem to takto, že aj SNS fakt sa zasekla niekde, niekde ďaleko v histórii a opäť progresívny znamená byť pokrokový. To znamená, že tú spoločnosť sa snažíme niekde dostať ďalej a nie do úpadku, ako to ide pod touto vládnou koalíciou SMER-u, HLAS-u a SNS. Pán poslanec

Pročko, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že sú tu aj študenti z Púchova, pretože budem reagovať na vás. SNS predkladá zákon, v ktorom hovoria, že poďme, poslanci, sobášiť ľudí. Andrej Danko, nech sa môže postaviť pred nich a povedať: „Anča, beriete si Paľa?“ „Áno.“ „Paľo, beriete si Anču?“ „Áno.“ Výborne. Toto je národná svadba a vy budete celý život žiť, lebo čo Andrej Danko spojí, to ani diabol nerozdelí. Toto chcú. Toto oni chcú. A môžem vám povedať, že namiesto toho, milí študenti z Púchova, aby SNS predkladala zákon, kde vaši rodičia budú mať peniaze, aby vás, aby ste mohli študovať, aby ste nemuseli odchádzať do zahraničia, milí študenti z Púchova, aby ste nemali naozaj problém s tým, že vám niekto bude rozprávať, čo je národné a čo nie je národné, ako sa máte správať. Ten s tými dlhými vlasmi by tam nemal byť, mal by sa ostrihať a mal by národne byť, nie ako Jánošík. To je choré, čo predkladá SNS. Namiesto toho, aby ste vy, študenti z Púchova, mali šťastnú budúcnosť, aby ste sa mohli spoľahnúť na politikov, ktorí tu sedia a predkladajú zákony, ktoré pomáhajú vám, vašim rodičom, vašim starým rodičom, tak sa tu postaví pani Kramplová a povie: „Nie. PS je za to zodpovedné, lebo keby PS nemala dotácie, tak je to všetko fantastické.“ Rozkradnuté milióny, rozkradnuté stovky miliónov. Či už je to kukurica, či už je to každý jeden kšeft, dotácie pre Barteka, dotácie pre Migala, pre Huliaka, to oni nevidia. Namiesto pomoci my teraz riešime zákon, milí študenti z Púchova, o tom, aby Andrej Danko mohol sobášiť. Nech žije Slovensko, nech žije Andrej Danko, hurá. Pán poslanec Sabo v rozprave.

Nie je v sále, tým pádom vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či chce k rozprave zaviazať stanovisko niektorý z navrhovateľov. Obe pani Naď, takže najprv pani poslankyňa Puškárová, nech sa páči. Ďakujem.

Veľmi pekne, pán predseda. Ja sa dovolím len vyjadriť k tej časti, ktorá sa týka môjho zákona. Viem, že tam vznikli viaceré otázky a chcela som sa prihlásiť aj do rozpravy, aby sa dalo reagovať, ale ale vidím, že trošku sa nám to natiahlo, tak skúsim takto, ale samozrejme môžeme sa rozprávať potom aj neskôr ešte ďalej. Ja som sedela aj na ústavnoprávnom výbore, aj na sociálnom výbore, keď sa prerokovával tento návrh zákona. Tie argumenty boli viac-menej podobné, takže veľmi v skratke poviem, že sa týkali troch vecí. Prvá vec bola, že aká je teda možnosť ochrániť niektorých ľudí z objektívnych príčin, ktorí nemôžu platiť toto výživné pri exekučných konaniach. Druhá vec bola, ako možno ochrániť týchto ľudí pri trestnom konaní. A potom tretia vec bola nejaké prechodné ustanovenia alebo alebo ako to nejako ešte zarámovať. A potom bola ešte taká samostatná vec, celková pomoc jednorodičom, čo je taká samostatná vec. Dobre, takže postupne. Najprv prvá, aby som sa zmestila do tých 10 minút. Čo sa týka ochrany pri exekučných konaniach týchto objektívne zraniteľných ľudí. Vieme, že existuje nejaká základná nezabaviteľná suma. Čiže áno, aj keď zvýšime to minimálne výživné z cca 40 na 130 €, stále je tam základná nezabaviteľná suma, ktorá by mala byť teraz do 30. júna 2022, ak som správne to kontrolovala, cca 400 €, nejakých 397 €, plus sa teda ešte navyšuje aj o nezaopatrené deti alebo manžela, manželku, vyživované deti, vyživovaného manžela, manželku v spoločnej domácnosti o cca 100 € na jednu osobu. Čiže ak doma vyživujete vo svojej domácnosti manžela, o 100 € navyše, ak je to nejaké jedno dieťa alebo dve deti, tak za každé dieťa o 100 € navyše, táto základná nezabaviteľná suma by sa mala zvýšiť. Je pravda, že pri výživnom je tá suma nezabaviteľná základná nižšia. Základná je 400 pri exekučných konaniach, ale pri výživnom je znížená a mala by byť cca spolu s nejakými ochrannými pásmami do 200 €. Čiže chcem len poukázať na to, že síce máme tu nejaký návrh zákona, ale sú zákonné mechanizmy, ktoré sa snažia ochrániť práve cez základnú nezabaviteľnú sumu týchto rodičov alebo tieto zraniteľné osoby. Taktiež potom je tam druhá vec pri trestných konaniach, keďže mám málo času, tak sa pokúsim to zrýchliť. Pri trestných konaniach, pokiaľ nie, tak teda v § 207 Trestného zákona sa hovorí: kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Nie je tam stanovená výška. Nie je tam povedané, že musí v plnej sume platiť to výživné. Pozerala som si k tomu nejaký komentár, pozerala som si k tomu nejaké rozsudky a vyzerá to tam tak, že aj pri tých trestných konaniach sa v prvom rade sleduje úmysel obchádzať zákon a sleduje sa, či to výživné je platené pravidelne. Tá výška nie je až taká potrebná, alebo teda ľudsky povedané, nepošleme človeka do väzenia len za to, že má platiť 50 € alebo teda 130 € a on zaplatí 100 €. Pozerá sa na túto, pozerá sa tam konkrétne, či alebo teda či dokáže preukázať, že reálne platil maximum, čo mu zdravotný stav, príjem či situácia na trhu práce dovoľovali. Čiže na tieto tri veci sa prihliada pri týchto konaniach v tomto prípade, ak teda nedokáže platiť, je to vždycky, ale samozrejme, na tom druhom rodičovi. Ten druhý rodič dáva návrh na exekúcie. Ten druhý rodič dáva návrh na začatie trestného konania. Takže vidím, že áno, ako ste aj spomenuli niektorí v rozprave, častokrát je to o tom, že skôr z tej nekomunikácie medzi rodičmi alebo z tej z tej nejakej silnej nenávisti možno medzi rodičmi, čo je teda veľmi smutná situácia, vznikajú potom situácie, keď ten jeden si povie: aj just, aj za 5 € ťa dám na to trestné stíhanie, aj za 5 € ťa dám proste na exekúciu. Bohužiaľ, nemôžeme asi riešiť všetky negatívne emócie, ktoré vznikajú v porozchodovom konaní, napriek tomu vyzývam aj od tohto pultu, aby sme sa snažili aj v porozchodových situáciách vždy myslieť, že s tým rodičom bohužiaľ, bohužiaľ, vždy musíme komunikovať. Bohužiaľ, podľa mňa v prospech dieťaťa je dobré, že sa komunikuje, ale teda je dôležité, aby sme si všetci, aj rodičia, ktorí, ktorí vychovávame dieťa samostatne, ale zároveň spolu, uvedomili, že raz to dieťa má toho otca a má tú mamu a nejakým spôsobom, aj keď v násilných vzťahoch, to je samostatná kapitola, bola veľmi bolestivá, ale ale vždy pred tým zákonom, vždy pred tým zákonom stoja tí rodičia dvaja spolu. To je to niekedy veľmi ťažké v jednorodičovských domácnostiach, že niekedy ani s tým človekom nechcete komunikovať, niekedy máte aj veľmi zlé násilnícke spomienky a napriek tomu, napriek tomu vždy pred tým zákonom stojíte spolu. No a posledná, teda tretia vec, nejakých prechodných ustanovení, áno. Je pravda, že sme to diskutovali s rozličnými názormi, právnymi názormi a napokon z toho vzišlo asi, že do súdnych rozhodnutí sa nedá tak ľahko zasiahnuť ani ani zákonom. Hlavne tie, ktoré už boli rozhodnuté. Do budúcnosti zákonom áno, ale do minulosti je veľmi náročné vstupovať, keď už bolo rozhodnuté o nejakom výživnom. Preto aj tu v prechodných ustanoveniach je nám veľmi ťažko povedať, že prikážeme súdom, že všetky doterajšie rozhodnutia preklasifikujte. Neviem, či je to vôbec možné, takže viaceré legislatívne názory nám povedali, že radšej nechať túto situáciu tak, že všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané pred účinnosťou tohto zákona, aby na podnet jedného z rodičov boli opäť na súde prerokované, napriek tomu, že sa tam samozrejme prihliadne na nový stav a novú skutočnosť a nový zákon, ktorý je účinný s vyšším minimálnym výživným. Potom už len teda na záver. Viem, že ministerstvo sa snaží riešiť otázku jednorodičovských domácností, ale nielen týmto zákonom. Toto je, by som povedala, jeden, ktorý sa snaží revolučne poukázať na problematiku jednorodičovských domácností a to, že zo 40 € na mesiac sa dieťa vyživiť nedá. A ja ďakujem aj pani kolegyni Turžanovej, že povedala, že ani zo 130, aj zo 130 je to náročné, ale ale napriek tomu, že tie jednorodičovské domácnosti čelia mnohým situáciám náročným a že toto je jedna zmena, pán minister Erik Tomáš sa tam snaží práve cez centrá komplexnej pomoci riešiť jednorodičovské domácnosti individuálnejšie, lebo presne ako sme počuli aj na tom stretnutí na konferencii so zástupcami jednorodičovských domácností, združení v orčavských združeniach, tak poukazovali na to, že jednorodičovské domácnosti sú extrémne heterogénne. Nájdeme tam neuveriteľné množstvo rozličných situácií, modelov fungovania s výživným, bez výživného, s rozličnými typmi rodičov a je veľmi náročné urobiť akúkoľvek zmenu, ktorá by pokryla celú heterogénnu skupinu a pomohla celej heterogénnej skupine. Preto tá práca cez centrá komplexnej pomoci, aj cez ktoré je možnosť požiadať o finančný príspevok do jedného roka od počtu detí, dostáva sa aj finančný príspevok počas jedného roka, práve pomôcť individuálne na individuálnej úrovni, pomôcť jednorodičovským domácnostiam priamo v teréne, lokálne po celom Slovensku. Ak sú nejaké akékoľvek ďalšie otázky, určite si to viem ešte, zaregistrovala som aj pozmeňovací návrh od kolegyne z opozície alebo od kolegov z opozície. Posuniem ho samozrejme ďalej. Už sme ale skutočne, že v tom závere, ale samozrejme je otvorený ešte druhý zákon o rodine, takže môžeme o tom diskutovať ďalej. Ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj za debatu. Ďakujem.

A ešte vystúpi pani navrhovateľka, pani poslankyňa Kramplová, nech sa páči. Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážené pani poslankyne, pani poslanci, v podstate k tomu, čo tu bolo povedané na moje vystúpenie. Nemám veľa, čo povedať, ale len k dvom veciam. Niekto tuná spochybnil štatistiku, že ženy, ktoré sú v manželstve, sú ochotné mať viac detí. Takže nech sa páči, náš štatistický úrad. Tam si to treba pozrieť a potom sú aj ďalšie štatistiky organizácií, ktoré sa tejto problematike zvyšovania potrebnej pôrodnosti venujú. Čiže to je len jedna poznámka. A druhá poznámka je k pani poslankyni Jurík. Bola by som veľmi rada, keby toto sprosté progresívne klamstvo, že moja rodina zobrala dotáciu 1 500 000, prestala šíriť. Už váš progresívny podporovateľ Nikita Slovák bol vypovedať na polícii a teda veľmi sa tam vyhováral na to, keď zistil, že je to klamstvo, že on za to nemôže a nie je za to zodpovedný, lebo on to len zobral z vašej stránky. Nemal to ako dokázať, lebo je to sprostá lož, ktorú ste vy tuná povedali ústami vášho predsedu Hubu Dubeckého v tomto parlamente, neminila som na to reagovať tuná, ale, keď to opakovane zaznieva, musím sa voči tomuto ohradiť, pani Jurík. Nie, je to pravda. Prestaňte to šíriť, lebo moja rodina žiadnu takúto dotáciu nežiadala nikdy, ani nikdy žiadnu takúto dotáciu neprijala.